Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by Mgr. Miloš Kolek
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/90/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119211080
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8119211080.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: Y. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. XXXX/XX, XXX XX J., právne zastúpený: JUDr. Peter Valach, advokát so sídlom Pavla
Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 42 350 026, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: Advokátska kancelária
RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.
k. 14Csp/138/2019-19 zo dňa 02.07.2019 takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje uznesenie vo výroku I. a IV.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody
o zrážkach zo mzdy a iných príjmov žalobcu vyplývajúcej z článku 4 bod 4.9 zmluvy o úvere pôžička
na bývanie č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.06.2013. Uložil zamestnávateľovi žalobcu, Z. M. R. R. s.r.o., R.
X/A, J. XXX XX, zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov uvedenej v článku 4. bod 4.9 zmluvy o úvere pôžička na bývanie č. XXXXXXXXXX
zo dňa 20.06.2013 v prospech žalovaného. Poučil žalovaného o možnosti podať proti žalobcovi žalobu
vo veci samej, ktorej predmetom budú peňažné nároky vyplývajúce zo zmluvy o úvere pôžička na
bývanie č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.06.2013. Priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %, s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením, po právoplatnosti uznesenia. Uznesenie odôvodnil tým, že žalobca sa podaným návrhom
domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov.
Poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná,
pretože nebola individuálne dojednaná a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a
povinnostiach zmluvných strán. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok
únijnéhopráva,atosúdnukontroluzmluvnýchpodmienok,činespôsobujúhrubúnerovnováhuvprávach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na to, že žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok
zo mzdy listom z 11.12.2017 a v súčasnej dobe sú žalobcovi vykonávané zrážky zo mzdy. Súd prvej
inštancie uviedol, že neodkladné opatrenie je dôvodné nariadiť vtedy, ak je dôvodnosť práva aspoň
osvedčená a ak je aspoň osvedčené bezprostredné ohrozenie práva. Žalobca predložil zmluvu o úvere,
pôžička na bývanie z 20.06.2013, ktorej súčasťou je dohoda o zrážkach zo mzdy. Zmluva aj dohoda
boli uzatvorené ako formulárové zmluvy, žalobca mal postavenie spotrebiteľa, žalovaný dodávateľa.
Zmluva obsahuje výšku úveru 3.500 eur a záväzok dlžníka uhradiť veriteľovi 84 mesačných splátok vo
výške 68,95 eur s podmienkami splatnosti. Žalobca zároveň predložil žiadosť žalovaného o realizáciu
dohody o zrážkach zo mzdy adresovanú zamestnávateľovi žalobcu (list zo dňa 11.12.2017), z ktoréhovyplýva, že žalovaný eviduje voči žalobcovi pohľadávku vo výške 3.137,39 eur a žiada o realizáciu
mesačných zrážok dlžníka v dohodnutej mesačnej splátky úveru 69 eur v prospech účtu veriteľa. Súd
uviedol, že žalobcovi sú v prospech žalovaného vykonávané zrážky zo mzdy iba na základe dohody
bez existencie súdneho rozhodnutia, ktoré by žalobcovi ukladalo povinnosť plniť. Dohoda neobsahuje
údaj o celkovej výške pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, túto výšku nie je možné určiť ani v spojení
so zmluvou. Majetková sféra žalobcu je tak v možnom ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy,
ktorých konečnú výšku určuje jednostranným rozhodnutím žalovaný. Z uvedeného dôvodu považoval
súd potrebu neodkladnej úpravy za osvedčenú a návrhu vyhovel. Uviedol ďalej, že inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu
zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Je nevyhnutné poskytnúť spotrebiteľovi ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že
sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy umožní uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných
podmienok. Uvedenú ochranu v štádiu pred začatím konania je jej možné poskytnúť práve nariadením
neodkladného opatrenia. Zároveň pre prípad nerešpektovania uloženej povinnosti žalovaným bola
uložená povinnosť aj zamestnávateľovi žalobcu, ktorý síce nie je stranou sporu, ale splnenie uloženej
povinnosti od neho možno spravodlivo požadovať. Súd má za to, že nariadením neodkladným opatrením
možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto žalobcovi neuložil povinnosť podať
žalobu vo veci samej. V prípade, že žalovaný usúdi, že zmluva trpí vadami, v dôsledku ktorých sa
považuje za bezúročnú a bezpoplatkovú, bude požadovať iba vrátenie istiny. V opačnom prípade má
možnosť podať žalobu vo veci samej v zmysle poučenia súdu. Výrok o trovách konania odôvodnil
súd prvej inštancie § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal vo veci plný úspech, súd
nezistil dôvody na použitie ust. § 257 CSP, a preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému.
2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že v
danej veci je daný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, pretože súd vydal neodkladné opatrenie,
ktorého následky sa vzťahujú na všetky strany zmluvy o úvere, pričom zmluvu ale uzatvoril žalobca
ako spoludlžník, Y. E. H. ako spoludlžník, U. E. ako vlastníčka nehnuteľnosti a žalovaný ako veriteľ.
Rozhodnutímsúdu,ktorévdanomprípadepôsobíakokonečné,boliupravenéprávnepomerysubjektov,
ktoré neboli účastníkmi súdneho konania a nemohli sa k veci relevantne vyjadriť. Súd im zjavne odobral
právo na spravodlivý súdny proces. Preskúmavanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou súdneho
konania.Predpreskúmanímuplatňovanéhonárokujevždysúdpovinnýzistiť,čisubjekty,ktorévystupujú
ako strany konania, sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje
subjektívne právo. Namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, pretože žalovaný postúpil všetky
právaapovinnostinanovéhoveriteľa,spoločnosťU..Predložilotomoznámenieopostúpenípohľadávky
z 27.05.2019, avšak bez dôkazov o doručení tohto oznámenia. Uviedol, že neodkladné opatrenie nie je
dôvodné, pretože dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená riadne. Dohoda o zrážkach zo mzdy je
dovolená aj v spotrebiteľských vzťahoch. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo
mzdy zákon o ochrane spotrebiteľa neobsahoval žiadne obmedzenia, ktoré by mohli ovplyvniť platnosť
dohody o zrážkach zo mzdy. Zrážkami zo mzdy sa nezasiahne do ekonomickej situácie spotrebiteľa,
pretožetietosavykonávajúlenvovýške,ktorázodpovedávýškedohodnutejmesačnejsplátky.Poukázal
na to, že právna úprava neumožňuje podávanie nezmyselných žalôb, ktoré nič neriešia. Navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil alebo aby zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že návrh v
celom rozsahu zamietne.
3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca navrhol uznesenie potvrdiť, poukázal na to, že žiadne oznámenie
o postúpení pohľadávky mu doručené nebolo a žalovaný ani nepredložil žiadny dôkaz o tom, že toto
oznámenie bolo doručené žalobcovi.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku je vecne správne. Žalobca v podanom odvolaní navrhuje
zrušenie, resp. zmenu celého rozhodnutia, avšak podľa obsahu sa jedná o odvolanie proti I. a IV.
výroku uznesenia. Výrokom II. a III. žalovanému nebola uložená žiadna povinnosť, a teda žalovaný
proti nim nemôže podať odvolanie. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v
danom prípade boli preukázané dôvody na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
pretože bez súdneho rozhodnutia sú žalobcovi vykonávané zrážky zo mzdy, pričom základ nároku
vyplýva zo spotrebiteľského vzťahu. Dohoda o zrážkach zo mzdy v danom prípade nebola dojednaná
na samostatnej listine, bola súčasťou zmluvy o úvere a tvorila len jeden jej bod zakomponovaný vtexte zmluvy. Žalobca v podanom návrhu namieta, že nemohol ovplyvniť obsah zmluvy a nemohol sa
rozhodnúť, či dohodu prijme alebo neprijme. Pri pochybnostiach o tom, či takáto dohoda bola dojednaná
platne je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné pozastaviť možnosť uplatňovania takejto dohody.
5. Žalobca má aktívnu legitimáciu na podanie takéhoto návrhu, pretože predmetom konania nie
je posudzovanie plnenia zo zmluvy, predmetom konania je návrh žalobcu o uloženie povinnosti
žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré sú vykonávané zo mzdy žalobcu. V
takomto prípade nie je potrebné, aby účastníkmi konania boli všetci účastníci zmluvy o úvere. Námietka
pasívnej vecnej legitimácie by bola dôvodná vtedy, pokiaľ by žalobca preukázal, že k postúpeniu
pohľadávky skutočne došlo, teda že toto postúpenie bolo žalobcovi oznámené. Žalovaný v podanom
odvolaní tvrdí, že k postúpeniu pohľadávky došlo, aj predložil oznámenie o postúpení pohľadávky,
avšak nepredložil žiadne dôkazy o tom, že toto oznámenie bolo žalobcovi doručené a žalobca namieta,
že toto oznámenie mu bolo doručené. Za takejto situácie je potrebné vychádzať z toho, že žalovaný
je v spore zatiaľ pasívne vecne legitimovaný. Aj keď dohoda o zrážkach zo mzdy je možná aj v
spotrebiteľských vzťahoch, v danom prípade problematickosť dohody o zrážkach zo mzdy spočíva v
tom, že táto dohoda nebola individuálne dojednaná a bola len súčasťou zmluvy o úvere a žalobca túto
dohodu musel akceptovať, pokiaľ chcel získať úver. Z toho dôvodu aj zákonodarca pristúpil k sprísneniu
podmienok uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré podľa novšej právnej úpravy musia byť
uzatvorené na samostatnej listine. V čase uzatvárania zmluvy táto povinnosť síce neplatila, žalobca
teda nemusel v danom prípade uzatvárať dohodu o zrážkach zo mzdy na samostatnej listine, avšak
vystavil sa spochybneniu jej platnosti tým, že zo zmluvy samotnej nevyplýva, že žalobca bol poučený o
možnosti odmietnuť dohodu o zrážkach zo mzdy. Takáto dohoda o zrážkach zo mzdy môže byť neplatná
z dôvodu, že neexistovala vážna vôľa uzavrieť takúto dohodu. Vecne správny je aj výrok prvostupňového
rozhodnutia o náhrade trov konania, ktorý zodpovedá výsledku konania.
6. Z uvedeného dôvodu odvolací súd uznesenie v napadnutých výrokov potvrdil postupnom podľa §
387 ods. 1 CSP.
7. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP
a § 255 ods. 1 CSP. V danom prípade rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu konečného
rozhodnutia, a teda je dôvodné rozhodovať aj o náhrade trov konania. V odvolacom konaní bol v celom
rozsahu úspešný žalobca, žalovaný bol v celom rozsahu neúspešný, žalobca teda má nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. Dôvody na aplikáciu § 257 CSP ani
odvolací súd nezistil.
8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.