Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20C/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117213067
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Libuša Záthurecká

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6117213067.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBanskáBystricavkonanípredsudkyňouJUDr.LibušouZáthureckouvprávnejvecižalobcu

F. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XX, W. W., v konaní právne zastúpený JUDr. Alenou Babišovou,
advokátkou, so sídlom Pestovateľská 18, Banská Bystrica, proti žalovanému Mesto Banská Bystrica,
so sídlom Československej armády 26, Banská Bystrica, IČO: 00 518 476, o zaplatenie 15 084 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4653,36 Eur, v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Súd konanie čiastočne zastavuje o sumu 8604 Eur.

Žalovaný má nárok na náhradu trov tohto konania voči žalobcovi podľa pomeru úspechu v konaní 38 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 15 084 Eur s 5 % úrokom z
omeškania ročne od 15. 05. 2017 až do zaplatenia s trovami konania.

2. V priebehu pojednávania žalobca po vyjadrení žalovaného a po pojednávaní zobral žalobu späť v
časti o zaplatenie sumy 8604 Eur s tým, že predmetom konania zostala suma 6480 Eur s 5 % úrokom
z omeškania od 15. 05. 2017 až do zaplatenia.

3. Žalobca si nárok uplatnil s poukazom na § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., kde v zmysle zákona
bolo zriadené vecné bremeno a zákon odkazuje na ustanovenia § 151n až 151p OZ.

4. Žalovaný po čiastočnom späťvzatí žaloby nerozporoval vecné plnenie k parcele C-KN č. XXXX/
XX o výmere XXX m2, namietal výšku, ktorú si žalobca uplatňoval 9 Eur za m2 podľa hodnoty určenej
realitnými kanceláriami a navrhol, aby mu bola uložená povinnosť zaplatiť podľa znaleckého posudku,
ktorý žalobca do konania predložil a ktorý žalovaný nerozproval.

5. Zo žaloby a z vyjadrenia žalobcu bolo zistené, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXXX kat. ú. H., obec W. W., parciel registra C č. XXXX/XX o výmere XXX mX zastavené

plochy a nádvoria, parcely č. XXXX/XX o výmere XX mX orná pôda a parcely č. XXXX/XX o výmere XXX
mX orná pôda. Na parcele č. XXXX/XX sa nachádza miestna komunikácia a na ostatných parcelách sa
nachádza zeleň s inžinierskymi sieťami - verejnou kanalizáciou, k čomu predložil fotodokumentáciu. N.si uplatnil finančnú náhradu za predmetné parcely, pričom vychádzal z ustanovenia § 1 a § 2 zákona
č. XX/XXXX Z. z..

6. Žalobca listom zo dňa 26. 09. 2013 požiadal žalovaného o odpredaj pozemkov alebo o uzavretie
nájomnej zmluvy. Žalovaný listom zo dňa 28. 10. 2013 uviedol, že vysporiadanie pozemkov pod
komunikáciamiriešivsúladesozákonomč.66/2009Z.z.anedisponujevoľnýmipozemkaminazámenu.
Nepristúpil ani k odkúpeniu ani k prenájmu pozemkov. Žalobca listom zo dňa 15. 12. 2015 požiadal
o vysporiadanie žalovaného zámenou zmluvou. Zistil, že žalovaný disponuje vlastnými pozemkami i

napriek tomu, že tvrdil, že voľné pozemky nemá.

7. Žalovaný pozemok žalobcu zastavaného miestnou komunikáciou dlhodobo užíva pre účely verejnej
dopravy obyvateľmi Mesta Banská Bystrica. K predmetnej stavbe prináležia priľahlé pozemky slúžiace
pre účely mestskej kanalizácie. Z týchto dôvodov žalobca pozemky nemôže užívať ani iným spôsobom s
nimi disponovať. Z dôvodu, že žalovaný odmietol pozemky odkúpiť, užíva ich z titulu vecného bremena.

Žalobcovi nie je ochotný uhradiť žiadnu finančnú náhradu, nedošlo k zámene pozemkov, preto si žalobca
uplatňuje finančnú náhradu za dva roky spätne odo dňa podania žaloby, t. j. za obdobie od 15. 05.
2015 do 15. 05. 2017 9 Eur za m2 a rok s poukazom na predložené odhady vypracované realitnými
kanceláriami.

8. Žalovaný k žalobe uviedol, že nie je z nej zrejmé, na ktorých parcelách sú inžinierske stavby vo
vlastníctve mesta. Mesto nevlastní žiadnu verejnú kanalizáciu a nie je ani jej správcom. Spochybnili
výmery pozemkov a cenu pre výpočet náhrady. Miestne komunikácie žalovaný nadobudol od štátu zo
zákona a nemalo možnosť vyjadriť vôľu k prevodu majetku štátu na obce. Bolo povinné majetok zverený
štátom prijať, starať sa oň. Štát v roku 2009 prijal zákon č. 66/2009 Z. z. účinný od 01. 07. 2009. Vlastník

pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu do vykonania
pozemkových úprav a od účinnosti zákona užívanie týchto pozemkov nie je bez právneho dôvodu.
Zákon neupravuje otázku náhrady za zriadenie vecného bremena. Do úvahy by pripadala možnosť, aby
sa vlastníkovi trpiaceho pozemku priznal náhradný pozemok alebo konanie o pozemkových úpravách.
Žalovaný listom zo dňa 28. 10. 2013 oznámil žalobcovi, že nedisponuje voľnými pozemkami na zámenu

a vysporiadanie pozemkov rieši v súlade so zákonom č. 66/2009 Z. z.. Žalovaný vzniesol námietku
premlčania uplatneného nároku v celom rozsahu s poukazom na trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu,
ktorá uplynula dňa 02. 07. 2012 a žaloba bola podaná dňa 15. 05. 2017.

9. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že parcela č. XXXX/XX j.e zastavaná cestou, prešla na mesto,

mesto ju má v evidencii. Čo sa týka parciel č. XXXX/XX a č. XXXX/XX ide o súkromnú parcelu, ku ktorej
žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, nie je ani ich správca ani ich vlastník. F. na zákon č. XXX/
XXXXZ.z.overejnýchvodovodochakanalizáciách.N.žalovanýuviedol,ževerejnázeleňvstarostlivosti
mesta je vedená na pasporte, kde sú vyznačené plochy, o ktoré sa mesto stará. P. W. W. má prijaté Q. č.
X/XXXX o tvorbe, údržbe a ochrane zelene a v žalobe parcely označené ako verejná zeleň č. XXXX/XX

a č. XXXX/XX nie sú v zmysle Q. verejnou zeleňou, nie sú evidované v pasporte zelene a záhradnícke a
rekreačné služby mesta tieto parcely nespravuje, nekosí, neudržiava. Z uvedeného je jednoznačné, že
žalovaný nie je vecne pasívne legitimovaný k uvedeným parcelám. K finančnej náhrade za parcelu C-KN
č. XXXX/XX o výmere XXX mX žalovaný predložil ZP č. XX/XXXX, ktorý bol vypracovaný pre konanie
sp. zn. XC/XXX/XXXX na právne zhodnom skutkovom základe, kde bola určená všeobecná hodnota

nájmu na sumu X,XX B./mX/rok. Zotrval na vznesenej námietke premlčania.

10. Žalobca podaním zo dňa 21. 03. 2018 zobral žalobu čiastočne späť do sumy 8604 Eur s tým, že
si za parcely č. XXXX/XX a č. XXXX/XX neuplatňuje finančnú náhradu z dôvodu, že nie sú majetkom
mesta a nejedná sa o verejnú zeleň. Naďalej zotrval na žalobe ohľadne pozemku C-KN č. XXXX/XX vo

výške 9 Eur za m2. Zároveň žalobca predložil znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorým bola stanovená
hodnota nájmu za predmetnú parcelu na sumu 6,463 Eur/m2/rok, čo predstavuje pri výmere 360 m2 za
rok sumu 2326,68 Eur, za dva roky 4653,36 Eur.

11. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

12.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťvčastisúdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.13. Žalobca vzal v priebehu konania žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 8604 Eur. Súd z dôvodu
späťvzatia za súhlasu žalovaného konanie v tejto časti zastavil.

14. Podľa článku 20 ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je
možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

15. Podľa článku 11 ods. 4 ústavného zákona č. 23/1991 Z. z., ktorým sa uvádza listina základných práv
a slobôd, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme,

a to na základe zákona a za náhradu.

16. Podľa § 128 ods. 2 OZ vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť,
ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

17. Podľa § 151o ods. 1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe záveru, schválenou

dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.

18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celku a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod

stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo
vyššiehoúzemnéhocelkupodľaosobitnýchpredpisovvrátanepriľahlejplochy,ktorásvojimumiestnením
a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len pozemok pod stavbou).

19. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal

podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho
usporiadania vlastníctva k pozemkom, môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod
stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere bonite
a rovnakého druhu ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom
katastrálnom území.

25. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona ak sa neuplatní postup podľa ods. 1, usporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného
predpisu.

20. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania
vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby.
Pri usporiadaní sa prihliada na potrebu vlastníka stavby.

21. Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou

sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom
katastrálnom území v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu ako bol pôvodne pozemok pred
zastavaním alebo formou finančnej náhrady ak v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely
poskytnutia náhrady, ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2, ak o to požiada vlastník
pozemku.

22. Podľa § 4 ods. 1 zákona ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod
stavbou zmluvne dohodnuté iné právo vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému
vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva

uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov,
ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o
vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech
vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
23. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území.24. V konaní medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že žalobca je výlučným vlastníkom
nehnuteľností parcely registra C-KN č. XXXX/XX o výmere 360 m2 zastavené plochy a nádvoria.

25. V zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. vzniklo vecné bremeno zo zákona zriadené v prospech vlastníka
stavby podľa § 4 ods. 1 a zákon odkazuje na ustanovenie § 151n až § 151p OZ. V konaní nebolo
sporné, že v zmysle zákona § 1 ods. 1 nedošlo k usporiadaniu vlastníckych vzťahov k predmetnému
pozemku pod stavbami, nedošlo k zámene pozemkov ani k vyplateniu finančnej náhrady.

26. Zákon č. 66/2009 Z. z. bol prijatý za účelom usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom pod
stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo
vyššieho územného celku. Z uvedených dôvodov nemožno pri jeho výklade aplikovať iný špeciálny
právny predpis. Ustanovenie § 4 ods. 2 zákona nemožno chápať tak, že by vlastníkovi pozemku
do pridelenia náhradného pozemku respektíve do vykonania pozemkových úprav nevzniklo právo na
poskytnutie náhrady za vecné bremeno, ktorým je jeho pozemok zaťažený zo zákona. Bolo by v rozpore

so zásadou ochrany vlastníckeho práva ak by vlastníkovi pozemku neprislúchala náhrada za zákonom
zriadené vecné bremeno zaťažujúce jeho pozemok.

27. Zákon č. 66/2009 Z. z. v § 2 ods. 1 nestanovuje obci, respektíve vyššiemu územnému celku žiadnu
lehotu, v ktorej obec môže vlastníkovi pozemku poskytnúť náhradný pozemok ani lehotu, v ktorej musí

dôjsť k pozemkovým úpravám v zmysle zákona č. 330/1991 Zb. Mohlo by dôjsť k tomu, že obec
vlastníkovi pozemku po dlhú dobu trvajúcu i viac rokov neposkytne náhradný pozemok prípadne konanie
o pozemkových úpravách, ktoré možno začať na návrh obce bude trvať dlhú dobu. V takom prípade by
bol vlastník pozemku nútený po vopred neurčenú dobu trpieť užívanie pozemku v jeho vlastníctve zo
strany obce z titulu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu bez nároku na akúkoľvek náhradu. To

by znamenalo zvýhodnenie postavenia obce na úkor postavenia vlastníka. Ak by zákonodarca mienil
zákonom č. 66/2009 Z. z. zriadiť v prospech obce právo zodpovedajúce vecnému bremenu bezodplatne
vyjadril by to expressis verdis priamo v tomto zákone, čo však zo zákona nevyplýva, nemožno to
vyvodiť ani z § 4 ods. 2 zákona, ktorý nerieši právny stav zo zákona vzniknutého vecného bremena
do pozemkových úprav, keď obmedzuje len vlastníka pozemku a nerieši náhradu za obmedzenie

vlastníckeho práva, čo je v rozpore s ústavou a so zákonom. Z ustanovenia § 4 ods. 2 vyplýva dočasnosť
obmedzenia výkonu vlastníckeho práva, ale absentuje doba, dokedy je povinný subjekt dať podnet na
pozemkové úpravy, prípadne zmluvne dojednať iné právo, ktoré zákon tiež nijako nešpecifikuje (§ 4
ods. 1).

28. Jednorazová náhrada za zriadenie zákonného vecného bremena by nemotivovala oprávneného
z vecného bremena riešiť situáciu tak ako to zákon predpokladá. Nerieši jednorazovú náhradu a
podmienky s tým spojené.

29. Žalobca má právo na náhradu za vecné bremeno, ktorým je zo zákona zaťažený jeho pozemok, t.

j. v jeho vlastníctve a výška náhrady má objektívne zodpovedať hodnote nájmu za obdobné pozemky
v danom mieste a čase.

30. Pokiaľ žalovaný vzniesol námietku premlčania súd mal za to, že nárok žalobcu bol uplatnený včas
vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, žaloba bola podaná dňa 15. 05. 2017, žalobca si uplatnil

nárok z vecného bremena za obdobie od 15. 05. 2015 do 15. 05. 2017 a teda včas nie je možné
stotožniť sa s právnym názorom žalovaného, že premlčacia trojročná lehota plynie odo dňa účinnosti
zákona č. 66/2009 Z. z. a že náhrada z vecného bremena patrí len prvému vlastníkovi a je jednorazová.
Súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 12Co/687/2013 a uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4MCdo/2/2014.

31. V konaní súd mal za to, že predmetom konania je náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva k
pozemkom zriadeného zákonom č. 66/2009 Z. z. Zákon č. 66/2009 Z. z. je zákonom, ktorý predpokladá
ustanovenie § 151o ods. 1 veta prvá OZ zriadenie vecného bremena zákonom. Je predpisom, ktorým
sa upravujú vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obcí, pričom problém náhrady

za nútené obmedzenie vlastníckych práv vlastníkov pozemkov pod stavbami priamo nerieši, ale v
ustanovení § 4 odkazuje na úpravu v § 151n až 151p OZ a preto je potrebné vychádzať z týchto
ustanovení.32. V konaní medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný má vykonať náhradu za vecné bremeno
za parcelu č. XXXX/XX a výmeru 360 m 2, sporná zostala výška náhrady, žalobca si ju uplatnil, napriek
tomu, že predložil do konania znalecký posudok vo výške 9 Eur za m2 podľa predložených odhadov

realitných kancelárii. Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX vyhotoveného Ing. S. D. bola určená
všeobecná hodnota daného pozemku sumou 6,463 Eur za m2/rok. Súd pri určení výšky vychádzal z
predmetného znaleckého posudku a nevychádzal z odhadu realitných kancelárii z dôvodu, že ide len
o odhad bez zohľadnenia ostatných skutočností, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku. Súd potom
priznal žalobcovi nárok vo výške 4653,36 Eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol vzhľadom na vyššie

uvedené, keďže žalobca napriek predloženému znaleckému posudku na žalobe zotrval.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

36. Žalobca mal spolu so žalovaným v konaní čiastočný úspech. Žalobca vzal žalobu späť v časti o
zaplatenie sumy 8604 Eur a v tejto časti zavinil zastavenie konania, pretože žaloba nebola vzatá späť
z dôvodov na strane žalovaného a úspech žalobcu tvorí časť, v ktorej bolo žalobe vyhovené. Celková
priznaná suma istiny je 4653,36 Eur z celkom požadovanej sumy 15 084 Eur, čo predstavuje pomer

30,85 % úspechu žalobcu ku 69,15 % úspechu žalovaného. Po započítaní úspechu žalovaného od
úspechu žalobcu patrí viac žalovanému a teda náhrada trov vo výške 38 %.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle

zvláštneho predpisu.