Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 18, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319201241
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8319201241.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: H.. K. Y., X.. XX.X.XXXX, V. L. P. XXX,
XXX XX P., zast. C. Y., X.. X.X.XXXX, V. L. G. P. XXXX/X, XXX XX P., proti žalovaným: v 1. rade X. E. Y.,
Y. B.Ú. R. G. Y., X.. XX.X.XXXX, L. E. F. XXXX/XX, J. L., v 2. rade X. H. G., v zastúpení dcéra H.. H. F.,
K.. G., X.. X.X.XXXX, L. F. XX, Ľ., v 3. rade X. J. Y., v zastúpení syn A.. E.Á. Y., X.. X.XX.XXXX, L. E. F.

XX, Ľ., v 4. rade X. H. Y., v zastúpení dcéra E. V., K.. Y., X.. X.X.XXXX, L. R. F. XX, v konaní o zrušenie
a vyporiadanie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Vranov nad Topľou č.k. 7C/11/2019-33 zo dňa 28.5.2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

Žalovaným v 1. až 4. rade proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo
„okresný súd“) konanie zastavil a žalovaným v 1/ až 4/ rade právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca prostredníctvom zástupcu žalobou, ktorá
bola pôvodne podaná na Okresný súd Humenné dňa 25.3.2019, sa domáhal zrušenia podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX k.ú. P. a na LV č. XXXX k.ú. P.Í.. Z
dôvodu, že podaná žaloba, ktorá bola doručená na Okresný súd Humenné dňa 25.3.2019 nebola úplná,
uznesením zo dňa 28.3.2019 Okresný súd Humenné vyzval žalovaného, a to aby doplnil svoju žalobu,
a to tak, aby označil meno a priezvisko žalobcu, dátum narodenia, adresu trvalého bydliska, označil
žalovaných tak, že uvedie ich meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého bydliska a uviedol
návrh na rozhodnutie vo veci, t.j. uviedol nehnuteľnosti, ku ktorým navrhuje zrušiť spoluvlastníctvo,

parcelné číslo, číslo LV a katastrálne územie a ako navrhuje zrušiť a vyporiadať spoluvlastníctvo.
Na uvedenú výzvu reagoval zástupca žalobcu podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 9.4.2019, v
ktorom označil žalobcu, zástupcu žalobcu, žalovaných a uviedol, ako navrhuje zrušiť a vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo. Žalobu odôvodnil tým, že so spoluvlastníkmi sa pokúšal vzájomnou dohodou
zrušiť podielové spoluvlastníctvo, ponúkol im na odkúpenie svoju časť nehnuteľnosti, pričom žiaden
zo spoluvlastníkov na jeho výzvu nereagoval. Taktiež žiadal o vyčlenenie svojho spoluvlastníckeho

podielu, aj na túto žiadosť žiaden zo spoluvlastníkov nereagoval. Preto žiadal, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo a následne odčlenil nové pozemky podľa geometrického plánu spolu s vymeraním
prístupových ciest k jednotlivým parcelám. Zároveň k svojmu návrhu priložil výpisy z LV č. XXXX a
XXXX k.ú. P., návrh adresovaný spoluvlastníkom na zrušenie podielového spoluvlastníctva a grafickú
identifikáciu.

3. Následne súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia § 43 ods. 1 s poukazom na ustanovenie § 41
CSP uviedol, že predmetná vec bola postúpená Okresnému súdu Vranov nad Topľou ako súdu miestnepríslušnému na konanie z dôvodu, že sa nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu nachádzajú v obvode
Okresného súdu Vranov nad Topľou a podľa § 20 písm. a/ CSP je miestne príslušný Okresný súd Vranov
nad Topľou.

4. Aplikujúc ustanovenia § 61, § 161 ods. 1, 2 všetko Civilného sporového poriadku v spojení s § 7
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobca
potom, ako bol vyzvaný na odstránenie vád žaloby, keďže bola neúplná, označil za žalovaných: X. E.
Y. v zastúpení syn G. Y., X. H. G.C., v zastúpení dcéra H.. H. F., X. J. Y., v zastúpení syn A.. E. Y.

a nebohý H. Y., v zastúpení dcéra E. V.. Žaloba bola podaná na súd dňa 25.3.2019. Z uvedeného
vyplýva, že označení žalovaní v čase podania žaloby už neboli nažive. Žalobca síce, aj keď označil
ako žalovaných nebohých žalovaných, ktorí v čase žaloby už neboli nažive, a teda nemali procesnú
spôsobilosť byť účastníkom konania, aj keď týchto žalovaných následne označil, že sú zastúpení
svojimi právnymi nástupcami, platí, že ak účastník v čase podania žaloby, tak ako je označený, nemá
spôsobilosť na práva a povinnosti, nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, nemá ani spôsobilosť byť

zastúpený niekým iným v konaní. V prejednávanej veci v čase podania žaloby chýba základná procesná
podmienka na strane sporu u žalovaných, a to procesná subjektivita a procesná spôsobilosť. Označení
zástupcovia žalovaných nemajú spôsobilosť procesne konať samostatne pred súdom, pretože ak majú
onizastupovaťžalovanýchaoznačenýžalovanýnemáprocesnúspôsobilosť,tedanemôžebyťprocesne
nespôsobilý zastúpený iným zástupcom.

5. V prejednávanej veci v čase podania žaloby chýbala základná procesná podmienka na strane sporu
u žalovaných, a to procesná subjektivita a procesná spôsobilosť.

6. Procesná subjektivita je v Civilnom sporovom poriadku definovaná v ustanovení § 62 CSP. Procesná

subjektivita vyjadruje spôsobilosť byť stranou sporu. Z hľadiska začlenenia procesnej subjektivity medzi
odstrániteľné alebo neodstrániteľné podmienky konania je rozhodujúci okamih, kedy prišlo k strate
procesnej subjektivity.

7. Ak k strate procesnej subjektivity prišlo v už začatom konaní, v zásade s prihliadnutím na povahu

sporu súd pokračuje v konaní s jej právnymi nástupcami. Ak teda došlo k strate procesnej subjektivity
v už začatom konaní, ide o odstrániteľnú vadu konania.

8. Pokiaľ strata procesnej subjektivity nastala pred začatím konania, vedie táto skutočnosť vždy k
zastaveniu konania. Táto procesná podmienka je neodstrániteľnou podmienkou konania, preto bolo

povinnosťou prvoinštančného súdu konanie zastaviť.

9. Preto z dôvodu nedostatku spôsobilosti na strane žalovaných okresný súd konanie zastavil, keďže
ide o neodstrániteľnú vadu konania. V konaní ako žalovaní môžu byť označené iba také subjekty, ktoré
majú procesnú spôsobilosť, to znamená, osoby, ktoré v čase podania žaloby sú žijúce, a ku ktorým sa

vzťahuje predmetné spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam.

10. To že žalobca ako žalovaných označil osoby, ktoré v čase podania žaloby nežili, a neoznačil iné
osoby vyplýva aj z toho, že podľa listu vlastníctva vlastníkmi nehnuteľnosti, ku ktorým chce žalobca
vlastníctvo vyporiadať, sú viac ako štyria. Žalovanými môžu byť iba žijúce osoby, ktoré sú uvedené ako

spoluvlastníci podľa listov vlastníctva.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené preto okresný súd konanie pre nedostatok podmienky konania zastavil.

12. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, keď v konaní

zastavenie zavinil žalobca, nakoľko však žalovaní nemajú spôsobilosť byť účastníkmi konania, žiadne
trovy im nemohli vzniknúť, a preto súd označeným žalovaným nepriznal náhradu trov konania.

13. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom uviedol, že si je vedomý, že
označil ako žalovaných osoby, ktoré sú už nebohé, ale hneď uviedol aj zástupcov. Podľa žalobcu ide o

pozostalých, ktorí by zastupovali aj ostatných vlastníkov spomínaných nehnuteľností. Uviedol, že si je
vedomý toho, že nebohý nemôže byť účastníkom konania, ale pozostalí áno. Nakoľko je podľa LV XXXX
pozostalých 14 a LV XXXX pozostalých 8, vrátene žalobcu je zrejmé, že by sa všetci pozostalí vlastníci
nedostavili na súdne konanie. Preto žalobca uviedol len najbližších príbuzných v zastúpení. Dôvod,prečo uvádzal nebohých bol ten, aby súdu bolo zrejmé, na koľko častí by sa spomínané nehnuteľnosti
mali rozdeliť. V prílohe doložil všetkých vlastníkov z výpisu z katastra nehnuteľností, kde boli uvedené
dátumy narodenia a bydlisko každého z nich. Ako dôvod prečo bol nútený podať žalobu na okresný súd

žalobca uviedol, že sa inak nemohol domôcť práva v tejto veci, pričom jeho zástupca koná v najlepšom
úmysle domôcť sa práv na spomínanej nehnuteľnosti.

14. Žalobca v rámci svojho odvolania žiadal, aby okresný súd opätovne posúdil jeho návrh na zrušenie
spoluvlastníctva a vzájomného vyporiadania majetku spomínaných nehnuteľností. Navrhol, aby vo veci

boli vykonané zmeny, uvedení nebohí aby boli vyškrtnutí zo zoznamu žalovaných a ako žalovaní
zapísaní všetci vlastníci, ktorí sú na spomínaných listov vlastníctva. Zároveň požiadal okresný súd o
výzvu na doplnenie dokladov, ktoré obratom pošle.

15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po preskúmaní veci potvrdil uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP). Odvolací súd sa obmedzuje na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
dopĺňa ďalšie dôvody.

16. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodovať (ďalej len „procesné podmienky“).

17. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorú nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (ods. 2).

18. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne
rozhodnúť vo veci samej. Procesné podmienky sú také vlastnosti, ktoré musia byť splnené na to,

aby sa dosiahol cieľ civilného konania. Existencia a splnenie procesných podmienok je predpokladom
poskytnutia súdnej ochrany ohrozeným alebo poškodeným subjektívnym právom v rozsahu čl. 1
CSP. Súd je povinný skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania. Ustanovenie §
161 CSP má povahu generálneho procesného ustanovenia týkajúceho sa skúmania procesných
podmienok. V zásade teda platí, že súd danosť alebo nedanosť procesných podmienok skúma ex

officio, a to v ktoromkoľvek štádiu. V zmysle dôsledného uplatňovala princípu jednotnosti konania, čiže
tzv. arbitrárneho poriadku, konanie tvorí jeden celok od momentu jeho začatia až do právoplatného
skončenia. Kedykoľvek v priebehu konania súd zistí nedostatok procesnej podmienky, postupuje
v konaní v závislosti od toho, či ide odstrániteľný alebo o neodstrániteľný nedostatok podmienky
konania. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania. Vada konania spočívajúca v

nedostatku procesnej podmienky môže byť buď odstrániteľná alebo neodstrániteľná. Ak súd zistí, že ide
o neodstrániteľnú vadu konania, musí uznesením konanie zastaviť. Ak ide o odstrániteľnú vadu konania,
musí najskôr súd vyčerpať všetky procesné možnosti nápravy absencie tejto procesnej podmienky a až v
prípade, ak by tieto možnosti nápravy nedostatku procesnej podmienky zlyhali, súd uznesením konanie
zastaví. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesnej podmienky patrí nedostatok procesnej subjektivity,

avšak iba v prípade, ak táto vada existuje už od momentu začatia konania.

19. Súd prvej inštancie správne skúmal procesné podmienky, medzi ktoré podmienky na strane sporu sa
zaraďuje jednoznačne procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť zastúpenia, spôsobilosť
byť zástupcom a plnomocenstvo zástupcu strany. Procesnú subjektivitu definuje Civilný sporový

poriadokv§62.Procesnásubjektivitavyjadrujespôsobilosťbyťsporovoustranou.Zhľadiskazačlenenia
procesnej subjektivity medzi odstrániteľné a neodstrániteľné podmienky konania je rozhodujúci okamih,
kedy prišlo k strate procesnej subjektivity. Pokiaľ strata procesnej subjektivity nastala pred začatím
konania, vedie táto skutočnosť vždy k zastaveniu konania. Odvolací súd pri skúmaní procesných
podmienok zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca vo svojom doplnení žaloby

označil na strane žalovaného už nebohé fyzické osoby, ktoré už v čase podania návrhu nemali procesnú
subjektivitu, a teda spôsobilosť byť sporovou stranou. Rovnako tak nemôže byť realizovaný postup
navrhovaný žalobcom v odvolaní, a to, že by nebohí boli „vyškrtnutí“ zo zoznamu žalovaných, a aby ako
žalovaní boli spísaní všetci vlastníci, nakoľko neboli splnené podmienky uvedené v § 63 CSP. V zmysle
tohto ustanovenia súd môže pokračovať s právnym nástupcom fyzickej osoby len v tom prípade, ak táto

fyzická osoba zomrie počas konania. Je nepochybne, že žalobcom v návrhu aj v jeho doplnení označení
žalovaní boli nebohí už pred jeho začatím. Nič však nebráni žalobcovi podať opätovný návrh na začatie
konania vo veci vyporiadania podielového spoluvlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam, kde správneoznačí žalovaných, lebo procesné uznesenie o zastavení konania nepredstavuje prekážku rozsúdenej
veci (res iudicata).

20. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods.
1 CSP a žalovaným z dôvodu, že tieto nemali procesnú subjektivitu návrh na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).