Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/46/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8617202520
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8617202520.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň

JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobkyne P. N., nar. XX.X.XXXX,
bytom T. XXX/XX, XXX XX N., štátnej občianky Slovenskej republiky, zastúpenej advokátom JUDr.
Igorom Šafrankom, so sídlom ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne
zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16,
811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
500 eur s príslušenstvom, takto o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k.

4Csp/62/2017-70 zo dňa 22.1.2019

r o z h o d o l :

Mení rozsudok vo výroku I. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu v prevyšujúcej časti
zamieta.

Priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v
plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným

uznesením.

Zrušuje rozsudok vo výroku o poplatkovej povinnosti, t.j. vo výroku III.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,00 eur do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Priznávažalobkynináhradutrovkonaniavrozsahu100%ovýškektorýchsúdrozhodnesamostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaná strana je povinná zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v sume 30,00 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku platobným predpisom.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou, súdu podanou 5.5.2017, domáhala
toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie 500 eur na tom
skutkovom základe, že rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 23.11.2015, sp. zn. 2C/123/2015-49
v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.9.2016, sp. zn.

10Co/67/2016-73, bolo súdom rozhodnuté o určení neprijateľných zmluvných podmienok v Dohode o
poskytnutíslužbyuzatvorenejvrámciZmluvyorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXXzodňa8.10.2013
medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom. Rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa
26.10.2016 a vykonateľnosť dňa 30.10.2016. Žalobkyňa v odôvodnení žaloby poukázala na to, žev predmetných rozsudkoch súd dospel záveru, že dohoda o poskytnutí služby obsiahnutá v čl. 8
zmluvy o revolvingovom úvere (zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.10.2013) je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a teda je neplatným zmluvným dojednaním v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na to, že žalobkyňa sa ako spotrebiteľ úspešne domáhala svojich spotrebiteľských práv a s
poukazom na ustanovenie § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, vniklo
žalobkyni právo na primerané finančné zadosťučinenie, ktoré si žalobkyňa uplatnila vo výške 500 eur.
Súd uviedol, že žalovaný so žalobou nesúhlasil, žalobkyňa si ako spotrebiteľka neuplatňovala v žiadnom
súdnom konaní porušenie svojich práv alebo povinností. Túto právnu skutočnosť, t.j. predchádzajúce

úspešné uplatňovanie práv a povinností, si mylne zamieňa s tým, že medzi účastníkmi konania prebehlo
konanie, v ktorom sa rozhodovalo o neprijateľnosti zmluvnej podmienky a povinnosti vydať bezdôvodné
obohatenie.
Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil relevantnosť tvrdení o existencii konaní, ktoré
opísala žalobkyňa v žalobe. Dohoda o poskytnutí služby v zmysle článku 8 ods. 8.1 Zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 8.10.2013, označená ako „odmena za odklad splátok“ vo

výške 215,75 eura a rovnako aj dohoda týkajúca sa odkladu splátok revolvingu vo výške 112,08
eura, boli súdom vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Požadovanú sumu 500 eur súd prvej
inštancie hodnotil ako primerané finančné zadosťučinenie. Žalovaný sa implementovaním neprijateľnej
zmluvnej podmienky chcel bezdôvodne obohatiť, tento stav vedome a priamo vyvolal, pričom už v štádiu
implementácie neprijateľnej zmluvnej podmienky mal prinajmenšom vedomosť o tom, že konanie by

malo byť v súlade s dobrými mravmi, napriek tomu konal tak, že žalobkyňa sa musela žalobným
návrhom domáhať ochrany svojich práv. Bola vystavená psychickému stresu byť účastná v konaní
proti silnejšej strane, bola odkázaná na služby, ktoré žalovaný poskytoval, verila v čestnosť a poctivosť
zmluvného vzťahu, avšak žalovanému zrejme neprekážalo, že konal nekalo a na úkor žalobkyne sa
bezdôvodne obohacoval. Žalovaného nikto nenútil konať nekalo, bol si vedomý existencie ustanovenia

§ 3 ods. 5 zákona číslo 250/2007 Z.z., napriek tomu konal ako konal, priznané finančné zadosťučinenie
z titulu porušenia je preto primerané, žalovaného má odrádzať od toho, aby sa v budúcnosti takého
konania nedopúšťal.
Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 37 ods.
1, § 39 ods. 1, § 52 ods. 1, 3, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, § 451 ods. 1, na ustanovenia Zákona č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - § 1 ods. 1, § 2 písm. a), b), § 9 ods. 1, na ustanovenie § 3
ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.
Výrok o poplatkovej povinnosti odôvodnil ustanovením § 2 ods. 2 a § 4 ods. 2 písm. u) Zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a h)
CSP. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho tvrdením o tom, že ustanovenie
v dohode o poskytnutí služby, určené v rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 2C/123/2015 ako
neprijateľná podmienka, nebolo v čase jej uzavretia 8.10.2013 žiadnym súdnym rozhodnutím označené

za neprijateľnú podmienku. K vzniku uvedenej dohody teda nedošlo za situácie, kedy by jej nezákonnosť
predtým konštatovalo akékoľvek súdne rozhodnutie. Podľa žalovaného nebolo zohľadnené to, že je
zásadný rozdiel medzi tým, ak by k uzavretiu dohody o poskytnutí služby došlo za situácie, kedy by
takýto záver o neplatnosti zmluvnej podmienky jestvoval. Žalovaný pri uzatváraní dohody o poskytnutí
služby nepostupoval s vedomím neplatného uzatvárania takejto dohody bezdôvodne sa obohacovať.

Nič také z vykonaného dokazovania nevyplýva. Nezákonný je záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa
bola vystavená psychickému stresu tým, že sa musela domáhať žalobným návrhom ochrany svojich
práv. Žalobkyňa podala niekoľko žalôb namiesto jednej, konkrétne sú vedné pod sp. zn. 2C/112/2015,
2C/123/2015, 3C/123/2015, 5C/118/2015, 7C/144/2015, pritom žaloby v konaniach vedených pod
2C/123/2015 a 3C/123/2015 boli súdu podané v ten istý deň. Ak priznanie nároku na finančné

zadosťučinenie vo výške 500 eur predstavuje „kompenzáciu“ psychického stresu, potom sa súd mal
zaoberať tým, či je reálne a pravdivé tvrdenie žalobkyne o psychickom strese, naviac nie je preukázané
ani len nepriamo. Nebol preukázaný žiadny dôvod multiplikovania súdnych sporov. Z rozhodnutia podľa
žalovaného nevyplýva nič, čo by sumu 500 eur odôvodnilo. Zadosťučinenie je v právnom poriadku
chápané ako forma náhrady ujmy v nemajetkovej oblasti, právny poriadok pozná takúto formu náhrady,

či odškodnenia v rôznych prípadoch a situáciách. Pre porovnanie poukázal na to, že žalobkyňou
požadovaná suma dosahuje sumu bolestného v prípade niektorých stredne ťažkých úrazov či poškodení
zdravia alebo sa priznáva napr. za 20 dní väzobného stíhania, neskôr zrušeného pre jeho nezákonnosť.
Žalovaný uviedol, že týmto porovnaním chce poukázať na to, že požiadavka žalobkyne, ak by aj bolaoprávnenou, je zjavne neprimeraná, nie je v súlade s účelom priznania finančného zadosťučinenia ani
na základe tých záverov, ktoré súd prvej inštancie uviedol. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a priznal žalovanému náhradu trov konania.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), subjektom k tomu oprávneným (§ 359 CSP),

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce. Na prejednanie odvolania nariadil
pojednávanie, na ktorom zopakoval dokazovanie realizované súdom prvej inštancie a dospel k záveru
o neexistencii podmienok pre potvrdenie, ale ani pre zrušenie napadnutého rozsudku, preto ho zmenil.

5. Z dokazovania vykonaného v priebehu celého konania odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa v
konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 2C/123/2015 domáhala určenia neprijateľnosti

poplatku, ktorý dojednáva žalovaný so spotrebiteľmi v znení „Predmetom tejto Dohody o poskytnutí
služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok
službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu
poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako úver/
revolving) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a/ za poskytnutie služby spočívajúcej možnosti

odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 Eur a b/ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti
odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 Eur v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving
poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu
Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú
výšku odplaty, pričom písomne oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby“. Taktiež

sa žalobkyňa touto žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia v sume 215,75 eura. V konaní
bola žalobkyňa úspešná rozsudkom č.k. 2C/123/2015-49 z 23.11.2015 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č.k. 10Co/67/2016-70 z 28.9.2016, súd jej žalobe v celom rozsahu vyhovel.

6. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom

od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, jazykovo-gramatického výkladu predmetnej právnej

normy a toho, že ak nie sú závažné dôvody pre to, aby bol slovnému textu daný iný právny význam,
má sa výrazom použitým v právnej norme prisúdiť taký význam, aký má v zmysle právneho jazyka,
je potrebné konštatovať, že úspešným uplatnením práva spotrebiteľom je daný základ pre priznanie
finančného zadosťučinenia.

7. Žalobkyňa bola, ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojich práv spotrebiteľa, v konaní
2C/123/2015 úspešná, bezpochyby právo na zadosťučinenie má, nakoľko tento, nie iný výklad
znenie zákona umožňuje. Posúdenie každého nároku je vecou individuálnych skutkových zistení.
Všeobecnou právnou zásadou vlastnou európskej právnej kultúre je princíp primeranosti, ktorý zvolil
zákonodarca aj vo vzťahu k zadosťučineniu, na ktoré má mať nárok spotrebiteľ úspešne sa domáhajúci

ochrany svojho práva spotrebiteľa, je preto na súde, ktorý je orgánom s právomocou právnu normu
vyložiť a poskytnúť ochranu subjektívnemu právu, vyhodnotiť v konkrétnych súvislostiach primeranosť
požiadavky spotrebiteľa.

8. Žaloba je, čo sa obsahu týka, úkonom ktorým žalujúca strana vymedzuje subjekty, predmet a obsah

žalobou začatého konania. Právom žalujúceho je, vyplýva to z článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde. Žalobou môže uplatniť
skutočnosti, ktorým hmotné právo prisudzuje právny význam. To, či bude v spore úspešným, závisí
od toho, či sa logická štruktúra príčin a následkov, ktoré on sám pokladá za skutkový dôvod svojho
nároku, zhoduje so štruktúrou príčin a následkov, ktoré upravuje zákon a od toho, či tvrdené skutočnosti

preukáže.

9. Žalobkyňou, právne zastúpenou, bola na súd podaná žaloba, v ktorej stroho opísala skutočnosti
preukazujúce dôvodnosť základu nároku v zmysle existencie právoplatného rozhodnutia súdu, ktorýmsa domohla určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok s odkazom na zákonné ustanovenie
upravujúce právo spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie, na funkcie zadosťučinenia -
sankčnú, odradzujúcu a relutárnu, bez akéhokoľvek vysvetlenia, resp. zdôvodnenia výšky žiadaného

zadosťučinenia, toho ako k žiadanej výške dospela. Na tomto zdôvodnení uplatneného nároku
žalobkyňa zotrvala v priebehu celého konania, čo vyplýva aj z prednesu jej právneho zástupcu na
pojednávaniach nariadených súdom prvej inštancie na prejednanie veci v dňoch 26.9.2017 a 22.1.2019
s doplnením na pojednávaní nariadenom odvolacím súdom len v tom smere, že malo ísť o viacnásobné
porušenie zo strany žalovaného, na žalovaným formulované protiargumenty nereagujúc.

10. Žalobkyňa mala v právnom vzťahu zo zmluvy, ktorú so žalovaným uzatvorila, objektívne status
spotrebiteľky, osobitnou žalobou úspešne uplatnila porušenie práva, základ jej nároku na primerané
finančné zadosťučinenie bol tým daný, rozhodujúcim bolo posúdiť, v akej výške.

11. Zadosťučinenie je slovo prevzaté z latinského výrazu satisfactio, v ktorom „satis“ znamená „dosť“ a

„facere“ znamená „činiť“ (podľa Stručného etymologického slovníka slovenčiny „činiť“ znamená konať,
robiť, urobiť, t.j. urobiť za dosť). V právnej teórii základ dania zadosť spočíva vo vyrovnaní pomerov,
ktoré boli narušené, a ktoré je nutné opätovne uviesť do rovnováhy, nie len reštitučným, obnovovacím
nárokom. Zadosťučinenie je tak nárokom, ktorým sa reparujú ujmy nemateriálnej povahy. Tento aspekt
vychádza z podstaty tohto nároku, nie je preto možné pri rozhodovaní o ňom brať zreteľ na materiálne

prvky. Jeho podstatou nie je sankčná povaha, aj keď zaplatenie, keďže zadosťučinenie podľa § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z.z. má byť finančné a každé zaplatenie predstavuje finančný úbytok v aktívach
osoby, voči ktorej nárok smeruje. Na účely sankcionovania je totiž administratívne a trestné právo, civilné
právo má za cieľ „len“ kompenzáciu osoby, ktorej sa má zadosťučinenie poskytnúť. Ako uviedol Najvyšší
súd Českej republiky v rozhodnutí 30Cdo/3936/2010 z 15.12.2011, t.j. v čase zhody medzi českou a

slovenskou civilnou úpravou v Občianskom zákonníku, inštitút tzv. punitive alebo exemplary damages
(t.j. náhrady škody plniacej represívnu funkciu - voľný preklad odvolacieho súdu) nekompenzačného
odškodnenia exemplárnej alebo represívnej povahy nemá v českom práve oporu. Tento typ náhrady je
typický pre angloamerický typ právnej kultúry (common law), český aj slovenský právny systém je však
iným, je kontinentálnym systémom.

12. Vychádzajúc z predpokladov uvedených v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, v konkrétnom
súdenom prípade neboli tvrdené a z dôkazov ani nevyplynuli žiadne také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali priznanie zadosťučinenia vo výške, akú za primeranú mala žalobkyňa. Kritériom
kvantifikácie by mali byť podľa odvolacieho súdu najmä okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, ich

dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia práv spotrebiteľa.
Ako už bolo uvedené, žalobkyňa k týmto exemplifikatívne uvedeným okolnostiam porušenia práva nič
neuviedla.

13. V posudzovanom prípade nebolo zo strany žalobkyne tvrdené, že už pred uzavretím zmluvy s

ňou 8.10.2013, boli konkrétne zmluvou upravené poplatky, určené za neprijateľné, a napriek tomu ich
žalovaný do zmluvy zakomponoval, čo by bolo závažným, v zmysle dôsledku jeho konania. Vydania
bezdôvodného obohatenia za poplatok, predstavujúci odplatu za možnosť odkladu splátok úveru vo
výške 215,75 eura, sa žalobkyňa domohla, čo sa týka neprijateľnosti poplatku za možnosť odkladu
splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 eura v prípade, ak bude žalobkyni poskytnutý, z tvrdení

ani nevyplýva, či k tomu došlo alebo reálne mohlo dôjsť.
Za tejto situácie kritériu primeranosti finančného zadosťučinenia, proporcionalite, nemohla podľa
odvolacieho súdu zodpovedať čiastka žalobkyňou žiadaná a súdom prvej inštancie priznaná, čo
zakladalo dôvod, aby odvolací súd do úvahy súdu prvej inštancie o výške zadosťučinenia zasiahol.
Súdom priznané finančné zadosťučinenie, 500 eur, nebolo v konkrétnych skutkových okolnostiach

žalobkyňou preukázané, argumentačne nebolo podložené ani súdom prvej inštancie, odvolací súd preto
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 385 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku,
t.j. uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni 50 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Suma 50 eur
je po celkovom zhodnotení veci, pri neexistencii tvrdenia žiadnych významných skutočností sumou
postačujúcou, je primeraným finančným zadosťučinením žalobkyne.

14.Onárokunanáhradutrovkonanianasúdeprvejinštancie,akoajnárokunanáhradutrovodvolacieho
konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1, 2, podľa § 255 ods. 1 CSP. Predmetom konania
bol nárok na primerané finančné zadosťučinenie, výška ktorého závisela od úvahy súdu. U takéhotonároku sa strana sporu považuje za plne úspešnú vtedy, ak je úspešná čo do základu nároku. Nie je totiž
možné zaťažiť žalobcu procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu. Žalobkyňa bola v
konaní, čo sa týka základu nároku plne úspešná, a to tak čo sa týka prvoinštančného, ako aj odvolacieho

konania, preto odvolací súd priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného,
ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným uznesením.

15. Výrokom III. súd rozhodol o poplatkovej povinnosti, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny

poplatok zo žaloby v sume 30 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku platobným predpisom.
Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený
a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú
časť žalovaný, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Neoddeliteľnou súčasťou občianskeho súdneho procesu je aj konanie a rozhodovanie vo veciach
súdnych poplatkov. Činnosť súdov vo veciach súdnych poplatkov treba však odlišovať od občianskeho

súdneho konania /uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.februára 2011, sp.zn.1 Cdo
9/2011/. Súd môže súdny poplatok vyrubiť a vymáhať až po vzniku poplatkovej povinnosti /uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4.augusta 2011 sp.zn.8 Sžf 37/2010/.
Výsledok konania je zrejmý až z právoplatného rozhodnutia súdu, nie skôr. Ak súd prvej inštancie o
poplatkovej povinnosti rozhodol pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, je jeho rozhodnutie

predčasné, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o poplatkovej povinnosti, t.j. vo
výroku III. podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, zrušil. O poplatkovej povinnosti rozhodne súd prvej inštancie
až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydanéopravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.