Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. február 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21Csp/142/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718203071
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5718203071.4

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcu: W.. U. P., A.. XX.XX.XXXX,
S. W. Q.. Š. XXXX/X, XXX XX P., právne zastúpený Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so
sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 292 proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa,
a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 383 408, právne zastúpený
SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186 v konaní

o zaplatenie 550,27 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 550,27 € a úrok z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od
15.08.2016 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola doručená 27.08.2018, žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu
550,27 € spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 15.08.2016 do zaplatenia.

Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako poisťovateľ mu neodôvodnene krátil poistné plnene v rozsahu
550,27 €, pretože ako poistený neoznámil polícii dopravnú nehodu a táto povinnosť mu vyplýva zo
zákona o cestnej premávke.

2. Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu, voči ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom
uviedol, že krátil poistné plnenie v rozsahu žalovanej sumy 550,27 € v súlade s Článkom 8 ods. 17
písm. c) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových vozidiel pre prípad havárie,
krádeže a živelnej udalosti. Tým, že žalobca nenahlásil dopravnú nehodu polícii, porušil svoju povinnosť
ustanovenú v Článku 6 písm. m) Všeobecných poistných podmienok. Podľa žalovaného žalobca porušil

povinnosti uvedené vo Všeobecných poistných podmienkach vedome, pretože ako držiteľ vodičského
oprávneniamuselpoznaťsvojepovinnostiatedamuselvedieťotom,žemalprivolaťkdopravnejnehode
policajnú hliadku.

3. K odporu sa žalobca vyjadril podaním doručeným 28.11.2018 a zopakoval svoje tvrdenia uvedené v
žalobe a navyše vyjadril názor, že prípadné nenahlásenie dopravnej nehody polícii, pri ktorej nedošlo

k žiadnym zraneniam zúčastnených osôb, alebo k poškodeniu verejnoprospešného zariadenia, či
majetku inej osoby ako osôb zúčastnených na škodovej udalosti, nemá žiaden vplyv na vznik poistnej
udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Odvolával sa na kogentné ustanovenie § 799 ods.
3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pre oprávnenosť poisťovne znížiť poistné plnenie nestačí
len samotné porušenie povinnosti poisteného. Aby poisťovňa mohla v konkrétnom prípade pristúpiť k
zníženiu poistného plnenia, musí preukázať, že medzi vytýkaným porušením a škodlivým následkom

je príčinná súvislosť. Je teda povinnosťou žalovaného ako poisťovne hodnoverne preukázať, že
nenahlásenie dopravnej nehody polícii malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenierozsahu jej následkov, a že porušenie tejto povinnosti malo rozhodujúci význam spomedzi príčin,
ktoré spôsobili vznik poistnej udalosti a tým aj rozsah jej následkov. Inak povedané, ak by nedošlo
k vytýkanému porušeniu povinností zo strany žalobcu ako poisteného, nedošlo by k vzniku poistnej

udalosti alebo by sa nezväčšil rozsah následkov poistnej udalosti. V opačnom prípade je zníženie
poistného plnenia z dôvodu nenahlásenia dopravnej nehody polícii neoprávnené.

4. K vyjadreniu žalobcu sa opätovne vyjadril žalovaný, a to podaním zo dňa 31.01.2019, v ktorom
sa odvolával na ustanovenie Článku 6 písm. m) Všeobecných poistných podmienok, ktoré vymedzuje

povinnosť poisteného oznámiť polícii dopravnú nehodu, ak mu táto povinnosť vyplýva zo zákona o
cestnej premávke. Pojem dopravná nehoda je potrebné vykladať v súlade s ustanovením § 64 ods. 1
písm. d) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.

Podľa žalovaného mal žalobca vedomosť o svojej povinnosti privolať policajnú hliadku, čo preukazuje
aj emailová komunikácia z 09.12.2016 medzi žalobcom a likvidátorom žalovaného. Žalobca ako držiteľ

vodičského preukazu musel poznať svoje povinnosti a teda musel mať vedomosť o svojej povinnosti
privolať k dopravnej nehode policajnú hliadku.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov sporových strán a listinami
založenými v spise.

Dňa 24.06.2016 došlo k dopravnej nehode, ktorej účastníkom bol aj žalobca na svojom motorovom
vozidle.Vznikpoistnejudalostižalobcaoznámilžalovanémudňa24.06.2016.Likvidáciapoistnejudalosti
je u žalovaného vedená pod číslom 1515.8013/010-8. Poškodenému motorové vozidlo žalobcu si dal
žalobca opraviť spoločnosti Todos Bratislava s.r.o., ktorá za jeho opravu vyúčtovala sumu 5 792,34 € s

daňou s pridanej hodnoty. Oznámením o poistnom plnení k poistnej zmluve zo dňa 24.06.2016 žalobca
oznámil žalovanému, že z nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla vo výške 5 792,34 €
odpočítal dohodnutú spoluúčasť vo výške 5 %, čo predstavuje sumu 289,62 € a následne odpočítal aj
časť poistného plnenia vo výške 550,27 €. O túto sumu znížil poistné plnenie, pretože žalobca neprivolal
príslušníkov policajného zboru ku škodovej udalosti (dopravnej nehody). Sporný bol rozsah krátenia

poistného plnenia vo výške 550,27 €.

6. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 797 ods. 2 citovaného zákona právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je
spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa § 799 ods. 1 citovaného zákona poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté

alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

Podľa § 799 ods. 2 citovaného zákona kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu
poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu
jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť

aj ďalšie povinnosti.

Podľa § 799 ods. 3 citovaného zákona ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1
a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je
poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah

jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy
znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

Podľa Článku 6 písm. m) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových vozidiel pre
prípad havárie, krádeže a živelnej udalosti má poistený (žalobca) povinnosť oznámiť polícii dopravnú

nehodu, ak mu táto povinnosť vyplýva zo zákona o cestnej premávke v platnom znení.

Podľa § 64 ods. 1 písm. d) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke dopravná nehoda je udalosť v
cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej na niektoromzo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda
zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona (zák. č. 300/2005 Z. z.) škodou malou sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej
sumy.

Podľa § 66 ods. 2 písm. a) zák. č. 8/2009 Z. z. zákona o cestnej premávke účastník dopravnej nehody

je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi. Či sa jedná o dopravnú nehodu závisí od výšky škody.

Z uvedeného vyplýva, že Všeobecné obchodné podmienky odkazujú na zákon o cestnej premávke a
ten zase odkazuje na Trestný zákon.

7. Žalobca tvrdil, že ustanovenie Článku 6 písm. m) Všeobecných obchodných podmienok je neplatné,

pretože je nejasné a nezrozumiteľné. Odvolával sa na ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 4 ods. 6 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľov, podľa
ktorého ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s

ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah,
predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad
priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu
dozoru.

Údaje pre výpočet škody, ktorá vznikla pri dopravnej nehode, a ktorú je účastník povinný hlásiť polícii
je možné získať z ustanovenia zákona o cestnej premávke a z Trestného zákona (1,5 x 266 x 10 = 3
990 €). Podľa názoru súdu žalobca ako spotrebiteľ mal byť vo Všeobecných poistných podmienkach
riadne a zrozumiteľne informovaný o tom, že ak vznikne počas dopravnej nehody škoda v určitej výške,
je povinný dopravnú nehodu hlásiť polícii, alebo udať aspoň vzorec pre jej výpočet.

8. Podľa Článku 8 bod 17 písm. c) Všeobecných poistných podmienok poisťovňa môže znížiť poistné
plnenie, ak poistený vedome porušil povinnosti uvedené v článku 6 poistných podmienok, a to podľa
toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jej povinnosti plniť.

Pre posúdenie možnosti žalobcu znížiť poistné plnenie pre nenahlásenie dopravnej nehody polícii je
rozhodujúce kogentné ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného ustanovenia
vyplýva, že žalovaný bol oprávnený poistné plnenie znížiť len v prípade, ak porušenie povinnosti žalobcu
nahlásiť dopravnú nehodu bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, prípadne
na zväčšenie rozsahu jej následkov.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak by bolo preukázané, že porušenie povinností žalobcu bolo
vedomé ale nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného zo strany žalobcu
je vylúčené. Citované ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka prenáša dôkazné bremeno
preukázať, že žalobca vedome porušil povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 799 ods. 1 a 2

Občianskehozákonníkaa,žeporušenietýchtopovinnostímalopodstatnývplyvnavznikpoistnejudalosti
alebo na zväčšenie jej následkov na žalovaného (poisťovateľa). Žalovaný tieto skutočnosti, ktoré by
mohli byť dôvodom pre zníženie poistného plnenia nepreukázal.

V oznámení o poistnom plnení k poistnej udalosti zo dňa 21.11.2018 žalovaný len konštatuje, že poistné

plnenie krátil o 10 %. Dôvody, pre ktoré by mu mohlo vzniknúť právo na zníženie poistného podľa § 799
ods. 3 Občianskeho zákonníka žalovaný netvrdil a ani nepreukázal.

9. Bolo preukázané, že vzhľadom na rozsah škody na motorovom vozidle žalobcu, ktorý je laikom,
nemohol predpokladať, že škoda je vyššia ako 3 990 €. Utvrdil ho v tom aj zamestnanec asistenčnej

služby národnej diaľničnej spoločnosti, ktorý sa pri dopravnej nehode zastavil. Žalobca sa až z faktúry
servisnej organizácie dozvedel o tom, že výška škody prevyšuje sumu 5 000 €.Podľa názoru súdu sa nejednalo o vedomé porušenie povinností nenahlásiť dopravnú nehodu polícii.
Nenahlásenie dopravnej nehody polícii čiastočne zavinil aj sám žalovaný, pretože poistné podmienky
(Článok 6 písm. m)) z pohľadu spotrebiteľa, ktorý je laikom, nedostatočným spôsobom popísali jeho

povinnosť hlásiť dopravnú nehodu polícii. Všeobecné poistné podmienky v tejto súvislosti len odkazujú
na zákon o cestnej premávke a ten zase odkazuje na Trestný zákon. Pretože nesplnenie tejto povinnosti
žalobcu nebolo vedomé, žalovanému nárok na zníženie poistného plnenia nevznikol. Nárok na zníženie
poistného plnenia nevznikol žalovanému aj z toho dôvodu, že nepreukázal, aký vplyv malo nenahlásenie
nehody na vznik dopravnej nehody, prípadne, aký vplyv malo nenahlásenie dopravnej nehody na

zväčšenie rozsahu jej následkov.

10. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v súvislosti s dopravnou nehodou ako poistnou
udalosťou, vznikla žalobcovi škoda na motorovom vozidle 5 792,34 €, v dôsledku čoho mu vznikol nárok
na poistné plnenie od žalovaného v tejto výške zníženej o dohodnutú spoluúčasť 5 %, teda o sumu
289,62 €. To znamená, že žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie v rozsahu 5 502,72 €. Pretože

žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie len v rozsahu 4 952,45 €, súd ho zaviazal, aby zaplatil aj
časť poistného plnenia v rozsahu 550,27 € (5 502,72 € - 4 952,45 €). Nárok na poistné plnenie vznikol
žalobcovi voči žalovanému na základe ustanovenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a

žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.