Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 18, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118213778
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:6118213778.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: Q. I., C.. XX.X.XXXX, S. N., M. XXXX/
X, o zaplatenie 720,89 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa
7.11.2018, č.k. XXCsp/XXX/XXXX-XXX, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti t.j. vo výroku, ktorým v prevyšujúcej
časti o zaplatenie sumy 322,86 eur žalobu zamietol.

Žalovaná m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 398,03 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 141,99 eur od 29.12.2015 do zaplatenia, úrok
z omeškania 5,05% ročne zo sumy 117,97 eur od 26.01.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,05%
ročne zo sumy 57,42 eur od 26.02.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 40,99 eur
od 30.3.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 39,66 eur od 26.4.2016 do zaplatenia,
všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 322,86

eur žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu
trov konania.

2. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 43 ods. 1 a 12 a § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o
elektronických komunikáciách, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 2, § 53 ods. 5 a ods. 10, § 544 ods.
1 a 2, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení uviedol, že preskúmal dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu a dospel k záveru,
že nárok je dôvodný v rozsahu 398,03 eur. Žalovaná neuhradila faktúry za služby, ktoré jej právny
predchodca žalobcu poskytol v celkovej výške 777,44 eur, z ktorej vyfakturovanej sumy si žalobca
v tomto konaní uplatnil iba sumu 398,03 eur. Povinnosti právneho predchodcu žalobcu poskytovať
žalovanej telekomunikačné služby zodpovedá povinnosť žalovanej riadne a včas zaplatiť úhradu za
poskytnuté služby. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovanie súd dospel k záveru, že nárok
žalobcu na zaplatenie ceny poskytnutých služieb vo výške 398,03 eur je dôvodný a preto žalobe v

tejto časti vyhovel. Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, preto si
žalobca podanou žalobou uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5,05% resp. 5% ročne. Rozhodnou
skutočnosťou pre určenie právnej úpravy je deň vzniku záväzkového vzťahu, bez ohľadu na to, či
omeškanienastalopredalebopoúčinnostiNariadeniavládySRč.87/1995Z.z..Zmluvabolauzatvorenádňa 21.11.2015, teda v čase kedy v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania
bola o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. Preto súd zaviazal žalovanú aj na

zaplatenie úroku z omeškania v žalobcom požadovanej výške. Ďalším žalobcom uplatneným nárokom
bol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 322,86 eur, kde súd prvej inštancie v tejto časti
žalobu zamietol. Mal za nesporné, a to vzhľadom na povahu strán zmluvy, že predmetný zmluvný
vzťah je vzťahom spotrebiteľským. Konštatoval, že nárok na zmluvnú pokutu si žalobca uplatnil v
zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v dodatku, ktorý právny predchodca žalobcu so žalovanou

uzatvorili dňa 21.11.2015 a to konkrétne v zmysle bodu 3. tohto dodatku. Podľa uvedeného bodu
dodatku, sa žalovaná zaviazala, že po dobu viazanosti 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá
v zmluvnom vzťahu so žalobcom a bude využívať služby podniku, nevykoná žiadny úkon, ktorý by
viedol k ukončeniu zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby. Porušením
záväzku viazanosti je výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá
lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti, žiadosť účastníka o prenesenie tel. čísla k inému

podniku poskytujúceho služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu
zmluvy počas dojednanej doby viazanosti, nezaplatenie ceny za poskytnuté služby do 45 dní po
splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo od zmluvy odstúpiť. Porušením záväzku viazanosti
vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Dojednanie ohľadne
zmluvnej pokuty v uvedenom znení spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi

dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa - žalovanej, ako to predpokladá ust. § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Jedná sa dokonca o dojednanie, ktoré obmedzuje žalovanú na jej právach,
ktoré jej vyplývajú priamo zo zákona o elektronických komunikáciách. Nárok na zmluvnú pokutu okrem
prípadu porušenia povinností na strane účastníka - žalovanej tým, že včas a riadne neuhradí svoj splatný
záväzok voči žalobcovi, je dojednaný aj pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu zo strany žalobcu

formou výpovede počas doby viazanosti, pre prípad zmeny poskytovateľa telekomunikačných služieb,
čím zo strany žalobcu dochádza k značnému zásahu do jej práv, nakoľko uplatnenie týchto zákonných
práv zo strany žalovanej je sankcionované zo strany žalobcu zmluvnou pokutou. Dojednanie o zmluvnej
pokuty je súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej žalobcom a teda je sporná aj skutočnosť, či
vôbec žalovaná mala možnosť privodiť jeho zmenu, nakoľko žalovaná tým, že podpísala zmluvu, keďže

mala záujem o poskytovanú službu, musela prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené
dodávateľom - žalobcom, vrátane ustanovení o zmluvnej pokute. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty
nie je možné považovať za individuálne dohodnuté v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd
preto nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 322,86 eur ako nedôvodný zamietol.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy
720,89 eur s príslušenstvom. Súd žalobe vyhovel čo do sumy 398,03 eur s príslušenstvom a žalobu čo
do sumy 322,86 eur zamietol. Úspech žalobcu predstavuje 55 % a úspech žalovanej 45 %. Vzhľadom
na približne rovnaký pomer úspechu a neúspechu strán sporu súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu
nemá právo na náhradu trov konania.

5. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd žalobu zamietol podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca dôvodiac, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, navrhujúc
odvolaciemu súdu, aby rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že vyhovie žalobe o zaplatenie
322,86 eur, resp. aby rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

6. V odvolaní uviedol, že účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hroznou majetkovej sankcie
k riadnemu splneniu záväzku, dojednaná zmluvná pokuta má teda predovšetkým čeliť porušeniu
povinnosti (funkcia prevenčná). Právny predchodca žalobcu a žalovaná si dohodli zabezpečovací inštitút

zmluvnej pokuty pre prípad porušenia záväzku viazanosti, ktorý je definovaný v bode 3. Dodatku, a
ktorý o. i. podľa písm. c/ tohto odseku je: nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníka do 45 dní
po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy. Záväzok účastníka
riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb je definovaný aj v odseku 1 písm. b/ Dodatku. Žalovaná
sa dostala do omeškania s platením faktúr za poskytované služby. Zmluvná pokuta okrem funkcie

prevenčnej, plní ďalej funkciu reparačnú (uhradzovaciu) a taktiež predstavuje sankciu pre toho, kto
porušil povinnosť. Zabezpečovaciu funkciu plní zmluvná pokuta len tým, že hrozba majetkovej sankcie
motivuje dlžníka, aby včas a riadne splnil svoju povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute má povahu
dohody o paušalizovanej náhrade škody. Dal do pozornosti, že výška zmluvnej pokuty je paušalizovanánáhrada škody, pričom právny predchodca žalobcu určil základ výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k cene
poskytnutého zariadenia a zľavnenej cene za poskytnuté služby. Zmluvná pokuta bola teda v Dodatku
vyjadrená degresívnym spôsobom. Podporne poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa

19.10.2017, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 15.08.2017,
sp. zn. XCsp/XX/XXXX a rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 27.10.2017, sp. zn. XC/XXX/XXXX.

7. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu, v odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok
napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, a preto výrok rozsudku, ktorým
bolo žalobe žalobcu čiastočne vyhovené, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, ktoré výroky
odvolaním napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli, a ako také nadobudli
právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

9. Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny

(náležitýprávnypredpis),aleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávnehoaleinterpretoval,
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú

vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej
inštancie.

11. Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu (O. D., X..O..) a žalovaná uzatvorili dňa 21.11.2015
Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách, z ktorej pre zúčastnené strany vznikli práva a povinnosti. Na základe Dodatku
spoločnosť O. D. X..O.. sa zaviazala poskytovať žalovanej telekomunikačné služby a žalovaná zaplatiť
za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Dodatku a v Cenníku. Žalobca odvodzuje svoju

aktívnu vecnú legitimáciu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2017, uzavretej medzi
spoločnosťou O. D., X.. O.. a žalobcom.

12. Odvolací súd konštatuje, že zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník
povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou

prevzali a to aj v prípade, ak porušením zmluvných povinností nevznikne druhej strane škoda. Jej
funkcia spočíva v hrozbe zaplatiť určitú dohodnutú sumu, keď povinný svoj záväzok nesplní riadne
a včas. Úlohou zmluvnej pokuty je viesť k splneniu povinností zo strany účastníkov. Zmluvnú pokutu
možno dohodnúť pre prípad, že k splneniu záväzku dohodnutého v zmluve nedôjde vôbec alebo iba
čiastočne, prípadne ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Keďže záväzok z dohody o

zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Za
predpokladu, že ku vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky záväzku akcesorického.

13. Žalobca sa domáha zaplatenia sumy 322,86 eur titulom zmluvnej pokuty. Tá je vypočítaná podľa
vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do

dňa ukončenia Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania
telekomunikačných služieb. Za každý deň plnenia zmluvy sa teda základ pomerne ponižuje.

14. Odvolací súd vo vzťahu k zmluve o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou uvádza, že má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka.

15. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili predtlač
Dodatku k zmluve bez možnosti voľby jej prijatia alebo odmietnutia. Zmluvná pokuta je dojednaná vbode 3 Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretého podľa zákona č. 351/2011 Z. z.
o elektronických komunikáciách (ďalej len „Dodatok“).

16. Odvolací súd poukazuje na znenie bodu č. 3 Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb:
ZÁVÄZOK VIAZANOSTI: Účastník sa zaväzuje, že po dobu špecifikovanú v tabuľke č. 1 odo dňa
uzavretia tohto Dodatku (ďalej len „doba viazanosti”): (i) zotrvá v zmluvnom vzťahu s Podnikom a bude
vo vzťahu k SIM karte využívať Služby Podniku podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku, teda nevykoná
žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu Zmluvy, a (ii) bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované

Služby (ďalej len „záväzok viazanosti"). Porušením záväzku viazanosti preto je: a) výpoveď Zmluvy
Účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej
doby viazanosti; b) žiadosť Účastníka o prenesenie telefónneho čísla uvedeného v tomto Dodatku k
inému podniku poskytujúcemu služby elektronických komunikácii, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde
k ukončeniu Zmluvy počas dojednanej doby viazanosti; c) nezaplatenie ceny za poskytnuté Služby
Účastníkom do 45 dni po splatnosti, na základe ktorého vznikne Podniku právo na odstúpenie od

Zmluvy; (ďalej len „porušenie záväzku viazanosti“). ZMLUVNÁ POKUTA: Podnik a Účastník sa dohodli,
že porušením záväzku viazanosti vznikne Podniku voči Účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej
zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú
náhradu škody spôsobenej Podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity,
ktoré Podnik poskytol Účastníkovi na základe tohto Dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav

zo štandardných poplatkov za Služby (vrátane doplnkových) podľa Cenníku, ako aj zľava z ceny MT,
ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol Účastníkovi na základe
tohto Dodatku MT poskytnutý. Benefity poskytnuté Účastníkovi na základe tohto Dodatku sú uvedené v
bode 1. tohto Dodatku alebo v Cenníku. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku
viazanosti je suma špecifikovanú v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje Benefity poskytnuté Účastníkovi podľa

tohto Dodatku (ďalej len „Základ pre výpočet“). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná
podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo Základu pre výpočet počas plynutia
doby viazanosti až do dňa ukončená Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena
a) alebo b) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania Služieb
v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena c) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku:

Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je Účastníkovi vyúčtovaná. Uhradením
zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok viazanosti, preto Účastník zmluvnú pokutu za porušenie
záväzku viazanosti zaplatí iba jedenkrát. Podnik je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej
porušením záväzku viazanosti, pre prípad ktorého bola dojednaná a vyúčtovaná zmluvná pokuta, len vo
výške presahujúcej sumu vyúčtovanej zmluvnej pokuty.

17. Vzhľadom na charakter dojednania a jeho začlenenia v texte právneho úkonu - Dodatku
zmluvy, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto
individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom
dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si

zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor
opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku, minimálne ich
nemôže vylúčiť. V tomto kontexte je zrejmé, že takáto domnelá voľba je len iluzórna a zároveň
vytvárajúca „efekt bludiska ďalších záväzkov“. Odvolateľ vôbec nepreukázal opak v zmysle § 53 ods. 3
Občianskeho zákonníka, teda platí prezumpcia predpokladaná zákonom, že sa nejedná o individuálne

dojednanú podmienku.

18. Odvolací súd považuje za nepochybné, že odvolateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od ust. § 544
ods. 1 OZ a od spotrebiteľských zmlúv (Zmluvy o pripojení a Dodatku k zmluve), ktoré ako typové zmluvy
sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o

zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.

19. Nepochybne je právom žalobcu ako poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti
odberateľa služieb - zákazníka, pričom zmluvná pokuta je jedným z vhodných inštitútov. Predmetom
zabezpečenia v prejednávanej veci bola povinnosť žalovanej riadne a včas uhrádzať odplatu za

poskytnuté služby ako aj povinnosť zákazníka po určitú dobu zostať v právnom vzťahu s poskytovateľom
služieb a využívať dohodnutý rozsah služieb. Je však potrebné si uvedomiť, že všetky „výhody“
ponúkané poskytovateľom telekomunikačných služieb, či už zvýhodnená cena zariadení pre príjem
služby, odlišné ceny elektronických služieb, určitý vyhradený objem hovorov a dátových služieb,prípadne hovorov za paušálnu sadzbu alebo voľných hovorov, tvoria bez pochyby ofenzívnu obchodnú
politiku telekomunikačných operátorov v snahe získať zákazníka a zabezpečiť odbyt služieb minimálne
po stanovenú dobu. Zákazník sa riadi na základe snahy získať určité výhody pri predpokladanej

spotrebe. Nie však každý zákazník si dokáže riadne vyhodnotiť aj povinnosti vyplývajúce z voľby a
viazanosti.

20. Poskytovateľ služieb pritom kalkuluje s návratnosťou poskytnutých výhod využívaním služieb
zákazníkom minimálne v rozsahu stanoveného paušálu a na zabezpečenie návratnosti investície

„výhod“ vo forme určitých zliav v cene služby alebo telefonických prístrojov požaduje zotrvanie určitú
dobu v záväzkovom vzťahu a práve túto povinnosť zabezpečuje zmluvnou pokutou.

21. Odvolací súd však má za to, že aj pri takomto vzťahu je potrebné zachovať korektný prístup k právam
zákazníka ako spotrebiteľa a sankcie zabezpečujúce splnenie povinnosti nesmú mať taký charakter, že
znemožňujú uplatnenie akejkoľvek inej voľby. Viazanosť zotrvať v zmluvnou vzťahu po dobu 18, 24 až

36 mesiacov je pomerne rozsiahly záväzok, najmä s ohľadom na rôzny vývoj cien, technológie, ale aj
ekonomickej a sociálnej situácie. Počas tejto doby môže nastať situácia, že spotrebiteľ nechce alebo
nemôže využívať dohodnutý rozsah služieb, či už pre sociálnu situáciu, napr. strata zamestnania, zmena
sociálnej situácie rodiny, zmena celkovej finančnej situácie na strane zákazníka alebo aj z dôvodu,
že konkurencia alebo aj samotný operátor po určitom období poskytuje výhodnejšie služby. Vysoká

sankcia za porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnou záväzku, teda nesmie znemožňovať zákazníkovi
- spotrebiteľovi možnosť voľby, a to ani možnosť ukončiť zmluvný vzťah, či odmietnuť poskytnutie tej -
ktorej poskytnutej služby, o to viac, ak o jej aktiváciu ani nežiadal.

22. Sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nie len času v rozsahu

porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a
zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia
dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná
a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Uvedené platí aj preto,
že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane poskytovateľa služby (ten

ušetrí v rozsahu následného zníženého objemu dát a pod.), teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať
jeho očakávané príjmy. Takáto zmluvná pokuta zároveň nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok
na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a výhod, ktoré v istých prípadoch javia výrazné
znaky potenciality, porovnávajúc v konkrétnom časovom úseku ofenzívnu obchodnú politiku iných
telekomunikačných operátorov.

23. Odvolací súd zdôrazňuje, že nie každé porušenie povinnosti je rovnakej intenzity a významu.
Rovnako pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška dlhu
spotrebiteľa vzniknutého porušením záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty umožňujúce
zníženie výšky zmluvnej pokuty, ktoré vôbec nezohľadňuje intenzitu a význam toho - ktorého

porušenia povinností a ani výšku dlhu spotrebiteľa vzniknutého porušením záväzku predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje
pri akomkoľvek i menej významnom porušení povinnosti uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu.

24. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovú zmluvu

a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou základných práv
Európskej únie (čl. 98), podľa ktorého v záujme naplnenia jedného zo základných práv Európskej únie
politiky štátov je zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné využiť všetky
efektívneprostriedkyochranyspotrebiteľa,abysazvyšovaladôveraspotrebiteľovvtrh,abyneprimerané

postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Právny predchodca žalobcu ako osoba podnikajúca na trhu
elektronických komunikácií má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje, a
preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou
starostlivosťou.

25. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy či dodatku k
nej, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v §
52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná pokuta nereflektujúca na
charakter,rozsahazávažnosťporušenejpovinnostijesankcionovanáabsolútnouneplatnosťoutakéhotodojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľských zmluvách, nie je preto možné využiť
tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka.

26. K primeranosti zmluvnej pokuty je treba dodať, že neprijateľnú zmluvnú podmienku obsahujúcu
zmluvnú pokutu súdy nemôžu upravovať, a teda ani moderovať plnenie z nej (porov. rozsudok Súdneho
dvora Európskej únie J.-XXX/XX). Zmluvná pokuta v rámci súdnej kontroly obstojí buď ako celok alebo
neobstojí a v takomto prípade niet právny priestor na to, aby z nej súd nejako moderoval plnenie do
prijateľnej (primeranej) podoby.

27. Pokiaľ ide o odvolateľom citované rozhodnutia iných súdov, odvolací súd poukazuje na skutočnosť,
že dané rozhodnutia by boli zohľadniteľné, len ak by došlo k rozhodnutiu v dovolacom konaní pred
súdom vyššej inštancie.

28. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom výroku

ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaná ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trovtohtoštádiakonaniaprotižalobcovi,ktorývodvolacomkonaníúspechnemal.Výškutýchtotrovustáli

postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho
súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa

konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).