Uznesenie Judgement was issued on Thursday, April 17, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419200638
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:1419200638.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobkyne: P.. G. Q., nar.XX.X.XXXX, bytom XXX XX W. - O.
Q., Q. XXXX/XX, proti žalovanému: F.. U. Q., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX W. - O. Q., Q. XXXX/XX,
v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

X. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 6.3.2019 na okresný súd Bratislava IV. domáha určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej jej manželom - žalovaným, predmetom ktorej kúpnej zmluvy boli
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Radava, zapísané Okresným úradom Nové
Zámky, odbor katastrálny na LC č. 1305 ako:
- parc. registra „C“ č. 2542 vo výmere 689 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvoria,
- stavba so súpisným číslom 387 na parcele registra „C“ č. 2542, popis stavby: rodinný dom.

2. Žalobkyňa žalobu zdôvodnila nasledovne:
Manželstvosožalovanýmuzatvorilidňa4.10.1997vBratislave. Manželstvonebolorozvedenéa napriek
viacerým krízam vo vzťahu trvá a manželia majú aj spoločné trvalé bydlisko. Manželské problémy
žalobkyne a žalovaného začali vo februári 2007 úmrtím otecka žalobkyne. V uvedenom období ( týždeň
po smrti otca ) si manžel zobral hotovostnú pôžičku z Tatra banky a.s. 130.000,-Sk plus úroky. Žalobkyňa
sa doposiaľ nedozvedela na čo uvedené finančné prostriedky žalovaný minul. Túto záležitosť účastníci

konania vyriešili vzájomnou výmenou debetných kariet, aby mali obaja i prehľad o výberoch finančných
prostriedkov. Žalovaný začal častejšie vyhľadávať spoločnosť priateľov a požívať alkoholické nápoje,
míňať finančné prostriedky na kúpu nových telefónov, tabletov, mal vysoké telefónne účty, poplatky za
zoznamovacie internetové stránky napr. „ Partner na úrovni „. Napriek dohováraniu žalobkyne žalovaný
naďalej nehospodárne nakladal so spoločnými finančnými prostriedkami. Až v roku 2015 sa žalovaný
rozhodol absolvovať protialkoholickú liečbu vo Veľkom Záluží. Napriek tomu nasledovali recidívy v

rokoch 2016 a 2017, kedy v uvedenom období stratil zamestnanie a bol dlhodobo hospitalizovaný v
Nemocnici sv. Michala a v Nemocnici Ladislava Dérera. Po návrate z nemocnice došlo k zníženiu príjmu
žalovaného, nakoľko odišiel z práce, v súčasnosti poberá výsluhový dôchodok , pričom o iných príjmoch
žalovaného nemá žalobkyňa vedomosť. Jedinú finančnú povinnosť má voči ich dcére, študentke
vysokej školy a žalovaný jej prispieva mesačne rôznymi sumami, ktoré nie sú fixné a pravidelné od
70,-eur do 100,-eur. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že spolužitie so žalovaným je problémové. Manžel od

septembra 2017 prestal prispievať na domácnosť a neoznámil jej, že zároveň zámerne prestal platiť
nájomné a všetky ostatné poplatok za užívanie bytu, ktoré bola ona nútená doplatiť spätne aj s úrokmi.
Dispozičné právo na účte znejúcom na menom žalovaného ona nemá. Uspokojovanie potrieb rodiny po
materiálnej stránke, osobná starostlivosť o domácnosť a o dcéru zostala na žalobkyni. Žalovaný kúpil
v roku 2017 rodinný dom - nehnuteľnosť, ktorú financoval z pôžičiek bez založenia domu, asi v októbri
kúpil na lízing osobný automobil Dacia, s ktorým v januári 2019 havaroval,, osobný automobil Opek

kúpený počas manželstva predal v októbri 2018 a tieto finančné prostriedky si ponechal. Zadĺžil ich
a zároveň žalobkyni nie je známa celková suma finančných pôžičiek. V októbri 2017 sa žalobkyňaúplnou náhodou dozvedela, že žalovaný si chce vziať hotovostnú pôžičku z Tatra banky a.s.. Navštívila
uvedenú pobočku, v ktorej ju zodpovedný pracovník informoval, že na hotovostnú pôžičku jej manžel
nepotrebuje súhlas žalobkyne a v prípade jeho smrti sa vzdám dedičstva. Takto sa dostala do omylu,

pretože Občiansky zákonník hovorí, že všetko čo manželia nadobudnú počas manželstva sa budú
deliť 50:50. A pri nesplácaní úveru sa môže dostaviť exekútor a ak majetok dlžníka/žalovaného je
príliš malý a nestačí na uspokojenie pohľadávok, vtedy exekútor môže siahnuť aj na jej mzdu, z čoho
má žalobkyňa obavy. O kúpe nehnuteľnosti sa žalobkyňa dozvedela náhodne, pretože ako miesto
pobytu počas práceneschopnosti uviedol žalovaný Obec Radava. Zo spoločnej domácnosti si žalovaný

časť vecí odsťahoval a prestal prispievať na spoločnú domácnosť a povedal jej že sa zadĺžil a že
aj po jeho smrti bude platiť jeho. O dlhoch žalovaného sa žalobkyňa dozvedela len preto, že sa
zmenili podmienky banky a žalovaný by potreboval ďalší úver, výšku úverov nevie, ale predpokladá,
že sú vo výške cca 50.000,-eur. Žalovaný žalobkyňu požiadal, aby išla do banky podpísať súhlas s
úverom, ktorým by reúveroval „americkú hypotéku „ a navýšil si úver so založením nehnuteľnosti.
Údajne jej povedal, že ak nepôjde, predá alebo daruje Radavu a jej zostanú len dlhy. Uvedený dom

sa nachádza v obci Radava a je zapísaný titulom nadobudnutia- kúpnej zmluvy zo dňa 28.12.2017,
ako výlučné vlastníctvo žalovaného. Žalobkyňa má zato, že manžel / žalovaný/ využil finančný systém
poskytovania hotovostných pôžičiek na kúpu nehnuteľností, pričom nejde o bežnú vec, ktorú môže
vybavovaťmanželsám.Ústneanipísomnejuneinformovalovýškepôžičiekanačoichvyužije,pričomju
finančnezadĺžilbezjejvedomia.Žalovaný počastrvaniamanželstvabez vedomiažalobkynenadobudol

nehnuteľnosti a jeho úkon - kúpnu zmluvu považuje žalobkyňa za absolútne neplatný a túto neplatnosť
v plnom rozsahu napáda. Finančné prostriedky na kúpu použil žalovaný z hotovostných pôžičiek , ktoré
podľa zákona sú spoločné 50:50. Pritom má žalobkyňa zato, že žalovaný mohol navrhnúť, „zúžené
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov“ ( pred získaním hotovostných pôžičiek ) a financovať dom z
úverov a pôžičiek, ktoré znejú len na jeho meno. Celková výška úverov nie je žalobkyni známa a v

banke jej túto informáciu odmietli poskytnúť. Vie však, že za uvedené úvery ako manželka ručí. Nakoľko
sa manžel vyjadril, že ak mu nebude ručiť na úver v Tatra banka, a.s. Bratislava tak nehnuteľnosti predá ,
má žalobkyňa odôvodnenú obavu, že taký právny úkon skutočne vykoná a úvery zostanú na splácanie v
ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Žalobkyňa poukázala na to, že v súčasnosti žalovaný nemá vysoký
príjem a podľa jej zistení cca 5.000,-eur poskytol cudzej žene a nevie ich získať späť. Žalobkyni sa

nepodarilo zistiť predávajúceho a vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada súd, aby kúpnu zmluvu zo
dňa 28.12.2017 , ktorá bola predmetom konania na katastri pod spisovou značkou V-8029/2017 vyžiadal
z Okresného úradu Nové Zámky a vyhlásil za neplatnú. Keďže jej žalovaný povedal, že pokiaľ mu
nebude ručiť na novú hypotéku, tak uvedený dom predá a peniaze si ponechá a preto navrhla nariadiť
neodkladné opatrenie, ktorým súd zakáže žalovanému zaťažiť sporné nehnuteľnosti záložným právom

tretích osôb, previesť vlastnícke právo k nim na tretie osoby a to až do rozhodnutia vo veci samej.

3. Okresný súd Bratislava IV v zmysle § 43 ods. 1 C.s.p. s poukazom na ustanovenie § 20 písm. a)
C.s.p. postúpil spor tunajšiemu súdu ku dňu 26.3.2019.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 1 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 325 ods. 1 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s
určitými vecami alebo právami.
Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

5. Neodkladné opatrenie, ktorým sa upravujú pomery účastníkov, nie je konečným rozhodnutím a
neprejudikuje sa ním konečný výsledok súdneho konania. Z jeho predbežného charakteru vyplýva,
že súd predtým, ako ho nariadi, nemusí zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného

rozhodnutia. Pri zisťovaní skutočností potrebných pre nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Základnou podmienkou pre nariadenie
neodkladného opatrenia je však existencia zákonného dôvodu, vedúceho k jeho nariadeniu, teda taký
stav právnych pomerov medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje dočasnú a urýchlenú úpravu ich pomerov ako
aj existenciu nároku realizácia ktorého by bola ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia nemožno

považovaťzadôvodné,pokiaľniejeosvedčenéohrozenievzťahu,ktorýmábyťchránený.Zosamotného
znenia ustanovenia § 326 ods. 1 C.s.p. jednoznačne vyplýva, že zákonnou náležitosťou návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia je okrem náležitostí podľa § 132 C.s.p. uvedie, opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má

poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
To, aké konkrétne neodkladné opatrenie môže súd nariadiť je upravené v ustanovení § 325 ods. 2 C.s.p.

6. V tomto konaní sa vo veci samej žalobkyňa domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, predmetom
ktorej boli nehnuteľnosti a ktorú zmluvu uzavrel žalovaný ako jej manžel bez jej vedomia a počas

trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom podľa žalobkyne nejde o bežnú vec, ktorú by
bol žalovaný oprávnený vybaviť bez jej súhlasu sám. Preto tento právny úkon žalobkyňa považuje za
neplatný. Zo sobášneho listu súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli manželstvo dňa 4.10.1997. Z
internetového výpisu LV č. 1305 pre katastrálne územie Radava súd zistil, že v súčasnosti je ako vlastník
dotknutých nehnuteľností zapísaný žalovaný v podiele 1/1 k celku.

7. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.
Podľa§40a Občianskehozákonníkaakideodôvodneplatnostiprávnehoúkonupodľaustanovení§49a

, 140 ,§145ods.1, § 479 ,
§ 589 a § 701 ods. 1 ,považujesaprávnyúkonzaplatný,pokiaľ

sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
dohoda účastníkov (§ 40 ). Ak je
právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu,
v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

8. Z obsahu žalobkyňou podanej žaloby vyplýva, že táto spochybňuje platnosť kúpnej zmluvy uzavretej
jej manželom, ktorú uzavrel bez jej vedomia a súhlasu. Neplatnosť takéhoto právneho úkonu je upravená
v ustanovení § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S poukazom na ustanovenie § 40a Občianskeho
zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho

zákonníka považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti
právneho úkonu nedovolá. T.j. jedná sa o relatívnu neplatnosť, ktorej sa musí manžel postihnutý takýmto
relatívne neplatným úkonom najskôr dovolať. Žalobkyňa v konaní netvrdila a ani neosvedčila , že
sa tejto neplatnosti právne relevantným spôsobom , voči právnym úkonom dotknutým osobám, riadnedovolala. Žalobu pritom podala len voči manželovi ako kupujúcemu z kúpnej zmluvy. Žalobkyňa ani
neosvedčila, že žalovaný vykonáva úkony smerujúce k zaťaženiu nehnuteľnosti, resp. k jej prevodu
na tretie osoby. Je pravda, že skúmanie dôvodnosti žaloby vo veci samej bude predmetom

konania a najmä skutkového dokazovania vo veci samej / v tomto prípade o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy /, ktoré konanie presahuje rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Avšak
len samotné tvrdenie žalobkyne, že žalovaný by mohol s nehnuteľnosťou nakladať, bez súčasného
osvedčenia, že žalovaný nejaké konkrétne kroky smerujúce k takémuto nakladaniu už aj uskutočňuje,
nie je dostatočným dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Okrem uvedeného žalobkyňa

ani neosvedčila a ani len netvrdila, že sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, a voči komu, riadne
dovolala. Žalobkyňa taktiež nezdôvodnila a neosvedčila, či je vôbec daný naliehavý právny záujem na
podaní tejto žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá žaloba bola podaná voči jednému z
účastníkov dotknutého právneho úkonu a to voči žalovanému ako kupujúcemu, nezdôvodnila, akým
spôsobom sa zmení jej právne postavenie tým, že súd v konaní voči žalovanému určí neplatnosť
zmluvy. Aj uvedené má vplyv na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože

tento návrh bol podaní v súvislosti s konaním vo veci samej a preto podľa súdu musí byť, aj keď nie
jednoznačne preukázané, ale minimálne osvedčené, že v konaní o žalobe nejde o zjavne bezdôvodné,
resp. bezúspešné uplatňovanie práva. A toto podľa súdu vzhľadom na žalobkyňou vymedzený okruh
účastníkov konania a predmet sporu osvedčené nebolo.
9. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd zato, že žalobkyňa dostatočne neosvedčila skutočnosti , na

základe ktorých sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, nie sú teda splnené podmienky pre
jeho vydanie a z uvedeného dôvodu súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods.
1, 2 C.s.p.)
Rozsah, v akom sa napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§

364 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C.s.p.)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia. (§ 368 C.s.p.)
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. (§ 369 ods. 1 C.s.p.)Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (§ 369 ods. 2 C.s.p.)

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. (§
369 ods. 3 C.s.p.)
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. (§ 369
ods. 4 C.s.p.).