Decision was made at the court Okresný súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Ľubica Bajzová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/12/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516205148
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3516205148.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: K., proti žalovaným: 1/ E.
a 2/ Y. o zaplatenie 1.891,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom zo dňa 14. augusta 2017, č.k. 12C/87/2016-65, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - o lehote plnenia (výrok I.) p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1/, 2/ n e p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaná 1/
a žalovaný 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.891,93 eur, úrok vo
výške 85,45 eur, úroky z omeškania vo výške 0,84 eur, úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 1.891,93 eur od 26.01.2016 do zaplatenia a zo sumy 85,45 eur od 26.01.2016 do zaplatenia, a to
všetko formou splátok vo výške 100,- eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci na účet č. IBAN N XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v K. počnúc nasledujúcim mesiacom po mesiaci, v ktorom rozsudok
nadobudne právoplatnosť, pod hrozbou straty výhody splátok, keď nezaplatením jednej splátky sa stáva
splatný celý dlh (výrok I.). Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu účelne vynaložených trov konania
v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa proti žalovaným domáhal spoločne a
nerozdielnezaplateniasumy1.891,93eur,úrokovvovýške85,45eur,úrokov zomeškaniavovýške
0,84eur,úrokovzomeškaniavovýške5%ročnezosumy1.891,93eurod26.01.2016dozaplateniaazo
sumy 85,45 eur od 26.01.2016 do zaplatenia titulom neplnenia si zmluvných povinností vyplývajúcich jej
zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 10.11.2014 medzi žalobcom a žalovanými.
Žalovaní 1/ a 2/ na pojednávaní konanom dňa 14.08.2017 uznali nárok žalobcu v celom rozsahu,
požiadali však o povolenie splniť si povinnosť v splátkach z dôvodu zhoršenej finančnej situácie a z
dôvodu, že sú rodičmi dvoch maloletých detí, pričom žalovaná 1/ je na rodičovskej dovolenke. Súčasne
poukázali na skutočnosť, že žalobca im riadne nedoručoval výzvy, čo im zabránilo pokračovať po
zlepšení finančnej situácie v riadnom splácaní úveru.
3. Súd prvej inštancie za aplikácie ust. § 282, § 284 CSP konštatujúc, že sú splnené zákonné
podmienky pre rozhodnutie vo veci samej na základe rozsudku pre uznanie nároku žalobe vyhovel a
uloženú povinnosť povolil žalovaným zaplatiť v splátkach po 100,- eur mesačne s poukazom na zistené
majetkové a rodinné pomery žalovaných v zmysle § 232 ods. 4 CSP. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol za použitia ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP.
V predmetnom konaní súd žalobe v celom rozsahu vyhovel na základe uznania nároku a k zastaveniukonania došlo z dôvodu správania žalovaných, ktorí zaplatili časť istiny po začatí konania, preto súd
priznal žalobcovi právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
4. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca, a to v
časti týkajúcej sa lehoty plnenia priznaného nároku, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tejto časti
tak, že žalovaní budú zaviazaní uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a súčasne si
uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uplatňujúc dôvod na odvolanie uvedený v ust. §
365 ods. 1 písm. h/ CSP (nesprávne právne závery) namietal nespravodlivosť rozhodnutia, keďže za
stavu, že súd prvej inštancie povolil žalovaným dlh splácať v mesačných splátkach po 100,- eur by len
istina bola splácaná viac ako 1 a pol roka a žalovaní, ktorí si neplnili povinnosti stanovené zmluvou,
by tak v podstate namiesto sankcie boli takýmto rozhodnutím za takúto svoju nedisciplinovanosť
odmenení. Od doby podania žaloby mali možnosť žalovaní prejaviť snahu a dlh uhrádzať primerane
ich možnostiam, toto však neurobili a neuskutočnili ani jednu úhradu. S odkazom na rozhodnutia iných
odvolacích súdov (KS Trnava č.k. 24Co/322/2016 zo dňa 01.03.2017 a KS Nitra č.k. 8Co/157/2017 zo
dňa 07.09.2017) dôvodil, že lehota na plnenie povinnosti uloženej v rozsudku je zásadne 3 dni, pričom
k osobitným okolnostiam prípadu, kedy je možné určiť dlhšiu lehotu patrí výška priznaného plnenia,
platobná schopnosť žalovaného, prejavená snaha o plnenie záväzku, kde je potrebné prihliadať tiež
na pomery žalovaného, ale aj na záujmy žalobcu. Žalobca má právo na to, aby jeho pohľadávka bola
zaplatená v primeranej lehote, ktoré právo nemôže byť porušené len preto, že žalovaní berú na seba
záväzky v takej výške, ktoré zjavne nie sú schopní plniť. Podľa jeho názoru posúdenie finančných
možností žalovaných pre účely úhrady dlžnej pohľadávky, by malo byť súčasťou aktivity v procese
núteného výkonu súdneho rozhodnutia a voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia, kedy
nebude rozhodujúca iba tvrdená situácia žalovaného, ale jeho celkové majetkové pomery.
5. Žalovaní 1, 2/ nevyužili svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.
6.Od1.júla2016 nadobudolúčinnosťzákonč.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) v znení neskorších
predpisov.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.
8. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, že spĺňa popri
všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením
dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu
predchádzajúceho konania.
10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - o lehote plnenia, je potrebné
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať,
alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
11. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok, existenciu ktorej vady nezistil, a odvolateľ ju tiež ani netvrdil.
12. V posudzovanej veci súd prvej inštancie zaviazal žalovaných na nárokované plnenie žalobcovi s
tým, že pokiaľ ide o lehotu plnenia, túto stanovil v splátkach.
13. Žalobca namietal, že neboli splnené podmienky pre stanovenie inej lehoty na plnenie, ako zákonnej
trojdňovej.14. V zmysle § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
15. V zmysle § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak
súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.
16. Citované ustanovenie § 232 ods. 3 CSP upravuje všeobecnú lehotu na plnenie tri dni, ktorá začína
plynúť od právoplatnosti rozsudku, ktorá platí aj v tých prípadoch, keď ide o výrok na plnenie
a súd vo výroku rozsudku neurčil lehotu na plnenie. Citované ustanovenie bližšie stanovuje podmienky
vykonateľnosti rozhodnutia a tým zaručuje jeho vymáhateľnosť štátnou mocou aj proti vôli tých, ktorým
sa v ňom ukladá nejaká povinnosť. Pomer právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku je pre prevažnú
časť prípadov plnení vyriešená tak, že vykonateľnosť nastáva v trojdennej lehote na plnenie počítanej
odo dňa, kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť, len u rozsudkov predbežne vykonateľných, začína
lehota na plnenie plynúť už od doručenia v zmysle § 44 CMP (podľa ktorého rozsudky o výživnom sú
vykonateľné doručením o ktorý prípad však v posudzovanej veci nejde). Určenie dlhšej než trojdennej
lehoty na plnenie (tiež povolenie splátok podľa ods. 4 ust. § 232 CSP), patrí medzi procesné úkony
súdu, ktoré zákon zveruje do jeho voľnej úvahy, prostredníctvom čoho je súdu tak umožnené, aby sám
a nezávisle od návrhu účastníkov uvážil, či je povolenie predmetnej výhody vhodné so zreteľom na
pomery toho, ktorému sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdenej čiastky, alebo na iné okolnosti
prípadu.
17. Ustanovenie § 232 ods. 4 CSP teda umožňuje súdu rozhodnúť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
aj v splátkach, ktorá veta pokrýva všetky tie prípady, keď je plnenie už splatné, avšak vo výnimočných
prípadoch môže súd rozhodnúť, že sa bude plniť v splátkach. Odôvodnenosť týchto prípadov sa bude
posudzovať podobne ako pri odseku 3 cit. zák. ustanovenia. Zákon umožňuje súdu formulovať vo výroku
svojho rozhodnutia tiež tzv. doložku cross default, t.j. že nezaplatením jednej splátky sa stáva splatným
celý dlh.
18. Pri úvahách a možnom plnení v splátkach, je okrem pomerov na strane povinných subjektov (ich
platobnej schopnosti) vo vzťahu k výške priznaného nároku, potrebné tiež posúdiť, či prípadné plnenie
nad rámec zákonnej lehoty troch dní by vzhľadom na okolnosti oprávneného subjektu (žalobcu) nebolo
prílišťaživýmzhľadiskajehopomerovnajehostraneavkonečnomdôsledkunemožnonevziaťdoúvahy
tiež postoj žalovaných v spore, teda ich (ne)ochotu plniť. Je teda zrejmé, že takéto rozhodnutie vyžaduje
existenciu konkrétnych okolností každej posudzovanej veci, indikujúcich dôvodne k takémuto záveru.
19. V danej veci v konkrétnostiach žalovaní 1/, 2/ boli zaviazaní zaplatiť žalobcovi napadnutým
rozhodnutím sumu 1.891,93 eur, úrok vo výške 85,45 eur, úroky z omeškania vo výške 0,84 eur a ďalšie
príslušné úroky z omeškania, čo im súd povolil splácať v mesačných splátkach po 100,- eur pod hrozbou
straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky. Rozloženie splátok v pomere k istine na cca
19-20 mesiacov takto v zásade nemožno považovať za neprimerané, pričom vezmúc do úvahy súčasne
pomery na strane žalovaných spočívajúce v tom, že majú vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým
deťom, pričom žalovaná 1/ je t.č. na rodičovskej dovolenke, ktoré jednoznačne indikujú k záveru, že
ich aktuálna finančná situácia nenasvedčuje takej platobnej schopnosti, aby bez ohrozenia základných
potrieb svojej rodiny a predovšetkým maloletých detí boli spôsobilí dlh jednorazovo uhradiť, tak úvaha
súdu prvej inštancie z týchto dôvodov im povoliť prisúdenú čiastku splácať žalobcovi v splátkach, má
racionálne opodstatnenie. Pokiaľ naviac odvolací súd prihliadne na to, že súd prvej inštancie rozhodol
rozsudkom pre uznanie nároku, keďže žalovaní 1/, 2/ v priebehu konania nárok uznali čo do základu aj
čo do výšky, teda jednoznačne prejavili ochotu vo vzťahu k žalobcovi plniť a na strane druhej vezmúc do
úvahy nie zanedbateľný fakt spočívajúci v tom, že žalobca ako oprávnený subjekt je právnickou osobou
(naviac bankovým subjektom), a teda na jeho strane rozhodne nemožno hovoriť o vzniku ťaživej situácie
v dôsledku skutočnosti, že by mu žalovaní prisúdenú splátku mali splatiť v 100,- eurových mesačných
splátkachvčasovomhorizontespripočítanímúrokuzomeškaniacca2rokov,možnosavplnomrozsahu
identifikovať s vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia v časti lehoty plnenia, keďže aj podľa
názoru odvolacieho súdu vyššie uvedené konkrétne okolnosti indikujú dôvodne v prospech využitia
aplikovaného inštitútu splátok dlhu.20. Absolútne nedôvodne poukazuje žalobca v odvolaní na rozhodnutia iných odvolacích súdov (ktoré
naviac označuje za „ judikatórne“), pretože rozhodnutiami iných odvolacích súdov jednak odvolací
súd v danej konkrétnej veci viazaný nie je, a jednak uvedená sporná otázka jednoznačne nemôže
mať paušálne riešenie, ale vždy len v konkrétnostiach tej danej posudzovanej veci je možné uvážiť, či
existujúce okolnosti v prospech inej lehoty na plnenie ako trojdňovej indikujú. Nad rámec tohto však z
odôvodnenia oboch žalobcom označených rozhodnutí vyplýva, že práve na individuálnych okolnostiach
daných konkrétnych prípadov svoje závery súdy zakladali, pričom súčasne je zrejmé, že obe tieto
rozhodnutia mali pôvod v diferentných skutkových okolnostiach (keď v prvom prípade došlo k zmene
rozhodnutia, ktorým bola prisúdená čiastka rozložená na splátky vo výške 50,- eur na obdobie 8 rokov,
teda zjavne išlo o nepomer prisúdenej čiastky a výšky mesačnej splátky a v druhom prípade bola výška
splátky stanovená len na 30,- eur mesačne), o ktoré prípady nejde v posudzovanej veci, pričom
sa možno identifikovať s tým, že v oboch prípadoch by akceptovaním takto nastavenej výšky splátok
splnenia dlhu v pomere k jeho výške, malo za následok neprimerane dlhú splatnosť prisúdenej sumy a
nebolo by tak v záujme samotnej povinnej osoby v dôsledku týmto navyšovaných úrokov z omeškania.
V posudzovanej veci však súd prvej inštancie primerane výške prisúdenej sumy, ako aj s ohľadom na
ďalšie okolnosti prípadu, stanovil mesačnú splátku tak, aby táto bola vzhľadom na pomery žalovaných
finančne zvládnuteľnou a na strane druhej bez pochybností nezaťažujúcou samotného žalobcu. Niet
žiadneho racionálneho, ani udržateľného dôvodu, pre ktorý by za zistených rozhodujúcich skutočností,
mala byť ponechaná možnosť splácania dlhu v splátkach žalovanými až na exekučné konanie, ako to
navrhuje v odvolaní žalobca, čím vlastne sám predpokladajúc vykonávacie konanie, fakticky priznáva
relevanciu záveru, že za aktuálnej situácie na strane žalovaných, títo nie sú schopní celú čiastku reálne
jednorazovo zaplatiť. S prípadným exekučným konaním sú však spojené ďalšie náklady, ktoré by pre
žalovaných mohli byť likvidačnými a vzhľadom na ich postoj v konaní, ako aj okolnosti na ich strane
v porovnaní s okolnosťami na strane žalobcu, podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať
vo vzťahu k žalobcovi za nespravodlivé, ak im bola daná možnosť dodržať súdom prvej inštancie
nastavenú platobnú disciplínu v mesačných splátkach, ktoré sú schopní plniť, pričom samozrejme
nemožno opomenúť ani sankciu, ktorá nastupuje pre prípad nedodržania nastaveného platobného
režimu v podobe straty výhody splátok pre prípad čo i len jednej nezaplatenej splátky žalobcovi riadne
a včas.
21. Odvolacie námietky žalobcu tak neboli spôsobilé k odlišnému, v prospech žalobcu v tomto smere
indikujúcemu rozhodnutiu.
22. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie v odvolaním napadnutej časti - o lehote plnenia je vecne správne, podľa § 387 ods. 1 CSP
toto potvrdil. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k zmene napadnutého rozhodnutia v dotknutej časti.
23. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nepriznal nárok na ich náhradu žalovaným vo vzťahu k žalobcovi napriek ich úspechu v
odvolacom konaní, keďže im preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.