Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. november 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20Csp/130/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118208145
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2118208145.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: F. R., N.. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, S., právne
zastúpený: JUDr. Vladimír Sidor, advokát, Železničná 4/A, Hlohovec, proti žalovanému: 1. Slovenská
sporiteľňa a.s., IČO: 00 151 653, Tomášikova 48, Bratislava, žalovanému: 2. DUPOS dražobná, spol. s
r.o., IČO: 36 233 935, Tamaškovičova 17/2742, Trnava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd zakazuje žalovaným 1 a 2 vykonať záložné právo formou realizácie dobrovoľnej dražby
vyplývajúceho zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a Záložnej zmluvy zo dňa 20.07.2015
uzavreté medzi žalobcom a žalovaným 1 a to k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č.
XXXX, evidované Okresným úradom S., katastrálny odbor, okres S., Y. S., katastrálne územie S. a to
pozemok o výške spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXX, nachádzajúci sa na parcele registra „E., W.
Č. XXX, o výmere 367 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, stavby: spoluvlastnícky podiel

vo veľkosti XXXX/XXXXXX, nachádzajúci sa na parcele registra „E., W. Č. XXX/X, o výmere 1 396 m2,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, stavby: spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXX/XXXXXX
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach stavby súpisné č. XXX, W.. XXX, druh stavby: bytový
dom, byty a nebytové priestory, č. bytu X, W. X., výmera 70,58 m2 až do právoplatnosti skončenia vo
veci samej.

II. Žalobca je povinný do 30 dní odo dňa vyhotovenia neodkladného opatrenia podať na súd žalobu
o určenie neprijateľných zmluvných podmienok Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
20.07.2015.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1 a žalovanému 2 v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasožalovaným1uzatvorilidňa20.07.2015zmluvuosplátkovomúvereč.XXXXXXXXXX(ďalej
len „zmluva“), ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru špecifikovaným v bode I. Základné
podmienky zmluvy s označením ako Druh úveru: Úver na bývanie s tým, že skutočným účelom úveru
bolo refinancovane iných spotrebiteľských úverov v sume a v mene a za podmienok dohodnutých v
zmluve. Žalobca sa zaviazal za podmienok dohodnutých v zmluve úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie
podmienky uvedené v zmluve.

2. Skutočná výška dlhov zo skorších refinancovaných úverov nebola posúdená žiadnym súdom, teda
k refinancovaniu došlo bez objektívneho posúdenia skutočnej výšky pohľadávky a jej príslušenstva.
Vygradovanie úverovania bolo len logickým zavŕšením procesu opakovaných úverov a zdá sa, že bez
adekvátneho posúdenia bonity žalobcu. Žalobca poukázal aj na označený Druh úveru v zmluve, ktorý
nebolsúladnýsúčelompoužitiaprostriedkovauvedenýzáverpotvrdzujeizmluva.Žalovaný1dozmluvy

vyznačil ako druh úveru - úver na bývanie, avšak zároveň v zmluve uviedol, že v zmysle článku II. bodu 2
bude úver použitý na vyplatenie tam vymenovaných splátkových úverov žalobcu z iných bánk v celkovejvýške 47 558,00 eur, čo nemožno kvalifikovať ako dobrý úmysel žalovaného 1 s prihliadnutím na to, že
zmluva vo svojom podstatnom obsahu odkazuje na POP, VOP, Cenník listiny, ktoré žalobca neobdržal.

3. Žalobca v súhrne a vo vzájomnej súvislosti s poukazom na predkladané dôkazy má za to, že žalovaný
1 výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou smeruje k dosiahnutiu plnení z neprijateľných
zmluvných podmienok. Zmluvne dohodnutá suma úveru predstavuje sumu 51 250,00 eur a keďže
predmetom úveru je refinancovanie úverov v celkovej sume 47 558,00 eur, mala byť suma rozdielu 3
692,00 eur poukázaná na účet žalobcu. Keďže z výpisu Prehľad transakcií od 01.08.2015 - 31.10.2015

vyplýva, že žalobca po poukázaní súm refinancovaných úverov ešte obdržal sumu 2 294,07 eura. Z
uvedeného vyplýva, že suma 1 397,93 eura nebola vyplatená žalobcovi a po prepočte poukazovaných
súm žalovaným 1 je teda zrejmé, že tento poukázal na refinancovanie o 1 397,93 eura viac ako žalobca
predložil vyčíslenia veriteľov zostatkov refinancovaných úverov, čo je napokon uvedené i v Zmluve c
článku II. bode 2 zmluvy. Nie je zrejmé, na základe akej zmluvnej podmienky, resp. z akého dôvodu
žalovaný na jednotlivé úvery poukazoval vyššie sumy ako predložil žalobca v rámci procesu žiadosti o

refinancovanie úverov. Zmluva bola uzatvorená dňa 20.07.2015 a preto žalobcovi nie je zrejmé, prečo
žalovaný 1 poukazoval sumy na refinancované úvery až dňa 14.09.2015 s označením ako urgentný
prevod, t. j. dva mesiace po uzatvorení zmluvy. Právny zástupca žalobcu, aby preveril i prevod označený
ako urgentný , za tým účelom navštívil internetovú stránku žalovaného 1 a zistil, že v rámci Sadzobníka
poplatkov je takto označený prevod spoplatnený sumou 20,00 eur. V zmluve sa žalovaný 1 zaviazal, že

k poukázaniu súm refinancovaných úverov vykoná v deň poskytnutia úveru.

4. Z amortizačnej tabuľky vyplýva, že odo dňa uzavretia zmluvy predstavoval dlh žalobcu sumu 51
849,00 eur, čo je v absolútnom rozpore so zmluvným dojednaním o výške úveru 51 250,00 eur.
Žalovaný1navýšilžalobcoviúverovýdlhosumu599,00eur,ktorákorešpondujesumespracovateľského

poplatku, ktorý v zmysle zmluvy mal byť splatný okamihom uzavretia zmluvy. Zo žiadneho zmluvného
dojednania nevyplýva, čo má byť predmetom spracovateľského poplatku, pričom, ak nie je predmet
plnenia, nemôže byť daná ani odplata a je zrejmé, že svojou podstatnou ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, najmä
z dôvodu, že amortizačná tabuľka jasne uvádza, že prvé tri splátky žalobcu boli určené na úhradu

poplatku. V tejto súvislosti žalobca v návrhu poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
21.11.2012, sp. zn. 18Co/109/2011 a Rozsudok Súdneho Dvora z 21.04.2016 vo veci C-377/14 Ernst
Georg Radlinger a Helena Radlingerová proti Finway a.s..

5. Dojednanie o poplatku podlieha prieskumu vo svetle princípu dobrých mravov, civilnoprávnej

úžery a v neposlednom rade prieskumu v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Poplatok nie je
náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčité náklady a nie je bez právneho významu, že
žalobca bol povinný spracovateľský poplatok zaplatiť aj vtedy ak dôjde k ukončeniu zmluvy pred
poskytnutím úveru alebo k poskytnutiu úveru nedôjde. Podstatou spracovateľského poplatku je pridanie
bližšie nešpecifikovaných spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Dojednanie

o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nerešpektuje, o aké konkrétne
administratívne činnosti ide. Poplatok je pre žalobcu poškodzujúci, netransparentný, ide o virtuálne
plnenie spojený s týmto poplatkom, ktorý je v skutočnosti z ekonomického hľadiska nahrádzaným
úrokov. Žalobca má za to, že mimosúdnym výkonom záložného práva žalovaný 1 uplatňuje plnenia
z neprijateľných zmluvných podmienok, ktorým zvýšil celkový dlh spotrebiteľa, ktorý si nevie urobiť

úsudok o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, pričom uvedeným konaním žalovaný 1 dosahuje umelé
navyšovanie dlhu. Spotrebiteľovi je potrebné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že
sa v procese výkonu záložného práva na základe záložnej zmluvy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť
plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd
ohľad (porov. Rozsudok C - 106/77 Simmenthal).

6. Zo zmluvy je podľa žalobcu zrejmé, že ju strany uzavreli v písomnej forme. Podľa zmluvy v zmysle
§ 565 Občianskeho zákonníka nepochybne dohodnuté plnenie dlžníka v splátkach a žalovaný 1 ako
záložný veriteľ mohol žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky , len ak to bolo
dohodnuté. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

V prípade plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ v súlade
s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplatnení troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie práva. Žalovaný 1 listom z 25.01.2018 označeným ako Oznámenie o vyhlásenímimoriadnej splatnosti (ďalej len „Oznámenie“), predčasne ukončil úver ku dňu 24.01.2018. Súčasne v
listine uviedol, aby žalobca v lehote 15 dní uhradil na bankový účet záložného veriteľa sumu 52 796,89
eura. Žalovaný 1 tak zosplatnil úver skôr, ako vyhotovil Oznámenie. Účinky jednorazového zosplatnenia

by nastali až po splnení podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t. j. v prípade omeškania
dlžníka s úhradou príslušných splátok úveru po uplynutí 15 dní od upozornenia na zosplatnenie, preto
žalovaný1nemoholplatne vyhlásiťmimoriadnusplatnosťúveruk24.01.2018asúčasneuložiťžalobcovi
lehotu na úhradu úveru v celku tak, ako uviedol záložný veriteľ v predmetnom Oznámení. V zmysle
zákona má doručenie výzvy predchádzať zosplatneniu úveru, avšak v predmetnom prípade je zrejmé že

žalovaný 1 ako záložný veriteľ tak neurobil. Nevyzval žalobcu k splneniu omeškaných splátok, a preto
nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Preto úver v celku nebol v zmysle uvedeného
splatný ani v čase začatia výkonu záložného práva, v zmysle platnej právnej úpravy so splatnými do
tej doby mohli stať len jednotlivé splátky, so zaplatením ktorých bol žalobca v omeškaní. Žalovaný 1
tiež nebol oprávnený na takéto konanie a urobil tak v rozpore so znením zmluvy, pretože v zmluve sa
nenachádza oprávnenie na zosplatnenie úveru v prípade vzniku omeškania, chýba výslovná dohoda o

tomto práve v prípade nezaplatenia splátky. S poukazom na ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka
zaplatenie celej pohľadávky naraz má právo veriteľ žiadať, ak existuje dohoda medzi ním a dlžníkom.
Dohoda predpokladá dvojstranný právny úkon, teda aj prejav vôle žalobcu, potvrdený jeho podpisom,
pričom v priebehu úverového vzťahu takýto dvojstranný právny úkon nikdy nevznikol. Potom žalovaný
1 nemohol účinne požiadať žalobcu o zaplatenie celej pohľadávky naraz (nemohol úver zosplatniť tak,

ako sa to pokúsil vykonať).

7. Neplatný právny úkon žalovaného 1 nemôže vyvolať ten účinok, že dlžník stratí výhodu splátok.
Žalovaný 1 v Oznámení poukazuje na bod 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre
hypotekárneaSplátkovéúverySlovenskejsporiteľne,a.s.súčinnosťouod01.01.2015(ďalejlen„VOP“).

V tejto súvislosti žaloba uviedol, že žalobca v čase podpisu zmluvy uvedené VOP neobdržal, ich obsah
nepozná, a ak zmluva bola uzavretá v písomnej forme, aj VOP mali byť taktiež vyhotovené v písomnej
forme. Preto aby bolo osvedčené právo žalovaného 1, žalovaný 1 by v konaní musel predložiť ako
dôkaz svedčiaci tomu, že žalobca podpísal okrem zmluvy i ďalšie súčasti Zmluvy ako VOP, prípadne
úverové podmienky. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že pohľadávka, ktorá bola a je predmetom

výkonu záložného práva je zjavne sporná, žalovaný opomenul aplikáciu kogentnej normy právnej úpravy
pre spotrebiteľské vzťahy, a preto je výkon záložného práva v rozpore s právnym poriadkom a všetky
úkony týkajúce sa výkonu záložného práva sú rovnako absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko
žalovaný 2 postupoval na základe neplatného právneho úkonu.

8. Podľa tvrdení žalobcu v návrhu, dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní
dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom (§ 16 ods. 1 text pred bodkočiarkou). Prílohou
zmluvy je aj písomné vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú
sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 16 ods. 3 veta
druhá). Žalovaný 1 zosplatnil úver v celom rozsahu, pričom tak urobil v rozpore so zákonom, teda ide

o absolútne neplatný právny úkon. Žalovaný 1 úver vyčíslil v Oznámení na sumu 52 796,89 eura, ktorú
od žalobcu v lehote 15 dní požadoval k úhrade, pričom v tom čase splatné mohli byť vzhľadom na to,
že neboli splnené zákonné podmienky na vyhlásenie splatnosti celého úveru iba dovtedy neuhradené
splátkyžalobcom,tzn.suma3274,16eurapodľaobsahuodpovedežalovaného1naStanoviskožalobcu
zo dňa 31.08.2018 k výkonu záložného práva) . Nepomer medzi uvedenými sumami je teda absolútne

zjavný a zásadný. Žalobca v tejto súvislosti tiež poukazuje na vyššie uvedenú časť vyjadrenia, kde
pomenoval zásadné nedostatky, označil neprijateľné zmluvné podmienky a z nich vyplývajúce plnenia,
nesúlad dohodnutého plnenia a poukázaného plnenia žalovaným 1. Nie je bez právneho významu, že
žalobca v priebehu rokov zaplatil žalovanému 1 sumu najmenej 4 607,52 eura; avšak s poukazom na
Oznámenie zo dňa 25.01.2018 žalobcov dlh predstavoval stále sumu 52 796,89 eura, čo je suma vyššia

ako žalovaný v 1.rade žalobcovi poskytol. Okrem už uvedeného je rovnako dôvodná obava, že plnenia
poukazované žalobcom boli v plnom rozsahu započítavané na iné plnenia zo Zmluvy, nie však na istinu
úveru.

9. Napokon preto, že Zmluva je svojim obsahom len odkazom na Všeobecné obchodné podmienky a iné

listiny, doteraz nie je možné zistiť aké ďalšie plnenia si žalovaný 1 započítaval - s poukazom na obsah
záložnej zmluvy, ktorá zabezpečuje i plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. Preto je rovnako
potrebné z uvedeného hľadiska preskúmať aj záložnú zmluvu a zistiť, ktoré ustanovenia z uvedenej
zmluvy žalovaný 1 použil pre vyčíslenie svojej pohľadávky a to s poukazom na čl. I. Predmet Zmluvy azabezpečovaná pohľadávka bod 3. Záložné právo zabezpečuje všetky tam uvedené svojim obsahom
neurčité plnenia spolu označené ako „Pohľadávka. Teda pokladom pre výkon záložného práva nemohla
byťpohľadávkavovýške52796,89eura,pretopísomnýjednostrannýprávnyúkonžalovaného 1,ktorým

vyhlásil a potvrdil pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva
podľa tohto zákona, je absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý svojím obsahom je nepravdivý, dlh
žalovaným1neboluvedenývsprávnejvýškeanebolsplatný.Splatnámohlabyťpohľadávkažalovaného
1 ku dňu 24.01.2018 (kedy úver v celku zosplatnil ( pripočítajúc ďalšie 3 dĺžne splátky v celkovej výške
675,87 eura ) maximálne vo výške sumy 3 274,16 eura). Preto ak žalovaný 2 robil a robí úkony, ktoré

smerovali a smerujú k výkonu záložného práva na podklade vyššie uvedeného vyhlásenia žalovaného 1
- teda na základe neplatného právneho úkonu, je zrejmé (keďže absolútnu neplatnosť nemožno zhojiť,
nastáva priamo zo zákona), že i všetky úkony žalovaného 2 sú neplatné, vrátane budúceho vydraženia
nehnuteľností žalobcu. Z dôvodu, že nie je jasné, ako žalovaný 1 vyčíslil predmetnú pohľadávku, na
podklade ktorej sa vykonáva záložné právo, ako aj z dôvodu, že si do dlžnej sumy zarátal aj také
úroky a poplatky, ktoré sú pre spotrebiteľa neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je nutné Zmluvu vrátane

obchodných podmienok preskúmať.

10. Vydanie neodkladného opatrenia žalobca odôvodňuje existenciou dôvodnej obavy, že žalovaný
1 zrealizuje prostredníctvom žalovaného 2 výkon záložného práva k uvedeným nehnuteľnostiam, na
základe čoho dôjde k ich vydraženiu v dobrovoľnej dražbe v prospech 3. osoby zrejme za neprimerane

nízku cenu a v rozpore s právnou úpravou s poukazom na porušenia žalovaného 1 uvádzané v obsahu
tohto návrhu. Potreba vydania neodkladného opatrenia je o to viac naliehavejšia s poukazom na
skutočnosť, že žalobcovi už bolo od žalovaného 2 doručené Oznámenie o opakovanej dobrovoľnej
dražbe zo dňa 19.09.2018, v ktorom sa uvádza, že opakovaná dražba predmetných nehnuteľnosti sa
uskutoční dňa 12.10.2018 o 12:00 hod, na V.. B.. C. X, XXX XX C. v aukčnej sieni nachádzajúcej sa

v pivničných priestoroch budovy č.X. K vyššie uvedenému postupu žalovaní 1 a 2 pristúpili napriek
tomu, že žalovanému 1 a 2 bolo zaslané Stanovisko zo dňa 31.08.2018, v ktorej bol aj žalovaný 1
upozornený na nedostatky najmä v rámci postupu výkonu záložného práva (najmä uplatňovanie plnení
z neprijateľných zmluvných podmienok, absencia práva žalovaného 1 pohľadávku zosplatniť vcelku a
ďalšie, na ktoré žalobca poukázal i v tomto návrhu.). Na strane žalobcu teda existuje dôvodná potreba

neodkladnej úpravy pomerov pričom táto obava vyplýva z toho, že v súčasnosti už prebieha výkon
záložného práva podľa zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov, ktorý na
základe návrhu na vykonanie dražby žalovaného 1 realizuje žalovaný 2, a teda reálne hrozí, že dôjde
k vydraženiu predmetných nehnuteľnosti v dobrovoľnej dražbe v prospech tretej osoby, ktorá s nimi

bude môcť ďalej nakladať ako vlastník. Zároveň hrozí, že dôjde aj k podstatnému sťaženiu výkonu
budúceho súdneho rozhodnutia, resp. by mohlo dôjsť k ťažko odstrániteľnej ujme (napr. k následnému
opätovnému zaťaženiu nehnuteľnosti zo strany 3. osoby, uzatvoreniu zmluvy o nájme a podobne).
Vydanie neodkladného opatrenia nebude pre žalovaného 1 predstavovať neprimeraný zásah do jeho
práv, bude mať len za následok zdržanie sa výkonu záložného práva.

11. Žalovaným 1 a 2 tak v žiadnom prípade nevznikne ujma, ktorú by v budúcnosti nebolo už možné
napraviť resp. odstrániť, keďže založené nehnuteľnosti nestratia na hodnote do takej miery, že by bolo
ohrozené uspokojenie pohľadávky žalovaného 1. Na strane druhej pokiaľ by súd neodkladné opatrenie
nenariadil, žalobcovi by mohla vzniknúť ťažko napraviteľná ujma spočívajúca aj v definitívnej strate

vlastníckeho práva k domu a teda v strate ich obydlia. Je nepochybné, že základné ľudské právo žalobcu
na obydlie v zmysle čl.8 Dohovoru musí zo strany štátnych orgánov požívať väčšiu právnu ochranu, ako
právo žalovaného 1 na uspokojenie jeho pohľadávky zabezpečenej záložným právom.

12. Spolu s návrhom žalobca doložil aj splátkový kalendár, odpoveď žalovaného 1 zo dňa 04.09.2018,

Oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti,
Stanovisko právneho zástupcu žalobcu zo dňa 31.08.2018, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX,
Zmluvu o splátkovom úvere, Záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam, Rozhodnutie Okresného úradu S.,
katastrálny odbor, prehľad transakcií od 01.08.2015 do 31.10.2015.

13. Podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) neodkladné
opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená.14. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

16. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

17. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

18. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

19. Podľa § 336 ods. 1 prvá veta CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže
vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.

20. Podľa § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ

žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky.

21. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy) ak ide o plnenie zo

spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

22. Podľa § 1 ods. 3 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinnom v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota
splatnosti je viac ako desať rokov.

23. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „ZDD“) navrhovateľ

dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby
záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa
navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).

24. Podľa § 16 ods. 3 ZDD ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, zmluva o vykonaní dražby musí

ďalej obsahovať dôvod konania dražby a meno, priezvisko, trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby, ak
je fyzickou osobou; ak je vlastník predmetu dražby právnická osoba, zmluva o vykonaní dražby musí
obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené.

25. Podľa § 21 ods. 2 ZDD v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené

ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní
do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu
dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné

domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len
tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).26. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, s listinnými dôkazmi, ako i s
obsahom celého spisu. Z predmetných listín vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným 1 bola dňa
20.07.2015 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. 507434274, ktorou bol žalobcovi poskytnutý

úver na bývanie celkovo vo výške 51 250,00 eur so spracovateľským poplatkom vo výške 599,00 eur
splatným okamihom uzatvorenia zmluvy. Ak dôjde k ukončeniu zmluvy pred poskytnutím úveru alebo k
poskytnutiu úveru nedôjde, dlžník zaplatí banke spracovateľský poplatok. Podmienkami pre poskytnutie
úveru bolo vyplatenie záväzkov uvedených v zmluve a predloženie súhlasu veriteľa s predčasným
splatením týchto záväzkov a vyčíslením ich zostatku. Vyplácané zostatky z iných bánk boli uvedené

v zmluve v zostatkoch : 7 588,00 eur, 32 241,00 eur, 500,00 eur, 7 229,00 eur, spolu vo výške 47
558,00 eur. Predmetnú zmluvu je možné subsumovať pod režim spotrebiteľskej zmluvy, avšak v zmysle
ustanovenia § 1 ods. 3 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinnom v čase uzavretia zmluvy,
úver je možné subsumovať pod režim spotrebiteľského úveru. Medzi žalobcom a žalovaným 1 bola
dňa 20.07.2015 podpísaná Záložná zmluva, ktorou bola zabezpečená pohľadávka z úverovej zmluvy vo

výške 51 250,00 eur. Z prehľadu transakcií od 01.08.2015 - 31.10.2015 má súd za preukázané, že banka
vyplácala záväzky z iných bánk (iné úvery) vo vyšších čiastkach ako boli čiastky uvedené v zmluve.

27. Z vyššie citovaného ustanovenia § 325 ods. l CSP jednoznačne vyplýva, že zákonným dôvodom pre
vydanie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia

budeohrozená.Dočasnúúpravupomerovúčastníkovneodkladnýmopatrenímmožnopripustiťlenvtedy,
ak je nevyhnutná, ak je právo tvrdené návrhom dostatočne osvedčené, a ak ochranu práva nemožno
zjednaťinak,atobezprejudikovaniarozhodnutiavovecisamej.Ohrozenievýkonurozhodnutiaspravidla
spočíva v správaní dlžníka, ktoré bude mať pravdepodobne za následok ohrozenie výkonu rozhodnutia.
U oboch skupín neodkladných opatrení je potrebné skúmať osvedčenosť nároku alebo práva.

28. Zákonnými predpokladmi pre vydanie neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie tvrdenia, že
sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu a tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu s tým, že
v právnych vzťahoch medzi stranami sporu sa nevytvorí nenávratný stav. Existencia právneho vzťahu
medzi stranami sporu, prípadne ich osvedčenie, samé o sebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie

neodkladnéhoopatreniaaažichohrozeniedovoľujesúduneodkladnéopatrenienariadiť.Totoohrozenie
musí byť pri tom konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom konania naviac aspoň osvedčené.

29. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje na základe akejsi pomyselnej
pravdepodobnosti. Mal by však vychádzať najmä zo vzájomného pomeriavania, a to tak, že na

pomyselnú misku váh postaví na jednu stranu záujem jednej strany sporu, ktorej sa má prostredníctvom
neodkladného opatrenia poskytnúť ochrana, a na druhú stranu záujem druhej strany sporu, ktorej môže
konkrétne neodkladné opatrenie poškodiť.

30. Súd pri svojich úvahách, v rámci ktorých súd hodnotil dôvodnosť návrhu na vydanie neodkladného

opatrenia, vychádzal zo skutočnosti bez toho, aby prejudikoval prípadné rozhodnutie vo veci samej. Aby
súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí žalobca aspoň osvedčiť základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, ako i naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, alebo obavu z
ohrozenia výkonu rozhodnutia.

31. K samotnému návrhu na vydanie neodkladného opatrenia súd uvádza, že dražba realizovaná v
nadväznosti na uzatvorenú zmluvu o úvere a zosplatnenie úveru reálne ohrozuje žalobcove subjektívne
práva. Úlohou súdu je poskytnúť ochranu, pričom má súd za to, že z návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia vyplýva potreba ochrany subjektívneho práva žalobcu, a to zabráneniu akejkoľvek ujmy na
majetku, najmä ak ide záložnou zmluvou zabezpečuje plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.
Súd vyhodnotil, že takýto postup je v záujme ochrany práv žalobcu, pričom tým súd zároveň nezmarí
ani práva záložného veriteľa (žalovaného 1) a dražobníka (žalovaného 2).

32. Súd mal z dôkazov predložených žalobcom za preukázané tvrdenia žalobcu o tom, že sporným
v predmetnom prípade je najmä možnosť zosplatnenia úveru žalovaným 1, okamih zosplatnenia
úveru a výška nesplatenej pohľadávky žalovaného 1. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní o
nariadení neodkladného opatrenia sa nevykonáva riadne, a už vôbec nie vyčerpávajúce dokazovanie,a zároveň súd nemôže svojimi závermi prejudikovať rozhodnutie vo veci samej, súd avšak môže z
predložených dôkazov vyjadriť záver o tom, že žalobcovo právo je konaním žalovaného 1 a žalovaného
2 ohrozené. Po ustálení režimu predmetného úveru, riadnom zhodnotení použitia neprijateľných

zmluvných podmienok žalovaným 1, posúdení platnosti a účinnosti právnych úkonov žalovaného 1
samostatne a voči žalovanému 2 a celkového zostatku úveru je možné pristúpiť k výkonu záložného
práva formou uskutočnenia dobrovoľnej dražby nehnuteľností a stanoviť nový termín dražby. Tomuto
záveru zodpovedá aj obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca nenamieta
samotnú dražbu, nespochybňuje ani právo záložného veriteľa dražbu vykonať, avšak nestotožňuje sa

výškou plnenia, ktoré sa má dražbou získať v prospech veriteľa a procesom spustenia mechanizmu
dobrovoľnej dražby. Nariadením neodkladného opatrenia možno v neposlednom rade zabrániť ďalším
sporom vzniknutých z vykonanej dražby vzhľadom na § 21 ods. 2 ZDD, ktorý umožňuje podať žalobu
o určenie neplatnosti dražby.

33. Vychádzajúc z týchto záverov, tak návrh na vydanie neodkladného opatrenia požadujúci zákaz

vykonávať záložné právo formou konania dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti citovanej vo výroku tohto
rozhodnutia, bol podaný dôvodne. Súd vedený vyššie uvedenými úvahami pri aplikácii citovaných
zákonných ustanovení dospel k záveru, že žalobca osvedčil potrebu vydania neodkladného opatrenia,
a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia vyhovel. Súd zároveň v zmysle ustanovenia 336 ods. 1 CSP uložil žalobcovi povinnosť podať

žalobu vo veci samej, špecifikovanej vo výroku tohto rozhodnutia.
34. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. Nariadením neodkladného opatrenia bol žalobca úspešný v celom rozsahu. Súd preto priznal
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovaným, nakoľko žalovaní neboli úspešní ani

len sčasti.

38. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis,
spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) (§ 363 CSP).