Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/104/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117220900
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2117220900.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr.
Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: 1/: R. S., nar. XX.X.XXXX, adresa
trvalého pobytu XXX XX W., F. XX a žalobkyne 2/: W. S., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu
XXX XX W., F. XX, proti žalovanému: STEFE Trnava, s.r.o., IČO: 36 277 215, adresa sídla 917 32
Trnava, Františkánska 16, o žalobe na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp.

zn. 18C/16/2015, o odvolaní žalobcu 1/ a žalobkyne 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 12.
februára 2018 č.k. 39C/23/2017-16 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava z 25.
apríla 2018 č.k. 39C/23/2017-22 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

III. O p r a v u j e sa uznesenie Okresného súdu Trnava z 12. februára 2018 č.k. 39C/23/2017-16 v
spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava z 25. apríla 2018 č.k. 39C/23/2017-22 v záhlaví
tak, že žalobcami sú: žalobca 1/: R. S., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu XXX XX W., F. XX a
žalobkyňa 2/: W. S., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu XXX XX W., F. XX a žalovaným je: STEFE

Trnava, s.r.o., IČO: 36 277 215, adresa sídla 917 32 Trnava, Františkánska 16.

IV. O p r a v u j e sa uznesenie Okresného súdu Trnava z 12. februára 2018 č.k. 39C/23/2017-16 vo
výroku II. tak, že tento výrok správne znie „Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva“.

V. O p r a v u j e sa uznesenie Okresného súdu Trnava z 12. februára 2018 č.k. 39C/23/2017-16 v

spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava z 25. apríla 2018 č.k. 39C/23/2017-22 v jeho
odôvodnení tak, že slovo „žalovaní“ sa nahrádza slovom „žalobcovia“ a slovo „žalobca“ sa nahrádza
slovom "žalovaný“.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Uznesenímvzneníjehoopravyopravnýmuznesenímsúdprvejinštanciežalobužalobcovnaobnovu
konania odmietol (výrok I. uznesenia).

1.2.1 Zo spisu mal za preukázané :

Žalobcovia v žalobe na obnovu konania tvrdili, že z listu Ministerstva financií SR zo dňa 21.09.2017
vyplýva, že ministerstvo potvrdilo stanovisko žalobcov a obranu žalobcov, že boli porušené ich práva
podľa § 10 zák. č. 182/1993 Z.z., a jeho vyjadrenie k tomuto zákonu je záväzné.

1.2.2 Spor vedený na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 18C/16/2015 mal vzniknúť v roku 2010
tak, že žalovaný tvrdil, že žalobcovia ako vlastníci bytu č. XX, ktorý je bez balkónu, sú dlžní do fonduopráv finančnú čiastku, z ktorej boli hradené spoločné opravy za celkovú opravu a rekonštrukciu bytov v
obytnom dome vrátane bytov s balkónmi, ktoré nie sú súčasťou spoločných balkónov, ale sú súčasťou
jednotlivých bytov, čo má byť v rozpore s § 10 bod 6. zák. č. 182/1993 Z.z.. Uvedené malo potvrdiť

aj ministerstvo, keď tvorba fondu prevádzky, údržby a opráv je upravená inak v tých prípadoch, kedy
vlastníci bytového domu neužívajú všetky spoločné zariadenia domu a ani všetky spoločné časti domu,
teda nemajú osoh z ich opravy alebo rekonštrukcie. Oprava a rekonštrukcia balkónov bola uskutočnená
v roku 2010 a znovu pri zateplení v roku 2014. Podľa žalobcov oprava balkónov sa má hradiť z fondu
opráv a to oddelene, t.j. za opravu balkónov platí úhradu do fondu opráv ten, kto túto časť domu, teda

balkón, využíva. žalobcovia nemajú byt spojený s balkónom, teda nemali by byť zaviazaní platiť do fondu
opráv úhradu za obnovu a rekonštrukciu týchto balkónov. Z toho má vyplývať povinnosť žalovaného
upraviť platbu do fondu opráv zvlášť, teda oddelene od roku 2010. Ďalej žaloba obsahuje návrh riešenia
tohto právneho problému zmierom a návrh platieb vlastníkov bytov pri užívaní všetkých spoločných
zariadení domu a návrh platieb vlastníkov bytov za zariadenia, ktoré nepatria do spoločných častí
domu, t.j. balkóny, ktoré užívajú samy vo svoj prospech. Žalovaný bol na túto skutočnosť žalobcami

upozornený, táto námietka nebola zohľadnená. Žalobcovia platia úhrady do fondu opráv za spoločné
časti, ktoré užívajú, odmietajú platiť za úhradu balkónov, lebo je to v rozpore so zákonom č. 182/1992
Z.z.. Koeficient, na ktorom sa dohodli vlastníci domu mal byť stanovený už v roku 2010 a to oddelene,
čo sa dodnes nestalo.

1.2.3 MinisterstvufinanciíSRbolakogestorovizákonač.182/1993Z.z.ovlastníctvebytovanebytových
priestorov v znení neskorších predpisov postúpený list žalobcov adresovaný Národnej rade SR.
Ministerstvo financií SR vo svojom liste uvádza, že žalobcovia považujú opravu a rekonštrukciu
balkónov z fondu prevádzky, údržby a opráv za opravu súkromných balkónov, ktorá nemá byť hradená
z prostriedkov spoločného fondu prevádzky, údržby a opráv. Ďalej cituje ustanovenia § 10 ods. 1 a

3 zák. č. 182/1993 Z.z., ku ktorým dodáva: „V súlade s citovaným ustanovením zákona o vlastníctve
bytov sa výška preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určuje spravidla jeden rok vopred
tak, aby boli pokryté predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu,
spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, aj
predpokladané náklady na modernizáciu a rekonštrukciu domu.“ Ministerstvo ďalej vysvetľuje povahu

balkónov a lodžií podľa § 2 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z., definíciu pojmov oprava, rekonštrukcia
a modernizácia bytového domu podľa § 2 ods. 10 zák. č. 182/1993 Z.z. Ďalej vyjadruje názor, že:
„V kontexte vyššie uvedeného sa domnievame, že z fondu prevádzky, údržby a opráv by mali byť
financované opravy balkónov a lodžií, ako aj obnova, modernizácia a rekonštrukcia domu, vrátane
nevyhnutných prác na balkónoch a lodžiách ako súčastí spoločných častí domu. Pri modernizácii

(...) považujeme za vhodné zvážiť dohodnutie diferencovaného financovania nad rámec dohodnutých
preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv len vlastníkmi jednotlivých bytov s balkónmi a lodžiami,
pretože ide o výlučne nimi využívané spoločné časti domu. To platí obzvlášť v bytovom dome, v
ktorom nemajú všetky byty balkóny a lodžie. Zákon o vlastníctve bytov upravuje len tvorbu a použitie
prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv.“

1.2.4 Ministerstvo financií SR teda vo svojom liste zo dňa 21.09.2017 dáva žiadateľom, resp. stranám
sporu na zváženie dohodu diferencovaného financovania nad rámec dohodnutých preddavkov do fondu
prevádzky, údržby a opráv len vlastníkmi jednotlivých bytov s balkónmi a lodžiami.

1.2.5 Pôvodné konanie sp. zn. 18C/16/2015 skončilo rozsudkom č.k. 18C/16/2015-110 zo dňa
07.09.2015, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/753/2015 zo dňa
18.04.2017 právoplatný dňa 19.06.2017 a vykonateľný dňa 23.06.2017.

1.2.6 Z námietok žalobcov adresovaných žalovanému (č.l. 8) vyplýva, že tieto boli doručené

žalovanému dňa 04.11.2011. Teda žalobcovia už dňa 04.11.2011 namietali, že v čerpaní fondu opráv za
obdobie roku 2010 sú zahrnuté položky, ktoré nemajú byť z tohto fondu hradené. Má ísť najmä o opravu
balkónov v sume 33.796,97 eur, ako aj ďalšie položky.

1.3 Vec samu právne posúdil ako nárok strany v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané na

povolenie obnovy konania podľa § 397 písm. a) a písm. b), § 406 a § 193 C.s.p. (zákon číslo
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016), článok 144 Ústavy SR (ústavný
zákon číslo 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky), § 10 ods. 1 a ods. 3 ZoVB (zákon číslo
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov) a dospel kzáveru, že takáto žaloba je zjavne nedôvodná a je potrebné ju postupom podľa § 413 ods.1 písm. e)
C.s.p. odmietnuť. V tejto súvislosti dôvodil, že žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným
prostriedkom, ktorý smeruje proti právoplatným rozhodnutiam súdu. Obnova konania v systéme

mimoriadnych opravných prostriedkov v Civilnom sporovom konaní v porovnaní s doterajšou právnou
úpravou (podľa Občianskeho súdneho poriadku) zostala zachovaná. Žalobou na obnovu konania
možno napadnúť právoplatný rozsudok, pokiaľ sú splnené podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho
opravného prostriedku.

1.4 Pokiaľ ide o posúdenie dôvodnosti podanej žaloby na obnovu konania uzavrel, že z ustanovenia §
10ods.3druhávetaZoVBvyplýva,žezfonduprevádzky,údržbyaoprávsafinancujúajopravybalkónov
a lodžií. Z fondu sú financované aj obnova, modernizácia a rekonštrukcia domu, vrátane nevyhnutných
prác na balkónoch a lodžiách ako súčastí spoločných častí domu. Tento postup financovania nie je v
rozpore so zákonom.

1.5 Pokiaľ ide o splnenie podmienok prípustnosti žaloby o obnovu konania uzavrel, že žalobcovia
namietané skutočnosti uplatnili, resp. mohli uplatniť už v konaní sp. zn. 18C/16/2015. Ak ich uplatnili,
súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, sa s nimi vysporiadali. Za takých okolností by bola žaloba na
obnovu konania zjavne nedôvodná. Pokiaľ by tieto námietky neuplatnili, nebola by splnená zákonná
podmienka uvedená v § 397 a) alebo b) C.s.p., že ide o také skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy,

ktoré žalobcovia bez svojej viny nemohli použiť v pôvodnom konaní alebo možno vykonať dôkazy, ktoré
sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní.

1.6 Stanovisko Ministerstva financií SR vyjadrené v liste zo dňa 21.09.2017 nie je, ani neobsahuje
žiadnu novú skutočnosť, rozhodnutie ani dôkaz a to ani žaloba samotná. Aj keby list ministerstva

obsahoval výklad ustanovenia § 10 zák. č. 182/1993 Z.z., čo neobsahuje, tento by s poukazom
na ustanovenia článku 144 Ústavy SR a § 193 C.s.p. nemohol byť pre súd záväzný, pretože súd
je viazaný ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou, zákonom, rozhodnutím ústavného
súdu, Európskeho súdu pre ľudské práva, príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin,
priestupok alebo iný správny, rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Súčasne

ani prípadný výklad akéhokoľvek ustanovenia právneho predpisu nie je dôvodom na zásah do právnej
istoty (právoplatného súdneho rozhodnutia), ktorým obnova konania nepochybne je, a preto musí byť
limitovaná na mimoriadne situácie, kedy strana sporu z objektívnych dôvodov nemohla v pôvodnom
konaníuplatniťurčitýprostriedokprocesnéhoútoku,čiobrany,čoniejeprípadpráve prejednávanejveci.

1.7 O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a vecne nemožnosťou priznania
žalovanému náhrady trov konania z dôvodu, že v tomto konaní mu žiadne trovy nevznikli.

2.1 Uznesenienapadlivcelomrozsahužalobcoviasnávrhomnajehozmenupovolenímobnovykonania

vedeného na Okresnom súde Trnava pod spisovou značkou 18C/16 /2015, viniac súd prvej inštancie,
že tento vec nesprávne právne posúdil a preto aj nesprávne rozhodol.

2.2 Predloženie dokladov - vyjadrenie spoločnosti KOMFORT s.r.o. z 28.5.2015 odovzdané súd prvej
inštancie dňa 11.6.2015 je v rozpore so ZoVB v celom rozsahu a nerieši rozdelenie úhrad do fondu opráv

podľa § 10 tohto zákona.

2.3 Zo stanoviska, ktoré je uvádzané v rozsudku Okresného súdu Trnava vyplýva, že nie sú to spoločné
balkóny, ale sú to balkóny, ktoré patria k bytu XX vlastníkom bytov s balkónom a tvrdenie, že do fondu
opráv a údržby platia viac sa nezakladá na pravde. Spoločnosť TT-KOMFORT s.r.o., ktorá takýto doklad

predložila ako dôkaz na Okresný súd Trnava, konala v rozpore so zákonom, pretože dňa 26.10.2011 a
20.3.2014 uviedla všetkých vlastníkov bytového domu zámerne do omylu.

2.4 Žalobcovia nikdy nespochybňovali, že za obnovu a rekonštrukciu XX balkónov, ako je uvedené v
rozsudku Okresného súdu Trnava sa nemá podľa § 10 ods. 3 platiť. Keď sa totiž rekonštruujú a opravujú

balkóny to dáva aj zdravý rozum človeka, že ten, pre koho budú tieto práce uskutočnené, musí za ne
aj zaplatiť. Nezákonnosť spoločnosti TT KOMFORT s.r.o. bola v tom, že jej postup je v rozpore s §
10 ods. 6 a § 2 ods. 4, na ktorú skutočnosť žalobcovia upozorňovali správcovskú spoločnosť už dňa
4.11.2011. Správcovská spoločnosť na základe tohto upozornenia a podľa ZoVB mala rozdeliť príspevokdo spoločného fondu opráv už v roku 2010, čo sa do posiaľ nestalo. Správnosť tvrdenia žalobcov môže
potvrdiť spracovateľ ZoVB alebo príslušný súdny znalec.

3. Žalovaný odvolací návrh nepodal a k odvolaniu žalobcov sa nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania

pripúšťal (§ 357 písm c) C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať
úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

5. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 39C/23/2017 je žaloba

na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod spisovou značkou 18C/16/2015. Súd
prvej inštancie žalobu žalobcov ako zjavne nedôvodnú odmietol a žalovanému nepriznal náhradu trov
konania.

6. S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom

na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcov bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil a preto aj nesprávne vo veci samej rozhodol.

7. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.(2)
8. Odvolací súd z dôvodov formálnej a obsahovej jednoznačnosti a zrozumiteľnosti považuje za
potrebné v prvom rade konštatovať, že súd prvej inštancie v celom texte odvolaním napadnutého
rozhodnutia ako aj v jeho záhlaví používa nesprávne, respektíve opačné označenie strán konania o

žalobe na obnovu konania, nakoľko žalobcom v konaní o žalobe na obnovu konania je tá strana, ktorá
v pôvodnom, na obnovu konania navrhovanom spore, vstupovala v procesnom postavení žalovaných.
Konštatované nesprávne, respektíve opačné označenie strán konania však nemá vplyv na vecnú
správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto v celom texte
uznesenia používa správne označenie strán konania o žalobe na obnovu konania.

9. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním
sa na ne (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalobcov s takýmito dôvodmi, a

tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia
rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

9.1 Pokiaľ ide o námietku žalobcov o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd dodáva:
Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú

podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne
zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis
nesprávne interpretoval).

9.2 Podľa § 397 písm. malé a) písm. b) C.s.p., proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba
na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu
pôvodného konania, ktoré je ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť
v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci (a), alebo možnovykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie
rozhodnutie vo veci (b).

9.3 Podľa § 411 ods. 1 C.s.p., rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.

9.4 Podľa § 413 ods. 1 písm. e) C.s.p., súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak je
zjavne nedôvodná .

9.5 Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dodáva, že obnova konania je mimoriadnym opravným
prostriedkom, čo znamená, že na jej uplatnenie musia byť dané osobitné právno-politické dôvody.
Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená meritórnym
rozhodnutím, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti obnovy takéhoto konania .
Dôvodom obnovy konania preto sú len také skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré sa týkajú strán
a predmetu pôvodného konania a sú spôsobilé privodiť strane pôvodného konania priaznivejšie

rozhodnutie vo veci. Preukázanie potenciálne priaznivejšieho rozhodnutia vo veci je procesným
predpokladom pre povolenie obnovy konania. V prípade existencia možnosti vykonať dôkazy, ktoré
sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní ide o procesnú situáciu, keď strana riadne splnila svoju
povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda riadne označila dôkaz, ktorý navrhla vykonať, avšak
z objektívnych dôvodov takýto dôkaz nebolo v pôvodnom konaní možné vykonať. Ide o situáciu, ak

sa po právoplatnom skončení veci ukáže, že v pôvodnom konaní navrhnutý dôkaz už možno vykonať,
a zároveň je tento dôkaz spôsobilý privodiť strane oprávnenej na podanie žaloby na obnovu konania
priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa, aby súd
bez ďalšieho prejednania žaloby na obnovu konania túto odmietol v prípade, že z obsahu žaloby už „na
prvý pohľad“ (zjavne) vyplýva, že je nedôvodná (t. j. nie sú dané dôvody na jej podanie v zmysle § 397

C.s.p.). Zjavne nedôvodná je podľa názoru súdu taká žaloba, ktorá by celkom zjavne nemala nádej na
úspech ani za predpokladu, že by v nej tvrdené skutočnosti boli pravdivé.

9.6 Sporová strana určitú skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz nemohla bez svojej viny použiť v
pôvodnom konaní, ak ani pri náležitej starostlivosti a opatrnosti sa nemohla dozvedieť o existencii

alebo obsahu takejto skutočnosti, dôkazu alebo rozhodnutia alebo ak ich napriek náležitej starostlivosti
nemohla v pôvodnom konaní predniesť, odkázať na ne alebo navrhnúť ich vykonanie. Uplatnenie tohto
dôvodu je potrebné vykladať s ohľadom na povahu obnovy konania ako mimoriadneho opravného
prostriedku. Účelom žaloby o obnovu konania nie je opätovne otvárať otázku vecnej správnosti
právoplatného rozhodnutia, ani dávať „druhú šancu“ strane, ktorá sa riadne nestarala o svoje záujmy v

pôvodnom konaní. Preto podľa názoru súdu v zásade nemožno ako dôvod obnovy konania uplatňovať
také skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, o ktorých strana konania vedela a mohla ich uplatniť v
pôvodnom konaní v riadnom opravnom prostriedku (odvolaní, odpore, námietkach), ale bez náležitého
dôvodu tak neurobila (porov. napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo 39/2011, ale aj judikát
R 56/1999).

9.7 Žalobcoviavprerokúvanejvecivžalobenaobnovukonania(okremsvojichúvahanázorovnavýklad
ZoVB a to najmä jeho § 10 a rozsiahleho opisu skutkových okolností už súdmi posudzovaných v obnoviť
samajúcomkonanívedenomnaOkresnomsúdeTrnavapodspisovouznačkou18C/16/2015)vpodstate
tvrdia, že dôvodom obnovy konania má byť stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky,

odbor majetkovoprávny, Štefanovičova 5, Bratislava uvedené v jeho liste číslo MF/16821/2017-822
z 21.9.2017 (predloženom súdu spolu so žalobou), ktoré stanovisko je skutočnosťou, ktorá môže pre
žalobcov privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

9.8 Pokiaľ súd prvej inštancie takúto listinu podrobil prieskumu za účelom posúdenia dôvodnosti

respektíve aj prípadnej zjavnej nedôvodnosti žaloby žalobcov a to v zmysle vyššie uvedených úvah
uvedených v bode 9.5 a 9.6 tohto rozhodnutia, vec správne právne posudzoval a vzhľadom na samotný
obsah predmetného stanoviska ako aj ostatných skutkových tvrdení žalobcov uvedených v žalobe na
obnovu konania a listín k nej pripojených dospel aj k správnemu právnemu záveru, že z obsahu žaloby
už zjavne vyplýva, že je nedôvodná, teda nie sú dané dôvody na jej podanie v zmysle § 397 C.s.p. Na

jednej strane žalobcovia v žalobe na obnovu konania totiž ani len netvrdili, že bez svojej viny nemohli o
zaujatie takéhoto stanoviska požiadať Ministerstvo financií už v pôvodnom konaní a na druhej strane aj
v prípade, ak by takéto stanovisko obsahovalo výklad § 10 ZoVB, čo neobsahuje, tento výklad by nebol
pre súd záväzný, ako to správne uzavrel aj súd prvej inštancie. Žalobcovia aj podľa názoru odvolaciehosúdu nepreukázali právne relevantný dôvod prípustnosti obnovy konania v zmysle zákonnej intencia
ustanovenia § 397 písm. a) až f) C.s.p., teda neuviedli žiadny relevantný dôvod, ktorý by bol spôsobilý
vyvolať obnovu už právoplatne skončeného sporu. Takýmito skutočnosťami nemohli byť ani skutkové

okolnosti a hodnotiace úsudky žalobcov, ktoré (ako na to sami poukazovali v žalobe na obnovu konania)
už uvádzali v pôvodnom konaní.

10. Z uvedeného dôvodu potom súd nemohol vyhovieť žalobe na obnovu konania, pretože celkom
zjavne dôvody v nej uvádzané z hľadiska zákonnej prípustnosti obnovy konania neobstoja a správne ju

tak súd prvej inštancie posúdil ako zjavne nedôvodnú. Odvolací súd potom podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorý postupoval v súlade s ustanovením § 413 ods. 1 písm.
e) C.s.p. a odmietol žalobu na obnovu konania, ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil.

11.1 Podľa § 224 C.s.p., súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako
aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

11.2 Podľa§234C.s.p.,akniejeďalejustanovenéinak,použijúsanauznesenieprimeraneustanovenia
o rozsudku.

11.3 Podľa vyššie citovaného ustanovenia možno opraviť rozhodnutie súdu v prípadoch, keď ide o

chyby v písaní alebo v počítaní, ako aj o chyby, ktoré ako zrejmé nesprávnosti sú podobného pôvodu,
ku ktorým došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním duševnej či mechanickej činnosti osoby, za účasti
ktorej došlo k vyhláseniu alebo vyhotoveniu rozhodnutia a ktoré sú každému zrejmé.

11.4 Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedenú zrejmú nesprávnosť označenia sporových strán či

už v záhlaví, alebo vo výroku uznesenia ale aj jeho odôvodnení opravil, a to spôsobom uvedeným vo
výrokoch III. až V. tohto uznesenia.

12.1 V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 396 ods. 1 C.s.p.),

o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. musí aj bez návrhu rozhodnúť
odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v
takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12.2 Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

12.3 Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných

ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac
podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani
analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis
alebo iuris).

12.4 Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 C.s.p. aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného
rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z
pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní
žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov C.s.p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu

rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

13. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná
veta C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).