Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, July 20, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114223553
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114223553.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu : G. W., nar.:
XX.XX.XXXX, bytom F. 7, XXX XX F., právne zastúpeného: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom
Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému : Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731,
bytom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, zastúpeného: De minimis, spol. s r. o., so sídlom Mateja

Bela 6, 811 06 Bratislava, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 25C 265/2014 - 226 zo dňa 09.06.2015 a o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 25C 265/2014 - 260 zo dňa 16.09.2016 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e sa uznesenie č. k. 25C 265/2014 - 226 zo dňa 09.06.2015.

II. P o t v r d z u j e sa uznesenie č. k. 25C 265/2014 - 260 zo dňa 16.09.2016.

III. N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 25C 265/2014 - 226
zo dňa 09.06.2015 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenie vo výške
522,61 Eur a sumu 15 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2.Rozhodnutieodôvodniltým,žepodanímdoručenýmsúdudňa14.05.2015sižalovanýuplatnilnáhradu
separátnych trov konania v zmysle § 147 O.s.p. vo výške 522,61 Eur titulom trov právneho zastúpenia.
Žalovaný si zároveň uplatnil náhradu vo výške 15 Eur v zmysle § 147a ods. 1 O.s.p..

3. Aplikoval ustanovenia § 119 ods. 1, § 147 ods. 1, § 147a ods. 1, 5 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) a uviedol, že vo veci bolo nariadené
pojednávanie na deň 07.05.2015, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorého neúčasť ospravedlnil jeho
právny zástupca prítomný na pojednávaní z dôvodu pracovných povinností mimo územia Slovenska s
tým, že o uvedenej skutočnosti sa dozvedeli včera, t.j. deň pred pojednávaním. Na základe uvedených
skutočností súd prvej inštancie preto posúdil návrh žalovaného na priznanie náhrady separátnych trov
konania voči žalobcovi podľa § 147 O.s.p. a zistil, že na jej priznanie sú splnené zákonné podmienky.

Vzhľadom na skutočnosť, že predchádzajúce pojednávanie konané dňa 19.03.2015 bolo odročené za
účelom výsluchu žalobcu, ktorý sa však na pojednávanie dňa 07.05.2015 nedostavil, bolo potrebné
súd o uvedenej skutočnosti upovedomiť z dôvodu, že právny zástupca žalovaného sa pojednávania
zúčastnil, pričom pricestoval z Bratislavy. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd postupom podľa § 147
O.s.p. priznal žalovanému náhradu separátnych trov za pojednávanie konané dňa 07.05.2015 vo výške
522,61 Eur titulom trov právneho zastúpenia. V danom prípade súd postupom podľa § 147a ods. 1 O.s.p.

uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému sumu 15 Eur, nakoľko sa žalobca vytýčeného pojednávania dňa07.05.2015 nezúčastnil napriek tomu, že mu bolo predvolanie na pojednávanie riadne doručené a bola
zachovaná aj 5 dňová lehota na prípravu pojednávania.

4. Proti tomuto uzneseniu č. k. 25C 265/2014 - 226 zo dňa 09.06.2015 podal žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal. že súd prvej inštancie
nesprávne vec posúdil po právnej aj skutkovej stránke. Súd mohol vo veci konať aj bez osobného
výsluchu žalobcu a ku všetkým rozhodujúcim skutočnostiam by sa vyjadril právny zástupca žalobcu.
Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

5. V priebehu odvolacieho konania žalovaný podaním zo dňa 29.07.2015, doručeným súdu prvej
inštancie dňa 07.08.2015, vzal späť návrh na priznanie náhrady separátnych trov konania podľa §
147 ods. 1 O.s.p., ako aj nárok podľa § 147a ods. 1 O.s.p., ktoré si uplatnil za meritórne zmarené
pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 07.05.2015 a nemohlo sa konať pre neprítomnosť žalobcu.

6. V podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 10.08.2015 žalovaný uviedol, že nevyužíva svoje právo
vyjadriť sa k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu zo dňa 09.06.2015 vzhľadom na rozhodnutie vziať návrh
na priznanie oddelených trov konania späť.

7. Vzhľadom na to, že žalovaný vzal svoj návrh na priznanie separátnych trov späť po rozhodnutí súdu

prvej inštancie (po vydaní uznesenia), avšak pred nadobudnutím jeho právoplatnosti, predložil súd prvej
inštancie vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o späťvzatí návrhu po vydaní uznesenia.

8. Podľa § 370 ods.1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016 (ďalej len „C.s.p.“), ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie
žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí,
odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

9. Podľa § 208 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ak je návrh na začatie konania

vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací
súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak
späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, navrhovateľ môže vziať
za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd

konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

10. Podľa zásady procesného zavinenia môže dôjsť aj k tzv. separácii trov konania podľa ustanovenia
§ 147 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), keď náhradu trov konania môže
znášať aj strana, ktorá mala v konaní úspech, ak protistrane vzniknú trovy procesným zavinením inak

v spore úspešnej strany. Rozhodovanie podľa tohto ustanovenia nie je časovo viazané na rozhodnutie
vo veci samej. Súd môže kedykoľvek v priebehu konania vydať uznesenie podľa § 147. Vychádzajúc
z uvedeného súd prvej inštancie napadnutým uznesením č. k. 25C 265/2014 - 226 zo dňa 09.06.2015
samostatne rozhodol u uplatnenom nároku žalovaného na separátne trovy konania v zmysle § 147 ods.
1 O.s.p. a o nároku podľa § 147a ods. 1 O.s.p..

11. Vzhľadom na späťvzatie návrhu zo strany žalovaného na priznanie náhrady separátnych trov vo
výške 522,61 Eur podľa ustanovenia § 147 ods. 1 O.s.p. ako aj náhrady vo výške 15,- Eur podľa
ustanovenia § 147a ods. 1 O.s.p., ktoré boli žalovanému priznané napadnutým uznesením, odvolací súd
pripustil späťvzatie návrhu na priznanie náhrady separátnych trov konania a zrušil napadnuté uznesenie

č. k. 25C 265/2014 - 226 zo dňa 09.06.2015.

12. Súd prvej inštancie ďalším napadnutým uznesením č. k. 25C 265/2014 - 260 zo dňa 16.09.2016
rozhodol vo veci tak, že konanie zastavil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 100 %.

13. Uvedené uznesenie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobami podanými na tunajšom súde
dňa 26.08.2014 domáhal určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. 472639612 zo dňa 27.06.2011 a v zmluve o zabezpečení splátok úveruč. 472639612 zo dňa 27.06.2011 a taktiež v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 474849657 zo dňa
08.08.2011 a v zmluve o zabezpečení splátok úveru č. 474849657 zo dňa 08.08.2011. Žaloby boli
zaevidované pod spisovými značkami 25C/265/2014 a 25C/266/2014. Uznesením zo dňa 9.10.2014 č.k.

25C/265/2014-24 súd spojil predmetné veci na spoločné konanie, ktoré sa ďalej viedlo pod spisovou
značkou 25C/265/2014.

14. Písomným podaním zo dňa 18.09.2015 zobral žalobca žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie
zastaviť a žiadnemu z účastníkov nepriznať náhradu trov konania. Žalovaný so späťvzatím žaloby

súhlasil a žiadal, aby žiadnemu z účastníkov nebola priznaná náhrada trov konania.

15. Aplikoval citované ustanovenia § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vzhľadom na to, že žalovaný so
späťvzatím súhlasil, súd prvej inštancie v zmysle citovaných ustanovení konanie zastavil. K výroku o
trovách konania uviedol, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania v danom prípade platí, že žalobca

procesne zavinil zastavenie konania späťvzatím žaloby, a preto má žalovaný nárok na náhradu trov
konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p. Žalovaný však náhradu trov konania nežiadal, preto súd už o výške
trov konania nebude rozhodovať samostatným uznesením.

16. Proti tomuto uzneseniu č. k. 25C 265/2014 - 260 zo dňa 16.09.2016 v časti jeho II. výroku o

nároku na náhradu trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní
namietal, že žalobca vzal žalobu späť v dôsledku mimosúdneho urovnania, v rámci ktorého sa dohodli,
že žiadna zo strán nebude žiadať náhradu trov konania, pričom aj súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia konštatoval, že žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil a žiadal, aby žiadnemu z
účastníkov nebola priznaná náhrada trov konania. Podľa názoru žalobcu pre rozhodnutie o náhrade trov

konania platí, že súd je viazaný návrhom strany, ktorá ak výslovne náhradu trov konania nežiada, súd
jej náhradu trov konania vnútiť nemôže, nemôže rozhodnúť nad návrh a prisúdiť viac ako strana žiada
(§ 216 ods. 1, ods. 2 C.s.p.). Alternatívne poukázal aj na aplikáciu § 257 C.s.p.. Z uvedených dôvodov
navrhol toto napadnuté uznesenie v napadnutom výroku zmeniť a žalovanému náhradu trov konania
nepriznať.

17. Žalovaný vo svojom podanom odvolaní zo dňa 07.11.2016 k odvolaniu žalobcu proti tomuto
napadnutému uzneseniu uviedol, že považuje napadnuté uznesenie za vecne správne v celom rozsahu.
Bipartácia rozhodovania o trovách konania zavedená rekodifikovaným zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok zahŕňa pri rozhodovaní o trovách konania taký postup, že o nároku na náhradu trov

konania sa rozhoduje rozhodnutím, ktorým konania končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.), pričom o samotnej výške
priznaných trov rozhoduje po právoplatnosti výroku o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 2
C.s.p.). Podľa žalovaného preto postupoval okresný súd správne, keď žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p., pretože procesne je to žalobca, ktorý zavinil svojím
späťvzatím zastavenie konania. Skutočnosť, že žalovaný sa zriekol náhrady trov konania nemení podľa

žalovaného nič na tom, že v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. mu nárok na náhradu trov konania vznikol,
pričom až pri ďalšom rozhodovaní o výške tejto náhrady by okresný súd mal rozhodnúť o tom, že
žalovanému patrí náhrada trov vo výške 0,- Eur, resp. žiadna náhrada trov konania, keďže si ju výslovne
- v kontexte dohody so žalobcom - nežiada priznať (na čom žalovaný stále zotrváva). Sám okresný súd
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedené vysvetľuje, že vzhľadom na to, že žalovaný hoci má

nárok na náhradu trov konania, o výške už samostatným uznesením rozhodovaní nebude, nakoľko si
ju žalovaný neuplatnil. Žalovaný v zmysle uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
potvrdil.

18. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.),

vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal uznesenie č. k. 25C 265/2014
- 260 zo dňa 16.09.2016 v jeho napadnutej časti vo výroku o nároku na náhradu trov konania, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a § 380 C.s.p., vec
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné, nie sú splnené ani podmienky na zrušenie a zmenu napadnutého uznesenia a uznesenie

v napadnutom výroku potvrdil ako vecne správne.

19. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré odkazuje a zároveň sám právne uzatvára.

21. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. V konaní niet pochybnosti o tom, že súd prvej inštancie uznesením zastavil konanie z dôvodu, že
žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť a žiadnej zo strán nepriznať
náhradu trov konania. Keďže súd prvej inštancie zastavil konanie pre späťvzatie žaloby žalobcom v
celom rozsahu, žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie preto uznesením

v jeho napadnutej časti priznal žalobcovi, ktorý procesne zavinil zastavenie konania, podľa § 256 ods.
1 C.s.p., nárok na náhradu trov konania, pričom v odôvodnení napadnutého uznesenia v dostatočnom
rozsahu zdôvodnil svoje rozhodnutie v zmysle uvedených ustanovení Civilného sporového poriadku
a doplnil, že žalovaný si náhradu trov konania nežiadal, preto súd už o výške trov konania nebude
rozhodovať samostatným uznesením.

23. Rekodifikácia civilného práva procesného zaviedla oproti predchádzajúcej právnej úprave
rozhodovanie o trovách konania v dvoch fázach. V súčasnej právnej úprave rozhodovanie o trovách
konania v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1, 2 C.s.p. sa vychádza z postupu, že sa upustilo od doterajšej
koncepcie uplatňovania si nároku na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania teda

súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. rozhodne aj bez návrhu, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku na náhradu trov konania, a po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške náhrady trov konania súdny
úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p.. Ustanovenia odsekov 1 a 2 § 262 C.s.p.
sú kogentné, a teda nepripúšťajú výnimky.

24. Sudca rozhoduje o nároku na náhradu trov konania podľa zásad o náhrade trov konania (§ 255 C.s.p.
a § 256 C.s.p.) a uplatnením týchto zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom. Po tom, ako
je vec právoplatne skončená, predloží sa vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý vydá osobitné uznesenie
o výške náhrady trov konania, pričom ohľadom nároku vychádza z právoplatného rozhodnutia sudcu.

Súdny úradník môže v rámci náhrady priznať len tie výdavky, ktoré sa v zmysle § 251 C.s.p. považujú
za trovy konania, teda musí ísť o stranou preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Pri rozhodovaní o výške náhrady
trov konania vychádza vyšší súdny úradník z obsahu spisu, ktorý môže obsahovať podanie o uplatnení
výšky trov konania stranou, prípadne prizná výšku náhradu trov konania strane takých trov, ktoré priamo

vyplývajú z obsahu spisu.

25. V uvedenej veci sudca súdu prvej inštancie postupoval procesne správne, keď uznesením
konanie zastavil a týmto rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, rozhodol o nároku na náhradu trov
konania v zmysle zásad Civilného sporového poriadku o náhrade trov konania. Napriek skutočnosti, že

žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, žalovaný vo svojich podaniach
opakovane uviedol, že v rámci uzavretej dohody so žalobcom si neuplatňuje a nežiada priznať
náhradu trov konania, preto vychádzajúc z obsahu spisu pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania
podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p. sa žalovanému náhrada trov konania neprizná. Zjednodušene
povedané, žalovanému síce nárok na náhradu trov konania vznikol, čo aj konštatoval súd vo svojom

rozhodnutí, avšak tým, že si v konaní nárok na ich náhradu neuplatnil, nebude mu ich náhrada priznaná.

26. Vzhľadom na návrh žalobcu v odvolaní na zmenu uznesenia v napadnutom výroku odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel v konaní k správnym skutkovým zisteniam ak správnym právnym záverom, preto odvolací súd v odvolacom konaní nezistil podmienky na zmenu
napadnutého výroku uznesenia. Rovnako sa tiež nezistili taxatívne vymedzené dôvody podľa § 389
C.s.p., kedy prichádza do úvahy zrušenie rozhodnutia odvolacím súdom.

27. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, preto s prihliadnutím na uvedené,
odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 C.s.p. uznesenie súdu prvej inštancie v jeho
napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p., v odvolacom konaní žalobca úspešný nebol a úspešný žalovaný si
trovy odvolacieho konania neuplatnil, ani mu žiadne trovy odvolacieho konania zo spisu nevyplývajú,
preto odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania žiadnej zo strán.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).