Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21Csp/110/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718202375
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5718202375.5

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcu : PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o. , IČO: 35 792 752 so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 01 Bratislava proti žalovanej: B. N.,
T.. XX.XX.XXXX, U. H. XXX XX Ď. Č.. XXX, zastúpená Občianskym združením OPOS so sídlom ul.
A. Hlinku 1084/24A, 914 01 Trenčianska Teplá, IČO: 51 147 688 v konaní o zaplatenie 812,16 € s

príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 667,16 € a úrok z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od
06.04.2016 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žaloba v časti o zaplatenie istiny úveru 145 € sa zamieta.

III. Žaloba v časti, ktorá prevyšuje priznaný úrok z omeškania, nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
a nárok na náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 72,04 € sa
zamieta.

IV. Žalobca má voči žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola doručená dňa 29.06.2018, žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť dlh
zo zmluvy o úvere v celkovej sume 812,16 €. Žalobca si uplatnil aj právo na zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,4% ročne zo sumy 812,16 € od 06.04.2016
do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1 100 € a
odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty
dosiahne sumu 1 100 €, len 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 812,16 € do zaplatenia a náhradu

nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 72,04 €.

2. Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu, voči ktorému žalovaná podala dňa 28.09.2018
odpor a bránila sa poukázaním na ustanovenie § 299 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak
sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaný je spotrebiteľ, súd
nevydá platobný rozkaz, v prípade ak spotrebiteľská zmluva, alebo iné zmluvné dokumenty súvisiace

so spotrebiteľskou zmluvou obsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná. Zmluvnú podmienku,
ktorá mala byť podľa nej neprijateľná, žalovaná nekonkretizovala.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami založenými v spise, vypočutím žalovanej a jej zástupkyne
a zistil:Sporové strany uzatvorili dňa 27.01.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, na
základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 1 110 €. Žalovaná sa zaviazala
tento úver vrátiť 36 mesačnými splátkami vo výške 39,40 €. Zmluva obsahuje aj údaj o celkovej čiastke,

ktorú bola povinná podľa zmluvy žalovaná zaplatiť. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v
súlade s ustanovením § 2 písm. h/ zákona o spotrebiteľských úveroch pozostáva z dlžnej istiny úveru,
úrokov za poskytnutie úveru a poplatku za poskytnutie úveru. Podľa úverovej zmluvy celková čiastka
predstavuje sumu 1 529,40 €. ( § 9 ods. 2 písm. g) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy). Zmluva obsahuje aj údaj o ročnej priemernej

miere nákladov 27,31 €.

Žalovaná sa zaviazala úver vrátiť spolu s úrokom za poskytnutie úveru vo výške 18,02% ročne. V
úverovej zmluvy sa žalovaná zaviazala zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 111 €. Zmluvné
strany sa dohodli, že pohľadávka žalobcu na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru a pohľadávka
žalovanej na poskytnutie úveru sa vzájomne započítavajú. Z toho dôvodu žalobca žalovanej reálne

poskytol úver vo výške 999 € tak, ako to vyplýva z predloženej účtovnej evidencie (1 110 € - 111 €).

4. Podľa § 2 písm. g) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý platil v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky
náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v

súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov.
Do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej
služby, aby získal spotrebiteľský úver, alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

Podľa§2písm.h)citovanéhozákonacelkovoučiastkou,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,jesúčetcelkovej
výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
V súlade s citovaným ustanovením úverová zmluva tento údaj obsahuje. Úverová zmluva obsahuje aj
všetky ostatné zákonom predpísané náležitosti tak, ako sú upravené v ustanovení § 9 ods. 2 Zákona
o spotrebiteľských úveroch.

5. Žalovaná namietala, že zmluva obsahuje nesprávny údaj o ročnej priemernej miere nákladov za úver.
Súd vykonal kontrolný výpočet ročnej priemernej miery nákladov podľa verejne prístupnej kalkulačky
( úver) a informáciu považuje za správnu. V
oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 28.01.2015 je však uvedený údaj ročnej priemernej

miery nákladov 27,13 % a nie 27,31 %. Jedná sa však o preklep a rozdiel vo výpočte je zanedbateľný.

6. Žalovaná predložila súdu ako dôkaz splátkový kalendár, ktorý doručil žalobca žalovanej Podľa tohto
splátkového kalendára bola žalovaná povinná na dlh z úveru zaplatiť celkove sumu 2 324,50 € (36 x
64,57 €). Splátkový kalendár neobsahuje dohodnutú splátku úveru 39,40 €, ale sumu 64,57 €, ktorá

okrem dohodnutej splátky úveru 39,40 € obsahuje aj platbu vo výške 25,17 € (64,57 € - 39,40 €) za
služby poskytované na základe dohody o poskytovaní služieb. Žalovaná ako dôkaz predložila aj dohodu
o poskytovaní doplnkových služieb, ktorá bola uzatvorená dňa 27.01.2015 spolu s úverovou zmluvou.

Zmluva o poskytovaní doplnkových služieb obsahuje 9 druhov rôznych služieb, ktoré sú v zmluve

veľmi podrobným spôsobom popisované. Jedná sa však o činnosti, ktoré poskytovateľ úveru vykonával
vo vlastnom záujme v súvislosti s evidenciou a správou úverového prípadu a tieto služby fakticky
žalovanejposkytovanénemohlibyťaaniposkytovanéneboli.Žalobcasavdohodeoposkytovaníslužieb
napríklad zaviazal poskytovať žalovanej informácie o zostávajúcich záväzkoch. Inými slovami žalobca
sa zaviazal oznámiť žalovanej aktuálnu výšku dlhu. Ďalej sa žalobca zaviazal dohodnúť so žalovanou (v

prípade jej záujmu) odklad splatnosti splátok. Bol ochotný za stanovených podmienok dohodnúť zmenu
úverovej zmluvy ohľadne splatnosti. Tú istú službu, len definovanú inými slovami, sa žalobca zaviazal
poskytovať žalovanej podľa bodu II písmeno 6 zmluvy ( na požiadanie žalovanej uzatvoriť dohodu o
zmene zmluvy). Ďalej sa žalobca zaviazal vykonávať prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu. Zmluva
obsahuje aj ďalšie fiktívne záväzky žalobcu. Jedná sa očividne o činnosti, ktoré sú nevyhnutné v

súvislosti s vykonávaním evidencie a správou úverového prípadu. Je nepochybné, že sa nejednalo o
žiadne faktické plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalovanej. Z toho dôvodu žalobcovi nemohol vzniknúť
ani nárok na zaplatenie týchto „služieb“. Obsah formulára dohody o poskytovaní doplnkových služieb
je uzatváraný na žalobcom vopred pripravenom formulári s očividným cieľom bezdôvodne navýšiťcenu za poskytnutú finančnú službu. Z obsahu žaloby však vyplýva, že nárok na zaplatenie fiktívnych
služieb na základe dohody o poskytovaní služieb žalobca v žalobe neuplatňoval a mesačné poplatky
vo výške 25,17 € na základe tejto dohody tak, ako to vyplýva z predloženej účtovnej evidencie, žalobca

smeroval na zaplatenie dlhu z úverovej zmluvy. Podľa úverovej zmluvy bola žalovaná povinná zaplatiť
žalobcovi celkove čiastku 1 529,40 €. Táto čiastka obsahovala záväzok žalovanej zaplatiť (vrátiť) istinu
poskytnutého úveru, úroky za poskytnutie úveru 18,02 % ročne, ako aj poplatok za poskytnutie úveru
vo výške 111 €. Z výpisu účtovnej evidencie, ako aj tvrdenia žalovanej vyplýva, že žalovaná na dlh
zaplatila celkove sumu 606,24 € a to do podania žaloby. Výpisom z účtu žalovanej vo VÚB, a.s. žalovaná

preukázala, že po podaní žaloby na dlh z úveru zaplatila ešte sumu 145 €. Na dlh z úveru teda žalovaná
zaplatila celkove sumu 862,24 € (751,24 € finančné platby a suma 111 € bola na základe dohody
zmluvných strán započítaná voči pohľadávke žalovanej na poskytnutie úveru). Z uvedeného vyplýva, že
žalovaná je žalobcovi dlžná sumu 667,16 € (celkový záväzok z úverovej zmluvy 1 526,40 € - 862,24 €
= 667,16 €). Z týchto dôvodov súd žalovanú zaviazal, aby dlžnú sumu 667,16 € zaplatila žalobcovi do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

7. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 08.01.2019, žalovaná žiadala, aby súd vo veci rozhodol
rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 Civilného sporového poriadku, pretože žalobca sa
súdneho pojednávania nezúčastnil a svoju neprítomnosť neospravedlnil. Právny zástupca však svoju
neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti.

Na základe tohto ospravedlnenia súd rozhodol, že bude konať v neprítomnosti právneho zástupcu
žalobcu. Z týchto dôvodov súd návrh na rozhodnutie pre zmeškanie žalobcu zamietol.

8. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatokzomeškania;výškuúrokuzomeškaniaapoplatkuzomeškaniaustanovujevykonávacípredpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia, ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s platením
peňažného dlhu.

Na základe citovaných ustanovení súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie časti uplatneného úroku
z omeškania 5 % ročne z priznanej sumy 667,16 € od 06.04.2016 až do zaplatenia. Podaním zo dňa
15.03.2016 žalobca z dôvodu omeškania s platením dohodnutých splátok č. 11, 12 a 13 oprávnene
rozhodol o zosplatnení celého dlhu z úveru a to uplynutím 15-dňovej lehoty od doručenia oznámenia.

Oznámenie bolo doručené žalovanej dňa 25.03.2016 a 15-dňová lehota uplynula dňa 05.04.2016. Od
nasledujúceho dňa, teda od 06.04.2016 vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania.

Ustanovenie § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. umožňuje sankcionovať spotrebiteľov, ktorí
meškajú so splácaním peňažných prostriedkov, podstatne prísnejšie, ako ostatných účastníkov

občianskoprávnych vzťahov. Výška úroku z omeškania je nariadením vlády stanovená záväzne
(kogetne) vo vzťahu k všetkými účastníkom občianskoprávnych vzťahov. Bolo by v rozpore s cieľmi a
účelom smernice Rady č. 93/13 EHS zo dňa 05.04.1993 vykladať si ustanovenie vládneho nariadenia
o sankciách za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa z úverovej zmluvy tak, že voči všetkým
účastníkom občianskoprávnych vzťahov je určená výška zákonného úroku záväzne, ale vo vzťahu k

spotrebiteľom je možné túto výšku modifikovať smerom hore, napríklad dohodou o zmluvnej pokute
za omeškanie s neplnením záväzku. Z týchto dôvodov súd nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 0,04 % denne za omeškanie s platením sumy 812,6 € zamietol. Zamietol aj nárok na zaplatenie
úroku z omeškania, ktorý prevyšuje súdom priznaný úrok. Súd priznal žalobcovi len časť uplatneného
úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 667,16 € a vo zvyšujúcej časti sankcie za

omeškanie s neplnením peňažného záväzku a to vo forme zmluvnej pokuty, alebo úroku z omeškania
zamietol. Priznanie neprimerane vysokých sankcií za omeškanie s plnením peňažného dlhu by bolo aj
v rozpore so zmyslom a účelom ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách so Zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov a v rozpore so Zákonom č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z uvedených právnych predpisov vyplýva, že spotrebiteľ ako slabšia

strana v zmluvnom vzťahu je chránená oproti ostatným účastníkom občianskoprávnych vzťahov. Vládne
nariadenie musí zákonom stanovenú ochranu práv spotrebiteľov rešpektovať.9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a
žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca
bol v spore úspešný v časti o zaplatenie istiny 667,16 €. V časti o zaplatenie sumy 145 € súd žalobu

zamietol, pretože žalobca zaplatil túto sumu po podaní žaloby ( po 29.06.2018; § 256 ods. 2 Civilného
sporového poriadku). O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku
osobitným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.