Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 25, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 51P/142/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314208690
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Klepáčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1314208690.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletých: O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, W., štátne občianstvo SR v
zastúpení kolízneho opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova
7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - X. W., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, W., štátne občianstvo
SR, a otec - P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na O. XXXXX/XXc, W., štátne občianstvo SR, v zastúpení:
Wolf & Linden s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného na
maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

S účinnosťou od 15.9.2014 je otec povinný platiť zvýšené výživné na maloleté dieťa: O. W., nar.

XX.XX.XXXX zo sumy 130,- eur mesačne na sumu 230,- eur mesačne v pravidelne sa opakujúcich
plneniach, splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Týmto sa mení právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/440/2011-37 zo dňa
19.01.2012 v časti výšky výživného otca na maloleté dieťa.

Zročné výživné na maloleté dieťa: O. W., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 15.9.2014 do 31.mája 2015 vo
výške 850 eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach po 50,- eur mesačne, splatných spolu s bežným
výživným, pod stratou výhody splátok, od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania (§ 79 ods. 1, 2 zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov, ďalej len OSP) doručeným dňa 06.12.2013 pôvodne Okresnému súdu Bratislava

V sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloletú.

Okresný súd Bratislava V vyslovil vo veci svoju miestnu nepríslušnosť a vec podľa § 105 ods. 1,2 OSP
postúpil dňa 19.02.2014 Okresnému súdu Bratislava II.

Uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k.: 61P/28/2014-44 zo dňa 03.03.2014 bola podľa § 177 ods.
2 OSP prenesená príslušnosť na konanie tunajšiemu súdu, spis maloletého dieťaťa bol na základe cit.

uznesenia po nadobudnutí jeho právoplatnosti postúpený tunajšiemu súdu dňa 11.04.2014.

Vo veci samej matka v návrhu z dôvodu nárastu odôvodnených potrieb mal. dieťaťa žiadala, aby
súd v súlade s § 163 ods. 2 OSP zmenil právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k.28P/440/2011-37 zo dňa 19.01.2012 v časti o určení vyživovacej povinnosti otca tak, že otec maloletej
bude povinný odo dňa podania návrhu platiť na maloleté dieťa zvýšené výživné zo sumy 130,- eur na
sumu 450,- eur mesačne a tvorou úspor na účet maloletej sumou vo výške 100,- eur mesačne./ spolu

zvýšené výživné na sumu 550,- eur mesačne/

Nárast odôvodnených potrieb na strane maloletého dieťaťa matka považovala za primeraný vzhľadom
na vek dieťaťa a skutočnosti spojené s výchovou ako sú škola, záujmové krúžky, bývanie, ošatenie,
strava ako aj s prihliadnutím na majetkové pomery rodičov maloletej. Vo svojom návrhu matka uviedla,

že maloletá je zverená do jej osobnej starostlivosti, otec nevyužíva svoje právo styku s maloletou a berie
si maloletú k sebe len veľmi zriedka a nevyužíva školské a letné prázdniny na to, aby s maloletou strávil
čas. Matka spolu s maloletou bývajú u rodičov matky v ich byte, kde platia nájom vo výške 150,- eur
mesačne a náklady s tým spojené. Matka nevlastní motorové vozidlo, nehnuteľnosti ani žiadne iné veci
vyššej hodnoty, pracuje ako odborný referent v spoločnosti PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a.s.
s priemerným hrubým príjmom vo výške 707,58 eur. Otec maloletej je výlučným vlastníkom 2-izbového

bytu v Bratislave v časti S., je vlastníkom motorového vozidla Suzuki Vitara, pracuje v spoločnosti Tatra
Reals hrubým príjmom vo výške 1755,82 eur za sedem mesiacov roku 2012.

Otec žiadal návrh matky zamietnúť v celom rozsahu.

Kolízny opatrovník žiadal vyhovieť návrhu matky len čiastočne ., zvýšením výživného otcovi na maloletú
z dôvodu, že v školskom roku 2013/2014 začala navštevovať II. stupeň ZŠ, z tohto dôvodu navrhol
upraviť výživné na sumu 160-170 eur mesačne.

Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie dňa 03.11.2014./ čl.103-104/

V rámci prípravy tohto pojednávania na základe výzvy súdu otec využil právo vyjadriť sa k návrhu matky
a vo svojom vyjadrení zo dňa 21.10.2014 / čl. 66 a nasl./ nesúhlasil s tvrdením matky, že nevyužíva
matkou navrhnuté stretnutia každý nepárny týždeň v roku, naopak matka maloletej od mája roku 2014

neumožnila otcovi stretávania sa s maloletým dieťaťom v zmysle právoplatného rozsudku Okresného
súdu Bratislava II č.k. 28P/440/2011-37 zo dňa 19.01.2012. Spolu s vyjadrením otec doručil súdu aj
potvrdenia k príjmom od 01.12.2012 do 30.09.2014, tabuľku nákladov určených rozhodnutím súdu zo
dňa 19.01.2012 a ostatné náklady na dieťa spolu s fotografickou prílohou k časovej rade vypracovanej
ku grafickej časti nákladov.

Na pojednávaní dňa 03.11.2014 matka žiadala rozhodnúť zhodne so žalobným petitom, za
najzávažnejšiu zmenu pomerov na strane mal. dieťaťa označila nárast nákladov spojených s výkonom
školskýchpovinností,keďžemaloletázačalanavštevovaťII.stupeňZUŠpriúhrademesačnýchnákladov
školských potrieb 50 eur mesačne, oproti pôvodnému rozsudku už maloletá spolu s matkou bývajú v

podnájme za nájomné 350 eur mesačne + ďalšie náklady na interne a káblovú televíziu, elektrika, voda a
plyn celkovo oproti pôvodnému rozsudku. Odôvodnené potreby maloletej sú mimo nákladov nájomného
vo výške 350 eur mesačne a príjem otca sa výrazným spôsobom nezmenil, v konaní o rozvode jeho
mzda bola 1242,66 eur ako zamestnanca spoločnosti Tatra-real a.s..

Otec na pojednávaní dňa 03.11.2014 s návrhom nesúhlasil, nevidel dôvod na zvýšenie výživného aj s
prihliadnutím na jeho zdokladované príjmy v písomnom podaní zo dňa 21.10.2014, č.l. 66 a nasl. ako
aj na zdokladované výdavky otca v rámci výkonu jeho práva styku s maloletou za roky 2012 až 2014.
Na preukázanie skutočnosti, že na strane otca nedošlo k podstatnému nárastu príjmov pri existujúcich
výdavkoch na maloletú žiadal vykonať výsluch otca a listiny.

Kolízny opatrovník využil právo vyjadriť sa k právne významných skutkovým tvrdeniam rodičov až po
vykonanom dokazovaní.

Na zistenie skutkového stavu súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods. 2 OSP na návrh účastníkov
konania ako aj bez návrhu. Súd pri dokazovaní vychádzal z platnej právnej úpravy že prejednávaná

vec v občianskom súdnom konaní sa týka starostlivosti o maloletých a predstavuje osobitnú úpravu
tzv. nesporového konania, upraveného v § 176 a nasl. OSP, v ktorom konaní sa postupom súdu
uplatňujezásadavyšetrovacia/§120ods.2OSP/aoprávnenýrodičnenesieprocesnúzodpovednosťza
zhromažďovanie skutkového materiálu a neunesenie dôkazného bremena nemusí pre neho znamenaťnepriaznivý výsledok., pretože súd je povinný na zistenie skutkového stavu vykonať ďalšie dôkazy
účastníkmi nenavrhnuté alebo neoznačené.

Z výpovede matky súd zistil, že naposledy bolo výživné k maloletej upravované rozsudkom po rozvode,
podľa ktorého bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, v čase konania o rozvod a UPP
po rozvode matka nemala ďalšiu vyživovaciu povinnosť, rovnako nemal ani otec. Maloletá mala vtedy
dovŕšený vek 7 rokov, / správne 8 rokov /, bola žiačkou II. triedy ZŠ, Vrútocká ul. Bratislava, nebola
to súkromná škola, v tom čase maloletá navštevovala školsky klub, stravovala sa v školskej družine,

k úhrade všetkých svojich potrieb, keďže matka s ňou bývala v spoločnom byte boli - škola, obedy,
družina okolo 30 až 40 eur mesačne, oblečenie a obutie 85 eur mesačne, veľkosť oblečenia 134 cm,
topánky č. 23,24. Náklady stravy doma mala 20 eur desiata do školy, vyživovacie doplnky a vitamíny 5
eur mesačne, celkovo matka náklady stravy maloletej mimo školy školských obedov vyčíslila sumou 100
eur, účasť na liekoch a zdrav. starostlivosti - 5 euro, hygiena - 20 euro mesačne, z dôvodu, že vzhľadom
na kvalitu pokožky si vyžaduje špeciálne sprchové gély, ktoré neobsahujú alkohol a sú PH neutrálne.

Mimoškolská aktivita záujmy, kino, divadlo, vreckové, návštevy plavárne vo výške 50 eur mesačne od
tejto doby došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej v tom, že dovŕšila vek 10 rokov, v
školskom roku 2014/2015 začala navštevovať II. Stupeň ZŠ a zároveň začala navštevovať ZUŠ, kde sa
aktívne venuje spevu. V súčasnosti ako žiačka V. triedy navštevuje všeobecnú ZŠ bez finančnej účasti
rodiča na vzdelávacom procese, celkovo v tejto škole sa už nestravuje, stravuje sa len doma, mesačné

náklady na jej stravu sú v súčasnosti 150 eur mesačne. Vzrástli jej náklady v súvislosti s mimoškolskou
aktivitou, umeleckú školu navštevuje raz do týždňa, nie je spojená s povinnou hrou na hudobný nástroj,
účasť rodiča na poplatku aktuálne vo výške, ktorú súdu uviesť nevedela. V súvislosti s nákupom šk.
učebníc,šk.potriebmámesačnenákladyokolo50eur,soblečením,obutímmánáklady60eurmesačne,
účasť na liekoch sa nezmenila, naďalej 5 euro na vitamínové doplnky a výživové doplnky, ostatná

mimoškolská aktivita maloletej je naďalej nezmenená vo výške 50 eur. V súčasnosti došlo k zmene v
tom, že matka s maloletou zmenili adresu pobytu, po rozvode sa odsťahovali a bývajú v nájomnom 1-izb.
byte na A. X, W. pri nájomnom 350 eur mesačne bez energií, celkovo s energiami predstavujú mesačné
náklady 390 eur. Maloletá do školy chodí školským autobusom, ktorý je platený, preto má s dopravou
ďalšie náklady vo výške 20 eur mesačne. Je zdravá, naďalej nemajetná, prídavky poberá matka, daňový

bonus tiež matka, výživné v peňažnej forme otec na maloleté dieťa platí riadne, dlh na výživnom nemá,
nad rámec neprispieva, naturálnou formou neprispieva, formou darov, sviatkov prispieva z rozprávania
maloletej matka vie, že nie, len na Vianoce. Išlo o mikrofón na spievanie, ktorý na internete má 8 eur,
podľa rozsudku sa má maoletá stretávať s otcom každý nepárny týždeň o piatka nepretržite do nedele,
tento styk sa nerealizuje, nerealizuje sa to od leta tohto roku, do leta sa realizoval pravidelne, od leta

tohto roku maloletá odmieta k osobe otca akýkoľvek kontakt, a to aj telefonický. Ako dôvod maloletá
označuje, že vôbec nemá záujem s otcom ďalej tráviť víkendy. Podľa názoru matky, je to zavŕšenie už v
minulostijejodmietavéhopostojukotcovi,kedysasotcomnechcelastretávať.Odmietavýpostojkotcovi
maloletá deklarovala už počas rozvodu. Maloletá je v sledovaní Centra psych. poradenstva a prevencie,
ktorý konštatoval, že má voči otcovi aktuálne odmietavý postoj. Maloletá naďalej navštevuje detského

psychológa a to u súkromného psychológa - F.. U. Š., ktorá má svoju ordináciu v Bratislave, chodieva
tam maloletá pravidelne raz za týždeň. Aj od nej sú naďalej rovnaké výstupy, že maloletá odmieta otca.
Psychologička matke jasne povedala, že aktuálne má rešpektovať postoj dieťaťa, s tým, že keď nechce
matka ju nemá do ničoho nútiť, preto s otcom maloletá nie je v pravidelnom kontakte od leta tohto roku
nepretržite dodnes. Matka je aktuálne zamestnaná ako odborný referent a jej mzda je jediným príjmom

za rok 2014 v čistom 631,58 eur a za rok 2013 v čistom 589,37 eur mesačne. V porovnaní príjmov v
čase konania o rozvod je mzda matky v zásade stále rovnaká.
Na otázku právneho zástupcu otca, aby matka predložila zmluvu o nájme, potvrdenie a výpis z účtu
uhradeného nájmu matka vypovedala, že zmluvou o nájme disponuje predložila originál súdu, ktorý
žiadala vrátiť, platby poukazuje trvalým príkazom z účtu matky, v prípade uloženia povinnosti, tento súdu

predloží.

Ďalej súd odročil pojednávanie na termín dňa 05.02.2015 s poskytnutím súčinnosti matky predložiť
odborné vyjadrenie F.. U. Š., týkajúce sa maloletej, dôvodov a príčiny odmietavého postoja k osobe otca
ako aj prípadne navrhované riešenia pre sanáciu tohto konfliktu.

Na pojednávaní dňa 05.02.2015 matka naďalej trvala na žalobnom petite a predložila súdu rozpis
mesačných nákladov maloletej, ktorého súčasťou bolo tvrdenia matky, že výška mzdy otca bola v roku
2012- 2278,56 eur mesačne, v roku 2013 - 1649,70 eur, v roku 2014 - 1859 eur mesačne. Matka uviedla,že tento príjem otca priemerizovala z listín tvoriacich súdny spis, ktoré matke boli predložené za konania
súdom. S prihliadnutím k zárobkovým pomerom otca žiadala návrhu vyhovieť. Otec predniesol svoje
vyjadrenie voči súdu zhodne s prednesom na pojednávaní dňa 03.11.2014. Kolízny opatrovník uviedol,

že sa vyjadrí až po vykonanom dokazovaní.

Na zistenie skutkového stavu súd vykonal na tomto pojednávaní dokazovanie podľa § 120 ods. 2 OSP.

Z výpovede otca / čl. 130/ súd zistil, že na strane otca od právoplatnosti rozsudku o poslednom výživnom

nenastali žiadne zásadné zmeny, naďalej je rozvedený, otcovi nepribudli ďalšie vyživovacie povinnosti,
nebýva sám, žije v dvojizbovom byte vo svojom výlučnom vlastníctve s blízkou osobou, s ktorou vedie
spoločnú domácnosť a žijú spolu ako dve dospelé osoby, táto blízka osoba, ktorú otec nechcel menovať
vzhľadom na prítomnosť matky, prispieva na úhradu nákladov spojených s bývaním, avšak nájomné
neplatí,spolupodieľasalennaslužbáchspojenýchsužívanímbytusumou50,-eur,nastravutojevšetko
na ostatné náklady nijako neprispieva. Pokiaľ ide o ďalší nehnuteľný majetok, otec žiaden nevlastní, byt

v ktorom býva je ťarchou záložného veriteľa VÚB banky od ktorej otec zobral 100% úveru na výplatu
kúpnej ceny tohto bytu vo výške, ktorú presne uviesť nevedel, približne 2 500 000 SK. Na splátkach
úveru sa blízka osoba s ktorou otec vedie spoločnú domácnosť nepodieľa, hnuteľný majetok vyšších
hodnôt vlastní len osobné motorové vozidlo zn. Suzuki, ktoré otec nadobudol kúpnou zmluvou v roku
2012 za kúpnu cenu 11000 eur, aktuálna trhová cena motorového vozidla je cca 5000-6000 eur. Otec

zobral pôžičku vo výške 12000 eur od spoločnosti CETELEM, ktorú nemá splatenú, mesačné splátky
sú vo výške 269,53 eur, ďalšie hnuteľné veci vyšších hodnôt nevlastní. Ďalšie záväzky a dlhy má otec
nájomné vo výške 106 eur, dlh na nájomnom nemá, elektrina 33 eur, UPC 34 eur, koncesionársky
poplatok 4,64 eur, ešte ďalšie splátky ako ich podrobne rozpísal v tabuľke, ktorú predložil súdu v
rámci písomného vyjadrenia 21.10.2014. Aktuálne je otec zamestnaný ako projektový manager, jeho

zárobkové pomery vyplývajú zo mzdových listov. Pokiaľ ide o tvrdenie matky, že otcova priemerná
mesačná mzda v roku 2012 bola 2278,59 eur v hrubom túto potvrdil, potvrdil, že v roku 2013 bola
priemerná mesačná mzda brutto 1649,70 eur, k poklesu došlo zmenou zamestnania. Zamestnanie otec
zmenil zo subjektívnych dôvodov, v domnienke, že v bude zarábať lepšie, čo sa však nenaplnilo, nie však
tým, že by porušoval pracovné povinnosti ako zamestnanec, resp. zámerne znižoval rozsah pracovného

času. Zamestnávateľ prispieva otcovi okrem mzdy len na stravu stravnými lístkami v cene 3,20 eur,
ďalšie benefity zamestnávateľ otcovi neposkytuje. Aktuálne pre rok 2014 bola matkou otcova priemerná
mesačná mzda vyčíslená za 9 mesiacov vo výške 1859 eur, s čím otec nesúhlasil, podľa mzdového listu
bola priemerná mesačná mzda otca za rok 2014 vo výške 1100 eur mesačne. K poklesu mzdy došlo v
roku 2014 oproti roku 2013 z dôvodu, že zamestnávateľ voči zamestnancom vyhlásil infláciu na základe

ktorej sa znižovali mzdové záväzky zamestnávateľa voči zamestnancom vrátane otca. K zníženiu mzdy
nedošlo zo subjektívneho zavinenia otca, ani nedošlo k skráteniu pracovného úväzku. Zamestnávateľ
vyplácal v roku 2014 ako benefity len stravné lístky. Pokiaľ ide o úspory aktuálne otec nemá žiadne
úspory, o čom svedčí zostatok na bežnom účte, ktorý ako dôkaz otec predložil, otec nemá žiadnu
kapitálovú účasť, nie je spoločníkom žiadnej spoločnosti alebo združenia, nie je vlastníkom cenných

papierov. Pokiaľ ide o výživné na maloletú, tak túto povinnosť od podania návrhu, t.j. od 06.12.2013 otec
riadne plní prevodom na účet matky, nad rámec určeného výživného v peňažnej forme od 06.12.2013
neprispieva z dôvodu, že maloletá O. nenavštevuje otca a odmieta s otcom styk. Pokiaľ ide o výpočet
jeho priemernej mzdy pre rok 2014 správny je vo výške 1652,44 eur - týka sa to aj roku 2013, ktorý má
byť správny vo výške 1374,75 eur brutto.

Na otázku matky, či otcovi zamestnávateľ poskytuje ako benefit osobné motorové vozidlo bielej farby,
otec uviedol, že používa osobné motorové vozidlo značky Kia bielej farby, ktorého vlastníkom je
zamestnávateľ, poskytuje ho za odplatu, v prípade, ak požiada o zapožičanie inak ho má zverený ako
pracovný predmet len v súvislosti s výkonom práce a nie je podľa pracovnej zmluvy oprávnený ho
používať súbežne aj na osobné účely bez finančnej náhrady.

Na otázku matky, či mal finančnú účasť voči zamestnávateľovi pri Vianočnej akcii so zabezpečením
prítomnosti dcéry, otec vypovedal, že náklad v tejto súvislosti predstavujú len cestovné náklady os. mot.
vozidlom poskytnutý zamestnávateľom na odvoz a dovoz maloletej.

Z doplňujúceho výsluchu matky / 132/ súd zistil, že od posledného výsluchu matka nezmenila osobný

stav, nezmenili sa jej sociálne, zárobkové majetkové bytové pomery, nezmenila zamestnávateľa,
priemerná čistá mesačná mzda matky pre rok 2014 bola 560 eur, bez iných príjmov. Otec prispel
na výživu maloletej v peňažnej forme prevodom na účet matky vo výške určenej rozsudkom, dlh na
výživnom nemá, nad rámec určeného výživného neprispieva. Matka potvrdila súdu, že maloletá sa sotcom nestretáva od 06/2014 nepretržite do dňa pojednávania. Matka naďalej s maloletou navštevuje
psychológa, matka predložila súdu aktuálnu správu CPP a P, Hubeného 25. Napriek tomu, že psychológ
doporučuje sanovať vzťahy vzájomnou spoluprácou rodičov, na podnet a žiadosť maloletej matka

otca doteraz nekontaktovala, lebo maloletá sa s ním naďalej nechce stretávať, pričom psychológ na
najbližšom sedení, ktoré bude vykonané dňa 26.02.2015 určí ďalší postup. Matka vedie spoločnú
domácnosť len s maloletou, býva sama aj keď má priateľa, ale bývajú oddelene. Súčasný priateľ
kontaktuje a navštevuje maloletú, maloletá s ním vychádza veľmi dobre.

Na otázku právneho zástupcu otca, kto je majiteľom bežného účtu, ktoré boli matkou založené do spisu
po ukončení pojednávania dňa 03.11.2014 matka uviedla, že ide o jej účet.
Na ďalšiu otázku, aby matka odstránila rozpor vo svojej výpovedi vo výške nájomného 350 eur a
výpisom z účtu 150 eur, sa matka vyjadrila, že do 15.09.2014 bývali s partnerom v spoločnom byte
ako 3 osoby, z dôvodu malých priestorov sa matka spolu s maloletou dňa 15.09.2014 presťahovala
do jednoizbového bytu na adrese A. X, W., ktorý má v nájme za nájomné 350 eur mesačne, ktorého

súčasťou sú aj služby spojené s nájmom bytu, k tomuto bytu len naviac platí káblovú televíziu a internet.
Na presťahovanie sa a osamostatnenie sa a zabezpečenie vlastného bývania matka zobrala pôžičku
600 eur od zamestnávateľa, ktorú spláca po 50 eur mesačne.
Na otázku právneho zástupcu otca, či matka disponuje aktuálnymi výpismi všetkých nákladov spojených
s bývaním a to od podania návrhu do dňa pojednávania matka uviedla, že áno a zároveň predložila

súdu zmluvu o poskytovaní verejných služieb UPC Proban k bytu A. X, W., faktúru o úhrade internetu,
faktúru za káblovku.

Z prednesu správy o šetrení pomerov na strane maloletého, ktorú predniesol kolízny opatrovník súd
zistil, že v opatrovníckom spise maloletej úrad neeviduje žiadne podanie o zanedbávaní starostlivosti zo

strany matky o maloleté dieťa ani rodičia maloletého dieťaťa doposiaľ nepožiadali o pomoc v súvislosti
s výchovou a výživou maloletého dieťaťa, resp. s úpravou styku, prípadne pomoc pri dohode o zvýšení
výživného.

Dňa26.03.2015otecdoručilsúdupísomnévyjadrenieknávrhumatkyozvýšenievýživnéhopremaloleté

dieťa. / čl. 135-138/ Vo svojom vyjadrení uviedol, že ide o cca 400% nárast oproti pôvodne určenému
výživnému vo výške 130 eur na sumu 450 eur mesačne a prispievanie na sporiaci účet maloletej
vo výške 100 eur. Zmenu pomerov matka odôvodnila, najmä skutočnosťou, že maloletá Karin začala
navštevovať vyšší ročník základnej školy ako aj s poukazom na zvýšené mesačné výdavky spojené
s bývaním a školskou dochádzkou maloletej. Návrh matky na zvýšenie výživného zo dňa 06.12.2013

bol podľa vyjadrenia otca podaný po uplynutí zhruba jedného roka od vyhlásenia rozsudku Okresného
súdu Bratislava II zo dňa 19.01.2012 (právoplatný a vykonateľný dňa 17.02.2012) sp. zn. 28P/440/2011,
ktorým bola o.i. súdom schválená dohoda rodičov o výške výživného určeného sumou 130 eur mesačne.
Otec uvádza, že v návrhu matka uviedla, že platí za nájom bytu na adrese O. XX, W. nájomné vo výške
150 eur. O tejto skutočnosti predložila jeden bankový výpis na sumu vo výške 150 eur, z ktorého však

vôbec nie je zrejmé komu peniaze za nájom boli platené. Matka nepreukázala právny titul, na základe
ktorého uvedený byt užívala. V listine zo dňa 27.01.2014 matka uviedla, že ide o byt jej súčasného
priateľa P.. G. C., trvale bytom Š. XXXX/X, W., ktorý je umiestnený v blízkosti základnej školy na M. ulici,
ktorú navštevuje maloletá. Zároveň v tomto byte maloletá mala svoju vlastnú izbu. Nakoľko tento byt
malamaťmatkavnájmeodleta2013do15.09.2014,kedysaúdajneopäťpresťahovaladoďalšiehobytu

na A. ulici otec navrhol, aby súd v rámci dokazovania požiadal príslušného správcu dane podľa trvalého
bydliska P.. G. C., či došlo zo strany prenajímateľa k splneniu registračnej a oznamovacej povinnosti
podľa § 49a zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov, ako aj, či došlo
k zdaneniu príjmov za prenájom uvedeného bytu. Od roku 2010 sa totiž registračná a oznamovacia
povinnosť podľa uvedeného zákona týka aj fyzickej osoby, ktorá prenajíma iba časť bytu. Otec je toho

názoru, že ide o fiktívny náklad, ktorý bol matkou predložený účelovo z dôvodu preukázania zvýšenia
nákladov na bývanie na strane matky.
Matka zároveň predložila súdu zmluvu o krátkodobom nájme bytu zo dňa 14.10.2014 uzatvorenú medzi
matkou ako nájomcom, na strane jednej a B. W. r. L., trvale bytom F. X, X. U., ako prenajímateľom, na
strane druhej. Za nájom predmetného bytu má navrhovateľka platiť nájomné vo výške 350 eur mesačne.

Nájom bytu je uzatvorený na určitý čas, a to na obdobie kratšie ako jeden rok, a to od 14.10.2014
do 01.06.2015. Otec navrhol, aby súd v rámci dokazovania požiadal príslušného správcu dane podľa
trvalého bydliska B. W. r. L., či došlo zo strany prenajímateľa k splneniu registračnej a oznamovacej
povinnosti podľa § 49a zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov akoaj, či došlo k zdaneniu príjmov za prenájom uvedeného bytu. Otec je rovnako toho názoru, že ide o
fiktívny náklad, ktorý bol matkou uvedený účelovo z dôvodu preukázania zvýšenia nákladov na bývanie
na strane matky. Túto skutočnosť podporujú nasledovné fakty. Podľa správy z Centra pedagogiko-

psychologického poradenstva a prevencie zo dňa 23.06.2014 predloženej matkou „Matka má nového
partnera, ktorého dieťa emocionálne prijalo, akceptuje ho aj ako autoritu. Majú stabilizované bývanie a
školu“. Nakoľko bolo preukázané vytvorenie nového rodinného prostredia, a to presťahovaním sa do
nového bytu, keď matka počas celého konania tvrdí, že koná len v záujme maloletej. Takáto zmena
prostredia spojená s opustením novovzniknutej trvalej domácnosti by určite nemohla prospieť maloletej,

u ktorej navrhovateľka predkladá dôkazy, že je emocionálne labilná. Matka nepreukázala žiadnym
spôsobom skutočné plnenie predmetnej sumy nájmu prenajímateľovi. Vzhľadom na skutočnosť, že tu
neexistuje žiadny racionálny dôvod na strane matky, ktorý by odôvodňoval zmenu bytovej situácie, nie
je bez významu ani skutočnosť, že nájomná zmluva na byt na adrese A. ulica bola uzatvorená počas
súdneho konania. Účelovosť predmetnej nájomnej zmluvy podporuje aj dĺžka doby nájmu, ktorá je cca
8 mesiacov. Matka predložila súdu výpisy z bankového účtu na platenie poplatku za plyn vo výške 5 eur

a za elektrinu vo výške 30,11eur. Výška týchto nákladov je však viac ako sporná, keď podľa čl. IV. bod
2. nájomnej zmluvy zo dňa 14.10.2014 je výška zálohových platieb za plnenia poskytované za užívanie
bytu 30 eur mesačne. Matka na súdnom pojednávaní zo dňa 05.02.2015 uviedla, že do bytu na A. ulici
sa presťahovala dňa 15.09.2014. V tomto prípade je potrebné upozorniť, že nájomná zmluva predložená
matkou bola uzatvorená až dňa 14.10.2014, teda zhruba mesiac po údajnom odsťahovaní sa matky od

svojho súčasného partnera do bytu na A. ulici. Nemôže zároveň zostať bez povšimnutia, že k bytu na A.
ulici sa viaže vecné bremeno doživotného užívania v prospech F. O.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
je podľa názoru otca dostatočne preukázaný záver o účelovosti nákladu na nájomné a služby spojené
s užívaním bytu vo výške 350 eur mesačne.

Ďalej otec uviedol, že matka odôvodnila zmenu pomerov s poukazom na nárast mesačných výdavkov na
strane maloletej z dôvodu prechodu na II. stupeň základnej školy. Ide o cca 400% nárast oproti pôvodne
určenému výživnému.
O tejto skutočnosti bol predložený výpis z bankového účtu na zaplatenie sumy za školskú jedáleň vo
výške 26,20 eur a výpis z bankového účtu na zaplatenie sumy za mliečnu desiatu vo výške 8 eur. Nie je

zrejmé z akého dôvodu boli predložené predmetné dôkazy, keď matka na pojednávaní dňa 03.11.2014
výslovne uviedla „V súčasnosti ako žiačka V. triedy navštevuje všeobecnú základnú školu bez finančnej
účasti rodiča na vzdelávacom procese, celkovo sa v tejto škole už nestravuje, stravuje sa len doma...“
Z uvedeného vyplýva, že ide o účelové náklady. Matka predložila výpis z bankového účtu na platenie
sumy za školskú družinu vo výške 18,08 eur. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že predmetný bankový

výpis sa týka roku 2013, a teda nie je aktuálny a súd nemôže tento náklad považovať za preukázaný.
Žiadne iné náklady, na ktoré sa odvoláva matka a ktoré sa týkajú maloletej neboli žiadnym hodnoverným
spôsobom preukázané. Nie je teda zrejmé, či matkou deklarované výdavky na strane maloletej existujú
a či skutočne bolo za takéto výdavky zo strany navrhovateľky zaplatené vo výške, ktorú tvrdí matka.
Nemôže zostať bez povšimnutia tá skutočnosť, že matkou tvrdené náklady ďaleko presahujú skutočný,

matkou deklarovaný príjem.
Podľa dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzatvorenej dňa 25.01.2012
medzi matkou a otcom bolo vzájomne dohodnuté, že otec sa stane vlastníkom bytu, ktorý sa nachádza
na adrese Na O. Č.. XXC Q. W. a zároveň prevezme záväzok z nezaplateného hypotekárneho úveru na
uvedený byt a zároveň sa stane vlastníkom osobného motorového vozidla Škoda Favorit. Matka sa na

základe tejto dohody stala vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Honda a boli na ňu postúpené
práva a povinnosti z poistnej zmluvy - Dynamizácia na kapitálové životné poistenie a z poistnej zmluvy
- Dynamizácia na veno - štipendijné poistenie. Vzhľadom na existenciu predmetných poistných zmlúv
nie je zrejmé z akého dôvodu matka požaduje vytvorenia účtu na tvorbu úspor maloletej, keď v čase
rozvodu bola suma pre maloletú podľa uvedených poistných zmlúv vo výške cca 7000 eur. Vzhľadom

na vyššie uvedené skutočnosti je podľa názoru otca zrejmé, že matka nepreukázala v súdnom konaní
hodnoverne a úplne zmenu pomerov, t.j. nepreukázala hodnoverne a úplne existenciu takých nákladov,
ktoré by takúto zmenu zakladali a preto, ak by súd vyhovel návrhu matky išlo by o neprípustnú reparáciu
skoršieho súdneho rozhodnutia.

Na pojednávaní dňa 04.05.2015 / čl. 166 na nasl./ matka trvala na podanom návrhu zo dňa 06.12.2013
a pridržiavala sa doterajších svojich prednesov a vyjadrení. Otec žiadal návrh matky zamietnuť na tých
dôvodoch, ktoré vyplývajú z jeho doterajších písomných vyjadrení zo dňa 26.03.2015, č.l. 135 a nasl.ako aj prednesov v rámci doterajších pojednávaní. Kolízny opatrovník uviedol, že sa k prejednávanej
veci vyjadrí až po vykonanom dokazovaní.

Z ďalšieho doplňujúceho výsluchu matky na pojednávaní dňa 04.05.2015 súd zistil, že od výsluchu na
pojednávaní dňa 03.11.2014 sa nezmenil osobný stav matky, je rozvedená, nepribudla jej žiadna ďalšia
vyživovacia povinnosť, nezmenili sa jej zárobkové a majetkové pomery, s maloletou býva na A. X Q.
W. za nájomné 380 eur mesačne. Maloletá sa rovnako podstatným spôsobom nezmenili náklady, od
poslednej výpovede matky č.l. 104, celková úhrada nákladov maloletej predstavuje sumu 450 eur, bez

alikvotnej čiastky nákladov bývania. Výživné v doteraz súdom určenej výške otec plní riadne. Naďalej
pretrváva odmietavý postoj maloletej k otcovi, naďalej preto maloletá navštevuje psychologické centrum,
vyžiadala si to aj skutočnosť, že začala navštevovať novú školu od roku 2013/2014, ktorú navštevuje
druhý školský rok, avšak napriek tejto skutočnosti u maloletej pretrvávajú problémy začlenenia sa do
triedneho kolektívu. Od poslednej výpovede sa rovnako matke podstatným spôsobom nezmenila ani
výška mzdy, a je naďalej jediným zdrojom jej príjmu.

Z doplňujúceho výsluchu otca na pojednávaní dňa 04.05.2015 súd zistil, že od jeho posledného výsluchu
na pojednávaní dňa 05.02.2015 nenastala v jeho osobných zárobkových pomeroch žiadna zmena.

Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním listín tvoriacich spis podľa § 129 ods. 1 OSP a predložených
účastníkmi na pojednávaní dňa 04.05.2015.

Z rozhodnutia o prijatí maloletej na ZŠ J. A. Komenského, Hubeného 25, Bratislava, č.l. 4, súd zistil, že
maloletá bola prijatá v školskom roku 2013/2014 do IV. ročníka v uvedenej základnej škole.
Z rodného listu maloletej, č.l. 5, súd mal preukázané, že maloletá sa narodila dňa XX.XX.XXXX z otca
P. W., nar. XX.XX.XXXX a matky X. W., nar. XX.XX.XXXX.

Z rozsudku o rozvode manželstva v spojení s úpravou výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletej
na čas po rozvode , č.l. 6-7, v časti výroku o výživnom právoplatnosť dňa 17.02.2012, súd zistil, že
schválením dohody o výživnom sa otec zaviazal platiť výživné na maloletú vo výške 130 eur mesačne.
Zo mzdového listu matky, rok 2013, č.l. 24,25,26, vyplýva, že priemerná mesačná čistá mzda matky
bola vo výške 620,29 eur.

Zo zápisnice o výsluchu matky, č.l. 35, spísanej na Okresnom súde Bratislava V., súd mal preukázané,
že matka v lete 2013 sa spolu s maloletou presťahovali na adresu: O., W..
Z rozsudku-rozvod a UPP, č.l. 46-47, súd konštatoval totožnosť listinného dôkazu s č.l. 6-7.
Z listín pripojených otcom k výzve súdu zo dňa 24.9.2014, z rozpisu mzdy za rok 2014, súd zistil, že
priemerná mesačná čistá mzda otca bola vo výške 1171,41 eur.

Z potvrdenia o dani z príjmu otca za rok 2013 súd zistil, že priemerná mzda otca bola 1217,43 eur,
zamestnávateľom otca bol TATRA REAL, a.s.,
Z potvrdenia o výške príjmu otca u nového zamestnávateľa otca COFELY a.s., súd zistil, že za rok 2013
od 5-12 mesiaca bola priemerná mesačná čistá mzda vo výške 980,17 eur.
Z potvrdenia o výške mzdy otca za rok 2012, č.l. 70-71,72, súd zistil priemernú čistú mzdu vo výške

1232,32 eur.
Z grafu nákladov na maloletú rozhodnutím súdu a ostatné náklady na maloletú, č.l. 73 vyhotoveného
otcom, ku ktorému grafu na dotaz súdu otec uviedol, že modré pravidelné stĺpiky predstavujú sudom
určenú výšku výživného 130 eur mesačne, ostatné stĺpiky za jednotlivé mesiace od 19.1.2012 až do
3.11.2014, k tomuto grafu sa viaže rozpis jednotlivých nákladov, ktoré otec vynaložil za dané obdobie

zodpovedajúce grafovému znázorneniu hnedými stĺpikmi od č.l. 74 až 81.
Z rozpisu jednotlivých nákladov na maloletú vynaloženú otcom ,čl. 74-81, ku ktorému rozpisu na dotaz
súdu otec uviedol, na č.l. 74 za mesiac 3,4 súd zistil, že všetky vyčíslené náklady sú vynaložené otcom
na maloletú v rámci výkonu jeho práv a styku.
Na otázku k súdu k položke 28 eur - nákup pyžama, hygienické potreby, otec uviedol , že tento nákup

má maloletá u otca. K tabuľke č. 74-81 k tomuto otec uviedol, že ide o náklady výkonu jeho práv a styku.
Z rozpisu jednotlivých nákladov č.l. 76 za mesiac september 2012 až január 2013, otec uviedol, že
ide o výdavky v rámci styku, detto rozpis č.l. 77, detto č.l. 78, detto č.l. 79, do dec. 2013, za 1/2014
detto náklady v rámci styku detto č.l. 80 za mesiac 2-6/2014, detto č.l. 81 za mesiac 7-10/2014, spolu k
3.11.2014 súd zistil, že celkovo náklady otca vynaložené na maloletú v rámci výkonu jeho práv a styku

predstavujú sumu 2592 eur.
Fotodokumentácia zobrazujúca aktivity maloletej v spoločnosti otca a nákladov v rámci práv a styku,
ktoré sa viažu k predchádzajúcej tabuľke, č.l. 82-94,Zo správy centra pedag. - psych. poradenstva a prevencie o vyšetrení maloletej na žiadosť matky zo
dňa 23.6.2014, č.l. 97, súd zistil, že rozvodom manželstva a rozpadom rodiny sa narušili u dieťaťa
emocionálne väzby a istoty, matka s dcérou opakovane menili bydlisko, O. školský kolektív, matka má

nového partnera, ktorého maloletá emocionálne prijala, návrh matky na zvýšenie výživného vzniesol
napätie do ich vzájomných vzťahov, maloletá začala odmietať stretnutia s otcom, objavili sa bolesti
brucha, hmýrenie nechtov, prstov, asomatické prejavy sa začali prejavovať u maloletej O. aj v školskom
prostredí, problémy vo vzťahu s otcom sa u maloletej zvýraznili aj pri riešení prázdninového programu,
O. odmieta pobyt u otca, napriek tomu, že jeho súčasnú novú partnerku vníma pozitívne.

Zlistinyč.l.98potvrdeniaonávšteveškolymaloletej,súdzistil,ževškolskomroku2014/2015jemaloletá
žiačkou 5.C. triedy ZŠ J. A. Komenského, Hubeného 25, Bratislava.
Z rozpisu mzdy matky č.l. 99 za obdobie 10/2013 až 9/2014 súd mal preukázané, že priemerná mesačná
čistá mzda je vo výške 631,58 eur.
Z potvrdenia o výške príjmu matky, č.l.100, od 2012 do 2013, súd zistil, že priemerná čistá mzda matky
bola vo výške 589,37 eur.

Na mzdový list otca za rok 2011, č.l. 102, súd neprihliadol, pretože vzhľadom ku dňu podania návrhu
je bez skutkového a právneho súvisu.
K listine predloženej matkou na pojednávaní dňa 05.02.2015 - výpis osobného účtu matky na sumu -
350 eur: 12.1.2015, matka uviedla, že ide o úhradu nájmu bytu.
K výpisu z účtu č.l. 107 na sumu 114 eur, matka uviedla, že ide o úhradu UPC + káblové televízia a

internet.
Zo zmluvy o krátkodobom nájme bytu č.l. 108-109, zo dňa 14.10.2014 medzi prenajímateľom - B. W.
a matkou ako nájomcom, súd zistil, že predmetom nájmu je byt č.l. 14, IV. poschodie, A. W.. Ide o
jednoizbový byt za nájomné dojednané podľa čl. IV. bod I. 320 eur mesačne + energie vo výške 30 eur
mesačne, čl. IV bod II, a doba nájmu čl. VII je od 14.10.2014 do 1.6.2015.

Zo správy psych. vyšetrenia maloletej zo dňa 30.1.2015, č.l. 110, súd zistil, že psychosomatické ťažkosti
u maloletej pretrvávajú v slabšej intenzite, avšak maloletá sa s otcom nestretáva, sú v kontakte len
prostredníctvom SMS správ, v školskom prostredí sa situácia maloletej stabilizovala, z psych. vyšetrenia
vyplýva záver, že maloletá citlivo vníma okolnosti ohľadne súdneho procesu o výživnom a chcela by
aby sa to všetko už stabilizovalo, zostáva naďalej v starostlivosti Centra pedagogicko-psychologického

poradenstva a prevencie.
Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 07.09.2014, č.l. 111-113, medzi zamestnávateľom matky ako veriteľom a
matkou ako dlžníkom, súd zistil, že predmetom je peňažná pôžička 600 eur bezúročná, s povinnosťou
matky ako dlžníka ju vrátiť do 12 mesiacov, po 50 eur mesačných splátkach.
Z listín č.l. 115-120, súd zistil, že ide o faktúry preukazujúce úhrady internetu, káblovej televízie.

Z rozpisu nákladov maloletej č.l. 121 až 125, súd zistil, že matka celkové náklady maloletej vyčíslila
sumou 743,05 eur mesačne.
Z listín predložených otcom na pojednávaní 05.02.2015 - tabuľky povinných platieb otca, súd zistil, že
otec okrem úhrad výživného a služieb spojených s užívaním bytu spláca splátku Celetem 269,53 eur
mesačne.

Na dotaz súdu otec uviedol, že tieto splátky trvajú a otec ďalej spláca 2x hypotekárne úvery - splátky
127,63 eur a 297,82 eur mesačne, tieto hypotekárne splátky sa týkajú súčasného bytu, v ktorom býva
so svojou súčasnou partnerkou.
Z listín predložených matkou na pojednávaní súd zistil, že rozpis mzdy matky za rok 2015 je 577,96 eur.
Zo žiadosti o pridelenie zamestnaneckej pôžičky a zmluvy o pôžičke zo dňa 07.10.2014, súd zistil, že

matka uzavrela zmluvu o pôžičke na sumu 600 eur v 50 eur splátkach.
K písomnému vyjadreniu otca zo dňa 26.03.2015, v ktorom otec o.i. pripojil výpisy z katastra
nehnuteľností k nehnuteľnostiam od ktorých si matka spolu s maloletou odvodzovala svoje
predchádzajúce nájomné vzťahy ako aj s jeho procesným návrhom, ktorým tieto nájomné vzťahy
označuje otec za fiktívne, s tým, aby súd vykonal dotaz na splnenie registrácie zo strany prenajímateľa,

súd tento dôkaz zamietol, nakoľko nemá skutkový súvis s predmetom prejednávanej veci. Zároveň
k tomuto písomnému vyjadreniu bola pripojená aj dohoda o vyporiadaní BSM medzi rodičmi zo dňa
25.01.2012, na ktorú dohodu súd rovnako neprihliada, keďže návrh bol podaný 06.12.2013, a preto
nemá žiaden skutkový a právny súvis s predmetom prejednávanej veci.

Záverečným prednesom k právnej stránke veci a vykonaným dôkazom kolízny opatrovník sa vyjadril,
že nesporne došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, ktorá v školskom roku 2013/2014začala navštevovať II. ročník ZŠ, z tohto dôvodu navrhuje navýšiť otcovi výživné na sumu 160-170
eur mesačne.

Záverečným prednesom právny zástupca otca žiadal návrh matky v celom rozsahu zamietnuť ako
nedôvodný, mal za to, že na strane maloletého dieťaťa nedošlo k zmene pomerov ako hmotnoprávny
podklad pre zmenu doterajšieho právoplatného rozsudku o výživnom.

Záverečným prednesom matka žiadala návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

Podľa § 62 odsek 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 odsek 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliada na vývoj životných nákladov.

Podľa § 1 Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len citovaného zákona) v spojení s Opatrením MPSVaR č. 186/2013 s účinnosťou od
1.7.2013 tento zákon ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov
fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.

Podľa § 2 citovaného zákona, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy
sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm
a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
c) 90,42 eura mesačne, ak ide
1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,

2. o nezaopatrené dieťa.

Podľa § 163 ods. 2 OSP rozsudky o výchove a výživne maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinnosti alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,
ak sa zmenia pomery.

Zákon o rodine v tretej časti prvá hlava, prvý oddiel upravuje ako samostatný druh vyživovaciu povinnosť
rodičov k deťom, pričom v § 62 ods. 1 explicitne vymedzuje okruh osôb oprávnených výživou = t.j. deti
rodičov, ak nie sú schopné sa živiť samé a okruh rodičov / matka, otec/ ako osôb povinných výživou.
Z povahy výživného je zrejmé, že výživné na dieťa je osobným právom dieťaťa voči rodičom, ktorým

vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona, ktorú v prípade, že sa dobrovoľne neplní súd určuje
samostatným výrokom a v prípade maloletého dieťaťa spolu s označením osoby povinnej ho preberať
za maloleté dieťa od osoby povinnej výživou dieťaťa.

Zákonným predpokladom zmeny právoplatného rozsudku o výživnom je iba závažnejšia zmena

pomerov. Nestačí preto len úvaha, že doterajšie výživné na maloleté deti je neprimerané, pretože
inak by došlo k neprípustnosti reparácie právoplatného rozhodnutia súdu. Zmenu pomerov je súd
povinný skúmať na strane všetkých účastníkov konania, t.j. nielen na strane maloletých detí, ako osôb
oprávnených výživou, ale aj na strane každého z rodičov, ako osôb povinných výživou, pričom zároveň
musí ísť o zmenu tých okolností (na jednej či druhej strane), ktoré boli podkladom predchádzajúceho

rozsudku.

V tomto smere ustálená súdna prax vždy považuje za dôvodnú zmenu pomerov vyšší vek dieťaťa,
rovnako však aj rozšírenie vyživovacích povinnosti na strane povinného, ako aj pokles príjmu povinného
z objektívnych dôvodov. Pre určenie dôvodnosti zmeny pomerov je vždy rozhodujúca len tá zmena,

ktorá nastala po právoplatnosti pôvodného súdneho rozhodnutia, pričom táto zmena pomerov musí
byť súčasne v príčinnej súvislosti s preukázaným záverom, že v jej dôsledku je treba zmeniť aj výšku
výživného.

Pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa súd prihliadal na platnú
zákonnú úpravu, podľa ktorej vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, je stanovená zákonom a pri
určovaní jej výšky sa vychádza z individuálnych schopností každého z rodičov primeranosti ich príjmov k
dosiahnutému veku, zdravotnému stavu, vzdelaniu, ako aj pracovných možností na trhu práce, pretože
výživné na dieťa je najzákladnejším atribútom rodičovských povinností, od ktorej sa odvíja kvalita života

maloletého dieťaťa. Základné životné potreby, ako sú strava, bývanie, ošatenie, až po potreby súvisiace
so vzdelávaním a všestranným rozvojom osobnosti dieťaťa, sú z hľadiska ich napĺňania a uspokojovania
nevyhnutným podkladom pre ďalší rozvoj dieťaťa a jeho plnohodnotné začlenenie sa do spoločnosti a
napokon podieľanie sa na jeho vývoji a napredovaní. Plnenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča
niejebezobmedzení,nakoľkosaodvíjaodindividuálnychschopnostíkaždéhozrodičovapotencionality

ich príjmov a na druhej strane je obmedzená skutočnými potrebami maloletého dieťaťa rodičov.

Súd vychádzajúc z vyššie citovanej zákonnej úpravy porovnaním zmien okolnosti, ktoré nastali od
poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému mal preukázané, že od poslednej úpravy

výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa , ktorá zmena odôvodňuje
postupom súdu podľa § 163 ods. 2 OSP zmenu právoplatného rozsudku o výžive na mal. dieťa len
od 15.9.2014.

V prejednávanej veci za skutkového stavu, že vyživovacia povinnosť otcovi na mal. dieťa bola

naposledy upravená právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/440/2011-37 zo
dňa 19.01.2012, právoplatnosť dňa 17.02.2012 tak, že otec bol povinný prispievať na výživu maloletej
O. sumou 130,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, súd vychádzajúc z
odôvodnenia tohto právoplatného rozsudku ako aj z prednesov a vyjadrení rodičov k ich zárobkovýma majetkovým pomerom v čase tejto súdnej úpravy mal preukázané, že v rozhodnej dobe tejto úpravy
výživného na maloleté dieťa rodičia nemali ďalšie vyživovacie povinnosti k oprávneným osobám podľa
Zákona o rodine, maloletá bola žiačkou 2 triedy ZŠ, mala dovŕšený vek 8 rokov, bola nezaopatreným

dieťaťom, na úhradu všetkých jej odôvodnených potrieb / vrátane stravy v školskej družine / v tom čase
bolapotrebnápodľavýpovedematkysumacca 320eurmesačne.,matkabolazamestnancomvriadnom
pracovnom pomere ako odborný referent, jej priemerná čistá mzda bola v zásade rovnaká ako v roku
2013 / 589,37 eur mesačne/. Otec bol zamestnancom v riadnom pracovnom pomere, jeho priemerná
mesačná čistá mzda bola v roku 2012 vo výške 1 232,32 eur. Matka s maloletou bývali u rodičov matky

za nájomné 150,- eur mesačne.

Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich súhrne a s prihliadnutím na všetko, čo
za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov účastníkov konania a vyjadrenia kolízneho opatrovníka
vo veci samej , súd zhodne s obranou otca posúdil matkou uvádzané zmeny pomerov na strane
maloletého dieťaťa nárastom jeho odôvodnených potrieb za nadhodnotené až premrštené, ktoré vôbec

nezodpovedajú zákonnému limitu dieťaťa podieľať sa primerane na životnej úrovni svojich rodičov.

Vo vzťahu k samotnému žalobnému petitu matky súd považuje za potrebné uviesť, že matkou
požadované zvýšenie výživného od otca na sumu 550,- eur mesačne predstavuje 6,08 násobok
sumy životného minima pre maloleté nezaopatrené dieťa. Suma, ktorým matka ku dňu podania návrhu

odôvodňovala nárast potrieb maloletej ani nie za obdobie 21 mesiacov po právoplatnosti posledného
rozsudku o výživnom v písomnej forme aktuálne v sume 743,05 eur mesačne predstavuje 8,21 násobok
sumy životného minima pre maloleté nezaopatrené dieťa, naviac za obdobie od februára 2012, od doby
ktorej otec na čas po rozvode výkonom svojho práva styku s maloletým dieťaťom do novembra 2014
vynaložilokremvýživnéhocelkomnákladynastyksmaloletouvsume 2592,-eur./78,54eurmesačne/.

V tomto smere preto súd zhodne s vyjadrením otca, na ktoré ďalej v odôvodnení rozsudku poukazuje,
dospel zhodne s obranou otca k právnemu záveru, že ani s prihliadnutím k vývoju životných nákladov
nenastala na strane maloletej žiadna podstatná zmena pomerov či už v jej zdravotnom stave, výkone
povinnej školskej dochádzky, resp. v mimoškolských aktivitách, ktorá by odôvodňovala objektívne, bez

náznaku pochybnosti až špekulatívnosti takýto zásadný nárast potrieb dieťaťa odo dňa podania návrhu
na súd. Aj podľa úvahy súdu z vykonaného dokazovania má súd za to, že odo dňa podania návrhu t.j.
od 6.12.2013 do 15.9.2014 nedošlo na strane maloletej k žiadnej podstatnej zmene pomerov, ktorá
by zakladala právny dôvod na vyhovenie návrhu a to aspoň čiastočne, súd podporne poukazuje na to,
že v čase podania návrhu na súd dňa 6.12.2013, t.j. po cca 21 mesiacoch mala maloletá dovŕšený

vek 9 rokov, od 2.9.2013 bola žiačkou 4 triedy ZŠ Jána Ámosa Komenského, Bratislava bez povinnosti
finančnej účasti rodiča, mimoškolskú aktívnu športovú činnosť ako registrovaný hráč alebo umeleckú
činnosť nevykonávala, s matka po odsťahovaní sa od rodičov matky bývala v čase podania návrhu v 3-
izb. byte priateľa matky od leta 2013 do 15.09.2014 za nájomné 150,- eur mesačne + energie, priemerná
mesačná čistá mzda matky bola 589,37 eur mesačne, priemerná čistá mzda otca za rok 2013 bola 1

217,43eurmesačne,čižeaninazákladevzásadenezmenenejvýškypríjmovrodičovmaloletéhodieťaťa
nemožno považovať zvýšenie výživného na maloletú za dôvodne uplatnenú, zároveň pre absenciu
akejkoľvek podstatnej zmeny zárobkových pomerov či už na strane matky resp. otca.

Preto súd návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú odo dňa podania návrhu do 15.9.2014

zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný .

Pri posudzovaní zmien pomerov na strane maloletého dieťaťa prechodom na II. stupeň povinnej školskej
dochádzky bolo preukázané, že maloletá začala v školskom roku 2014/2015 navštevovať 5 triedu ZŠ

bez zmeny školy, aktívne sa venuje mimoškolskej záujmovej činnosti - spevu, prestala sa stravovať v
školskej jedálni, prestala navštevovať školský klub, spolu s matkou sa opätovne presťahovala do 1-
izbového nájomného bytu na A. ul.č.X v W., pričom maloletej sa podľa výpovede matky bežné náklady
výživy podstatným spôsobom nezvýšili, naďalej predstavujú sumu 450,- eur mesačne bez nákladov
bývania, u maloletej pretrvávajú problémy začlenenia sa do školského kolektívu ako aj odmietavý postoj

maloletej stretávať sa s otcom, v dôsledku čoho otec právo styku s maloletou prestal vykonávať.

Na základe matkou deklarovaných zmien pomerov na strane maloletého dieťaťa aj s prihliadnutím na
dobu od poslednej úpravy výživného, od ktorej uplynuli ku dňu vyhlásenia rozsudku vo veci samej 3roky, ako aj s prihliadnutím na preukázanú výšku príjmov oboch rodičov za dané rozhodné obdobie a
vychádzajúc zo zákonného rámca práva dieťaťa na v zásade primeranú životnú úroveň akú dosahujú
jeho rodičia má súd za to, že ani z výšky aktuálneho príjmu matky a ani z výšky príjmu otca bez

zohľadnenia jeho poklesu po zmene zamestnávateľa, pretože k nemu došlo zo subjektívnych dôvodov
na strane otca za cenu vlastného ochudobnenia, nemožno mať za to, že je dôvodne daný rámec výšky
životnej úrovne maloletej vyčíslený matkou maloletej a to ani v rozsahu bežných nákladov / bez nákladov
bývania/ od poslednej úpravy výživného, vyčíslený sumou 450,- eur mesačne, t.j. 4,97 násobok sumy
životného minima pre nezaopatrené dieťa., čo za obdobie 3 rokov od poslednej úpravy predstavuje

nárasto130,-eurmesačnezosumy320,-eurmesačne,čiževpriemeremesačnepredstavujenavýšenie
nákladov maloletej o sumu 43 eur mesačne za každý jeden rok . Ani s prihliadnutím k príjmom matky
vo výške čistej mesačnej mzdy za rok 2013 620,29 eur, za rok 2014 vo výške 631,58 eur / 631,58:
198,09 = 3,1 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu / /a za rok 2015 vo
výške 577,96 eur / 577,96: 198,09=2,9 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú
osobu/ takýto rozsah nákladov k úhrade potrieb maloletej nemožno považovať za dôvodný, objektívne

daný ani k zárobkovým a majetkovým pomerom matky. Na strane otca, ktorému od poslednej úpravy
výživného došlo zo subjektívnych dôvodov k poklesu jeho príjmu. priemerná čistá mzda za rok 2014
po zmene zamestnávateľa predstavuje síce 5,91 násobok sumy životného minima /1171,41 : 198,09/,
nemožno však len na tomto skutkovom základe vyhovieť návrhu matky v celom rozsahu o.i. aj z dôvodu
neprípustnosti reparácie právoplatného rozhodnutia súdu v časti výšky výživného na maloletú.

Pokiaľ ide o náklady bývania matky s maloletou súd v odôvodnení rozsudku k týmto námietkam otca
uvádza, že súčasťou rodičovských povinností a predovšetkým súčasťou vyživovacej povinnosti rodiča k
dieťaťu, ktoré je mu zverené do výchovy resp. osobnej starostlivosti je aj povinnosť zabezpečiť dieťaťu
bývanie. Súdu je nielen z rozhodovacej činnosti známe , že nájomné vo výške 300-350 eur mesačne
vrátane energii za užívanie jednoizbového bytu je primerané, zodpovedá všeobecnej cene nájmu k

miestu a aj času vzniku nájomného vzťahu na strane matky, ktorá je bez vlastného bytu, preto v zásade
je akceptovateľné na strane maloletého dieťaťa, že zmenou jeho bydliska spolu s matkou dieťaťu
pomerne vzrástli náklady bývania od doby, kedy spolu s matkou bývali u rodičov matky za nájomné
150 eur mesačne. Súd v tomto smere zamietol návrh otca na doplnenie dokazovania na preukázanie
skutočnosti, či ide reálne o nájom, resp. len o jeho fikciu ako neopodstatnený. Len okrajovo k úvahe otca

k týmto nákladom na strane maloletého dieťaťa súd poznamenáva, že otec vo svojej výpovedi výslovne
uviedol, že hoci sám spláca úver za byt, v ktorom býva so súčasnou priateľkou, táto nájomné vôbec
neplatí, k úhrade nákladov služieb prispieva len sumou 50,- eur mesačne.
V súhrne týchto skutkových a právnych dôvodov, súd na základe vykonaného dokazovania aj s
prihliadnutím k vyjadreniu kolízneho opatrovníka dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného

došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa nárastom jeho odôvodnených potrieb
s prihliadnutím k vývoju životných nákladov, ktorý nárast adekvátne veku dieťaťa, zdravotnému stavu,
pohlaviu, výkonu povinnej školskej dochádzky na II. stupni , záujmovým aktivitám dieťaťa a charakteru
bývania súd ustálil od 15.9.2014 o sumu 100 eur mesačne., čiže podľa úvahy súdu za dôvodné náklady
maloletej od poslednej úpravy výživného , od doby ktorej uplynuli 3 roky , možno považovať v súčasnosti

potreby maloletej celkom vo výške 420 eur mesačne, ktorá suma už zohľadňuje aj primeraný nárast
nákladov bývania dieťaťa. Táto zmena pomerov predstavuje nárast nákladov v príčinnej súvislosti s
preukázaným záverom, že k tomuto nárastu došlo po právoplatnosti posledného rozsudku o výživnom
a v jeho dôsledku je treba zmeniť aj výšku výživného otca na mal. dieťa s účinnosťou od 15.9.2014.,
od doby ktorej maloletá už zmenila svoje bydlisko a aktuálne si spolu s matkou odvodzuje bývanie z

platného nájomného vzťahu, naviac v záujme právnej ochrany dieťaťa, uzavretého v písomnej forme.

Preto súd na základe preukázaného záveru o náraste potrieb maloletej zvýšil od 15.9.2014 otcovi
povinnosť platiť výživné na maloletú zo sumy 130 eur na sumu 230,- eur mesačne ,vo zvyšku návrh
matky zamietol ako nedôvodný. Vzhľadom k takto zvýšenému výživnému otca na maloleté dieťa je

naďalej v schopnostiach a možnostiach matky participovať zo svojho príjmu na úhrade ostatných
odôvodnených nákladoch výživy maloletej minimálne vo výške 190 eur mesačne / 420- 230 = 190 / z
vlastného príjmu bez ohrozenia vlastnej výživy a udržania si príjmu zo zamestnania spolu s prídavkami,
ktoré na maloletú poberá.

Preto súd rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené, vo zvyšku návrh matky zamietol
ako nedôvodný.Zvýšením výšky výživného na maloleté dieťa vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom, o ktorom súd
rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené s tým, že o lehote na jeho zaplatenie súd
rozhodol v súlade s § 160 ods. 1 OSP.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) veta OSP, keďže konanie mohlo začať
aj bez návrhu.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 OSP).
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje

(§ 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno dôvodiť len
tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a OSP)
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).