Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. február 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717208371
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8717208371.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobkyne: X. S.,

C.. XX.XX.XXXX, S. T. XXXX/XX, XXX XX M. proti žalovanému: X. A., C.. XX.XX.XXXX, S. M. XXX,
XXX XX N., H..: X. I. N. &. M. O.. U.. L.., Y.: XX XXX XXX, O. O. B.L. XXX/XX, XXX XX M., o zaplatenie
43.000,00 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 43 000 eur s 5,05 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 43 000 eur odo dňa 1.2.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 4.8.2017 žalobu o zaplatenie istiny 43 000 eur s prísl. z dôvodu bezdôvodného
obohatenia. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa so žalovaným nežili v spoločnej
domácnosti a z ich vzťahu sa narodili dve maloleté deti, a to syn X. S., C.. XX.XX.XXXX a maloletá
T. S., C.. XX.XX.XXXX. Žalobkyňa žila sama a neskôr spolu s deťmi v byte na Ulici X. B. X A. M.,
ktorý mala vo svojom výlučnom vlastníctve. Žalobkyňa vo svojej žalobe uviedla, že predala svoj byt na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.6.2014 za kúpnu cenu vo výške 49 500 eur. Žalobkyňa na základe
dohody so žalovaným previedla finančné prostriedky získané predajom bytu na účet žalovaného v O.

O., a to dňa 26.8.2014 vo výške 8 000 eur, 1.10.2014 vo výške 8 000 eur, 9.10.2014 vo výške 2 000
eur, 30.10.2014 vo výške 8 000 eur, 11.11.2014 vo výške 2 000 eur, 26.11.2014 vo výške 8 000 eur,
27.11.2014 vo výške 2 000 eur a 26.1.2015 vo výške 2 000 eur, spolu finančné prostriedky boli zaslané
na účet žalovaného vo výške 43 000 eur, a to na účet vedený v O. O.C. a. s. č. účtu: XXXXXXXXXX/
XXXX, IBAN: O. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Žalovaný použil finančné prostriedky na zaplatenie
prác, ktoré boli vykonávané na dome súp. č. XXX, nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX pre k. ú. N.,
okres Poprad, ktorej výlučným vlastníkom bol žalovaný.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že dom bol postavený v roku 2014 a niekedy v marci sa
žalobkyňa nasťahovala aj s deťmi do domu. Žalovaný uviedol, že je pravdou, že žalobkyňa predala byt a
dohodli sa, že nemôže sám ťahať celú domácnosť, a že peniaze z bytu použijú aj na chod domácnosti a
niečo bolo investované do záhrady, do nejakého interiérového vybavenia. Žalobkyňa nemala dispozičné
právo s účtom. Príjem žalovaného bol v tej dobe 1 000 eur. Bol živnostníkom a vykonával práce pre firmu,
ale na živnosť, to znamená, že fakturoval firme, ktorá mu to preplácala. Žalovaný uviedol, že finančné
prostriedky išli na jeho účet a to z dôvodu, že išli bývať do spoločnej domácnosti a žalovaný uviedol,

že do spoločnej domácnosti investoval 300 000 eur a žalobkyňa poskytla svoje finančné prostriedky na
dostavbu a že budú použité aj na samotný chod, na všetky tieto náklady. V roku 2014 sa robila ešte
záhrada.3.Právnyzástupcažalovanéhouviedol,ženiejesporné,žepeniazebolipoukázanénaúčetžalovaného,
ale iba časť týchto finančných prostriedkov bola použitá na dokončenie domu, okolia domu, chodníky,
cca polovica z tej sumy. Ďalšia suma bola spotrebovaná nadspotrebou žalobkyne, náklady na energie,

ktoré boli v domácnosti, náklady na pohonné hmoty, min. 200-300 eur do mesiaca, nakoľko vozila deti
do školy. Z peňazí, ktoré vložila na účet žalovaného, z tých žila aj žalobkyňa. Právny zástupca vzniesol
námietku premlčania, nakoľko investície boli vložené v roku 2014 a žalobu podala v roku 2017. Takže
subjektívna lehota uplynula v roku 2016. Z tohto dôvodu žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
4.Súdvykonaldokazovanie,atovýsluchomúčastníkovkonania,výpisomzúčtovžalovanejavýsluchom

svedkov: p. I. B., S. O. A., p. Y. N.Ž., S. N. a K. A., bytom N. - M. a zistil nasledujúci skutkový stav.
5. Súd mal preukázané z výpisu z účtu žalobkyne a žalovaného, že na účet žalovaného boli poukázané
finančné prostriedky zo strany žalobkyne v celkovej sume 43 000 eur, čo ani žalovaný nepopiera.
Žalovaný na svoju obranu uvádza, že finančné prostriedky, ktoré poukázala žalobkyňa na jeho účet
s týmito finančnými prostriedkami mal dispozičné právo výlučne žalovaný a tieto finančné prostriedky
použil na chod domácnosti a nie je pravdou, že finančné prostriedky použil na úpravy okolia domu.

Súd zo svedeckých výpovedí a z výsluchu účastníkov mal nepochybne preukázané, že tieto finančné
prostriedky boli použité výlučne zo strany žalovaného.
6. Žalobkyňa finančné prostriedky poukázala aj s tým úmyslom, že so žalovaným budú ako pár viesť
spoločnúdomácnosťastým,žeakoajžalovanýsámuviedol,žedohodlisatak,žedomvyporiadatak,že
do vlastníctva začlení žalobkyňu, a to v alikvótnej čiastke peňazí, ktoré poukázala na účet žalovaného.

To znamená, žeby došlo k podielovému spoluvlastníctvu. Žalovaný to nepopieral a tvrdil, áno, že bolo
by to tak, ak by ho žalobkyňa nepodvádzala, tak by mala aj ten podiel. Je nepochybné, že tieto finančné
prostriedky boli poukázané na účet žalovaného a výlučne on mal dispozičné právo s použitím finančných
prostriedkov.
7. Súd má za to, že žalobkyňa z predaja bytu, ktorý mala vo výlučnom vlastníctve zaslala na účet

žalovaného sumu 43 000 eur a 5 000 eur používala na nákup ďalších hnuteľných vecí a používala aj na
chod domácnosti. Účastníci konania sú rodičmi maloletých detí, a to maloletého X. S. a maloletej T. S.,
ktorí žili v spoločnej domácnosti od marca 2014 s otcom a jeho deťmi, a to K. A., nar. XX.X.XXXX, bytom
N. - M. XXX. Finančné prostriedky poukázala žalobkyňa na účet žalovaného dňa 26.8.2014, 1.10.2014,
9.10.2014, 30.10.2014, 11.11.2014, 26.11.2014, 27.11.2014 a 26.1.2015 v celkove výške 43 000 eur.

Súd má za to, že tak ako sám žalovaný uviedol, nepopiera, že fin. prostriedky boli poukázané na jeho
účet, avšak nie všetky boli použité ako investícia do jeho rodinného domu, ale boli použité na bežný
chod domácnosti.
8. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že síce žalobkyňa nebola zamestnaná, avšak so žalovaným žili v
spoločnej domácnosti, starala sa o chod domácnosti, starala sa o maloleté deti a zároveň súd poukazuje

na tú skutočnosť, že v spoločnej domácnosti žili aj deti žalovaného z prvého manželstva. To znamená, že
nie je možné súhlasiť s vyjadrením žalovaného, že jednalo sa o fin. prostriedky, ktoré boli spotrebované
na bežnú potrebu domácnosti, nakoľko sa jedná o značné fin prostriedky, a preto bolo aj povinnosťou
žalovaného starať sa ako otec detí o chod domácnosti.
9. Čo sa týka námietky premlčania súd má za to, že nárok nie je premlčaný, a to z dôvodu, že od

marca 2014 do začiatku roku 2016 žili strany sporu v spoločnej domácnosti a tvorili ako spoločnú
rodinu. Žalobkyňa vzhľadom na nezhody, ktoré vznikli medzi žalobkyňou a žalovaným sa odsťahovala
zo spoločnej domácnosti aj s maloletými deťmi. Žalobkyňa v dobrej viere poskytla žalovanému fin.
prostriedky tak ako aj uviedla vo svojej žalobe na účet žalovaného, čo on nepopiera a to z dôvodu,
že budú tvoriť spoločnú domácnosť a taktiež, že žalovaný tak ako sám uviedol prevedie podiel k

nehnuteľnosti, a to v súvislosti s hodnotou, ktorú žalobkyňa vložila do nehnuteľnosti. Žalovaný túto
skutočnosť nepopiera to znamená, že premlčanie začalo plynúť začiatkom roka 2016, kedy žalobkyňa
opustila spoločnú domácnosť. Žalobu podala dňa 4.8.2017, to znamená, že v zákonom stanovenej
lehote, nakoľko lehota v uvedenom prípade sa nepočíta odo dňa poskytnutia fin. prostriedkov na účet
žalovaného, ale odo dňa kedy opustila spoločnú domácnosť, nakoľko tieto fin. prostriedky zaslala na

účet žalovaného z dôvodu, že budú tvoriť spoločnú domácnosť, a že žalovaný vykoná vlastnícky vzťah
tým, že k alikvótnej čiastke fin. prostriedkov, ktoré zaslala žalobkyňa na účet žalovaného, určí podiel
na nehnuteľnosti.
10. Súd mal preukázané, a to výpisom z LV č. XXXX k. ú. N. zo dňa 9.1.2019, a to parcela č. XXX/XX,
parcela č. XXX/XX, v ktorom je uvedené, že vlastníkmi nehnuteľností je S. B. X. O. S. v podiele 1/1, a

to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.11.2018, kde predávajúcim na základe tejto kúpnej zmluvy je X.
A. - žalovaný, kde je kúpna cena uvedená v sume 254 000 eur. To znamená, že žalovaný s úmyslom
zbaviť sa nehnuteľností uzatvoril kúpnu zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť a tým ukrátiť žalobkyňu
o fin. prostriedky. Vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného o tom, že žalovaný predal nehnuteľnosťhlboko pod cenu, nakoľko nebol záujem o kúpu nehnuteľnosti súd považuje za zavádzajúce, nakoľko
ako sám žalovaný uviedol, že na výstavbu rodinného domu investoval sumu 350 000 eur a že musel túto
nehnuteľnosťpredaťhlbokopodcenu,nakoľkonehnuteľnosťpredávalvyšerokapol,resp.dvaroky.Súd

má za to, že vyjadrenia sú zavádzajúce, nezakladajú sa na pravde, nakoľko jedná sa o dom, ktorý bol
skolaudovaný v roku 2014 v septembri a v roku 2018 hodnota nehnuteľnosti išla hore a nie aby klesala
cena nehnuteľnosti. Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.9.2014. Súd nepopiera,
že dom nebol schopný užívania, avšak kolaudačné rozhodnutie neriešilo úpravy okolo rodinného domu
a fin. prostriedky prvýkrát žalobkyňa poukázala dňa 26.8.2014 na účet žalovaného.

11. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že fin. prostriedky boli poukázané zo strany žalobkyne na
účet žalovaného. Spornými bolo použitie fin. prostriedkov a vyporiadanie sa s otázkou premlčania, ktorú
vzniesol právny zástupca žalovaného.
12. Podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
13. Bezdôvodné obohatenie vychádza zo zásady, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí toto obohatenie vydať. To, komu je povinný bezdôvodné obohatenie vydať vyplýva z konkrétneho
právneho dôvodu, na základe ktorého záväzok vydať bezdôvodné obohatenie vzniká. Ustanovenie §
451 ods. 1 OZ súčasne určuje, hoci nepriamo, čo sa má vydať. Zo znenia ustanovenia vyplýva, že

povinnosť vydať postihuje to, čo predstavuje obohatenie, a to za súčasného určenia povinnej osoby,
ktorou je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Z uvedeného je zrejmé, že sa vyžaduje, aby bezdôvodné
obohatenie bolo získané na úkor iného. To znamená, že musí byť daná príčinná súvislosť medzi
majetkovým prospechom jednej strany a majetkovou ujmou druhej strany. Bezdôvodným obohatením je
majetkový prospech získaný plnením: bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu, z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, z nepoctivých zdrojov tým, že sa za neho plnilo, hoci podľa práva mal plniť
sám. Za majetkový prospech sa považuje získanie majetkových hodnôt vyjadriteľných v peniazoch.
Ide predovšetkým o stav, keď sa doterajší majetok obohateného rozmnoží. Za majetkový prospech
obohateného je treba považovať aj stav, že sa doterajší jeho majetok nezmenšil, hoci bez jeho získania
by k tomu došlo. Za majetkový prospech sa považuje aj prospech spočívajúci vo výkonoch bez

právneho dôvodu, (ktoré je možné finančne vyjadriť) realizovaných v prospech obohateného, ako aj v
peniazoch vyjadriteľný akýkoľvek vzťah, ktorý je na prospech obohateného. Treba zdôrazniť, že preto,
aby ten, kto získal majetkový prospech bol povinný vydať nie je rozhodujúce, či je naplnená subjektívna
stránka obohateného, teda či tento vznikol zavinením obohateného. Stačí, že došlo k jeho obohateniu
(R 25/1986). Za bezdôvodné obohatenie zákon považuje aj plnenie, ktorého právny dôvod pôvodne

existoval, avšak následne odpadol v dôsledku inej právnej skutočnosti významnej pre trvanie záväzku.
Najčastejšímdôvodomjenapr.zrušeniezmluvy,pričomdôvodomukončeniavzťahumôžebyťakýkoľvek
dôvod majúci za následok jeho zánik.
14. Záväzkové právne vzťahy, pre ktoré je charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na plnenie
(pohľadávku) a dlžníkovi povinnosť na plnenie (dlh) vznikajú nielen z dvojstranných právnych úkonov,

ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených podmienok, teda okrem iného aj z bezdôvodného
obohatenia, ako ustanovuje zákon.
Bezdôvodné obohatenie teda predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu,
na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať
bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti je nepochybné,

že ide o dlh peňažný, z ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 OZ nepriaznivý
dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z
omeškania (rozsudok NS ČR z 29.3.2001 sp. zn. 25Cdo 2895/99).
15. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

17. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.18. Z vyššie uvedených dôvodov súd priznal úrok z omeškania vo výške 5,05 % žalobkyni, a to odo dňa
1.2.2016 do zaplatenia, t. j. deň, kedy opustila spoločnú domácnosť.
19. Súd má za to, že finančné prostriedky ktoré získal žalovaný viedli k zhodnoteniu nehnuteľnosti

a získaniu majetkového prospechu. Tento majetkový prospech nastal v dobe, keď žalobkyňa
poukázala finančné prostriedky na účet žalovaného, a ktorý použil finančné prostriedky na zhodnotenie
nehnuteľnosti, a to v čase, keď strany sporu žili v spoločnej domácnosti a ako aj sám žalovaný potvrdil,
tieto finančné prostriedky mali byť ako vklad do nehnuteľnosti s tým, že hodnota finančných prostriedkov
bude tvoriť podiel na existujúcej nehnuteľnosti, čo sa však nestalo, nakoľko žalobkyňa opustila spoločnú

domácnosť aj s maloletými deťmi, a to z dôvodu fyzického a psychického násilia zo strany žalovaného.
Jednoznačne mal súd preukázané, že zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu v sume
43 000 eur a tieto je povinný aj vydať. Neobstojí námietka, že nedošlo k zhodnoteniu majetku, a to z
dôvodu,žežalovanýinvestovaldonehnuteľnosti300000eurauvedenúnehnuteľnosťpredalza254000
eur. Uvedené tvrdenia sa nezakladajú na pravde, už by bolo proti logike, že o cca 50 000 eur by žalovaný
znížilhodnotunehnuteľnosti.Aletoniejepredmetomtohtodokazovania.Súdcelésprávaniežalovaného

považujezavrozporesdobrýmimravmi,nakoľkosícemalprávopredaťnehnuteľnosť,lebobolvýlučným
vlastníkom, avšak vedel, že prebieha súdne konanie a napriek tomu z predaja nehnuteľnosti neposkytol
žiadne finančné prostriedky žalobkyni, hoci vedel, že investovala do jeho nehnuteľnosti, ktorá mala
byť akože spoločná v podielovom spoluvlastníctve (čo sám žalovaný potvrdil). A taktiež súd považuje
konanie, že nehnuteľnosť predal a zároveň uviedol na pojednávaní, že ide postaviť rodinný dom pre deti,

to znamená, že jednej nehnuteľnosti sa zbavil tým, že uzatvoril kúpnu zmluvu a druhú nehnuteľnosť,
výstavbu, ide realizovať opätovne.
20. Z vyššie uvedených dôvodov súd vyhovel žalobkyni v celom rozsahu, nakoľko mal za to a
preukázané, že táto v dobrom úmysle finančné prostriedky poukázala na účet žalobcu a tento odmietol
vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie, a to z dôvodu, že sa jednalo o spotrebované finančné

prostriedky, ktoré použili na živobytie. Žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno a dostatočne preukázala
výpisom z bánk, že finančné prostriedky boli poukázané výlučne na účet žalovaného, ktorý mal
dispozičné právo s týmto účtom.
21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

22. Súd priznal úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.