Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. september 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 6T/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716010266
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Roth
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8716010266.6

Rozhodnutie

Okresný súd Poprad v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Rotha a členov senátu Rudolfa Babiča
a Michala Havaša, v trestnej veci obžalovaného T.. O. M., trestne stíhaného pre zločin neodvedenia
dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na
Okresnom súde Poprad dňa 25. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

T.. O. M., nar. XX. X. XXXX Z. O. - A. A., trvale
bytom O., G. L. XXXX/XX,

j e v i n n ý , ž e

ako konateľ obchodnej spoločnosti Q. - O., s.r.o., so sídlom E. R. X, 058 01 Poprad, (od 17.03.2011

pod obchodným menom T. R. s.r.o., so sídlom Š. X, XXX XX K.), IČO: XXXXXXXX s oprávnením konať
v mene spoločnosti samostatne, vystupujúc v mene obchodnej spoločnosti ako osoba zodpovedná
za riadne odvádzanie daňových povinností, vedomý si svojej povinnosti vykonávať svoju pôsobnosť
s odbornou starostlivosťou neodviedol Daňovému úradu Poprad vlastnú daňovú povinnosť na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2010 v sume 25.416,92 Eur, priznanú v daňovom

priznaní k dani z pridanej hodnoty za uvedené obdobie podanom dodatočne dňa 29.04.2010, a to
aj napriek tomu, že priznaná daň z pridanej hodnoty bola obchodnej spoločnosti uhradená v tomto
zdaňovacom období do splatnosti dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 33.844 Eur za dodané tovary
a služby na základe vystavených dodávateľských faktúr, a to č.OA100016 zo dňa 3.3.2010 na sumu
9.989 Eur; OA100018 zo dňa 15.3.2010 na sumu 4.549,50 Eur; OA100019 zo dňa 15.3.2010 na sumu
49.820 Eur; OA100020 zo dňa 16.3.2010 na sumu 6.557,50 Eur; OA100021 zo dňa 17.3.2010 na

sumu 30.750 Eur; OA100022 zo dňa 19.3.2010 na sumu 13.059 Eur; OA 100023 zo dňa 22.3.2010
na sumu 6.445 Eur; OA 100024 zo dňa 25.3.2010 na sumu 4.995 Eur; OA 100025 zo dňa 26.3.2010
na sumu 7.975 Eur; OA 100026 zo dňa 31.3.2010 na sumu 5.712 Eur; OM100018 zo dňa 17.03.2010
na sumu 63,05 Eur; OM100019 zo dňa 17.03.2010 na sumu 399,34 Eur; OM100020 zo dňa 18.03.2010
na sumu 2.341,44 Eur; OM 100021 zo dňa 22.3.2010 na sumu 112,54 Eur; OM 100022 zo dňa
26.3.2010 na sumu 197,54 Eur; OM 100023 zo dňa 29.3.2010 na sumu 525,98 Eur; OM 100024

zo dňa 30.3.2010 na sumu 107,77 Eur; OM 100025 zo dňa 30.3.2010 na sumu 493,87 Eur; OM
100026 zo dňa 30.3.2010 na sumu 792,55 Eur; OM 100028 zo dňa 31.3.2010 na sumu 29,77 Eur;
OS100092 zo dňa 02.03.2010 na sumu 96,39 Eur; OS100093 zo dňa 03.03.2010 na sumu 408,57 Eur;
OS100094 zo dňa 03.03.2010 na sumu 104,92 Eur; OS100096 zo dňa 04.03.2010 na sumu 265,37 Eur;
OS100099 zo dňa 05.03.2010 na sumu 41,65 Eur; OS1000100 zo dňa 08.03.2010 na sumu 265,77 Eur;
OS1000101 zo dňa 08.03.2010 na sumu 456,66 Eur; OS1000102 zo dňa 08.03.2010 na sumu 3.469,49

Eur; OS1000103 zo dňa 09.03.2010 na sumu 117,60 Eur; OS1000104 zo dňa 09.03.2010 na sumu
588,00Eur;OS1000106zodňa09.03.2010nasumu35,20Eur;OS1000107zodňa09.03.2010nasumu
115,28 Eur; OS1000109 zo dňa 09.03.2010 na sumu 73,42 Eur; OS1000110 zo dňa 10.03.2010 na sumu
29,61 Eur; OS1000111 zo dňa 12.03.2010 na sumu 161,59 Eur; OS1000112 zo dňa 12.03.2010 na sumu
406,17 Eur; OS1000113 zo dňa 12.03.2010 na sumu 177,07 Eur; OS1000115 zo dňa 15.03.2010 na
sumu 151,31 Eur; OS1000116 zo dňa 15.03.2010 na sumu 220,00 Eur; OS1000117 zo dňa 16.03.2010

na sumu 111,24 Eur; OS1000119 zo dňa 16.03.2010 na sumu 1,19 Eur; OS1000122 zo dňa 16.03.2010na sumu 323,35 Eur; OS1000126 zo dňa 19.03.2010 na sumu 105,80 Eur; OS1000129 zo dňa
24.03.2010 na sumu 345,40 Eur; OS1000130 zo dňa 25.03.2010 na sumu 427,39 Eur; OS1000132 zo
dňa 26.03.2010 na sumu 575,42 Eur; OS1000133 zo dňa 29.03.2010 na sumu 264,00 Eur; OS1000134

zo dňa 30.03.2010 na sumu 1.892,56 Eur; OS1000136 zo dňa 31.03.2010 na sumu 666,96 Eur;
OS1000137 zo dňa 31.03.2010 na sumu 1.283,65 Eur; PR 1/3 zo dňa 01.03.2010 na sumu 711,92 Eur;
PR 2/3 zo dňa 02.03.2010 na sumu 2.202,31 Eur; PR 3/3 zo dňa 03.03.2010 na sumu 742,72 Eur; PR
4/3 zo dňa 04.03.2010 na sumu 868,91 Eur; PR 5/3 zo dňa 05.03.2010 na sumu 342,30 Eur; PR 7/3
zo dňa 07.03.2010 na sumu 679,31 Eur; PR 8/3 zo dňa 08.03.2010 na sumu 650,88 Eur; PR 9/3 zo

dňa 09.03.2010 na sumu 3.464,41 Eur; PR 10/3 zo dňa 10.03.2010 na sumu 773,24 Eur; PR 11/3 zo
dňa 11.03.2010 na sumu 471,79 Eur; PR 12/3 zo dňa 13.03.2010 na sumu 876,73 Eur; PR 13/3 zo
dňa 15.03.2010 na sumu 802,20 Eur; PR 14/3 zo dňa 16.03.2010 na sumu 404,02 Eur; PR 15/3 zo
dňa 17.03.2010 na sumu 163,11 Eur; PR 16/3 zo dňa 18.03.2010 na sumu 1.647,97 Eur; PR 17/3 zo
dňa 19.03.2010 na sumu 920,99 Eur; PR 18/3 zo dňa 22.03.2010 na sumu 951,06 Eur; PR 19/3 zo
dňa 23.03.2010 na sumu 398,48 Eur; PR 20/3 zo dňa 24.03.2010 na sumu 198,41 Eur; PR 21/3 zo

dňa 25.03.2010 na sumu 1.471,74 Eur; PR 22/3 zo dňa 26.03.2010 na sumu 444,94 Eur; PR 23/3 zo
dňa 29.03.2010 na sumu 2.049,45 Eur; PR 24/3 zo dňa 30.03.2010 na sumu 937,14 Eur; PR 25/3 zo
dňa 31.03.2010 na sumu 2.144,50 Eur, za zdaňovacie obdobie apríl 2010 neodviedol Daňovému úradu
Poprad vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 14.572,34 Eur, priznanú v daňovom
priznaní k dani z pridanej hodnoty za uvedené obdobie podanom dňa 25.05.2010, a to aj napriek tomu,

že priznaná daň z pridanej hodnoty bola obchodnej spoločnosti uhradená v tomto zdaňovacom období
do splatnosti dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 28.882,14 Eur za dodané tovary a služby na
základe vystavených dodávateľských faktúr, a to č. OA100035 zo dňa 22.4.2010 na sumu 26.250 Eur;
OM100030 zo dňa 23.04.2010 na sumu 15,01 Eur; OM100031 zo dňa 26.04.2010 na sumu 611,86 Eur;
OM100032 zo dňa 27.04.2010 na sumu 270,81 Eur; OM100033 zo dňa 27.04.2010 na sumu 129,39 Eur;

OM100034 zo dňa 30.04.2010 na sumu 3,59 Eur; OM100035 zo dňa 30.04.2010 na sumu 192,02 Eur;
OS100138 zo dňa 06.04.2010 na sumu 127,01 Eur; OS100139 zo dňa 06.04.2010 na sumu 2.491,22
Eur; OS100140 zo dňa 06.04.2010 na sumu 4.951,45 Eur; OS100142 zo dňa 08.04.2010 na sumu
414,25 Eur; OS100143 zo dňa 08.04.2010 na sumu 105,54 Eur; OS100147 zo dňa 12.04.2010 na sumu
471,04 Eur; OS100149 zo dňa 12.04.2010 na sumu 3.650,44 Eur; OS100150 zo dňa 13.04.2010 na

sumu 1.795,92 Eur; OS100151 zo dňa 13.04.2010 na sumu 1,19 Eur; OS100152 zo dňa 14.04.2010 na
sumu 2.007,08 Eur; OS100154 zo dňa 15.04.2010 na sumu 1.098,64 Eur; OS100155 zo dňa 16.04.2010
na sumu 25,53 Eur; OS100156 zo dňa 16.04.2010 na sumu 35,20 Eur; OS100157 zo dňa 16.04.2010
na sumu 115,28 Eur; OS100158 zo dňa 16.04.2010 na sumu 117,60 Eur; OS100159 zo dňa 16.04.2010
na sumu 588 Eur; OS100160 zo dňa 16.04.2010 na sumu 23,69 Eur; OS100161 zo dňa 16.04.2010 na

sumu 324,99 Eur; OS100162 zo dňa 19.04.2010 na sumu 35,51 Eur; OS100163 zo dňa 19.04.2010 na
sumu 288,43 Eur; OS100164 zo dňa 21.04.2010 na sumu 32,13 Eur; OS100165 zo dňa 22.04.2010 na
sumu 222,47 Eur; OS100166 zo dňa 23.04.2010 na sumu 346,18 Eur; OS100167 zo dňa 23.04.2010 na
sumu 51,43 Eur; OS100168 zo dňa 26.04.2010 na sumu 14,28 Eur; OS100169 zo dňa 27.04.2010 na
sumu 165,53 Eur; OS100170 zo dňa 28.04.2010 na sumu 39,03 Eur; OS100172 zo dňa 30.04.2010 na

sumu 242,28 Eur; OS100173 zo dňa 30.04.2010 na sumu 688,82 Eur; OS100174 zo dňa 30.04.2010 na
sumu 23,69 Eur; OS100175 zo dňa 30.04.2010 na sumu 3.035,42 Eur; OS100177 zo dňa 30.04.2010
na sumu 2,38 Eur; PR01/4 zo dňa 01.04.2010 na sumu 907,33 Eur; PR02/4 zo dňa 06.04.2010 na
sumu 958,88 Eur; PR03/4 zo dňa 07.04.2010 na sumu 657,29 Eur; PR04/4 zo dňa 08.04.2010 na
sumu 609,67 Eur; PR05/4 zo dňa 09.04.2010 na sumu 1.924,71 Eur; PR06/4 zo dňa 12.04.2010 na

sumu 355,57 Eur; PR07/4 zo dňa 13.04.2010 na sumu 1.562,55 Eur; PR08/4 zo dňa 14.04.2010 na
sumu 3.664,59 Eur; PR09/4 zo dňa 15.04.2010 na sumu 1.386,26 Eur; PR10/4 zo dňa 16.04.2010 na
sumu 777,41 Eur; PR11/4 zo dňa 19.04.2010 na sumu 560,36 Eur; PR12/4 zo dňa 20.04.2010 na
sumu 2.931,83 Eur; PR13/4 zo dňa 21.04.2010 na sumu 1.359,76 Eur; PR14/4 zo dňa 22.04.2010
na sumu 594,81 Eur; PR15/4 zo dňa 23.04.2010 na sumu 623,11 Eur; PR16/4 zo dňa 26.04.2010 na

sumu 2.038,53 Eur; PR17/4 zo dňa 27.04.2010 na sumu 1.290,13 Eur; PR18/4 zo dňa 28.04.2010
na sumu 1.175,69 Eur; PR19/4 zo dňa 29.04.2010 na sumu 871,14 Eur; PR20/4 zo dňa 30.04.2010
na sumu 1.190,88 Eur, za zdaňovacie obdobie máj 2010 neodviedol Daňovému úradu Poprad vlastnú
daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 16.654,54 Eur, priznanú v daňovom priznaní k
dani z pridanej hodnoty za uvedené obdobie podanom dňa 25.06.2016, a to aj napriek tomu, že

priznaná daň z pridanej hodnoty bola obchodnej spoločnosti uhradená v tomto zdaňovacom období
do splatnosti dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 27.501,17 Eur za dodané tovary a služby na
základe vystavených dodávateľských faktúr, a to č. OA100042 zo dňa 10.5.2010 na sumu 16.198,81
Eur; OA100043 zo dňa 10.5.2010 na sumu 14.066,80 Eur; OA100046 zo dňa 13.5.2010 na sumu15.008Eur;OA100049 zodňa14.5.2010nasumu5.742,50Eur; OA100050 zodňa20.5.2010nasumu
10.123,77 Eur; OA100051 zo dňa 20.5.2010 na sumu 10.424,55 Eur; OA100052 zo dňa 21.5.2010
na sumu 7.945 Eur; OM100036 zo dňa 3.5.2010 na sumu 68,88 Eur; OM100037 zo dňa 3.5.2010 na

sumu 434,62 Eur; OM100038 zo dňa 14.5.2010 na sumu 351,75 Eur; OM100039 zo dňa 24.5.2010 na
sumu 737,30 Eur; OM100040 zo dňa 28.5.2010 na sumu 314,92 Eur; OS100176 zo dňa 03.05.2010
na sumu 889,53 Eur; OS100179 zo dňa 4.5.2010 na sumu 400,89 Eur; OS100181 zo dňa 4.5.2010
na sumu 165,53 Eur; OS100182 zo dňa 4.5.2010 na sumu 81,98 Eur; OS100183 zo dňa 6.5.2010
na sumu 19,04 Eur; OS100185 zo dňa 6.5.2010 na sumu 117,60 Eur; OS100186 zo dňa 6.5.2010

na sumu 588 Eur; OS100187 zo dňa 6.5.2010 na sumu 44,01 Eur; OS100188 zo dňa 6.5.2010 na
sumu 132,01 Eur; OS100190 zo dňa 6.5.2010 na sumu 131 Eur; OS100191 zo dňa 6.5.2010 na sumu
428,40 Eur; OS100193 zo dňa 10.5.2010 na sumu 109,17 Eur; OS100194 zo dňa 12.5.2010 na sumu
659,02 Eur; OS100195 zo dňa 12.5.2010 na sumu 71,78 Eur; OS100197 zo dňa 13.5.2010 na sumu
269,18 Eur; OS100198 zo dňa 13.5.2010 na sumu 1.190 Eur; OS100199 zo dňa 13.5.2010 na sumu
258,24 Eur; OS100200 zo dňa 13.5.2010 na sumu 412,39 Eur; OS100201 zo dňa 13.5.2010 na sumu

543,40 Eur; OS100202 zo dňa 14.5.2010 na sumu 1.484,26 Eur; OS100203 zo dňa 14.5.2010 na
sumu 202,49 Eur; OS100204 zo dňa 14.5.2010 na sumu 501,38 Eur; OS100205 zo dňa 17.5.2010 na
sumu 2.656,60 Eur; OS100207 zo dňa 19.5.2010 na sumu 62,86 Eur; OS100208 zo dňa 19.5.2010
na sumu 32,76 Eur; OS100210 zo dňa 20.5.2010 na sumu 62,43 Eur; OS100212 zo dňa 21.5.2010 na
sumu 735,49 Eur; OS100216 zo dňa 24.5.2010 na sumu 27,57 Eur; OS100218 zo dňa 25.5.2010 na

sumu 254,65 Eur; OS100219 zo dňa 25.5.2010 na sumu 49,56 Eur; OS100221 zo dňa 26.5.2010 na
sumu 272,51 Eur; OS100222 zo dňa 26.5.2010 na sumu 306,69 Eur; OS100223 zo dňa 26.5.2010 na
sumu 478,63 Eur; OS100224 zo dňa 26.5.2010 na sumu 274,94 Eur; OS100226 zo dňa 29.5.2010 na
sumu 1.421,55 Eur; OS100227 zo dňa 29.5.2010 na sumu 942,48 Eur; PR2/5 zo dňa 4.5.2010 na sumu
495,27 Eur; PR3/5 zo dňa 05.05.2010 na sumu 1.422,93 Eur; PR1/5 zo dňa 06.05.2010 na sumu 510,09

Eur; PR4/5 zo dňa 06.05.2010 na sumu 794,66 Eur; PR5/5 zo dňa 07.05.2010 na sumu 756,32 Eur;
PR6/5 zo dňa 10.05.2010 na sumu 680,88 Eur; PR7/5 zo dňa 11.05.2010 na sumu 1.636,40 Eur; PR8/5
zo dňa 12.05.2010 na sumu 1.265,78 Eur; PR9/5 zo dňa 13.05.2010 na sumu 1.522,06 Eur; PR10/5
zo dňa 14.05.2010 na sumu 250,50 Eur; PR11/5 zo dňa 17.05.2010 na sumu 1.165,50 Eur; PR12/5
zo dňa 18.05.2010 na sumu 1.413,35 Eur; PR13/5 zo dňa 19.05.2010 na sumu 509,57 Eur; PR14/5

zo dňa 20.05.2010 na sumu 1.147,79 Eur; PR15/5 zo dňa 21.05.2010 na sumu 1.620,17 Eur; PR16/5
zo dňa 24.05.2010 na sumu 2.095,21 Eur; PR17/5 zo dňa 25.05.2010 na sumu 698,85 Eur; PR18/5
zo dňa 26.05.2010 na sumu 1.433,55 Eur; PR19/5 zo dňa 27.05.2010 na sumu 731,11 Eur; PR20/5 zo
dňa 28.05.2010 na sumu 2.100,81 Eur; PR21/5 zo dňa 31.05.2010 na sumu 993,78 Eur, za zdaňovacie
obdobie jún 2010 neodviedol Daňovému úradu Poprad vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej

hodnoty v sume 30.523,47 Eur, priznanú v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za uvedené
obdobie podanom dňa 26.07.2010, a to aj napriek tomu, že priznaná daň z pridanej hodnoty bola
obchodnej spoločnosti uhradená v tomto zdaňovacom období do splatnosti dane z pridanej hodnoty v
celkovej výške 37.677,47 Eur za dodané tovary a služby na základe vystavených dodávateľských faktúr,
a to č. OA100056 zo dňa 03.06.2010 na sumu 16.964,08 Eur; OA100058 zo dňa 09.06.2010 na sumu

58.404 Eur; OA100059 zo dňa 10.06.2010 na sumu 15.890 Eur; OA100060 zo dňa 14.06.2010 na sumu
28.101,85 Eur; OA100061 zo dňa 16.06.2010 na sumu 11.090 Eur; OA100062 zo dňa 17.06.2010 na
sumu 27.164,81 Eur; OA100063 zo dňa 18.06.2010 na sumu 11.990 Eur; OA100064 zo dňa 23.06.2010
na sumu 24.628,01 Eur; OA100065 zo dňa 24.06.2010 na sumu 10.445,87 Eur; OM100041 zo dňa
1.6.2010 na sumu 95,07 Eur; OM100042 zo dňa 2.6.2010 na sumu 110,34 Eur; OM100043 zo dňa

3.6.2010 na sumu 551,27 Eur; OM100044 zo dňa 8.6.2010 na sumu 31,61 Eur; OM100045 zo dňa
16.6.2010 na sumu 63,05 Eur; OM100046 zo dňa 16.6.2010 na sumu 139,15 Eur; OM100047 zo dňa
29.6.2010 na sumu 480,47 Eur; OS100229 zo dňa 2.6.2010 na sumu 947,99 Eur; OS100230 zo dňa
2.6.2010 na sumu 326,16 Eur; OS100232 zo dňa 4.6.2010 na sumu 130,19 Eur; OS100235 zo dňa
7.6.2010 na sumu 231,03 Eur; OS100236 zo dňa 7.6.2010 na sumu 30,37 Eur; OS100237 zo dňa

7.6.2010 na sumu 41,89 Eur; OS100238 zo dňa 7.6.2010 na sumu 137,17 Eur; OS100239 zo dňa
7.6.2010 na sumu 139,94 Eur; OS100240 zo dňa 7.6.2010 na sumu 699,72 Eur; OS100241 zo dňa
7.6.2010 na sumu 82,47 Eur; OS100242 zo dňa 9.6.2010 na sumu 114,51 Eur; OS100243 zo dňa
10.6.2010 na sumu 58,31 Eur; OS100246 zo dňa 10.6.2010 na sumu 418,21 Eur; OS100253 zo dňa
14.6.2010 na sumu 174,74 Eur; OS100256 zo dňa 14.6.2010 na sumu 25,53 Eur; OS100257 zo dňa

15.6.2010 na sumu 94,57 Eur; OS100258 zo dňa 15.6.2010 na sumu 359,28 Eur; OS100259 zo dňa
15.6.2010 na sumu 565,73 Eur; OS100261 zo dňa 18.6.2010 na sumu 1.700,37 Eur; OS100262 zo dňa
21.6.2010 na sumu 123,88 Eur; OS100263 zo dňa 23.6.2010 na sumu 251,91 Eur; OS100264 zo dňa
23.6.2010 na sumu 119,81 Eur; OS100265 zo dňa 28.6.2010 na sumu 290,62 Eur; OS100266 zo dňa28.6.2010 na sumu 524,97 Eur; OS100267 zo dňa 29.6.2010 na sumu 58,31 Eur; OS100268 zo dňa
29.6.2010 na sumu 248,25 Eur; OS100269 zo dňa 29.6.2010 na sumu 163,83 Eur; OS100296 zo
dňa 30.6.2010 na sumu 39,50 Eur; OS100302 zo dňa 30.6.2010 na sumu 119,38 Eur; PR01/6 zo

dňa 1.6.2010 na sumu 439,81 Eur; PR02/6 zo dňa 2.6.2010 na sumu 382,82 Eur; PR03/6 zo dňa
3.6.2010 na sumu 1.362,12 Eur; PR04/6 zo dňa 4.6.2010 na sumu 1.297,25 Eur; PR05/6 zo dňa
7.6.2010 na sumu 1.655,85 Eur; PR06/6 zo dňa 8.6.2010 na sumu 207,96 Eur; PR07/6 zo dňa 9.6.2010
na sumu 1.228,01 Eur; PR08/6 zo dňa 10.6.2010 na sumu 789,71 Eur; PR09/6 zo dňa 11.6.2010
na sumu 1.272,40 Eur; PR10/6 zo dňa 12.6.2010 na sumu 78,31 Eur; PR11/6 zo dňa 14.6.2010 na

sumu 1.247,96 Eur; PR12/6 zo dňa 15.6.2010 na sumu 2.285,58 Eur; PR13/6 zo dňa 16.6.2010 na
sumu 1.518,40 Eur; PR14/6 zo dňa 18.6.2010 na sumu 1.259,93 Eur; PR15/6 zo dňa 21.6.2010 na
sumu 324,70 Eur; PR16/6 zo dňa 22.6.2010 na sumu 1.292,96 Eur; PR17/6 zo dňa 23.6.2010 na sumu
1.276,41 Eur; PR18/6 zo dňa 24.6.2010 na sumu 1.061,03 Eur; PR19/6 zo dňa 25.6.2010 na sumu
453,25 Eur; PR20/6 zo dňa 28.6.2010 na sumu 253,15 Eur; PR21/6 zo dňa 29.6.2010 na sumu 977,66
Eur; PR22/6 zo dňa 30.6.2010 na sumu 1.230,29 Eur, za zdaňovacie obdobie október 2010 neodviedol

Daňovému úradu Poprad vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 605,20 Eur,
priznanú v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za uvedené obdobie podanom dňa 25.11.2010,
a to aj napriek tomu, že priznaná daň z pridanej hodnoty bola obchodnej spoločnosti uhradená v tomto
zdaňovacom období do splatnosti dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 668,91 Eur za dodané tovary
a služby na základe vystavených dodávateľských faktúr, a to č. OS100376 zo dňa 18.10.2010 na sumu

115,28 Eur; OS100377 zo dňa 18.10.2010 na sumu 35,20 Eur; OS100379 zo dňa 18.10.2010 na sumu
588 Eur; OS100387 zo dňa 21.10.2010 na sumu 3.451 Eur, čím za zdaňovacie obdobia marec 2010,
apríl 2010, máj 2010, jún 2010 a október 2010 neodviedol do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky
daň z pridanej hodnoty v celkovej výške 87.772,47 Eur

t e d a

zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatnú daň, ktorú zrazil a vybral podľa zákona v úmysle
zadovážiť inému neoprávnený prospech a spôsobil tak značnú škodu

č í m s p á c h a l

zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 277 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 2
písm. e) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu
podmienečne odkladá a zároveň mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky a zároveň mu
podľa § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona ukladá primeranú povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s
probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom výchovnému programu zameranému na
oblasť daňového a ekonomického poradenstva.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 22. 3. 2016 podal na tunajšom súde obžalobu 1 Pv 514/12
zo dňa 21. 3. 2016 na obvineného T.. O. M. pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods.
1, ods. 3 Trestného zákona, a to na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v skutkovej vete výroku
tohto rozsudku.

Súd vo veci vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie, z výsledkov ktorého zistil nasledovné:Obžalovaný O. M. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinný zo spáchania
skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba. Vo svojej výpovedi uviedol, že v rozhodujúcom období, ktoré

súvisí s jeho trestným stíhaním, bol konateľom spoločnosti Q. - O., s. r. o. Poprad, pričom podnikal
spolu so svojím bratom a úlohy mali rozdelené, keď jeho brat sa venoval činnosti servisu vozidiel a
jeho úlohou bolo vedenie samotnej spoločnosti a predaj vozidiel. Poukázal na to, že je mu kladené
za vinu neodvedenie dane v období rokov 2010, pričom v uvedenom roku zo strany spoločnosti bola
na dani zaplatená vyššia suma, ako bol samotný predpis, čo len potvrdzuje tú skutočnosť, že z jeho

strany nešlo o úmysel krátiť dane. Pokiaľ by situácia vo firme umožňovala zaplatiť vyššiu sumu na
daniach, tak by zaplatil viac. Zo strany spoločnosti boli platené dane podľa predpisu a platby naviac
súviseli s nedoplatkom na daniach za predchádzajúce obdobie. Z daňového úradu mu boli doručované
oznámenia, že firma nemá nedoplatky na daniach, ktoré sú exekučne vymáhané, ktoré potvrdenia
bolo potrebné predkladať napr. pri účasti na verejných súťažiach. Zdôraznil, že v r. 2010 spoločnosť
na dani z pridanej hodnoty zaplatila oproti predpisu sumu približne 45.000,- eur naviac. Mal za to, že

jednotlivé platby v tomto smere súviseli s platením tejto dane v zmysle predpisu a naviac predstavovali
aj úhrady nedoplatkov z predchádzajúceho obdobia, kt. súviseli s obdobím r. 2007 a ktorú záležitosť
aj osobne prejednával na daňovom úrade. Účtovníctvo spoločnosti viedla ekonómka T. O., ktorá každý
mesiac prišla za ním s formulármi DPH, ktoré podpisoval. Vstupy a výstupy na DPH boli účtované
systémom podvojného účtovníctva, pričom vo firme existoval softvér spojený s vedením jednak servisu,

ako aj predaja náhradných dielov a príslušenstva a samotného predaja vozidiel. Jednotlivé oddelenia
boli softvérovo prepojené a ekonómka mala k dispozícii priame podklady o pohyboch v súvislosti s
týmito činnosťami. Samotná ekonómka potom aj vypisovala daňové formuláre, ktoré on podpisoval.
Zdrojom príjmov počas stíhaného obdobia bol jednak servis áut spojený s predajom náhradných dielov
a príslušenstva a nie veľký podiel na príjmoch mal aj predaj áut. V r. 2010 došlo k poklesu predaja

vozidiel o viac ako polovicu v porovnaní s predchádzajúcim rokom, keď sa podarilo predať okolo 250
áut. Zdôraznil, že na to, aby mohli licenčne predávať autá, potrebovali postaviť novú servisnú halu,
ktorá bola dokončená v r. 2007, keď sa stavalo sa pomerne vysoké náklady, pričom v neskoršom
období došlo k výraznému poklesu cien v stavebníctve. Táto situácia mala potom za následok výrazné
zaťaženie spojené so splácaním úveru, ktorý bol použitý na výstavbu haly. Vo vzťahu k vystaveným

faktúram pre odberateľov počas stíhaného obdobia uviedol, že nie všetky faktúry boli uhrádzané v lehote
splatnosti, na druhej strane zo strany spoločnosti museli byť faktúry pre dodávateľov (napr. náhradných
dielov) uhrádzané načas. Došlo aj k situáciám, že niektoré faktúry ostali neuhradené, konkrétne si
spomína na jednu faktúru v objeme 2.500,- eur, ktorá sa stala nevymožiteľnou. Na otázku, či DPH
priznaná v jednotlivých daňových priznaniach počas stíhaného obdobia bola aj skutočne uhradená

v lehote splatnosti zo strany odberateľov uviedol, že na jednotlivé obdobia si nepamätá, ale mali aj
neplatičov a predpokladá, že aj v jednotlivých mesiacoch, ktoré súvisia s jeho trestným stíhaním,
nedošlo vždy k reálnemu výberu na dani pri vstupe. Vo firme však nemohli nijako separovať, čo sú
finančné prostriedky určené na výber daní, a len zvyšok peňazí používať na ďalšie toky. Vo firme
bol jeden účet a finančné prostriedky boli používané na všetky spojené náklady firmy. Či obchodná

spoločnosť počas stíhaného obdobia mala aj ďalšie daňové nedoplatky, na to si s odstupom času
nespomína, spomína si, že počas vyšetrovania došlo k úhrade nejakého nedoplatku na dani z príjmu
v sume cca 4.000,- eur v 2 úhradách. Na otázku, akým spôsobom sa dozvedel, ako má spoločnosť
plniť svoju daňovú povinnosť na DPH uviedol, že samotné platby a ich realizáciu mala na starosti
ekonómka a predpokladá, že ona v tomto smere komunikovala s daňovým úradom aj vo vzťahu k otázke

spôsobu úhrady dane v jednotlivých obdobia. Pokiaľ si spomína, tak on na daňovom úrade bol raz
v r. 2007 a potom bol aj na inom stretnutí, kde mu bolo spomínané, že pokiaľ nebude zaplatená v
lehote splatnosti, tak platba sa presunie na nejaký iný účet. S daňovým úradom komunikoval prevažne
telefonicky. Má vedomosť o tom, že v r. 2010 sa viedlo jedno daňové exekučné konanie, pravdepodobne
od mesiaca november 2010, na základe čoho im z účtu bolo stiahnutých cez 40.000,- eur. Šlo o

konanie vo vzťahu k DPH, týkalo sa mesiacov január, február a marec 2010. Rovnako si spomína,
že voči spoločnosti bolo vedené aj iné daňové exekučné konanie, a to v r. 2007, kedy sa s daňovým
úradom dohodli na splátkach, pričom predpokladá, že k nejakým úhradám splátok aj došlo, lebo v
exekučnom konaní sa už nepokračovalo. Objem nedoplatkov na daniach v tom období predstavovala
suma cca 2.000.000,- Sk. Výšku daňových nedoplatkov väčšinou riešil s ekonómkou, ktorá viedla túto

evidenciu, ale v akom rozsahu boli tie nedoplatky, na to si už nespomína. Mimo tých prípadov, na
ktoré poukazoval, ktoré súviseli s vykonávanými exekúciami, na daňový úrad nechodil. Potvrdenia
z daňového úradu, ale aj ďalších inštitúcií, ktoré súviseli s nevedením exekučných konaní, vrátane
daňového exekučného konania, resp. neevidovaním nedoplatkov, vybavovala ekonómka. K hodnotemajetku, ktorým spoločnosť disponovala v r. 2010 uviedol, že spoločnosť mala nehnuteľnosť - budovu,
ktorá bola postavená financovaním zo strany leasingovej spoločnosti, na ktorú bolo zriadené záložné
právo a takisto mali aj servisné zariadenie, kde prevažná časť bola leasingovaná. Celkovú hodnotu

majetku však odhadnúť nevie. Mali aj skladové zásoby, keďže boli predajcom vozidiel, na ktoré však
mala záložné právo UniCredit banka, vo vzťahu ku ktorej mali úverový záväzok v objeme cca 100.000,-
eur. Ich majetok predstavoval aj skladové zásoby náhradných dielov vozidiel zn. Mitsubischi, predajom
ktorých sa spoločnosť venovala v minulosti, ktoré sa však stali nepredajné. V r. 2011 došlo k prevodu
jeho obchodného podielu v spoločnosti na pána J., pričom celú transakciu koordinoval p. M.. Po prevode

obchodného podielu prestal byť konateľom spoločnosti. Či informoval nového konateľa o existencii a
výške nedoplatku na daniach, na to si nespomína. Vznikla nová spoločnosť Q., a. s., ktorá prevzala tak
majetok, ako aj záväzky, na ktorú spoločnosť prešla aj budova. Na otázku, či reálnu úhradu predpisu
DPH podpisoval on alebo niekto iný s jeho súhlasom, uviedol, že o týchto úhradách vedel. Právo posielať
peniaze z účtu mala ekonómka, ktorá ho vždy informovala o tom, akú sumu sú schopní uhradiť. Na
aké číslo účtu (daňového účtu) sa bude platiť úhrada, neskúmal. Vo svojej výpovedi sa obžalovaný

vyjadril aj k zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 24. 10. 2007 na Daňovom úrade Poprad (na čl. 495
spisu), uviedol, že vo svojej predchádzajúcej výpovedi mal na mysli práve prejednávanie nedoplatku k
exekučnému konaniu z r. 2007, ktorého sa zúčastnil. V tejto zápisnici sa vyjadril k zvýšeným nákladom
spojeným s výstavbou servisnej haly, ktorá bola kolaudovaná v septembri 2007. Zároveň uviedol, že
pri rokovaní na daňovom úrade mu bolo povedané, aby DPH platil na uvedený účet, čo potom správca

dane v systéme rozdelí. Nebolo mu povedané, že ide o exekučný účet. Po tomto rokovaní mu zo strany
správcu dane nebolo doručené žiadne rozhodnutie daňového úradu o začatí daňového exekučného
konania na vymáhanie sumy uvedenej v samotnej zápisnici. Takisto mu nebolo špecifikované, aká suma
predstavuje daňový nedoplatok na DPH a aká suma nedoplatok na dani z príjmu právnických osôb
vo vzťahu k celkovej sume, ktorá je uvedená v zápisnici. Aj v tomto prípade mal za to, že daňový

úrad si to v systéme rozdelí, akým spôsobom bude pripisovať jednotlivé sumy. Vyjadril výhrady k
podanému znaleckému posudku z odboru účtovníctva, ktorý bol podávaný v predmetnej trestnej veci,
keď poukázal na to, že znalec vychádzal len z dokladov, ktoré boli nájdené pri prehliadke vo firme, ktoré
materiály boli len čiastkové a prakticky šlo o pomocný materiál pre ekonómku a nie kompletné účtovné
doklady. V posudku sú potom zohľadňované len výsledky čiastkových zistení, keď napr. sú zahrnuté

faktúry za predaj áut, ale na druhej strane chýbajú faktúry za servis, či nákladové položky. Vyčíslenie
mesačných nákladov firmy podľa vyjadrenia znalca v sume okolo 335,- eur považuje za neprimerane
nízke, keďže firma ešte fungovala. Zdôraznil, že samotný posudok je založený len na zistení, koľko
peňazí v konkrétnom mesiaci bolo na účte a následne koľko firma mohla zaplatiť na daniach. Znalec
však vôbec nebral do úvahy toky peniazov v jednotlivých mesiacoch a pokiaľ by to bral do úvahy, tak

by potom mohlo dôjsť k situácii, že v neskorších mesiacoch by na činnosť firmy už nezostali finančné
prostriedky. Rovnako nesúhlasil s vyjadrením znalca, že pokiaľ by firma lepšie hospodárila, mohla by
mať viac finančných prostriedkov na úhradu dane.

Svedok T.. Q. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pracuje ako daňový exekútor na Daňovom

úrade v Bratislave, pričom v rámci svojho pracovného zaradenia mal na starosti vymáhanie daňových
nedoplatkov. Vo vzťahu k spoločnosti Q. O., s. r. o. Poprad (od 17. 3. 2011 podnikajúcej pod obchodným
menom T. R., s. r. o. so sídlom Š. X, K.) uviedol, že na základe zistení konštatoval, že v tejto spoločnosti
vznikli pomerne veľké daňové nedoplatky, pričom následne majetok spoločnosti bol prevedený na iný
subjekt Q., a. s., v ktorom fungovali rovnakí konatelia. Novým konateľom spoločnosti Q. O., s. r. o. sa

stal pán J. a tento prevod možno nazvať ako prevod „na bieleho koňa“, pričom pán J. v nasledujúcom
období už nepodával žiadne daňové priznanie. Spoločnosť Q. O., s. r. o. bola mesačným platcom DPH,
pričom vždy do 25. dňa nasledujúceho mesiaca bola povinná podať daňové priznanie a zaplatiť daň.
Uvedená spoločnosť od r. 2004 splatnú daň neplatila načas, aj keď daňové priznanie bolo podávané.
Pamätá si, že vo vzťahu k spoločnosti boli vedené dve exekučné konania, a to ešte na Daňovom úrade

Poprad, pričom čo sa týka toho skoršieho, došlo k úhrade dane ešte pred vydaním exekučného príkazu.
Ďalšieexekučnékonaniesazačalo20.10.2010,výsledkomčohobolačiastočnáúhrada,atoprikázaním
pohľadávky z účtu a predajom jednej hnuteľnej veci - auta. V r. 2011 došlo k prevodu obchodného
podielu. Exekučné konanie, ktoré prebiehalo v r. 2010, sa vzťahoval k trom výkazom nedoplatkov na
DPH a to za obdobia január, február a marec 2010 a v súvislosti s daňou z príjmu za r. 2009 spolu

vo výške 62.631,92 eur. V súvislosti s obdobím, ktoré je predmetom trestného stíhania obžalovaného
a ktoré súvisí s neodvedením DPH za mesiace apríl, máj, jún a október 2010 sa svedok vyjadril, že
exekučné konania v tomto smere vedené neboli a za toto obdobie ani nedošlo k úhrade DPH. Počas
roku 2010 spoločnosť Q. O., s. r. o. bola povinná na DPH uhradiť celkovú sumu v objeme 182.352,62eur. Reálne spoločnosť v r. 2010 zaplatila o 22,32 eur menej, t. j. 182.332,30 eur. Platby na iných
daniach v r. 2010 subjekt nevykonával. V súvislosti so zaplatenou DPH v r. 2010 v objeme 182.332,30
eur správca dane ďalej postupoval v zmysle Zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Keďže

v danom prípade bolo vedené exekučné daňové konanie, tak platba bola pripisovaná na vymáhané
daňové nedoplatky a ďalšie platby potom boli pripisované na časovo najstaršie nedoplatky DPH. Všetky
platby za DPH prichádzali na exekučný účet. To, že ide o exekučný účet, potvrdzujú zápisnice z rokovaní
zo dňa 10. 10. 2005 a ďalšia zápisnica zo dňa 24. 10. 2007 (na čl. 495), v ktorej je presne špecifikovaný
konkrétny účet, na ktorý majú byť poukazované platby. V konkrétnom prípade všetky platby za rok 2010

boli poukazované na exekučný účet a v prípade, ak by malo ísť o platby DPH za jednotlivé obdobia v
r. 2010 (vrátane mesiacov marec, apríl, máj, jún a október 2010) v zmysle predpisu, tieto platby mali
byť poukazované na iný účet. Platby priradzoval systém, ktorý obsahoval nejaké preklenovacie obdobie
medzi23.a28.dňomvmesiaci,atedapokiaľplatbaprišlanačasdolehotysplatnosti,resp.dva-tridnipo
splatnosti, bola priradená k aktuálne splatnému predpisu. V prípade, ak platba došlo po lehote splatnosti,
systém platbu priradil ako úhradu k najstarším nedoplatkom na dani. V súčasnosti platí už iný systém,

keď každý daňový subjekt má samostatné konkrétne číslo účtu a priradzuje sa špecifický symbol, ktorý
vlastne špecifikuje konkrétnu daň na základe konkrétneho daňového predpisu. Systém potom priradí
platbu ku konkrétnemu daňovému predpisu. V prípade, ak špecifický symbol nie je uvedený, platba
ostane ako nešpecifikovaná a je na správcovi dane uskutočniť komunikáciu spojenú s prijatím platby.
V minulosti pri nešpecifikovanej platbe systém po lehote splatnosti túto platbu priradzoval k najstarším

nedoplatkom. Vo svojej výpovedi ďalej poukázal na skutočnosť, že exekučné konanie v r. 2010 bolo
začaté na základe troch vydaných výkazov nedoplatkov, pričom vo vzťahu k ďalším nedoplatkom sa
exekučné konanie nezačne až do doby, pokiaľ nedôjde k vymoženiu daní na základe už prebiehajúcich
exekučnýchkonaní.Jeneefektívnezačínaťďalšieexekučnékonania,pokiaľvpredchádzajúcichnedošlo
k vymoženiu pohľadávky. Vo svojej výpovedi ďalej poukázal na to, že vo vzťahu k spoločnosti Q. O.,

s. r. o. v minulosti boli vydané ešte Daňovým úradom Poprad potvrdenia, že vo vzťahu k daňovému
subjektu nie je realizovaný výkon rozhodnutia spojený s daňovými nedoplatkami. Počas vlastnej praxe
sa s vydávaním takýchto potvrdení nestretol, aspoň v prípade, pokiaľ by nezaplatená pohľadávka
nebola zabezpečená nejakou inou zárukou spojenou s nevykonávaním úkonov súvisiacich s dispozíciou
majetku.

Svedok M.. B. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že niekedy v polovici roka 2011 mu bol ako
pracovníkovi Daňovému úradu Bratislava IV pridelený spisový materiál bývalého subjektu Q. O., s. r.
o. Poprad, neskôr podnikajúcim pod obchodným menom T. R., s. r. o. Bratislava. Spisový materiál mu
bol pridelený z titulu vedenej exekúcie na daňové nedoplatky na DPH a dane z príjmov. Vo veci vykonal

prakticky jeden úkon, keď dňa 25. 7. 2011 spísal zápisnicu s aktuálnym konateľom, pán Z. J., ktorý sa
prišiel informovať na aktuálne nedoplatky spoločnosti, ktoré v tom čase predstavovali sumu 378.818,19
eur, keď dodal, že o ich výške nemal vedomosť a z ich výšky ostal zhrozený, pričom menovaný uviedol,
že spoločnosť nemá žiaden nehnuteľný majetok a vo vlastníctve má iba jedno vozidlo Toyota Corolla,
ktoré potom aj pristavil a toto v rámci exekúcie bolo aj predané. Vie, že daňové exekučné konanie bolo

ďalej vedené aj prikázaním pohľadávky z účtu vo Volksbank, a. s. a v Slovenskej sporiteľni. Následne
vo veci ďalšie šetrenia a úkony vykonával kolega T.. Q. I..

Svedok M. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal ohľadom zabezpečenia prevodu obchodného podielu
spoločnosti Q. O., s. r. o. Poprad na Z. J., keď o takýto postup ho požiadal T.. O. M.. Aká bola cena

prevodu obchodného podielu si nepamätá, ale štandardne dochádza k bezodplatným prevodom. Čo
sa týka ďalších úkonov súvisiacich s odovzdaním majetku spoločnosti, prípadne účtovníctvom, týmito
úkonmi sa nezaoberal a nevie ani, či k odovzdaniu účtovníctva došlo. Rovnako ho nezaujímajú ani
skutočnosti, pre ktoré prevodca chce previesť obchodný podiel a neskúma ani finančnú disciplínu
spoločnosti, či adekvátnosť prípadnej ceny obchodného podielu. On má vlastnú internetovú stránku, na

ktorej inzeruje výkon činnosti, ktorú vykonáva a záujemcovia sa mu sami prihlásia, či chcú predať alebo
kúpiť obchodný podiel.

Svedkyňa T. O. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že od r. 1998 bola zamestnancom spoločnosti
Q. O., s. r. o. Poprad, ktorej štatutárnym zástupcom bol obžalovaný a pracovala na pozícii ekonóma

aj v r. 2010. Jej úlohou bolo nahadzovať faktúry do účtovného systému a takisto mala na starosti
úhrady faktúr jednotlivým dodávateľom po dohode s obžalovaným tak, aby sa spoločnosť nedostala
do problémov, ktoré by súviseli s jej fungovaním. Rovnako spracovávala aj podklady pre podávanie
daňových priznaní vrátane DPH, čo spočívalo v stiahnutí vstupných a výstupných údajov zo systému anáslednom odkontrolovaní s fyzickými faktúrami a ďalšími podkladmi. Následne podklady pre podanie
DPH boli odkonzultované s obžalovaným, ktorý odkontroloval aj samotné daňové priznanie, resp. ho
podpísal. Daňové priznanie sa potom fyzicky podávalo na daňový úrad a potom tieto dane boli uhradené.

Vo vzťahu k obdobiu od mesiaca marec do mesiaca jún 2010 a následne v októbri 2010 súvisiaceho
s výberom DPH od odberateľov a zaplatením v deň splatnosti svedkyňa uviedla, že pokiaľ vie, mali
odberateľov, ktorí nezaplatili faktúry v deň splatnosti a niektorí nezaplatili vôbec. Nemá však vedomosť,
či za konkrétne zdaňovacie obdobie bola DPH zaplatená v lehote splatnosti. Pokiaľ si spomína, zo
strany spoločnosti dochádzalo k situáciám, keď DPH nebola zaplatená v deň splatnosti, túto skutočnosť

komunikovali s daňovým úradom, pretože sa chceli vyhnúť prípadným exekúciám, ktoré by mohli mať
negatívny vplyv na chod spoločnosti, napr. čo vo vzťahu k bankám, od ktorých by chceli získať prípadne
úver, alebo by boli vylúčení z verejných súťaží. K úhradám DPH v roku 2010 sa nevedela presne
vyjadriť, ale pamätá si, že určite hradené boli. Nepamätá si, či jednotlivé platby za konkrétne zdaňovacie
obdobie boli nejako konkrétne špecifikované, ale pri platbách zadávali variabilný symbol (IČO), pričom
proces platenia dane bol viac-menej konzultovaný s daňovým úradom. V prípadoch, ak im vyšla daňová

povinnosť, na úhradu ktorej nemali k dispozícii finančné prostriedky v takom objeme, tak platba bola
zaslaná v objeme, v ktorom boli schopní daň uhradiť a následne sa konzultovalo, ako ďalej postupovať
a zaplatiť nedoplatky. Túto komunikáciu s daňovým úradom riešila ona a ak išlo o závažnejší problém,
tak aj za prítomnosti T.. M.. V r. 2010 spoločnosť riadne fungovala, a preto aj vo vzťahu k nedoplatkom
riadne prebiehala komunikácia. Nemyslí si, že by sa malo jednať o nejaké vysoké nedoplatky. Neriešila

otázku, či má byť najprv zaplatená aktuálne splatná daň alebo má byť zaplatený nedoplatok za skoršie
zdaňovacie obdobie. Či v roku 2010 prebiehalo nejaké daňové exekučné konanie, na to si nespomína.
V r. 2010 výška mesačných nákladov na chod spoločnosti predstavovala od 25.000,- do 30.000,- eur,
súčasťou ktorých nákladov boli jednak režijné náklady, prevádzkové náklady vrátane inzercií a reklám,
odvody do poisťovní, úroky z kontokorentného účtu a splátka úveru. Kontokorentný úver, ktorý mali, bol

každý mesiac pravidelne čerpaný a používal sa viac-menej na úhradu všetkých režijných nákladov. V
prípade, ak spoločnosť získala nejaký príjem do pokladne, napr. z nákupu nového vozidla, peniaze boli
následne odvádzané na účet a zasielané dodávateľom, pričom tieto peniaze neboli voľne k dispozícii
spoločnosti. K výške úhrad DPH, ktoré spoločnosť zaslala v r. 2010, sa vyjadriť nevedela, ale myslí si,
že táto suma bola vyššia než celkový daňový predpis. Nepamätá si presne, či platby jednotlivých daní,

a to DPH a dane z príjmov, boli hradené na jeden účet daňového úradu alebo každá daň osobitne, ale
zdá sa jej, že platili na jeden účet.

Svedkyňa T.. A. I. W. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v roku 2007 pracovala na daňovom
úrade na pozícii exekútora, keď jej úlohou bolo vymáhanie daňových nedoplatkov. Na starosti mala aj

vymáhanie daňového nedoplatku od subjektu Q., s. r. o. Poprad, avšak jeho výšku si už nepamätá. Zdá
sa jej, že v tejto súvislosti bolo zriadené aj nejaké daňové exekučné záložné právo a bola aj spísaná
zápisnica o splátkach. Súčasne uviedla, že zápisnicu o splátkach spísala ona, pričom po nahliadnutí do
spisu potvrdila, že ide o písomnosť na čl. 495 spisu. Účet, ktorý je označený v tejto zápisnici, je exekučný
účet. V prípade, pokiaľ na exekučný účet prišla platba súvisiaca s exekučným vymáhaním na základe

exekučnéhopríkazu,tátoplatbabolapotompoužitánaúhradudaňovýchnedoplatkovpodľaexekučného
titulu. Na úhrady predpisov DPH slúžil iný účet. V prípade, pokiaľ by platba, ktorá bola určená na základe
predpísanej DPH, prišla na exekučný účet, tak platba bola potom preúčtovaná na iný účet, ktorý súvisel
so zaplatením istiny z predpísanej DPH. Vo svojej výpovedi potom uviedla, že predmetný daňový subjekt
mala na starosti, až kým nedošlo k zmene sídla spoločnosti a následne spisový materiál odstúpila

miestne príslušnému daňovému úradu. Pamätá si, že v čase odstúpenia spisového materiálu bolo
začaté daňové exekučné konanie súvisiace s predajom hnuteľného majetku, a to nejakého konkrétneho
motorového vozidla, vo vzťahu ku ktorému exekučnému konaniu však už ďalšie exekučné úkony mal
vykonávať miestne príslušný daňový úrad. Potvrdila, že v roku 2010 daňový úrad evidoval odlišné čísla
účtov čo vo vzťahu k plateniu DPH a dane z príjmov. Nevedela sa vyjadriť k tomu, akým spôsobom

bola v tom období špecifikovaná platba DPH za konkrétne zdaňovacie obdobie, pretože nepracovala
na pozícii správcu dane. V tomto smere doplnila, že niekedy v roku 2012, resp. 2013 došlo k zmenám
súvisiacim s tým, že každý daňový subjekt mal presne špecifikovaný variabilný symbol, ktorý špecifikoval
aj platbu. Či tomu tak bolo aj v r. 2010, to nevie. V zápisnici, ktorú spísala s obžalovaný dňa 24. 10.
2007 (na čl. 495), uviedla, že myslí si, že obžalovaného upovedomila o tom, že sa jedná o exekučný

daňovýúčet.Jednoznačnesavšakktomunevievyjadriť.Vprípravnomkonanívypovedalajednoznačne,
že obžalovaný bol oboznámený so skutočnosťou, že sa jedná o exekučný daňový účet. Na hlavnom
pojednávaní vo vzťahu k uvedenému ďalej poznamenala, že si myslí, že daňovému subjektu bolo ústne
oznámené, že sa jedná o daňový exekučný účet. Vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že sa nepamätá, abyvo vzťahu k spoločnosti Q. O., s. r. o. daňový úrad evidoval aj nejaké staršie nedoplatky z obdobia pred
rokom 2010. V súlade s dohodou, ktorú daňový úrad uzavrel s daňovým subjektom, o ktorej bola spísaná
zápisnica zo dňa 24. 10. 2007 svedkyňa ďalej uviedla, že na základe tejto dohody daňový subjekt si

plní svoje nedoplatky. Platby, ktoré prichádzali od daňového subjektu na uvedený účet väčšinou išli na
úhradu nedoplatkov DPH, no nevie sa vyjadriť už, za aké obdobie. Na aký účet boli potom poukazované
ďalšie prostriedky, to si už nepamätá. Pokiaľ zo strany daňového subjektu došlo k úhrade daňových
nedoplatkov a na účte ostala ešte nejaká finančná čiastka navyše, táto bola poukázaná na ďalší daňový
nedoplatok, ktorý vznikol na základe ďalšieho najstaršieho daňového priznania. Nespomína si, aby voči

daňovému subjektu boli vedené ďalšie daňové exekučné konania s výnimkou toho, ktoré súviselo s
predajom auta. Pokiaľ si však pamätá, tak daňový subjekt od spísania zápisnice zo dňa 24. 10. 2007
splácal dohodnuté nedoplatky na DPH. Doplnila, že má vedomosť o tom, že daňovému subjektu bolo
vydané aj potvrdenie súvisiace s tým, že voči nemu nie je vedené daňové exekučné konanie, ktoré bolo
pravdivé, pretože takéto potvrdenie bolo vydávané v čase, keď exekučné konanie sa ešte nezačalo. Po
začatí exekučného konania takéto potvrdenie vydávané nebolo. Je pravdou, že daňový subjekt v čase

vydania potvrdenia mal daňové nedoplatky, avšak potvrdenie súviselo s tým, že voči daňovému subjektu
nie je vedený výkon rozhodnutia, čo bola pravda. Exekučné daňové konanie sa začína až na základe
vydaného rozhodnutia o začatí takého konania, ktoré sa doručuje príslušnému orgánu verejnej správy
alebo inému subjektu, ktorý eviduje alebo spravuje majetok subjektu, voči ktorému je začaté daňové
exekučnékonanie.Vkonkrétnomprípadetakétorozhodnutiebolodoručovanédopravnémuinšpektorátu

a po jeho doručení aj subjektu, ktorého sa exekučné konanie týka.

Svedkyňa T.. M. M. vypovedala, že pracuje v Daňovom úrade Prešov, pobočka Poprad a vykonáva
funkciu správcu na oddelení správy daní. Uvedená svedkyňa vo svojej výpovedi sa vyjadrila k potvrdeniu
zo dňa 20. 7. 2010, ktoré daňový úrad vydal pre obchodnú spoločnosť Q. O., s. r. o., keď uviedla,

že daňové úrady takýto druh potvrdení vydávajú, toto potvrdenie však deklaruje len tú skutočnosť, že
subjekt nemá daňové nedoplatky, ktoré sú vymáhané výkonom rozhodnutia. Takéto potvrdenie však
nevylučuje, že daňový subjekt má daňové nedoplatky. Ako príklad uviedla situáciu, keď daňový subjekt
na základe zápisnice o ústnom pojednávaní sa dohodne na postupnom splácaní daňových nedoplatkov.
V tomto prípade sa nevydáva rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania, a teda neprebieha

daňová exekúcia.

Svedok M. Š. vypovedal, že spoločnosť Q. O., s. r. o. bola autorizovaným dílerom vozidiel značky
Toyota. Na základe rozhodnutia E. M. A., s. r. o. sa novým dílerom stala spoločnosť Q., s. r. o., túto
skutočnosť museli akceptovať a tak uzatvorili zmluvu o postúpení a prevzatí práva a povinností medzi

ich spoločnosťou a spoločnosťami Q.-O., s. r. o. a Q., a. s. Vo svojej výpovedi ďalej poukázal na obsah
zmluvného vzťahu medzi dotknutými spoločnosťami. Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením
svedeckých výpovedí svedkov, ktorí vo veci boli vypočutí v prípravnom konaní, a to Š. W., K. V., M. Č.,
O. Q.Í., M. Š., V. U., M. M., V. C., V. M., M. P., ktorí svedkovia ako zamestnanci sa vyjadrovali k svojmu
pôsobeniu v obchodnej spoločnosti.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie aj výsluchom znalkyne Ing. Viery Matoľákovej,
znalca z odboru ekonómie a manažment, ktorý znalec vo veci vypracoval znalecké posudky pod č.
2/2013 a č. 1/2015. Znalec vo svojej výpovedi poukázal na skutočnosť, že pri vypracovaní znaleckých
posudkov vychádzal z jednotlivých úloh, ktoré mu boli zadané, ako aj z podkladov, ktoré mu boli

poskytnuté. K dispozícii mal aj bankové výpisy, pokladničné knihy a evidenciu DPH k príslušným
zdaňovacím obdobiam. Kompletné účtovné podklady k dispozícii nemal, pretože tieto mu predložené
neboli, a to aj napriek tomu, že žiadal predložené knihy dodávateľských a odberateľských faktúr,
saldo konta, podklady súvisiace so započítaním úhrad a ďalšie. V znaleckom posudku sa znalec
nezaoberal finančnou situáciou spoločnosti, iba otázkou odberateľských faktúr a ich úhrad. Venoval

sa však finančnej situácii spoločnosti, splatnosti jednotlivých DPH a riešil otázku, či spoločnosť mala
dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie. Rovnako skúmal priznanú DPH, jej výšku úhrad a či
spoločnosť obdŕžala dostatok finančných prostriedkov na úhradu DPH z faktúr za jednotlivé zdaňovacie
obdobia. Výška prevádzkových nákladov za obdobia súvisiace s trestným stíhaním obžalovaného, t.
j. apríl až august 2010 a následne október až december 2010, znalec uviedol, že náklady, ku ktorým

došiel, predstavovali nevyhnutné náklady, ktoré spoločnosť by musela zaplatiť aj v prípade, pokiaľ
by neprevádzkovala svoju obchodnú činnosť. Má tým na mysli napr. náklady za energie. Skutočné
náklady mohol zohľadniť len za obdobie mesiacov apríl až jún 2010, keď za toto obdobie boli k
dispozícii relevantné doklady a za ďalšie obdobie mu dostačujúce doklady predložené neboli, a takmohol vychádzať len z priemerných nákladov. Na základe všetkých podkladov, ktoré ako znalec mal k
dispozícii, konštatoval, že je zrejmé, že k splatným termínov úhrady DPH spoločnosť vykazovala kladné
zostatky finančných prostriedkov a takisto zistil, že priznaná DPH na základe úhrad odberateľských

faktúr formou akontácií bola aj uhradená. K výhradám obžalovaného, že prevádzkové náklady spojené
s nákupmi materiálov, vykonávaním servisných prác, nákladmi za energiu, odvodmi za zamestnancov,
boli podstatne vyššie a v prípade, pokiaľ by spoločnosť zaplatila daň v celom rozsahu, nezostali by
prostriedky na chod firmy, znalec uviedol, že pri DPH okrem odvedenej a priznanej hodnoty je možnosť
odpočítať aj náklady na základe dodávateľských faktúr a zjednodušených daňových dokladov, ako

sú doklady z registračných pokladní, dobierky a iné daňové doklady, z čoho potom vyplýva vlastná
daňová povinnosť podľa jednotlivých daňových období, teda priznaná a vypočítaná daň a rozdielom
je to, čo spoločnosť musí uhradiť. V posudzovanom období spoločnosť mala kladné kreditné zostatky
k jednotlivým lehotám splatnosti daňových záväzkov a čiastočne mohla uhrádzať vykázanú vlastnú
daňovú povinnosť vo vzťahu k DPH. Spoločnosť však mala aj nedoplatky z minulých zdaňovacích
období, ktoré priebežne uhrádzala, a preto nemala dostatok finančných prostriedkov na úhradu splatnej

dane za bežné obdobie. V znaleckom posudku, ktorý je ešte z roku 2013, je zobrazený presný
prehľad úhrad súvisiaci s jednotlivými daňovými nedoplatkami za predchádzajúce obdobie. Za rok 2010
spoločnosť odviedla na DPH 182.350,- eur, na dani z príjmu 4.560,47 eur, na dani preddavku dane zo
závislej činnosti 722,99 eur, na dani z motorových vozidiel 661,07 eur a zaplatila aj správny poplatok vo
výške 9,50 eur. Všetky tieto úhrady zohľadnila pri vypracovaní znaleckého posudku a kladné zostatky

finančných prostriedkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach odzrkadľovali tieto úhrady. Závery, ku
ktorým teda ako znalec dospel, teda súviseli už so zohľadnením týchto úhrad. Doplnil, že jednotlivé
prevádzkové náklady, ku ktorým dospel, súviseli len z tých podkladov, ktoré mal k dispozícii. Pokiaľ
by boli predložené ďalšie podklady spojené s prevádzkovými nákladmi, tak závery vo vzťahu k tejto
skutočnosti mohli byť iné. Znalec doplnil, že prípadné preddavkové platby (napr. za energie) by sa

nemuseli zobraziť na nákladových účtoch, pretože nedošlo k vyúčtovaniu.

Ďalej súd vykonal dokazovanie obsahom ďalších dôkazov, a to najmä listinných, najmä daňovým
priznaním k DPH, daňovým priznaním k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2008 a 2009,
listinným materiálom Daňového úradu Bratislava, súvahy obchodnej spoločnosti 31. 12. 2009, listinného

materiálu k uplatneniu nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2010, správy Daňového
úradu Bratislava o daňových nedoplatkoch, listinného materiálu vzťahujúceho sa k zmluvnému vzťahu
spoločnosti Q. O., s. r. o. s obchodnou spoločnosťou E. Y. A. A., listinného materiálu k úverovým
vzťahom, kúpnej zmluvy zo dňa 31. 8. 2010, zmluvy o vzájomnom vysporiadaní pohľadávok a dlhov,
predložených účtovných dokladov spoločnosti, zápisnice o ústnom prejednaní o úhrade daňového

nedoplatku, zoznamu zamestnancov, správ bánk, listinného materiálu z obchodného registra, zápisnice
o vykonaní prehliadky iných priestorov s fotodokumentáciou, charakteristiky obžalovaného, evidencie
priestupkov, registra trestov a ďalších dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

Z uvedených dôkazov potom ďalej vyplýva, že daňové priznanie obchodnej spoločnosti Q.-O., s. r. o. k

dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2010 bolo podané dňa 26. 4. 2010 na Daňovom
úrade Poprad, pričom vlastná daňová povinnosť bola deklarovaná vo výške 25.416,92 eur pri úhrade
dane z pridanej hodnoty odberateľmi do splatnosti dane v cene dodaných tovarov a služieb vo výške
33.844,- eur. Daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2010 bolo podané
dňa 25. 5. 2010 na Daňovom úrade v Poprade, pričom vlastná daňová povinnosť bola deklarovaná vo

výške14.572,34eurpriúhradedanezpridanejhodnotyodberateľmidosplatnostidanevcenedodaných
tovarov a služieb vo výške 28.882,14 eur. Daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie máj 2010 bolo podané dňa 25. 6. 2010 na Daňovom úrade Poprad, pričom vlastná daňová
povinnosť bola deklarovaná vo výške 16.654,54 eur pri úhrade dane z pridanej hodnoty odberateľmi do
splatnosti dane v cene dodaných tovarov a služieb vo výške 27.501,17 eur. Daňové priznanie k dani

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2010 bolo podané dňa 26. 7. 2010 na Daňovom úrade
Poprad, pričom vlastná daňová povinnosť bola deklarovaná vo výške 30.523,47 eur pri úhrade dane z
pridanej hodnoty odberateľmi do splatnosti dane v cene dodaných tovarov a služieb vo výške 37.677,47
eur. Daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2010 bolo podané dňa
25. 11. 2010 na Daňovom úrade Poprad, pričom vlastná daňová povinnosť bola deklarovaná vo výške

605,20 eur pri úhrade dane z pridanej hodnoty odberateľmi do splatnosti dane v cene dodaných tovarov
a služieb vo výške 668,91 eur.Z výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti Q.-O., s.r.o. (v súčasnosti T. R.,
s. r. o.) vyplýva, že v rozhodnom období konateľom obchodnej spoločnosti a teda oprávneným konať v
mene spoločnosti bol T.. O. M., ktorý konal v mene spoločnosti samostatne tak, že k obchodnému menu

spoločnosti pripojil svoj podpis.

Na základe takto vykonaných dôkazov, hodnotiac tieto jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal súd
nepochybne preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal, má znaky trestného činu
a že tento spáchal práve obžalovaný T.. O. M., ktorý ako konateľ obchodnej spoločnosti Q. - O., s. r. o.,

so sídlom E. R. X, 058 01 Poprad, (od 17. 3. 2011 pod obchodným menom T. R. s. r. o., so sídlom Š. X,
XXX XX K.), IČO: XXXXXXXX s oprávnením konať v mene spoločnosti samostatne, vystupujúc v mene
obchodnej spoločnosti ako osoba zodpovedná za riadne odvádzanie daňových povinností, vedomý
si svojej povinnosti vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou neodviedol Daňovému
úradu Poprad vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia marec
2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010 a október 2010 v celkovej výške 87.772,47 eur, ktorú obchodná

spoločnosť priznala v daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty za uvedené obdobia a to aj
napriek tomu, že priznaná daň z pridanej hodnoty bola obchodnej spoločnosti uhradená v tom ktorom
zdaňovacom období do splatnosti dane z pridanej hodnoty v celkovej priznanej výške za dodané tovary
a služby na základe vystavených dodávateľských faktúr. V tomto smere je potrebné poukázať na to, že
predpokladom vyvodenia trestnej zodpovednosti pre tento trestný čin je zistenie, že povinnému subjektu

bola daň z pridanej hodnoty zaplatená v cene tovarov a služieb, ktoré dodal svojim odberateľom, avšak
túto daň poníženú o oprávnený odpočet dane v zmysle § 49 až 55 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov zadržal a neodviedol do štátneho rozpočtu. S poukazom
na závery znaleckého posudku bolo možné nepochybne ustáliť, že obchodná spoločnosť Q. - O., s. r.
o. neodviedla daň z pridanej hodnoty, ktorú vybrala v cene tovarov a služieb uhradených do konca toho

ktorého zdaňovacieho obdobia, a to za zdaňovacie obdobie marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010
a október 2010 v celkovej výške 87.772,47 eur.

Z hľadiska právnej kvalifikácie skutku súd konanie obžalovaného posudzoval ako zločin neodvedenia
dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, pretože zadržal a neodviedol určenému

príjemcovi splatnú daň, ktorú zrazil a vybral podľa zákona v úmysle zadovážiť inému neoprávnený
prospech a spôsobil tak značnú škodu. Pri uvedenom trestnom čine je potrebné zdôrazniť, že ide o
špecifický druh sprenevery, kedy obchodná spoločnosť Q. - O., s. r. o. v zastúpení obžalovaným T..
O. M. si ponechala „cudzie finančné prostriedky“ a použila ich pre svoje podnikateľské účely. V tejto
súvislosti obrana obžalovaného spojená s neskúmaním ekonomickej situácie obchodnej spoločnosti

v rozhodnom čase, ktorá neumožňovala daň zaplatiť, je irelevantná, keď je potrebné zdôrazniť, že
povinnosťou obchodnej spoločnosti nebolo daň z pridanej hodnoty za obdobie, pre ktoré bola podaná
obžaloba,zaplatiť,aleodviesť,keďžespoločnosťjureálnevybralavcenedodanýchtovarovaslužieb.Zo
strany obchodnej spoločnosti v zastúpení obžalovaným však došlo k privlastneniu si cudzích finančných
prostriedkov, ktoré boli potom použití na iný účel, a to v spojení s prevádzkou spoločnosti vrátane

splácania predchádzajúcich záväzkov spojených s daňovými nedoplatkami, o ktorých obžalovaný
nepochybne vedomosť mal, keď dodržiavanie dohodnutého splátkového kalendára s daňovým úradom
v tomto smere bolo nepochybne podmienkou na to, aby voči tomuto daňovému subjektu sa nezačalo
exekučné daňové konanie, ktorej situácie tak, ako to napokon vyplynulo aj vo výpovedi samotného
obžalovaného, spoločnosť mala záujem sa vyhnúť, pretože prebiehajúce exekučné daňové konanie by

jej znemožňovalo možnosť zúčastňovať sa verejných súťaží, či získať úverové prostriedky potrebné pre
chod či ďalší rozvoj spoločnosti. Za týmto účelom si spoločnosť aj vyžiadala potvrdenie z daňového
úradu, že voči nej nie je vedené daňové exekučné konanie.

Obžalovaný je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti, trestnej činnosti sa

dopustil zavinene, vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, keď zároveň si
musel byť vedomý svojej povinnosti ako konateľa spoločnosti vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou
starostlivosťou. Objektívna stránka uvedeného trestného činu je daná protiprávnym konaním páchateľa,
ktorému bola daň z pridanej hodnoty zaplatená v cene tovaru a služieb, ktoré dodal svojim odberateľom,
avšak túto daň poníženú o oprávnený odpočet dane, zadržal a neodviedol do štátneho rozpočtu, čím

spôsobil následok vo forme značnej škody. Medzi protiprávnym konaním obžalovaného a spôsobeným
následkom existuje vzájomná kauzalita.Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné kritéria spojené s ukladaním trestu, keď v zmysle § 34 a
nasl. Trestného zákona účelom trestu je predovšetkým jeho represívna funkcia, ale aj úloha individuálnej
a generálnej prevencie a súčasne trest má predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Obžalovaný doposiaľ trestne stíhaný nebol, od roku 2011 má 4 záznamy za porušenie predpisov na
úseku cestnej premávky. Z miesta bydliska je hodnotený všeobecne.

Za takýto trestný čin obžalovanému hrozil trest odňatia slobody vo výmere 4 až 10 rokov. V prípade

obžalovaného súd zistil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti, a to v zmysle § 36 písm. j) Trestného
zákona, priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona súd nezistil. V súvislosti s ukladaním
trestu, a to predovšetkým prihliadajúc na výmeru trestnej sadzby a z toho vyplývajúcej skutočnosti, že
trest ukladaný v rámci trestnej sadzby by musel byť ukladaný iba ako trest nepodmienečný. Zároveň
skúmal, či v danom prípade nie sú splnené podmienky v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona spojené
s mimoriadnym znížením trestu, v zmysle ktorého ustanovenie, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu

alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto
zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj
trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto
zákonom. V danom prípade súd mal za to, že takéto mimoriadne okolnosti súvisiace s prípadom sú
dané. Aj keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný konajúci v mene subjektu

Q. - O., s. r. o. sa dopustil trestnej činnosti tak, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, keď
neodviedol počas rozhodného obdobia, pre ktoré bola podaná obžaloba v roku 2010 DPH v celkovej
výške 87.772,47 eur, na druhej strane nemožno neprihliadať na to, že samotný subjekt v uvedenom roku
DPH odvádzal (aj keď v súvislosti so skôr vzniknutými nedoplatkami na tejto dani), pričom celkovo došlo
v roku 2010 k úhrade na základe predpisu DPH vo výške 182.352,62 eur, teda v sume, ktorá je vyššia,

než bol celý predpis DPH za rok 2010, ktorý predstavoval sumu 172.549,41 eur (mimo zdaňovacieho
obdobia mesiaca august 2010, kedy došlo k predaju podniku bez prijatia akýchkoľvek peňažných
prostriedkov zo strany spoločnosti Q. - O., s. r. o.). V prípade, ak by platby DPH boli odvádzané v
roku 2010 za jednotlivé aktuálne obdobia, obžalovanému by nevznikol nedoplatok na dani, ktorú zadržal
a neodviedol za konkrétne zdaňovacie obdobia, ktoré sú predmetom jeho trestného stíhania, no na

druhej strane by sa neznížili jeho záväzky vo vzťahu k neodvedenej DPH v súvisiace s predchádzajúcim
obdobím (pred rokom 2010). Uvedená skutočnosť súvisiaca s okolnosťami skutku potom podľa názoru
súdu aj s prihliadnutím na osobu obžalovaného a jeho doterajšiu bezúhonnosť odôvodňujú, že účel
trestu tak, ako ho má na zreteli ust. § 34 a nasl. je možné dosiahnuť aj ukladaním trestu odňatia
slobody pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby tak, aby tento nemusel byť spojený s

jeho bezprostredným výkonom. Za daných okolností potom súd mal za to, že sledovaný účel trestu je
možné dosiahnuť aj uložením trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov, pričom na jeho dosiahnutie
bude postačovať aj jeho hrozba počas dlhšej skúšobnej doby. Na základe uvedeného potom uložený
trest vyslovil ako trest podmienečný s probačným dohľadom, pričom za primeranú skúšobnú dobu
považoval dobu 4 rokov. Zároveň obžalovanému uložil aj primeranú povinnosť podrobiť sa v súčinnosti

s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom výchovnému programu zameranému na
oblasť daňového a ekonomického poradenstva, ktorá povinnosť tvorí súčasť probačného dohľadu.
zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatnú daň, ktorú zrazil a vybral podľa zákona v úmysle
zadovážiť inému neoprávnený prospech a spôsobil tak značnú škodu

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v
Prešove.