Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. máj 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5CoE/445/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708207013
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2708207013.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská Konsolidačná,
a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO:35 776 005, proti povinnému: O. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. č. XXX, S., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Lukáš Liščák, Exekútorský úrad so sídlom
Námestie Sv. Michala 5/A, 92001 Hlohovec (zástupca JUDr. Ing. Romana Liščáka), o vymoženie 232,35

EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu
Skalica, č. k. 1Er/4618/2008-31 zo dňa 21. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie sa o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením v I. výroku exekúciu zastavil a v II. výroku súd
prvej inštancie uložil povinnému zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 39,83

EUR. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 005937 zo
dňa 26.11.2008 bol súdny exekútor JUDr. Ing. Roman Liščák, Exekútorský úrad so sídlom Nám.
Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“)
vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - vydaného Krajským riaditeľstvom PZ v Senici
- ODI v Skalici, č. k. ORP-P-306/DI-SK/2006 zo dňa 11.01.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 11.01.2007 a vykonateľnosť dňa 26.01.2007. Exekučné konanie sa začalo dňa 14.02.2008
doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Základným materiálnym
predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), nakoľko len takéto rozhodnutie
pripúšťa vykonávanie exekúcie. Z pripojeného exekučného titulu - vydaného Okresným riaditeľstvom
PZ - ODI v Skalici , č. k. ORP-P-306/DI-SK/2006 zo dňa 11.01.2007, mal súd preukázané, že
toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.01.2007 a stalo sa vykonateľným dňa 26.01.2007.

Lehota stanovená pre výkon rozhodnutia začína plynúť odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia. Svojím
charakterom je to lehota prekluzívna, na plynutie ktorej súd prihliada z úradnej povinnosti, súd prihliada
na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamietne. Po jej uplynutí stráca exekučný titul vlastnosť
vykonateľnosti, teda nie je možné na jeho základe ďalej vykonávať exekúciu. Trojročná lehota v
zmysle § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 na vykonanie
rozhodnutia, v priebehu ktorej malo byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené, uplynula

dňom 26.01.2010. Súd má preukázané, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie
sa stalo po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia neúčinným. Predmetné
ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z. z.
vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 01.09.2008. Zákonodarca
pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali,
či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti

novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo
neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Súd prvej inštancie zastáva názor,že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno riadiť pravidlom
používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci. Právny účinok
neexistencie prekluzívnej lehoty v novelizovanom ustanovení § 88 zákona o priestupkoch v znení

účinnom od 01.09.2008 sa teda nevzťahuje na právne vzťahy založené pred 01. septembrom 2008.
Ak bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, vydané podľa právneho predpisu v znení účinnom v
čase jeho vydania, je potrebné aj lehotu, do ktorej je toto rozhodnutie možné vykonať, posudzovať podľa
právnejúpravyupravujúcejjejplynutievdobevydaniaexekučnéhotitulu.Vdanomprípadesapredmetný
exekučný titul stal vykonateľným dňa 26.01.2007, pričom k vymoženiu pohľadávky neprišlo v súlade s

ustanovením § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, kedy
rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej
na ich zaplatenie. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného
práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom
pre exekúciu. Na základe uvedeného, s poukazom na márne uplynutie lehoty na vykonanie rozhodnutia
majúcej za následok neúčinnosť exekučného titulu, súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. b)

Exekučného poriadku zastavil.

2. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie súdny exekútor. Odvolanie podal
z dôvodu, že rozhodnutie v predmetom exekučnom konaní sa v žiadnom prípade nejedná o preklúziu
s poukazom na ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch. S účinnosťou od 01.09.2008

sa však v ustanovení § 88 zákona č. 372/1990 Z. z. odsek 1 vo vyššie citovanom znení nenachádza,
nakoľko bol zákonom č. 298/2008 Z. z. zrušený. Vzhľadom na to, že prechodné ustanovenia zákona
o priestupkoch neupravujú spôsob ako postupovať pri výkone rozhodnutia vydaného pred účinnosťou
novely vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z., na výkon rozhodnutia, ktorým bola uložená sankcia za
priestupok je potrebné použiť ustanovenie § 51 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v platnom

znení, v zmysle ktorého, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak vzťahujú sa na konanie o
priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Súdny exekútor teda zastáva názor, že nakoľko k
novele zákona o priestupkoch, ktorou bolo ustanovenie § 88 ods. 1 zrušené, došlo skôr, ako by uplynula
trojročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia obsiahnutá v tomto ustanovení. je potrebné
postupovať podľa novelizovanej právnej úpravy, a teda, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr

do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Tento názor podopiera
aj skutočnosť, že v novelizovanom zákone o priestupkoch nie sú obsiahnuté žiadne intertemporálne
ustanovenia, ktoré by v prípadoch, ako je tento, umožňovali postupovať podľa právnej úpravy, ktorá bola
novelou zákona o priestupkoch č. 298/2008 Z. z. zrušená. V tomto prípade totiž treba mať na zreteli
zásadu, že vznik právneho vzťahu je potrebné posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho

vzniku avšak obsah tohto právneho vzťahu (kam patrí aj otázka preklúzie) je už potrebné, aj vzhľadom
na spomínanú absenciu intertemporálnych ustanovení, posudzovať podľa novelizovanej právnej úpravy.
Uvedený názor zastáva aj Najvyšší súd SR v Uznesení 2 Cdo 4/2008 z 31.03.2009, v ktorom okrem
iného uvádza. že treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že vznik právneho vzťahu sa posudzuje podľa
predpisov pred novelou a jeho obsah podľa predpisov novely. Najvyšší súd potvrdil, že prekluzivita

nároku štátu vzniknutého z rozhodnutia, ktoré je podkladom exekúcie (exekučného titulu), patrí do
obsahu právneho vzťahu. Treba preto posúdiť plynutie prepadnej lehoty tak, že exekúciu treba nariadiť
(nieukončiť)preduplynutímtrojročnejprekluzívnejlehoty.Exekučnýmtitulomvtomtoexekučnomkonaní
je rozhodnutie o priestupku č. ORP-P-306/DI-Sk/2006 vydaný ODI v Skalici Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Senici dňa 11.01.2007. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.01.2007

a vykonateľnosť dňa 26.01.2007. Zákonná trojročná lehota dokedy bolo možné exekúciu nariadiť, tak
uplynula dňom 26.01.2010. Avšak oprávnený spracoval návrh na vykonanie exekúcie dňa 05.09.2008
a na jeho podklade sa exekučné konanie proti povinnému začalo. Poverenie pre súdneho exekútora
č. 5206*005937 vydal Okresný súd Skalica dňa 26.11.2008. Z vyššie uvádzaných skutočnosti je
teda zrejmé, že exekúcia bola nariadená pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty tak, ako to

vyžaduje platná legislatíva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že právo vymáhané
oprávneným nezaniklo a exekučné konanie nie je možné zastaviť' z dôvodu preklúzie. Taktiež dávam
do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/12/2012 zo dňa 26.06.2013, ktorý sa
zaoberal rovnakým problémom. V odôvodnení uznesenia sp. zn. 1Er/4653/2008-13 zo dňa 30.11.2016,
ktorým súd rozhodol o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného, samotný súd

konštatuje, že súd po oboznámení sa s obsahom návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania,
zmluvou o postúpení pohľadávok ako aj ďalším spisovým materiálom viažucim sa k veci dospel k záveru.
že práva a povinnosti oprávneného prešli na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava. Súd v
jednotlivýchrozhodnutiachpôsobízmätočne,aknajednejstranerozhodneozmeneúčastníkakonaniaasúčasneexekúciuzastavízdôvodupreklúziepráva,ktorá,podľanázorusúdu,nastaladňom26.01.2010.
Pri akceptácii takéhoto právneho stanoviska súdu je nesporné, že nikdy nemohlo prísť k účinnému
postúpeniu prekludovanej (t.j. zaniknutej) pohľadávky (práva). K samotnej preklúzii práva uvádza, že

sa jedná o hmotnoprávny inštitút zániku práva, a preto je na mieste pri reálnych preklúziách aplikovať
pri zastavení exekučného konania ust. § 57 ods. 1 písni. f) (zánik práva), nie neúčinnosť exekučného
titulu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Záverom si k tejto téme dovoľuje uviesť,
že súdne rozhodnutia vo všeobecnosti predstavujú výsledok subsumácie zisteného skutkového stavu
vecí pod konkrétne ustanovenie právneho predpisu. V prípade nedodržania tejto premisy zo strany

súdu budú rozhodnutia vykazovať znaky svojvoľnosti rozhodovania, a priamo porušovať čl. 2 ods. 2
Ústavy SR (rozhodovanie spôsobom určeným v zákone a jeho medziach). Nazdáva sa. že v prípade
ak súd pri zastavení exekúcie v roku 2017 aplikuje a dôvodí zrušeným a tohto času teda neexistujúcim
ustanovením § 88 z. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v prípadoch kedy lehota na vykonanie uloženej
sankcie preukázateľne uplynula až po zrušení uvedeného ustanovenia, súd očividne nepostupuje v
súlade s vyššie uvedenou premisou. Na základe vyššie uvedených skutočnosti navrhujem uznesenie

Okresného súdu Skalica sp. zn. 1Er/4618/2008-31 zo dňa 21.11.2017 zrušiť v celom rozsahu.

3. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods.
2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

4. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení že odvolanie proti I. výroku bolo podané
neoprávnenou osobou (súdnym exekútorom ) - teda nie stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 EP), skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu veci, zaoberal sa
otázkou, či odvolanie proti napadnutému uzneseniu sp. zn. 1Er/4618/2008-31-31 zo dňa 21. novembra

2017 o zastavení exekúcie nie je potrebné odmietnuť (v zmysle § 386 CSP).

6. Podľa § 386 písm. b) Exekučného poriadku odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané
neoprávnenou osobou.

7. Odvolací súd dospel k názoru, že odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnuté.
V tomto prípade je to oprávnený a nie súdny exekútor.

8. Súdny exekútor nemohol podať odvolanie ani v prípade, ak sa rozhodovalo o trovách exekúcie.

9. V zmysle § 355 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

10. V zmysle § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,

c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 <.,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.11. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

12. Novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č. 299/2013 Z. z. účinnou od 01.11.2013 bola
z ustanovenia § 58 ods. 6 vyňatá možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutiach podľa § 57.

13. Pokiaľ teda Exekučný poriadok (a ani iný právny predpis) výslovne neuvádza, že proti rozhodnutiu
súdu o trovách exekúcie je prípustné odvolanie, nie je takéto odvolanie prípustné.

14.Vzhľadomnato,ževdanomprípadeodvolanieprotiI.výrokupodalsúdnyexekútorakoneoprávnená
osoba odvolanie bolo potrebné odmietnuť v zmysle § 386 písm. b) CSP a proti II. výroku nie je odvolanie
prípustné, preto nemohol odvolací súd rozhodnutie napadnuté odvolaním preskúmať a meritórne

rozhodnúť, ale musel odvolanie v súlade s § 386 písm. c) CSP odmietnuť. Prípustnosť podať odvolanie
v danom prípade nemôže vzniknúť ani na základe nesprávneho poučenia súdu.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).