Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 20, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 2T/34/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214010127

Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Rudolf Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214010127.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v trestnej veci obžalovaného P. U. pre prečin zatajenia veci podľa §
236 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní dňa 20.05.2015, samosudcom Mgr.
Rudolfom Novotným takto ,

r o z h o d o l :

Obvinený: P. U. O.. XX.XX.XXXX X. Č., Z. V. V., D. Č.. XXXX/X, M. F.. P.-I., F..E..D.., Š.,

sa uznáva za vinného, že

- dňa 24.novembra 2008 v Š., D. Y. F., ako konateľ spoločnosti P.- I., F..E..D.., Š., si neoprávnene
ponechal prostriedky vo výške 5.374,95 €, ktoré boli uvedenej spoločnosti poukázané bankovým
prevodom od spoločnosti P. E., F..E..D.., V. omylom, ako duplicitná úhrada faktúry č. FV08023 zo dňa
7.10.2008 za vyhotovenie podlahy v obchodnom dome M. X. Y. O. X., následne napriek telefonickým,
osobným a písomným výzvam uvedenú sumu nevrátil, čím spôsobil spoločnosti P. E., F..E..D.., spôsobil

škodu vo výške 5.374,95 €,

teda

- si prisvojil cudziu vec väčšej hodnoty, ktorá sa dostala do jeho moci omylom,

čím spáchal

- prečin zatajenia veci podľa § 236 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje :

Podľa § 236 ods. 2 Trestného zákona k TRESTU ODŇATIA SLOBODY v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa trest podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1
Trestného zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

Poľa § 46 odsek 4 Tr. poriadku, súd návrh poškodeného E. F. na náhradu škody zamieta. o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Dunajskej Strede pod č. 2Pv 792/10/2201 podal obžalobu na P. U. pre prečin
zatajenia vecí poľa § 236 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona na skutkovom základe, ako je to uvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný P. U. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a) Tr. por. s
tým, že vo veci sa necíti byť vinným, a jeho v trestnej veci žiadal vykonať dokazovanie. Na hlavnom
pojednávaní dňa 20.05.2015 nevypovedal, v prípravnom konaní uviedol, že v období od 01.07.2006
do 23.012.2009 bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti P. - I., F.. E.. D.., ktorá odo dňa

06.03.2009 bola premenovaná na P. V. P. F.. E.. D.. , pričom zmeny na pozíciách spoločník a konateľ
nastali 24.12.2009. Predmetom spolupráce s firmou P. E., F.. E.. D. . bolo vyhotovenie betónovej
podlahy v obchodnom dome M. X. Y. O. X. v roku 2008. V tejto veci bol v kontakte v C.. W. I., ktorý
bol zamestnancom P. E., F.. E.. D.. a s ním sa dohodli vo všetkých záležitostiach danej akcie, aj na
cene. V tom čase išlo o zákazku menšieho rozsahu, popri terajších zákazkách, na ktoré sústreďoval

svoju pozornosť , na to, že kedy bola úhrada zo strany firmy P. E., F.. E.. D. . realizovaná, si nespomínal,
nevedel uviesť ani to, či bola fakturovaná suma uhradená jednorázovo, alebo na viac krát. O tom, že
by spoločnosť P. E., F.. E. D.. zaplatila duplicitne úhradu fakturovanej sumy za zhotovenie betónovej
podlahy v Dubnici nad Váhom vedomosť nemal. Nie je teda pravda ani to, že by bol prisľúbil vrátenie
mylnej platby. Nie je pravdou ani to, že by bol následne vyzývaný na vrátenie uvedenej mylnej platby.

Domnieval sa zároveň, že ide o akt osobnej pomsty a úsilie spoločnosti P. E., F.. E. D.. získať peňažné
prostriedky od neho z dôvodu, že sa ich tejto spoločnosti zrejme nepodarilo získať od spoločnosti P.
V. P. F.. E.. D.. ( P. P. - I., F.. E..D. . ).

Zást. pošk. C. E. F. uviedol, že niekedy koncom septembra 2008 u obž. P. U. objednali vyhotovenie

betónovej podlahy v obchodnom dome M. X. Y. O. X.. Za túto prácu bola dojednaná cena 5.379,61 eur,
ktorá bola vyúčtovaná dňa 07.10.2008 faktúrou č. FV08023. Ešte dňa 07.10.2008 túto faktúru aj uhradili
vo výške 5.377,28 eur formou bankového prevodu na účet firmy P. - I., F.. E.. D.. : Č..XXXXXXXXXX/
XXXX. Pri uhradení zvyšnej sumy vo výške 2,32 eur uhradili opätovne sumu, ktorú už dňa 07.10.2008
zaplatili, to jest 5.377,28 eur. Týmto spoločnosti P. - I. , F.. E.. D.. sa omylom dostalo k moci suma

5.374,95 eur. Po zistení tejto chyby okamžite, hneď na druhý deň, to jest 25.11.2008 kontaktovali P.
U., s ktorým celú transakciu dojednali a uviedli obžalovanému že došlo k mylnej platbe a požiadali ho
o vrátenie omylom poukázanej sumy. On túto skutočnosť bral na vedomie a sľúbil vrátenie omylom
zaslanej čiastky. Napriek tomu, že obžalovaný P. U. o mylnej platbe vedel, túto ich spoločnosti nevrátil.
Opätovne ho vyzývali telefonicky aj osobne, pri ktorých príležitostiach obžalovaný im sľuboval vrátenie

mylnej platby v časovom horizonte do jedného týždňa. V období od mesiaca marec v roku 2009 sa už
snažil zbaviť zodpovednosti vrátiť mylne poukázanú platbu, oznamoval, že peniaze na vrátenie omylom
obdržanej sumy nemá. Prosil ich pri tom, aby boli trpezliví, zhovievaví, on sa bude snažiť celý problém
vyriešiť. V tomto smere, avšak ani potom neurobil žiadne kroky, peniaze dodnes nevrátil a nakoniec
svoje obchodné podiely v spoločnosti P. - I., F.. E.. D. previedol na inú osobu a firma bola premenovaná

naP.V.P..Vroku2010potompodniklivtejto veciprávnekroky. OkresnýmsúdomvDunajskejStredebol
vydaný Platobný rozkaz sp. zn. 8Rob/72/2009 zo dňa 05.01.2010, avšak k vráteniu mylnej poukázanej
platby dodnes nedošlo. Následne sa obrátili na súdneho exekútora, exekučné konanie je vedené pod
sp. zn. Ex2997/10-4, doposiaľ však bez kladného výsledku.

V podstate zhodne vypovedal aj svedok C.. W. I. spoločník a aj konateľ spoločnosti P. E. F.. E.. D. so
sídlom V., E. Č.. XX, s tým, že trestné oznámenie podali po tom, ako došli na to, že predmetná firma
obžalovaného bola predaná cez V. F.. E.. D.. likvidácia , teda táto firma neprospievala, bol to teda úmysel
so strany obžalovaného zbaviť sa pohľadávky.

Svedkyňa Y. M. , ako účtovníčka firmy P. E., F.. E.. D.. uviedla, že jej náplňou práce bola aj úhrada
faktúr aj formou prevodu peňazí z bankového účtu ich firmy na účet obchodného partnera. Vo veci
úhrady faktúry č. FV 08023 zo dňa 07.10.2008 pre dodávateľa obchodným menom P. - I. , F.. E. D..
uviedla, že účtovnú agendu prevzala niekedy začiatkom mesiaca november 2008, teda prvú platbu
vo výške 5.377,28 eur realizovala ešte zamestnankyňa, ktorá v tom čase mala túto právomoc. Dňa

24.11.2008 plánovala poukázať firme P. - I., F.. E. .D. zvyšnú časť fakturovanej sumy vo výške 2,32 eur.Realizovala pritom viac úhrad z jedného zoznamu, kde bolo viac kolóniek s vyznačením už uhradených
faktúr, neuhradených faktúr, čiastočne uhradených faktúr a omylom platbu pre firmu P. - I., F.. E.. D. .
realizovala ešte raz vo výške, ktorá už raz bola zaplatená, namiesto poukázania zvyšnej sumy 2,32 -

eur. Mylnú platbu zistili hneď na druhý deň, to jest 25.11.2008 a jej nadradený ihneď začali v tejto veci
realizovať príslušné opatrenia. Hneď aj ona zatelefonovala obžalovanému P. U., ktorý aj jej prisľúbil,
že peniaze im vráti. V roku 2009 poslali obžalovanému aj upomienku, asi 2 krát, avšak obžalovaný na
to nereagoval.

Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie, súd má za preukázané, že obžalovaný P. U. si prisvojil
cudziu vec väčšej hodnoty, ktorá sa dostala do jeho moci omylom, čím naplnil všetky zákonné znaky
prečinu zatajenia veci podľa § 236 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení totiž vyplýva, že kto si prisvojí cudziu vec malej hodnoty,
ktorá sa dostala do jeho moci nálezom, omylom, alebo inak bez privolenia oprávnenej osoby, potrestá

sa odňatím slobody až na jeden rok.
Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spáchal čin uvedený v odseku
jedna a spôsobil ním väčšiu škodu.

Trestná činnosť bola preukázaná výpoveďami svedkov - poškodeného E. F., Y. M. R. C.. W. I., ktorí aj v

prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní jednoznačne uviedli, že hneď po zistení opätovného
uhradenia sumy 5.377,28 eur okamžite to jest 25.11.2008 kontaktovali obžalovaného P. U., ktorý im aj
prisľúbil vrátenie omylom poukázanej sumy. On teda túto skutočnosť bral na vedomie, a sľúbil vrátenie
omylom zaslanej čiastky napriek tomu, obžalovaný P. U. ich spoločnosti vyššie uvedenú sumu nevrátil
aj keď bol zaviazaný aj Platobným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda č. 8Rob 72/2009 zo dňa

05.01.2010. Toho času prebieha voči jeho osobe aj exekučné konanie pod sp. zn. Ex2997/10, avšak
doposiaľ bez výsledku.

Súd teda neuveril obrane obžalovaného, že by nevedel o duplicitnej platbe so strany poškodenej strany.
Jeho výpoveď súd považoval za účelové, tendenčné, vyhnúť sa tak trestnej zodpovednosti.

Uveril však v plnom rozsahu výpovediam poškodeného, ako aj výpovediam vypočutých svedkov Y.
M.Á. R. C.. W. I. podľa ktorého mylnú platbu musel obžalovaný zistiť ešte v tom mesiaci, kedy k tomu
došlo, nakoľko platby po spracovaní účtovnej agendy na konci príslušného mesiaca musel spárovať s
variabilnými symbolmi, to jest s číslami faktúr na výpise z bankového účtu, kde sa mu platba s tým istým
variabilným symbolom objavila dva krát.

Obžalovaný P. U. okrem vyššie uvedených výpovedí svedkov ju usvedčovaný zo spáchania predmetnej
trestnej činnosti aj pripojeným listinným dôkazným materiálom, ktorými sú trestné oznámenie, faktúra
FV08023, výpisy z bankového účtu, žiadosti o vrátenie mylnej platby zo dňa 09.02.2009, poštový podací
hárok, platobný rozkaz + súvisiace doklady.

Obžalovaný z miesta svojho trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený. Z registra trestov obžalovaného
vyplýva, že doteraz bol dva krát súdne trestaný, naposledy rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II.
zo dňa 29.09.2004, sp. zn. 3T/249/2003, kedy bo odsúdený podľa § 171 odsek 1 Tr. zákona , účinného
do 01.01.2006, k trestu odňatia slobody v trvaní dva mesiace, so skúšobnou dobou do 29.06.2006, ako

aj k trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na jeden rok.
Podľa § 70 odsek 3 Tr. zákona sa vo veci už odsúdený osvedčil.

Podľa zistenia súdu voči obžalovanému prebieha na tunajšom súde aj ďalšie trestné konanie pod ps.
zn. 2T/50/2015, pre prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1 Tr. zákona.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok ,
zavinenie, pohnútku, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a dospel k záveru, že
na prevýchovu obžalovaného možno dostatočne účinne vplývať čo i len uložením prevýchovného trestu

na slobode, preto mu súd za predmetnú trestnú činnosť uložil trest odňatia slobody v trvaní dvanásť
mesiacov, výkon ktorého trestu mu však podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní dva roky.Zároveň podľa § 46 odsek 4 Tr. por. súd návrh poškodeného C.. E. F., O.. XX.XX.XXXX, V. K.X. O. B.,
H. D. Č.. XXX/X, D. V. na náhradu škody zamietol.

Podľa tohto zákonného ustanovenia návrh podľa odseku 3 nemožno podať ak bolo o nároku už
rozhodnuté v občianskom súdnom konaní, alebo v inom príslušnom konaní.
V tomto prípade Okresný súd Dunajská Streda so svojim Platobným rozkazom sp. zn. 8Rob/72/2009
zo dňa 05.01.2010 už právoplatne rozhodol ohľadne vyššie uvedenej sumy, preto súd v tomto smere
žiadosť poškodeného sa náhradu škody zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia
na Krajský súd v Trnave cestou podpísaného súdu.