Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 24, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10Cbi/9/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111224370
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5111224370.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽilinavkonanípredsamosudkyňouJUDr.LenkouMüllerovou,PhD.,vprávnejvecižalobcu:

G.. B.. B. Š., so sídlom kancelárie C. XX, XXX XX G., správca úpadcu: Mikro systém Žilina, s.r.o., so
sídlom 384, 010 01 Mojš, IČO: 36 669 695, právne zastúpený: JUDr. Lenka Maďarová, advokát, so
sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, proti žalovanému: 4/ G.. O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXX,
XXX XX T. L., Č. A., zastúpený: Advokátska kancelária, JUDr. M. Mareková, s. r. o., so sídlom Záblatská
28, 911 06 Trenčín, IČO: 47 241 098, o určenie právnej neúčinnosti odporovateľných právnych úkonov,
takto

r o z h o d o l :

Žalobu voči žalovanému v rade 4/ v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaný v rade 4/ m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 20.7.2011 v znení upresňujúceho podania
pred začatím pojednávania dňa 14.3.2014, domáhal voči v návrhu označeným žalovaným v rade 1/ Spirit
Group Agency, s. r. o., so sídlom 010 01 Mojš 384, IČO: 44 177 810, v rade 2/ D. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. D. XXXX, XXX XX L., Č. A., v rade 3/ F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.. L. XX, XXX XX Ž. a v
rade 4/ G.. O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXX, XXX XX T. L., Č. A. určenia, že kúpna zmluva zo dňa

28.11.2008, uzatvorená medzi úpadcom pod pôvodným obchodným menom M & M reality holding SK,
s.r.o. a žalovaným v rade 1/ Spirit Group Agency, s.r.o., ktorej vklad bol povolený Správou katastra Ž.
dňa 18.3.2009 pod č. H. XXXXX/XX, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu vo výške
1/1 k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností Správou katastra Ž., pre okres Ž., katastrálne
územie Ž. na LV č. XXXX ako pozemok C-KN parc. č.XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
1 100 m2, pozemok C-KN parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 100 m2, pozemok
C-KNparc.č.XXXX/XX-zastavanéplochyanádvoriaovýmere1358m2,jevočiveriteľomúpadcuMikro

systém Žilina, s.r.o. „v konkurze“ v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod spis.
zn. 4K/31/2010 neúčinná. Žalobca sa súčasne domáhal určenia, že kúpna zmluva zo dňa 11.3.2011,
uzatvorená medzi žalovaným v rade 1/ Spirit Group Agency, s.r.o. a žalovanými v rade 2/ - 4/, ktorej
vklad bol povolený Správou katastra Ž.B. dňa 22.3.2011 pod č. H. XXXX/XX v časti týkajúcej sa prevodu
spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/1 k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností Správou
katastra Ž., pre okres Ž., katastrálne územie Ž. na LV č. XXXX ako pozemok C-KN parc. č. XXXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 100 m2, pozemok C-KN parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a

nádvoriaovýmere1100m2,pozemokC-KNparc.č.XXXX/XX-zastavanéplochyanádvoriaovýmere1
358 m2, je voči veriteľom úpadcu Mikro systém Žilina, s.r.o. „v konkurze“ v konkurznom konaní vedenom
na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 4K 31/2010 neúčinná. Žalobca súčasne žiadal uložiť žalovaným
v rade 2/ - 4/ vydať do konkurznej podstaty úpadcu Mikro systém Žilina, s.r.o. v konkurznom konanívedenom na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 4K 31/2010 spoluvlastnícky podiel na predmetných
nehnuteľnostiach, každému vo výške 1/3. Súčasne žiadal zaviazať žalovaných na náhradu trov konania.
Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že Okresný súd Žilina uznesením č.k. 4K 31/2010-106 zo dňa

27.1.2011 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Mikro systém Žilina, s.r.o., so sídlom Bôrická 13, Žilina,
IČO: 36 669 695, uznesením č.k. 4K 31/2010-106 a ustanovil správcu B.. B. Š.Z., so sídlom kancelárie
C. XX, G..

2. S poukazom na obsah zákonných ustanovení § 73, § 74, § 75 v spojitosti s ustanovením § 21

Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) a ustanovenie § 57 ods. 1, 2, 3 ZKR, § 60
ods. 1, 3 ZKR a § 62 ods. 1 písm. a), ods. 5 ZKR žalobca uviedol, že dňa 28.11.2008 bola uzatvorená
podľa § 588 a nasledovné Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov medzi predávajúcim
M & M reality holding s.r.o. (konajúcim prostredníctvom B.. G. C. - konateľa spoločnosti) a kupujúcim -
žalovaným v rade 1/, (konajúcim B.. G. C., konateľom) kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam s poukazom na list vlastníctva č. XXXX vydaného Katastrálnym úradom v Ž., Správa

katastra nehnuteľností Ž., obec Ž., katastrálne územie Ž., ktorej vklad bol povolený dňa 18.3.2009 pod
č. H. XXXXX/XX, predmetom ktorej bol predaj vyššie označených nehnuteľností. Tieto nehnuteľnosti
nadobudla predávajúca spoločnosť kúpnou zmluvou v roku 2007 vkladom do katastra nehnuteľností u
Správy katastra v Žiline pod č. H. XXXX/XX. Navrhovateľ šetrením predmetnej zmluvy zistil, že zmluvné
strany v čl. III dohodli kúpnu cenu za prevod nehnuteľností vo výške 203.146,78 eur s dojednaným

spôsobom úhrady tak, že kupujúci zaplatí za pozemky parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX sumu 2.600,- Sk/
m2, t. j. 5.760.000,- Sk v hotovosti z vlastných finančných zdrojov, pričom suma 440.000,- Sk bude
uhradená pri podpise zmluvy a zostatok v splátkach po 440.000,- Sk najneskôr do 31.9.2009 a za
pozemok parc. č. XXXX/XX sumu 294,64 Sk/m2, t. j. 400.000,- Sk v hotovosti z vlastných finančných
prostriedkov najneskôr do 30.4.2009, ktorá nebola do dnešného dňa uhradená. Žalobca uviedol, že

nehnuteľnosti, ktoré sú špecifikované v kúpnej zmluve o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
zo dňa 28.11.2008, sú v súčasnej dobe zapísané na liste vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia
Ž., obec Ž., katastrálnym úradom v Ž. (aktuálne Okresným úradom Ž., katastrálnym odborom), pre
vlastníkov označených v rade 2/ - 4/. Prevod týchto nehnuteľností sa uskutočnil na základe kúpnej
zmluvy uzatvorenej podľa Občianskeho zákonníka dňa 1.3.2011 medzi predávajúcim - žalovaným v rade

1/ a žalovanými v rade 2/ - 4/, ktorou predávajúci previedol na kupujúcich predmetné nehnuteľnosti,
každému z kupujúcich v spoluvlastníckom podiele 1/3. Na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi
žalobcom ako predávajúcim a žalovanými ako kupujúcimi nebola zaplatená kúpna cena, o čom svedčí
vyhlásenie konateľa úpadcu. Majetok úpadcu nepostačuje na uspokojenie veriteľov v rozsahu nimi
prihlásených pohľadávok a nákladov konkurzu, a to z dôvodu aj preukázateľných právnych úkonov,

ktorými došlo nesporne k ukráteniu uspokojenia vymáhateľných pohľadávok voči konkurzným veriteľom,
nakoľko prihlásené pohľadávky výškou prekračujú majetok ku dňu vyhlásenia konkurzu. Správkyňa
poukázala na personálne prepojenie v čase podpisu kúpnej zmluvy o predaji nehnuteľností zo dňa
28.11.2008 medzi žalobcom a pôvodne žalovaným 1/, kde na strane predávajúceho a kupujúceho ako
konatelia spoločnosti vystupujú súčasne tie isté fyzické osoby, a to B.. G. C. a G. Q., ktorí sú súčasne

aj spoločníkmi spoločnosti na strane predávajúceho a kupujúceho. Žalovaný v rade 4/ je konateľom a
spoločníkom pôvodne žalovaného v rade 1/ a členom predstavenstva spoločnosti M & M reality holding,
a.s. so sídlom Praha 1, Nové Město, Krakovská 1675/2, ktorá bola zároveň spoločníkom úpadcu.
Prevodom nehnuteľností špecifikovaných v žalobe na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2008 a
následne na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.3.2011 na žalovaných v rade 2/ - 4/, t. j. kupujúcich, ktorí

sú súčasne osobami spriaznenými s dlžníkom, a nezaplatením kúpnej ceny v prospech žalobcu, došlo k
úbytku majetku úpadcu v konkurznom konaní 4K 31/2010, a teda k nemožnosti uspokojiť konkurzných
veriteľov. Tieto úkony ukracujú uspokojenie prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov dlžníka. K
odporovacím úkonom došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzného konania. Žalobca
má za to, že realizovanie prevodov - kúpnymi zmluvami o prevode nehnuteľností zo dňa 28.11.2008

a 11.3.2011 došlo k odporovacím právnym úkonom bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ods. 1 a
nasledovné ZKR v spojitosti s ustanovením § 60 ZKR, ktoré boli urobené v prospech osôb spriaznených
s dlžníkom, pričom tieto úkony spôsobili úpadok dlžníka a následne došlo k ukráteniu uspokojenia
pohľadávok konkurzných veriteľov.

3. Žalobca spolu s podanou žalobou pripojil do obsahu spisového materiálu fotokópie listinných dôkazov
- uznesenie Okresného súdu Žilina 4K 31/2010-106 zo dňa 27.1.2011, výpis z OV 240B/2010 zo
dňa 15.12.2010, kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností zo dňa 28.11.2008, kúpnu zmluvu o prevodenehnuteľností zo dňa 11.3.2011, stanovisko konateľa spoločnosti Mikro systém Žilina s.r.o. „v konkurze“
zo dňa 21.6.2011, výpis z katastra nehnuteľností, výpis z listu vlastníctva č. XXXX.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd rozsudkom č. k. 10Cbi/9/2011-167 zo dňa 14.03.2014
žalobu v celom rozsahu zamietol, a to za použitia ustanovení § 206a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011 v spojení s ustanovením § 57 ods. 1, 2, 4, § 58 ods.
1, 2, 3, § 60 ods. 1, 2, 3, § 62 ods. 1, 2, 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v
znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej len „ZKR“), a to primárne z dôvodu, že žalobca sa podanou žalobou

domáha určenia neúčinnosti dvoch právnych úkonov, ku ktorým došlo v prípade kúpnej zmluvy zo dňa
28.11.2008 medzi úpadcom a pôvodne označeným žalovaným v rade 1/ a v prípade kúpnej zmluvy o
prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 11.03.2011 medzi pôvodne žalovaným v rade 1/
ako predávajúcim a žalovanými (pôvodne označenými) v rade 2/ - 4/ ako kupujúcimi. Svoje zamietajúce
rozhodnutie súd založil na závere, že odporovateľnosťou je možné napadnúť len právne úkony, ktorých
jednou stranou je úpadca, avšak žalobca sa predmetnou žalobou domáha určenia právnej neúčinnosti

dvoch uzatvorených kúpnych zmlúv, z ktorých kúpna zmluva zo dňa 11.03.2011 zákonom stanovené
predpoklady odporovateľnosti nespĺňa. Súd konštatoval, že v prípade, ak by pohľadávky veriteľov
úpadcu prihlásené v konkurznom konaní boli ukrátené na základe právnych úkonov iných osôb, alebo na
základe iných právnych skutočností, nie je možné dovolávať sa ich odporovateľnosti a preto súd žalobu
v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia právnej neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 11.03.2011 ako

nedôvodnú zamietol. Vo vzťahu k určeniu právnej neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2008, ktorej
zmluvnou stranou bol úpadca, a ktorej neúčinnosť žalobca založil na tvrdení uskutočneného právneho
úkonu bez primeraného protiplnenia, keď za prevod sporných nehnuteľností nebola úpadcovi uhradená
dohodnutá kúpna cena, súd zdôraznil, že ZKR považuje za úkony bez primeraného protiplnenia zásadne
bezodplatné právne úkony, t. j. také právne úkony, pri ktorých poskytuje plnenie len jedna zmluvná

strana, v tomto prípade dlžník a ďalej tie právne úkony dlžníka, na základe ktorých dlžník poskytol alebo
sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia,
ktoré na jeho základe získal alebo mal získať dlžník. Súd konštatoval, že zisťovanie, či dohodnutá
cena bola obvyklá, je vždy vecou tvrdenia a konkrétneho dokazovania, pričom žalobca je povinný svoje
tvrdenia preukázať, t. j. obvyklú cenu v čase uskutočnenia právneho úkonu v mieste, v ktorom sa úkon

urobil s obdobným plnením. Súd ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca splnenie podmienky ukracujúceho
právneho úkonu odvodzoval od skutočnosti, že kupujúci predávajúcemu úhradu dojednanej kúpnej
ceny neposkytol, takýmto tvrdením nie je možné konštatovať naplnenie podmienky odporovateľnosti,
t. j. ukracujúceho právneho úkonu, pretože uvedené zistenie zakladá právo žalobcu domáhať sa voči
kupujúcemu plnenia z tohto záväzku, t. j. zaplatenia dojednanej kúpnej ceny.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, pričom
napadnuté kúpne zmluvy označil za simulované právne úkony skutočných darovacích zmlúv, čím došlo
k zmenšeniu majetku a k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov. Pokiaľ by úpadca nepreviedol
svoj majetok na žalovaných ako spriaznené osoby, bol by tu majetok, z ktorého by bolo možné aspoň

čiastočne uspokojiť pohľadávky veriteľov úpadcu. Bez tohto uspokojenia pohľadávok veriteľov došlo
k značnému ukráteniu ich pohľadávok a to s prihliadnutím na stav súpisu majetku úpadcu, ktorý
v súčasnosti predstavuje sumu 183.141,11 eur, pričom pohľadávky veriteľov sú v celkovej zistenej
výške 1.111.609,83 eur. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že úpadca bol výlučným vlastníkom
lukratívnych nehnuteľností, ktorých navrátenia sa žalobca domáha v prospech uspokojenia pohľadávok

veriteľov úpadcu. Zdôraznil, že dojednaná kúpna cena je neprimerane nízka a konaním o zaplatenie
tejto nízkej kúpnej ceny nemožno suplovať odporovaciu žalobu.

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia pojednávania a napadnutý
rozsudok okresného súdu svojim uznesením sp. zn. 13CoKR/46/2014-237 zo dňa 04.03.2015 v celom

rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd posúdil správnosť
postupu súdu prvej inštancie, pokiaľ v prípade odporovacej žaloby vo vzťahu k dvom právnym úkonom,
určenianeúčinnostiktorýchsažalobcadomáha,skúmalsúdzákonnépodmienkyodporovateľnostipodľa
ZKRvzneníplatnomaúčinnomdo31.12.2011atovzhľadomnaokamihvyhláseniakonkurzunamajetok
úpadcu uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 27.01.2011, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom

vestníku dňa 02.02.2011 s účinkami vyhlásenia konkurzu dňa 03.02.2011. Ako správne odvolací súd
zhodnotil skonštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobca je v prípade odporovacej žaloby povinný
preukázať, že právnym úkonom dlžníka, ktorému odporoval, bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si
v konkurznom konaní prihlásil svoju pohľadávku. V ďalšom postupe však krajskému súdu nebolo zrejmézhodnotenie vykonané súdom prvej inštancie vo vzťahu k otázke aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie,
a to vo väzbe na citované ustanovenie § 62 ods. 4 ZKR a konštatovanie súdu, že odporovateľnosťou
možno napadnúť len právne úkony, ktorých jednou stranou je úpadca, keď žalobca predmetnou žalobou

napadol aj právny úkon kúpnej zmluvy zo dňa 11.03.2011, ktorý predpoklady odporovateľnosti podľa
ZKR nespĺňa, keďže zmluvnými stranami kúpnej zmluvy zo dňa 11.03.2011 boli na starne predávajúceho
pôvodne označený žalovaný v rade 1/ a na starne kupujúcich boli označení žalovaní v rade 2/ - 4/.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na obsah zákonného ustanovenia § 62 ZKR, ktoré vymedzuje
okruh pasívne legitimovaných subjektov, voči ktorým sa právo uplatňuje a tiež právne úkony, ktorým sa

odporuje, ktoré upravuje možnosť uplatnenia práva odporovať právnym úkonom aj voči tretím osobám,
pre ktoré boli na základe práva z odporovateľného právneho úkonu dlžníka zriadené ďalšie práva.
Za zásadné súd hodnotí ustanovenie § 62 ods. 4 ZKR, ktoré vytvára nútené procesné spoločenstvo
z dôvodu, že odporovateľnosť sa musí uplatniť voči všetkým subjektom, ktoré majú vecnú pasívnu
legitimáciu podľa ustanovenia § 62 ods. 2 ZKR. Pre úspešné uplatnenie odporovacieho práva na súde
sa musí správca alebo veriteľ domáhať určenia neúčinnosti proti všetkým právnym predchodcom až

k dlžníkovi t.j. úpadcovi. Ak sa odporovacie právo uplatňuje voči niekoľkým subjektom v rade, ZKR
vyžaduje, aby sa uplatnilo voči všetkým týmto osobám, t. j. nie je možné odporovacie právo uplatniť
len voči poslednému v rade. Všetky tieto osoby v prípadnom súdnom konaní tvoria nútené procesné
spoločenstvo, ktoré znamená, že správca alebo veriteľ musí uplatniť odporovateľnosť proti všetkým
subjektom, ktoré majú pasívnu vecnú legitimáciu.

7. Odvolací súd ďalej konštatoval, že v štádiu odvolacieho konania boli do obsahu spisového
materiálu doložené listiny, a to Uznanie neúčinnosti odporovateľného právneho úkonu kúpnej zmluvy
zo dňa 28.11.2008, uskutočnené zo strany úpadcu z dátumu 02.09.2014 a Uznanie neúčinnosti
odporovateľného právneho úkonu Kúpnej zmluvy zo dňa 11.03.2011 žalovaným v rade 1/, ktorý úkon je

zo dňa 02.09.2014. Súčasne v odvolacom konaní bola doložená Dohoda žalovaným v rade 2/ zo dňa
02.09.2014. Po rozhodnutí súdom prvej inštancie, podanom odvolaní zo strany žalobcu bola v podaní
zo dňa 08.09.2014 koncipovaná dispozícia, a to čiastočné späťvzatie odvolania/návrhu vo veci samej
voči žalovaným v rade 1/, 2. Žalobca kumuloval dispozíciu čiastočného späťvzatia odvolania a návrhu
vo veci samej voči žalovaným v rade 1/ a 2/, pričom odvolací súd uložil súdu prvej inštancie prihliadnuť

na učinenú dispozíciu žalobcom, keďže pokiaľ by bolo zastavené odvolacie konanie len voči žalovaným
v rade 1/ a 2/, vo vzťahu ku ktorým bola žaloba zamietnutá, tak uvedený stav by vytvoril zamedzenie ku
konaniu vo vzťahu k žalovaným v rade 3/ a 4/. Okresný súd doložené listiny až v odvolacom konaní,
a to úkony uznania neúčinnosti odporovateľného právneho úkonu kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2008
a zo dňa 11.03.2011 a dohody o vydaní nehnuteľností do konkurznej podstaty, ktoré úkony sú z

dátumov po rozhodnutí okresným súdom, uložil vyhodnotiť a rozhodnúť o dispozičnom návrhu žalobcu
na základe čiastočného späťvzatia žaloby za vzatia do úvahy charakteru sporu a spoluvlastníckeho
vzťahu žalovaných v rade 2/ - 4/. Odvolací súd uložil súdu v súvislosti s novým konaním a rozhodovaním
zobrať do úvahy aj argumentáciu žalobcu pri rozhodovaní o trovách konania vyplývajúcu z ustanovenia
§ 100 ods. 2 písm. a) ZKR a to s poukazom žalobcu na vtedy platné a účinné ustanovenie § 150 OSP

a z odôvodnenia v rovine trov právneho zastúpenia, tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, keď
žalobca vyslovil názor, že v danom konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov nie je možné vyjadriť
hodnotu veci alebo práva v peniazoch, resp. ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, a preto za
jeden úkon právnej služby mala prináležať zástupcovi odmena podľa § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č.
655/2004 Z. z..

8. Vychádzajúc z viazanosti súdu prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu, Okresný súd
Žilina vec opätovne prejednal a vo veci rozhodol.

9. Vo väzbe na čiastočné späťvzatie žaloby učinené žalobcom v rámci podaného odvolania proti

rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobca zobral žalobu voči pôvodne označeným žalovaným v rade
1/ a 2/ späť a navrhol konanie zastaviť a ďalej podanie žalobcu doručené súdu dňa 21.09.2017, ktorým
žalobca zobral žalobu zo dňa 20.07.2011 aj voči žalovanému v rade 3/ späť a žiadal konanie zastaviť,
pričom žalovaný v rade 1/ a 2/ v súdom určenej lehote na vyjadrenie súhlasu so späťvzatím žaloby v
časti týkajúcich sa ich procesného postavenia v konaní nereagovali a žalovaný v rade 3/ vyslovil súhlas

so späťvzatím žaloby v časti týkajúcej sa jeho osoby a súčasne vyslovil aj súhlas so späťvzatím žaloby
týkajúcej sa žalovaného v rade 1/ a 2/ Okresný súd Žilina uznesením č. k. 10Cbi 9/2011-352 zo dňa
18.12.2017 rozhodol o zastavení konania voči žalovanému v rade 1/, 2/ a 3/ a to pri použití zákonných
ustanovení § 144, 145 ods. 1, 2, 146 ods. 1, 2 CSP. Súčasne súd rozhodol o trovách konania žalobcu ažalovaných v rade 1/, 2/ a 3/ tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania v zastavenej časti nepriznáva.
Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.01.2018.

10. Na pojednávaní konanom dňa 24.04.2018 právny zástupca žalobcu zotrvával na podanej žalobe
vo vzťahu k žalovanému v rade 4/, pričom sa domáhal určenia právnej neúčinnosti kúpnej zmluvy
uzatvorenej dňa 28.11.2008 medzi úpadcom a pôvodne označeným žalovaným v rade1/, ktorej vklad
bol povolený Správou katastra Ž. dňa 18.03.2009 pod H. XXXXX/XX, a ktorej predmetom bol prevod
spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v žalobe a žalobnom návrhu, a to

voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn,. 4K 31/2010
a súčasne sa domáhal určenia právnej neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 11.03.2011, uzatvorenej medzi
pôvodne označeným žalovaným v rade 1/ a žalovaným v rade 2/ - 4/, ktorej vklad bol povolený Správou
katastra Ž. dňa 22.03.2011 pod č. H. XXXX/XX a v časti týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckeho podielu
vo výške 1/1 k nehnuteľnostiam presne špecifikovaným v žalobe a žalobnom návrhu a súčasne žiadal
uložiťžalovanémuvrade4/povinnosťvydaťdokonkurznejpodstatyúpadcupodielvovýške1/3kpresne

špecifikovaným nehnuteľnostiam v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zaviazať žalovaného v
rade 4/ na náhradu trov konania žalobcu v celom rozsahu.

11. Právny zástupca žalovaného v rade 4/ v rámci procesnej obrany uviedol, že pokiaľ došlo k
zastaveniu konania voči žalovanému v rade 1/, súd nemôže rozhodovať o právnej neúčinnosti právneho

úkonu, ktorý bol uzatvorený úpadcom a pôvodne označeným žalovaným v rade 1/, ktorý bol zmluvnou
stranou, pokiaľ tento nevystupuje v konaní ako procesná strana. Žalobu navrhol zamietnuť taktiež
z dôvodu, že podmienky odporovateľnosti právneho úkonu neboli žiadnym prostriedkom procesného
útoku preukázané. Uviedol, že z predchádzajúceho dokazovania vyplynulo, že k úhrade kúpnych cien za
prevody nehnuteľností dochádzalo medzi osobami spriaznenými, v ktorých boli konateľmi a spoločníkmi

zhodné osoby, ktoré dodnes aj v uvedených spoločnostiach okrem žalovaného 4/ a žalovaného 3/ aj
spoločne fungujú. Uviedol, že od roku 2012 došlo k zmenám a tieto osoby, ktoré sú spriaznené aj v
súčasnom období podľa verejnej listiny M&M Reality holding a.s. , Praha je táto spoločnosť majoritným
vlastníkom spoločnosti Spirit Group Agency ako žalovaného 1/ a aktuálne jediným spoločníkom úpadcu
Mikro systém Žilina, s.r.o. Žalovaný poukázal na snahu o získanie sporných nehnuteľností pod správu

úpadcu, nakoľko v konkurznom konaní je úpadca najväčším dlžníkom práve voči spoločnosti M&M
Reality holding a.s., Praha vo výške pohľadávok 1.111.609,83 eur. Z uvedeného žalovaný dovodzuje
snahu o navrátenie požadovaných majetkov. Spoločnosť Mikro systém Žilina, s.r.o. bola založená v roku
2006, pričom k 31.12.2006 vykázala stratu ako začínajúca spoločnosť s tým, že k uvedenému okamihu
nedisponovala sumou 6.000.000,- Sk na kúpu uvedených nehnuteľností. Dôkazmi, ktoré boli žalovaným

3/ a 4/ predložené do obsahu spisového materiálu, žalovaný preukazuje, že napadnutými právnymi
úkonmi nemohlo dôjsť k ukráteniu veriteľov úpadcu, a to z dôvodov, že financovanie kúpy investičných
nehnuteľnostíúpadcomsauskutočňovalozosúkromnýchfinančnýchprostriedkovfyzickýchosôb,medzi
inými aj žalovaným v r. 4/. Žalovaný má za to, že žalobca v konaní nepreukázal, kedy a ako došlo k
úhrade kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2008 kupujúcim úpadcovi. Žalobca nepredložil

žiaden relevantný dôkaz k akýmkoľvek finančným prevodom medzi žalovaným kupujúcim (pôvodne
označeným žalovaným 1/) a úpadcom. Žalovaný má za to, že v prípade odporovaných právnych úkonov
nedošlo k ukráteniu majetku úpadcu, nakoľko úpadca v čase nadobudnutia predmetných nehnuteľností
nedisponoval finančnými prostriedkami na úhradu kúpnej ceny kúpou nadobudnutej nehnuteľnosti, a
preto táto úhrada bola zabezpečená výlučne úhradou fyzických osôb žalovaných v rade 2/ až 4/, a

preto prevodom sporných nehnuteľností na žalovaných nemohlo dôjsť k ukráteniu veriteľov úpadcu.
Žalovaný má za to, ak žalobca dovodzuje ukracujúci právny úkon z neuhradenej kúpnej ceny za
prevod nehnuteľností, mohol sa podanou žalobou domáhať zaplatenia kúpnej ceny, prípadne ich
vydania. Žalovaný žiadal v rámci procesnej obrany zohľadniť postup žalobcu a žalovaných 1/ až 3/ ako
spriaznených osôb, ktoré počas rokov 2012 - 2018 nakladali so svojimi spoločnosťami ako spriaznené

osoby a vzájomne si vytvárali podmienky na vrátenie sporných nehnuteľností do skutkovej podstaty
úpadcu, v ktorej sú vo vzťahu k dlžníkovi najväčším a jediným veriteľom ako spoločníci obchodnej
spoločnosti M&M reality holding a.s., Praha. Navrhol žalobu zamietnuť aj z dôvodu, že vzhľadom na
nútené procesné spoločenstvo súd o odporovateľnosti právneho úkonu voči žalovanému v rade 4/
nemôže rozhodovať bez toho, aby na strane žalovaných vystupovali všetci pôvodne označení žalovaní

ako pasívne legitimovaní.

12. Právny zástupca žalobcu zdôraznil, že spoločnosť M&M reality holding a.s. je najväčším veriteľom
úpadcu Mikro systém Žilina s.r.o. z pohľadávky právnym titulom pôžičky, ktorú si táto spoločnosťprihlásila do konkurzu úpadcu. Žalobca poukázal na listinné dôkazy, ktoré tvoria obsah spisového
materiálu, najmä vyhlásenie pôvodne označeného žalovaného v rade 2/ D. G.K. z 02.09.2014, v ktorom
žalovaný potvrdil, že kúpna cena na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.03.2011 nebola vyplatená,

oľutoval svoje konanie a vydal nehnuteľnosti nadobudnuté napadnutými právnymi úkonmi do konkurznej
podstaty úpadcu. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z vyhlásenia pôvodne označeného žalovaného v
rade 1/ z Uznania odporovateľnosti právneho úkonu zo dňa 02.09.2014 a z Uznania neúčinnosti
právneho úkonu zo strany samotného úpadcu, ktorý bol zmluvnou stranou kúpnej zmluvy uzatvorenej
dňa 28.11.2008. Žalobca zotrvával na tvrdení, že úpadca simulovanými právnymi úkonmi previedol

sporné nehnuteľnosti na spriaznené osoby bez poskytnutého protiplnenia, teda bez úhrady kúpnej ceny
a bez jej akéhokoľvek zaúčtovania v účtovníctve dlžníka. Tvrdenie žalovaného v rade 4/ o poskytnutí
pôžičky na úhradu kúpnej ceny žalobca označil za všeobecné ničím nepodložené tvrdenie. Na podporu
svojej argumentácie žalobca uviedol, že žalovaní v rade 2/ a 3/ ako zmluvné strany spolu so žalovaným
v rade 4/ vydali nehnuteľnosti do podstaty úpadcu z dôvodu, že si boli vedomí neúčinnosti napadnutých
právnych úkonov. K okamihu konkurzu správca konkurznej podstaty úpadcu zistil jedinú pohľadávku

voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške 186,11 eur oproti sume prihlásených pohľadávok cez
1,1 milión eur, z čoho žalobca odvodzuje neexistenciu majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť
veriteľov úpadcu. Žalobca má za to, že viacerými odporovateľnými právnymi úkonmi sa úpadca zbavil
svojho majetku, čím poškodil svojich veriteľov, keď ich pohľadávky nemohli byť z dovtedy bonitného
majetku uspokojené. Podmienky úspešnej odporovateľnosti napadnutých právnych úkonov má žalobca

za preukázané a splnené.

13. Podľa § 206a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011
(ďalej len „ZKR“), konania začaté pred 1.1.2012 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak ods. 2
neustanovuje inak.

14. Podľa §-u 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do
31.12.2011 (ďalej len ZKR), právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom
dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.
Podľa odseku 2 právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby, alebo na

súde do 6 mesiacov od vyhlásenia konkurzu.
Podľa odseku 4 odporovať možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

15. Podľa §-u 58 ods. 1 ZK, právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je

bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol
alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia,
ktoré na jeho základe získal alebo má získať.
Podľa ods. 2 právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok
dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby

spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa
nepreukáže opak.
Podľa ods. 3 odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli
urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného
protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym

úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

16. Podľa §-u 60 ods. 1 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil
svojich veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol, alebo
musel byť druhej strane známy.

Podľa ods. 2 ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel
dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strane o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa
nepreukáže opak.
Podľa ods. 3 odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich
rokov pred začatím konkurzného konania.

17. Podľa §-u 62 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne
urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.Podľa ods. 2 právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva
z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak a) v čase nadobudnutia tohto práva
mu boli alebo museli byť známe okolnosti

odôvodňujúceodporovateľnosťprávnehoúkonuprotizriaďovateľovitohtopráva,b)totoprávonadobudol
na základe bezodplatného právneho úkonu alebo c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo
zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení
odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti
zriaďovateľovi tohto práva.

Podľa ods. 4 ak sa odporuje právnym úkonom podľa odseku 2, musí sa odporovacie právo uplatniť proti
všetkým právnym predchodcom až ku predchodcovi, ktorý nadobudol právo priamo od dlžníka.
Podľa ods. 5 právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej
osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči
všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech
podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

18. Podľa §-u 9 ods. 1 ZKR, spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie
a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej
rady právnickej osoby,
b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,

c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej
rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),
d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),
e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a)
až d) kvalifikovanú účasť.

19. Žalobca sa v predmetnej právnej veci domáha určenia právnej neúčinnosti dvoch napadnutých
právnych úkonov, a to kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom a pôvodne označeným žalovaným
v rade 1/ dňa 28.11.2008 a ďalej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi pôvodne označeným žalovaným v
rade 1/ na strane predávajúceho a žalovanými v rade 2/, 3/ a 4/ na strane kupujúcich dňa 11.03.2011

a to vo väzbe na citované zákonné ustanovenia § 57 ods. 1, 2, 3, § 60 ods. 1, 3, § 62 ods.
1 a § 62 ods. 5 ZKR v znení platnom a účinnom do 31.12.2011. Žalobca sa súčasne domáha
voči žalovanému vydania nehnuteľnosti, ktorú žalovaný v rade 4/ nadobudol napadnutým právnym
úkonom - kúpnou zmluvou zo dňa 11.03.2011. Vyššie označeným právnym úkonom žalobca odporuje
ako ukracujúcim právnym úkonom urobeným v prospech osôb spriaznených s úpadcom. Vzhľadom

na skutkové vymedzenie žalobcom uplatneného odporovacieho práva, podmienky odporovateľnosti
v prejednávanej veci vyplývajú kumulatívne z ustanovenia § 57 ZKR, ktoré upravuje všeobecné
podmienky práva odporovať právnym úkonom v konkurze a § 60 ZKR, ktorý upravuje odporovanie
ukracujúcemu právnemu úkonu. Za rozhodujúci moment pre posúdenie predpokladov odporovateľnosti
žalobou napadnutých kúpnych zmlúv v zmysle ustanovenia § 57 a § 60 ZKR súd považoval deň

účinnosti kúpnych zmlúv, ktoré nastali v deň vkladu vlastníckeho práva kupujúceho k predmetným
nehnuteľnostiam.

20. Súd konštatuje, že návrh v prejednávanej veci bol podaný aktívne legitimovaným subjektom, a to
žalobcom ako správcom konkurznej podstaty úpadcu, kedy aktívna legitimácia správcu na uplatnenie

odporovacieho práva vyplýva priamo z ustanovenia § 57 ods. 1 ZKR v spojení s ustanovením § 62 ods.
5 ZKR.

21. Okruh pasívne legitimovaných subjektov pri uplatnení odporovacieho práva vyplýva z ustanovenia
§ 62 ods. 1 ZKR, v zmysle ktorého právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto

s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon
jednostranne urobil, alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia žalobca v pôvodnej žalobe označil na strane žalovaného v
rade 1/ spoločnosť Spirit Group Agency, s.r.o. ako kupujúceho z kúpnej zmluvy uzatvorenej s úpadcom
dňa 28.11.2008, ktorej právnej neúčinnosti sa žalobca podanou žalobou dovoláva.

22. Vo vzťahu k pôvodne označeným žalovaným v rade 2/ - 4/ žalobca pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaných odvodzoval z obsahu zákonného ustanovenia § 62 ods. 2 ZKR, v zmysle ktorého
ustanovenia právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základepráva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, a to za súčasného splnenia
ostatných podmienok vymedzených v ustanovení § 62 ods. 2 ZKR. Z dikcie zákonného ustanovenia
„bolo mu zriadené právo“ vyplýva, že táto osoba nebola účastníkom primárneho právneho vzťahu, na

základe ktorého jej právo vzniklo. Teda pasívna vecná legitimácia takejto osoby sa viaže nielen k
existencii odporovateľného právneho úkonu, ktorého jednou stranou je úpadca, ale tiež na splnenie
ďalších zákonných predpokladov , medzi inými, že v čase nadobudnutia tohto práva jej museli byť
známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva a
toto právo nadobudla bezodplatne. Takáto osoba je pasívne legitimovaná aj vtedy, keď je osobou

spriaznenou s dlžníkom alebo so zriaďovateľom tohto práva. Zákonná úprava ďalej predpokladá, že
táto osoba nie je pasívne vecne legitimovaná ak preukáže, že v čase nadobudnutia práva nemohla ani
pri vynaložení odbornej starostlivosti poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu
proti zriaďovateľovi práva.

23. Z vyššie označenej právnej úpravy, ktorá sa viaže k pasívnej vecnej legitimácii vyplýva, že

vecné vymedzenie právneho úkonu, ktorým bolo žalovanému zriadené ďalšie právo, má relevanciu
len z hľadiska posúdenia okruhu žalovaných, voči ktorým v prípade úspešnej odporovateľnosti sa
žalobca môže domáhať plnenia v podobe peňažnej náhrady za vec, právo alebo inú majetkovú
hodnotu, príp. vydania veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, ak sa
takáto vec u povinného nachádza, avšak nerozširuje vecne okruh právnych úkonov, ktoré je možné

odporovateľnosťou napadnúť.

24. Základné predpoklady odporovateľnosti ako osobitného inštitútu, ktorý slúži na ochranu veriteľov,
je právny úkon dlžníka, účinnosť právneho úkonu a ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa,
ku ktorým pristupujú osobitné predpoklady odporovateľnosti v konkurznom konaní, a to vyhlásenie

konkurzu, právny úkon dlžníka týkajúci sa jeho majetku a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si
prihlásil svoju pohľadávku v konkurznom konaní úpadcu. Z uvedeného možno dovodiť, že odporovacou
žalobou možno úspešne napadnúť len právne úkony dlžníka, pričom dlžník musí byť vždy jednou
stranou právneho úkonu alebo len jeho jedinou stranou, ak ide o jednostranný právny úkon. V
prípade žalobou napadnutej kúpnej zmluvy zo dňa 11.03.2011 uzatvorenej medzi pôvodne označeným

žalovaným v rade 1/ ako predávajúcim a žalovanými v rade 2/, 3/ a 4/ ako kupujúcimi, úpadca nie
je stranou zmluvy, takýto právny úkon nemôže byť v podmienkach konkurzu ukracujúcim právnym
úkonom a tento súvisí len s nasledovným prevodom veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty
na základe realizácie práva nadobúdateľa z odporovaného právneho úkonu. Preto takýto právny
úkon nemožno napadnúť odporovateľnosťou, avšak za splnenia zákonom stanovených predpokladov

poskytuje žalobcovi možnosť rozšíriť okruh pasívne legitimovaných osôb o ďalšie osoby, pre ktoré
bolo z odporovateľného právneho úkonu zriadené ďalšie právo. V podmienkach prejednávanej veci t.j.
úspešne sa domáhať právnych účinkov odporovateľného právneho úkonu kúpnej zmluvy uzatvorenej
medzi úpadcom a žalovaným v rade 1/ dňa 28.11.2008, ak vo vzťahu k žalovaným v rade 2/ -
4/ sú naplnené základné podmienky ich pasívnej vecnej legitimácie vyplývajúce z ustanovenia §

62 ods. 2 ZKR. Čiže rozšírením okruhu pasívne vecne legitimovaných osôb sa zvyšuje možnosť
žalobcu dosiahnuť uspokojenie vo forme peňažnej náhrady za vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu,
prípadne vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. V prípade viacerých povinných, ktorých
žalobca žaluje v rade subjektov následných prevodov veci, práva, príp. inej majetkovej hodnoty, zákon
zavádza pasívnu solidaritu, čím vytvára výhodnejšiu právnu pozíciu pre veriteľov úpadcu, kedy aktívne

vecne legitimovaná osoba môže uplatniť právo na peňažnú náhradu voči všetkým povinným alebo len
niektorým z nich. Osoba, ktorá úspešne uplatnila odporovateľnosť (to znamená správca alebo veriteľ)
má právo vykonať voľbu a môže namiesto peňažnej náhrady požiadať o vydanie veci, práva alebo inej
majetkovej hodnoty v prospech príslušnej konkurznej podstaty, ak sa tieto u povinného nachádzajú.
Z uvedeného vyplýva, že vymedzenie právneho úkonu, na základe ktorého bolo z odporovateľného

právneho úkonu zriadené ďalšie právo v zmysle ustanovenia § 62 ods. 2 ZKR je relevantné len z
hľadiska posúdenia pasívnej vecnej legitimácie, avšak nemá dopad na okruh právnych úkonov, ktoré je
možnénapadnúťodporovateľnosťou,nakoľkotietoúkonyniesúukracujúcimiprávnymiúkonmidlžníkaa
nemôžu mať negatívny dopad na mieru uspokojenia veriteľov v konkurznom konaní. Rozšírením okruhu
pasívne vecne legitimovaných osôb sa za určitých zákonom stanovených podmienok len zvyšuje možná

miera a predpoklad uspokojenia pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní.

25. Zákonná úprava umožňuje správcovi alebo veriteľovi uplatniť odporovateľnosť priamo u povinnej
osoby, pričom spôsob uplatnenia práva nie je zákonom definovaný. V prípade uplatnenia návrhu nasúde, návrh musí spĺňať okrem všeobecných náležitostí žaloby aj ďalšie osobitné náležitosti priamo
vyplývajúce zo ZKR. Zákon pritom považuje právo za uplatnené u povinného len vtedy, ak ho povinná
osoba písomne uznala. Zákonná úprava viaže úspešnosť odporovateľnosti na jej uplatnenie v lehote 6

mesiacov od vyhlásenia konkurzu (v znení ZKR platnom a účinnom do 01.01.2012) inak právo žalobcu
zaniká. Teda v prípade, ak si žalobca uplatní právo len u povinného a tento ho neuzná písomne v 6-
mesčnej prekluzívnej lehote, musí najneskôr v posledný deň lehoty podať návrh na súde, inak právo
odporovať právny úkon zaniká. V prípade, že sa mieni odporovateľnosti právneho úkonu domáhať voči
viacerým pasívne legitimovaným osobám, musí správca alebo veriteľ uplatniť odporovateľnosť proti

všetkým subjektom, ktorí sú pasívne legitimovaní. V prípade, že z povinných osôb uzná odporovateľnosť
len niektorá z nich, musí žalobca podať odporovaciu žalobu voči všetkým legitimovaným osobám.
Podobne to platí aj v prípade uznania odporovateľnosti a uzavretia dohody o vydaní veci, príp. o
poskytnutí peňažnej náhrady po začatí konania. V prípade, že odporovateľnosť je povinným uznaná,
takéto uznanie oprávňuje správcu zapísať majetok nadobudnutý na základe neúčinného právneho
úkonu do súpisu podstaty, ktorá oprávňuje správcu speňažiť spísaný majetok (§ 76 ods. 1 ZKR).

26. Tak ako konštatoval odvolací súd vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 13CoKR/46/2014-237 zo dňa
04.03.2015, ustanovenie § 62 ods. 4 ZKR vytvára nútené procesné spoločenstvo z dôvodu, že
odporovateľnosť sa musí uplatniť voči všetkým subjektom, ktoré majú vecnú pasívnu legitimáciu podľa
§ 62 ods. 2 ZKR. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že pre úspešné uplatnenie odporovacieho práva

na súde proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie
právo, sa musí správca alebo veriteľ domáhať určenia neúčinnosti proti všetkým právnym predchodcom
až k dlžníkovi (úpadcovi). Teda ak sa odporovacie právo uplatňuje voči niekoľkým subjektom v rade,
zákonná úprava vyžaduje, aby sa uplatnilo voči všetkým týmto osobám, z čoho vyplýva, že nie je možné
odporovacie právo uplatniť len voči poslednému v rade, keďže predpokladom úspešnosti odporovacej

žaloby vo vzťahu k tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené
ďalšie právo, je úspešné odporovanie právnemu úkonu dlžníka.

27. Nútené spoločenstvo prichádza do úvahy vtedy, keď priamo zo zákona alebo z povahy veci
je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo. Existencia

spoločenstva je v takom prípade vynútená hmotnoprávnou úpravou v posudzovanej právnej veci
ustanovením § 62 ods. 2 ZKR. Teda v prípade uplatnenia odporovacieho práva oproti ďalším osobám
z právnych úkonov nasledujúcich odporovateľný právny úkon sa musí odporovacie právo uplatniť voči
všetkýmprávnympredchodcom,ažkupredchodcovi,ktorýnadobudolprávopriamooddlžníka.Zásadne
nie je možné uplatniť odporovacie právo len voči účastníkovi poslednému v rade, a to bez ohľadu na

uznanie odporovateľnosti právnymi predchodcami tejto osoby. Z uvedeného vyplýva, že predpokladom
úspešnosti žaloby voči osobe legitimovanej podľa ustanovenia § 62 ods. 2 ZKR je dosiahnutie úspešnej
odporovateľnosti v konaní podľa ustanovenia § 62 ods. 1 ZKR, t. j. úspešná odporovateľnosť voči
právnemu predchodcovi, ktorý nadobudol právo priamo od dlžníka. Inými slovami povedané, úspešná
odporovateľnosť právneho úkonu dlžníka voči osobám, ktoré z odporovateľného právneho úkonu

nadobudli ďalšie právo je možná za predpokladu úspešne uplatnenej právnej neúčinnosti právneho
úkonu dlžníka. Súd je toho názoru, že uznanie odporovateľnosti úpadcom a žalovaným v rade 1/, príp.
uzavretie dohody o vydaní nehnuteľností žalovanými v rade 2/ a 3/ nezakladá bez ďalšieho, t. j. bez
meritórneho rozhodnutia súdu predpoklad úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu súdnou cestou
voči žalovanému v rade 4/.

28. Tým, že žalobca vzal žalobu po začatí konania voči žalovaným v rade 1/, 2/ a 3/ späť, prejavil
vôľu, ktorou je súd viazaný, a ktorá je prejavom dispozičného práva žalobcu. Prípadný omyl žalobcu pri
uskutočnení tohto úkonu a jeho účinkov nemá žiadnu relevanciu. Účinky späťvzatia žaloby nastávajú
jej doručením súdu, v prípade rozpojednávanej veci súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím

žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Zákonná úprava v ustanovení § 146 ods. 1, 2 CSP upravuje
podmienky, za ktorých môže kvalifikovaný nesúhlas žalovaného viesť k rozhodnutiu súdu o nepripustení
späťvzatia žaloby, pričom podľa ustanovenia § 146 ods. 2 CSP môžu byť zastavené konania iba so
súhlasom žalovaného. V posudzovanej právnej veci žalovaní buď vyslovili súhlas alebo na výzvu súdu
sa v určenej lehote nevyjadrili, čím boli naplnené predpoklady podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP na

zastavenie konania. V tejto súvislosti súd posudzoval povahu procesného spoločenstva k jednotlivým
žalovaným. V prípade nerozlučného procesného spoločenstva na strane žalobcov je súhlas všetkých
týchto žalobcov so spätvzatím žaloby nevyhnutný podľa ustanovenia § 77 ods. 2 a analogicky platí, že
ak zákon v ustanovení § 146 ods. 2 CSP vyžaduje súhlas žalovaných so späťvzatím žaloby, musí byť prinerozlučnomprocesnomspoločenstvenastranežalovanýchdanýsúhlasvšetkýchžalovaných.Zatiaľčo
späťvzatie žaloby v prípade nerozlučného procesného spoločenstva sa posudzuje vo vzťahu ku všetkým
žalovaným na strane jednej, pri samostatnom procesnom spoločenstve sa posudzuje späťvzatie žaloby

vo vzťahu ku každej sporovej strane individuálne.

29. V danom prípade je potrebné zdôrazniť dispozičný princíp charakteristický pre sporové konanie,
kedy žalobca ako dominus litis disponuje subjektívnym právom vziať späť žalobu a v prípade splnenia
zákonom stanovených podmienok dosiahnuť zastavenie konania alebo jeho časti bez meritórneho

rozhodnutia súdu. Z hľadiska procesnej autonómie žalobca nie je nijako obmedzený vo výkone svojho
práva vziať žalobu späť, avšak podľa štádia konania, resp. s ohľadom na konajúce subjekty v rámci
nerozlučného spoločenstva zákonná úprava obsahuje ďalšie podmienky uplatnenia tohto jeho práva.

30. Napriek tomu, že ZKR pre úspech žalobcu v spore voči osobám, pre ktorých bolo zriadené právo
z odporovateľného právneho úkonu vyžaduje spoločenstvo ďalších pasívne legitimovaných osôb až k

osobe, ktorá s úpadcom napadnutý právny úkon uzatvorila, úspešnosť žaloby sa posudzuje vo vzťahu
ku každej takto pasívne legitimovanej osobe samostatne, keďže podmienky úspešnej odporovateľnosti
sú vo vzťahu k jednotlivým pasívne legitimovaným osobám upravené rozdielne. Z uvedeného vyplýva,
že aj keď by žalobca dosiahol určenie právnej neúčinnosti voči osobe, ktorá s úpadcom právny
úkon uzatvorila, neznamená to automaticky úspešnosť žaloby vo vzťahu k ďalším osobám, ktoré z

odporovateľného právneho úkonu nadobudli právo, ak v konaní nebude tvrdené a preukázané splnenie
ostatných podmienok pre uplatnenie úspešnej odporovateľnosti voči týmto osobám vyplývajúcich z
ustanovenia § 62 ods. 2 ZKR. Teda aj keď úspešnosť uplatnenia odporovacieho práva voči žalovanému
v rade 4/ je podmienené úspešným uplatnením odporovacieho práva voči žalovanému v rade 1/, opačne
tento princíp neplatí. Je len na úvahe a posúdení žalobcu, či uplatní svoje nároky z odporovateľných

právnych úkonov len voči osobe, ktorá s úpadcom zmluvu uzatvorila, prípadne z právneho úkonu
dlžníka nadobudla prospech, alebo tento okruh rozšíri na nadobúdateľov ďalšieho práva. Teda
posúdenie otázky, o aký druh spoločenstva v konkrétnom prípade ide, je vecou úvahy súdu, daný
charakterom procesného spoločenstva, charakterom predmetu konania a hmotnoprávnou úpravou, a
teda v momente, kedy žalobca vymedzí okruh pasívne vecne legitimovaných osôb, a v prípade splnenia

podmienky vyplývajúcej z ustanovenia § 62 ods. 4 ZKR a teda núteného procesného spoločenstva,
súd následne posudzuje splnenie jednotlivých zákonom stanovených podmienok úspešnosti žaloby voči
každému z pasívne vecne legitimovaných osôb. Solidarita žalovaných spoločne a nerozdielne poskytnúť
do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu prevedenú z majetku
dlžníka vzniká ako následok neúčinného právneho úkonu, a teda nemožno tieto účinky hodnotiť ako

spoločné povinnosti žalovaných typické pre nerozlučné spoločenstvo v zmysle ustanovenia § 77 CSP,
kedy rozsudok sa musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca na jednej alebo žalovaný na
druhej procesnej strane.

31. Z vyššie uvedeného vyplýva, že späťvzatím žaloby voči žalovaným v rade 1/, 2/ a 3/ žalobcom

a zastavením konania na základe tohto dispozitívneho úkonu žalobcu pri nútenom procesnom
spoločenstvežalovanýchmalospäťvzatiežalobyakoprejavdispozitívnehooprávneniažalobcunakladať
s predmetom žaloby dopad na hmotnoprávne posúdenie veci voči žalovanému v rade 4/ s dôsledkom
zamietnutia žaloby.

32. Súčasne súd poznamenáva, že uznanie odporovateľnosti právneho úkonu a uzavretie dohody o
vydaní nehnuteľnosti niektorou z pôvodne žalovaných osôb nemôže vyvolať právne účinky vo vzťahu k
žalovanému v rade 4/ a pokiaľ pri vymedzení okruhu pasívne legitimovaných osôb nebola rešpektovaná
právna postupnosť nadobúdania práva z odporovateľného právneho úkonu, nebolo možné bez ďalšieho
žalobe vyhovieť.

33. Nad rámec vyššie uvedených skutočností súd poznamenáva, že v zmysle ustanovenia § 57 ZKR,
ustanovenie § 57 ods. 4 ZKR predpokladá, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nemôže
byť pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená buď vôbec alebo len čiastočne, pričom
musí ísť o pohľadávku, ktorá existovala v čase , keď bol právny úkon dlžník urobený, resp. nadobudol

účinnosť, a ktorá bola veriteľom v konkurze na majetok úpadcu riadne prihlásená. Aj v prípade, ak
právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu majetku dlžníka, nemôže sa žalobca úspešne domáhať
odporovateľnosti, pokiaľ majetok dlžníka, ktorý mu ostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky. Stav
majetku dlžníka pre potreby posúdenia, či ide o ukracujúci právny úkon, je pritom potrebné skúmaťk momentu účinnosti odporovaného právneho úkonu, nakoľko len v kontexte zistených majetkových
pomerov dlžníka (úpadcu) k uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje
uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Správca úpadcu vo vzťahu k

naplneniu tohto všeobecného predpokladu odporovateľnosti právneho úkonu je vždy nositeľom tak
povinnosti tvrdenia ako aj dôkaznej povinnosti.

34. Ukrátenie v ponímaní všeobecného predpokladu odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR
pojmovo zodpovedá ukráteniu podľa skutkovej podstaty vymedzenej v ustanovení § 60 ods. 1 ZKR.

Avšak ani v prípade právneho úkonu v prospech osoby spriaznenej dlžníkom nie je prezumované
ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorému z veriteľov dlžníka ako základný predpoklad
odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR. Dlžník je v zásade oprávnený uskutočňovať akýkoľvek
právny úkon, ktorý však nebude možné napadnúť odporovateľnosťou, pokiaľ jeho ostatný majetok v
čase účinnosti bude postačujúci na plné uspokojenie existujúcich pohľadávok jeho veriteľov. Záver o
naplnení podmienky ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR tak nemožno založiť len na porovnaní stavu

prihlásených a zistených pohľadávok v konkurze a hodnoty majetku podliehajúceho konkurzu. Žalobcom
uvádzané tvrdenia svedčia o tom, že pohľadávky prihlásených veriteľov úpadcu prevyšujú hodnotu
majetku podliehajúceho konkurzu, ktorý nepostačuje na uspokojenie všetkých zistených pohľadávok
veriteľov dlžníka. Z listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu však nemožno prijať
záver, že reálne došlo uzavretím napadnutej kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2008 k ukráteniu majetku

úpadcu podľa § 57 ods. 4 ZKR, t. j. takému kvalifikovanému zmenšeniu majetkovej podstaty dlžníka, v
dôsledku ktorého nebude možné uspokojiť pohľadávku v tom čase existujúceho veriteľa, ktorý si prihlásil
svojupohľadávkuvkonkurznomkonaní.Pokiaľžalobcadôvodnosťsvojejžalobyzaložilo.i.natvrdení,že
kupujúcim(t.j.pôvodneoznačenýmžalovanýmvrade1/)nebolazaplatenákúpnacenazapredmetkúpy,
takéto tvrdenie zakladá právo žalobcu domáhať sa voči kupujúcemu zaplatenia peňažnej pohľadávky.

Ak žalobca súčasne tvrdí, že išlo o zastretý právny úkon, t. j. neplatný právny úkon, nemohla kúpna
zmluva vyvolať žiadne právne účinky a preto nebol naplnený jeden z predpokladov určenia právnej
neúčinnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy, a to platnosť zmluvy. Ak uzatvorili strany zmluvy simulovanú
kúpnu zmluvu ohľadne nehnuteľnosti, ktorou strany mienili zastrieť darovaciu zmluvu (disimulovaný
právny úkon), darovacia zmluva aj v prípade simulovaného právneho úkonu nie je platná, pokiaľ nebola

uzatvorená v písomnej forme a z jej obsahu nevyplýva, že išlo o darovanie.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobu voči
žalovanému v rade 4/ v celom rozsahu ako nepreukázanú a nedôvodnú zamietol.

36. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

37. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Nakoľko súd žalobu voči žalovanému v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol, súd priznal
žalovanému voči žalobcovi v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v plnom

rozsahu (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisovs prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).