Decision was made at the court Okresný súd Rimavská Sobota
Judgement was issued by JUDr. Ivan Ďalak
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/206/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914204499
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2018:6914204499.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcu Home Credit
Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO 36 234 176 zast. Advokátskou kanceláriou ERASMUS
LEGAL, s.r.o., Justičná 9, Bratislava, IČO 36 789 615 proti žalovanému L. zast. JUDr. Andrejom Cifrom,
advokátom v Lučenci, J. Kráľa 5/A o zaplatenie 476,87 eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3,15 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalovanému sa priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 55,10 %. O výške trov konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 610,87
eur titulom zmluvy o úvere, keďže žalovaný neuhradil zostatok úveru a splatné úroky. Na základe jeho
žaloby súd vydal rozhodnutie dňa 11. 05. 2015, ktorým rozhodnutím žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie v časti priznania sumy 476,87 eur s príslušenstvom.
Podľa jeho názoru zmluva o úvere neobsahuje zákonnú náležitosť v zmysle Zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 129/2010 Z.z., a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a preto
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Neobsahuje platné uvedenie ročnej úrokovej sadzby,
ako aj uvedenie priemernej RPMN. Zároveň poukázal na zmluvné dojednanie v zmysle hlavy 7 § 2
úverových zmluvných podmienok, v zmysle ktorých žalovaný je povinný vrátiť celý čerpaný úver v
prípadeoneskoreniasplatenímaspoňdvochsplátok,pričomprivznikupovinnostižalovanéhovrátiťúver
predčasne má žalobca nárok len na zaplatenie čerpanej istiny. Keďže z listín predložených žalobcom
vyplýva, že reálne bolo čerpaných 480,- eur, žalovaný zaplatil 346,- eur, žalobca má právo na zaplatenie
neuhradenej časti čerpaného úveru vo výške 134,- eur. Podľa názoru žalovaného na sumu vo výške
476,87 eur žalobca nemá nárok.
2. Na základe podaného odvolania žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením číslo konania
16Co/552/2016 zo dňa 20. 09. 2017 rozsudok tunajšieho súdu v časti 476,87 eur s príslušenstvom
a vo výroku o trovách konania zrušil a vec bola vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Krajský
súd zaujal stanovisko, že neboli splnené podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, kde v
ďalšom konaní je potrebné vec posúdiť podľa predpisov spotrebiteľského práva, keďže medzi stranami
sporu došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, kde žalovaný tvrdí, že spotrebiteľská zmluva neobsahuje
predpísané náležitosti.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, úverovou zmluvou zo dňa 11. 11. 2010,
úverovými zmluvnými podmienkami žalobcu, výzvou zo dňa 29. 11. 2011, dokladom o zaslaní výzvyžalovanému, splátkovým kalendárom, odvolaním žalovaného zo dňa 27. 06. 2015, vyjadrením žalobcu
k odvolaniu a vyjadrením žalovaného zo dňa 07. 09. 2016 a zistil nasledovný skutkový stav.
4. Žalobca si uplatňoval na žalovanom zaplatenie zostatku úveru na základe uzavretej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 11. 11. 2010, ktorá bola uzavretá v zmysle § 497 Obch. zákonníka. Na
základe predmetnej zmluvy o úvere bol žalovanému poskytnutý úverový rámec vo výške 500,- eur s
výškou mesačnej splátky 4 % z dlžnej čiastky, ročnou úrokovou sadzbou 26,28 %, 11,88 %, priemernou
hodnotou úrokovej sadzby 20,93 %.
5. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Obč.
zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel žalobca ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a
žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia
vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Obč.
zákonníka. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu uzavretú medzi stranami sporu
aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní
ktorej zmluvy spotrebiteľ - žalovaný nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho
dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať.
6. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
- neprijateľná podmienka.
7. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy.
8. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.
9. Podľa § 9 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu
a okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať zákonné náležitosti
vymenované v ods. 2 písm. a) až k), r) a y) pod následkom, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 citovaného zákona o
spotrebiteľských úveroch. Súd konštatuje z predloženej úverovej zmluvy, že predmetná úverová zmluva
neobsahuje všetky zákonné náležitosti vyžadované Zákonom o spotrebiteľskom úvere, následkom čoho
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
10. Žalovaný vo svojom vyjadrení a odvolaní, ako aj v ďalších podaniach namietal, že predmetná zmluva
o úvere neobsahuje zákonnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z., a to
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Je pravdou, že predmetný údaj výslovne
v zmluve o úvere uvedený nie je, avšak podľa názoru súdu tento údaj jeho absencia nespôsobuje
následok, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, keďže vzhľadom na charakter
úveru - revolving, t.j. automatické opakované navyšovanie úveru pri opakovanom čerpaní a splácaní
úveru nie je dosť dobre možné určiť počet, termíny a výšku splátok istiny, úrokov a poplatkov pevnou
sumou, keďže ide o úverový vzťah na neurčitú dobu, kde výška splátky závisí od výšky čerpaného úveru
a výšky splátok na úvere, a preto dostatočným údajom vzhľadom na charakter úverového vzťahu je
uvedenievýškysplátkytak,akojeuvedenávsamotnejúverovejzmluve,ato4%zdlžnejčiastky,mysliac
tým 4 % zo zostatku úveru v tom konkrétnom období podľa aktuálneho čerpania a splácania úveru.
11. V danej súvislosti súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora C-42/15 vo veci žalobcu proti Kláre
Bíróovej, kde predmetom posúdenia Súdneho dvora bola aj otázka, či článok 10 ods. 2 písm. h) a i)
Smernice č. 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami musí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká
časť splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Súdny dvor v danej súvislosti sa vyslovil v tom
smere,žetakýtoúdaj,ktorýpresnevzmluveuvádza,akáčasťkaždejsplátkybudezapočítanánavrátení
istiny, nemusí byť v zmluve uvedený, kde zároveň Súdny dvor uviedol, že horeuvedené ustanovenia
Smernice č. 2008/48 v spojení s článkom 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil
takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Tento záver však platí len pri zmluvách o úvere
uzavretých na dobu určitú, čo nie je tento prípad, kde tak, ako súd uviedol vyššie, vzhľadom na charakter
úverového vzťahu nie je možné určiť pevnou sumou výšku mesačnej splátky.
12. Žalovaný ďalej namietal, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje ani údaj o ročnej úrokovej
sadzbe, keďže tento údaj v zmluve je uvedený neurčito. Údaj o ročnej úrokovej sadzbe v zmluve o úvere
musí byť uvedený v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) Zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretiazmluvy, kde pod následkom neuvedenia tohto údaja úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v
zmysle § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. V zmluve o úvere je uvedený v kolónke ročná úroková
sadzba údaj 26,28 %, 11,88 %*. Po oboznámení sa s ustanoveniami zmluvy prvej strany v spodnej
časti prvej strany zmluvy, ktoré celé zmluvné dojednania sú uvedené absolútne nečitateľným písmom,
kde je možnosť oboznámiť sa s týmito zmluvnými dojednaniami len pomocou nejakých technických
prostriedkov, minimálne lupy, súd zistil, že v rámci tohto textu je uvedená * s dôvetkom V závislosti na
výške vyčerpanej čiastky, viď Sadzobník. Takéto zmluvné dojednanie súd charakterizuje ako neplatné
jednak pre neurčitosť uvedenia zmluvného údaja v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, keďže v zmluve
o úvere musí byť uvedená presná výška úrokovej sadzby a je podstatný rozdiel, či úver bude úročený
úrokom vo výške 26,28 % alebo 11,88 %, kde odkaz na ďalšie zmluvné dojednanie pomocou * situáciu
vôbec nerieši, je len odkaz na Sadzobník, ktorý v konaní nebol ani predložený, nie je zrejmé, či ho mal
žalovaný k dispozícii pri uzavretí úverovej zmluvy, pričom s takýmto zmluvným dojednaním sa priemerný
spotrebiteľ nemohol ani oboznámiť pri uzatváraní zmluvy, keďže takéto zmluvné dojednanie je dokonale
schované v rámci iných zmluvných dojednaní a neexistuje reálna možnosť, aby sa žalovaný s takýmto
zmluvným dojednaním mohol oboznámiť pri podpise zmluvy a ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v
zmysle § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka, ktorá je neplatná. Takto možno uzavrieť otázku uvedenia
úrokov v úverovej zmluve, že úroky platne v zmluve nie sú uvedené, ide o neurčitý údaj a taktiež o
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná, kde platné neuvedenie úrokovej sadzby v úverovej
zmluve spôsobuje, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
13. Žalovaný ďalej namietal, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje ani údaj o priemernej hodnote
ročnej percentuálnej miery nákladov, keďže tento údaj v zmluve nie je uvedený. Údaj o priemernej
hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o úvere musí byť uvedený v zmysle § 9 ods.
2 písm. y) Zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, kde pod následkom
neuvedenia tohto údaja úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a)
citovaného zákona. Zmluva o úvere neobsahuje údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery
nákladov vôbec, obsahuje len údaj o priemernej hodnote úrokovej miery.
14. Zmluva o úvere taktiež neobsahuje zákonnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) Zákona č.
129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, kde pod následkom neuvedenia tohto údaja
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. Ide
o údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorý údaj v zmluve jednoznačne musí byť uvedený, kde
napriek tomu, že ide o opakujúci sa úverový vzťah, je možné uviesť v zmluve o úvere túto hodnotu,
keďže po prvé túto hodnotu je možné alebo potrebné určiť už pri poskytovaní informácií veriteľom pred
uzavretím zmluvy v zmysle § 4 ods. 1 písm. g) Zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy a po druhé samotný citovaný zákon v § 19 ods. 3 a 4 predpokladá, že pri podpise
úverovej zmluvy nebudú k dispozícii všetky relevantné údaje, ktoré sa môžu meniť počas úverového
vzťahu a v danom prípade sa vychádza pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov z predpokladu,
že úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú nemenné a budú platiť až do
konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto žalobcovi nič nebránilo tomu, aby pristúpil k
výpočtu RPMN vychádzajúc z týchto predpokladov, kde taktiež žalobcovi nič nebránilo v tom, že pri
výpočte RPMN mohol použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2 Zákona o spotrebiteľských
úveroch v zmysle § 19 ods. 5 citovaného zákona.
15. Takto možno uzavrieť, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje platné uvedenie úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru, neobsahuje údaj o RPMN a priemernej RPMN, čo sú základné údaje
pre spotrebiteľa, aby mohol posúdiť výhodnosť či nevýhodnosť poskytnutého úveru, a preto možno
konštatovať, že žalovaný ako spotrebiteľ pri podpise úverovej zmluvy nemohol mať ani len nejasnú
predstavu o tom, za akých podmienok je mu úver poskytovaný a či je výhodný alebo nie. Takto by bolo
možné charakterizovať zmluvu o úvere za neplatný právny úkon aj pre obchádzanie zákona, keďže
samotná zmluva sa tvári ako zmluva o úvere, so všetkými náležitosťami, ktoré však v zmluve buď nie sú
uvedené platne, alebo vôbec v zmluve absentujú. V prípade neuvedenia náležitostí ohľadom úrokovej
sadzby úveru, RPMN a priemernej RPMN poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a
žalobca má nárok len na zaplatenie a vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Tak ako to vyplýva
z predloženého splátkového kalendára, žalovaný čerpal finančné prostriedky v celkovej výške 480,- eur,
zaplatil žalobcovi 346,- eur a titulom úveru má teda povinnosť uhradiť sumu 134,- eur.
16. Na základe uzavretej zmluvy v zmysle hlavy 7 § 2 úverových zmluvných podmienok žalovaný
je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením
aspoň dvoch splátok alebo s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Na základe tohto
zmluvného dojednania žalovaný by mal žalobcovi vrátiť 480,- eur, kde podľa predloženého prehľadu
splátok žalovaného tento uhradil žalobcovi 346,- eur, a preto žalovanému svedčí povinnosť zaplatiťfinančné prostriedky pre žalobcu titulom uzavretej zmluvy o úvere vo výške 134,- eur s príslušenstvom,
ktorá suma bola žalobcovi priznaná rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 11. 05. 2015. Na ďalšie finančné
prostriedky titulom uzavretej zmluvy o úvere žalobca nemá nárok.
17. Predmetom konania po zrušení rozsudku tunajšieho súdu krajským súdom bola suma 476,87 eur,
ktorá pozostávala z nároku vo výške istiny, úrokov z istiny a dlžného poistného vo výške 3,15 eur. Ako
to súd uviedol vyššie, žalobca má nárok na zaplatenie len čistej sumy úveru, kde po odpočítaní platieb
žalovaného bola povinnosť pre žalovaného uhradiť titulom úveru sumu 134,- eur, ktorá suma mu bola
priznaná rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 11. 05. 2015, v ktorej časti nebolo podané ani odvolanie
žalovaného a v tejto časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý, a preto týmto prvým rozhodnutím
bola priznaná žalobcovi celá suma titulom úveru, ktorá povinnosť svedčí žalovanému. Na zvyšnú sumu
nároku titulom úveru žalobca nemá nárok. Predmetom konania však bolo poistné vo výške 3,15 eur,
ktoré poistné bolo uzavreté v rámci úverovej zmluvy ako balíček Premium, kde bola dohodnutá výška
poistného 3,29 eur mesačne. Žalovaný vo svojich vyjadreniach nepopieral uzavretie poistnej zmluvy,
nepopieral ani výšku dlžného poistného, pričom z predloženej úverovej zmluvy je zrejmé, že v úverovej
zmluve v časti poistenie výdavkov je zaškrtnuté dohodnutie poistného balíčka Premium s mesačnou
úhradou poistného 3,29 eur, a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy titulom dlžného
poistného vychádzajúc zo zhodných tvrdení strán sporu v zmysle § 151 C.s.p. a § 186 ods. 2 C.s.p.
18. Keďže suma 134,- eur bola priznaná prvým rozhodnutím tunajšieho súdu, súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie už len sumy 3,15 eur titulom dlžného poistného a vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu
zamietol, kde predmetom konania v tomto novom rozhodnutí bola suma 476,87 eur.
19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p., kde každá zo strán
mala úspech vo veci len čiastočný, kde súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa úspechu a
neúspechu strán v spore. Predmetom konania pôvodne bola suma 610,87 eur, žalobcovi bol priznaný
nárok v celkovej výške 137,15 eur a mal teda úspech vo veci vo výške 22,45 % a žalovaný mal úspech
vo výške 77,55 % a pri odpočítaní neúspechu žalovaného vo výške 22,45 % predstavuje čistý úspech
žalovaného 55,10 % a v tomto rozsahu súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že:
a) Neboli splnené procesné podmienky.
b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.
d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
g)Zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.