Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 29, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12Csp/95/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117207669
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4117207669.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: R Collectors s.r.o., IČO: 50 094 297, so sídlom Dvořákovo nábrežie

8A, Bratislava, zast. Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A,
Bratislava, proti žalovanej: L. I., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX/XXX, O. R., o zaplatenie 435,49 eura s
príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu vo výške 435,49 eura, poplatky vo výške 20,18
eura, úrok z istiny vo výške 267,88 eura a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II.Vo zvyšnej časti uplatneného zmluvného úroku vo výške 19,50 % ročne zo sumy 1.435,49 eura od

11.1.2017 do zaplatenia súd žalobu zamieta.

III.Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú je povinná zaplatiť žalobcovi
žalovaná s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca - pôvodne Poštová banka, a.s. sa žalobou doručenou súdu dňa 10.3.2017 domáhal od
žalovanej zaplatenia dlžnej istiny výške 435,49 eura, poplatkov vo výške 20,18 eura, úroku z istiny vo
výške 267,88 eura, zmluvného úroku vo výške 19,50 % ročne zo sumy 1.435,49 eura od 11.1.2017

do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná je dedičom
po poručiteľovi Q. I., zomr. XX.XX.XXXX. Dňa 25.10.2011 uzavrel s poručiteľom úverovú zmluvu, na
základe ktorej poskytol úver vo výške 2.500 eur, ktorý mal splácať v dohodnutých splátkach. Bolo mu
oznámené úmrtie poručiteľa, a vzhľadom na to žaloba vyhlásil úver za predčasne splatný 13.3.2014.
Vočiporučiteľovivzniklapohľadávkakudňu11.1.2017vovýške752,46eura-istina,34,86eur-poplatky,
468,92 eura - úrok z istiny, 19, 50 % úrok z istiny od 12.1.2017. Na žalovanú prešla polovica pohľadávky
z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaná nadobudla po poručiteľovi

dedičstvo v hodnote 2.839,27 eura a dlh vo výške 98,45 eura, čo predstavuje 15,75 % pohľadávky.
Žalobca si od žalovanej uplatňuje nezaplatenú časť istiny vo výške 435,49 eura - sumu vo výške 376,23
eura z titulu vyporiadania BSM a sumu 59,26 eura z titulu prechodu dlhov v dedičskom konaní, sumu
20,18 eura titulom bankových poplatkov - 17,43 eura z titulu vyporiadania BSM a sumu 2,75 eura z
titulu prechodu dlhu v dedičskom konaní, úrok z istiny vo výške 267,88 eura - sumu 231,43 eura z titulu
vyporiadania BSM a sumu 36,45 eura z titulu prechodu dlhu v dedičskom konaní a úrok vo výške 19,50
% ročne zo sumy 435,49 eura od 12.1.2017 do zaplatenia. Pred začatím pojednávania bol súdu

doručený návrh na zmenu subjektov na strane žalobcu, nakoľko žalobca postúpil svoju pohľadávku voči
žalovanej na nového veriteľa. Súd uznesením č.k. 12Csp/95/2017-52 zo dňa 18.6.2018 vyhovel návrhu
na zmenu žalobcu a namiesto pôvodného žalobcu: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlomDvořákovo nábrežie 4, Bratislava, do konania vstúpila spoločnosť: R Collectors s.r.o., IČO: 50 094 297,
so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava.

2.Súd vo veci vydal dňa 20.9.2018 platobný rozkaz, ktorý bol zrušený pre nedoručenie do vlastných
rúk žalovanej.

3.V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 435,49 eura s príslušenstvom. S poukazom
k uvedenému súd dňa 29.5.2019 v súlade s ustanoveniami § 297 a § 219 ods. 3 CSP vyhlásil v danej veci

rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na
úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu dňa 24.4.2018.

4.Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu

bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5.Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6.Keďže boli splnené podmienky pre verejné vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania v
spotrebiteľskej veci, súd tak učinil, pričom sa oboznámil s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny
stav:

Medzi právnym predchodcom žalobcu - Poštová banka, a.s. a poručiteľom Q. I., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX bola dňa 25.10.2011 uzatvorená Zmluva o úvere dostupná pôžička, na základe
uvedenej zmluvy bol poskytnutý úver vo výške 2.500 eur, ktorý bol úročený úrokovou sadzbou vo výške
19,50 % ročne, poručiteľ sa zaviazal poskytnutý úver splácať v 30 splátkach po 106 eur k 14 - temu dňu

v mesiaci, počnúc prvou splátkou 14.11.2011 a dátum konečnej splatnosti bol 14.4.2014, RPMN bola
dojednaná vo výške 23,38 %, priemerná RPMN vo výške 20,65 %. Celková výška nákladov bola 709,19
eura. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov.
Právnemupredchodcovižalobcubolooznámenéúmrtieporučiteľa,avzhľadomnaobchodnépodmienky
a túto skutočnosť žaloba vyhlásil úver za predčasne splatný 13.3.2014.

Vočiporučiteľovivzniklapohľadávkakudňu11.1.2017vovýške752,46eura-istina,34,86eur-poplatky,
468,92 eura - úrok z istiny, 19, 50 % úrok z istiny od 12.1.2017. Svedčí o tom výpis z aktuálneho stavu
úveru ku dňu 11.1.2017.
Na žalovanú prešla polovica pohľadávky z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.

Žalovaná nadobudla po poručiteľovi dedičstvo v hodnote 2.839,27 eura a dlh vo výške 98,45 eura, čo
predstavuje15,75%pohľadávky.PredloženéboloOsvedčenieodedičstve29D/597/2013,Dnot/46/2014
zo dňa 7.4.2014. Žalobca si od žalovanej uplatňuje nezaplatenú časť istiny vo výške 435,49 eura - sumu
vo výške 376,23 eura z titulu vyporiadania BSM a sumu 59,26 eura z titulu prechodu dlhov v dedičskom
konaní, sumu 20,18 eura titulom bankových poplatkov - 17,43 eura z titulu vyporiadania BSM a sumu

2,75 eura z titulu prechodu dlhu v dedičskom konaní, úrok z istiny vo výške 267,88 eura - sumu 231,43
eura z titulu vyporiadania BSM a sumu 36,45 eura z titulu prechodu dlhu v dedičskom konaní a úrok vo
výške 19,50 % ročne zo sumy 435,49 eura od 12.1.2017 do zaplatenia.
V priebehu konania bola pohľadávka postúpená na žalobcu.
7.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa§524ods.1OZ,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou
inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace

s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/ 2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
8.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
poručiteľom bola uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu
úver, úverovú zmluvu súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Základnú charakteristiku spotrebiteľských

zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasl. O spotrebiteľskú zmluvu sa jedná v
tom prípade, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z.. Do Občianskeho
zákonníka bola spotrebiteľská zmluva zakomponovaná novelou č. 150/2004 účinnou od 01.04.2004 a
režim typových zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený novelou Zákona o ochrane spotrebiteľa
č. 310/1999 Z.z. účinnou od 01.01.2000. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre

spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho
zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,
teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich

neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím
účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný,
je treba zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané pozícia
kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa
uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva dodávateľa

vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv.
neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53
ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález Ústavnéhosúdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010,
uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp.
zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako

na spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Vzhľadom na charakter
účastníkovzmluvyvpostavenídodávateľaaspotrebiteľaakoajvzhľadomnatzv.formulárovýtypzmluvy,
keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny
vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 23a) ods.
2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa

Občianskeho zákonníka použijú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok KS Žilina z
30.09.2010 sp. zn. 9Co 312/2010, rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. 7Co 284/2010).
9. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia mal súd za
preukázané, že žaloba bola podaná sčasti dôvodne, pretože došlo k riadnemu a platnému uzatvoreniu
zmluvy o úvere, pre úmrtie Q. I., právny predchodca žalobcu vyhlásil úver za predčasne splatný
13.3.2014. Voči poručiteľovi vznikla pohľadávka ku dňu 11.1.2017 vo výške 752,46 eura - istina, 34,86

eur - poplatky, 468,92 eura - úrok z istiny, 19, 50 % úrok z istiny od 12.1.2017. Svedčí o tom výpis
z aktuálneho stavu úveru ku dňu 11.1.2017. Pohľadávka voči Q. I. bola platne a riadne na základe
uzatvorenej Zmluvy o postúpení pohľadávok postúpená na žalobcu a ten je preto v konaní aktívne
legitimovaným na podanie žaloby. Žalovanú sumu uplatnenú titulom istiny vo výške 435,49 eura,
poplatkov vo výške 20,18 eura a vyčísleného úroku vo výške 267,88 eura súd žalobcovi priznal,

považoval ju za nespornú, preukázanú listinnými dôkazmi, predovšetkým výpisom z aktuálneho stavu
úveru, jej vyčíslenie je uvedené v bode 6.odôvodnenia tohto rozsudku.
10.Súd nepriznal žalobcovi nárok na úrok za obdobie po zosplatnení úveru vo výške 19,50 % ročne z
dlžnej istiny 1.435,49 eura od 11.1.2017 a žalobu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú z nasledovných
dôvodov: S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98

je súd toho názoru, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do
splatnostidlhu(jehosplátok).Odsplatnostijedlžníkvomeškaníamusíplatiťúrokyzomeškania,pretože
v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v
podobeúrokovzúveru,akoajúrokovzomeškania,čobyspôsobovaloznačnúnerovnováhuvovzťahoch
medzi účastníkmi. Na tomto výklade a ustálenej súdnej praxi nič nemení ani zákon o spotrebiteľských

úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia
spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Toto ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch má na
mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj dlh riadne spláca a toto ustanovenie vymedzuje celkovú
dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako spotrebiteľ povinnosť platiť úroky. Nič to však nemení na
situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný

(tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru.
Preto súd dospel k záveru, že nie je možné priznať úroky z úveru v čase po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, tak ako to vyplýva z citovaného
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98. Pokiaľ žalobca tvrdí, že po zosplatnení dlhu má
nárok na dojednaný úrok, súd poukazuje na to, že dohodnuté úroky z poskytovaných prostriedkov patria

len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver
Najvyššieho súdu SR je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k
dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by
spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Uvedené rozhodnutie akceptoval i
Ústavný súd SR vo veci sp. zn. IV.ÚS 476/2012 z 18. 09. 2012. K záveru súdov, že: "...pokiaľ veriteľ

pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia
úrokov z omeškania, a nie úrokov z úveru" ústavný súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by
nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné
alebo zjavne neodôvodnené, keď krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom
okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z úveru a

úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo zmluvný úrok patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu. Pokiaľ
žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom dňom 13.3.2014, týmto svojím
jednostranným právnym úkonom zásadne zmenil pôvodne dohodnutý úverový vzťah a zmluvné úroky
a úroky z omeškania sú síce obe príslušenstvom pohľadávky, ale majú odlišné funkcie, keďže zmluvné
úroky sú odmenou (cenou) za užívanie istiny a úroky z omeškania predstavujú zákonom stanovenú

sankciu za omeškanie s platením istiny, na rozdiel od zmluvných úrokov ich môže veriteľ požadovať,
aj keď neboli dojednané. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na základnú charakteristiku úverového
vzťahu, keď v dôsledku uzatvorenia zmluvy o úvere dochádza u veriteľa k stavu absencie požičanej
sumy istiny, ktorá sa iba postupne v splátkach vracia, za čo mu prináleží zmluvne dojednaný úrok, ktorýpredstavuje cenu peňazí, t. j. odplatu za to, že veriteľ počas trvania zmluvného vzťahu nemá istinu
úveru v dispozícii a nemôže s ňou nakladať a produkovať zisk. Tento absentujúci zisk pokrýva veriteľovi
práve úrok dojednaný v zmluve, ktorý je splácaný spolu so splátkami úveru. V prípade, ak dôjde k

predčasnému alebo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru na základe jednostranného úkonu veriteľa, v
dôsledku ktorého dôjde k zmene pôvodného úverového vzťahu, vznikne (tak, ako sa stalo aj v danej
veci u žalobcu) nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných
ku dňu zosplatnenia úveru, to znamená, že veriteľ má právo získať okamžite celú sumu požičaných
peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s

istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľa na úroky za požičané peňažné
prostriedky od spotrebiteľa. Naproti tomu, v dôsledku tohto jednostranného právneho úkonu veriteľa,
dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba, a teda užívať a splácať ich postupne v
splátkach a vznikne mu povinnosť uhradiť celú požičanú sumu spolu s kapitalizovaným úrokom ku dňu
zosplatnenia. Pokiaľ si dlžník nesplní svoju povinnosť vrátiť požičané prostriedky, má veriteľ možnosť
vymáhať si celú zosplatnenú pohľadávku (úver) a dlžník, ktorý nesplní povinnosť vrátiť zosplatnenú

pohľadávku, sa dostáva do omeškania a je povinný uhradiť veriteľovi aj úrok z omeškania. V opačnom
prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený
sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Za takejto
situácie by nastal stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku
a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo. Podľa názoru súdu, len

do oprávnenej držby požičaných finančných prostriedkov, a teda do mimoriadneho zosplatnenia celého
úveru v danej veci bolo možné požadovať úrok z úveru a po zosplatnení pohľadávky má veriteľ (žalobca)
právo iba na úrok z omeškania a nemá už nárok na zmluvne dojednaný úrok.
11.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi súd náhradu trov

konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje
zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalobca, keďže
žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane a
v konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej
veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.