Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 6C/178/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314207161
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Gál

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2018:6314207161.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, samosudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci žalobcov 1/ Y. H., nar.

XX.XX.XXXX, bytom L. č. X a 2/ U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. X,. obaja zastúpení JUDr. Vierou
Žembovou, advokátkou, so sídlom Brezno, ČSA 5, proti žalovaným 1/ H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. č. XX, 2/ I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., J. cesta XXX/XX a 3/ V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.,
O. F. X, všetci zastúpení JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou, AK so sídlom Brezno, ČSA č. 18, v
konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že do BSM žalobcov v 1/ a 2/ rade patrí nehnuteľnosť na k.ú. Y., vedená Okresným
úradom Brezno, katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, ako pozemok s parc. č. KN-C XXXX, zastavané

plochy a nádvoria, o výmere 56 m2.

II. V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaní m a j ú spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa vo veci domáhali toho, aby súd určil, že sú v režime BSM spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
v k.ú. obce Y., zapísané v registri "C" katastra nehnuteľnosti č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 56 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX a parc. č. XXXX/X trvale trávne porasty o výmere

919 m2, ktorá je zapísaný na LV č. XXXX. Svoj návrh zdôvodnili tým, že sa cítia byť vlastníkmi týchto
nehnuteľností titulom vydržania, keďže v roku 1984, keď plánovali postaviť rodinný dom našli vhodný
pozemok na výstavbu, ktorý mali vtedy určený na výstavbu E. B. s manželkou J. s už vybaveným
územným rozhodnutím, a to od roku 1970. S výstavbou však menovaní manželia nezačali, preto sa
so žalobcami dohodli, že všetky pripravené doklady k výstavbe, vrátane pozemku, sa vyporiadajú v
prospech žalobcov, pričom B. predložili aj doklady, ktoré mali k výstavbe domu pripravené spolu s
potvrdením, že vlastnia aj svahovitý pozemok za stavebným pozemkom, parc. č. 1364/2. Manželom B.

vyplatili žalobcovia kúpnu cenu 10 000,- Kčs a požiadali o stavebné povolenie na výstavbu domu, ktoré
im bolo vydané. Následne sa realizovala výstavba domu, tento bol skolaudovaný v roku 1991. Parcela
č. XXXX/XX bola prečíslovaná na C-KN XXXX/X a C-KN XXXX a parcela č. XXXX/X bola prečíslovaná
na C-KN XXXX a XXXX/X. Postavený rodinný dom žalobcov stojí čiastočne aj na parcele C-KN XXXX,
ktorá je predmetom tohto sporu. V rokoch 1999 a 2000 prebiehalo konanie o ROEP, kde sa žalobcovia
dozvedeli, že vlastníctvo nie je usporiadané a že predmetné pozemky sú zapísané ako vlastníctvo p.
L., rod. F., ktorá bola matkou vtedajšieho starostu obce L. p. H. L. st., ktorý nároky žalobcov k týmto

pozemkom akceptoval a uviedol, že pozemky budú vysporiadané v ich prospech. V roku 2003 však H.
L. zomrel a do jeho práv vstúpili žalovaní v 1/ - 3/ rade ako jeho deti. Následne došlo k tomu, že žalovaní
si dali osvedčiť formou notárskej zápisnice vydržanie predmetných parciel napriek tomu, že najmenej
od roku 1970 ich neužívali ani ich právni predchodcovia, ani žalovaní sami.2. V priebehu konania žalobcovia zmenili svoj žalobný návrh a žiadali, aby súd určil, že do
bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov patria nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území

Y., a to parc. registra "C" katastra nehnuteľností č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 56 m2,
ktorá je zapísaná na LV č. XXXX a ďalej, aby určil, že žalobcovia sú aj bezpodielovými spoluvlastníkmi
novovytvorených parciel v registri "C" katastra nehnuteľností pre k.ú. Y., geometrickým plánom č.
XXXXXXXX/XXX/XX, vypracovaným Geodetickou kanceláriou SAJ, so sídlom Židlovo 3, Brezno, a to
parciel C-KN XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 579 m2, C-KN XXXX/X, trvalé trávne porasty o

výmere 277 m2 a C-KN XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 64 m2, ktoré boli vytvorené z pôvodnej
parcely č. C-KN XXXX/X, uvedenej vyššie. Na zdôvodnenie svojej zmeny návrhu uviedli, že v archívnych
materiálochnašligeometrickýplánzroku1984,nazákladektorého,resp.vsúladesktorýmbolžalobcom
pridelený do osobného užívania pozemok ako parcela č. XXXX/XX o výmere 400 m2 a parcela č. XXXX/
XX o výmere 400 m2. Rodinný dom teda postavili na svojich parcelách, ktoré im takto mali byť pridelené
do osobného užívania, pričom rodinný dom nemohol byť umiestnený bližšie k štátnej ceste, ako to

bolo u susediacich pozemkov, pretože cez pozemok viedlo vysokotlakové potrubie vody a diaľkových
telekomunikačných káblov. Ostatok pozemku aj so svahovitou časťou však získali od E. B. s manželkou
a cítili sa byť vlastníkmi aj stavebného pozemku aj zvyšnej časti pozemku, ktorá takto bola odkúpená.
Súčasťouzmenynávrhubolajgeometrickýpláncitovanývyššie,vzmyslektoréhobolizachovanéplochy
pozemkov s parc. č. XXXX a XXXX (na ktorých je postavený predmetný rodinný dom žalobcov) od

parcely C-KN XXXX/X bola oddelená plocha novovytvoreného pozemku XXXX/X o výmere 312 m2 a
od parcely C-KN XXXX/X plocha novovytvorených pozemkov XXXX/X o výmere 277 m2 a XXXX/X o
výmere 63 m2. V poznámke výkazu výmer geometrického plánu je uvedené, že plocha parciel C-KN
č. XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX/X je totožná s plochou parciel KN-E č. XXXX/XX a XXXX/XX, podľa
geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX, B. č. XXX. Zmena návrhu bola súdom pripustená.

3. Žalovaní žiadali žalobu v pôvodnom aj novom znení zamietnuť a uviedli, že u žalobcov neboli
dané podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. V časti pozemkov,
ktoré im mali byť pridelené do osobného užívania na výstavbu domu, žalobcovia nepredložili dohodu
o zriadení práva osobného užívania k takej ploche, k akej sa domáhajú určenia vlastníckeho práva,

pričom z ostatných listín vyplýva, že k takýmto plochám nebolo založené osobné užívanie žalobcov a
ani ich následne vlastnícke právo, preto k sporným pozemkom boli naďalej vedení ako vlastníci právni
predchodcovia žalovaných. Žalobcovia nemajú žiaden titul pre vznik vlastníckeho práva ani k ostatnej
spornej ploche, keďže na zdôvodnenie nadobudnutia vlastníckeho práva uvádzajú údajnú uzavretú
kúpnu zmluvu, ku ktorej nemajú žiaden doklad o jej uzavretí. Podľa tvrdenia žalobcov malo ísť o ústnu

dohodu, avšak s nevlastníkom (p. B. s manželkou). Naviac v dobe, keď sa žalobcovia ujali držby spornej
plochy, pre nadobudnutie vlastníckeho práva bola potrebná písomná scudzovacia zmluva - to vyplývalo
so znenia zákona, s ktorého obsahom sa mohli pri základnej opatrnosti oboznámiť a teda ich omyl v tom,
že uzavreli riadnu kúpnu zmluvu, nebol ospravedlniteľný. Na základe toho nemohli byť dobromyseľní o
tom, že im predmetné sporné plochy patria.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi, z ktorých zistil
nasledovný skutkový stav:

5. Žalobcovia v súčasnosti užívajú pozemky registra "C" katastra nehnuteľností, parc. č. XXXX/X,

záhrady o výmere XXX m2 a č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 59 m2, ktoré sú zapísané
na LV č. XXX pre k.ú. Y.. Spolu so stavbou - rodinným domom so súpisným číslom XXXX, zriadenou
na pozemku s parc. č. XXXX, sú tieto nehnuteľnosti vedené na uvedenom liste vlastníctva v prospech
žalobcov ako ich výlučné vlastníctvo v režime BSM. Ďalej sú žalobcovia užívateľmi parciel registra "C"
katastra nehnuteľností č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 56 m2 a č. XXXX/X, trvalé trávne

porasty o výmere 919 m2, ktoré sú vedené pre k.ú. Y. v prospech žalovaných na LV č. XXXX a XXXX,
u každého z nich po 1/3.

6. Predmetné pozemky (tj. tie, ktoré sú vedené v prospech žalobcov, aj tie, ktoré sú vedené v prospech
žalovaných) boli v minulosti súčasťou väčšej plochy pozemnoknižnej parcely, vedenej pre k.ú. Y. v

pozemnoknižnej vložke č. XXXX ako Z. nad L., parc. č. XXXX/X o výmere 12 546 m2, keď v časti B
uvedenej pozemnoknižnej vložky sú ako prví spoluvlastníci uvedenej parcely od XX.XX.XXXX vedení
E. F. v 1/2 a jeho manželka S., rod. F., taktiež v 1/2 - titulom zámeny z uvedeného dňa. Ďalším údajom
v pozemnoknižnej vložke je nový zápis týchto spoluvlastníckych podielov v prospech C. F. a J. L.,rod. F., na základe dedenia a deľby v zmysle uznesenia pod sp. zn. D XXX/XX. Posledným zápisom
v uvedenej pozemnoknižnej vložke je poznámka k J. L., rod. F., spisová značka D XXXX/XX. Zápis
súvisí s rozhodnutím Štátneho notárstva v Banskej Bystrici v dedičskej veci po nebohej menovanej,

zomr. XX.XX.XXXX, rozhodnutie datované dňa XX.XX.XXXX. V zmysle uvedeného bola do dedičstva po
nebohej J. L., rod. F. poňatá aj uvedená pozemnoknižná parcela č. XXXX/X, lúka, v 1/2, toto dedičstvo
mal v zmysle rozhodnutia prebrať dedič H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, bez povinnosti úhrady
dedičského podielu A.. arch. G. L., nakoľko úhrada nebola žiadaná. Menovaný H. L. st. bol otcom
žalovaných.

7. Začiatkom 60-tych rokov minulého storočia bola na týchto súvisiacich pozemkoch plánovaná
výstavba rodinných domov, za účelom toho došlo k prvému deleniu pozemkov, čo vyplýva napr. z
doloženého výkazu plôch ku geometrickému plánu č. XXX/XX-XXX-XXX z XX.XX.XXXX, v zmysle tohto
v pozemkovej knihe vedená parcela č. XXXX/X, s číselným označením podľa pozemkovej mapy XXX/X,
mala byť rozdelená na menšie plochy , keď podľa nového stavu mali vzniknúť pozemky s parc. č. XXX/

X, lúka o výmere 5180 m2, ktorá mala prípadnúť doterajším vlastníkom (C. F. a J. L., rod. F.), obom po
X/X , rovnako novovytvorená parcela 656/5 lúka o výmere XXXX m2, avšak novovytvorená plocha XXX/
X lúka o výmere 1600 m2 mala pripadnúť Z. G., bytom L. č. X a to v X/X , novovytvorená plocha parcely
č. XXX/X lúka o výmere 2406 m2 mala po 1/2 pripadnúť C. O. s manželkou a B., rod. G., bytom L. č. XX.

8. Úmysel J. L. a E. F. odpredať rozdelené plochy uvedenej pozemnoknižnej parcely budúcim
stavebníkom vyplýva z doložených listín, ktorými sú rukou písaná "J." z XX.XX.XXXX, ktorou J. L.
potvrdila prevzatie sumy 1 600,- Kčs prijatých dňa 18.09.1962 za pozemok pod stavu rodinného domu
vo výmere 1 600 m2 s tým, že poistenka je platná do vybavenia kúpnopredajnej zmluvy a s prepisom
pozemku vzniklé trovy znáša kupujúci súdruh G. (v poistenke písaný ako B.). Výmera pozemku mala

byť odpredaná od cesty. Poistenka obsahuje aj podpis kupujúceho, ktorý je však nečitateľný. Druhou
listinou je poistenka, ktorou E. F. potvrdil dňa 03.07.1960 prevzatie sumy 3 000,- Kčs, ktorú prevzal
za stavebný pozemok v L. od p. M. F. za účasti svedkyne H. F., rod. F.. Listina obsahuje podpis E. F.,
aj M. F.. Z ďalších listín, ktoré boli do súdneho spisu doložené, však vyplýva, že výstavba rodinných
domov sa uskutočňovala na základe delenia jednotlivých plôch stavebných pozemkov samotným

Československým štátom, v prípade plôch užívaných v súčasnosti žalobcami bolo dňa 25.09.1969
vydané územné rozhodnutie pod zn. VÝST.-2457/69-Ho., ktorým bolo rozhodnuté o umiestnení stavby,
a to rodinného domu stavebníka E. B., na parcele č. XXXX/X v k.ú. Y.. Následne na to dňa 21.10.1970
Okresný národný výbor v Banskej Bystrici, odbor finančný, pod č. O./X-XXXX/XXXX-PRÁV. vydal
rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania E. B., nar. XX.XX.XXXX a manželke J., rod.

J., na základe žiadosti zo dňa 13.10.1970, zapísaného v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, pod parc.
číslom XXXX/X, po prevedení identifikácie a podľa vyhotoveného výkazu plôch ku geometrickému
plánu č. XXX-XXXX-X zo dňa 08.12.1969 k novoutvorenej parcele č. evidencie nehnuteľnosti XXXX/
XX pre k.ú. Y. vo výmere 800 m2, ktorý je vo vlastníctve Československého štátu, správe Miestneho
národného výboru vo Valaskej. Osobné užívanie malo byť zriadené za účelom výstavby rodinného

domu, pričom podľa tohto rozhodnutia pozemok musí byť "zastavený" najneskoršie do 2 rokov a v
zmysle podmienok uvedených v územnom rozhodnutí z 25.09.1969. Dňa 10.02.1971 bola následne
uzavretá dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku v prospech menovaného E. B. a jeho
manželky k pozemnoknižnej parcele XXXX/X, totožnej s parcelou evidencie nehnuteľností XXXX/XX o
výmere 800 m2, k výstavbe rodinného domu. Toto právo bolo zriadené za úhradu 4 800,- Kčs. Ďalej

bolo stanovené, že právo osobného užívania pozemku vznikne registráciou tejto dohody na štátnom
notárstve, notársky poplatok za registráciu dohody hradí nadobúdateľ pozemku. K súvisiacej ploche
takto prideleného pozemku je v súdnom spise doložené písomné potvrdenie C. O. a manželky B., rod.
G., bytom v L., o tom, že od E. B. a manželky J., rod. J. prevzali kúpnu cenu 4 210,- Kčs za zadnú časť
parcely č. XXXX/X vo výmere 877 m2 (svah). Týmto sa zároveň zriekli vlastníckeho práva v prospech

kupujúcich E. B. a manželky. Listina je spísaná v Bystrej dňa 23.04.1970 a podpísaná je predávajúcim
C. O. a manželkou B., rod. G., za kupujúcich manželmi B..

9. Ako vyplynulo z výpovedí strán, aj z obsahu ďalších listín, na predmetnom pridelenom pozemku od
Československého štátu E. B. s manželkou výstavbu rodinného domu nerealizovali, právo osobného

užívania prideleného pozemku bolo za súhlasu štátnych orgánov prevedené na žalobcov. Z výpisu z
evidencie nehnuteľností zo dňa 19.10.1983 vyplýva dohoda o zrušení osobného užívania pozemku zo
dňa 27.07.1983, ktorá sa mala týkať parcely evidencie nehnuteľností vo vlastníctve Československého
štátu v MNV Valaská č. XXXX/XX ako záhrada o výmere 650 m2 a zastavané plochy o výmere 150m2, zároveň z listiny Miestneho národného výboru vo Y. z XX.XX.XXXX vyplýva pridelenie pozemku
na výstavbu rodinného domu Y. H., teda žalobcovi v 1/ rade pod jednacím č. XXX/XXXX s tým,
že na základe uznesenia rady miestneho národného výboru mu bol pridelený stavebný pozemok v

k.ú. Y., parc. č. XXXX/XX, vo výmere 800 m2,v lokalite L. po E. B.. Stavebný pozemok je v zmysle
tohto oznámenia ako tzv. preluka. Takto bola nazývaná časť pozemku, zatiaľ nezastavaná a relatívne
neužívaná, nachádzajúca sa medzi dvoma už užívanými resp. zastavanými plochami, keď z výpovedí
strán vyplynulo, že z východnej strany bol pozemok zastavaný a oplotený rodinou G. a zo západnej
strany užívaný rodinou H.. Užívanie vedľajšieho pozemku rodinou G. vyplýva takisto z vyššie citovaného

výkazu plôch ku geometrickému plánu z roku 1963, keď rodine G. mal byť pridelený oddelený pozemok
pod číselným označením XXX/X, bezprostredne susediaci s parc. č. XXXX/X, ktorá mala byť ďalej v
neskoršomobdobídelenánamenšiečasti.Dňa15.08.1983bolavyhotovenákópiazpozemkovejmapys
vyznačenýmpozemkomXXXX/XXevidencienehnuteľností,zvýpisuztejtoevidencievyplývarozdelenie
tohto pozemku na záhradu o výmere 650 m2 a zastavanú plochu o výmere 150 m2, s tým, že užívateľom
mal byť E. B. s manželkou J.. G. 03.11.1983 vydal Miestny národný výbor vo Valaskej potvrdenie o tom,

že uznesením rady MNV vo Valaskej č. XX/XXXX-R-MVN zo dňa 08.07.1983 bol pridelený stavebný
pozemok, preluka, parc. č. XXXX/XX vo výmere 800 m2 v lokalite L., pre Y. H., bytom X.. Pozemok
na výstavbu rodinného domu sa nachádza v zastavanej časti osady L., ktorá patrí do obce Mýto pod
Ďumbierom. Potvrdenie bolo vydané k žiadosti o súhlas k zriadeniu osobného užívania pozemku k
výstavbe rodinného domu. Podľa tohto potvrdenia stavebný pozemok je v zozname prelúk na rok 1984.

10. Pre účely výstavby rodinného domu žalobcami na takto pridelenej ploche, ku ktorej mala byť
uzavretá dohoda o zriadení práva osobného užívania, bolo ešte potrebné vykonať zmeny, súvisiace s
umiestnením inžinierskych sietí, ktoré viedli cez túto plochu a pre potrebu dodržania ochranného pásma
existujúceho vysokotlakového vodovodného potrubia a telekomunikačných sietí, pričom dňa 31.05.1984

bol vyhotovený nový geometrický plán, ktorý pôvodnú parcelu označovanú ako pozemnoknižná parcela
č. XXXX/X rozdelil novým spôsobom, keď bližšie od cesty bola vydelená plocha novovytvoreného
pozemku s parc. č. XXXX/XX ako lúka o výmere 332 m2, ďalej na severnej strane pôvodnej
pozemnoknižnej parcely bola ponechaná oddelené plocha aj naďalej vedená pod č. XXXX/X ako
lúka o výmere 821 m2, aj s ponechanou pozdĺžnou časťou, vedúcou od severnej po južnú stranu

pozemku popri hranici s pozemkom rodiny G., pričom tieto dve oddelené plochy mali zostať vo
vlastníctve Československého štátu. Pre účely pridelenia do osobného užívania pre Y. H. v zmysle tohto
geometrického plánu boli oddelené plochy novovytvorených parciel XXXX/XX ako lúka o výmere 65 m2,
ďalejparcelač.XXXX/XXvčastiach150m2zastavanéplochya250m2záhrady,akoajparcelač.XXXX/
XX ako záhrady o výmere 400 m2. Do súdneho spisu bola doložená dohoda o zriadení práva osobného

užívania pozemku Miestneho národného výboru vo Y. v prospech Y. H. a U. H., teda žalobcov, zo dňa
XX.XX.XXXX, a to k pozemku s pozemnoknižným parcelným číslom XXXX/XX, ktoré má byť totožné
s katastrálnou parcelou evidencie nehnuteľností XXXX/XX vo výmere 400 m2, k výstavbe rodinného
domu. Právo bolo zriadené za úhradu 2 400,- Kčs. Za Československý štát, resp. MNV Y. dohodu
podpísal tajomník MNV a predseda MNV, za nadobúdateľov podpísali dohodu obidvaja žalobcovia.

Miestny národný výbor v Mýte pod Ďumbierom zaslal Geodézii, n.p., pracovná skupina Brezno, žiadosť
o zápis parciel a výpis z evidencie nehnuteľností. Žiadosť je datovaná 17.07.1984, pod č. XXX/XX, a
uvádza sa v nej, že rada MNV v Mýte pod Ďumbierom týmto žiada o zápis parciel XXXX/XX a XXXX/XX
do evidencie nehnuteľností podľa geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX. Miestny národný výbor
zároveň žiadal o vyhotovenie výpisu z listu vlastníctva.

11. Stavebné povolenie bolo žalobcom vydané 26.10.1984, k novostavbe rodinného domu na pozemku
parc. č. evidencie nehnuteľnosti XXXX/XX, s celkovou obytnou plochou 87,9 m2 plus hospodárske
budovy,sostanovenýmivzdialenosťamiodsusednýchstaviebstým,žeodpravejhranicepozemkumala
byť táto vzdialenosť 2,5 m, od ľavej hranice pozemku zbytok a od osy cesty 37,8 m, dľa situácie v mieste,

1:500. Vytýčenie stavby mal vykonať stavebný dozor A.. Y. R., P. XX, X.. V rozhodnutí sa ďalej konštatuje
odňatie poľnohospodárskej pôdy z pôdneho fondu natrvalo v celkovej výmere 400 m2, z toho 150 m2
na zastavanú plochu. Rozhodnutie vydal Okresný národný výbor v Banskej Bystrici dňa 05.08.1969,
upovedomení mali byť okrem iných aj F. H., L. č. 3, H. pod H. a Z. G., L.. X, H. J. H.. Stavba bola
skolaudovanározhodnutímzodňa27.12.1991nazákladenávrhustavebníkaz03.10.1990astavebného

povolenia z 26.10.1984. Miestne šetrenie sa konalo 13.09.1990 a týmto rozhodnutím bolo povolené
užívanie stavby rodinného domu, pozostávajúceho z jednej kuchyne, piatich izieb a príslušenstva, ktoré
spĺňajú podmienky pre jednu bytovú jednotku. V odôvodnení sa uvádza, že miestny národný výbor
vykonal ohliadku novostavby rodinného domu, stavebníka Y. H., bytom L. č. 4, pričom zistil, že stavba jerealizovaná v zmysle platnej projektovej dokumentácie a vyhovuje podmienkam uvedeným v stavebnom
povolení.

12. Listina, ktorá by osvetľovala dôvody, resp. právne skutočnosti, na základe ktorých došlo k novému
zakresleniu, príp. zameraniu sporných plôch, tak ako tieto jestvujú v súčasnosti, doložené stranami
neboli, bol však predložený geometrický plán zo dňa 14.12.1990, ktorým bol zameraný rodinný dom
žalobcov, a z ktorého je zrejmé, že časť rodinného domu v rozsahu zaznamenanom na parcele evidencie
nehnuteľnosti č. XXXX o výmere 56 m2 sa nachádza mimo plochy vyznačenej a zameranej parcely

evidencie nehnuteľnosti č. XXXX, záhrady o výmere 741 m2 (dnes parcela C-KN XXXX/X).

13. V konaní bolo vykonané dokazovanie aj výsluchom navrhovaných svedkov zo strany žalobcov, a
to E. B. z adresy F. X/XX, J., R. B. z adresy Y. XXX/X, J., U. G., bytom L. č. 2, R. R., bytom L. č. X
a J.. A.. V. F. M.., bytom L. XX, F.. Z ich výpovedí zhodne vyplynulo, že J. L., rod. F., príp. J. L. spolu
s jej súrodencom E. F. bola v minulosti (začiatok 60.tych rokov minulého storočia) odpredávaná veľká

plocha predmetnej pozemnoknižnej parcely, a to rôznym rodinám, ktoré si na vydelených častiach tejto
parcely mali v úmysle postaviť rodinné domy. Spornú plochu, ktorú v súčasnosti užívajú žalobcovia, v
tom čase od J. L., resp. od nej a jej súrodenca mali odkúpiť C. O. s manželkou B. O., rod. G.. Uvedený
manželský pár začal vydelenú plochu užívať sčasti poľnohospodársky a sčasti bola plocha pripravovaná
na výstavbu rodinného domu, na pozemku bol zložený stavebný materiál, ktorý zabezpečil C. O.. Od

úmyslu postaviť rodinný dom však u týchto manželov zišlo, pozemok mal byť ďalej predaný ústnou
zmluvou manželom B., ktorí takisto celú túto plochu od cesty až po hranicu lesa vo svahu užívali tak, že
na pozemku sa kosilo a hrabalo, dopestované seno sa využilo v domácom chove. U týchto manželov
však takisto nedošlo k výstavbe rodinného domu a nakoniec pozemok odkúpili žalobcovia, ktorí rodinný
dom na pozemku napokon aj postavili. Všetci vypočutí svedkovia potvrdili, že o predaji tejto veľkej plochy

jednotlivým rodinám na výstavbu J. L. a E. F. mali všetci vospolok vedomosť, jedná sa o malú dedinu,
kde táto informácia bola všeobecne známa a J. L. ani jej syn, ktorý bol neskôr starostom v obci, to v
čase svojho života nespochybňovali. O konkrétnom úkone pri kúpe pozemku žalobcami, o jeho forme,
či o kúpnej cene, ktorá mala byť zaplatená B., svedkovia vedomosť nemali.

14. Do súdneho spisu bola doložená aj kúpna zmluva v podobe prepisu advokátskej poradne v
Banskej Bystrici, ktorý bol vyhotovený za účelom prihlásenia na vyrubenie poplatkov dňa 28.03.1964
na Štátnom notárstve v Banskej Bystrici, s tým, že štátne notárstvo malo takúto zmluvu zaregistrovať
dňa XX.XX.XXXX, pod sp.zn. J kúpna zmluva mala byť uzavretá medzi C. F. a J. L., rod. F. ako
predávajúcimi a C. O. s manželkou B. O., rod. G., ako kupujúcimi, dňa 26.09.1963. Predmetom predaja

mala byť časť nehnuteľnosti zaznačenej v pozemnoknižnej vložke obce Y. č. XXXX, m. č. XXXX/X, pod
L ktorá je vo výkaze plôch ku geometrickému plánu č. XXX/XX-XXX-XXX, vyhotovenému Oblastným
ústavom geodézie a kartografie, Okresným meračským strediskom v Banskej Bystrici dňa 25.07.1963
ako novoutvorené miestne číslo XXXX/X, lúka, vo výmere 24 á 06 m2, príp. miestne číslo XXX/X, lúka, v
tejže výmere vyznačená, za kúpnu cenu Kčs 2 406. Podpisy boli overené na Miestnom národnom výbore

v Mýte pod Ďumbierom dňa 26.09. a 19.10.1963. Ďalej bola doložená kúpnopredajná zmluva zo dňa
XX.XX.XXXX, kde kupujúci Československý štát zastúpený MNV Valaská kupoval od predávajúcich C.
O.smanželkouB.,rod.G.,vlastníckyaneodvolateľneimpatriacepodielyznehnuteľnostivkatastrálnom
území obce Valaská, vo vložke číslo XXXX, parc. č. XXXX/X, totožné s katastrálnym parcelným číslom
XXXX/XX, evidencie nehnuteľností EN strediska geodézia, tj. nezastavaný stavebný pozemok, za

dohodnutú kúpnu cenu 4 800,- Kčs s tým, že odkúpený nezastavaný stavebný pozemok bude použitý
na výstavbu rodinného domku. Bol doložený aj geometrický plán, resp. výkaz plôch vo forme odpisu,
zo dňa 25.07.1963, kde z pozemnoknižnej parcely XXXX/X v pozemnoknižnej vložke XXXX, pre k.ú. Y.,
je zaznamenaný nový stav oddelenej parcely XXX/X evidencie nehnuteľností, lúka, o výmere 2406 m2.
Žalobcovi bolo nakoniec doložené potvrdenie obce L. zo dňa 04.04.2006, o tom, že p. Y. H., bytom L..

4, platil daň z nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. Y., ako vlastník za parcely č. XXXX, XXXX a ako
užívateľ za parcelu č. XXXX a XXXX od roku 1994 do roku 2004.

15. Pre posúdenie dôvodnosti návrhu bolo nevyhnutné skúmať splnenie podmienok vydržania na strane
žalobcov, a to vo vzťahu k tej časti nimi užívaných plôch, ktoré boli ako vydelené časti pozemkov

evidencie nehnuteľností pridelené do osobného užívania za účelom výstavby rodinného domu a
následne aj k tým plochám, ktoré sú nimi užívané na základe nimi deklarovanej kúpy od manželov E.
B. a jeho manželky J., rod. J.. S účinnosťou od 01.04.1983 Občiansky zákonník stanovoval ako jeden
z možných spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva vydržanie, pričom podmienkou bola nepretržitádržba v prípade nehnuteľnej veci po dobu desiatich rokov (§ 135a Občianskeho zákonníka v znení
po 01.04.1983). Zároveň zákon stanovoval, že ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan
nepretržite v držbe 10 rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania, nadobúda

vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát, občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda
o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Právo osobného užívania sa mohlo zriadiť
len k pozemkom, ktoré sú v socialistickom spoločenskom vlastníctve a ktoré sú podľa územných plánov
alebo územných rozhodnutí určené na výstavbu rodinných domčekov, rekreačných chát alebo garáží
alebo na zriaďovanie záhradiek. Pôda určená na iné účely, najmä poľnohospodárska pôda sa nesmela

na zriadenie práva osobného užívania použiť.

16. Z uvedeného je zrejmé, že až do účinnosti novely Občianskeho zákonníka (zákona č. 509/1991
Zb.) nebolo možno vydržať vlastnícke právo k takému pozemku, ktorý bol určený na výstavbu
rodinného domu, ako tomu bolo u žalobcov, zákon okrem toho stanovoval aj obmedzenia vo vzťahu k
poľnohospodárskej pôde, ktorú nebolo možné vydržať vôbec. S účinnosťou od 01.01.1992 však bolo

možné započítať si čas, po ktorý právny predchodca oprávnenej osoby, resp. osoba samotná mala
pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou zákona č. 509/1991 Zb. a k vydržaniu tak mohlo dôjsť v
zmysle § 134 Občianskeho zákonníka v znení po 01.01.1992, už bez uvedených obmedzení na základe
charakteru pozemku. Podmienkou pre vydržanie bola oprávnená držba, to znamená dobromyseľnosť
osoby o tom, že jej vec patrí, s ohľadom na všetky okolnosti.

17. Vo vzťahu k tej spornej ploche, ktorú žalobcovia užívali z titulu výstavby rodinného domu na základe
dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku, mohol byť začiatok vydržacej doby stanovený na
18.09.1984, teda v deň podpísania dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku s Miestnym
národným výborom Valaská, táto doba by uplynula dňa 18.09.1994. Otázkou zostala dobromyseľnosť,

ako aj rozsah plochy, o ktorej mohli byť žalobcovia oprávnene presvedčení, že im patrí. Žalovaní
namietali, že vo väčšom rozsahu než k ploche 400 m2 pridelenej parcely evidencie nehnuteľnosti XXXX/
XX v zmysle uvedenej dohody, nemohli byť žalobcovia dobromyseľní. Pre užívanie väčšej plochy tu
nebol žiaden právny dôvod. Z uvedenej listiny si podľa odporcov museli byť žalobcovia vedomí toho,
k akej veľkej ploche im toto právo prináleží. Tejto argumentácii súd nedal za pravdu z toho dôvodu, že

na strane žalobcov tu bolo viacero okolností, ktoré svedčili o tom, že sú oprávnení užívať väčšiu plochu
než len 400 m2, ktoré vyplývali z uzavretej dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo
septembra 1984. V prvom rade tu bola skutočnosť, že právo osobného užívania a jeho rozsah bol u nich
odvodený od pôvodne prideľovanej plochy v prospech manželov B., keď ešte v roku 1971 bola medzi
Miestnym národným výborom vo Valaskej a týmito manželmi uzatvorená dohoda o pridelení plochy 800

m2 parcely evidencie nehnuteľností s rovnakým číslom ako tomu bolo u žalobcov. Ďalej tu bola okolnosť
vypracovaného nového zamerania prideľovaných pozemkov geometrickým plánom z roku 1983 ako je
citované vyššie, z ktorého bolo zrejmé, že pre žalobcov má byť vydelená plocha 800 m2, skladajúca
sa z oddelenej plochy novovytvorenej parcely XXXX/XX a XXXX/XX. K tomu bola pridaná dokonca
ešte plocha novovytvorenej parcely XXXX/XX o výmere 64 m2, o ktorej sa len možno dohadovať, že

bola takto vydelená a zakreslená z dôvodu prístupu k budúcemu stavebnému pozemku od miestnej
komunikácie. Navrhovateľ bol osobne prítomný pri zameriavaní pozemku geodetom a teda aj v prírode
malvedomosťotom,čomábyťvjehoprospechoddelené/zakreslené.Ďalšouskutočnosťou,svedčiacou
v prospech žalobcov je postup štátnych úradov - Miestny národný výbor v Mýte pod Ďumbierom žiadal
Geodéziu, n.p., o zapísanie novovytvorených parciel XXXX/XX a XXXX/XX do evidencie nehnuteľností

podľa uvedeného geometrického plánu, to znamená s údajmi vo výkaze výmer ako sú uvedené
vyššie, tj. obidve parcely majú byť vo vlastníctve Československého štátu, Správe MNV Mýto pod
Ďumbierom, avšak so zriadením práva osobného užívania pre Y. H., dohromady v rozsahu 800 m2.
TomunezodpovedalpostupMiestnehonárodnéhovýboruvoY.,ktorýsožalobcamiuzavrelhorecitovanú
dohodu o pridelení pozemku o výmere 400 m2. Každopádne v evidencii nehnuteľností a následne v

katastri nehnuteľností boli v prospech žalobcov vedené plochy týchto parciel o výmere väčšej než 800
m2, ako je tomu aj v súčasnosti. Napokon je treba vziať do úvahy aj výsledok kolaudačného konania,
ktorého výsledkom bolo v r. 1991 konštatovanie, že úrad vykonal ohliadku novostavby rodinného domu,
pričomzistil,žestavbajerealizovanávzmysleplatnejprojektovejdokumentácieavyhovujepodmienkam
uvedeným v stavebnom povolení. V stavebnom povolení bolo určené, na akom pozemku má stavebník

stavať a v kolaudácii tak bolo potvrdené, že, povedané ľudovo, stavba stojí tam, kde stáť má.

18. K argumentácii žalovaných ohľadne listiny, kde bolo jasným spôsobom vymedzených 400 m2,
ktoré mali žalobcovia pridelené, súd uvádza, že ani takýto údaj nemusel nevyhnutne založiť vedomosťžalobcov o zriadení práv len k ploche 400 m2, ak išlo o pridelenie plochy za účelom výstavby rodinného
domu a s takouto listinou súvisela predtým vyhotovená listina (geometrický plán), z ktorého vyplývalo
vydelenie ďalšej plochy v ich prospech s označením "záhrada" - z laického pohľadu je pochopiteľný omyl

v tom, že uvedených 400 m2 je len označenie tej plochy, na ktorej sa má stavba realizovať, nie však
všetkej plochy, ktorú budú môcť stavebníci užívať.

19. V postupe štátnych orgánov v tom čase celkom zjavne došlo k zmätočným úkonom, keď na
jednej strane došlo na mieste samom k zameriavaniu plochy pozemku, na ktorom bude navrhovateľ

s manželkou oprávnený postaviť rodinný dom, táto plocha bola určitým spôsobom vymedzená jednak
v prírode, na druhej strane bola takáto plocha vydeľovaná aj graficky novým geometrickým plánom,
parcely sa prekresľovali z dôvodu inžinierskych sietí v blízkosti miestnej komunikácie, kde z tohto
dôvodu nebolo možné realizovať stavbu rodinného domu. Novému výkazu výmer však nezodpovedala
uzavretá dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku a tejto dohode zase nezodpovedali
komunikácia medzi Miestnym národným výborom v Mýte pod Ďumbierom a medzi Geodéziou národným

podnikom, ani zápisy, ktoré zotrvali až dodnes najprv v evidencii nehnuteľnosti a neskôr v katastri
nehnuteľnosti. Súd uznal argumentáciu žalobcov v tom, že zmätočnosť úradného postupu nemôže byť
naťarchužalobcov.Bolotakmožnéuveriťtvrdeniužalobcov,žebolipresvedčeníovlastníctvepozemkov
v rozsahu väčšom než je len 400 m2 vo svoj prospech, pričom na ich strane vznikol omyl o relevantných
právnych skutočnostiach, tento omyl však zo strany súdu bol posúdený ako ospravedlniteľný a na strane

žalobcov uznal dobromyseľnosť ich držby predmetného pozemku. Je však nepochybné, že žalobcovia
v súvislosti v výstavbou rodinného domu a pozemkov, ktoré boli uvádzané v jednotlivých rozhodnutiach,
príp.listináchštátnychorgánov,nemohlibyťdobromyseľnývovzťahukpozemkomprevyšujúcimvýmeru
800 m2. To znamená, že napriek tomu, že ich presvedčenie o oprávnenej držbe a vlastníctve sa
vzťahovalo k vydelenej ploche parciel evidencie nehnuteľností pod č. XXXX/XX a XXXX/XX, ktoré sú

v súčasnosti zakreslené geometrickým plánom, ktorý bol prílohou žaloby, okrem tých parciel, ktoré
sú uvedené v ich prospech, teda by bolo možné uznať oprávnenú držbu a nadobudnutie vlastníctva
vydržaním v takto vydelenej ploche geometrickým plánom č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere
277 m2. Pre obmedzenie ohľadne maximálne výmery 800 m2 však súd musel vziať do úvahy, že
ak by bolo uznané nadobudnutie vlastníctva tejto plochy, žalobcovia by tak nadobudli až 1112 m2,

napriek tomu, že dohodou o zriadení práva osobného užívania im bol pridelený pozemok o výmere
400 m2 a dobromyseľne mali užívať výmeru 800 m2. Spoločná výmera pozemkov, ktoré žalobcovia
vlastnia v zmysle zápisu na ich liste vlastníctva, už v súčasnosti predstavuje 779 m2. Žalobe tak bolo
možné vyhovieť len v tej časti, ktorá zodpovedala ploche, na ktorej ich rodinný dom presahuje plochu
pozemku s parc. č. XXXX, teda nadobudnutie vlastníctva parcely s č. XXXX o výmere 56 m2. K tomuto

záveru súd dospel na základe toho, že žalobcovia nepochybne museli mať presvedčenie o tom, že ich
rodinný dom stojí celou svojou plochou na pozemku v ich vlastníctve z už hore uvedených dôvodov,
teda na základe obsahu rozhodnutí štátnych orgánov a na základe v prírode vytýčenej plochy na
výstavbu rodinného domu zo strany štátnych orgánov, pri ktorom bol prítomný aj žalobca v 1/ rade.
Napriek tomu, že takto priznaná plocha nadobudnutá vydržaním v prospech žalobcov predstavuje spolu

sdoterazvlastnenýmiparcelamivýmeruvyššiunech800m2(spolu835m2),ideonepatrnýpresah,ktorý
zodpovedá možnému ospravedlniteľnému omylu o oprávnenej držbe a vlastníctve zastavanej plochy.
Nemožno od účastníka právneho vzťahu spravodlivo vyžadovať, aby v prírode rozoznal rozdiel medzi
vytýčenouplochoupozemkuvrozsahu800m2a835m2.Súdtaknemalpochybnostizhľadiskasplnenia
podmienokvydržaniasohľadomnaužuvedenéokolnosti,ktoréplatiliajpretútočasťpozemkuažalobev

tejto časti vyhovel. Žalobe naopak nebolo možné vyhovieť v časti novovytvorenej parcely CK-N XXXX/X
a č. XXXX/X, u ktorých by priznanie do vlastníctva žalobcov vydržaním došlo k nepomernému navýšeniu
výmery vlastnených pozemkov nad uvedených 800 resp. 835 m2.

20. Rovnako nebolo možné vyhovieť návrhu v časti ostatnej plochy, ktorá aj podľa vedomosti žalobcov

nebola prideľovaná štátom na výstavbu rodinného domu, ale túto mali žalobcovia nadobúdať kúpou od
manželov B. v roku 1983. V tomto prípade súd musel uznať argumenty žalovamácj v tom smere, že aj
pri najmenšej opatrnosti, aj v prípade nevedomosti o znení právnych predpisov o podmienkach prevodu
nehnuteľností do vlastníctva inej osoby, si žalobcovia museli byť vedomí, že pre to, aby kúpou nadobudli
vlastnícke právo do svojho vlastníctva, bolo potrebné vyhotoviť písomnú zmluvu, ktorá následne musela

byťregistrovanáštátnymnotárstvom.Išloojednoznačnézákonnéustanovenie,ktorénemohlovyvolávať
pochybnosti o jeho výklade a zmysle ani u občanov bez právnického vzdelania, pričom vedomosť
o potrebe písomnej zmluvy a registrácii na štátnom notárstve bola relatívne všeobecne známou
skutočnosťou. Žalobcovia tak pozemok s parcelným č. XXXX/X nenadobudli do svojho vlastníctva, vdôsledku absencie takejto zmluvy či jej registrácie, a to ani titulom kúpy ani titulom vydržania, pretože
za daného právneho stavu a objektívneho stavu vedomostí o podmienkach prevodu nehnuteľností
žalobcovia nemohli byť dobromyseľní o tom, že im táto plocha patrí. Nemohlo sa tak stať ani za tých

okolností, že manželia B. predložili žalobcom svoje potvrdenie o tom, ako nadobudli predmetný pozemok
od manželov O., ani skutočnosť, že tu išlo o preluku medzi dvoma už zastavanými a ohradenými
pozemkami, kde žiadne iné osoby túto plochu neužívali a nemohli tomu svedčiť ani ostatné okolnosti
predaja okolitých súvisiacich pozemkov zo strany právnych predchodcov žalovaných za účelom
výstavby rodinných domov inými osobami. Aj na základe vykonaného dokazovania výsluchom svedkov

nebolo možné zmeniť stanovisko súdu ohľadne uznania právneho omylu žalobcov za ospravedlniteľný,
pričom podmienky vydržania mohli v tomto prípade svedčiť nanajvýš rodine O., u ktorej presvedčenie
o vlastníctve užívanej plochy vyplývalo z vyhotovenej listiny, citovanej vyššie, teda "kúpnopredajnej"
zmluvy z roku 1963. Ďalšie prevody v prospech manželov B. a následne na žalobcov opatrené takýmto
listinným titulom neboli a ich držba predmetnej spornej plochy teda nemohla byť uznaná za oprávnenú.

21. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p., keď úspech v konaní bol
na oboch stranách pomerný, žalobcovia boli v konaní úspešní v rozsahu 5 %, keď z celkovej žalovanej
plochy 56 m2, 579 m2, 277 m2 a 63 m2 bola priznaná žalobcom len plocha vo výmere 56 m2. V rozsahu
95 % tak boli úspešní žalovaní, ktorí po odčítaní úspechu majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu
90 %, a to spoločne a nerozdielne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v
dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§
355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. (Exekučný poriadok).