Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. marec 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/88/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205130
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8116205130.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: X. F., Z..

XX.XX.XXXX, B. B. XX, XXX XX X.H., právne zastúpený JUDr. Ladislav Lukáč, advokát, so sídlom
Hlavná 19, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Slovenská republika, zas. Ministerstvo spravodlivosti SR,
so sídlom Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, zastúpená Generálna prokuratúra PO Slovenskej republiky,
so sídlom Masarykova 16, 080 97 Prešov o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.916,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne od 2.10.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.3.2016 sa žalobca voči žalovanému (pôvodne Slovenská republika
- Ministerstvo spravodlivosti SR) domáhal náhrady škody titulom, že sa proti žalobcovi viedlo trestné
konanie pre skutok kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm.
b/trestnéhozákonavštádiupokusu,podľa§14ods.1trestnéhozákonaatoakoorganizátor,pričomdňa
16.6.2011 podala na žalobcu prokurátorka obžalobu, že zosnoval a riadil spáchanie vyššie uvedeného

trestného činu. Žalobca ďalej dôvodil, že súd obžalobu prijal a konanie sa viedlo na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 4T/61/2011, pričom rozsudkom zo dňa 5.4.2013 Okresný súd Prešov oslobodil
obžalovaného (v tomto konaní žalobcu) s pod obžalobou, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý bol obžalovaný (v tomto konaní žalobca) trestne stíhaný. Po odvolaní prokurátora Krajský súd
v Prešove rozsudkom zo dňa 20.3.2013 č. k. 1To/45/2012-924 bolo konštatované, že Krajský súd nemá
pochybnosti o tom, že výrok o oslobodený obžalovaného spod obžaloby je správny, pretože nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný. Žalobca uvádzal, že celé konanie bolo zdĺhavé, trvalo

viac ako 3 roky a právoplatne bolo skončené až 20.3.2013. Dôvodil, že si na svoju obhajobu v tomto
konaní zvolil advokáta, ktorému za poskytnuté právne služby zaplatil celkovo 2.916,54 eur, ktorá suma
predstavuje náhradu škody v tomto konaní.

2. K žalobe sa písomným podaním doručeným súdu 16.6.2016 vyjadril pôvodne žalovaný (MS SR), ktorý
uviedol,žetenprotikomubolotrestnéhostíhaniezastavené,alebotenktobolspodobžalobyoslobodený
pri splnení ďalších zákonných predpokladoch má právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o

vznesení obvinenia ak vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby. Dôvodil, že ku škode malo dôjsť v
trestnom konaní a to v dôsledku nezákonného konania orgánov činných v trestnom konaní, kde dozor
nad ich činnosťou vykonával prokurátor, ktorý aj podal obžalobu, teda orgánov oprávnený konať v mene
štátu z titulu uznesenia vznesenia obvinenia je Generálna prokuratúra SR. Žalovaný ďalej konštatoval,že zo žalobného návrhu nevyplýva, že by proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal v tomto konaní
žalobca riadny opravný prostriedok - sťažnosť. Vzhľadom na uvedené má žalovaná za to, že žalobca
riadny opravný prostriedok nepodal a teda mu právo na náhradu škody nevzniklo. Žalovaná mala ďalej

za to, že príčinná súvislosť medzi škodou spočívajúcou uhradených trov obhajoby a začatím trestného
stíhania je daná len v prípadoch povinnej obhajoby. Záverom žalovaná konštatovala, že je potrebné
odstrániť nedostatok žaloby v časti označenia štátneho orgánu, teda oprávneného konať za žalovanú
tak, že súd by mal konať nie z MS SR ale z Generálnou prokuratúrou SR. Navrhla žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.

3. K vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním doručeným súdu dňa 1.12.2017 vyjadril žalobca,
ktorý uviedol, že si uplatňuje nárok z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu ako aj z nesprávneho
úradného postupu prokuratúry. Tvrdil, že mu vôbec nemalo byť vznesené obvinenie, pretože skutok
spáchať nemohol, nakoľko sa v čase spáchania skutku nenachádzal na území SR. Dôvodil, že trestné
stíhanie malo byť zastavené dávno pred vynesením oslobodzujúceho rozsudku.

4. Písomným podaním zo dňa 16.1.2019 sa ešte k žalobe vyjadrila žalovaná - SR zastúpená už
aktuálne žalovaným - Generálnou prokuratúrou SR, ktorá v tomto vyjadrení uviedla, že žalobu nemožno
akceptovať vecne, pretože je nedôvodná. Dôvodila, že uznesenie o vznesení obvinenia nemožno v
danom prípade automatiky považovať za nezákonné len z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca

pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila, pričom v danom
prípade až v súdnom konaní sa ustálil skutkový a právny stav, ktorý súd vyhodnotil v prospech žalobcu.
Uviedla, že trestné stíhanie voči žalobcovi bolo vedené legitímne. Poukázala na rozsudok NS SR sp.
zn. 3Cdo/201/2007.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi oboznámením obsahu celého spisu
konštatujúc, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 4 nasl. je fotokópia obžaloby,
na č. l. 8 a nasl. je rozsudok z trestného konania č. k. 4T/61/2011-896 zo dňa 5.4.2012, na č. l. 12
sa nachádza odvolanie voči tomuto rozsudku zo strany okresného prokurátora, na č. l. 13 a nasl. sa
nachádza rozsudok KS PO č. k. 1To/45/2012-924 zo dňa 20.3.2013, na č. l. 19 sa nachádza faktúra

- odmena výdavkov za advokátske úkony, na č. l. 20 je špecifikácia odmeny za právne úkony aj s
DPH, na č. l. 21 sa nachádzajú príjmové pokladničné doklady, na č. l. 23 je žiadosť poškodeného o
predbežné prejednanie nároku na náhradu škody, na č. čl. 32 a nasl. je vyjadrenie žalovanej k návrhu
na náhradu škody, resp. k žalobe, na č. l. 41 a nasl. je zápisnica z pojednávania zo dňa 23.3.2017, na
č. l. 47 je vyjadrenie Generálnej prokuratúry SR z netrestného odboru, na č. l. 51 a nasl. je vyjadrenie

žalobcu k vyjadreniu žalovaného, na č. l. 55 je zápisnica o pojednávaní zo dňa 14.6.2018, na č. l. 65
a nasl. je vyjadrenie Okresnej prokuratúry Prešov k vyjadreniam a žalobe. Súd oboznámil aj podstatný
obsah z trestného spisu tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 4T/61/2011 konkrétne konštatovaním, že vo
vyšetrovacom spise č. ČVS: ORP-17/1-OVK-PO-2011 prvá časť je na č. l. 4 a nasl. uznesenie o začatí
trestného stíhania ako obvinených X. F., teda žalobcu v tomto konaní, a X. Z., na č. l. spisu 822 sa

nachádza obžaloba Okresnej prokuratúry v PO na obvinených X. F., teda žalobcu v tomto konaní a X.
Z., na č. l. 896 a nasl. je rozsudok tunajšieho súdu č. k. 4T/61/2011-896 zo dňa 5.4.2012, na č. l. 924 a
nasl. je rozsudok KS PO 1To/45/2012-924 zo dňa 20.3.2013, súd ešte oboznámil, že vo vyšetrovacom
spise sa na č. l. 8 a nasl. nachádza uznesenie, ktorým bola zamietnutá sťažnosť obvinených X. Z. a X.
F. v tomto konaní žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia, pričom zistil tento skutkový stav:

6. Uznesením Krajského riaditeľstva PZ v Prešove ČVS: KSP-66/OVK-PO-2009 zo dňa 10.2.2010
o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia vyšetrovateľ začal podľa § 199 ods. 1 a § 206
Trestného poriadku trestné stíhanie X. F. a X. Z. ako obvinených pre obzvlášť závažný zločin vydierania
spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 189 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona.

7. Uznesením Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. 1 Pv 1019/09 zo dňa 11.2.2010 prokurátor podľa
§ 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol sťažnosti obvinených proti vyššie uvedenému
uzneseniu vyšetrovateľa.

8. Okresná prokuratúra v Prešove podala dňa 6.6.2011 obžalobu na X. F. ( v tomto konaní žalobca) a
X. Z. pre trestný čin vydierania podľa § 181 ods. 1, ods. 3 písm. b/ trestného zákona v štádiu pokusu,
podľa § 14 ods. 1 trestného zákona s tým, že žalobca mal pri spáchaní tohto trestného činu vystupovaťako organizátor, podľa § 21 ods. 1 písm. a/ trestného zákona a obžalovaný X. Z. ako pomocník podľa
§ 21 ods. 1 písm. d/ trestného zákona.

9. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 4T/61/2011-896 zo dňa 5.4.2012 pre vyššie uvedený trestný čin
obžalovanému X. Z. uložil trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov so zaradením do ÚVTOS so stredným
stupňom stráženia a zároveň týmto rozsudkom oslobodil obžalovaného X. F. (v tomto konaní žalobca)
spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný trestne stíhaný.

10. Po odvolaní podanom okresným prokurátorom KS PO rozsudkom zo dňa 20.3.2013 č .k.
1To/45/2012-924 zrušil napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa obžalovaného X. Z., ktorému však uložil
trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zradením do ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia. Vo
vzťahu k druhému s obžalovaných, t. j. X. F. (v tomto konaní žalobcu) oslobodzujúci výrok rozsudku
súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť 20.3.2013.

11. Z faktúry č. 201321 nachádzajúce sa na č. l. 19 spisu vyplýva, že JUDr. Ladislav Lukáč, advokát,
fakturovalX.F.akoklientovisumuspoluvovýške2.916,54eur.Nač.l.20spisusanachádzašpecifikácia
odmeny za právne služby, teda odmena advokáta ako aj režijné paušály spolu s DPH a súdnymi
poplatkami vo výške 2.916,54 eur.

12.Zpríjmovýchpokladničnýchdokladovnachádzajúcichsanač.l.21vyplýva,žeJUDr.LadislavLukáč,
advokát, prijal dňa 11.2.2010 od manželky obvineného X. F. T. F. sumu 1.000 eur, dňa 21.12.2011 od
klienta X. F. sumu 1.000 eur a napokon z posledného z príjmových pokladničných dokladov, že rovnaký
advokát prijal od X. F. dňa 9.4.2013 sumu 916,54 eur, pričom všetky tieto príjmové pokladničné doklady
boli vydané pri prijatí jednotlivých súm za poskytnuté právne služby.

13. Právny zástupca žalobcu JUDr. Ladislav Lukáč, advokát, žiadosťou zo dňa 29.3.2014 žiadal za
poškodeného predbežné prejednanie nároku na náhradu škody vo vzťahu k MS SR, ktorou dôvodil
splnenie podmienok na odškodnenie podľa zákona č. 514/2003 Z. z. vo vzťahu k náhrade škody
spôsobenú orgánom verejnej moci jeho klientovi.

14. MS SR písomným podaním zo dňa 19.5.2014 postúpilo žiadosť žiadateľa X. F. zastúpeného
advokátom JUDr. Ladislavom Lukáčom o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Generálnej
prokuratúre SR.

15. Na pojednávaniach konaných 23.3.2017, resp. 14.6.2018 vyplynuli závery, že žalovaným je SR v
zastúpení Generálnou prokuratúrou ako orgánom oprávneným konať za štát v tomto konaní.

16. Na pojednávaní konanom dňa 14.3.2019 právny zástupca žalobcu uviedol, že k škode došlo na
základe nesprávneho úradného postupu v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003, nakoľko súd nezastavil

trestné stíhanie a prijal obžalobu na ďalšie konanie. Kvôli pochybeniu orgánu štátu si uplatnil teda
žalobca svoj nárok spolu s príslušenstvom a po uplynutí 6 mesačnej doby od žiadosti o prerokovanie
svojho nároku si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania. Navrhla žalobe v celom rozsahu vyhovieť tak,
ako bola doručená súdu, pričom navrhla zaviazať žalovaného na žalovanú sumu a v prípade úspechu
si uplatnila aj náhradu trov konania. Nemala návrhy na doplnenie dokazovania.

17. Na tom istom pojednávaní právny zástupca žalovanej strany uviedol, že vzhľadom na nezmenené
znenie ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003, ktoré je od počiatku nezmenené teda zotrváva na
svojom stanovisku, že vzhľadom na toto zákonné znenie tohto ustanovenia musí dôjsť k zmene alebo
k zrušeniu rozhodnutia pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom, čo sa v tomto prípade nestalo. Celý

trestný proces bol riadne vedený v súlade so zásadami trestného poriadku a v každom jeho jednotlivom
štádiu. V čase vznesenia obvinenia podľa nášho názoru boli splnené všetky predpoklady nato, aby toto
obvinenie bolo vznesené obidvom obvineným. Nie každé oslobodenie spod obžaloby musí automaticky
zakladať nárok na náhradu škody, podľa zákona č. 514/2003 treba prihliadať aj na okolnosti každého
prípadu. Konštatovala, že časť uplatňovanej škody konkrétne v sume 1.000 eur nevznikla žalobcovi

ale jeho manželke, nakoľko podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 11.2.2010 sumu 1.000
eur zaplatila manželka žalobcu T. F. a nie sám žalobca, ktorý teraz aj túto sumu žalobou uplatňuje.
Nie je zrejmé, či žalobca podal proti druhému obžalovanému X. Z. a neskôr právoplatne odsúdenému
trestné oznámenie pre krivé obvinenie potom, čo bol označený za druhého páchateľa a prečo nežiadalodškodnenie od druhého páchateľa, potom neskôr odsúdeného, ktorého výpoveď mala byť jediným
dôkazom svedčiacim proti žalobcovi. Konštatovala, že v trestnej veci išlo o úplne legitímny postup
orgánov činných v trestnom konaní ako aj súdu. Nemala návrhy na doplnenie dokazovania.

18. Súd prvej inštancie vzhľadom na zistený skutkový stav právne uzatvára:

19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola

spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

20. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

21. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu, 2)

b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe

záväzného pokynu prokurátora,
c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej
správy alebo poverený pracovník finančnej správy, 3) a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného
pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo

2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú

samosprávu podľa osobitného predpisu,
e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice
Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy,

f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia
ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,

h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril
rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného

alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním

vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
m) orgán príslušný podľa podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné
prerokovanienároku(§15),akkuškodedošlovoblastiverejnejmoci,ktorápatrídopôsobnostiviacerých
orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo
veci začal konať ako prvý.

22. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene
štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

23. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie
je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§

15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

24. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

25. Podľa § 18 ods. 2 citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak
tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

26. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo
právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zák. č. 514/2003 Z.z.
účinného od 1.7.2004. Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za
škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu

proti fyzickej osobe, bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru,
že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na
konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu
nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako
nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (porovnaj rozsudok NS SR z 28.6.1993,

sp.zn. 1Cdo/53/93). Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného
stíhania je neskorší výsledok trestného konania (uznesenie NS SR z 18.8.2009, sp.zn. 4MCdo/15/2009;
rozsudok NS SR z 30.3.2011, sp.zn. 3Cdo/194/2010).

27. Z uvedeného vyplýva, že aj keď zák. č. 514/2003 Z. z. výslovne neupravuje nárok na náhradu

škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby, judikatúra dospela k záveru, že ide o
špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri
ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za
škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam, ako zrušenie právoplatného uznesenia
o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo

oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa trestné stíhanie
začína, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto smere neviaže na
správnosť, resp. nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania,
ale na samotný výsledok trestného stíhania.

28. Nakoľko bol žalobca právoplatne oslobodený spod obžaloby rozsudkom Okresného súdu Prešov
zo dňa 5.4.2012 pod sp. zn. 4 T 61/2011 v predmete trestného stíhania pre pre trestný čin vydierania
podľa § 181 ods. 1, ods. 3 písm. b/ trestného zákona v štádiu pokusu, podľa § 14 ods. 1 trestného
zákona s tým, že žalobca mal pri spáchaní tohto trestného činu vystupovať ako organizátor, pretože
nebolo dokázané, že sa skutok stal, je na strane štátu daná zodpovednosť za škodu, ktorá mu bola

spôsobená nezákonným rozhodnutím v súlade s ust. § 5 a § 6 zák. č. 514/2003 Z. z. a to v rozsahu
upravenom týmto zákonom.29. Keďže v trestnej veci bola obžaloba príslušnému súdu dňa 16.6.2011 pod sp.zn. 4 T 61/2011 podaná,
neboli splnené podmienky pre konanie Ministerstva vnútra SR v mene štátu, ale jediným orgánom
oprávneným konať v mene štátu je Generálna prokuratúra SR, v súlade s ust. § 4 ods. 1 písm. f) zák.

č. 514/2003 Z. z..

30. Žalovaný dôvodil, že zo žaloby nevyplýva, že žalobca podal opravný prostriedok proti uzneseniu o
vznesení obvinenia. Z dokazovania z trestého spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4 T 61/2011 však vyplynulo,
že uznesením Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. 1 Pv 1019/09 zo dňa 11.2.2010 prokurátor podľa

§ 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol sťažnosti obvinených proti uzneseniu Krajského
riaditeľstva PZ v Prešove ČVS: KSP-66/OVK-PO-2009 zo dňa 10.2.2010 o začatí trestného stíhania a
vznesení obvinenia.

31. Čo sa týka námietky žalovanej, že suma vo výške 1.000 eur na príjmovom pokladničnom doklade zo
dňa 11.2.2010 je od manželky v trestnom konaní obvineného X. F. T. F., nie od samotného obvineného,

súd prvej inštancie mal túto námietku za nedôvodnú, nakoľko nebolo žiadnym spôsobom spochybnené,
žetátosumanebolaobhajcovivyplatenávuvedenejvýškeajejbez právnejrelevanciektomutokonaniu,
kto túto sumu obhajcovi zložil.

32. Rovnako tak neobstojí argument, že v trestnom konaní nešlo o povinnú obhajobu, nakoľko je právom

obvineného prizvať si na právnu pomoc kvalifikovaného právneho zástupcu - advokáta, obhajcu a
povinnosťou obvineného je za poskytnuté právne služby aj zaplatiť.

33. Napokon súd prvej inštancie konštatuje, že vo vzťahu k námietke, či žalobca v tejto sporovej
veci podal trestné oznámenie na svojho spoluobvineného v trestnom konaní, je nutné uviesť, že

je výsostným rozhodnutím tej - ktorej osoby, či podá trestné oznámenie na kohokoľvek, v danom
prípade spoluobvineného, pričom podanie, resp. nepodanie tohto prípadného trestného oznámenia je
bezvýznamné vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

34. Podľa § 517 ods. 1 OZ veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o konanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

36. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.

37. Žalobca 29.3.2017 požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR, aby uspokojilo jeho nárok, pričom táto
písomnosť bola doručená ministerstvu 1.4.2014, teda po uplynutí 6 mesiacov (podľa § 16 ods. 4 zákona
č. 514/2003 Z. z.) sa žalovaný dostal do omeškania, preto súd priznal žalobcovi aj zákonný úrok z
omeškania od 2.10.2014 tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

38. Súd prvej inštancie preto s ohľadom na zistený skutkový stav ako aj citované právne predpisy
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

39. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vo veci mal žalobca
plný úspech, preto mu vznikol voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške

ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len d o uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.