Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 11, 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8Csp/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116216829
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6116216829.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudcom JUDr. Romanom Reištetterom v právnej veci žalobcu S. K.

X. K.. Q.. X.., K. K. E. XX, C., P.: XX XXX XXX, v konaní zastúpenom Jakubčák, advokátska kancelária,
s. r. o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému C. C., H.. XX. XX. XXXX,
C. D. XXX, o zaplatenie 247,16 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09. 09. 2016 domáhal zaplatenia 247,16 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 53,83 Eur od 10. 09. 2013 do zaplatenia, s úrokom z

omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 89,77 Eur od 10. 10. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 54,73 Eur od 10. 11. 2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 48,83 Eur od 10. 12. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe
uviedol, že nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa obchodnej spoločnosti K. R., B.. K.., K. K.
C. XX, C., P.: XX XXX XXX (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) na základe Rámcovej zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 27. 08. 2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo
dňa 03. 09. 2015. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu bolo žalovanému

oznámené listom zo dňa 04. 09. 2015. Právny predchodca žalobcu a žalovaný sa na základe zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, resp. zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov dohodli na tom, že
právny predchodca žalobcu bude žalovanému poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaný bude
uhrádzať odplatu za poskytované služby. Na základe tohto vzťahu právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť ich cenu riadne a
včas nesplnil. Žalovaný do podania žaloby neuhradil faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 53,83 Eur so
splatnosťou dňa 09. 09. 2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 89,77 Eur so splatnosťou dňa 09. 10. 2013, č.

XXXXXXXXXX na sumu 54,73 Eur so splatnosťou dňa 09. 11. 2013 a č. XXXXXXXXXX na sumu 48,83
Eur so splatnosťou dňa 09. 12. 2013. K žalobe pripojil oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 04. 09.
2015, faktúry č. XXXXXXXXXX s prehľadom poplatkov prevádzky a podrobným výpisom telefónneho
čísla, č. XXXXXXXXXX s prehľadom poplatkov prevádzky a podrobným výpisom telefónneho čísla,
č. XXXXXXXXXX s prehľadom poplatkov prevádzky a podrobným výpisom telefónneho čísla a č.
XXXXXXXXXX s prehľadom poplatkov prevádzky a podrobným výpisom telefónneho čísla, dodatky k
zmluve o pripojení, faktúry č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX o kúpe telekomunikačných zariadení,

odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, dohody a žiadosti o zmenu zmluvy o pripojení
a zmluvu o pripojení zo dňa 20. 09. 2004.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nevyužil žiadne prostriedky procesného útoku.3. Postupom podľa § 177 ods. 2 písm. a) C. s. p. súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania,
keďže sa jedná o drobný spor. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi

predloženými žalobcom a zistil:

4. Skutkový stav je nesporný a vyplývajúci z predložených listinných dôkazov. Právny predchodca
žalobcu so žalovaným uzatvoril dňa 20. 09. 2004 zmluvu o pripojení s podmienkou lehoty viazanosti 24
mesiacov, pričom k obnovovaniu viazanosti dochádzalo na základe pripojených dodatkov k zmluve o

pripojení. Žalovaný sa zaviazal, že bude právnemu predchodcovi žalobcu uhrádzať pravidelné mesačné
poplatky za služby ním poskytnuté. Z predložených faktúr za obdobie mesiacov september - december
2013 bolo preukázané, že žalovaný neuhradil riadne a včas faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 53,83
Eur so splatnosťou dňa 09. 09. 2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 89,77 Eur so splatnosťou dňa 09. 10.
2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 54,73 Eur so splatnosťou dňa 09. 11. 2013 a č. XXXXXXXXXX na
sumu 48,83 Eur so splatnosťou dňa 09. 12. 2013. Žalovaný v konaní neuviedol žiadne skutkové tvrdenia

a neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by nárok žalobcu spochybňovali či rozporovali.

5.Právnypredchodcažalobcumalžalobcovipostúpiťpohľadávkuvočižalovanémuzmluvouopostúpení
pohľadávok zo dňa 27. 08. 2015, ktorú v konaní žalobca (napriek výzve súdu) nepredložil. Žalobca
v konaní predložil oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 04. 09. 2015, ktorého obsahom je

oznámenie právneho predchodcu žalobcu, že bola na žalobcu postúpená pohľadávka z faktúr č.
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX B. XXXXXXXXXX vo výške 828,05 Eur.
Súdu nebola predložená žiadna listina potvrdzujúca prijatie tohto oznámenia (doručenka). Vo vzťahu k
zmluve o postúpení pohľadávok žalobca uviedol, že nie je povinný takú zmluvu doložiť a poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 210/2001 (judikát R 119/2003) ako aj

na čl. 2 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.

6. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách mluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým právnym vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

9. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

10. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

11. Súd predtým, ako skúmal, či žalovaný nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie mesiacov
september až december 2013 v celkovej sume 247,16 Eur, skúmal vecnú legitimáciu žalobcu na
podanie žaloby. Žalobca v žalobe tvrdil, že mu zo strany právneho predchodcu bola postúpená
pohľadávka na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 08. 2015, ktorú v konaní ani

napriek výzve súdu nepredložil. K návrhu priložil len oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré malo
byť žalovanému doručované, k čomu nepredložil žiadny listinný dôkaz preukazujúci doručenie tohto
oznámenie žalovanému.

12. Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa

(postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Na platnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení
a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa
nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel. Postupník sa na základe postúpenia stane veriteľom namiestopostupcu a pohľadávku nadobúda s príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené.
Pohľadávku nadobúda aj s námietkami, ktoré možno proti nej uplatniť. Dlžník nie je postúpením vo
svojom právnom postavení dotknutý, je však povinný plniť už novému veriteľovi, len čo sa o postúpení

pohľadávky dozvedel. Keďže pohľadávku možno platne postúpiť novému veriteľovi (postupníkovi) bez
vedomia dlžníka, zákon v tomto ustanovení ukladá pôvodnému veriteľovi (postupcovi) povinnosť bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky. Právne účinky postúpenia
aj voči dlžníkovi nastanú až okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky. Zákon
neupravuje ani formu ani obsah tohto oznámenia, preto stačí, ak sa postúpenie pohľadávky oznámi

akýmkoľvek spôsobom, nevyhnutú však je, aby sa dlžník vôbec dozvedel, že má plniť novému veriteľovi.
Kým postupca dlžníkovi neoznámil postúpenie pohľadávky alebo mu to postupník nepreukázal, dlžník
môže svoj dlh splniť postupcovi a dosiahnuť tak zánik záväzku. Postupca je povinný takéto plnenie prijať,
ale po prijatí plnenia je pôvodný veriteľ povinný vydať ho novému veriteľovi (postupníkovi).
13. V prejednávanej veci žalobca ako postupník nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávok, z ktorej
by vyplývala jeho aktívna vecná legitimácia podať návrh voči žalovanému. Z listinných dôkazov vôbec

nie je zrejmé, aká pohľadávka voči žalovanému bola na žalobcu postúpená, pretože v oznámení o
postúpení postúpená suma nie je totožná so sumou, zaplatenia ktorej sa žalobca v konaní domáha.
Nie je potom vôbec možné zistiť, či voči žalovanému - dlžníkovi mohli nastať účinky postúpenia
pohľadávky. Súd nespochybňuje, že dlžníkovi nie je potrebné predložiť zmluvu o postúpení pohľadávok,
pretože ani nie je účastníkom takéhoto právneho úkonu, avšak následky tohto úkonu sa ho týkajú

(týkajú sa jeho postavenia), a preto aj samotný zákon vyžaduje, aby bol o postúpení pohľadávky
upovedomený postupcom v akejkoľvek forme. Podľa názoru súdu sa však upovedomenie o postúpení
pohľadávky musí dostať k dlžníkovi takým spôsobom, aby si bol vedomý toho, že došlo k zmene v
osobe veriteľa a svoju pohľadávku má plniť niekomu inému. V tejto veci žalobca nepreukázal, že by bol
žalovaný upovedomený o postúpení pohľadávok takým spôsobom, aby vedela, komu má plniť. Žalobca

nepreukázal, že upovedomenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému skutočne doručené, pretože
takéto jeho tvrdenia nevyplývajú ani zo žaloby a ani z listín predložených súdu.

14. Pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v zbierke stanovísk a
rozhodnutí č. 119/2003, žalobca zrejme opomenul tú skutočnosť, že z citovaného rozhodnutia okrem

iného vyplýva, že žalobca v prejednávanom prípade súdu predložil zmluvu o postúpení pohľadávok
a teda súd mal možnosť posúdiť, či v tom konaní má alebo nemá žalobca aktívnu legitimáciu. Tiež
bolo súdu zrejmé, čo bolo predmetom postúpenia pohľadávok, keďže disponoval zmluvou o postúpení
pohľadávok (ktorá sa týkala zmluvy o dielo). Tiež žalobca opomenul, že len relevantné oznámenie
postupcu zakladá aktívnu legitimáciu. Relevantným oznámením môže byť len také oznámenie, ktoré

sa dostalo do dispozície žalovaného - dlžníka a s ktorým mal možnosť sa oboznámiť. Ako žalobca
uviedol, zmluva o postúpení pohľadávok je vzťahom medzi postupcom a postupníkom, dlžník nemá
možnosť do takéhoto konania zasahovať. Avšak z tohto nevyplýva, že by súd nemal mať možnosť sa
so zmluvou o postúpení pohľadávok oboznámiť a vykonať v tomto smere aj dokazovanie. Žalobca si
zrejme neuvedomuje, že rozsah dokazovania určuje súd a nie strana sporu.

15. Vzhľadom na uvedené má samotný súd pochybnosti o tom, kto je veriteľom žalovaného, pretože
žalobca ani súdu nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávok, z ktorej by vyplývalo, čo bolo jej
predmetom a či skutočne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu pohľadávky
voči žalovanému. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa

určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno - právneho
vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno - právneho oprávnenia (žalobca), nie je
nositeľom toho hmotno - právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej
legitimácieidenaopakvtedy,akten,okomnavrhovateľtvrdí,žejenositeľomhmotno-právnejpovinnosti

(žalovaný), nie je nositeľom hmotno - právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 192/2004)

16. Keďže žalobca, nepreukázal, že je veriteľom žalovaného a že je nositeľom hmotno - právnych

oprávnenívprávnomvzťahu,zktoréhojevyvodzovanýnávrhomuplatnenýnárok,niejevovecipotrebné
skúmať, či žalovaný uhradil alebo neuhradil cenu služieb poskytnutých právnym predchodcom žalobcu.17. Po zohľadnení vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca nebol aktívne
legitimovaný na podanie návrhu, a preto návrh v celom rozsahu zamietol.

18. Súd v tomto smere poukazuje aj na konštantný právny záver v obdobných veciach vedených
Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. XC/XX/XXXX (na Krajskom súde v Banskej Bystrici sp. zn.
XXCo/XXX/XXXX), sp. zn. XC/XXX/XXXX (na Krajskom súde v Banskej Bystrici sp. zn. XXCo/XXX/
XXXX) či sp. zn. XC/XXX/XXXX (na Krajskom súde v Banskej Bystrici sp. zn. XXCo/XXX/XXXX).

19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších zákonov.

Banská Bystrica 11. 01. 2017