Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 19, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8C/126/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116208376
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6116208376.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudcom JUDr. Romanom Reištetterom v právnej veci žalobcu I.

X., T.. XX. XX. XXXX, H. G. XXXX/XX, H. H., v konaní zastúpenom Mgr. Petrom Luptákom, advokátom,
advokátska kancelária so sídlom Nám. Š. Moyzesa 3, Banská Bystrica, IČO: 43 883 907, proti žalovanej
Ľ. H., T.. XX. XX. XXXX, H. K. XXXX/X, H. H., v konaní zastúpenej JUDr. Ľubomírom Kaščákom,
advokátom, advokátska kancelária so sídlom Horná 35, Banská Bystrica, IČO: 37 890 247, o určenie,
že dôvody vydedenia nie sú dané, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že dôvody vydedenia žalobcu poručiteľom - N. X.Y., T.. XX. XX. XXXX, T. H. K. XXXX/X,
H. H., F. S. XX. XX. XXXX, uvedené v závete a listine o vydedení, spísanej dňa 03. 03. 2015 vo forme

notárskej zápisnice č. T. XXX/XXXX, T. XXXX/XXXX, T. XXXX/XXXX na notárskom úrade JUDr. F. H.,
notárky so sídlom v Banskej Bystrici, n i e s ú d a n é.

Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04. 05. 2016 domáhal určenia, že dôvody vydedenia žalobcu
poručiteľom - N. X.Y., T.. XX. XX. XXXX, T. H. K. XXXX/X, H. H., F. S. XX. XX. XXX5, uvedené v
závete a listine o vydedení, spísanej dňa 03. 03. 2015 vo forme notárskej zápisnice č. T. XXX/XXXX,
T. XXXX/XXXX, T. XXXX/XXXX na notárskom úrade JUDr. F. H., notárky so sídlom v Banskej Bystrici,

nie sú dané a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, je synom poručiteľa N. X., ktorý dňa 23. 06.
2015 zomrel. Žalovaná bola družkou jeho otca (poručiteľa) a žila s ním asi dvadsať rokov. Žalovaná
vlastní byt na K. O. Č.. X na prízemí a otec vlastnil byt na 1. poschodí, teda bezprostredne nad bytom
žalovanej. Dedičské konanie po jeho otcovi je vedené Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. XXD/
XXX/XXXX, S. XXX/XXXX súdnym komisárom JUDr. D. K., notárom v Banskej Bystrici a doteraz nie je
právoplatne skončené. V rámci dedičského konania bolo zistené, že otec zomrel so zanechaním závetu
a listiny o vydedení zo dňa 03. 03. 2015 spísaných formou notárskej zápisnice na notárskom úrade

JUDr. F. H., notárky so sídlom v Banskej Bystrici. Na základe uvedeného závetu by sa jedinou dedičkou
po poručiteľovi mala stať žalovaná. Poručiteľ zároveň listinou o vydedení pristúpil k vydedeniu jednak
žalobcu, jednak jeho dcéry I. X., poručiteľovej vnučky. Žalobca s dôvodmi vydedenia nesúhlasí. Otec
ich špecifikoval tak, že pri plnom vedomí a po dobrom uvážení ho vydedil z dôvodu uvedeného v §
469a ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho zákonníka, pretože údajne mu neposkytoval potrebnú pomoc
v jeho chorobe a starobe a trvalo o neho neprejavoval skutočný záujem, ktorý by ako potomok mal
prejavovať. K týmto skutočnostiam otec uviedol, že so žalobcom nie je údajne v kontakte viac ako

15 rokov, hoci neďaleko bývajú, a to odkedy sa od neho odsťahoval do vlastného novopostaveného
domu. Občas sa údajne formálne stretnú na ulici, avšak to prehodia pár slov, pričom vôbec sa otca
nezaujíma, nejaví záujem mu nejako pomôcť v jeho starobe a chorobe, nezatelefonuje mu, v ničom mu
nepomôže. Taktiež o neho nemala javiť záujem ani vnučka I., nestretával sa ani s ňou. Otec stanovil,aby sa dôsledky vydedenia vzťahovali aj na prípadných potomkov žalobcu. Žalobca je presvedčený, že
nijaké dôvody vydedenia jeho osoby v skutočnosti dané neboli a ani nie sú. Tvrdenia uvedené v listine
o vydedení nie sú pravdivé. S otcom mal normály, dobrý a bezproblémový vzťah a vždy (až do jeho

smrti) o neho záujem prejavoval. Otec bol až do jeho smrti sebestačný, sám sa staral o domácnosť,
varil, pral, žehlil. Napriek tomu, že otec jeho pomoc (ani čo sa týka veku, ani jeho zdravotného stavu)
nebol odkázaný, keď akúkoľvek pomoc potreboval, vždy a rád mu ju poskytol. K jeho vzťahu s otcom
uviedol, že s ním býval v spoločnom byte aj po smrti jeho matky (otcovej manželky), ktorá zomrela
dňa 19. 02. 1993. Z tohto bytu sa odsťahoval v roku 1997, niekoľko mesiacov po narodení jeho dcéry

I.. Spolu s ňou a manželkou Z. najskôr bývali v podnájme, neskôr si kúpili starší rodinný dom v M.,
ktorý zrekonštruovali a v roku 2008 sa do neho nasťahovali. Tento dom sa nachádza asi 700 metrov
od bytu, v ktorom býval otec. S otcom mal normálny, dobrý vzťah tak v období, keď bývali spolu, ako
aj o jeho odsťahovaní. Aj potom boli priebežne v kontakte, stretávali sa a bez akýchkoľvek problémov
spolu komunikovali. Počas rekonštrukcie na záhrade tohto domu varievali guláš, grilovali, opekali a pod.,
pričom týchto akcií sa zúčastňoval okrem priateľov a známych aj otec. Takéto posedenia organizovali aj

po ukončení rekonštrukcie, pričom na niektorých sa zúčastnila aj žalovaná. Asi v roku 2006 organizovali
zabíjačku, na ktorú on s otcom zakúpili polovicu ošípanej a spoločne z nej všetko spracovali. Aj na tejto
akcii sa zúčastnila žalovaná. Počas rekonštrukcie rodinného domu mu otec nosieval poštu, ktorá mu
bola doručovaná na pôvodnú adresu. Vždy, keď takú poštu doniesol, pozval ho dovnútra, on takéto
pozvanie bez problémov prijal, porozprávali sa a otec išiel domov. S otcom bol v kontakte osobnom aj

telefonickom, a to aj v období, keď ešte pracoval, a aj v období, keď odišiel do starobného dôchodku.
Keď otec ešte pracoval a zúčastnil sa nejakej oslavy so svojimi kolegami alebo nejakého posedenia
s nimi, zavolal mu a požiadal ho o zabezpečenie odvozu. Otca vtedy vždy vyzdvihol a odviezol ho,
rovnako aj jeho kolegov. Pomoc spočívajúcu v odvoze a dovoze poskytoval otcovi pomerne často. Takto
mu pomohol aj vtedy, keď mal jeho otec so žalovanou navštíviť známych v C.. Otcovi volával raz za tri

týždne alebo mesiac, pýtal sa ho, čo má nové, či niečo nepotrebuje a pod. Otec s ním aj v telefonickom
kontaktekomunikovalabsolútnenormálne,bezakýchkoľvekproblémov.Voväčšineprípadovtelefonoval
žalobca otcovi, avšak niekedy volával aj on, väčšinou vtedy keď potreboval niečo vybaviť (napr. kúpa
televízora, jeho inštalácia, nastavenie programov). Pomohol mu aj s počítačom, pretože otec sa aj na
dôchodku venoval prekladateľstvu a dlho používal mechanický písací stroj. O prekladateľskej činnosti

sa s ním často rozprával, otec bol na túto svoju činnosť hrdý a jemu ako synovi sa aj pochválil, aké dlhé
a komplikované preklady robí. Žalobca mu ponúkol, aby mechanický písací stroj vymenil za počítač, s
čím jeho otec súhlasil. Pomohol mu aj preinštalovať ho a zistiť podmienky zapojenia internetu. K tomu
ale nedošlo, pretože otec fyzicky nešiel do miesta, kde bolo treba podpísať aj potrebné dokumenty.
Otca navštevoval aj mimo popísaných príležitostí, kedy si spolu posedeli, porozprávali sa, povedali si,

čo nové. Otec sa venoval aj záhradkárčeniu, s čím sa tiež žalobcovi rád pochválil. Otec mu zvykol
hovorievať aj, čo varil, ponúkol mu jedlo, porozprával mu, čo pripravil na raňajky sebe a žalovanej. Pri
niektorých návštevách mu otec hovoril, že od rána žehlil. Keď otec rekonštruoval byt, žalobcu informoval
o prebiehajúcich prácach a ukázal mu aj konečný výsledok. Otec sa pri rozhovoroch informoval aj o
rodine žalobcu. Žalobca mu spomenul, že jeho dcéra I. hľadá brigádu. Otec prostredníctvom žalovanej

našiel vhodnú brigádu a dcéra I. ju aj absolvovala. S otcom sa stretávali aj mimo bytu a domu, napr.
v pohostinstve G., kde spolu sedávali a rozprávali sa. Buď sa stretli v tomto pohostinstve, otec si k
nemu prisadol alebo naopak, alebo do neho zašli spoločne. Pri rozhovoroch sa rozprávali o bežných
veciach, o politike, športe. V roku 2013 sa uskutočnila oslava šesťdesiatych narodenín žalovanej, ktorej
sa zúčastnil aj žalobca a tiež otcovi bratia, ktorí žijú v H. a ktorí počas ich pobytu v Banskej Bystrici

prespali v rodinnom dome žalobcu. Oslava prebehla štandardným spôsobom, na tejto sa všetci bavili a
komunikovali spolu. Hostia boli pozvaní na základe pozvánok, ktoré vyhotovil žalobca. Odmenu nežiadal
žiadnu. Čo sa týka zdravotného stavu otca, žalobca vedel, že mal cukrovku a problémy s krvným tlakom.
Tieto informácie mu poskytol otec. Vedel tiež, že lieky má nadávkované na jednotlivé dni v týždni. Keď sa
ho opýtal na jeho stav, otec mu povedal, že má predpísané lieky, že ich riadne berie a že je v poriadku,

nesťažovalsaaabyžalobcanemalobavy.Otecsaojehozdravotnomstavepredžalobcomnezmieňoval,
čo rešpektoval. Pre žalobcu bolo dôležité, že otec je pod lekárskym dohľadom, užíva predpísané lieky a
cítisadobre.Keďsahopriebežnepýtal,činiečonepotrebujeačimusniečímnemápomôcť,otecsavždy
poďakoval a povedal, že všetko zvláda sám, a že keď niečo bude potrebovať, dá mu vedieť. Na jar v roku
2015, keď mal otec zhoršený zdravotný stav a nechcel vyhľadať lekára, žalovaná oslovila jeho bratov,

aby ho prišli navštíviť, porozprávať sa s ním a povzbudiť ho. To sa dozvedel od otca z jeho telefonátu.
Otec ho požiadal, aby im pomohol s prepravou zo železničnej stanice do jeho bytu. Skontaktoval sa s
nimi, dohodol sa na stretnutí a autom ich doviezol do otcovho bytu. Stretnutia sa zúčastnili všetci, otec,
žalovaná, bratia, žalobca a jeho manželka. Posedeli spolu v byte a zašli aj na pivo. Na druhý deň saznova stretli a potom otcových bratov odviezol na stanicu. Pri príležitosti Vianoc otcovi vždy kúpil aspoň
nejakýdrobnýdarček,pripríležitostinarodenínamenímmuvždyzagratulovalazaželalvšetkonajlepšie.
Žalobca je presvedčený, že otec by ho a jeho dcéru „sám od seba“ nikdy nevydedil a že vydedenie

bolo v skutočnosti prianím niekoho iného. Ich vzťah bol úplne normálny, štandardný, plnohodnotný a
bezproblémový. Žalobca navrhol vypočuť svedkov - troch otcových bratov, jeho manželky a prípadne aj
ďalších svedkov, ktorí potvrdia skutočnosti tvrdené v žalobe. K žalobe pripojil notársku zápisnicu listiny o
vydedení č. T. XXX/XXXX, T. XXXX/XXXX, T. XXXX/XXXX zo dňa 03. 03.2015 a uznesenie Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. XXD/XXX/XXXX - XX, S. XXX/XXXX zo dňa 22. 03. 2016 o prerušení konania

o dedičstve a o odkázaní žalobcu na podanie žaloby o určení, že dôvody vydedenia nie sú dané. Na
pojednávaní súdu predložil výpis hovorov, fotografie a vizitku otca, ktorú mu žalobca vyrobil.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že žalobca je presvedčený, že za normálnych okolností
by otec jeho a jeho dcéru nevydedil a bolo to želaním niekoho iného. Tvrdenia, že s otcom mal
žalobca bezproblémový vzťah, nie sú pravdivé. Rovnako nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu o návštevách,

telefonických kontaktoch a rozhovoroch. Nie je pravdou ani pravidelné poskytovanie pomoci otcovi.
Objektívne je možné uviesť, že žalobca ojedinele pomohol otcovi, napr. pri kúpe televízora, odvozom
súrodencov otca pri návšteve v Banskej Bystrici. Za posledných pätnásť rokov sa to však stalo veľmi
ojedinele a za okolností, že otcovi nemohol pomôcť niekto iný. Žalobca sa nikdy nezaujímal o zdravotný
stav otca. Podľa jeho vyjadrenia jeho otec nepotreboval pomoc ani vo vzťahu k jeho veku a zdravotnému

stavu. Opak je však pravdou. Žalobcov otec pravidelne navštevoval lekára a jeho zdravotný stav si
hlavne v posledných rokoch vyžadoval návštevu lekára. Žalobca sa s otcom stretával skôr náhodne
v reštaurácii G.. Aj žalovaná s otcom žalobcu chodievali vo večerných hodinách do reštaurácie, ale
žalobca sa takto s otcom stretol možno dvakrát do roka. V jednom prípade sa žalobca pred svedkom C.
N. vyjadril na adresu otca veľmi vulgárne a urážlivo. Rovnako sa urážlivo na jeho adresu vyjadril žalobca

aj na oslave jeho tridsiatych narodenín na chate v obci W. za prítomnosti ďalších spoločných známych.
Po mnohých urážkach povýšenosti a nadradenosti, posmechu a bezcitnosti žalobcu jeho otec uvažoval,
že z tejto oslavy odíde. Je pravdou, že žalobca zabezpečil tlač pozvánok na oslavu jej narodenín, ale s
týmto nemal nič spoločné jeho otec. Žalobca najprv pozvanie na oslavu odmietol so slovami, že takých
akcií sa nezúčastňuje, čo ju neprekvapilo, lebo sa bežne nezúčastňoval ani osláv narodenín a menín

otca. Na oslavu jej narodenín bolo pozvaných asi štyridsať hostí a žalobca v tom čase sedel vo vedľajšej
miestnosti reštaurácie G.. Po oficiálnom začiatku pred polnocou prišiel s kvetmi a následne nevhodne a
bezcitne okomentoval darčeky, ktoré dostala a z ktorých sa ona tešila. Reakcia žalobcu na danú situáciu
bola nevhodná, čo si všimli aj ostatní a otec žalobcu sa potom vzdialil. Pravdou je, že ani žalobca a ani
jehobývalámanželkaneviedlidcéruI.kbližšiemuvzťahusostarýmotcom,čosaprejavilotým,ževnučka

starého otca nenavštevovala a ich stretnutie na ulici bolo náhodné. Otec žalobcu bol veľmi sklamaný
zo správania svojho syna a opakovane bez akéhokoľvek ovplyvňovania sám z vlastného rozhodnutia
hovoril o tom, že syna nemá a že chce túto záležitosť riešiť aj právne. O spôsobe riešenia sa bavil so
svedkom N.. G. Y.. Opakovane navštívil notárku, u ktorej sa nakoniec rozhodol po zrelom a racionálnom
zvážení spísať do notárskej zápisnice závet a listinu o vydedení. O tom sa zmienil aj pred žalovanou.

Snažila sa ho ovplyvniť v tom, aby si dobre zvážil, či takýto právny úkon vykoná, pretože syn a vnučka sú
mu najbližší príbuzní, na čo reagoval tak, že on žiadneho syna a vnučku nemá. Žalovaná je vlastníčkou
bytu a aj jej syn je vlastníkom bytu, preto nie je odkázaná na vlastníctvo bytu otca žalobcu. Je však
presvedčená, že posledná vôľa otca žalobcu má byť naplnená, pretože žalobca sa k otcovi nesprával
tak, ako by sa syn správať mal. Nejavil záujem o otca a pred ďalšími tretími osobami a dokonca aj

pred samotným otcom sa o ňom vyjadroval vulgárne a urážlivo. Žalovaná navrhla, aby súd vypočul
svedkov, ktorí boli prítomní pri rôznych situáciách uvedených v jej vyjadrení. Na pojednávaní predložila
ešte oznámenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti o výplate doplnkového starobného dôchodku a
tlačivo - zmena oprávnených osôb.

3. Postupom podľa § 180 C. s. p. súd vec prejednal, vykonal dokazovanie a zistil:

4.Skutkovýstavtýkajúcisaexistenciezávetualistinyovydedeníspísanýchvoformenotárskejzápisnice
zo dňa 03. 03. 2015 č. T. XXX/XXXX, T. XXXX/XXXX, T. XXXX/XXXX na notárskom úrade JUDr. F. H.,
notárky so sídlom v Banskej Bystrici je nesporný a je daný zhodnými tvrdeniami strán a preukázaný

označeným listinným dôkazom. Je nesporné, že dôvodmi vydedenia žalobcu a aj jeho dcéry I. boli
dôvody uvedené v § 469a ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho zákonníka - „neposkytuje mi potrebnú
pomoc v mojej chorobe a starobe a trvalo neprejavuje o mňa skutočný záujem, ktorý by ako môj potomok
mal prejavovať. K týmto skutočnostiam uvádzam, že s mojim synom nie som v kontakte viac ako 15rokov, hoci neďaleko bývame, a to odkedy sa odo mňa odsťahoval do svojho novopostaveného domu.
Občas sa formálne stretneme na ulici, avšak to prehodíme pár slov, pričom vôbec sa o mňa nezaujíma,
nejaví záujem mi nejako pomôcť v mojej starobe a chorobe, nezatelefonuje mi, v ničom mi nepomôže.

Taktiež jeho dcéra - moja vnučka nejaví o mňa žiaden záujem, nestretávam sa ani s ňou.“

5. Spornými skutočnosťami sú okolnosti týkajúce sa toho, či dôvody vydedenia žalobcu a jeho dcéry I.
(a aj prípadných jeho potomkov) sú alebo nie sú dané.

6. Žalobca vo výpovedi uviedol, že z vydedenia bol prekvapený, pretože vzťah s otcom považoval za
štandardný, normálne spolu komunikovali a keď potreboval pomoc, tak mu pomohol. S otcom normálne
komunikoval, debatovali o hocičom, nehádal sa s ním. Ak sa hádal, tak so žalovanou kvôli politickým
názorom. S otcom aj so žalovanou sa stretával pravidelne, či už keď spoločne robili zabíjačku v roku
2006 alebo keď prestaval dom a varili guláš v roku 2009. Keď mala oslavu narodenín žalovaná, čo bolo
v novembri 2013, tak ho otec požiadal, aby na túto oslavu urobil pozvánky. Bol pozvaný na oslavu a

zúčastnil sa, aj keď takéto udalosti nemá rád. V roku 2015, keď prišli pozrieť otca jeho bratia, tak ich
počkal na stanici, odviezol ich k otcovi a následne potom s otcom, žalovanou ako aj jeho manželkou išli
spolu na pivo. Kedykoľvek mu zavolal, že potrebuje pomôcť, tak mu pomohol, ako napr. v roku 2013
keď potreboval preinštalovať počítač, alebo v roku 2014 s ním bol kúpiť televízor, ktorý mu aj napojil
a nainštaloval mu programy, tieto mu ešte neskôr preinštaloval podľa obľúbenosti. Chodil otca pozerať

možno raz za dva týždne, sporadicky, keďže blízko býval. Ak išiel v piatok na pivo s kamarátmi, tak sa u
nehozastavil,porozprávalisa.Stalosa,žeišielajsnímnatopivo.Tiežsastalo,keďsedelvpohostinstve
a videl som, že tam sedí alebo prišiel otec so žalovanou, tak si odsadol od kamarátov, prisadol k nim
porozprávať sa. V roku 2013 si dcéra hľadala brigádu, ktorú jej následne vybavila žalovaná, brigáda
trvala aj v roku 2014. Je pravdou, že si vzájomne negratulovali k narodeninám alebo podobne, ani si

nedávali darčeky, na čom sa však s otcom spolu dohodli. Keď oslavoval štyridsiate narodeniny v roku
2013, tak otca na oslavu pozval, tento prišiel sám, keďže žalovaná mala politickú akciu, otec s nimi
normálne posedel. Niekedy v roku 2008 - 2009 viezol otca aj s jeho kolegom na I., lebo ho zavolal, že
ich treba zaviesť. Nie je pravda to, čo je uvedené v závete a tiež vo vyjadrení žalovanej, čo sa týka
zdravotného stavu otca. Žalobca vedel, že mal cukrovku a zvýšený krvný tlak, vedel, že na to lieky užíval

podľa dávkovania, čo mu ukazoval, avšak nebol to taký zdravotný stav, že by bol odkázaný na opateru
iného. Keď sa ho pýtal na jeho zdravotný stav, tak vravel, že chodí k doktorovi a užíva lieky. Posledné
roky s ním bol minimálne raz do mesiaca alebo raz za tri týždne, zastavil sa u neho. Niekedy v apríli
alebo máji 2015 bol u otca, ktorý začal rekonštruovať a prerábať byt. Rozprávali sa o tom a žalobca
mu aj povedal nejaký názor. Denný režim otca bol taký, že skoro ráno vstával, pripravil raňajky aj pre

žalovanú, ktorú potom vyprevadil do práce. Zašiel do obchodu, z obchodu sa zastavil v pohostinstve, kde
si dal za pohárik, čo ale nebolo pravidelne. Otec robil aj prekladateľa aj počas dôchodku. Inak bol doma,
pozeraltelevízor,šport,varilvečeruačakalnažalovanú.Cezvíkendchodilispolunaakciesožalovanou,
napr. aj na futbal. Otec nemal problém s vykonávaním domácich prác, pral aj žehlil. Prekladateľstvo bolo
zároveň jeho záľubou, okrem toho mal záhradu, až kým tam nebol postavený obchvat. Otec udržiaval

kontakty s ostatnými súrodencami, predovšetkým s bratom I.. Vzťahy s bratmi boli dobré, spomínali
na svoje detstvo a podobne. Nie je pravdou, čo je uvedené vo vyjadrení ohľadne oslavy narodenín
žalovanej. Žalobca bol aj na začiatku oslavy, kedy jej zagratuloval, potom odišiel do vedľajšej miestnosti,
následne sa zase vrátil. Na oslave už bola zábava, on sa taktiež zabával, dokonca tancoval, z čoho bol
prekvapený aj otec. Nevedel o žiadnom jeho nevhodnom správaní. Z oslavy išli s otcovými bratmi, títo

u neho prespali. Keď ho otec požiadal o pomoc, tak nemal problém mu prísť pomôcť. Nevedel o tom,
že by sa vulgárne vyjadroval na adresu otca. Dcéra sa asi naposledy stretla so starým otcom zrejme
vtedy, keď sa vybavovala tá brigáda. Je pravdou, že s jeho dcérou otec neudržiaval nejaký kontakt. V
podstate otec neprejavoval záujem o jeho dcéru a ani o jeho manželku. Manželku veľmi nemal v láske,
čo aj dával najavo. Keď bol otec u nich na guláši pri kolaudácii domu, tak sľúbil jeho dcére, že jej kúpi

playstation, od čoho ho odhováral, že je to drahé, ale on jej ju kúpil aj tak. V posledných rokoch, asi rok
pred smrťou, bol otec hospitalizovaný asi na dva dni v nemocnici, avšak jemu sa otec nechcel vyjadrovať
o svojom zdravotnom stave, aj keď sa ho pýtal. Keď ho bol ešte raz navštíviť, tak mu žalovaná vravela,
že otec spadol a rozbil si hlavu, pred ním sa o tom nevyjadroval, vravel, že je všetko v poriadku. Na
Vianoce mu darčeky dával, ale išlo o maličkosti. V roku 2014 mu viackrát volal cez Vianoce, ale otec

mu nedvíhal, ozval sa až v januári. Žalobca nevedel uviesť, prečo mu otec nedvíhal telefón, nevysvetlil
mu to. S otcom konflikt nemal, iba ak so žalovanou kvôli politike. S manželkou je rozvedený, ale stále
spolu žijú, otec o tom vedel.7. Právny zástupca žalobcu zotrval na žalobe. Poukázal na to, že dôvodmi vydedenia nie sú vulgárne
výroky voči otcovi žalobcu, ale iné dôvody, a to nezáujem a nekontaktovanie zo strany žalobcu za
obdobie pätnástich rokov. Žalobca údajné vulgarizmy popiera. Čo sa týka dôvodov vydedenia, mal za,

že žalobca bol s otcom v kontakte za posledných pätnásť rokov, čo vyplýva z vykonaného dokazovania,
a teda dôvody vydedenia boli vyvrátené. Poukázal na oslavu tridsiatych narodenín žalobcu v roku 2003,
na ktorej sa zúčastnil aj jeho otec, taktiež sa zúčastnil na zabíjačke, ako aj na guláši v roku 2008 alebo
2009, pričom presný rok nie je podstatný. Dôležité je obdobie, že to spadá do pätnástich rokov spätne
od spísania závetu. Z fotografií, ktoré boli predložené, vyplýva, že otec bol na danom guláši v pohode,

fajčil, rozprával sa so žalobcom. Ďalej sa otec so žalobcom stretli na oslave šesťdesiatych narodenín
žalovanej, na ktorú bol pozvaný, a teda ak by boli vzťahy také zlé, tak by pozvaný nebol. Na poslednom
spoločnom stretnutí rodiny v roku 2015, na ktorom sa stretli všetci bratia, bol prítomný aj žalobca. Taktiež
sa stretávali žalobca s otcom v bare G., ako si aj spolu telefonovali, pričom vzhľadom na dĺžku trvania
hovorovnešlolenozdvorilostnýrozhovo,.Ďalejbolopreukázané,žežalobcavolalcezposlednéVianoce
otcovi sedemkrát, avšak tento odmietol zdvihnúť, čo ale nehovorí o nezáujme žalobcu, práve naopak.

Podotkol, že otec žalobcu nezdvíhal telefón v prítomnosti žalovanej, ale inokedy sa žalobca dovolal, čo
tiežoniečomhovorí.Čosatýkazdravotnéhostavuotcažalobcu,tentobolsebestačný,anebolodkázaný
na pomoc tretej osoby s tým, že v spoločnej domácnosti žil so žalovanou, ktorá mu poskytovala potrebnú
pomoc a opateru, čo je normálne a žalobca je jej v tomto smere aj vďačný. Pokiaľ mal otec žalobcu
nejakézdravotnéproblémy,takonichneinformovalsvojhosyna,pretoženechcelmudaťvedieťosvojich

zdravotných problémoch. O to ťažšie by vôbec bolo možné mu poskytnúť potrebnú pomoc. Doplnil, s
poukazom na vyjadrenie v závete „v ničom mi nepomohol“, že to nie je pravda. Žalobca otcovi poskytol
pomoc pri oprave televízora, počítača, vizitky, pozvánky na oslavu, dovoz a odvoz bratov zo stanice a
kolegov z práce, odvoz a dovoz na dovolenku.

8. Žalovaná vo výpovedi uviedla, že s otcom žalobcu začala žiť v roku 1994. Spoznali sa na akciách,
keďže boli obaja spoločensky založení. Navštevovali kultúrne podujatia. Boli susedia, delilo ich 16
schodov, poznala aj syna I., ktorý tam vyrastal, aj manželku, I. mamu. Keď začala žiť so žalobcovým
otcom, mala štyridsaťjeden rokov. Neskôr fungovali tak, že v hornom byte varili a v dolnom spávali.
Žalobcanemalprehľadotom,akožijú,napriektomu,žebývalodnichsedemminútpešo.Sožalobcovým

otcom bývali spolu, takže nevedela, kedy mohol žalobca navštevovať otca bez toho, aby o tom vedela.
Nie je pravda, že by ho navštevoval cestou do pohostinstva alebo raz do mesiaca. Žalobca o neho
neprejavoval dostatočný záujem, v podstate ani susedia ho na pohrebe nespoznali. Jeho otec bol
operovaný na chrbticu v roku 1996. Na jedného Silvestra bol hospitalizovaný, nevedeli sa žalobcovi
dovolať, tento mal arogantnú povahu. Na oslavu jeho tridsiatky ich zavolal. Prišli ešte deň vopred, avšak

k nej sa arogantne správal. Všetci začali do nej rýpať. Jeho otec to nezniesol a odišiel si sadnúť ďalej k
potoku, pričom žalobca sa pred ňou doslova vyjadril, že „čo ten kokot starý šedivý tam sedí“. Pýtala sa
ešte aj brata I. F. H., že čo je medzi otcom a synom. Vravel, že niečo nie je v poriadku, ale nevie čo. Na
oslave jej narodenín bolo 40 ľudí, pričom žalobca sa oficiálnej časti nezúčastnil, až keď ho otec trikrát
volal, tak sa dostavil, pričom sa potom arogantne vyjadroval k darom, ktoré dostala, v štýle, že komu

to na čo bude. Celý čas bol pri tom žalobca vedľa v pohostinstve. Jeho otec bol z toho vystresovaný,
musel si dať niečo na upokojenie. Uviedla, že na oslave a aj inde vravel brat I., že bez nej by tu už
žalobcov otec nebol. Viackrát našla zakrvavený byt, lebo sa otec žalobcu zranil alebo odpadol, o tom
nemal žalobca ani poňatia. Čo sa týka Vianoc, kedy mu nebral telefón, tak to bolo preto, lebo si nechcel
kaziť Vianoce. Čo sa týka guláša pri kolaudácii domu, na ňom naozaj bola. Žalobcov otec v zásade

odmietal chodiť k žalobcovi, lebo sa tam necítil dobre. Žalobca sa správa tak, ako sa správal. Na oslave
u žalobcu sa pokazilo I. (vnučke) rádio, táto plakala, takže ona s otcom žalobcu jej povedali, že jej kúpia
nové, ale ona povedala, že by chcela radšej playstation. Žalobca jej povedal, že či vie, koľko to stojí,
ale oni jej ho sľúbili. Čo sa týka počítača, tak s týmto otcovi žalobcu pomáhal informatik z okresného
úradu a čo sa týka televízora, tak je pravda, že ho požiadal, aby s ním išiel, lebo jej syn nemohol, aj mu

to nainštaloval, ale potom sa už viac o to nezaujímal, keď mal problémy so zapínaním televízora. Otec
žalobcu sa sám rozhodol, že urobí závet. Už v roku 2012 zmenil životné poistenie s výplatou jej osobe
namiesto syna. Následne jej povedal, aby vybavila JUDr. H. na spísanie závetu, čo bolo vo februári 2015,
potom išiel k notárke dňa 03. 03. 2015, kedy závet spísal. Tento jej doniesol vo fotokópii a následne bol
uložený v centrálnom registri. Zrušil aj účet, vybral všetky peniaze, dal jej ich s tým, čo je na pohreb

a na kar a pod. Vedela aj o tom, že keď išiel otec žalobcu do pohostinstva, tak mu mal zase žalobca
nadávať tak ako na W.. Žalovaná je stále zamestnaná s tým, že pracuje celý deň, v minulosti odišla ráno
a vracala sa večer, niekedy v noci. Na oslavu tridsiatych narodenín žalobcu boli pozvaní spoločne s jeho
otcom. Na guláši pri kolaudácii boli ako do počtu, žalobca sa venoval svojim kamarátom. Čo videla apočula, žalobca naozaj telefonoval raz do roka, nevie ani jeho číslo. Žalovaná poukázala na to, že ich
spoločný život so žalobcovým otcom bol harmonický a šťastný, vykonávali spolu viaceré životné úkony,
nákupy, varenie, opravy bytu a pod. Zo strany žalobcu považuje jeho vzťah k otcovi za predstieraný,

vypočítavý, povýšenecký, urážlivý, bez citu lásky, úcty a porozumeniu počas spolužitia s ňou. Jeho otec
najprv požiadal notárku o radu, následne spísal závet a tento uložil. Ona ho na spísanie závetu nijako
nenahovárala, išlo o jeho vlastné presvedčenie, pričom považoval tento závet za dokument najvyššej
právnej sily, ktorý už nie je napadnuteľný, keďže by sa voči tomu už nemohol brániť. Nerešpektovanie
poslednej vôle je prejavom bezcitnosti žalobcu. Trvala na tom, že žalobca nenavštevoval alebo sa s

otcom nestretával každé dva alebo tri týždne. Ona o tom nevie. Tiež je smutné, že pokiaľ sa stretol s
otcom, tak najprv išiel na pivo, až potom sa zastavil.

9. Právny zástupca žalovanej uviedol, že nesúhlasia s tvrdeniami žalobcu a jeho právneho zástupcu.
Poukázal na to, že otec žalobcu bol citlivý človek a musel dlho rozmýšľať, pokiaľ pristúpil k takému kroku.
Mal za to, že záujem zo strany žalobcu bol len formálny, čo preukazuje aj vyjadrenie jeho otca v závete,

a tento nezodpovedal jeho predstavám. Poukázal na vulgárne správanie a vyjadrenia zo strany žalobcu
na stranu jeho otca, a to na chate na W. a v krčme G., čo preukazuje, že zo strany žalobcu nešlo o
úprimný vzťah alebo záujem, tento nebol myslený dostatočne seriózne. Navrhol žalobu zamietnuť.

10. Svedok Š. X. bol starším bratom žalobcovho otca. Vo výpovedi uviedol, medzi bratom a synovcom I.

bol bežný rodinný vzťah. Boli štyria bratia, pričom traja bratia bývajú v H. a v okolí. Brat N. sa presťahoval
do Banskej Bystrice. No napriek tomu boli v kontakte, navštevovali sa. Stretli sa väčšinou všetci štyria.
Boli pozrieť brata N. v Banskej Bystrici tak, že ich žalobca zobral zo stanice, zaviezol ich k N. a potom
išli všetci na pivo. V čase, keď mali chatu na Š. S., ktorú už nepoužívajú tri roky, tak vtedy počas jarných
prázdnin v H. Y. alebo aj inokedy vždy išli pozrieť brata N., prípadne prišiel za nimi, kedy ho doviezol

žalobca. Počas ich spoločných stretnutí, kde bol aj žalobca, neboli žiadne problémy. Čo sa týka ich
vzťahu, bola to taká sínusoida ako v rodine, raz lepšie, raz horšie. Keď sa brata N. pýtal, ako sa má, tak
povedal, že dobre, nesťažoval sa, ale sa mu nejako ani nezdôveroval. Na Š. S. bola s nimi aj žalovaná,
brat aj žalobca chate prespali. Toto mohlo byť pred cca siedmimi rokmi. Chodili na chatu pravidelne
každý rok počas obdobia desiatich rokov vo februári na lyžovačku, vždy sa tam vtedy stretávali. Oslava

šesťdesiatych narodenín žalovanej bola výborná, trvala až do rána. Ráno ju v podstate ukončili on a ešte
jeden brat ako aj žalobca. Nebol žiadny problém na oslave medzi N. a žalobcom. Žalobca sa správal
dobre, ako na oslave, zabával sa, tancoval, z čoho boli aj prekvapení. Na oslavu prišli autami. Spomenul,
že ich posledné spoločné bratské stretnutie v byte brata N. bolo v januári 2015, kedy za ním prišli do
Banskej Bystrice, pričom okrem iného sa mu snažili dohovoriť, aby začal viac dbať o svoje zdravie,

predovšetkým, aby začal pravidelne navštevovať lekára a chodil na lekárske vyšetrenia, lebo vedeli, že
to zanedbáva, s čím súhlasil. Bol prítomný aj žalobca, nepostrehol žiadne problémy. Čo sa týka vzťahu
brata N. s jeho vnučkou, k tomu sa nevedel vyjadriť, to nejako nepreberali. Žalovaná sa dobre starala
o jeho brata, za čo sú jej vďační.

11. Svedok I. X. bol bratom žalobcovho otca, poručiteľa. Vo výpovedi uviedol, že s bratom N. mali veľmi
dobrý vzťah, ako súrodenci. Vždy, keď išli cez Banskú Bystricu, tak sa zastavili, chodili sa sem lyžovať,
pravidelne si telefonovali. So žalobcom, pokiaľ vie, tak mal jeho brat štandardný vzťah. Vedel o jednom
probléme brata so žalobcom, ku ktorému malo dôjsť na chate, čo mu vravela žalovaná, že sa žalobca
nevhodne správal ku otcovi. Pýtal sa na to aj žalobcu, ten mu vravel, že s otcom nemal problém. Pýtal

sa aj brata N., či má so žalobcom nejaký problém, on povedal, že nie, všetko je v poriadku. Bol oslave
žalovanej so svojou manželkou. Takisto tam bol brat Š. a tiež bol brat N., tento bol s družkou. Žalobca
na začiatku oslavy bol, potom odišiel. Povedal, že na to nie je stavaný, čo svedok vie, lebo sa veľmi
rodinných udalostí nezúčastňoval, resp. sa im vyhýbal. Teda na večeri nebol, po nejakom čase sa ale
vrátil a dokonca tancoval až do konca oslavy. Ešte si s bratmi z neho robili srandu, že je parketový lev.

Po oslave brat Š. a svedok u neho spali. Na oslave sa bavili spoločne, nejako si zvlášť nevšimol, či sa
samostatne bavil žalobca s otcom, nevedel o žiadnom probléme na oslave. Vie ešte, že brat N. vravel,
že pozvánky na oslavu robil žalobca. Začiatkom roka 2015 mu volala žalovaná, že s N. nie je dobre, že
málo je, a že by bolo dobré mu dohovoriť ako bratia, tak si so Š. vybavili preukazy na vlak a išli vlakom
do Banskej Bystrice. Mladší brat prišiel autom z W.. Zo stanice ich zobral žalobca a zaviezol ich k N.,

bol aj hore. Potom odišiel. Následne všetci bratia išli na pivo do baru v G., asi G.o, kde potom prišiel aj
žalobca s partnerkou G., normálne sa všetci bavili, nejako zvlášť si nevšímal, ako a či sa bavil žalobca
s otcom. Po stretnutí N. odišiel domov autom a on so Š. prespali u žalobcu. O zdravotných problémoch
brata vedel len od žalovanej, on sám o tom hovoriť nechcel. Čo sa týka jeho denného režimu, tak muvravel, že skoro vstáva, vyprevadí žalovanú do roboty, potom ide do obchodu, cestou sa zastaví na
nejaký štamperlík, mal rád malinovicu, príde domov, poupratuje, navarí, ešte prekladal alebo pozeral
televízor a čakal na žalovanú. Občas, že bol pozrieť bývalých kolegov v práci. Pravidelne každý rok

chodili cez jarné prázdniny v H. chodili na chatu do Š. S. do rekreačného zariadenia G. F. U. Y.. Chodili
tam spolu s bratom Š. aj s rodinami, pretože chodili lyžovať do Č., pričom pri ceste späť aspoň raz počas
prázdnin navštívili brata aj so žalovanou doma a tiež počas ich pobytov chodili oni navštevovať ich na
Š. S.. Chodil tam aj žalobca a raz na chate aj prespal. Takto tam chodili pravidelne, naposledy tam boli
asi v roku 2013 alebo 2014. Pokiaľ si pamätá, tak niekedy doviezol brata N. aj žalobca, ale koľkokrát to

bolo, to si nepamätal. Na chatu chodili asi desať rokov. Čo sa týka ich návštev počas roka, tak nevedel,
koľkokrát bol pozrieť brata, ale vždy, keď išli okolo a sa neponáhľali, tak sa zastavili. Naposledy to bolo
cez Veľkú noc 2015 pred smrťou brata, kedy išli so švagrovcami do U. na ich chatu, tak sa všetci zastavili
u brata. Brat nejako zvlášť nehodnotil osoby žalovanej a žalobcu. O žalovanej vravel, že všetko robia
spolu, že je všetko v pohode, o žalobcovi mu hovoril, že vie, že pôjdeme na splav a on im bude robiť
vodáckeho inštruktora, ale nejako bližšie sa o ňom nevyjadroval. Ak mal niekto z bratov narodeniny

alebo meniny, tak si väčšinou volali, pokiaľ išlo o nejaké výročie, tak sa aj stretli. Osobne nebol prítomný
pri žiadnom konflikte medzi bratom a žalobcom, viem len od žalovanej o tom jednom, ktorý spomínal,
ale brat mu nevravel o ničom. Nepamätal, že by mal N. nejaké zdravotné problémy, keď bol na chate na
Š. S.. Najbližší bol bratovi N. zo súrodencov on, keď bolo aj niečo treba riešiť v rámci súrodeneckých
vzťahov, tak to nechávali na neho, aj ho volali vajda. Počul o tom, že brat vydedil syna, nevie si to

vysvetliť. Pokiaľ uviedol, že vzťah medzi bratom N. a jeho synom bol štandardný tak tým myslel to, že
sa normálne stýkali, nehádali sa, nebili sa. Brat vedel o tom, čo sme ostatní bratia so žalobcom mali
aktivity, takže musel byť informovaný od neho. Neviem, ako často sa stretávali otec so synom, spomínal
niečo, že sa stretávali v piatok v G..

12. Svedkyňa Z. X. je bývalá manželka žalobcu, v súčasnej dobre však žijú v spoločnej domácnosti ako
partneri. Vo výpovedi uviedla, že bola viackrát na stretnutí so žalobcom aj s jeho otcom. Pravidelne tam
chodili na nedeľné obedy a to až do rozvodu do roku 2009. Potom sa už stretávali v pohostinstve G..
Pamätá si konflikt, ktorý sa udial na chate žalobcovho uja na W. asi pred 13 rokmi, vtedy sa pohádal
žalobcasožalovanou.Jehootecsavtedyžalobcuzastával.Pamätásiajnaguláš,ktorýbolpokolaudácii

domu, kde boli všetci s rodinami, otec so synom sa normálne. Asi po roku, keď sa nasťahovali do domu,
robili spoločnú zabíjačku, kde prišiel aj otec žalobcu so žalovanou, ešte si domov brali jedlo zo zabíjačky.
Ešte nejaké obdobie potom, ako sa nasťahovali do domu nosil otec žalobcovi poštu, ktorá mu ešte
chodila ku nim, niekedy sa zastavil aj na čaj, toto mohlo byť v období roku asi 2009. Naposledy sa stretli
v januári 2015 v G., kde boli všetci bratia, bola tam aj ona so žalobcom. Atmosféra bola srdečná, otec

žalobcu sa pýtal na dcéru I., ako sa má. Vie od žalobcu, že keď išiel na pivo, tak sa u otca zastavil
alebo išli na pivo spolu. Viackrát bola prítomná, keď mu žalobca telefonoval, čo sa dialo aj v roku 2015.
Naposledy bola v byte u otca žalobcu a žalovanej tesne po rozvode v roku 2009, keď išla k žalobcovi, ale
ma ju zastavili, aby išla k nim a asi dve hodiny sa rozprávali o vzťahu so žalobcom. Vedeli o problémoch,
žalobca im mal dokonca predstaviť partnerku, kvôli ktorej sa rozviedli. Je pravda, že vzťahy po roku

2009 ochladli, myslí si, že kvôli tej hádke žalobcu so žalovanou, potom už u nich otec žalobcu v dome
ani nebol. Nevedela presne, kvôli čomu tá hádka na tej chate na W. vznikla. Nepamätala si, že by sa
žalobca nejako vulgárne vyjadroval na adresu otca. Žalobca sa vyjadroval normálne na adresu otca,
mal napr. informácie, že idú na dovolenku, čo vedel zo G., čo mu otec povedal. Po rozvode sa ona
nezaujímala o ich vzťahy, ale myslím si, že boli úplne normálne, neboli nejaké úžasné, že by si stále

volali, ale boli normálne, žalobca vedel, čo sa deje s otcom. Je pravdou, že v roku 1996, keď sa narodila
I., bývali nejaký čas u otca žalobcu, žalovaná vtedy bývala u seba o poschodie nižšie. Žalobcov otec a
žalovaná im viackrát pomáhali v opatere s I., vtedy ju u nich nechávali. Žalobcov otec vtedy prejavoval
záujem o I., tento záujem opadol, keď vyrástla. Žalobca sa stretával s otcom, keď išiel na pivo tak raz za
mesiac alebo za dva mesiace. Viem že bol na pive s otcom aj so žalovanou, ešte jej kupoval hruškovicu.

Nevedela sa vyjadriť, prečo otec žalobcu napísal závet, vzťahy boli normálne.

13. Svedok G. Y. nie je v príbuzenskom pomere so stranami, mal však veľmi blízky priateľský vzťah so
žalovanouaajotcomžalobcu.Vovýpovediuviedol,žesotcomžalobcusaspoznalivsúvislostisvoľbami,
potom následne viackrát spolupracovali pri volebných kampaniach na primátora, pozná aj žalobcu. S

otcom žalobcu sa stretával tak tri až štyrikrát do roka mimo politických akcií, väčšinou prišiel k nemu
domov. Čo sa týka jeho vzťahu so žalobcom, tak rozsiahlejší rozhovor o tejto otázke s ním mal v januári
2015, kedy mu povedal, že zvažuje, že žalobcu vydedí, pretože sa viackrát hrubo a nenáležite vyjadroval
k jeho osobe, doslova mu povedal, že na jednej oslave, nevie či na M. alebo na W., mu povedal „čo turobí kokot šedivý“, čo sa ho samozrejme hlboko dotklo. Takisto sa niečo podobné stalo v pohostinstve
G., čo počul svedok N., ktorý chcel dokonca inzultovať žalobcu. Toto mu vravel otec žalobcu na stretnutí.
Svedok mu k tomu povedal, že by som urobil to isté. Bol na oslavách otca žalobcu, žalovanej a aj oni boli

na jeho oslave. Žalobcu videl iba na oslave žalovanej, videl ho len v jednom momente, ako tam nakladal
s darmi, ktoré dostala žalovaná. Ale, čo žalobca vravel, nepočul, potom ho už nevidel na oslave. Nemá
pocit, že by na vydedenie žalobcu N. nahovorila žalovaná. Otec žalobcu bol veľmi senzitívny človek,
veľmi sa ho dotýkal jeho vzťah so žalobcom. Ešte mu hovoril ako z tretieho dôchodkového piliera vylúčil
z výplat žalobcu. Medzi N. a žalovanou bol harmonický vzťah.

14. Svedok I. H. je synom žalovanej. Vo výpovedi uviedol, žalobcu pozná v podstate od detstva,
intenzívnejšiehopoznáodvtedy,čožalovanázačalažiťsožalobcovýmotcom,ktorýsaonehovpodstate
staraldvadsaťrokov.Stretávalisasožalobcovýmotcomkaždýdeň,svedokbývalvdolnombyte.Žalobca
pravidelnechodilnanávštevy,keďprišlibratia,tedaprišielsnimi,prípadneichdoviezol,alesámbeznich
bolasilendvakrát.Raz,keďbolsmaloudcérou,keďmalaasiosemmesiacov,anaposledy,keďsarobila

posledná rekonštrukcia bytu, niekedy v januári alebo februári 2015. Odo neho žalobcov otec viackrát
žiadal o pomoc, keď mu niečo bolo treba doniesť, prípadne nejaký nákup alebo niečo vybaviť, tak to
vybavil. Pri tejto pomoci mu žalobca nepomáhal. Veci ohľadne rekonštrukcie bytu zabezpečoval svedok,
nepomáhal žalobca. Na všetkých oslavách, ktoré organizoval otec žalobcu, sa zúčastnil, oslavovali sme
narodeniny, aj meniny. Na oslavách sa žalobca nezúčastňoval. Svedok spomenul posledné Vianoce,

keď niečo pripravovali a N. asi sedemkrát volal žalobca. Videl, ako mu zvoní telefón a vravel mu, čo to
nezdvihne, povedal, že to má nechať tak a nezdvihol to. Taktiež pred poslednou Veľkou Nocou, keď sa
ho spýtal, či ideme kúpať aj k žalobcovi, tak povedal, že nejde a to platilo aj pre predchádzajúce Veľké
Noci. Keď bola nejaká oslava, tak mu vždy doniesol nejaký darček, taktiež keď sa vrátil z dovolenky a
doniesol mu nejaký darček, tak bol N. hrdý. Čo sa týka oslavy žalovanej, tak žalobca bol vo vedľajšej

miestnosti a prišiel na oslavu až po nejakých štyroch - piatich hodinách zagratulovať, bol tam asi hodinu,
bol tam s N. bratmi a potom odišiel.

15. Svedkyňa N. T. bola v priateľskom vzťahu s otcom žalobcu a je vo veľmi dobrom priateľskom vzťahu
so žalovanou. Vo výpovedi uviedla, že otca žalobcu spoznala asi v roku 1994, kedy bol pacientom na

oddelení. So žalobcom sa spoznala na pohrebe matky žalovanej. Ak by som sa mala vyjadriť k jeho
vzťahu k otcovi, tak ona ako matka by s tým spokojná nebola. Mohli byť spolu viackrát na to, že bývali
blízko seba. Posledných pätnásť rokov boli dosť od seba, niečo medzi nimi neklapalo, niečo tam muselo
byť. Keď sa aj N. pýtala na vnučku, ktorá už veľmi vyrástla, tak ju odbil, že to má nechať tak, nechcel sa
k tomu vyjadrovať. Za žalobcom ísť nechcel, skôr čakal, že on príde za ním. Vedela o jednom konflikte,

ktorý sa mal stať na W. na žalobcovej oslave, čo mohlo byť v roku 2003, kedy medzi žalobcom a jeho
otcom došlo k nepríjemnej debate, kde sa nepohodli. Potom N. rozrušený odtiaľ odišiel, sadol si na
lavičku, pri takom menšom potoku a vtedy sa žalobca vyjadril pred nimi ostatnými, keď tam už N. nebol,
že „čo ten kokot šedivý tam robí“. Pri tom bola svedkyňa s manželom, žalovaná, žalobcova G.. Vie, že
N. mal z toho ešte dosť traumu, že sa sťažoval, že ho to trápi. Potom už tie vzťahy nikdy neboli také ako

predtým. Ešte bola prítomná na kolaudácii domu, kde ich žalobca pozval, kde robil celodennú grilovačku,
prítomní boli aj viacerí susedia, aj kamaráti, boli tam aj N. so žalovanou. Na tejto akcii to prebiehalo
všetko normálne bez problémov. Bola aj na oslave narodenín žalovanej. Najprv sa stretli v ich byte, kde
už boli aj všetci bratia, odtiaľ išli do G., kde bola oslava, všetko začalo príjemne, bolo tam viacero ľudí.
Otec žalobcu bol ale smutný, pretože vedel, že žalobca sedí vedľa v krčme, a teda tento na začiatku

oslavy nebol, potom prišiel aj s kvetmi, zavinšoval. Potom to už bolo normálne, rozprával sa aj s N.
bratmi, nevie tam o žiadnom konflikte. Bola na oslave do konca, keďže to tam aj upratovali. Na konci som
už asi žalobcu nevidela. Keď mal N. zdravotné problémy, tak ju aj ako zdravotnú sestru k nemu volali.
Pamätala si raz, že mal N. horúčky a nechcel si dať povedať, že zavolajú záchranku, tak k nemu prišla,
prehovorili ho, ale záchranka hneď nemohla prísť. Jej zať vybavil taxík, ktorý ho odviezol do nemocnice,

kde si ho aj nechali pre zápal močových ciest, toto mohlo byť v roku 2009. Po tom konflikte na W., keď
začal byť N. chorý, tak vyslovene si neželal, aby informovali o jeho stave žalobcu, teda aj keby ho mohol
zaviesť do nemocnice, tak Ján si to neželal. Nevie, prečo to chcel takto riešiť. Posledných päť - šesť
rokov pred smrťou mu už bývalo viackrát zle. Často sa stalo, že aj odpadol a potom sa udrel, čo jejsám
vravel, stalo sa, že jej aj žalovaná volala, že „poď sa pozrieť, lebo má rozbitú hlavu“. Vôbec nevedela,

že by chcel N. žalobcu vydediť, ani sa o ňom nejako zle nevyjadroval. Stalo sa, že jej povedal, že má
žalovanej syna I. radšej ako vlastného. Počas doby, keď ona bola cez sviatky u N., tak sa so žalobcom
nestretla. Keď mali narodeniny alebo meniny, tak sa navštevovali navzájom, ale žalobca pri tom zasenebol. Stretávali sa ešte v bare G., kde sa pozeral futbal, hokej, ale žalobca bol sám s partiou a N. bol
so žalovanou. Nemyslela tým, ale že by žalobca neprišiel k otcovi alebo sa s ním neporozprával.

16. Svedok C. N. poznal žalobcovho otca a žalovanú zo spoločenských akcií strany G.. Vo výpovedi
uviedol, žalobcu poznám ako N. syna a pozná ho z pohostinstva G., kde chodieva. Žalobcovho otca
poznal jedenásť alebo dvanásť rokov ako výborného človeka, ktorý keď nepomohol, tak neublížil. Asi v
roku 2010 bol v bare G., žalobca tam už bol s partiou na rezervovanom mieste pod televízorom, svedok
sedel oproti pri okne a zbadal, že prišiel jeho otec a počul žalobcu ako doslova povedal, že „už prišiel

ten kokot starý šedivý“, čo sa mu teda veľmi nepáčilo. Pýtal sa na to aj N., ten len kývol hlavou, dal si
malinovicu a cigaretku a odišiel. So žalobcom to potom neriešil. On vtedy sedel od žalobcu asi na päť
metrov, povedal to tak nahlas, že to počul. O inom incidente nevedel. So žalobcom sa v podstate nikdy
nerozprával, poznal ho z videnia, vedel, kto je.

17. Súd zamietol ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania výsluchmi svedkov. Žalobca považoval

zistenýskutkovýstavzadostatočný.Žalovanážiadala,abysúd(okremužnavrhnutýchsvedkov)vypočul
notárku JUDr. F. H. a vyzval žalobcu na predloženie výpisu z hovorov aspoň od roku 2014. Súd
vykonávanie navrhnutých dôkazov považoval za neefektívne a v rozpore so zásadou hospodárnosti
konania. Pokiaľ ide o navrhovaných svedkov zo strany žalovanej (pozri č. l. 28 spisu), títo mali v
podstate byť vypočúvaní k rovnakým skutkovým okolnostiam (oslavy, stretnutia, spoločenské a rodinné

akcie), ku ktorým súd vypočul svedkov Š. Y., N. T., C. N. Z. I. H.. Títo v podstate zhodne vypovedali k
tvrdeniam žalovanej ale uviedli aj iné skutočnosti, ktoré súd považoval za dostatočné a ich výpovede
ako dôkazné prostriedky vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti tak, ako bude uvedené nižšie. Čo sa týka výsluchu notárky, žalovaná navrhovala,
aby ju súd vypočul k okolnostiam rozhovoru, ku ktorému malo dôjsť pri spisovaní listiny o vydedení.

K tomu súd uvádza, že notár je štátom určenou osobou vykonávať notársku činnosť, ku ktorej patrí
spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch, teda aj spísanie listiny o vydedení. Notár nie je
oprávnenou osobou na poskytovanie právnych rád a ani na to, aby so záujemcom o spísanie takej
listiny viedol rozhovor o dôvodoch, ktoré ho k tomu viedli. Ak by tak aj urobil, nemalo by to žiadny
vplyv na obsah listiny, ktorú v rámci notárskej činnosti spísal. Notárka spísala s poručiteľom listinu o

vydedení, z ktorej jasne, zrozumiteľne a nepochybne vyplývajú dôvody vydedenia, ktoré v konečnom
dôsledku žalovaná ani nespochybňovala. Za neefektívne považoval súd aj vykonávanie dokazovania
vo vzťahu k preukazovaniu počtu telefonických hovorov zo strany žalobcu. Poručiteľ výslovne v listine
o vydedení uviedol, že žalobca mu nezatelefonuje, pričom malo ísť o obdobie pätnástich rokov spätne.
Už len žalobcom predložený výpis z hovorov za obdobie mesiacov január a február 2015 (teda dva

mesiace pred spísaním listiny o vydedení) preukazuje, že žalobca svojho otca (poručiteľa) kontaktoval.
To, koľkokrát to bolo, nie je v konaní podstatné, pretože žalobcovi v podstate stačilo preukázať opak
poručiteľovho tvrdenia, že mu nezatelefonoval vôbec.

18. Podľa § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak v rozpore

s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných
prípadoch.

19. Podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak o
poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

20. Súd sa v prejednávanej veci zaoberal aj tým, či má žalobca naliehavý právny záujem na určení,
že nie sú dané dôvody vydedenia. Je nepochybné, že žalobca ako jediný syn poručiteľa N. X. je
neopomenuteľným zákonným dedičom a v prípade, že by poručiteľ nezanechal závet a listinu o
vydedení, žalobca by zdedil poručiteľov majetok v celosti. Poručiteľ však závet zanechal a všetok

majetok odkázal žalovanej ako svojej družke a žalobcu, jeho dcéru I. a prípadných ďalších potomkov
vydedil. Z uvedeného vyplýva, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že dôvody vydedenia
nie sú dané, pretože súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže
dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že poručiteľ N. X. mal jediného syna - žalobcu.
Od roku 1994 žil v spoločnej domácnosti so žalovanou. Medi žalobcom a žalovanou neboli a nie sú
vyslovene zlé vzťahy, avšak možno konštatovať, že nemajú rovnaké a ani podobné názory, v dôsledku
čoho medzi nimi dochádzalo aj k hádkam. Je zrejme pravdepodobné, že takýto vzťah medzi žalobcoma žalovanou mohol poručiteľa trápiť, pretože išlo o jeho najbližšie osoby. Zo zhodných tvrdení strán a
svedkov možno skonštatovať, že poručiteľ bol človek citlivý, dobrý, neodmietol pomoc iným, mal svoje
záľuby, ktorým sa venoval a určite bol človekom, ktorý je rodinne založený a udržiaval aj rodinné a

priateľské kontakty. Na druhej strane bolo preukázané, že poručiteľ bol do istej miery aj človek uzavretý,
ktorý sa na nič nesťažoval a nechcel, aby sa kvôli nemu ani niekto trápil. Nehovoril o tom, prečo niekedy
odmieta kontakt so žalobcom alebo s ním nie je až v takom častom kontakte, po akom by možno túžil.
Nehovoril o tom, prečo sa nekontaktuje so svojou vnučkou. Svojmu synovi nepovedal celú pravdu ani o
svojomzdravotnomstaveadokoncatrvalnatom,abyoňomaninebolinformovaný(čouviedlasvedkyňa

N. T.). Predstava žalovanej o rodinnom živote nie je totožná s predstavou žalobcu. Každý z nich vníma
rodinu inak a aj vzťahy v rodine hodnotí inak. Čo žalobca považoval vo vzťahu k poručiteľovi za normálny
štandardný vzťah syna a otca, to žalovaná za normálne nepovažovala a dokonca uviedla, že žalobca je
bezcitný, ľahostajný, bez lásky a úcty. Avšak nemožno vysvetľovať pojem „normálny štandardný vzťah“
len z pohľadu žalovanej (ktorá má so svojím synom úplne iný vzťah, ako mal poručiteľ so žalobcom), ale
treba prihliadať aj na to, ako ho vnímal žalobca a čo on považuje a považoval vo vzťahu k poručiteľovi

za plnohodnotný, normálny, rodinný život naplnený aj pocitom úcty, rešpektu, citu a lásky.

22. V tejto súvislosti súd uvádza, že poručiteľ sám prispieval k tomu, že vzťahy so žalobcom postupne
dospeli až do takého štádia, že mu nezdvíhal telefón ani počas Vianoc. Poručiteľ už v súčasnej dobe
nemôže vyjadriť svoj názor a nemôže ani uviesť dôvody, pre ktoré napríklad žalobcovi nedvíhal telefón

a aká udalosť bola pre poručiteľa zlomová, že sa rozhodol neprehlbovať rodičovský vzťah k žalobcovi
a aj k jeho vnučke. Poručiteľ však ani počas svojho života nevyslovil, čo konkrétne ho trápilo a ako by
sa to mohlo napraviť.

23. Súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdo XX/XXXX zo

dňa 27. 05. 2014, v ktorého odôvodnení je uvedené, že podľa ustálenej súdnej praxe je potrebné otázku,
či potomok o poručiteľa trvale neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal,
posudzovať vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Z hľadísk, ktoré je potrebné pri tomto
dôvode vydedenia vždy skúmať je aj to, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť
opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t. j. či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom

stýkaťaudržiavaťsnímbežnépríbuzenskévzťahy;vydedenieprichádzadoúvahylentam,kdeporučiteľ
o tento blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento
stav vadí, nie v prípade, keď ide o situáciu, keď je mu tento stav ľahostajný, prípadne, keď k nemu aj sám
prispel. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v citovanom ustanovení totiž vyžaduje, aby neprejavenie
opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu.

24. O neposkytnutie pomoci (§ 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka) pôjde najmä vtedy, keď
dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoci o
tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc
mohol poskytnúť. Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc

poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Je potrebné neposkytnutie
pomoci posudzovať z toho hľadiska, či dedičovo správanie (ne)bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Dôvod vydedenia dediča podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka je potrebné posudzovať
objektívne, či išlo o taký nezáujem, ktorý bol v rozpore s dobrými mravmi trvalý, v dôsledku čoho
neprejavoval voči poručiteľovi potomok ani minimálny záujem o jeho život a zdravie a pod.

25. Dôvodmi vydedenia žalobcu boli konkrétne skutočnosti, že žalobca „neposkytuje mi potrebnú pomoc
v mojej chorobe a starobe a trvalo neprejavuje o mňa skutočný záujem, ktorý by ako môj potomok
mal prejavovať. K týmto skutočnostiam uvádzam, že s mojim synom nie som v kontakte viac ako 15
rokov, hoci neďaleko bývame, a to odkedy sa odo mňa odsťahoval do svojho novopostaveného domu.
Občas sa formálne stretneme na ulici, avšak to prehodíme pár slov, pričom vôbec sa o mňa nezaujíma,

nejaví záujem mi nejako pomôcť v mojej starobe a chorobe, nezatelefonuje mi, v ničom mi nepomôže.
Taktiež jeho dcéra - moja vnučka nejaví o mňa žiaden záujem, nestretávam sa ani s ňou.“ Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že počas rokov 2000 - 2015 sa uskutočnilo v rodine poručiteľa a
žalobcu viacero spoločenských akcií, osláv a stretnutí, kde boli v kontakte žalobca so svojím otcom a
aj so žalovanou, s bratmi poručiteľa a s ďalšími priateľmi a známymi. Poručiteľ počas tohto obdobia

žalobcu kontaktoval a rovnako kontaktoval aj žalobca poručiteľa. Žalobca sa o poručiteľa zaujímal,
avšak poručiteľ mu zrejme nepovedal vždy všetko a niektoré informácie o jeho osobe pred žalobcom
nechcel zverejniť (napr. zdravotný stav). Je pravdou, že sa žalobca s poručiteľom nestretávali často vo
svojich domácnostiach, ale skôr na ulici či v pohostinstve, ale žalobca preukázal a aj z výpovedí svedkovvyplynulo, že sa počas tohto obdobia zdržiaval aj v domácnosti poručiteľa. Žalobca tiež preukázal, že
poručiteľovi volával, avšak tento mu niekedy telefón nedvihol.

26. Čo sa týka údajného vulgárneho správania žalobcu, k tomu súd uvádza, že takéto správanie nebolo
uvedené ako dôvody vydedenia v závete, a aj keby sa žalobca v dvoch prípadoch vulgárne vyjadril na
adresu poručiteľa, nemožno toto správanie hodnotiť za správanie v rozpore s dobrými mravmi v takej
miere, aby to umožňovalo vydedenie. Tu je potrebné uviesť, že podľa svedkov žalobca použil vulgárne
oslovenie svojho otca dva krát, vždy v neprítomnosti otca pred ostatnými osobami, teda uvedenú

nadávku priamo otcovi neprejavil, čo možno považovať za určitú menšiu mieru neúcty, než keby ho
urazil priamo tak povediac do očí. Nie je ospravedlnením žalobcu, že hanlivo mohol označiť osobu otca
v nejakom rozrušení, strese alebo aj z iného dôvodu, avšak nejde o také správanie, ktoré by svojou
intenzitou a trvaním bolo v rozpore s vhodným spoločenským správaním a dosiahlo by až potrebnú
mieru rozporu s dobrými mravmi. V tomto smere súd považuje aj výpoveď svedka C. N. za výpoveď,
z ktorej sa súd o vzťahu žalobcu a otca nič nedozvedel, pretože uvedený svedok žalobcu pozná len z

videnia. Okrem týchto dvoch vulgárnych vyjadrení na adresu otca sa nepreukázalo nejaké iné nevhodné
správanie sa žalobcu, napr. ako tvrdila žalovaná na oslave je 60 - tých narodením, keďže tu svedkovia
vypovedali predovšetkým v prospech žalobcu. Je zrejmé, že žalobca s poručiteľom nemali ideálny vzťah,
avšak zároveň súd nezistil natoľko narušené vzťahy a také správanie sa žalobcu, ktoré by oprávňovalo
poručiteľa svojho syna vydediť, naviac nemožno opomenúť súčasné vydedenie aj dcéry žalobcu, vnučky

poručiteľa,kčomuporučiteľanineuviedolvzávetežiadnydôvodaanisúdžiadnyzákonnýdôvodnezistil,
naopak, je zrejmé, že poručiteľ sám sa o vnučku dostatočne nezaujímal, ako by sa patrilo na starého
otca. Tiež je potrebné pre celkové posúdenie vzájomných vzťahov posudzovať nielen posledné roky,
ale aj roky predchádzajúce, kedy boli vzťahy prevažne dobré a až v posledných rokoch sa čiastočne
zhoršili, pričom súd nemôže opomínať aj vplyv samotnej žalovanej na vzťahy otca /jej druha/ a syna,

ktorý sa s ňou hádal a teda logicky sa tieto hádky mohli prenášať aj na poručiteľa, ktorý sa zrejme
úplne priklonil na stranu družky - žalovanej a so synom sa odcudzil. Je evidentné, že žalovaná sa počas
celého súdneho procesu stavala do pozície, že ona si celé dedičstvo po zosnulom zaslúži za to, ako sa o
neho starala počas jeho života, čo však nebolo predmetom tohto konania, pričom nikto nespochybňoval
jej prínos v živote zosnulého. Zároveň však prejavila značne negatívny postoj k žalovanému, ktorý sa

zrejme prenášal aj na poručiteľa a ktorý mohol mať vplyv aj na spísanie samotného závetu.

27. Súd vzhľadom na zistený skutkový stav (uvedený v bodoch 21. - 25. odôvodnenia) vyhovel žalobe v
celom rozsahu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože mal za preukázané,
že dôvody vydedenia tak, ako sú ustálené v listine o vydedení, spísanej dňa 03. 03. 2015 vo forme

notárskej zápisnice č. T. XXX/XXXX, T. XXXX/XXXX, T. XXXX/XXXX na notárskom úrade JUDr. F. H.,
notárky so sídlom v Banskej Bystrici, nie sú dané.

28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Banská Bystrica 19. 10. 2016