Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 1, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8C/440/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115224005
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6115224005.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudcom JUDr. Romanom Reištetterom v právnej veci

navrhovateľa B.. C. G., U.. XX. XX. XXXX, R. D. L.K. X, R. R., v konaní zastúpenom JUDr. Ing. Michalom
Ševčíkom, advokátom, URBÁNI & Partners s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Skuteckého 17,
Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti odporcovi Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o
náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 02. 12. 2016 sa navrhovateľ domáhal náhrady škody vo výške 34
549,48 Eur s príslušenstvom náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že sa domáha škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom súdnej moci pri výkone verejnej moci v
zmysle § 3 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). Orgánom verejnej moci, ktorého postupom
vznikla navrhovateľovi škoda, je:
a) Krajský súd v Banskej Bystrici, pretože v konaní vedenom pod sp. zn. 1CoE/513/2012 nezastavil

exekúciu, keďže jej podkladom bolo i rozhodnutie pod písmenom b);
b) Najvyšší súd Slovenskej republiky, pretože svojím rozhodnutím sp. zn. 6Obo/13/2009 zo dňa 22. 10.
2009 rozhodoval voči odporcovi, ktorý už v čase rozhodovania neexistoval, pretože bol vymazaný z
obchodného registra.

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pod sp. zn. 34Cb/78/2002 vydal rozhodnutie vo veci samej proti
odporcovi obchodnej spoločnosti Slovstavexport, a. s., so sídlom Partizánska cesta 79, Banská Bystrica,

IČO: 31 562 647 (ktorého štatutárnym orgánom bol aj navrhovateľ). Uvedená obchodná spoločnosť bola
uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 27Cbr/112/2008 - 43 zo dňa 18. 09. 2009 zrušená bez
likvidácie a následne bola z obchodného registra aj vymazaná. Ešte pred jej výmazom z obchodného
registra obchodná spoločnosť voči rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom
pod sp. zn. 34Cb/78/2002 podala odvolanie. V čase, keď Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal dňa
22. 10. 2009 rozhodnutie sp. zn. 6Obo/13/2009 a potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici
vedenom pod sp. zn. 34Cb/78/2002, obchodná spoločnosť už neexistovala, bola vymazaná. Napriek

tejto skutočnosti bola vyznačená právoplatnosť na obidvoch rozhodnutiach, ktoré sa neskôr (v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/33/2006 - 58 zo dňa 12. 09. 2006 o určení
odporovateľnosti právneho úkonu) stali podkladom pre exekúciu - exekučným titulom. Exekúcia už
bola vedená proti povinnému, ktorý je v tomto konaní navrhovateľ. Napriek zákonne prípustnej obranepovinného - navrhovateľa exekúcia zastavená nebola a bola skončená tak, že celá dlžná suma (vrátane
trov exekúcie) vo výške 34 549,48 Eur bola od povinného - navrhovateľa vymožená. V exekučnom
konaní správne postupoval jedine Okresný súd Banská Bystrica, ktorý v uznesení č. k. 4Er/87/2010 - 114

zo dňa 14. 07. 2011 exekúciu najprv zastavil, avšak toto rozhodnutie bolo uznesením Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 1CoE/513/2012 - 224 zrušené a v exekúcii súdny exekútor postupoval ďalej.

Odporca s návrhom nesúhlasil a navrhol ho zamietnuť v celom rozsahu. Poukázal na skutočnosť,
že navrhovateľ primárne za nezákonné rozhodnutie považuje rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 6Obo/13/2009 a alternatívne tvrdí, že došlo aj k nesprávnemu úradnému postupu.
Pokiaľ ide o podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
odporca uviedol, že jedným z predpokladov vzniku tejto zodpovednosti je zrušenie alebo zmena
nezákonného rozhodnutia. Navrhovateľ nebol účastníkom konania vedeného Krajským súdom v
Banskej Bystrici pod sp. zn. 34Cb/78/2002 a rozhodnutie v tomto konaní nikdy nebolo zmenené alebo
zrušené pre jeho nezákonnosť, takže do úvahy neprichádza jeho označenie za nezákonné v zmysle

zákona č. 514/2003 Z. z. V tomto konaní nemohlo dôjsť ani k nesprávnemu úradnému postupu,
pretože nesprávnosť či vady, ktorých sa dopustí súd pri zisťovaní podmienok konania a prejavia sa
vo vydanom rozhodnutí, nemožno považovať za nesprávny úradný postup. Za nezákonné rozhodnutie
považuje navrhovateľ aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 1CoE/513/2012 - 224 zo
dňa 19. 12. 2012, pričom polemizuje s názorom tohto súdu pri rozhodovaní o zamietnutí návrhu na

zastavenie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 2/2010 (na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.
4Er/87/2010). Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici je právoplatné a tiež nebolo zmenené
alebo zrušené pre jeho nezákonnosť. Navrhovateľ sa proti nemu nebránil podaním mimoriadneho
opravného prostriedku, takže tiež nemožno hovoriť o nezákonnom rozhodnutí v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z. Neúspech navrhovateľa nemôže automaticky zakladať zodpovednosť štátu za škodu. Pre

vznik zodpovednosti je tiež potrebné preukázať aj príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom a vznikom škody na strane navrhovateľa. V tomto smere odporca
uviedol, že len priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne)
predchádza následku a vyvoláva ho, je atribútom príčinnej súvislosti. Za rozhodujúcu príčinnú súvislosť
vzniku škody navrhovateľovi považuje odporca správanie sa navrhovateľa. V dôsledku jeho správania

bola exekvovaná suma vymožená, pretože pohľadávky oprávnených voči obchodnej spoločnosti
Slovstavexport, a. s. boli uspokojené z majetku navrhovateľa. Navrhovateľ ako člen štatutárneho
orgánu musel mať vedomosť o tom, že obchodná spoločnosť má pohľadávku voči oprávneným (B..
L. N. K. B.. K. F.) a napriek tomu, uzatvoril zmluvu o predaji cenných papierov. Táto skutočnosť bola
preukázanávkonanívedenomOkresnýmsúdomBanskáBystricapodsp.zn.14C/33/2006oneúčinnosť

právneho úkonu (zmluvy o predaji cenných papierov), kde súd vyslovil neúčinnosť tohto právneho úkonu
navrhovateľa. Navrhovateľ sa síce v tomto konaní odvolal voči rozhodnutiu prvostupňového súdu, avšak
nakoniec odvolanie vzal späť. Z uvedeného konania navrhovateľa je podľa názoru odporcu jasné, že
mohol vzniku škody zaplatením pohľadávky v exekučnom konaní predísť. V prípade, že by sa súd
nestotožnil s jeho tvrdeniami, požiadal odporca o určenie tridsaťdňovej lehoty na plnenie vzhľadom na

administratívno - časovú náročnosť úhrady.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise
a spismi Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Er/87/2010, sp. zn. 27Cbr/122/2008 a sp. zn.
14C/33/2016, spisom súdneho exekútora sp. zn. EX 2/2010 a spisom Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. 34Cb/78/2002 a zistil nasledovný skutkový stav:

V konaní vedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 34Cb/78/2002 o zaplatenie tantiém
vo veci navrhovateľov B.. K. F. K. B.. L. N. proti odporcovi Slovstavexport, a. s. súd rozsudkom č. k.
34Cb/78/2002-Sn-266zodňa 30.10.2008uložilodporcovipovinnosťzaplatiťnavrhovateľomsumu

vo výške 90 000,00 Sk s príslušenstvom každému z nich. O odvolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozhodol dňa 22. 10. 2009 rozsudkom č. k. 6Obo/13/2009 - 307 tak, že rozsudok prvostupňového
súdu potvrdil. Proti rozsudku najvyššieho súdu podal dovolanie C.. B. D. na základe plnomocenstva
udeleného obchodnou spoločnosťou Slovstavexport, a. s., o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozhodol uznesením č. k. 1ObdoV/2/2010 - 375 zo dňa 28. 04. 2011 tak, že dovolacie konanie

zastavil pre neodstrániteľný nedostatok obligatórneho zastúpenia pre nedostatok právnej subjektivity
odporcu obchodnej spoločnosti Slovstavexport, a. s. (Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k.
27Cbr/112/2008 - 43 zo dňa 18. 09. 2009 zrušil obchodnú spoločnosť bez likvidácie, na základe ktoréhobola obchodná spoločnosť vymazaná z obchodného registra) Rozsudok krajského súdu tak nadobudol
právoplatnosť dňa 22. 07. 2011.

V konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 14C/33/2006 o určenie neúčinnosti
právneho úkonu vo veci navrhovateľov B.. K. F. K. B.. L. N. proti odporcovi B.. C. G. súd rozsudkom č.
k. 14C/33/2006 - 58 zo dňa 12. 09. 2006 určil, že právny úkon, ktorým boli navrhovatelia ako veritelia
dlžníka Slovstavexport, a. s., a to zmluva o kúpe cenných papierov zo dňa 17. 02. 2003, na základe
ktorej bolo odporcovi poskytnuté plnenie vo výške 14 926 500,00 Sk je voči navrhovateľom neúčinný.

Voči rozsudku prvostupňového súdu sa odporca odvolal, ale odvolanie vzal späť. Rozsudok okresného
súdu nadobudol právoplatnosť dňa 22. 02. 2007.

Na základe rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 34Cb/78/2002 - Sn - 266 zo dňa 30. 10.
2008 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6Obo/13/2009 - 307 zo dňa 22.
10. 2009 a na základe rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/33/2006 - 58 zo dňa 12. 09.

2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/269/2006 - 78 zo dňa 11. 01.
2007 bola vo veci oprávnených B.. K. F. K. B.. L. N. proti povinnému B.. C. G. vedená exekúcia súdnym
exekútorom JUDr. Jurajom Kašinským pod sp. zn. EX 2/2010 a Okresným súdom Banská Bystrica pod
sp. zn. 4Er/87/2010. Exekúcia bola uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/87/2010 - 198
zo dňa 13. 08. 2012 zastavená z dôvodu, že došlo k úhrade povinnosti uloženej exekučným titulom v

celom rozsahu.

Odporcavrámcipredbežnéhoprerokovanianárokunanáhraduškodydospelkzáveru,ženiesúsplnené
podmienky na náhradu škody voči štátu.

Právny zástupca navrhovateľa vo vyjadrení pred súdom uviedol, že Ing. Medveď vyčerpal všetky možné
opravné prostriedky v rámci exekúcie a keďže neuspel, pohľadávku dobrovoľne zaplatil. V súčasnej
dobe sa navrhovateľ nemá možnosť brániť inak ako podaním takejto žaloby. Právny zástupca tvrdil, že
najvyšší súd nesprávne vyznačil právoplatnosť na rozsudku, čo možno považovať na nesprávny úradný
postup. Rozhodnutie najvyššieho súdu nebolo zmenené, navrhovateľ podal aj podnet generálnemu

prokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania, ale neúspešne. Voči rozhodnutiu v exekučnom
konaní nie je možné podať opravný prostriedok. Vzhľadom na vznik ujmy a škody, navrhol, aby súd
návrhu vyhovel.

Odporca vo vyjadrení pred súdom uviedol, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

nevykazuje znaky nezákonného rozhodnutia, pretože nebolo zrušené, a to ani napriek polemike
navrhovateľa. Navrhovateľ v tej veci ani nebol účastníkom konania. Pokiaľ ide o ďalšie exekučné
konanie, v tomto tiež nebola preukázaná nezákonnosť rozhodnutia alebo nezákonný úradný postup.
Rozhodnutie najvyššieho súdu je právoplatné, a teda záväzné a aj na jeho základe prebehla exekúcia.
Ak by tento súd preskúmaval rozhodnutie najvyššieho súdu, došlo by k právnej neistote, kedy by

žiadne právoplatné rozhodnutie súdov nemohlo byť považované za definitívne, pretože by ho mohol
preskúmavať iný súd. Odporca žiadal návrh zamietnuť a v prípade úspechu si uplatnil aj nárok na
náhradu trov konania.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených

týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.

Podľa§4ods.1písm.a)zákonač.514/2003Z.z.vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobenáorgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,

Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1
možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok
podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného

zreteľa.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm.
a) a d) Ústavy Slovenskej
republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy

Slovenskej republiky .

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Vznik zodpovednosti sa viaže na existenciu určitých skutočností, ktoré určuje zákon a súhrn ktorých tvorí
zákonnú skutkovú podstatu protiprávneho činu (zodpovednostnú skutkovú podstatu). Prvkami skutkovej

podstaty, naplnenie ktorej má za následok vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím sú: subjekt (orgán štátu), predmet (nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom porušený právny vzťah), správanie subjektu (jeho nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny
úradný postup), protiprávnosť (nezákonnosť), výsledok spočívajúci v škode a príčinná súvislosť medzi
správaním (úradným postupom) a výsledkom (škodou).

Osobitným predpokladom vzniku zodpovednosti štátu pri nezákonnom rozhodnutí je aj skutočnosť, že
rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V prejednávanom
prípade návrh navrhovateľa nesmeroval len k náhrade škody, ale pred vyslovením vzniku zodpovednosti
by súd musel najprv zrušiť napadnuté rozhodnutia krajského a najvyššieho súdu (a následne aj

rozhodnutie krajského súdu v exekučnom konaní). Uvedený postup však nie je v kompetencii
prvostupňového (okresného) súdu, ale v tomto prípade by sa nezákonnosťou mohol a mal zaoberať
ústavný súd.

Inak povedané navrhovateľ by sa mal predovšetkým domáhať zrušenia alebo zmeny rozhodnutí, ktorých

nezákonnosť v tomto konaní tvrdí, a až následne by sa mohol domáhať náhrady škody postupom
v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ dobrovoľne v exekučnom
konanízaplatildlžnúsumuvrátanetrovexekúcie,nezakladáautomatickyzodpovednosťštátu.Niekaždé
rozhodnutie je nezákonné a nie každý úradný postup je nesprávny len preto, že nespĺňa subjektívne
požiadavky dotknutej osoby na konečné rozhodnutie či na úradný postup.

Súd v konaní o náhradu škody nemôže prejudiciálne riešiť otázku zmeny alebo zrušenia rozhodnutia,
teda nemôže sám zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie (v tomto prípade dokonca rozhodnutia nadriadených
súdov) a zároveň sa zaoberať aj podmienkami vzniku zodpovednosti štátu za škodu. V tomto konaní
by potom v podstate išlo o preskúmavanie rozhodnutí iných súdov, čo však nie je a ani nemôže byť

predmetom konania o náhrade škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.

Je možné konštatovať, že k určitým pochybeniam v konaní pred krajským a najvyšším súdom v
konaní vedenom pod sp. zn. 34Cb/78/2002 došlo. Možno pripustiť úvahu, že najvyšší súd v odvolacom
konaní mohol zisťovať existenciu účastníkov konania. Avšak v danom prípade aj právny zástupca

obchodnej spoločnosti, resp. osoba „spriaznená“ s obchodnou spoločnosťou (napr. akcionár alebo člen
štatutárneho orgánu) v rámci súčinnosti mohol (mohla) najvyššiemu súdu oznámiť výmaz obchodnej
spoločnosti z obchodného registra včas a rýchlo a to výberom vhodného komunikačného prostriedku
(napr. elektronicky alebo telefonicky), a nie poštou. Výmaz spoločnosti z registra (alebo aj smrť fyzickejosoby)niejeúdajom,ktorýjekaždémuznámybeztoho,abytonezisťovalvpríslušnomregistri.Následne
v dovolacom konaní (vzhľadom na to, že v spise sa už nachádzal aj výpis z obchodného registra)
nemohol najvyšší súd rozhodnúť inak, ako rozhodol, pretože neexistencia subjektu je neodstrániteľnou

vadou konania.

Aj napriek vyššie uvedenému v tomto konaní súd nemôže a ani nemá skúmať otázku správnosti alebo
nesprávnosti postupu súdov, pretože predmetom tohto konania nie je preskúmavanie rozhodnutia alebo
postupu iného súdu. V tomto konaní súd môže skúmať len to, či bolo alebo neboli naplnené podmienky

vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom.

Odporca teda správne namietal skutočnosť, že rozhodnutia, o ktorých navrhovateľ tvrdí, že sú
nezákonnými, neboli pre ich nezákonnosť ani zrušené a ani zmenené. Jedná sa o právoplatné
rozhodnutia, proti ktorým nie je prípustný žiadny opravný prostriedok. V danom prípade len Ústavný súd

Slovenskej republiky je oprávnený zrušiť rozhodnutie a vrátiť vec na ďalšie konanie, ak by vyslovil, že
bolo základné právo alebo sloboda porušené takýmto rozhodnutím.

Pokiaľ ide o nesprávny postup najvyššieho súdu, ktorý mal podľa navrhovateľa spočívať v tom,
že bola na rozhodnutiach vyznačená doložka právoplatnosti a stali sa tak exekučnými titulmi, k

tomu súd uvádza, že vyznačenie právoplatnosti pečiatkou je len formálnym znakom právoplatnosti.
Rozhodnutie je právoplatné, ak je doručené. V tomto prípade rozhodnutie doručené bolo, o čom svedčia
doručenky v spise Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 34Cb/78/2002 (č. l. 309 spisu). Nemožno
teda konštatovať, že postup súdu, ktorým poverená osoba „opečiatkovala“ a vyznačila právoplatnosť
rozhodnutia, je nesprávny, pretože takýto postup nie je ani v rozpore so zákonom.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa už súd ani nezaoberal tým, či boli alebo neboli splnené ďalšie
podmienky vzniku zodpovednosti, pretože z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že
navrhovateľom napadnuté rozhodnutia súdov nie sú nezákonné v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. a v
konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Preto súd návrh

navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O. s. p. o povinnosti nahradiť
trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, v spojení s
ustanovením§151ods.3O.s.p.tak,žeotrováchkonaniarozhodnesamostatnýmrozhodnutím,pretože

v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu nebola známa výška trov konania, ktoré si odporca ešte vyčísli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu
považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a
podpis.

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.