Rozhodnutie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Monday, October 8, 2018

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 8P/54/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3718202429
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Irikovská
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2018:3718202429.1

Rozhodnutie

Okresný súd Považská Bystrica, sudca JUDr. Anna Irikovská, vo veci starostlivosti o maloletú J. L.,
F.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Považská Bystrica, dieťa rodičov: A. F., F.. XX.XX.XXXX, T. S. XXXX/XX, H. T. I. A. L., F.. XX.XX.XXXX,
T. U. X, T., Z. F. M. F., F.. XX.XX.XXXX, T. S. XXXX/XX, H. T., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou
JUDr. Zuzana Tomášová, advokátkou so sídlom Považská Bystrica, ul. Železničná 90/12, o osvojenie

maloletej J. L., takto

r o z h o d o l :

Maloletá J. L., F.. XX. X. XXXX R. H.J. T., S.. Č.. XXXXXX/XXXX, C. E. A. F. (L.) S.. Ď., F.. XX. X. XXXX
I. Z. A. L., F.. XX. X. XXXX, sa stáva po právoplatnosti tohto rozsudku o s v o j e n c o m manžela
matky M. F., F.. XX. X. XXXX.

Osvojiteľ a matka osvojenkyne po právoplatnosti tohto rozsudku sú o p r á v n e n í požiadať príslušnú

matriku, o zmenu priezviska mal. J. L., F.. XX. X. XXXX z priezviska „L. F. H. „.“.

Osvojiteľ M. F., F.. XX. X. XXXX R. Q., S.. Č.. XXXXXX/XXXX, ženatý, štátny občan SR, syn matky E. F.
S.. I., F.. XX. X. XXXX I. Z. M. F., F.. X. XX. XXXX, bude zapísaný v rodnom liste maloletej J. L., F.. XX.
X. XXXX, S.. Č.. XXXXXX/XXXX R. knihe narodení Matričného úradu Mesta Považská Bystrica, vo zv.

XX, S. XXXX, F. J. XXX, pod poradovým č. 109, namiesto biologického otca dieťaťa.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal osvojenia dieťaťa - mal. J. L. I. Z. W. H. E. W. „. F.
„.“. Návrh odôvodnil tým, že dňa 11.03.2017 uzavrel manželstvo s matkou maloletej J.F. L., ktorá s
nimi žije v domácnosti a je v starostlivosti matky ako aj jeho, a to spolu s mal. Q. F., P. D. J. E.. J..

Navrhovateľ má o maloletú J. hlboký a úprimný záujem. Najmenej odo dňa 5.11.2010, keď nadobudol
právoplatnosť rozsudok tunajšieho súdu v konaní sp. zn. 10C/105/2010, ktorým bola mal. zverená do
osobnej starostlivosti matky, sa biologický otec a maloletá nevideli ani nekontaktovali. Biologický otec
nemá záujem o dieťa, dokonca ani neplatí výživné a v konaniach 1T/13/2015 a 2T/6/2012 bol odsúdený
za prečin zanedbania povinnej výživy. Biologický otec sa zdržuje na rôznych, ťažko zistiteľných miestach
pobytu. Po tom, ako matka dieťaťa kontaktovala otca za účelom zmeny priezviska, ten reagoval tak, že

odmietol platiť výživné na dieťa s iným priezviskom a položil otázku, prečo si dieťa neosvojí navrhovateľ.
Táto alternatíva bola pre navrhovateľa a jeho manželku najvhodnejšia, pretože dieťa považuje za svoje,
aj ona ho oslovuje otec; navrhovateľ rieši všetky problémy súvisiace s výživou a výchovou maloletej. Aj
matka maloletej s návrhom na osvojenie dieťaťa súhlasí.

2. K návrhu navrhovateľ pripojil rodný list maloletej, rodný list Q. F., sobášny list navrhovateľa a matky

maloletej.3. Uznesením č.k. 8P/54/2018-18 zo dňa 18.09.2018 súd ustanovil maloletej pre toto konanie
opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici.

4. K podanému návrhu sa vyjadrila matka maloletej/manželka navrhovateľa v podaní doručenom súdu
dňa 28.09.2018, v ktorom uviedla, že biologický otec dieťaťa, okrem skutočnosti, že je vedený v rodnom
liste, žiadnym spôsobom sa ako otec dieťaťa nerealizuje a neprejavuje. S dcérou J. nemá vytvorený
žiadny vzťah, a to z toho dôvodu, že fakticky od narodenia dieťaťa, resp. od veku jedného roka dieťaťa
dcéru nevidel. Maloletá J. otca nepozná, nevie, ako otec vyzerá, resp. nemá k nemu vytvorený žiadny

citový a ani iný vzťah. Naopak, navrhovateľ sa o dcéru po dobu 6 rokov stará tak, ako by to bolo jeho
dieťa a vytvorili si vzájomné väzby, zodpovedajúce vzťahu otca a dcéry. V súčasnej dobe sa im narodila
z manželstva dcéra Q. F. a aj táto okolnosť podstatne v pozitívnom smere posilnila ich rodinu a dcéra
J.F. absolútne prejavuje vôľu byť J. F. I. T. C. M. F.. Poukázala na to, že v minulosti boli proti otcovi mal.
J. vedené trestné konania pre neplatenie výživného, pričom biologický otec vždy poukazoval na to, že
prečo má platiť na dieťa, ak sa o dieťa stará iný človek a chcel, aby sa dieťa volalo po tomto mužovi.

Sám uviedol, že pokiaľ nebude musieť platiť výživné, bude súhlasiť s osvojením.

5. Biologický otec dieťaťa sa k návrhu písomne nevyjadril, hoci mu bol návrh riadne doručený dňa
26.09.2018 aj s výzvou na vyjadrenie k nemu a procesným poučením.

6. Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 8.10.2018 v prítomnosti navrhovateľa, matky maloletej,
kolízneho opatrovníka maloletej a v neprítomnosti biologického otca maloletej. Biologickému otcovi bolo
predvolanie na pojednávanie doručené dňa 26.09.2018 (spolu s návrhom), teda viac ako 5 dní pred
konaním pojednávania, no na pojednávanie sa nedostavil. V čase vyhlásenia rozsudku súd nemal
vedomosť o tom, že by otec svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Až po pojednávaní dňa

8.10.2018 bol do spisu založený úradný záznam, z ktorého súd zistil, že v deň pojednávania otec
telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a vyslovil svoj nesúhlas s osvojením mal. J.
navrhovateľom na ktoré skutočnosti súd pri rozhodovaní však neprihliadal, lebo nemal o nich
vedomosť.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, rodného listu maloletej J.y, rodného listu Q. F. (sestry
maloletej), sobášneho listu navrhovateľa a matky maloletej J. A. L., výsluchom navrhovateľa, matky
maloletej,kolíznehoopatrovníka,oboznámení sa srozsudkami tunajšiehosúduč.k.10C/105/2010-21,
9P/14/2013-22, 2T/6/2012-52, 3P/24/2012-14 a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Z rodného listu maloletej J. L. súd zistil, že v knihe narodení matričného úradu je ako otec zapísaný
A. L. I. E. A. L..

9. Z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 10C/105/2010-21 zo dňa 24.08.2010
právoplatného dňa 5. 1. 2010 súd zistil, že manželstvo rodičov maloletej J. L. bolo rozvedené a maloletú

J. súd zveril do starostlivosti matke a otcovi uložil povinnosť prispievať na jej výživu výživným vo výške
120,- € mesačne. Zároveň bol upravený jeho styk s malol. J. každý párny týždeň v nedeľu od 14:00 do
17:00 hod. za prítomnosti matky.

10. Zo sobášneho listu navrhovateľa a matky mal. J. súd zistil, že títo uzatvorili dňa XX. X. XXXX

manželstvo pred Matričným úradom Mesta Považská Bystrica. V sobášnom liste je uvedená dohoda
o priezvisku a o priezvisku ich detí F..

11. Z rodného listu č. 745/2018 zapísaného v knihe narodení Matričného úradu Považská Bystrica súd
zistil, že navrhovateľovi a jeho manželke t. j. matke J. L. J. C. XX.X. XXXX F. C. Q. F..

12. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3P24/2012 súd zistil, že jeho súčasťou na čl. 10 je
trestnýrozkaztunajšiehosúduč.k.2T/6/2012-52zodňa 20.01.2012,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa
15.02.2012 a uvedeným trestným rozkazom bol otec maloletej J. uznaný vinným z prečinu zanedbania
povinnej výživy k mal. J., ktorého sa dopustil tým, že od marca 2011 do decembra 2011 uhradil maloletej

výživné len 320 €, čím mu vznikol nedoplatok 880,- €.13. Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 3P/24/2012-14 zo dňa 15.03.2012 právoplatného 14.04.2012 súd
zistil, že týmto rozsudkom bol zamietnutý návrh otca mal. J. na zníženie vyživovacej povinnosti voči
maloletej.

14. Zo spisu tun. súdu sp. zn. 9P14/2013 súd zistil, že v tomto konaní otec mal. J. žiadal o rozšírenie
úpravy styku s mal. J., ktorý návrh bol rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 9P/14/2013-22 zo dňa 9.7.2013
právoplatného 31.08.2013 zamietnutý. Z odôvodnenia predmetného rozsudku súd zistil, že dôvodom
zamietnutia návrhu bola skutočnosť, že otec mal. J. nekontaktuje, nestretáva sa s ňou, teda nerealizuje

styk určený rozsudkom sp. zn. 10C/105/201-21 zo dňa 24. 8. 2010. Dieťa ho ako otca nevníma a
nepozná ho. Súd v odôvodnení skonštatoval, že za situácie, keď otec nevyužíva doposiaľ upravený styk
s dieťaťom a ani počas súdneho konania do vyhlásenia rozsudku sa s maloletou J. nestretol (návrh
bol podaný 18. 2. 2013, rozsudkom vyhlásený 9. 7. 2013), teda nevyvinul žiadne úsilie o realizáciu
styku, nekontaktoval opatrovníka mal. dieťaťa, dospel k záveru, že návrh otca je nedôvodný, a preto
ho zamietol.

15. Na pojednávaní dňa 8.10.2018 právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že trvá na podanom návrhu
a poukázala na to, že maloletá nie je s otcom v žiadnom kontakte, v podstate ho nepozná, otec si voči
maloletej neplní svoje rodičovské povinnosti. Otec mal. J. v súčasnosti opätovne asi 4 mesiace už neplatí
výživné, zrejme je to jeho reakcia na podanie návrhu o osvojenie mal. J.. Uviedla ďalej, že sama otcovi

telefonovala a pri telefonickom rozhovore otec mal. J. jej uviedol, že pokiaľ nebude platiť výživné, tak s
návrhom bude súhlasiť. Vysvetlila mu, že vyhovením návrhu o osvojenie by jeho vyživovacia povinnosť
zanikla.

16. Navrhovateľ vypovedal, že maloletú J. berie ako svoju dcéru a na veci nič nezmenilo ani narodenie

ďalšieho dieťaťa. Uviedol, že spolu majú pekný vzťah a vyrastá s ním už 6,5 roka. Uviedol, že jeho
mesačný príjem je asi 2.200 €, pracuje ako vodič kamiónu v Taliansku v 2 až 3 týždňových turnusoch a
týždeň je doma. Trestaný ani trestne stíhaný nikdy nebol. Otca maloletej nikdy nevidel.

17. Matka maloletej na pojednávaní vypovedala, že s návrhom svojho manžela súhlasí, pretože otec

maloletej neprejavuje o maloletú záujem v podstate od rozvodu. Hoci v rozsudku, ktorým bolo ich
manželstvo rozvedené, otec mal upravený aj styk s mal. dcérou, tento nerealizoval, spočiatku čakali, že
ho realizovať bude, no nestalo sa tak.

18. Kolízny opatrovník maloletej k veci uviedol, že návrh je opodstatnený a je v záujme maloletej, aby

bola navrhovateľom osvojená. S maloletou vykonali pohovor, mal. J. vie, že má biologického otca, avšak
za svojho skutočného otca považuje navrhovateľa, ktorý sa jej venuje, hrajú sa spolu, chodia spolu na
výlety a chce, aby bol zapísaný ako jej otec v jej rodnom liste. Biologického otca nepozná, nikdy sa s ním
nestretla, nevie, ako vyzerá. Kolízny opatrovník preto s poukazom na skutočnosť, že medzi maloletou
a jej otcom nie je žiadna citová väzba, odporučil návrhu navrhovateľa vyhovieť.

19. Právna zástupkyňa navrhovateľa v záverečnej reči poukázala na to, že podľa ich názoru návrh je
dôvodný, odzrkadľuje záujmy dieťaťa. Otcovstvo biologického otca je možné považovať za formálne,
pretože biologický otec o dieťa neprejavuje záujem. Dieťa je už vo veku, kedy si uvedomuje nezáujem
otca a vníma vzťah, ktorý má k navrhovateľovi. Po narodení sestry Q. veľmi zle vníma okolnosť, že nie

je priezviskom zaradená do rodiny napriek tomu, že navrhovateľa oslovuje otec, avšak si uvedomuje
vzhľadom na jej rozumovú úroveň, že nie je jej skutočným otcom. Maloletá dlhodobo nabádala svoju
matku k riešeniu celej situácie a svoj názor na zmenu priezviska prejavila aj pred opatrovníkom. Návrh
je preto dôvodný, zákonný a žiadala, aby súd návrhu otca vyhovel.

20. Matka v záverečnej reči uviedla, že jej veľmi záleží na tom, aby súd návrhu jej manžela vyhovel.

21. Kolízny opatrovník v záverečnej reči doporučil návrhu vyhovieť s poukazom na to, že tento je
dôvodný a je v záujme mal. dieťaťa, pretože biologický otec sa s mal. nekontaktuje a neprejavuje o ňu
záujem.

22. Podľa ustanovenia § 97 ods. 1 Zákona o rodine, osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom
rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vznikáosvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva
a povinnosti ako rodičia.

23. Podľa ustanovenia § 100 ods. 3 veta pred bodkočiarkou Zákona o rodine, ak je osvojiteľ manželom
rodiča maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len so súhlasom druhého manžela.

24. Podľa ustanovenia § 101 ods. 1 Zákona o rodine, na osvojenie je potrebný súhlas rodičov
osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 102 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov
osvojovanéhomaloletéhodieťaťaanisúhlasmaloletéhorodičamaloletéhodieťaťa,aka)počasnajmenej
šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali,
neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie
upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté

dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo

26. Podľa ustanovenia § 101 ods. 4 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah
osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas.

27. Podľa § 105 Zákona o rodine Osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec
manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods.
3 a 4 pre ostatné deti. To platí aj v prípade, že osvojiteľom je manžel matky osvojenca.

28. Podľa ustanovenia § 148 CMP, v rozsudku, ktorým sa vyslovuje osvojenie, súd uvedie aj priezvisko,

ktoré bude osvojenec mať.

29. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloletá J. je dcérou manželky navrhovateľa
a A. L., pričom manželstvo rodičov E.. J. bolo rozsudkom tun. súdu sp. zn. 10C105/2010-21 zo dňa
24. 8. 2010 rozvedené a predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5. 11. 2010. Z dokazovania

ďalej vyplynulo, že otec maloletej sa o túto dlhodobo nezaujíma, od rozvodu s matkou maloletej dieťa
nekontaktuje, nerealizuje svoje rodičovské práva a neplní si rodičovské povinnosti k maloletej. Výživné,
ktoré je na maloletú povinný platiť si od rozvodu riadne neplnil, za čo bol aj odsúdený tak, ako je
vyššie v odôvodnení tohto rozsudku v bode 12. uvedené. Napriek tomu, že citovaným rozsudkom mal
otec určený aj styk s maloletou, ani tento nerealizoval, nesnažil sa o rozvíjanie citových väzieb s malol.

dcérou, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že hoci chcel rozšíriť súdom upravený styk, jeho návrhu nebolo
vyhovené práve z dôvodu, že nevyužíval ani doposiaľ upravený styk. Je preto možné konštatovať, že
jeho otcovstvo k maloletej je len formálne, zapísané v rodnom liste.

30. Naopak navrhovateľ sa k maloletej už dlhodobo správa ako jej skutočný otec, a teda jeho ich

vzájomný vzťah je vzťahom zodpovedajúcim vzťahu rodiča a dieťaťa. Navrhovateľ 6,5 roka spolu s
matkou zabezpečuje nielen výchovu, ale aj výživu maloletej J. a maloletá jeho považuje za svojho otca.
Úprimne sa želá, aby sa volala rovnako, ako sa v súčasnosti volá jej matka, ktorá po uzavretí manželstva
s navrhovateľom nesie priezvisko F.. Takisto túžba dieťaťa volať sa rovnako ako matka a navrhovateľ,
ktorého považuje za otca, je prirodzene umocnená skutočnosťou, že jej matke a navrhovateľovi sa

narodila dcéra Q., teda má sestru, ktorá sa volá rovnako ako jej mama a navrhovateľ a z tohto dôvodu
prirodzene by chcela, aby sa volala rovnako a aby nebol viditeľný rozdiel, že nepatrí „celkom do rodiny“,
keďže navrhovateľ nie je jej biologickým otcom. Kolízny opatrovník jednoznačne potvrdil, že mal. J. si
skutočne želá volať sa rovnako, ako navrhovateľ a že chce, aby bola navrhovateľom osvojená, keďže
svojho otca nepozná, nekontaktuje sa sním a nie je medzi ňou a otcom vybudovaný žiaden citový vzťah.

31.Zvyššieuvedenýchdôvodovpretosúdvsúladescit.zákonnýmiustanoveniaminávrhunavrhovateľa
vyhovel s tým, že mal. sa bude volať po osvojiteľovi teda Novotná a po právoplatnosti tohto rozsudku
matka maloletej a osvojiteľ môžu požiadať o zmenu priezviska maloletej z priezviska L. F. F.. Súd tak
rozhodol napriek tomu, že otec nebol prítomný na pojednávaní, do času vyhlásenia rozsudku súdu

nebol známy jeho postoj k celej veci, avšak jednoznačne ako otec neprejavoval o dcéru záujem nielen 6
mesiacov pred podaním návrhu na osvojenie ale v podstate tento záujem neprejavoval dlhodobo, a to od
rozvodu manželstva s matkou malol. J., čo vyplýva aj z rozsudku č.k. 9P/14/2013-22 zo dňa 9.07.2013,
ktorým bol návrh otca na rozšírenie úpravy styku, keďže je v ňom konštatované, že ani počas trvaniauvedeného konania sa s maloletou nestretával. Otec si riadne neplní ani svoju vyživovaciu povinnosť
k maloletej J., za čo bol v minulosti aj dokonca aj odsúdený. Je teda zrejmé, že jeho súhlas či nesúhlas
v danom prípade je právne irelevantný, a to s poukazom na ust. § 102 ods. 1 písm. a/ Zák. o rodine.

32. Pre úplnosť súd dodáva tak, ako je vyššie uvedené, že otec síce telefonicky ospravedlnil svoju
neúčasť z dôvodu, že na pojednávanie zabudol, ale úradný záznam o tel. ospravedlnení bol do spisu
založený po tom, ako súd vo veci rozhodol.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súde Považská Bystrica v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods.
1, 2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 C.m.p.).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63

C.m.p.).