Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, September 8, 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8C/200/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116217879
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6116217879.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudcom JUDr. Romanom Reištetterom v právnej veci žalobcu T.

B., M.. XX. XX. XXXX, Q. U. P. X, Q. Q., v konaní zastúpenom JUDr. Idou Cabanovou, advokátom, so
sídlom Mičinská cesta 35, Banská Bystrica, proti žalovanému A. A. R., M.. XX. XX. XXXX, Q. P. X, Q.
Q., v konaní zastúpenom URBÁNI & Partners s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Skuteckého 17,
Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, o zaplatenie 56 600,00 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia voči žalobcovi

vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27. 09. 2016 v spojení s jej doplnením doručeným súdu dňa 25. 10.
2016 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenie 27 600,00 Eur spolu s úrokom z omeškania v
výške 8,25 % ročne zo sumy 27 600,00 Eur od 01. 01. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. V
žalobe uviedol, že so žalovaným dňa 01. 04. 2011 uzavrel zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol
žalovanému finančné prostriedky vo výške 76 600,00 Eur. Prevzatie finančných prostriedkov potvrdil dňa
01. 04. 2011 svojím podpisom na pokladničnom doklade. Žalovaný vrátil len časť poskytnutej pôžičky,
pričom dňa 15. 08. 2011 vrátil za žalovaného sumu vo výške 20 000,00 Eur Ľ. P. a dňa 13. 09. 2011

vrátil sám žalovaný sumu vo výške 29 000,00 Eur. Prijatie finančných prostriedkov potvrdil žalobca
svojím podpisom na výdavkovom pokladničnom bloku. Rozdiel medzi poskytnutou pôžičkou vo výške 76
600,00 Eur a vrátenými finančnými prostriedkami celkom vo výške 49 000,00 Eur predstavuje sumu vo
výške 27 600,00 Eur. Medzi žalobcom a žalovaným bolo dohodnuté, že žalovaný vráti pôžičku najneskôr
do konca roka 2013. Napriek opakovaným žiadostiam z jeho strany žalovaný zostatok nevrátil. Ani
pokus o mimosúdne vyriešenie veci nebol úspešný. K žalobe žalobca pripojil listinné dôkazy: výdavkový
pokladničný blok na sumu 76 600,00 Eur zo dňa 01. 04. 2011, výdavkový pokladničný blok zo dňa 15.

08. 2011 o vrátení sumy 20 000,00 Eur od Ľ. P., mimosúdna výzva zo dňa 13. 06. 2016 s doručenkou a
výdavkový pokladničný blok zo dňa 13. 09. 2011 o vrátení sumy 29 000,00 Eur od žalovaného.

2. Súd v skrátenom konaní vydal platobný rozkaz č. k. 8C/200/2016 - 21 zo dňa 26. 10. 2016, voči
ktorémupodalžalovanýodpor.Vodporeuviedol,ženárokžalobcupovažujezanedôvodný.Zanespornú
skutočnosť považuje to, že dňa 01. 04. 2011 bola medzi ním a žalobcom ústnou formou uzavretá
zmluva o pôžičke. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 76 600,00 Eur.

Finančné prostriedky žalovaný prevzal dňa 01. 04. 2011, čo potvrdil svojím podpisom na výdavkovom
pokladničnom doklade z tohto dňa. Splatnosť pôžičky bola medzi stranami dohodnutá do konca roka
2011, t. j. najneskôr dňa 31. 12. 2011. Pôžička bola bezúročná. Za sporné však považuje tvrdenie
žalobcu, že mu vrátil len časť poskytnutých finančných prostriedkov. Žalovaný nielenže vrátil žalobcovicelý predmet pôžičky, ale celkovo mu zaplatil sumu vo výške 82 500,00 Eur, a to dňa 05. 08. 2011 vo
výške 20 000,00 Eur (výpis z účtu), dňa 15. 08. 2011 vo výške 20 000,00 Eur (žalobca potvrdil prevzatie
finančných prostriedkov podpisom), dňa 13. 09. 2011 vo výške 29 000,00 Eur (žalobca potvrdil prevzatie

finančných prostriedkov podpisom), dňa 06. 10. 2011 vo výške 10 000,00 Eur (príjmový pokladničný
doklad č. 037209, žalobca potvrdil prevzatie finančných prostriedkov podpisom) a dňa 28. 12. 2011 vo
výške 3 500,00 Eur (výdavkový pokladničný doklad, žalobca potvrdil prevzatie finančných prostriedkov
podpisom). Tvrdenie, že splatnosť pôžičky bola dohodnutá do konca roka 2013, považuje za absolútne
nepravdivé. Navyše už dňa 06. 10. 2011 vrátil žalobcovi všetky poskytnuté finančné prostriedky. Preto

ani nemal dôvod reagovať na výzvu žalobcu o mimosúdne riešenie veci zo dňa 13. 06. 2016. Vzniesol
aj námietku premlčania žalobcovho nároku a navrhol, aby súd žalobu zamietol.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu, doručenom súdu dňa 26. 04. 2017, uviedol, že splatnosť pôžičky
dohodnutá nebola, a preto je povinný dlžník plniť prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
Vo svojej žalobe žalobca mylne uviedol, že splatnosť pôžičky bola dohodnutá do konca roka 2013,

nakoľko to len slovne prisľúbil žalovaný pri prevzatí pôžičky, ale žalobca sa na tom s ním nedohodol.
Žalobca teda žalovaného vyzval na vrátenie finančných prostriedkov až výzvou zo dňa 13. 06. 2016, kde
žalobca požadoval zaplatenie zvyšku pôžičky vo výške 47 600,00 Eur. Tu však zo strany vtedajšieho
právneho zástupcu ako aj žalobcu došlo k omylu, nakoľko odpočítali od pôžičky aj sumu 29 000,00 Eur,
ktorú ale žalovaný doteraz nevrátil. Až po podaní žaloby na súd si žalobca všimol svoj omyl a zistil,

že na príjmovom doklade absentuje jeho podpis ako preberajúceho finančné prostriedky. Z uvedeného
vyplýva, že žalovaný žalobcovi vrátil len sumu vo výške 20 000,00 Eur, ktoré žalobca prevzal dňa 15.
08. 2011 od pána P.. Navrhol preto, aby súd pripustil zmenu petitu tak, že žalovaný je povinný žalobcovi
zaplatiť sumu vo výške 56 600,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 56
600 od 01. 07. 2016 do zaplatenia a náhradu trov konania.

4. Žalovaný reagoval na vyjadrenie žalobcu podaním doručeným súdu dňa 22. 05. 2017, v ktorom trval
na tom, že splatnosť pôžičky bola dohodnutá tak, že žalovaný bol povinný vrátiť finančné prostriedky
do 31. 12. 2011, o čom svedčia aj dátumy, kedy realizoval úhrady jednotlivých častí pôžičky. Žalobca v
žalobe neuviedol, ako bola medzi stranami dohodnutá splatnosť. Tvrdil len, že zvyšnú časť požičanej

sumy mal žalovaný vrátiť do konca roka 2013. Nešlo teda o termín splatnosti pôžičky, ale len o lehotu na
vrátenie údajného zostatku. Avšak vo vyjadrení k odporu už žalobca tvrdí, že splatnosť pôžičky v žalobe
uviedol mylne. Ani skutočnosť, že žalobca vo vyjadrení k odporu už zmenil aj deň, kedy sa žalovaný mal
dostať do omeškania, nezodpovedá jeho tvrdeniu o tom, že splatnosť pôžičky nebola medzi stranami
dohodnutá. Tvrdenia žalobcu preto naďalej považuje za absolútne nepravdivé, zavádzajúce a účelové.

Za nepravdivé považuje aj tvrdenie, že žalobcovi nevrátil sumu vo výške 56 600,00 Eur. Za cestné
považuje aj tvrdenie, že malo omylom dôjsť k určeniu nesprávnej výšky údajného dlhu žalovaného
predchádzajúcim právnym zástupcom žalobcu.

5. Súd uznesením č. k. 8C/200/2016 - 67 zo dňa 31. 05. 2017 pripustil zmenu petitu tak, že sa žalobca

domáhal od žalovaného zaplatenia 56 600,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne
zo sumy 56 600,00 Eur od 01. 07. 2016 do zaplatenia.

6. Postupom podľa § 180 C. s. p. súd vec prejednal, vykonal dokazovanie a zistil:

7. Za nesporné súd na základe zhodných tvrdení strán považuje uzavretie ústnej zmluvy o pôžičke dňa
01. 04. 2011, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 76 600,00
Eur v ten istý deň.

8. Spornými skutočnosťami je výška dlhu žalovaného ako aj splatnosť dlhu.

9. Právny zástupca žalobcu v prednese uviedol, že z dokladov predložených žalovaným vyplýva, že dňa
05.08.2011došlokúhradesumy20000,00EurnaúčetT.N.P..D..G..,tedanienaúčetžalobcu.Ďalších
20 000,00 Eur vrátil pán P., avšak tento vracal vlastnú pôžičku. Čo sa týka ďalšej úhrady 20 000,00 Eur
dňa 15. 08. 2001, k tomu nemá originál výdavkového dokladu a na ďalšom doklade na sumu 29 000,00

Eur chýba podpis žalobcu o prevzatí sumy. Na sumu 10 000,00 Eur vôbec nebol predložený doklad.

10. Žalobca uviedol, že so žalovaným podnikali a mali dohodnuté dve pôžičky bez lehoty splatnosti.
V prvej pôžičke z roku 2009 na 17 000,00 Eur sa s ním dostal do sporu a podal na neho aj trestnéoznámenie a aj žalobu, no nakoniec sa dohodli a pôžičku splácal až do roku 2016. Po splatení tej prvej
pôžičky, začal riešiť aj splatenie druhej pôžičky a jeho právny zástupca vyzval žalovaného niekedy v
roku 2016 na zaplatenie. Žalobca bol vtedy v Španielsku a žalovaný mu poslal kópie o úhradách, ale

tieto boli bez podpisu. Preto má za to, že mu žalovaný peniaze neuhradil. Až keď sa vrátil zo Španielska
zistil, že jeho vtedajší právny zástupca mal za to, že žalovaný uhradil sumu 20 000,00 Eur a 29 000,00
Eur, ale on zistil, že druhá vyššia suma uhradená nebola, lebo zistil, že tam nie je jeho podpis. Tvrdil, že
nie je pravda, že žalovaný jemu požičal 17 000,00 Eur. Tiež nepovažoval za logické, prečo by si dohodli
splatnosť druhej pôžičky, keď mu nesplácal ani prvú. Nevie tiež, prečo by mu mal vracať peniaze P.,

keď požičal žalovanému. Tvrdil, že neuznáva ani zaplatenie tých 20 000,00 Eur a má za to, že žalovaný
neuhradil nič. Petit však meniť nebude.

11.Právnyzástupcažalovanéhotrvalnazamietnutížaloby.Nárokjevcelomrozsahunedôvodný,pričom
ale nie je sporné, že žalobca požičal žalovanému. Splatnosť dlhu žalovaného však bola dohodnutá do
konca roka 2011, čo žalovaný aj dodržal a žalobcovi zaplatil aj viac. Čo sa týka zaslania sumy 20 000,00

Eur na účet T. N. P.. D.. G.., žalovaný tak urobil na základe pokynu žalobcu na účet, ktorý určil. Originál
bloku o zaplatení sumy 29 000,00 Eur má k dispozícii žalovaný a na tomto origináli je podpis žalobcu,
taktiež ako ďalšie doklady na úhradu sumy. Žalobca pri tom sám tvrdil, že mu boli uhradené sumy 20
000,00 Eur a 29 000,00 Eur. Vzniesol aj námietku premlčania dlhu.

12. Žalovaný namietal konanie žalobcu. Tvrdil, že všetci vedia o tom, že je úžerník, že má plno konaní na
súdoch. Najprv spolu podnikali a boli kamaráti, potom sa rozvadili, lebo tých 17 000,00 Eur v skutočnosti
požičal žalovaný žalobcovi, a nie naopak. Pôžičku vo výške 76 600,00 Eur fakticky bral pre pána P.,
pretože chcel kúpiť nejaký pozemok vo Vietname. Vtedy boli kamaráti, tak s tým žalobca nemal problém.
Boli dohodnutí, že sa to splatí do konca roka 2011, čo aj urobil. Žalobca povedal P., na aký účet to má

hradiť. Sumu 29 000,00 Eur zaplatil v kancelárii u žalovaného za prítomnosti manželky žalovaného s
tým, že žalobca povedal, že je to v poriadku, že to vezme domov a potom pošle potvrdenie, ale dal mu
len to, čo predložil aj súdu. Tie peniaze mal prísť vtedy zobrať ráno, ale žalobca prišiel až poobede,
kedy tam on už nebol, tak peniaze žalobcovi dala jeho manželka, pričom mala pripravené doklady, ktoré
žalovaný podpísal. Predložil doklady o prijatí finančných prostriedkov od P. vo výške 30 000,00 Eur a 10

000,00 Eur, z čoho žalovaný potom splácal žalobcovi.

13. Svedkyňa R. A. R. A., manželka žalovaného, uviedla, že žalovaný sa mal so žalovaným stretnúť
u nich doma, ale manžel musel odísť. Poobede prišiel žalobca a ona mu odovzdala 29 000,00 Eur.
Predtým vypísala príjmový a výdavkový doklad s tým, že obidva doklady odovzdala žalobcovi. Vie, aký

je to človek, nemá dôvod klamať, nie sú zlodeji, poctivo žijú a podnikajú na Slovensku roky. Nepamätala
si, ako to presne prebehlo, ale žalobca vypísané doklady zobral, pred ňou ich nepodpisoval. Mala za
to, že to dorieši s manželom. Trvala na tom, že peniaze odovzdala žalobcovi a mala ich od manžela.
Niekedy koncom roka potom prišiel za ňou manžel s tým, že žalobca chce ešte nejaké úroky, tak mu
niečo chcel dať, lebo sa to vraj nikdy neskončí. Išiel do izby, kde bola aj ona, vybral peniaze, okolo 3

000,00 Eur a tieto mu mal potom odovzdať. Je pravdou, že od žalobcu mala dve pôžičky, ale tieto mu
vrátila a mala aj doklady o prevzatí aj o vrátení pôžičky. Peniaze vo výške 29 000,00 Eur odovzdala
žalobcovi pre to, lebo jej to povedal manžel, čo aj urobila a viac to neriešila. Mala za to, že si to medzi
sebou už vyriešia manžel a žalobca.

14. Svedok U.. Ľ. P. uviedol, že za žalovaného dvakrát uhradil sumu po 20 000,00 Eur, lebo kupoval
pozemok vo Vietname s tým, že financie na túto kúpu boli od žalobcu. Preto sa podieľal na splatení tejto
pôžičky. Prvú sumu uhradil dňa 05. 08. 2011 na účet spoločnosti T. N. P.. D.. G.., pričom účet mu buď
poslal alebo telefonicky oznámil žalobca. Druhýkrát uhradil dňa 15. 08. 2011 sumu vo výške 20 000,00
Eur. Tieto peniaze dal pani A., podpísal pokladničný doklad. Potom prišiel žalobca, prevzal peniaze a

tiež podpísal doklad. Pri tom už ale on nebol. O tomto ho už len informoval žalovaný, keďže to bol ich
spoločný dlh. Predložil aj výpis z účtu vedeného v A. Q., z ktorého vyplýva, že vybral sumu 30 000,00
Eur a túto vyplatil žalovanému, aby mal na zaplatenie pôžičky. Rovnako vybral aj sumu vo výške 10
000,00 Eur. Spolu tak zaplatil sumu 80 000,00 Eur na pôžičku od žalobcu. Vie, že lehota splatnosti bola
dohodnutá do konca roka 2011, dokedy to bolo aj uhradené. Dokonca boli uhradené aj úroky, ktoré

neboli dohodnuté. Celkom bola na pôžičku uhradená suma okolo 82 000,00 Eur. Pri uzavretí zmluvy o
pôžičke nebol prítomný. Poprel, že by žalobcu stretol osobne a už vôbec nie kvôli zmluve o pôžičke.
Táto pôžička bola v podstate sprostredkovaná cez žalovaného.15. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

16. Zmluva o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom. To znamená, že vzniká odovzdaním veci určenej podľa
druhu (najmä peňazí) dlžníkovi. V konaní žalovaný nepoprel, že mu žalobca dňa 01. 04. 2011 poskytol
pôžičku vo výške 76 600,00 Eur.

17. Žalobca najprv (v žalobe) tvrdil, že mu žalovaný vrátil sumu 20 000,00 Eur (ktoré prevzal od svedka
P.) a aj sumu 29 000,00 Eur, a teda dlh predstavoval sumu vo výške 27 600,00 Eur. Neskôr už žalobca
tvrdil, že mu žalovaný vrátil len sumu 20 000,00 Eur a tú druhú od neho neprevzal, lebo na výdavkovom
pokladničnom bloku chýba jeho podpis. Vo výpovedi nakoniec žalobca uviedol, že mu žalovaný nevrátil
ani tých 20 000,00 Eur, a teda žalovaný z poskytnutej pôžičky neuhradil nič.

18. Naopak žalovaný tvrdil, že žalobcovi vrátil nielen celú sumu poskytnutých finančných prostriedkov,
ale aj „úroky“, celkom sumu vo výške okolo 82 000,00 Eur. Svoj dlh žalobcovi splatil po častiach, do
konca roka 2011. Prvú časť zaplatil dňa 05. 08. 2011 vo výške 20 000,00 Eur, o čom predložil výpis
z účtu v A. Q., J.. P.. Je pravdou, že táto suma bola pripísaná na účet spoločnosti T. N. P.. D.. G..
a že túto sumu na uvedený účet poukázal svedok P., ale jedná sa o splátku pôžičky, nakoľko číslo

predmetného účtu mal svedkovi P. oznámiť žalobca (čo on nespochybnil a nepreukázal opak) a tento
svedok splnil aj ďalšiu časť pohľadávky dňa 15. 08. 2011, ktoré finančné prostriedky vo výške 20 000,00
Eur odovzdal žalobcovi (o čom svedčí výdavkový pokladničný doklad s podpisom žalobcu, ktorý jednak
za listinný dôkaz označil aj samotný žalobca a predložil ho aj žalovaný a na ktorom sa nachádza aj
časť pečiatky s menom žalovaného). Na tretíkrát vrátil žalovaný žalobcovi sumu 29 000,00 Eur dňa

13. 09. 2011 (o čom svedčí žalobcom predložený a nepodpísaný výdavkový pokladničný blok, výpoveď
žalovaného a svedkyne R. A. R. A.). Tiež dňa 06. 10. 2011 žalovaný vrátil žalobcovi sumu vo výške
10 000,00 Eur (čo bolo preukázané predložením príjmového pokladničného dokladu č. XXXXXX S.a
účelom vrátenia pôžičky), na ktorom je aj podpis žalobcu). Poslednýkrát dňa 28. 12. 2011 vrátil žalovaný
žalobcovi sumu vo výške 3 500,00 Eur za účelom vrátenia pôžičky (čo bolo preukázané predloženým

výdavkovým pokladničným dokladom, kde sa nachádza aj podpis žalobcu).

19.Uvedenýmspôsobomžalovanývrátilžalobcovicelkomsumuvovýške82500,00Eur,pričomžalobca
žalovanému požičal finančné prostriedky vo výške 76 600,00 Eur.

20. Súd nemal dôvod pochybovať o tvrdeniach žalovaného a svedkov, že žalobcovi vrátil všetko (a aj
navyše), čo mu žalobca požičal. Z dokazovania vyplynulo, že účelom pôžičky bola kúpa nehnuteľnosti
svedkom P. a žalovaným. Žalovaný za týmto účelom uzavrel so žalobcom (v tom čase to bol aj jeho
kamarát a spolu podnikali) zmluvu o pôžičke. Aj z tohto dôvodu následne pôžičku splácal aj svedok
P. a aj žalovaný. Žalobca s tým spočiatku ani nemal problém a finančné prostriedky od svedka (a nie

od žalovaného) prijal a považoval ich za plnenie zo zmluvy o pôžičke. Až na pojednávaní (teda viac
ako šesť rokov po uzavretí zmluvy) začal žalobca tvrdiť, že ani svedkom „vrátené“ finančné prostriedky
nepovažuje za plnenie zo zmluvy o pôžičke zo dňa 01. 04. 2011. Svoje tvrdenie nepodporil žiadnym
dôkazom a zrejme išlo len o jeho reakciu na výpovede žalovaného a svedkov, z ktorých vyplynulo, že
žalobcovi skutočne boli vrátené finančné prostriedky, avšak on sám ich vrátenie spochybňoval podľa

„vývoju“ sporu (o čom svedčí aj jeho žaloba, neskôr návrh na pripustenie zmeny petitu až po vyjadrenie
na pojednávaní). Možno konštatovať, že plnenie z tejto zmluvy o pôžičke nezodpovedalo celkom
bežnému spôsobu, keď zmluvu uzavrel len žalovaný ako dlžník, avšak fakticky finančné prostriedky
potreboval najmä svedok P., ktorý aj plnil (priamo žalobcovi alebo žalovanému, ktorý následne plnil
žalobcovi). Ale ani tieto okolnosti nič nemenia na tom, že pohľadávka žalobcu bola uhradená v celom

rozsahu, a preto je podaná žaloba nedôvodná a súd ju zamietol v celom rozsahu.

21. Súd tiež uvádza, že konanie žalobcu, ktorý viackrát menil žalovanú sumu, ako aj skutočnosť, že
žaluje žalovaného po tak dlhej dobe považuje súd za špekulatívne zrejme so zámerom oslabiť obrannú
pozíciu žalovaného s poukazom na odstup času. Žalovaný však napriek tomu predložil súdu doklady

preukazujúcesplateniedlžnejsumy,ajkeďniektorédokladynebolivypísanéúplne,alebobolipredložené
v kópii. Súd však uveril svedkom aj žalovanému, ktorí uviedli, že niektoré doklady nie sú kompletne
vyplnené preto, lebo to tak chcel žalobca, ktorý si bral všetky doklady o platbách k sebe alebo tieto
úmyselne nepodpísal, s tým že ich podpíše neskôr, čo sa ale nakoniec nestalo, čomu ale žalovaný vtedyveril, keďže spolu so žalobcom vtedy podnikali. Vyjadreniam žalobcu o o tom, že žalovaný nesplatil nič
súd neuveril, keďže žalobca sám si nebol istý, čo bolo alebo nebolo uhradené, keďže najprv uznal dve
platby, potom to zmenil na jednu a nakoniec pred súdom neuznal žiadnu, pričom súd odôvodnenie, že

išlo o nedorozumenie s právnou zástupkyňou neuznal.

22. Vzhľadom na vrátenie pôžičky žalovaným najneskôr do konca roka 2011 súd nejako presnejšie
nezisťoval a ani nevykonával dokazovanie ohľadom splatnosti pôžičky, t. j. či mala byť splatená do konca
roka 2011 (tvrdenie žalovaného) alebo do konca roka 2013 (tvrdenie žalobcu). Skôr sa súd prikláňa k

tvrdeniu, že splatnosť dohodnutá nebola, avšak vzhľadom na zamietnutie žaloby z dôvodu splatenia
pôžičky je táto otázka irelevantná. V tejto súvislosti aj žalovaným vznesenú námietku premlčania
nemal súd dôvod skúmať, keďže mal preukázané, že žalovaný vrátil žalobcovi celú sumu poskytnutých
finančných prostriedkov na základe ústnej zmluvy o pôžičke a teda voči žalobcovi splnil svoj dlh v celom
rozsahu.

23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol úspešný žalovaný, pretože súd zamietol
žalobu žalobcu v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Banská Bystrica 08. 09. 2017