Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. október 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12Cpr/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816205250
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816205250.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom, v právnej veci žalobcu: Hornonitrianske

bane Prievidza, a.s., so sídlom v Prievidzi, Matice slovenskej 10, IČO: 36 005622, proti žalovanému: Q.
M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. K., o zaplatenie 606,10 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 606,10 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške
5,05 % zo sumy 606,10 eur od 01.02.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 25.4.2016 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia
istiny 606,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 606,10 eur od 1.2.2016

do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že žalovaný bol zamestnancom žalobcu
v čase od 7.4.2015 do 30.11.2015, pričom pracovný pomer s ním bol rozviazaný výpoveďou podľa
§ 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce. V bode 8 článku IX. Pracovnej zmluvy zo dňa 1.4.2015 bolo
stranami dohodnuté, že ak žalovaný nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa
(žalobcu), zamestnávateľ si uplatní v súlade s § 62 ods. 8 zákonníka práce peňažnú náhradu najviac v
sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Dňa
1.4.2015 žalovaný podpísal Dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej dal súhlas, aby žalobca

ako zamestnávateľ vykonal zrážku z jeho mzdy na úhradu pohľadávky žalobcu (zamestnávateľa),
ktorá vznikne v prípade, že zamestnanec nezotrvá v pracovnom pomere podľa výpovednej doby u
zamestnávateľa. Keďže žalovaný prestal dňa 12.10.2015 bezdôvodne chodiť do práce, žalobca s ním
rozviazal pracovný pomer výpoveďou. Žalovaný počas plynutia výpovednej doby nepracoval. Žalobcovi
teda vznikol nárok na peňažnú náhradu podľa ust. § 62 ods. 8 zákonníka práce, ktorá bola písomne
dohodnutávbode8článokIX.pracovnejzmluvy.Výškapeňažnejnáhradyjejedennásobokpriemerného
mesačného zárobku žalovaného, teda 606,10 eur. Žalobca nevykonal zo mzdy žalovaného žiadnu

zrážku zo mzdy z dôvodu práceneschopnosti žalovaného v mesiaci október 2015. Žalovaný bol na
úhradu dlhu v sume 606,10 eur písomne vyzvaný, na výzvu však nereagoval.
2. Žalovaný bol v spore pasívny, súdne zásielky adresované mu na adresu jeho trvalého bydliska
nepreberal. Tieto sa súdu vracali späť neprevzaté v odbernej lehote. Žiadna iná adresa, resp. kontakt
na žalovaného, sa súdu, jemu dostupnými prostriedkami zistiť nepodarila. U žalovaného platí fikcia
doručenia predvolania na pojednávanie, žaloby a príloh, spolu s poučením, dňom 4.10.2017 podľa §
111 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Žalovaný sa na pojednávane nedostavil, neúčasť na ňom neospravedlnil. Súd v zmysle ust. § 180
CSP pojednával v neprítomnosti žalovaného.
4. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím zástupkyne žalobcu, oboznámením s obsahom
písomných dôkazov - pracovnej zmluvy zo dňa 1.4.2015, výpovede zo dňa 16.10.2015, dohody ozrážkach zo mzdy zo dňa 1.4.2015, listami adresovanými žalobcom žalovanému dňa 5.1.2016 a
2.3.2016 a mzdovým listom žalovaného za rok 2015, mal súd zistený tento skutkový stav veci:
5. Na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 1.4.2015 bol žalovaný zamestnancom žalobcu. V článku

IX. bod 8 pracovnej zmluvy sa strany dohodli, že ak žalovaný nezotrvá počas plynutia výpovednej doby
v pracovnom pomere žalobcu, zamestnávateľ (žalobca) si uplatní v súlade s ust. § 62 ods. 8 Zákonníka
práce peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku žalovaného
a dĺžky výpovednej doby.
6. Súčasne s pracovnou zmluvou uzavrel žalovaný so svojím zamestnávateľom, žalobcom aj Dohodu o

zrážkezomzdypodľa§131ods.3Zákonníkapráce,podľaktorejnazákladečlánkuIX.bodu8pracovnej
zmluvy sa žalovaný so žalobcom dohodli, že ak žalovaný nezotrvá podľa plynutia výpovednej doby u
žalobcu, žalobca ako zamestnávateľ si uplatní v súlade s § 62 ods. 8 Zákonníka práce peňažnú náhradu
najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej
doby. Žalovaný v Dohode súčasne dal svoj výslovný súhlas na to, aby zamestnávateľ vykonal zrážku z
jeho mzdy v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku a dĺžky výpovednej doby v súlade

s § 62 ods. 8 Zákonníka práce. Strany sa dohodli, že zrážka zo mzdy bude vykonaná z nevyplatenej
mzdy žalovaného.
7. Dňa 16.10.2015 dal žalobca žalovanému podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce výpoveď
z pracovného pomeru, ktorá výpoveď bola prerokovaná s odborovou organizáciou dňa 16.10.2015,
v súlade s ust. § 74 Zákonníka práce. Výpovedná doba bola jeden mesiac a začala plynúť dňa

nasledujúceho po doručení výpovede žalovanému a skončila uplynutím posledného dňa príslušného
kalendárneho mesiaca. V predmetnej výpovedi bol žalovaný upozornený na to, že počas výpovednej
doby je povinný zotrvať v pracovnom pomere a plniť si všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú z pracovnej
zmluvy a iných pracovno-právnych predpisov, s tým, že v opačnom prípade si bude žalobca uplatňovať
sankciu podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce.

8. Žalobca nevykonal zo mzdy žalovaného žiadnu zrážku z dôvodu práceneschopnosti žalovaného v
mesiaci október 2015. Počas trvania výpovednej doby žalovaný do práce u žalobcu nenastúpil.
9. Z vyjadrenia zástupkyne žalobcu na pojednávaní a z obsahu mzdového listu žalovaného za rok 2015,
mal súd preukázanú výšku žalovanej istiny, ku ktorej dospel žalobca nasledovne: priemerný zárobok
žalovaného 778,19 eur mínus odvody do príslušných fondov 104,27 eur mínus daň z príjmu 67,82 eur.

Suma 606,10 eur predstavuje priemerný čistý mesačný príjem žalovaného u žalobcu.
10. Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby
u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom
priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej
náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

11. Podľa článku IX. bod 8 pracovnej zmluvy uzavretej podľa § 42 a nasl. Zákonníka práce medzi
žalobcom a žalovaným, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa,
zamestnávateľ si uplatní v súlade s ust. § 62 ods. 8 Zákonníka práce peňažnú náhradu najviac v sume,
ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby.
12. Zhodnotiac výsledky dokazovania, dospel súd k právnemu záveru, že nárok žalobcu v konaní

uplatnený je dôvodný. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaný bol v žalovanom období zamestnancom
žalobcu, pričom jeho pracovný pomer skončil výpoveďou. Súčasne s uzavretím pracovnej zmluvy
podpísali strany sporu takisto dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej dal žalovaný súhlas, aby
žalobca ako zamestnávateľ vykonal z jeho mzdy zrážku na úhradu pohľadávky zamestnávateľa pre
prípad, že nezotrvá v pracovnom pomere počas výpovednej doby u žalobcu. Žalovaný nezotrval počas

plynutia výpovednej doby v pracovnom pomere u žalobcu a preto v súlade s článkom IX. bod 8 pracovnej
zmluvyaust.§62ods.8Zákonníkaprácesažalobcavkonanídôvodnedomáhalodžalovanéhonáhrady
vo výške jedno násobku priemerného mesačného zárobku žalovaného a to vo výške 606,10 eur, sumu
ktorú žalobca nezrazil priamo zo mzdy žalovaného z dôvodu práceneschopnosti žalovaného v mesiaci
október 2015.

13. Z vyššie uvedeného dôvodu uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu vo
výške 606,10 eur.
14. Žalovaný bol na úhradu dlhu vyzvaný žalobcom listom zo dňa 5.1.2015 a preto žalobca si dôvodne
v konaní uplatnil aj úroky z omeškania počnúc dňom 1.2.2016, ktoré mu súd priznal v zmysle ust. § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v uplatnenej výške.

15. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol žalobca v celom rozsahu
úspešný a preto súd priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm.

d/ CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí
(označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku
konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v
§ 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.