Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 10, 2011

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 12P/35/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310201771
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Myrtill Vojteková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2011:2310201771.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti

súdu o maloletého S. D., Q.. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante, dieťa rodičov - matky: X. R., Q.. X.X.XXXX, U. E.,
K. XXXX/XX, a otca: F. D., Q.. X.XX.XXXX T. U., W. N., K. W. N., toho času na neznámom mieste, v
konaní zastúpený opatrovníčkou: H.. H. R., zamestnankyňou Okresného súdu Piešťany, o návrhu matky
na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, takto

r o z h o d o l :

Súd dáva matke X. R., Q.. X.X.XXXX súhlas namiesto otca dieťaťa na podanie žiadosti o zmenu
priezviska maloletého S. D., Q.. XX.X.XXXX z terajšieho priezviska "D." na priezvisko "R.".

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.2.2010 sa matka maloletého dieťaťa domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by jej súd udelil namiesto otca dieťaťa súhlas na podanie žiadosti o zmenu
priezviska maloletého S. D.. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý S., ktorý bol zverený do jej osobnej
starostlivosti rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 12P/333/2007 z 15.4.2008, svojho otca vôbec
nepozná, nie je medzi nimi nijaký citový vzťah, nakoľko otec maloletého sa od narodenia nestýka s
dieťaťom, dieťa ho ešte ani nevidelo, je to pre neho cudzí človek, jedine čo ich spája, je priezvisko a

vzhľadom na túto situáciu nemá dieťa dôvod nosiť otcove priezvisko. Rovnako si otec svoju vyživovaciu
povinnosť k dieťaťu dlhodobo neplní a toho času sa zdržiava na neznámom mieste, čomu je už osem
rokov.

Nakoľkootecmaloletéhosatohočasuzdržiavananeznámommiesteanapriekvykonanýmšetreniamsa

súdu nepodarilo zistiť jeho pobyt, súd mu v súlade s § 29 ods. 2 O.s.p. uznesením č. k. 12P/35/2010-18 z
7.9.2010 ustanovil opatrovníka na konanie v osobe H.. H. R., zamestnankyne Okresného súdu Piešťany.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s p. prejednal vec v neprítomnosti opatrovníka otca maloletého
dieťaťa, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho
neprítomnosti a vo veci rozhodol na základe zisteného skutkového stavu vychádzajúceho z vykonaného
dokazovania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa,
prečítaním sa oboznámil s podstatným obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu č. k. 12P/333/2007,rodným listom maloletého dieťaťa, správou kolízneho opatrovníka z 12.5.2010, a na základe takto
vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Maloletý S. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov.

Rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 12P/333/2007-26 zo dňa 15.4.2008 bol maloletý S.
zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa
sumou 1.000,- Sk mesačne, pričom styk otca s maloletým dieťaťom súd upravil tak, že tento zostal

neobmedzený. V čase tohto rozhodovania súd vzhľadom na neznámy pobyt otca dieťaťa ustanovil mu
opatrovníka pre konanie.

Matka maloletého vypočutá na pojednávaní ako účastník konania zotrvala na svojom návrhu v plnom
rozsahuauviedla,žesotcomdieťaťažilivspoločnejdomácnostivzahraničíaždodoby,kýmsanedostal
do väzenia, čo bolo asi pred siedmimi rokmi, pričom ho opustila krátko po narodení maloletého S.. Od

tohto obdobia otec svojho syna nevidel, syn síce vie, že má otca, ale ho nepozná. Otec súdom určené
výživné na dieťa nikdy neplatil. Maloletý S. má toho času 9 rokov, navštevuje 4. ročník základnej školy
v E. a sám prejavil vôľu niesť priezvisko zhodné s priezviskom matky.

Zo správy kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa z 12.5.2010 súd okrem iného zistil, že dňa 7.5.2010

bol vykonaný pohovor s maloletým Leonardom, ktorý uviedol, že vie, že má aj otca, ktorý však s nimi
nebýva, nevie ako otec vyzerá, nakoľko ho videl keď ešte bol veľmi malý a nie je s ním v žiadnom
kontakte. Uviedol, že sa volá „D.“, ale chcel by sa volať „R.“, tak, ako jeho matka. Aj deti v škole sa ho
pýtali, prečo sa volá inak, ako jeho matka. Ak by sa aj naďalej mal volať „D.“, bol by z toho veľmi smutný.

Kolízny opatrovník navrhol návrhu matky vyhovieť, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa, aby nieslo
rovnaké priezvisko ako jeho matka vzhľadom k tomu, že otec oň nejaví žiadny záujem od jeho narodenia
a ani mu neprispieva výživným.

Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku, každý musí mať priezvisko. Štátny občan

Slovenskej republiky po narodení nadobúda spoločné priezvisko rodičov, alebo, ak majú priezviská
rôzne, nadobúda priezvisko jedného z nich určené dohodou pri uzavretí manželstva, 2) prípadne, ak
rodičia nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda priezvisko podľa dohody rodičov.
Dohodou možno určiť iba priezvisko, ktoré v čase, keď k dohode došlo, má jeden z rodičov.

Podľa § 6 ods. 1 zákona 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku, zmenu mena alebo zmenu priezviska
možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného
zreteľa.

Podľa § 8 zákona 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku, zmena mena alebo zmena priezviska maloletého

sa nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom maloletého, alebo s § 4 ods. 2, alebo ak by bola v rozpore
s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym
občanom iného štátu.

Podľa § 11 ods. 3 zákona 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku, žiadosť o zmenu mena alebo zmenu

priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť.
Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne
osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho
rodičov, k žiadosti priloží aj: a) písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom
alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal

získať; b) úmrtný list druhého rodiča, ak zomrel; c) právoplatné rozhodnutie súdu o pozbavení alebo
obmedzení spôsobilosti na právne úkony druhého rodiča, ak bolo takéto rozhodnutie vydané.

Podľa § 176 ods. 1, veta prvá, O.s.p., vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa vo veci samej
rozhoduje rozsudkom o výchove a výžive maloletých detí, o styku rodičov s nimi, o obmedzení alebo

pozbavení rodičovských práv, o schválení dôležitých úkonov maloletého a o záležitostiach, o ktorých sa
rodičia nemôžu dohodnúť.Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich
s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o
správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na

poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého
z rodičov súd.

Na základe zisteného skutkového a právneho stavu súd týmto rozhodnutím nahradil prejav vôle
otca maloletého dieťaťa, ktorým dáva súhlas matke maloletého dieťaťa na podanie žiadosti o zmenu

priezviska maloletého S. z terajšieho priezviska "D.“ na nové priezvisko "R.", nakoľko z vykonaného
dokazovaniavyplynulo,žebiologickýotecsvojhosynapraktickynepozná,nenavštevujeho,neudržiavas
nímžiadenkontaktatodlhodobo,taktiežnajehovýživuvôbecneprispieva,ktoréskutočnostinasvedčujú
absencii akejkoľvek citovej väzby na syna zo strany otca. Taktiež maloletý Leonard nemá k otcovi
vytvorenýcitovývzťah,nepoznáho,asámprejavilvôľuvolaťsapomatke.Otecmaloletéhosazdržujena
neznámom mieste, preto nebolo možné získať jeho súhlas k žiadosti matky o zmenu priezviska dieťaťa.

Priezvisko dieťaťa je podstatnou vecou pri výkone rodičovských práv, a keďže dohoda rodičov nebola
možná vzhľadom na neznámy pobyt otca maloletého dieťaťa, bolo potrebné, aby vo veci rozhodol súd.
Nakoľko otec sa s maloletým dieťaťom dlhodobo nestýkal, nepodieľal sa na jeho výchove, hoci bolo
na ňom, aby s maloletým dieťaťom udržiaval kontakt, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je v súlade s citovanými

ustanoveniami Zákona o rodine a je v záujme maloletého dieťaťa.

Otrováchkonaniasúdrozhodolvsúlades§146ods.lpísm.a)O.s.p.,podľaktoréhožiadenzúčastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie zo strany matky a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa nie je
prípustné, pretože sa účastníci svojho práva podať odvolanie výslovne vzdali po vyhlásení rozsudku
podpisom do zápisnice.

Proti tomuto rozsudku má opatrovník otca maloletého dieťaťa právo podať písomne odvolanie do 15

dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v
Trnave.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.