Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. marec 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/157/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010796
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3818010796.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 20.03.2019 v konaní pred samosudcom JUDr.

Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému J. Q.

r o z h o d o l :

Obžalovaný J. Q., nar. XX. XX. XXXX v Q., trvale bytom X., ulica N. XX/X,

j e v i n n ý, ž e
dňa 05.07.2018 v čase okolo 18: 30 hod. v X. na N. ulici číslo XX, v byte číslo 6, na chodbe pri vstupe do
detskej izby, svoju manželku poškodenú D. Q., nar. XX.XX.XXXX pravou rukou chytil za jej ľavú ruku v
oblasti pod ramenom, tlačil ju a sotil do detskej izby, kde ona spadla chrbtom na zem, čím jej spôsobil

zlomeninu pod hlavičkou ľavej ihlice, pomliaždenie a podkožný krvný výron ľavého ramena a ľavého
predlaktia s dobou narušenia obvyklého spôsobu života v trvaní 5 týždňov,
t e d a
inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe a osobe vyššieho
veku,
t ý m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v

znení neskorších predpisov ( ďalej Tr. zák. ) s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c), písm.
e) Tr. zák. a za to sa

o d s u d z u j e:
Podľa § 156 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j), § 39 ods. 1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody 6
(šesť) mesiacov, výkon, ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená D. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., N. XX/X s

nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočúval obžalovaného, podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku prehral
DVD nahrávku z výsluchu svedkyne poškodenej D. Q. zo dňa 03.12. 2018 o 17.00 hodine. Podľa § 268
ods. 2 Trestného poriadku so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítal znalecký posudok na čísle
listu 26 - 32. Podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil priestupkový spis číslo listu 33 - 37, správy
číslo listu 38 - 43, výpis z evidencie priestupkov číslo listu 44, register trestov číslo listu 45.
Obžalovaný, okrem iného uviedol, že popiera, že by napadol poškodenú, a to úmyselne. Ku skutku

uvádza, že manželka v kúpeľni prala. V byte sa nachádza chodba, ktorou sa ide do detskej izby. Po
ľavej strane je toaleta a kúpeľňa. Dvere na kúpeľni boli otvorené, za nimi bola pred sklonená manželka,
niečo pozerala v práčke. Keď chcel zavrieť dvere na kúpeľni, nevediac, že za dverami je manželka, túto
buchol dverami. Manželka hneď hystericky vyskočila, čo si to dovoľuje. Povedal jej, že ju nemohol vidieť,keďže reagovala hystericky, tak chytil manželku za ruku, bola to ľavá ruka, nad lakťom, chcel ju dostať
za tie dvere, aby povedala či ho vidí. Manželka sa bránila, tlačil ju za dvere, nakoniec sa dostala za
dvere, nevie ako, ustúpila. Na dverách izby majú len takú lištu, v izbe majú plávajúcu podlahu. Manželka,

ako cúvala, myslí si, že bola bosá, zachytila sa o tú lištu a padla. Nemal vôbec úmysel manželke ublížiť.
Na otázku prokurátora v akej pozícii bol či stál pred manželkou alebo ju ťahal uviedol, že stál pred
manželkou čelom. Je pravdou, že túto tlačil dozadu, cúvala. Na otázku, prečo, keď manželku držal túto
nezachytil, keď mala padnúť dozadu uviedol, že potom ju pustil. Robila krik, povedal si nech si robí čo
chce. Keď manželka spadla do detskej izby narazila do nábytku. Manželka potom začala kričať, že ju

niečo boli, zdvihol ju. Manželka potom zavolala susedu, že ju bolí noha. Na otázku ako mohla zakopnúť
manželka o prechodovú lištu, ktorá má možno pol centimetra a navyše uviedol, že bola bosá uviedol, že
tá lišta prevyšuje podlahu. Na otázku samosudcu aké zdravotné problémy má manželka, ktorá má vyše
70 rokov uviedol, že má problémy s pohybom. Všetky veci si ukladá do takej výšky aby mala k nim ľahký
prístup. Na otázku samosudcu, že podľa poškodenej - manželky má byť v poslednej dobe agresívny
uviedol, že nemá k tomu čo dodať. Na ďalšiu otázku uviedol, že v čase skutku mohol byť medzi nimi

váhový rozdiel 20 kilogramov, on mohol mať do 90 kilo. Na otázku prokurátora, prečo reagoval tak
agresívne na bežnú vec, ktorá sa stane v domácnosti uviedol, že to je na dlhé rozprávanie. Súvisí to
s tým, že v posledných desiatich rokoch ho manželka ako sopliaka neustále napomínala.
Svedkyňa Q. vo výpovedi v prípravnom konaní dňa 03.12.2018 o 17:00 hodine, ktorá bola podľa § 270
ods. 2 Trestného poriadku prehratá na hlavnom pojednávaní, okrem iného uviedla, že dňa 05.07.2018

v čase okolo osemnástej hodiny umývala psa v kúpeľni. Obžalovaný chcel ísť do kúpeľne,
povedala mu, že čo sa tam tlačí. Odišiel do predsiene, ona tiež. Obžalovaný zrazu k nej priskočil, chytil
ju spredu za obidve ruky natlačil ju do detskej izby, kde boli otvorené dvere. Vlastne cúvala a on ju tam
sotil. Stratila rovnováhu, spadla do detskej izby na gauč. Nemohla sa zdvihnúť, strašne ju bolela ľavá
noha. Obžalovanému povedala, aby ju zdvihol, že sa nemôže postaviť. Celú noc nespala pre bolesti

nohy, mala obavu, že obžalovaný príde do izby a fyzicky ju napadne. Na druhý deň išla k svojej
lekárke, táto ju poslala na chirurgiu do nemocnice v Handlovej. Absolvovala vyšetrenie röntgenom Bolo
zistené, že má zlomenú ihlicu. Na otázku uviedla, že manžel ju napadol, sotil, preto, že mu povedala
prečo sa tlačí do kúpeľne. Spolužitie s obžalovaným bolo normálne, keď sa zobrali, po narodení prvého
syna v roku 1970 zistila, že je príšerný nervák. Do tohto incidentu ju fyzicky nenapadol. Je pravdou, že

sa medzi sebou hádali. Nadáva jej do špín, v činžiaku sa s ním nikto nebaví. Obžalovaný stále tvrdí,
že ju nesotil, že sa potkla. Z obžalovaného má strach, keď sa nahnevá húka, hovorí aby sa pozrela na
seba, strašne klame.
Na čísle listu 26 - 32 sa nachádza znalecký posudok MUDr. P.. Znalec skonštatoval, že poškodená
utrpela dňa 05.07.2018 po napadnutí páchateľom zlomeninu pod hlavičkou ľavej ihlice, pomliaždenie a

podkožný krvný výron ľavého ramena a ľavého predlaktia. Zlomenina ľavej ihlice vznikla pádom na tvrdú
podložku, podľa znalca mohla vzniknúť po sotení. Pomliaždenie a podkožný krvný výron v oblasti ľavej
hornej končatiny vznikli mliaždením prstami páchateľa. Mechanizmus vzniku zranení podľa tvrdenia
poškodenej je vieryhodný. Podľa znalca nie je vylúčená ani verzia páchateľa, že poškodená potom ako
ju zatláčal zakopla o prah dverí a spadla. Podľa znalca zlomenina ihlice bola lokalizovaná v hornej časti

pod hlavičkou, bola jemná bez posunu, nevyžiadala si fixáciu sadrou alebo ortézou. Doba liečenia a
narušenie obvyklého spôsobu života bola 5 týždňov.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že
bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku,
čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a)

Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona, pretože
inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe a osobe vyššieho
veku. Aj, keď obžalovaný na hlavnom pojednávaní, tak isto ako v prípravnom konaní poprel spáchanie
trestnej činnosti, úmysel spôsobiť poškodenej ublíženia na zdraví, podľa názoru súdu bolo preukázané
vykonaným dokazovaním, že svojej manželke, ktorá sa považuje za blízku osobu v zmysle § 139 ods.

1 písm. c) Trestného zákona a zároveň osobe vyššieho veku v zmysle § 139 ods. 1 písm. e) Trestného
zákona, úmyselne ublížil na zdraví. Z trestnej činnosti je usvedčovaný výpoveďou poškodenej, závermi
znaleckého posudku, nepriamo aj ďalšími dôkazmi, ktoré boli zabezpečené v prípravnom konaní a tvoria
súčasť vyšetrovacieho spisu. Obžalovaný aj poškodená podobným spôsobom popísali mechanizmus
vzniku zranení poškodenej pričom znalec nevylúčil ani verziu obžalovaného, ani verziu poškodenej ako

možnú verziu vzniku zranení poškodenej. Poškodená vo výpovedi v prípravnom konaní jednoznačne
tvrdila, že obžalovaný počas konfliktu ju sotil do detskej izby spadla na gauč a takýmto spôsobom jej
boli spôsobené obžalovaným zranenia. Podľa verzie obžalovaného síce tlačil poškodenú dozadu. K
pádu poškodenej však došlo z dôvodu toho, že sa potkla o prah dverí do detskej izby. Súd nepovažujetúto verziu, ktorú obžalovaný uviedol na pojednávaní za pravdivú aj napriek záverom znalca, pretože
obžalovaný na hlavnom pojednávaní potvrdil, že dvere do detskej izby nemajú klasický prah, je tam
len lišta aká sa používa pri plávajúcej podlahe a navyše uviedol, že poškodená v tej dobe nemala

obuté žiadne papuče, bola bosá. Z uvedeného vyplýva podľa názoru súdu, že pádu poškodenej do
detskejizbymuselopredchádzaťsotenieobžalovanéhodopoškodenej,ktorézrejmemuselbyťpomerne
intenzívne. V takom prípade je možné hovoriť, že obžalovaný spôsobil ublíženie na zdraví poškodenej
minimálne formou nepriameho úmyslu v zmysle § 15 písm. b) Trestného zákona (páchateľ vedel, že
svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým

uzrozumený). V súvislosti s tým poukazuje súd na tú skutočnosť, že obžalovaný mal v prípade
poškodenej, svojej manželky vedomosť, že sa jedná o staršiu osobu, v čase skutku mala 70 rokov,
slabšie sa pohybovala (toto obžalovaný uviedol na hlavnom pojednávaní), preto obžalovaný vedel, že
v prípade sotenie do manželky môže tejto spôsobiť ublíženie na zdraví, zrejme bol s tým uzrozumený,
keďže na hlavnom pojednávaní uviedol, že ,,si povedal, že nech si robí čo chce". V súvislosti s tým
poukazuje súd na tú skutočnosť, že obžalovaný, podľa vyjadrenia poškodenej je nervóznej povahy, na

strane druhej obžalovaný uviedol, že v posledných desiatich rokoch poškodená má tendenciu tohto
komandovať. Je zrejmé, že nervózne rodinné prostredie sa podieľalo na tom, že konaním obžalovaného
bola poškodenej spôsobená ujma na zdraví, ublíženie na zdraví s dobou narušenia obvyklého spôsobu
života, podľa znaleckého posudku 5 týždňov. Vzhľadom na konštatované skutočnosti, bolo rozhodnuté
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný ako vyplýva z registra trestov bol doteraz 1 krát súdne trestaný, v roku 1966, v súvislosti s
týmto odsúdením sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený. Nebol postihnutý v priestupkovom konaní.
Správa z miesta bydliska žiadne bližšie skutočnosti neuvádza. Nebol riešený v súvislosti s nejakým
priestupkom alebo sťažnosťou.
Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní

druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. Berúc do úvahy tieto skutočnosti rozhodujúce pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd uložil obžalovanému s prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri existencii
jednej poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona (viedol pred spáchaním trestného

činu riadny život), za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody pod
dolnú hranicu základnej trestnej sadzby v trvaní 6 mesiacov, výkon tohto trestu súd podmienečne
odložil obžalovanému na skúšobnú dobu na dolnej hranici zákonného rozpätia v trvaní 12 mesiacov.
Pri ukladaní trestu pod dolnú hranicu základnej trestnej sadzby, za použitia ustanovenia § 39 ods. 1
Trestného zákona, súd zvážil, že vzhľadom na okolnosti prípadu (rodinný konflikt dlhoročných manželov)

a tiež vzhľadom na pomery páchateľa (obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu prakticky
celý život riadny život), by bolo uloženie trestu odňatia slobody v rozpätí 1 rok - 3 roky neprimerane
prísny trest a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj uloženie trestu kratšieho trvania, čo
súd aj urobil. Takto uložený trest podľa názoru súdu dostatočne vystihuje spoločenskú nebezpečnosť
konania obžalovaného, ide o trest primeraný z hľadiska všeobecnej prevencie pred páchaním trestnej

činnosti. Je potrebné aby obžalovaný počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia žil riadnym
životom, nedopustil sa žiadnej úmyselnej trestnej činnosti, priestupku, priestupkov, mal by sa snažiť
aby nedochádzalo k ďalším sporom s manželkou. V opačnom prípade by hrozilo, že by mohol vykonať
podmienečný trest. Súd zároveň, v rámci adhézneho konania, poškodenú D. Q. s nárokom na náhradu
škody odkázal na civilný proces, pretože podľa výsledkov dokazovania nie je podklad na vyslovenie

povinnosti na náhradu škody, na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať
ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a toto by trestné stíhanie predĺžilo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.