Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. máj 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/187/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112220114
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8112220114.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
advokátska kancelária, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: L. R., M.. XX.X.XXXX, XXX
XX W. XX, o zaplatenie 999,48 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 2.7.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
sumu 999,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 755,21 Eur od 29.6.2011

do zaplatenia a náhradou trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 28.6.2011
medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku
voči žalovanému. Uviedol, že postupca a žalovaný uzatvorili dňa 7.9.2005 zmluvu č. XXXXXXXXX,
ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Na základe uvedenej zmluvy Slovenská
sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky (pozn. súdu: ktorých výšku žalobca

neuviedol). Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov,
podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo
všeobecných obchodných podmienkach. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil v stanovených termínoch
splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného
na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 999,48 Eur, ktorá
pozostávala z istiny 755,21 Eur, riadneho úroku 113,24 Eur a úroku z omeškania 131,03 Eur v súlade s
prílohoukzmluveopostúpení,kdepostupcaSlovenskásporiteľňa,a.s.deklaruje,ževýškaašpecifikácia

pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu
dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalobca tvrdil, že žalovaný uznal vyššie uvedený záväzok v
dohode o uznaní záväzku, a že žalovaný zároveň uznal aj náklady inkasného konania, ktoré si v tomto
konaní neuplatňuje. Uviedol, že dlžná suma pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 755,21 Eur
(ktorú vymedzil ako „rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na
istinu“), z riadneho úroku vo výške 113,24 Eur (ktorý vymedzil ako „rozdiel medzi postúpenými riadnymi
úrokmi a platbami započítanými na tieto úroky“) a z úroku z omeškania vo výške 131,03 Eur (ktorý

vymedzil ako „rozdiel medzi postúpenými úrokmi z omeškania a platbami započítanými na tieto úroky“).

5. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, hoci jej to súd pri príprave pojednávania uznesením podľa
§ 114 ods. 3 O.s.p. uložil a žaloba s prílohami jej bola riadne doručená.6. Do konania na podporu žalovaného vstúpilo (počas účinnosti pôvodnej procesnoprávnej úpravy podľa
zákona č. 99/1963 Zb.) ako vedľajší účastník na jeho strane Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS

(ktorého účasť v konaní po účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. však už zase medzičasom zanikla),
ktorý vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žaloba má minimálnu výpovednú hodnotu, pretože
z nej nie je možné zistiť špecifikáciu pohľadávky, ktorej sa žalobca domáha. Ďalej vzniesol námietku
premlčania a výhrady k uznaniu premlčaného záväzku. K dohode o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku uviedol, že je to formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka a dlžník nemal

žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej obsah, a možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný
prejav vôle zodpovedá jej obsahu. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane
„skryté“ do dohody o splátkach v bode 3, pričom malo byť súčasťou uznania záväzku v bode 2
dohody. Vyslovil názor, že takto predformulovaná dohoda nemôže byť pre priemerného spotrebiteľa
zrozumiteľná a určitá. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy

dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného
záväzku spotrebiteľa. Podpisom formulárovej dohody si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie, čo
je v rozpore s ust. § 54 ods. 1 OZ. Okolnosti, za ktorých žalobca uzatvára so spotrebiteľmi formulárové
dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je podľa neho potrebné považovať za nekalú
obchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. Dohoda je dlžníkovi predkladaná na podpis

s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach dlhu, pričom spotrebiteľ ani len netušil význam toho,
čo podpisuje. Namietal, že nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití
nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Dohodou sa dodatočne
upravujú práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je nutné považovať dohodu za dodatok k
predbežne formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej zmluve, z ktorej žalobca odvodzuje

svoj právny nárok. Dohoda, ako právny úkon, je pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými
mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva neplatná.

7.Navýzvusúdunabližšiušpecifikáciužalovanejpohľadávkyžalobcasúduvodpovedizodňa7.11.2012
zaslal iba listinu so zoznamom transakcií označenú ako platobná história odporcu, a na ďalšiu výzvu

súdu v podaní zo dňa 13.5.2013 uviedol, že istina vo výške 755,21 Eur pozostáva z neuhradeného
úveru, z poplatkov a zo zmluvných úrokov s tým, že žalovaný dňa 7.9.2005 čerpal peňažné prostriedky
v celkovej výške 673,84 Eur a z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 695,44 Eur (pozn.
súdu: neuviedol kedy a v akej výške - čo by mohlo mať vplyv na výpočet úrokov) k čomu len poukázal na
platobnú históriu žalovaného s tým, že poplatky za správu účtu a poplatky za upomienky sú označené v

platobnej histórii, a že zmluvné úroky sú v platobnej histórii vyčíslené „za príslušné obdobie“ (pozn. súdu:
ktoré neuviedol) a špecifikoval len ich výpočet (príkladmo) ku dňu 30.9.2005, 31.10.2005 a 30.11.2005.
Podľa tohto podania zmluvný úrok za jednotlivé mesiace počítal podľa vzorca: výška poskytnutého úveru
mínus úhrady odporcu * 17,3 % (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie)/360 (počet dní v roku)
* X (počet dní príslušného obdobia, t.j. do dátumu úhrady) + výška poskytnutého úveru mínus úhrady

odporcu * 17,3 % (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie)/360 (počet dní v roku) * X (počet dní
príslušného obdobia, t.j. do konca príslušného obdobia) s tým, že „vyššie uvedeným spôsobom bol úrok
vyčíslený za každý mesiac tak, ako je to uvedené v platobnej histórii“. K vyjadreniu vedľajšieho účastníka
sa osobitne nevyjadril.

8. Písomným podaním zo dňa 23.7.2013 žalobca následne žalobu upravil a čom rozhodol súd obsadený
predchádzajúcim zákonným sudcom uznesením č.k. 13C/187/2012 - 91 tak, že konanie v časti o
zaplatenie sumy 572,60 Eur s príslušenstvom zastavil a pripustil zmenu žaloby v časti úrokov z
omeškania. Následne súd rozsudkom č.k. 13C/187/2012 - 101 zo dňa 11.11.2013 žalobe (vo zvyšku)
vyhovel vychádzajúc zo splátok splatných od 20.10.2008 do 20.8.2010 (v celkovej výške 426,88 Eur) a

4 ročnej premlčacej doby s tým, že eventuálne nesprávna RPMN nemá za následok bezúročnosť alebo
bezpoplatkovoť úveru, pretože zmluva bola uzavretá v čase, kedy ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001
Z.z. (s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru) ešte tento údaj nevyžadovalo.

9. Krajský súd v Prešove na základe odvolania vedľajšieho účastníka uznesením č.k. 17Co/22/2014

- 147 zo dňa 10.4.2014 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na
ďalšie konanie. Vychádzal z toho, že vzhľadom na to, že ide o vzťah spotrebiteľský, aplikujú sa naň
ustanovenia o premlčaní upravené v Občianskom zákonníku, a je tak potrebné aplikovať všeobecnú
3-rocnú premlčaciu dobu podľa § 101 Občianskeho zákonníka, a teda nepremlčanými sú len splátkyúveru splatné po 2.7.2009. Za nesprávne označil odvolací súd taktiež konštatovanie predchádzajúceho
sudcu, že aj v prípade pravdivosti tvrdenia, že v zmluve nie je správne uvedená RPMN, by to nemalo za
následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, pretože to zákon v čase uzavretia zmluvy nevyžadoval

(odvolací súd poukázal na § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere 7.9.2005) a uložil súdu posúdiť, či sa úver má považovať za bezúročný a bez poplatkov, a vo
veci opätovne rozhodnúť.

10. Po zmene zákonného sudcu (po zmene v obsadení súdu) sa tak súd vecou zaoberal opätovne,

a keďže v danom prípade hodnota sporu bez príslušenstva (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka)
neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“), súd vec v súlade s ust. § 297 CSP prejednal bez
nariadenia pojednávania.

11. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť

skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení (dôkazná povinnosť). Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy.

12. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.

Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj

tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

13. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno
tvrdenia), je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový

stav aplikovať.

14. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania.

15. Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

16. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

17. Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinami, a na základe zhodných (resp.
nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový

stav:

18.Súdsavovecioboznámilsožalobouavykonaldokazovanievšetkýmipredloženýmilistinami,ktorých
odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (§ 204 CSP), a na základe zhodných (resp.
nepopretých) tvrdení rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1, § 151 a § 186 ods. 2 CSP) a vykonaných

dôkazov zistil tento skutkový stav:

19. Dňa 7.9.2005 uzatvoril právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka so
žalovaným ako dlžníkom písomnú zmluvu o splátkovom úvere č. 503494858. Podľa článku I. predmetom
tejto zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok

dohodnutých v tejto zmluve o úvere. Dlžník sa v nej zaviazal za dohodnutých podmienok poskytnutý
úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve. Medzi základným
podmienkami bolo uvedené: výška úveru 20.300,- Sk, druh úveru: MINIúver do 10 minút, úroková
sadzba: 17,30% p.a. pevná do konečnej splatnosti, poplatok za správu úveru: 50 Sk/mesačne, výškasplátok 559,- Sk, periodicita splátok: mesačne, k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky: 20.9.2005,
konečná splatnosť úveru: 20.8.2010, splatnosť úrokov: v posledný deň kalendárneho mesiaca. Spôsob
počítania zmluvných úrokov, teda spôsob uplatňovania úrokovej sadzby úveru, a to ako a z akej

sumy sa uplatňuje, prípadne že dohodnuté úroky sa pripočítavajú k úveru a podľa dohody zmluvných
strán sa stávajú súčasťou poskytnutých peňažných prostriedkov a úročenej pohľadávky - z platobnej
histórie vyplývajúce „zaúčtovanie s kapitalizáciou“ (t.j. povinnosť platiť úroky z úrokov, tzv. anatocizmus)
zo zmluvy nevyplýva. V zmluve je v čl. II bod 3. ešte uvedené, že všetky právne vzťahy vyslovene
neupravené v úverovej zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami úverových podmienok,

všeobecných obchodných podmienok, obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v
tom poradí. Určité a zrozumiteľné stanovenie úpravy (resp. odkaz na úpravu) nejakej ďalšej konkrétnej
(určitej) časti obsahu zmluvy odkazom na úverové podmienky alebo všeobecné obchodné podmienky
(napr. že úročenie - uplatňovanie úrokovej sadzby, spôsob započítavania úhrad, prípadne povinnosť
platiť poplatky upravujú všeobecné obchodné podmienky) zo zmluvy nevyplýva.

20. Žalobcom predložené všeobecné obchodné podmienky nie sú nikým (a teda ani žalovaným)
podpísané. Úverové podmienky predložené neboli.

21. Podľa oznámenia Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 18.7.2011 adresovaného žalovanej a zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2011 Slovenská sporiteľňa a.s. pohľadávku z vyššie uvedenej

úverovej zmluvy postúpila na žalobcu.

22.Zfotokópiedohodyouzavretísplátkovéhokalendáraauznanízáväzkuaznespochybnenýchtvrdení
žalobcu vyplýva, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník podpísali dňa 18.10.2011 v W. (v mieste
bydliska žalovanej) - po doplnení žalobcom vopred pripraveného formulára - vyššie označenú dohodu.

Pred podpisom tejto vopred predformulovanej dohody do pripraveného tlačiva rukou doplnili iba údaje
o žalovanej, identifikačné údaje o zmluve uzatvorenej s pôvodným veriteľom (Slovenská sporiteľňa
a.s., číslo zmluvy XXXXXXXXX, zo dňa 7.9.2005) a údaj o výške sumy 755,21 Eur do predtlačeného
vyhlásenia, že dlžná suma pozostáva z istiny v tejto výške. V tejto vopred predformulovanej dohode v
časti 2. označenej ako uznanie záväzku je uvedené, že osoby uvedené v bode 1.2 (dlžník) uznávajú čo

do právneho dôvodu (?) a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s
pôvodným veriteľom. Dôvod dlhu voči veriteľovi (žalobcovi) - t.j. dôvod pohľadávky žalobcu, napr. zmena
v osobe veriteľa a jej dôvod - v dohode uvedený nie je. Ďalej je uvedené, že dlžná suma pozostáva z
istiny vo výške ako bola doplnená (755,21 Eur), nákladov na inkasné konanie vo výške 149,92 Eur a
príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy. Čo sa rozumie tzv. istinou vo výške 755,21 Eur, resp. dôvod

tohto dlhu (i s poukazom na to, že predmetom úverovej zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom bolo
poskytnutie úveru vo výške 20.300,- Sk, t.j. 673,84 Eur) z dohody zrejmé nie je.

23. V ďalšom texte tejto dohody v časti 3. označenej ako forma splatenia záväzku je v bode 3.1 uvedené,
že osoby uvedené v bode 1.2 (dlžník) sa zaväzujú splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných

splátkach s výškou splátky: (neuvedené), dátumom splátky 4. deň v mesiaci a dátumom prvej splátky
4.11.2011. Ďalej je v tomto bode uvedené, že osoby uvedené v bode 1.2 (dlžník) sa zaväzujú k úhrade
príslušenstva pohľadávky vyplývajúceho zo zmluvy a narastajúcich úrokov z omeškania počas splácania
s tým, že im bude bez odkladu vyhotovený a zaslaný splátkový kalendár s podrobným rozpisom splátok,
a zároveň berú na vedomie, že zaslanie tohto splátkového kalendára je len pre informačné účely a nemá

vplyv na platnosť tejto dohody. V závere tohto bodu je (v žalobcom vopred pripravenej predformulovanej
časti) uvedené, že osoby uvedené v bode 1.2 (dlžník) vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu
a jeho následkoch. Vzhľadom na uvedenú formuláciu, jej umiestnenie v bode 3.1 k textu o záväzku
k úhrade príslušenstva pohľadávky a narastajúcich úrokov z omeškania, a nedostatok špecifikácie
premlčaného dlhu však to, čo sa tým má na mysli - či všeobecná vedomosť o inštitúte premlčania dlhu,

alebo vedomosť o premlčaní (v tomto bode uvedeného) záväzku k úhrade príslušenstva pohľadávky
vyplývajúcehozozmluvy,resp.určiteazrozumiteľnevedomosťopremlčanínejakéhokonkrétnehoiného
dlhu alebo jeho časti - z tejto písomnej dohody zrejmé nie je.

24. Podľa § 558 zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo aj „OZ“) ak niekto uzná

písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.
Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho
premlčaní.25. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

26. Podľa § 110 ods. 1 veta druhá OZ ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa
za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie
premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

27. Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv

alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

28. Podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

29. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

30. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. Žalobca svoje právo odvodzuje zrejme jednak z uznania dlhu a súčasne z postúpenej pohľadávky
zo zmluvy o splátkovom úvere. Predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
však nemá účinky platného uznania dlhu, teda nepreukazuje existenciu konkrétneho dlhu určeného čo
do dôvodu aj výšky, a súčasne ani prerušenie plynutia a predĺženie premlčacej doby.

32. Z obsahového hľadiska termínu uznanie záväzku bez akýchkoľvek pochybností zodpovedá termín
uznanie dlhu. V zmysle ust. § 558 OZ je pritom uznanie dlhu nepochybne jednostranný právny úkon,
ktorým dlžník písomne uznáva, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, a ktorý preto pre svoju
platnosť, podobne ako iné právne úkony, musí byť prejavom vôle (teda vyjadrením vôle) konajúceho

(ktorá by preto mala byť daná) smerujúcej k určitému a zrozumiteľnému uznaniu povinnosti zaplatiť
nejaký svoj konkrétny dlh určený čo do dôvodu aj výšky (teda k vzniku tých a práv a povinností, ktoré
právne predpisy s takýmto prejavom spájajú). Pri premlčanom dlhu sa zároveň vyžaduje, aby ten, kto
dlh uznal, súčasne vedel o jeho premlčaní. Iba naplnenie všetkých týchto predpokladov zakladá právnu
domnienku existencie, resp. trvania dlhu v čase jeho uznania podľa § 558 OZ, a na druhej strane

tomu zodpovedajúce právo na zaplatenie uznaného dlhu. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh
nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval. V takom prípade ale dôkazné bremeno (vyvrátenie
právnej domnienky) zaťažuje jeho.

33. V danom prípade predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nemá

všetky náležitosti platného uznania dlhu, a to z viacerých aspektov.

34. Uznanie záväzku v nej je predovšetkým neurčité a v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ preto neplatné.
V predloženej dohode totiž, okrem odkazu na zmluvu uzavretú s pôvodným veriteľom, nie je uvedený
žiadny dostatočne určitý dôvod dlhu žalovaného voči žalobcovi určujúci zároveň aj jeho výšku (napr.

povinnosť nahradiť škodu, zaplatiť kúpnu cenu alebo jej časť, vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky,
zaplatiť úroky a pod.). V tejto súvislosti súd pripomína, že iba jednoduchý odkaz na zmluvu (a to dokonca
uzavretú len s pôvodným veriteľom, bez určenia právneho dôvodu dlhu voči žalobcovi) z ktorej mal
dlh všeobecne vzniknúť, nepochybne nie je (minimálne dostatočne konkrétnym a určitým) určením
dôvodu dlhu, ale len odkazom na právny úkon smerujúci nanajvýš k vzniku práv a povinností (záväzkov)

v ňom vymedzených, a právnym dôvodom dlhu (ak by z tohto právneho úkonu po naplnení ďalších
predpokladov vznikol) by bola napr. povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar, povinnosť poskytnúť
resp. vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, úroky, poplatky a
podobne. Okrem toho je zrejmé, že odkaz na zmluvu s pôvodným veriteľom bez ďalšieho nevyjadruje
dôvod dlhu voči inému veriteľovi. Žalobca teda nepreukázal, že by žalovaný písomne uznal, že zaplatí

dlh určený čo do právneho dôvodu a jeho výšky. Určitý prejav vôle žalovanej, že zaplatí žalobcovi svoj
dlh určený voči nemu čo do konkrétneho právneho dôvodu a výšky z dohody nevyplýva.35. Okrem určitosti uznania dlhu (prejavu vôle) je pritom pochybná aj k tomu smerujúca vedomostná
resp. vôľová zložka, teda samotná vôľa žalovanej. Z predloženej vopred formulovanej dohody je
totiž zrejmé, že táto bola pripravená žalobcom. Dohoda je pritom prioritne v záhlaví označená ako

dohoda o uzavretí splátkového kalendára, a vzhľadom na to, že uznanie záväzku dlžníka voči veriteľovi
(dokonca bez výslovného uznania že zaplatí - porovnaj znenie § 558 OZ) je v tejto dohode súčasťou
zloženého neprehľadného právneho úkonu (zahŕňajúceho aj neurčitú dohodu o neurčených mesačných
splátkach, o rozhodcovskej doložke a o súhlase so spracovaním osobných údajov), a skutočnosť, že
hore popísané neurčité uznanie záväzku je v jednej časti dohody, a všeobecne formulovaná vedomosť

dlžníka o premlčaní dlhu (predformulovaná žalobcom, bez vymedzenia premlčanej časti) je neprehľadne
zakomponovaná v inom odseku tejto dohody, ako i s poukazom na to, že žalobca žalovanú (za účelom
podpísania tejto dohody) zrejme sám vyhľadal v jej domácnosti (s nepochybným zámerom aktívneho
vymáhania,resp.vyžadovaniaokamžitejúhradydlhu)vyvolávapochybnostioriadnejaúplnejvedomosti
žalovanej o obsahu tohto právneho úkonu (či už pre omyl skutkový alebo právny) a jej vôli uznať,
že zaplatí svoj (v tom čase už aj nepochybne čiastočne premlčaný) dlh. V realite praktického života

je totiž nepravdepodobné, aby dlžník bez akejkoľvek výhody (či už napr. čiastočného odpustenia
dlhu, navýšenia úveru, alebo predĺženia splatnosti vo forme nových konkrétnych splátok - ktoré neboli
dojednané) s plním vedomím podpísal uznanie záväzku, ktorý už bol v tom čase v časti splátok dokonca
premlčaný, a žiadnu logickú úvahu v tomto smere neponúkol ani žalobca. Vzhľadom na uvedené mal
súd za to, že žalobcom predložené uznanie dlhu bolo nie len že neurčité, ale pre nedostatok vedomosti

a k tomu smerujúcej vôle nebolo zo strany žalovaného ani dané, preto nemá žiadne právne účinky.

36. Navyše ak žalobca svoje právo odvodzuje z pohľadávky veriteľa zo zmluvy o splátkovom úvere
postúpenej mu od jeho právneho predchodcu, ktorá v čase jej uzavretia bola zmluvou o spotrebiteľskom
úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v tom čase (ďalej

len „ZoSU“), a po postúpení pohľadávky tak žalobca v zmysle ust. § 524 OZ vstúpil do právneho
vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy na miesto pôvodného veriteľa a stal sa veriteľom namiesto neho,
jeho právny vzťah so žalovanou je potrebné posudzovať aj podľa ustanovení spotrebiteľského práva.
V tejto súvislosti síce platí, že vznik resp. založenie právnych vzťahov a nároky z nich vzniknuté sa
posudzujú podľa predpisov účinných v čase ich vzniku, avšak na zmenu v obsahu záväzkov (ktorou

dohoda o možnosti splácať záväzok v splátkach, ktorou podľa žalobcu dochádza k zmene v spôsobe
plnenia záväzku, nepochybne je) sa vzťahujú ustanovenia právnych predpisov účinných v čase ich
zmeny, vrátane v tom čase účinných predpisov na ochranu spotrebiteľa. Tieto ustanovenia teda treba
aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, resp. ju menia
a dopĺňajú, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. Podľa týchto ustanovení pritom okolnosti, spôsob

uzavretia, obsah a účel predloženej dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku súd
hodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá je v zmysle ust. § 7 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa v znení účinnom v čase jej podpisu (ďalej len „ZoOS“) zakázaná, a z nej odvodzovanému
právu preto v zmysle § 3 ods. 1 OZ nemožno priznať súdnu ochranu.

37. Podľa § 2 písm. p) ZoOS obchodnou praktikou konanie, opomenutie konania, spôsob správania
alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo
spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi.

38. Podľa § 7 ods. 2 ZoOS obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami

odbornej starostlivosti (pričom odbornou starostlivosťou je úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti,
ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca
čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti -
§ 2 písm. u) ZoOS), a b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie
priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému

je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú
skupinu spotrebiteľov (pričom podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa je využitie
obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri
dostatku informácií inak neurobil - § 2 písm. r) ZoOS).

39. Podľa § 7 ods. 4 ZoOS Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé
opomenutiekonaniapodľa§8,pričompodľa§8ods.3ZoOSobchodnápraktikasapovažujezaklamlivú,
ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný
spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil

40. Podľa § 4 ods. 6 ZoOS ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a
obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale
nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V
pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je
predmetom kontroly orgánu dozoru.

41. Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase podpísania dohody o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

42. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

43. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

44. Skutočnosti, že predmetná dohoda (v rozpore s vyššie definovanou požiadavkou odbornej
starostlivosti ako osobitnej schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi pri

konaní vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi): 1. bola podľa svojho označenia predkladaná prioritne
ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára, 2. bola pripravená vopred žalobcom a predkladaná
žalovanému v jeho domácnosti len krátko pre jej podpisom bez jeho možnosti ovplyvniť jej obsah, a
najmä 3. bola pripravená a predložená spotrebiteľovi bez jasného a preukázateľného vysvetlenia celého
jej účelu a významu, 4. bola naformulovaná neprehľadne so zakomponovaním vedomosti o premlčaní

dlhu na inom mieste než bolo vyhlásenie o uznaní záväzku, a 5. bola formulovaná bez jednoznačne
uvedeného uznania dlhu so záväzkom (vyhlásením) žalovaného že zaplatí žalobcovi dlh určený voči
nemu čo do základu a výšky, súd hodnotí ako konanie, opomenutie vysvetlenia a spôsob vyjadrovania
(obchodnú praktiku) v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, ktorá zároveň nepochybne mohla
obmedziť schopnosť spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácii inak neurobil, teda

ako nekalú obchodnú praktiku. Okrem toho uznanie premlčaného dlhu zo strany spotrebiteľa znamená
nepochybne aj zhoršenie jeho zmluvného postavenia, a porušuje tak aj zákaz vyplývajúci z ust. § 54
ods. 1 OZ, a dohoda o uznaní dlhu je tak aj z tohto dôvodu neplatná.

45. Súd tiež pripomína, že uznať možno len existujúci dlh, čo napokon súvisí aj sekundárnym

uplatňovaním nároku priamo z postúpenej pohľadávky zo zmluvy o úvere. 46. Podľa § 92 ods. 8
zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou

zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

47. Postúpenie pohľadávky je vo všeobecnosti upravené v ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Postúpenie pohľadávky bankou má však osobitnú zákonnú úpravu, a z citovaného ustanovenia je
zrejmé, že banka, ktorou je aj Slovenská sporiteľňa, a.s. od ktorej žalobca odvodzuje svoje právo v tomtokonaní,môžesvojupohľadávkuzodpovedajúcupeňažnémuzáväzkuklientaajbezjehosúhlasupostúpiť
inej osobe len ak je jej klient napriek písomnej výzve banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v
omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku. Platné postúpenie peňažnej pohľadávky

banky teda predpokladá, že klient je v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku,
a súčasne že bol na úhradu bankou písomne vyzvaný, a že toto omeškanie so splnením čo len časti
jeho peňažného záväzku aj napriek písomnej výzve banky trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní. V danom prípade ale predchádzajúca písomná výzva banky a aj napriek tejto výzve nepretržité
dlhšie ako 90 kalendárnych dní trvajúce omeškanie klienta (žalovaného) so splnením jeho peňažného

záväzku pred postúpením pohľadávky preukázané nebolo. Inými slovami, z nespochybnených tvrdení
žalobcu je síce zrejmé, že žalovaná je v omeškaní so splnením peňažného záväzku voči banke, ale
skutočnosť, že v čase postúpenia pohľadávky bola zo strany banky vyzvaná a napriek tejto výzve
bola nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti tohto svojho
peňažného záväzku v konaní preukázaná nebola. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že banka
nebola oprávnená pohľadávku postúpiť na žalobcu, postúpenie je teda v rozpore so zákonom, a preto

neplatné, a žalobca z toho titulu nemá právo na úhradu záväzku zo zmluvy o splátkovom úvere (na jeho
úhradu nie je a ani v čase uznania dlhu nebol aktívne vecne legitimovaný). V súvislosti s eventuálnym
poukazom žalobcu na možnosť dispozitívnej úpravy zmluvných vzťahov odchylne od zákona podľa §
89 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a oprávnenie banky postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky
podľa bodu 19.16 všeobecných obchodných podmienok súd pripomína, že ust. § 89 ods. 1 tohto

zákona v znení účinnom v čase postúpenia takúto možnosť odchylnej úpravy nezakotvovalo, navyše
takéto dojednanie nebolo súčasťou samotnej zmluvy, ale len rozsiahlych, neprehľadných a účastníkmi
nepodpísaných všeobecných obchodných podmienok (majúcich 27 strán), a aj podľa neskoršej právnej
úpravy v zmysle ust. § 54 ods. 1 OZ je takéto zmluvné dojednanie, ktorým si spotrebiteľ zhoršuje svoje
zmluvné postavenie, neprípustné.

48. Súd napokon pre úplnosť súd poukazuje aj na to, že ak by aj postúpenie pohľadávky bolo platné
a žalobca svoje právo odvodzuje zo zmluvy o splátkovom úvere, zmluvu a uplatnené nároky by bolo
potrebné posúdiť podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
jej uzavretia („ZoSU“).

49. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo aj „OBZ“) zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

50. Nasledujúce dispozitívne ustanovenia Obchodného zákonníka (od ktorých sa strany v zmysle §
263 ods. 1 OBZ môžu odchýliť) stanovujú výšku úrokov, ich uplatňovanie, ako aj pravidlá splácania a
splatnosti úrokov.

51. Podľa § 502 ods. 1 OBZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich

úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona.

52. Podľa § 503 ods. 2 OBZ ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň
splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

53. Podľa § 503 ods. 3 OBZ dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou
určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných
prostriedkov.

54. V prejednávanom prípade je zrejmé, že ide o právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ktorá má v
zmysle ust. § 261 ods. 6 OBZ povahu tzv. absolútneho obchodného záväzkového vzťahu spravujúceho
sa ustanoveniami tretej časti tohto zákona. Zo skutočností uvedených žalobcom však vyplýva, že v
podrobnostiach ide o nároky medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom vyplývajúce
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a právny vzťah (zmluvu) medzi účastníkmi je preto potrebné posúdiť

aj podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
(ďalej len „ZoSU“), ktorý stanovuje špeciálnu úpravu spotrebiteľských úverov.55. Podľa § 1 ods. 1 ZoSU tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových

nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

56. Podľa § 4 ods. 1 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

57. Obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v ust. § 4 ods. 2 ZoSU,
podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

58. Podľa § 273 OBZ časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky
vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky,

ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

59. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

60.Podľa§40ods.3Občianskehozákonníkapísomnýprávnyúkonjeplatný,akjepodpísanýkonajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak.

61. Podľa § 4 ods. 4 ZoSU pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom

úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

62. V zmysle ust. § 4 ods. 5 ZoSU však platí, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo

poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

63. Podľa všeobecne akceptovaného výkladu úrokom sa rozumie príjem (výnos) z určitého kapitálu. Pri
peňažných prostriedkoch je to cena za získanie peňazí od niekoho druhého, ktorú musí zaplatiť dlžník
veriteľovi.

64. Z povahy veci ako úverového vzťahu s povinnosťou dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné
prostriedky a zaplatiť určité (dohodnuté) úroky (§ 497 OBZ), v spojení s citovanými zákonnými
ustanoveniami (s prihliadnutím na právo dlžníka, ak nie je dohodnuté inak, vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve, a jeho povinnosť zaplatiť úroky len za dobu od poskytnutia

do vrátenia peňažných prostriedkov) vyplýva, že úrok, resp. spôsob úročenia a splácania úveru a jeho
jednotlivých častí musí byť vyjadrený určitým a zrozumiteľným spôsobom vylučujúcim pochybnosti o
obsahu povinnosti splácať jeho jednotlivé položky (vrátane postupu jej splnenia), a musí byť uvedený v
písomnej úverovej zmluve, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis. Inak sa úver považuje za bezúročnýa bez poplatkov, resp. veriteľ na úroky a poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, nárok nemá.

65. To znamená, že pre nárok na úroky musí byť v písomnej úverovej zmluve dojednaná úroková sadzba
spotrebiteľského úveru a súčasne podmienky ktoré upravujú jej uplatňovanie - ktorými sa, vychádzajúc
z podstaty a zmyslu úročenia, rozumejú všetky podmienky tak aby bolo zrejmé ako, resp. z akej sumy
a odkedy (napr. či už od dojednania úveru - rezervácie peňažných prostriedkov, alebo od reálneho
poskytnutia peňažných prostriedkov v prospech dlžníka, alebo až od určitého iného času v prípade

dojednania dočasného bezúročného obdobia) a dokedy sa má uplatňovať (napr. do stanoveného času
splatnosti, alebo do vrátenia, alebo inak), a to tak, aby bola jasne určiteľná povinnosť platenia úrokov
(napr. aj v situácii prípadného predčasného alebo oneskoreného vrátenia peňažných prostriedkov)

66. Všetky vyššie uvedené obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere pritom
zároveň vo svojej podstate vymedzujú rozhodujúce skutočnosti, ktoré jediné odôvodňujú, resp. v zmysle

ZoSU sú spôsobilé (mohli by a mali by) odôvodňovať nárok na úroky a poplatky (odplatu) za úver podľa
zmluvyospotrebiteľskomúvere,aktorépretomusížalobcavsúvislostisnimipreúspechvkonaníriadne
tvrdiť (a preukázať). Totiž len ak je v zmluve (presne) stanovený rozsah a spôsob čerpania, úročenia
a splácania úveru resp. jeho jednotlivých častí a súvisiacich poplatkov (teda záväzok), iba vtedy zákon
s takýmto prejavom vôle spája právne následky (teda vznik práv a povinností), a len vtedy je možné

kedykoľvek určiť rozsah všetkých práv a povinností, ktoré sú obsahom daného právneho vzťahu.

67. Pre úplnosť treba uviesť, že časť obsahu zmluvy síce možno určiť aj odkazom na obchodné
podmienky, nemalo by sa to však týkať podstatných náležitostí zmluvy (ale len dojednaní technického
a vysvetľujúceho charakteru), keďže s týmito informáciami musí byť spotrebiteľ oboznámený už

pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo formulári o zmluvných podmienkach zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (§ 3 ZoSU), a nič by preto, v prípade poctivého prístupu veriteľa, nemalo brániť
tomu uviesť ich aj priamo v zmluve (mutatis mutandis aj nález ÚS ČR citovaný nižšie). Okrem toho
tiež platí, že stanovenie časti obsahu zmluvy odkazom na obchodného podmienky nemôže byť ani
neprimerane všeobecné (nestačí iba zmienka o obchodných podmienkach), pretože ak má byť súčasťou

zmluvy (ako prejavu vôle), platia preňho, ak sa s ním majú spájať právne účinky, rovnaké pravidlá
ako aj pre iné právne úkony. Časť obsahu zmluvy, ktorú tento odkaz určuje (poukazom na obchodné
podmienky), by sa mala preto stanoviť konkrétne (určite a zrozumiteľne, § 37 ods. 1 OZ) tak, aby bolo
zrejmé úpravu ktorej časti zmluvy (práv a povinností) treba hľadať a vykladať na inom mieste (napr. v
obchodných podmienkach), písomne (§ 4 ods. 1 ZoSu), a zároveň aj nie menším písmom ako iná časť

takejto zmluvy (§ 53c OZ). V tomto prípade tomu tak však nebolo.

68. V tejto súvislosti súd tiež pripomína, že určitosti a zrozumiteľnosti zmluvy o úvere ako
dvojstranného právneho úkonu nesvedčí ani rozsiahlosť a neprehľadnosť textu obchodných podmienok
napísaná drobným písmom s prípadným súčasným zakomponovaním viacerých podstatných zmluvných

náležitostí zmluvy o úvere na ich viacerých miestach. Inými slovami vo vzťahu k ich platnosti súd
zdôrazňuje,ževprípadekonfliktuzáujmovspotrebiteľaajehozmluvnéhopartnerajepotrebnéposkytnúť
vyššiu mieru ochrany spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane. V kontexte s týmto princípom je
potrebné posúdiť aj úverové zmluvné podmienky. Tie zásadne nesmú slúžiť tomu, aby do nich často v
neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom napísanej forme skryl zmluvný partner spotrebiteľa

podmienky, ktoré sú podstatné, a o ktorých môže predpokladať, že uniknú jeho pozornosti. Pokiaľ tak
učiní, spreneverí sa princípu dôvery, a preto takému jednaniu nemožno priznať právnu ochranu pre
rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).

69. K tomu možno poukázať aj na právny záver uvedený v náleze Ústavného súdu ČR z 11.11.2013,

sp. zn. I.ÚS 3512/11. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania o zmluvnej pokute
(argumentum a minori ad maius tým skôr o predmete hlavného záväzku resp. o podstatných
náležitostiach zmluvy - úrokoch a poplatkoch, pozn. súdu) v zásade nemôžu byť súčasťou tzv.
všeobecných zmluvných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (na ktorú spotrebiteľ
pripája svoj podpis). Ústavný súd zdôraznil, že dodávateľ sa má chovať k spotrebiteľovi, ktorý je

slabšou zmluvnou stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je možné poskytnúť právnu ochranu.
Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým, že zmluvné dojednania nesmú byť umiestnené v oddieloch,
ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednaniatechnického a vysvetľujúceho charakteru, a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často
neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú
pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú.

70. . V danom prípade, s ohľadom na podanú žalobu, pre komplexné odôvodnenie rozsudku podľa
§ 220 ods. 2 CSP (predtým obdobne § 157 ods. 2 O.s.p., s uvedením čoho sa žalobca domáhal
a z akých dôvodov, t.j. aké skutočnosti tvrdil) považuje súd za potrebné poukázať predovšetkým na
to, že žalobca vo svojom návrhu v súvislosti s úverovou zmluvou v podstate ani len priamo netvrdil

všetky rozhodujúce skutočnosti (skutkové okolnosti), ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali
celý uplatnený nárok, resp. jeho jednotlivé položky. V postupoch dodávateľov, v nadväznosti na
ich často neprijateľne zjednodušené a netransparentné obchodné praktiky k spotrebiteľom, stalo
sa už aj v súdnom konaní negatívnym javom iba všeobecné uplatňovanie nárokov nekonkrétnym
poukazom na prílohy pripojené k návrhu. Na tento trend už reagoval aj zákonodarca, a v ustanovení
§ 132 ods. 2 platného Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016) už výslovne stanovil, že

opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe nie je možné nahradiť odkazom na označené dôkazy.
V danom prípade však ani z týchto príloh nevyplývajú všetky dôvody uplatnených nárokov. Podľa
názoru súdu ide o typický prejav tzv. „Mcdonaldizácie“ spoločnosti a právnych služieb (pojem použil
Václav Vlk: Mcdonaldizace mění advokacii, je nutné reagovat; dostupné na www.ceska-justice.cz
). Celá žaloba má skôr len všeobecnú rámcovú (formulárovú) podobu s

požadovanou úhradou údajného dlhu bez uvedenia všetkých nevyhnutných (rozhodujúcich) skutočností
tak, aby bolo jasné o čom a na akom základe má súd rozhodnúť (a to už i vo vzťahu k tzv. istine - kde
absentuje výslovné a zrozumiteľné tvrdenie o poskytnutí peňažný prostriedkov v určitej výške a záväzku
na ich vrátenie s určitým a zrozumiteľným vymedzením spôsobu tohto vrátenia).

71. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec

netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

72. „Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh

rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomerúčastníkov.Tátonormazásadneurčujejednakrozsahdôkaznéhobremena,t.j.okruhskutočností,
ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma
práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť

žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo 17/2010).

73. V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným bola uzavretá platná písomná
zmluva o spotrebiteľskom úvere so záväzkom veriteľa poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky,

a záväzkom žalovaného poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť veriteľovi určité úroky (a
poplatky), a ďalej že mu veriteľ určité peňažné prostriedky aj reálne poskytol a žalovaný ich nevrátil,
prípadne nezaplatil dohodnuté konkrétne špecifikované úroky (a poplatky), a že zmluva obsahuje všetky
obligatórne obsahové náležitosti. Žalobca však všetky tieto skutočnosti v konaní riadne ani netvrdil, a
žaloba, hoci má po formálnej stránke všetky minimálne obsahové náležitosti, je len rámcová s tvrdením

o údajnom dlhu bez uvedenia všetkých skutočností, ktoré by ho odôvodňovali.

74. Na doplnenie uvedeného súd poukazuje aj na uznesenie Nejvyššího soudu ČR zo dňa 17. 6. 2010,
sp. zn. 33 Cdo 2259/2008, podľa ktorého nestačí len „aby žalobce předložil soudu celou řadu listin
a v žalobě (či jejím doplňku) souhrnně a nekonkrétně, bez vztahu k jednotlivým rozhodným tvrzením

odkázal na tyto listiny. Takový postup by stíral rozdíl mezi skutkovými tvrzeními stran a skutkovými
zjištěními, která soud činí z provedených důkazů, a zcela nepřípustným způsobem by přenášel aktivitu
a odpovědnost příslušející účastníkům řízení na soud a byl by též v rozporu se základními zásadami
občanského (sporného) řízení - zásadou dispoziční, projednací, rychlosti a hospodárnosti.“75. Ak pritom súd v tomto prípade z tvrdení žalobcu a predložených príloh (dôkazov) podľa ich
obsahu a zmyslu (v snahe o maximálne potlačenie formalizmu pri extenzívnom výklade) vo vzťahu

k časti požadovanej sumy (istine) napokon nepriamo odvodil uplatnenie nároku právom na vrátenie
poskytnutých (žalovaným čerpaných) peňažných prostriedkov, vo vzťahu k zvyšku - k požadovaným
úrokom (a poplatkom) však rozhodujúce skutkové okolnosti zo žaloby a príloh (z predložených dôkazov)
nevyplývajú ani nepriamo. Zo skutočností uvedených žalobcom totiž nevyplýva dohoda o úrokoch s
uvedením určitého a zrozumiteľného spôsobu uplatňovanie úrokovej sadzby. Celá argumentácia k

nim je v podstate založená len na dôvere v ich strohé vyčíslenie z tzv. bankového systému (výpise
z účtu) vypracovanom žalobcom. Obdobný postup bol síce v minulosti možný v zmysle bývalého
(dnes už neplatného) znenia ust. § 172 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom do r. 2003) ak sa právo
opieralo o tzv. výpis z kníh tuzemského peňažného ústavu (zrejme ako relikt bývalého štátneho
vlastníctva, kontroly a z toho a priori predpokladanej správnosti účtovania všetkých peňažných ústavov),
a aj to len pri vydávaní platobných rozkazov (procesne bez osobitného skúmania a dokazovania). V

súdnom konaní v súčasnosti, s rovnocenným postavením sporových strán, osobitne v prípadoch ex
offo kontroly nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy, však nemožno nekriticky akceptovať a vychádzať iba
z jednostranných nepreskúmateľných vyčíslení sporovej strany (dodávateľa) bez posúdenia práva. Z
tvrdených (a preukazovaných) skutočností musí právo vyplývať. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu,
že evidovanie pohľadávky v uvedenom výpise banky je snáď akousi verejnou listinou, a tento výpis

potvrdzuje výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky voči žalovanému. Podľa § 205 CSP iba listiny vydané
orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené
zaverejné,potvrdzujúpravdivosťtoho,čosavnichosvedčujealebopotvrdzuje,akniejedokázanýopak.

76. Vo vzťahu k požadovanej sume úrokov (a poplatkov) žalobca neuviedol (ani nepriamo v prílohách)

všetky rozhodujúce skutočnosti umožňujúce ich určenie, prípadne overenie ich výpočtu. Pri uplatnení
vyčíslených (kapitalizovaných) úrokov sú takými skutočnosťami, ktoré odôvodňujú ich uplatnenie
(nárok), vychádzajúc z ich podstaty, nesporne najmä uvedenie výšky úrokovej sadzby s poukazom na
konkrétne skutočnosti, ktorú ju odôvodňujú, a presné uvedenie jednotlivých súm - z ktorých sa uplatňuje,
s uvedením konkrétnych období - za ktoré sa pri týchto sumách uplatňuje, spolu s ich skutkovým

odôvodnením. Vznik jednotlivých dlžných súm, resp. čiastok v nich zahrnutých, však v danom prípade
zo žaloby nemožno identifikovať, a teda ani posúdiť.

77. Žalobca síce poukázal na ich výpočet, z platobnej histórie však vyplýva, že zmluvné úroky každý
mesiac pripočítaval k aktuálnej výške poskytnutých peňažných prostriedkov a ďalej úročil, právo na

takéto úroky, teda že takýto (alebo iný) spôsob uplatňovania úrokovej sadzby bol dohodnutý a uvedený
v úverovej zmluve, a veriteľ mal naňho právo, však v konaní tvrdené a preukázané nebolo.

78. V návrhovom (sporovom) konaní je pritom zrejmé, že je povinnosťou a zodpovednosťou žalobcu
tvrdiť všetky také skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali (bremeno tvrdenia), súd nie je povinný a

ani oprávnený vyhľadávať za navrhovateľa rozhodujúce skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali,
tieto len posudzuje (vychádza z tvrdeného a zisteného skutkového stavu), a preto v prípade, že z
tvrdených skutočností právo na úroky
a poplatky nevyplýva (neunesenie bremena tvrdenia), nemožno mu priznať súdnu ochranu, a nárok
žalobcu z takejto žaloby musí byť v tomto rozsahu zamietnutý.

79. Vzhľadom na uvedené by žalobca mohol mať nárok iba na vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov vo výške 20.300,- Eur (673,84 Eur), a podľa tvrdení žalobcu žalovaná z poskytnutého úveru
už uhradila sumu v celkovej výške 695,44 Eur, na ďalši úhradu právo nemá.

80. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

81. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262

ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.82. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

83. Žalovaná bola v konaní procesne úspešná v celom rozsahu, a preto by mal súd v zmysle ust. § 262
ods. 1 CSP aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí, priznať jej podľa § 255 ods. 1 CSP plnú náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle
§ 262 ods. 2 CSP rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal

súdnyúradník).Keďževšakžalovanejstranevdoterajšomkonanípodľaobsahusúdnehospisudoposiaľ
žiadne konkrétne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním
alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli, a neúspešný žalobca na náhradu trov konania nemá
právo, súd náhradu trov konania stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva

na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, ženeboli splnené procesné podmienky,

a) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.