Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Er/478/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5608205562
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5608205562.3

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému X. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX/
XX, J. Q., pre vymoženie pohľadávky 149,37 eura s príslušenstvom, exekúcia vykonávaná súdnym
exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom, so sídlom Exekútorského úradu D. Dlabača 2/978, Žilina, pod
sp. zn. EX 4886/2016, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .

II. Súdny exekútor m á voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100 % s tým,
že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na návrh Slovenskej republiky, Krajského riaditeľstva PZ v Žiline, IČO: 00 735 841, sa začalo pred
súdnym exekútorom, JUDr. Jánom Gavurom, dňa 20. 08. 2008 exekučné konanie pod sp. zn. EX 632/08
za účelom vymoženia pohľadávky 4 500,- Sk. Exekučným titulom bolo rozhodnutie o priestupku zo dňa
27. 09. 2006, č. p.: ORP-P-295/ODI-E-2006, ktorým povinnému bola uložená pokuta 7 000,- Sk a trovy
konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 27. 09. 2006 a vykonateľnosť dňom 27. 10. 2006.

2. Pôvodný súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 014379* zo dňa
16. 09. 2008, ktoré mu udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd“) na vymoženie uloženej
povinnosti zaplatiť 4 500,- Sk, trov predchádzajúceho konania 500,- Sk a trov exekúcie.

3. Dňa 29. 11. 2014 pôvodný súdny exekútor, JUDr. Ján Gavura, ukončil svoju exekútorskú činnosť a
za náhradníka bola určená súdna exekútorka JUDr. Júlia Čechová, so sídlom Exekútorského úradu v

Trnave. Táto exekútorka však ukončila exekútorskú činnosť dňa 09. 03. 2016 a jej nástupcom sa stal
súdny exekútor Mgr. Bernard Janík, ktorý je zároveň aj náhradníkom pôvodného súdneho exekútora
JUDr. Jána Gavuru. Súdny exekútor, Mgr. Bernard Janík, eviduje exekúciu pod sp. zn. EX 4886/2016.

4. Uznesením zo dňa 22. 01. 2018, č. k. 6Er/478/2008-17, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 14. 02.
2018, súd pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný oprávnený Slovenská republika - Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava a na jeho miesto vstúpil, ako nový oprávnený,
obchodná spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776
005. Zároveň súd rozhodol o čiastočnom zstavení exekúcie ohľadne pohľadávky vo výške 99,506 eura.

5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a
ozmeneadoplneníďalšíchzákonovvterazplatnomznení,aktentozákonv§243iaž243kneustanovuje

inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. 03.
2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“).6. Podaním zo dňa 20. 11. 2018, doručeným súdu elektronicky dňa 07. 12. 2018, oprávnený žiadal,
aby súd z úradnej činnosti zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, nakoľko

počas exekúcie došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na
základe ktorého je vedené exekučné konanie v tejto veci. Poukázal pritom na ustanovenie § 88 ods. 1
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. 08. 2008, podľa ktorého rozhodnutie o
uložení pokuty za priestupok možno vykonať do 3 rokov od uplynutia lehoty, určenej na ich zaplatenie.

7. Prípisom zo dňa 20. 12. 2018 súd oznámil oprávnenému, že v predmetnej veci nedošlo k uplynutiu
prekluzívnejlehoty,pretožeexekučnýtitulsastalvykonateľnýmdňom27.10.2006a3-ročnáprekluzívna
lehota neuplynula do 31. 08. 2008, teda za účinnosti § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,
v znení platom do 31. 08. 2008. Z toho dôvodu súd nerozhodol o zastavení exekúcie ex offo podľa § 57
ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, a preto sa v exekúcii pokračuje.

8. Reakciou oprávneného na uvedené podanie bol návrh na zastavenie exekúcie, doručený súdu
elektronicky dňa 18. 01. 2019. Oprávnený oznámil súdu, že naďalej považuje tento exekučný titul za
prekludovaný, pričom poukázal na stanovisko generálnej prokuratúry z roku 2012, ako aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30. 10. 2008, sp. zn. 20Cdo/1802/2007, článok 50/6
Ústavy Slovenskej republiky, uznesenia Najvyššieho súdu a rozhodnutia krajských súdov v ktorých bolo

vyslovené stanovisko, že sa jedná o preklúziu. V závere tohto podania jednoznačne uviedol, že sa jedná
o návrh na zastavenie exekúcie pre preklúziu.

9. V predmetnej veci podal oprávnený opakovane návrh na zastavenie exekúcie z tých istých dôvodov,
ktoré uviedol už v podaní zo dňa 20. 11. 2018, a to napriek poučeniu súdu, že nedošlo k uplynutiu tzv.

prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie daného exekučného titulu. Exekučné konanie,
ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej sa môže exekúcia začať
lennanávrhoprávnenéhoanemôžesavnejpokračovaťprotijehovôli.Oprávnenýmôževktoromkoľvek
štádiu navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať. Z predloženého návrhu na
zastavenie exekúcie mal súd hodnoverným spôsobom preukázanú vôľu oprávneného nepokračovať v

exekúcii, ktorá sa začala v zmysle ustanovenia § 36 Exekučného poriadku na jeho návrh, a preto súd v
súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „Exekučný
poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia

Civilného sporového poriadku.

11. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

12. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

13. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.

(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Vzhľadom k tomu, že právna úprava § 262 CSP je vo vzťahu k § 205 ods. 2 Exekučného poriadku
novšia, súd postupoval v súlade s novšou právnou úpravou („lex posterior“), obsiahnutou v § 262 CSP,

ktorou bola zavedená tzv. dvojinštančnosť rozhodovacej činnosti, pokiaľ ide o trovy konania (IV. ÚS
202/2018 a IV. ÚS 187/2018).

15. Zastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený tým, že navrhol zastavenie exekúcie. Súd totiž
nezistil dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, t. j., že

rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, by sa po začatí exekúcie stalo neúčinným.
Exekučný titul v tejto veci sa stal vykonateľným dňom 27. 10. 2006, takže 3-ročná prekluzívna lehota,
stanovená podľa § 88 ods. 1 zákonač. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31. 08. 2008 na vymáhanie pohľadávky, by uplynula dňom 27. 10.
2009. K tomuto dňu už nemožno aplikovať neplatné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch.
Novelizáciou zákona o priestupkoch, vykonanou zákonom

č. 298/2008 Z. z., účinným od 01. 09. 2008, došlo totiž k vypusteniu ustanovenia
o 3-ročnej prekluzívnej lehote na vymáhanie nároku z tohto exekučného titulu. Novela pritom nerieši stav
stretu rozdielnych úprav, a preto právne účinky novelizovaného ustanovenia § 88 zákona o priestupkoch
sa od 01. 09. 2008 vzťahujú aj na právne vzťahy, založené v minulosti. Pokiaľ ide o samotnú lehotu
na výkon rozhodnutia, je potrebné poukázať na ustanovenie § 51 zákona o priestupkoch, v spojení s

§ 71 ods. 3 zákona o správnom konaní, ktoré umožňuje pre prípad, že nie je v zákone o priestupkoch
úprava ohľadne výkonu rozhodnutia, použiť úpravu uvedenú v zákone o správnom konaní. Pokiaľ ide o
lehotu na vymoženie uloženej pokuty na priestupok, táto je upravená v § 71 ods. 3 zákona o správnom
konaní tak, že výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre
splnenie uloženej povinnosti. Pretože v predmetnej veci neuplynula do 31.08. 2018 trojročná lehota na
plnenie, pričom v tejto 3-ročnej lehote bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, nedošlo k zániku práva,

priznaného exekučným titulom, ani k neúčinnosti exekučného titulu tak, ako to tvrdil oprávnený. V tomto
smere súd poukazuje aj na uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. 15Er/1146/2009-16 zo dňa 11.
11. 2011, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Ncdo 12/2012 zo dňa 26. 06. 2013, ktorým
bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora a nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky IV. ÚS 193/2013 zo dňa 12. 12. 2013.

16. Vzhľadom na uvedené zistenie súd v rozhodnutí, ktorým bola exekúcia zastavená, priznal súdnemu
exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu s tým, že tieto trovy bude v zmysle § 203
ods. 1 Exekučného poriadku znášať oprávnený, ktorý procesne zavinil zastavenie exekúcie. O výške
trov exekúcie rozhodne súd osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto

rozhodnutia za predpokladu, že si súdny exekútor tieto trovy uplatní.

Poučenie:

Proti prvému výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Proti druhému výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.