Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 13, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17C/272/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115213566
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6115213566.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Benčovou, v právnej veci žalobcu:

K. V., W.. XX.XX.XXXX, M. F. F. XXXX/X, XXX XX F. F., štátny občan SR, právne zast. Mgr. Martinom
Štoffom, advokátom, AK so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 41 524 322, proti
žalovanému: Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 00313271, zast. primátorom Jánom Noskom, o náhradu škody vo výške 3000,- Eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 000,- Eur, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd vo zvyšku žalobu zamieta.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 34 % od
žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Žalobca sa cestou právneho zástupcu podanou žalobou, ktorá došla dňa 25. 06. 2015, domáhal
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu vo výške 3000,- Eur, ako aj náhrady trov konania
titulom zaplatenia súdneho poplatku a trov jeho právneho zastúpenia, a to v lehote do 3 dní od
právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Touto žalobou si uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy

vo výške žalovanej sumy voči žalovanému spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánom
územnej samosprávy ako orgánom zodpovedného za vyhotovenie zoznamu voličov oprávnených voliť
prezidenta. Ide o nárok žalobcu uplatnený v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Podrobne poukázal
na skutkový a právny stav veci, ktorý súd považoval za nesporný (obsiahnutý v bodoch 5.5., 5.6.
odôvodnenia tohto rozsudku), ako aj na obsah a rozsah uplatňovaného nároku na náhradu škody
voči žalovanému. Žalobcovi bola takýmto nesprávnym úradným postupom žalovaného spôsobená
nemajetková ujma spočívajúca v zamedzení prístupu účasti na voľbe prezidenta SR v roku 2014, ako

aj v poškodení dobrého mena žalobcu pred spoluobčanmi. Nakoľko všetky v tom čase prítomné osoby
pochádzajú z komunity, v ktorej sa pohybuje aj žalobca z dôvodu vytvorenia volebných okrskov podľa
trvalého pobytu oprávnených voličov, chybný zápis v zozname oprávnených voličov tak mal nepriaznivý
vplyv aj na žalobcovu reputáciu pred spoluobčanmi - susedmi. V tom čase bol nezamestnaný.
Po porušení volebného práva, ktorým bola zmarená jeho účasť na voľbe prezidenta SR 2014, u
žalobcu sa do popredia dostal pocit menejcennosti, ktorý po druhom kole volieb prezidenta SR 2014
kulminoval. Porušenie volebného práva a dlhodobá nemožnosť nájsť si zamestnanie spôsobili, že

žalobca sa necítil platnou súčasťou spoločnosti. Nakoľko volebné právo vo voľbách prezidenta SR
v roku 2014 už žalobcovi nie je možné navrátiť, pričom mu nezodpovedným konaním a prístupom
orgánu územnej samosprávy bola spôsobená ujma, s ktorou má ťažkosti doposiaľ sa vyrovnať, žalobca
sa rozhodol požadovať náhradu nemajetkovej ujmy od zodpovednej osoby v postavení žalovaného.Tomuto predchádzalo obligatórne predbežné prerokovanie žiadosti s negatívnym výsledkom, keďže
žalovaný po prejednaní rozhodol tak, že nárok žalobcu neuspokojí, a to ani sčasti, nakoľko má za to,
že „Mesto Banská Bystrica dňa 01.04.2014 realizovalo opravu v evidencii pri Vašom mene, kde bol

upravený záznam na „neobmedzenú spôsobilosť“, o čom bol spísaný úradný dokument, pričom vedúca
Matričného úradu a ohlasovne pobytu Mesta Banská Bystrica Y.. Y. Č.X. sa Vám za nedopatrenie
ospravedlnila, čo Mesto Banská Bystrica s ohľadom na okolnosti prípadu považuje za dostatočné
zadosťučinenie.“ Žalobca nepovažuje ospravedlnenie pracovníčky žalovaného za riadne, uspokojivé a
za dostatočné so slovami „chybička sa stane“. Na záver právny zástupca v žalobe uviedol, že žalobca po

tejto nepríjemnej skúsenosti celkom zanevrel na správu vecí verejných a voliť nebol ani v komunálnych
voľbách v novembri 2014. Z hľadiska právneho posúdenia žalobca má za to, že postupom žalovaného
a nečinnosťou okrskovej volebnej komisie došlo k opakovanému porušovaniu ústavného volebného
práva žalobcu v zmysle čl. 30 ods. 1 a ods. 3 Ústavy SR v spojení s ustanovením § 1 ods. 2 zákona
o voľbe prezidenta. Poukázal aj na ustanovenia ďalších právnych predpisov (bod 5.7. odôvodnenia
tohto rozsudku), ako aj na rozhodnutie ÚS SR PL. ÚS 18/1998. Vzhľadom na skutkové okolnosti a

právne východiská tohto prípadu, iba samotné konštatovanie porušenia žalobcovho práva nemá povahu
dostatočnej osobnej satisfakcie. Žalobca utrpel najmä psychickú ujmu spočívajúcu v pocitoch márnosti,
bezmocnosti, nespravodlivosti a krivdy, že v rozhodnom čase nemohol dosiahnuť spravodlivú, efektívnu
a včasnú ochranu svojich práv a právom chránených záujmov. Poukázal najmä na povahu a význam
dotknutýchprávžalobcu,akoajnaintenzituadôsledkyichporušenia,ktoréužnemožnonapraviť,zvrátiť,

a ani inak odčiniť. Až v dvoch kolách volieb prezidenta SR bolo žalobcovi odopreté právo voliť a tak mu
bol zamedzený prístup k právu zúčastňovať sa na správe vecí verejných. Preto právny zástupca žiadal
žalobe vyhovieť.
1.2. Právny zástupca žalobcu vo svojom stanovisku zo dňa 09. 03. 2016 k vyjadreniu žalovaného
uviedol, že žalobca žiada o náhradu škody - nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 ods. 2 zákona č.514/2003

Z.z., podľa ktorého v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Žalobca
žiada od žalovaného náhradu nemajetkovej ujmy najmä vzhľadom na to, že porušené volebné právo
a ním vyvolané dôsledky žalobcovi nemožno navrátiť nijakým konaním, keďže obe kolá volieb boli

jedinečným a neopakovateľným úkonom. Poukázal na uznesenie NS SR zo dňa 15.02.2012, sp. zn.
6 Cdo 7/2012. Vo vzťahu k námietke právomoci súdu vznesenej žalovaným žalobca poukázal na
uznesenie ÚS SR z 22. 11. 2011, č. k. IV. ÚS 490/2011-18, rozhodnutie IV. ÚS 84/2010-43, rozhodnutie
I. ÚS 5/98, na Jána Drgonca, autoritu v oblasti právnej doktríny (Drgonec, J.: Komentár k Ústave,
Heuréka). Nález ÚS SR, I. ÚS 36/02 sa týka skutkovo odlišnej veci, časovo predchádza účinnosti zákona

č. 514/2003 Z.z., na tento prípad je nepoužiteľné. K námietke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 29.04.2010, sp. zn. 1 Co/46/2009. Hlavnou
príčinou nepripustenia žalobcu k voľbám prezidenta (porušenia volebného práva a vzniku nemajetkovej
ujmy) je nesporne nesprávny úradný postup žalovaného spočívajúci v tom, že v zozname voličov pri
mene žalobcu bol uvedený chybný údaj „obmedzená spôsobilosť“. Keby bol zoznam voličov vyhotovený

žalovaným správne, žalobca by bol pripustený k voľbám prezidenta ako zvyčajne pri volebnom akte,
bez akýchkoľvek problémov.

1.3. Vo vyjadrení zo dňa 13.02.2017 právny zástupca žalobca vyjadril nesúhlas so stanoviskom
žalovaného, že žalobca údajne „nevyužil žiadne zákonné prostriedky a ani nevykonal žiadne opatrenia,

aby mohol svoje volebné právo nerušene vykonať.“ Každý občan SR, ktorý spĺňa zákonom stanové
predpoklady pre výkon aktívneho volebného práva, nie je povinný byť akokoľvek aktívny, aby mu toto
základné politické právo garantované Ústavou SR bolo priznané. Nevykonanie krokov namietaných
žalovaným (napr. oprávnenie nahliadnuť do zoznamu voličov a vyžiadanie si uskutočnenia opravy v
zozname voličov) preto v žiadnom prípade nemôže a nedokáže založiť akúkoľvek spoluzodpovednosť

žalobcu za spôsobenú ujmu. Naopak žalobca vykonal presne také opatrenia, ako mu boli odporúčané
členmi volebnej okrskovej komisie a priniesol si na druhé kolo voľby dva platné doklady totožnosti. V
tomto smere žalobca podrobne popísal danú situáciu, na ktorú súd poukazuje v bode 5.5., 5.6., 6.1.,
6.2. odôvodnenia rozsudku.

1.4. Vo vyjadrení zo dňa 13.02.2018 právny zástupca žalobcu okrem iného opäť zdôraznil, že slovné
ospravedlnenie za porušenie ústavného práva nie je postačujúcou náhradou. Žalobca žiada náhradu
škody v podobe nemajetkovej ujmy. Na stanovenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy nie sú stanovené
žiadne tabuľky, ani výpočty. Posúdenie výšky náhrady je závislé od úvahy súdu, ktorý má možnosťzvážiť všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Súdy pri určovaní konkrétnej výšky náhrady
za spôsobenú nemajetkovú ujmu zohľadňujú a prihliadajú najmä na tzv. oporné body stanovené v ust.
§ 17 ods. 3 zákona 514/2003 Z.z. V súvislosti s výškou náhrady nemajetkovej ujmy za porušenie práva

z kategórie ústavných politických práv žalobca poukázal na tieto rozhodnutia: Nález ÚS SR sp.zn. I.
ÚS 13/02-56 (priznaná náhrada vo forme primeraného finančného zadosťučinenia predstavujúceho
100.000,- SKK - Takýmto postupom orgány obce Brunovce v značnej miere zasiahli do dobrej povesti,
ľudskej dôstojnosti a vážnosti sťažovateľa pred spoluobyvateľmi - zásah do práv bol takej intenzity, že
popri morálnom zadosťučinení je namieste aj zadosťučinenie finančné), ako aj Nález ÚS SR sp.zn. II.

ÚS 255/2010-27 (zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 900,- EUR - priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 900 €, čo odôvodnil najmä tým, že utrpel psychickú
ujmu spočívajúcu v pocitoch márnosti, nespravodlivosti a krivdy, že v rozhodnom čase nedosiahol
spravodlivú ochranu svojich práv a právom chránených záujmov). V prípade porušenia volebného práva
žalobcu sa porušené právo nedá napraviť iba konštatovaním poškodenia jeho osoby. Až v dvoch kolách
volieb prezidenta SR bolo žalobcovi odopreté právo voliť a tak mu bol zamedzený prístup k právu

zúčastňovať sa na správe vecí verejných. Porušenie práv žalobcu už nemožno napraviť, zvrátiť, a ani
inak odčiniť. Náhrada nemajetkovej ujmy je len zmiernením ujmy, ktorú žalobca už utrpel v dôsledku
nesprávneho úradného postupu žalovaného (význam práva, opakovanosť, sila a dopady zásahu).

2. Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe, ktorú žiadal ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietnuť v

celom rozsahu. Vzniesol námietku právomoci súdu vychádzajúc z obsahu žaloby, podľa ktorej u žalobcu
došlo k opakovanému porušeniu jeho volebného práva v rámci prvého a druhého kola volieb prezidenta
SR, uskutočnených dňa 15. 03. 2014 a dňa 29. 03. 2014. Zo strany príslušnej okrskovej volebnej komisie
nebol pripustený k voľbám prezidenta SR, čím malo dôjsť k porušeniu jeho základného ľudského práva
garantovaného Ústavou SR (čl. 30 ods. 1 Ústavy SR). Odňatie volebného práva z dôvodu chyby v

zozname voličov je podľa žalobcu pochybením orgánu verejnej moci - žalovaného a nedá sa napraviť
iba konštatovaním poškodenia osoby. Žalovaný poukázal na čl. 30 ods. 1, 3, čl. 127 ods. 1, 3 Ústavy
SR, § 7 ods. 1 O. s. p. (účinného do 30. 06. 2016). Má za to, že prejednať a rozhodnúť, či došlo k
porušeniu práva žalobcu zúčastňovať sa na správe vecí verejných (volebného práva) v zmysle čl. 30
ods. 1, 3 Ústavy SR a ohľadom prípadného nároku na primerané finančné zadosťučinenie je v danom

prípade kompetentný len Ústavný súd SR, a nie všeobecný súd žalovaného. Poukázal na judikatúru
(Nález ÚS SR, I. ÚS 36/02, Nález ÚS SR, PL. ÚS 5/03-110). Ďalej žalovaný vzniesol námietku pasívnej
vecnej legitimácie z dôvodu, že vzhľadom na skutkový stav by okrsková volebné komisia mala byť
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) v danej veci a mať pasívnu vecnú legitimáciu, a nie
žalovaný. Písomne poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/95/2014, v zmysle ktorého okrsková

volebné komisia v čase konania volieb bola orgánom verejnej moci a jej činnosť podlieha zákonu č.
514/2003 Z. z. Príprava a organizácia volieb patrí do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR. Je nevyhnutné,
čo predstavuje organizačné zabezpečenie volieb prezidenta SR, a to s poukazom na § 11 písm. b)
Zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácií činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy v znení
neskorších predpisov. Podľa žalovaného je možné ustáliť, či organizačné zabezpečenie volieb zahŕňa

i zostavovanie stáleho zoznamu voličov, a či ide o prenesený výkon štátnej správy žalovaného, resp.
patrí uvedená činnosť do výkonu samosprávy žalovaného. Zároveň má za to, že žalobca nepreukázal
naplnenie všetkých zákonných predpokladov nevyhnutných pre vyvodenie zodpovednosti žalovaného
za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. K prvému predpokladu protiprávnosti žalovaný uviedol, že
nesúhlasí so žalobcom, že formálnu nesprávnosť v zozname voličov považuje zjavne za nesprávny

úradný postup. V tejto súvislosti poukázal na § 4 ods.1 Zákona č. 46/1999 Z. z. o spôsobe voľby
prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších
zákonov, § 4 ods. 1, § 4 ods. 4, § 7 ods. 1 Zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady
SR (účinný v čase od 01. 07. 2011 do 30. 06. 2015 - v čase konania prezidentských volieb 2014), §
250z O. s. p. Žalovaná ako obec zostavuje a vedie stály zoznam voličov, priebežne zisťuje skutočnosti,

ktoré sú dôvodom na zmeny v stálom zozname, aktualizuje tento zoznam voličov na základe vlastných
evidencií, oznámení orgánov verejnej moci, výsledkov námietkových konaní. Skutočnosť, že žalobca po
prvom kole prezidentských volieb, kedy mu nemala byť umožnená táto voľba prezidenta s odôvodnením,
aby priniesol ďalší doklad totožnosti, neriešil svoju situáciu, nepreveril si údaje o svojej osobe v stálom
zozname voličov na obci, deklaruje pasivitu žalobcu, jeho neznalosť volebných zásad, jeho nezáujem na

samotnej voľbe prezidenta SR. S touto námietkou poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 1Sžr/38/2011
zo dňa 08. 11. 2011 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 25/2013-13 zo dňa 16. 01. 2013. K
druhému predpokladu - vzniku škody žalovaný uviedol, že porušenie volebného práva môže konštatovať
len Ústavný súd SR. Pokiaľ by si žalobca preveril danú situáciu po prvom kole prezidentských volieb,mohlo dôjsť k náprave a doriešeniu vzniknutej situácie. Sám žalobca prispel k vzniku uvedenej situácie.
Ospravedlnenie pracovníčky žalovaného považuje za dostačujúce a uspokojivé. Žalovaný považuje
žiadanú žalovanú sumu za nadhodnotenú, neadekvátnu, nezohľadňujúcu kritéria dané zákonom č.

514/2003 Z. z. Vec nebola medializovaná, žalobca nie je verejne známa osoba. Skutočnosť, že
žalobca je frustrovaný, pramení z jeho nezamestnanosti, v dôsledku čoho sa necítil platnou súčasťou
spoločnosti. S poukazom na § 17 ods. 2 citovaného zákona žalovaný poznamenal, že len v prípade,
ak konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom, a ani uspokojenie nemajetkovej ujmy inou formou neprichádza do

úvahy, až potom nastupuje peňažná kompenzácia so zreteľom na osobu žalobcu, závažnosť ujmy a jej
následkov. Morálna satisfakcia vo forme opravy záznamu a ospravedlnenia je primeraná a dostačujúca.
Teda nebola preukázaná existencia ujmy a nároku žalobcom. V dôsledku uvedeného potom absentuje
aj akákoľvek príčinná súvislosť medzi postupom žalovaného a vznikom ujmy na strane žalobcu.

3. Predmetom sporu bolo uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3000,- Eur,

ako aj náhradu trov konania titulom zaplatenia súdneho poplatku a trov jeho právneho zastúpenia, a to
v lehote do 3 dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Ide o žalobu podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu, jeho právneho zástupcu, splnomocnenej

zástupkyne žalovaného, vypočutím svedka Y. J., oboznámením sa s písomnými výpoveďami svedkýň
R.. Y. V., L. V.. Zároveň sa oboznámil s týmito listinnými dôkazmi: fotokópia občianskeho preukazu
žalobcu, úradný záznam zo dňa 01.04.2014, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom zo dňa 23.12.2014, list vo veci postúpenie žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 19.01.2015, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom - odpoveď, zástupkyňa žalovaného
predložila k nahliadnutiu originál stanoviska Mestského úradu v Banskej Bystrici zo dňa 29. 01. 2015,
ktorý súd prečítal na pojednávaní a obsahom spisu. Súd poukázal na ust. § 204 CSP, v zmysle ktorého
dôkaz listinami ich prečítaním alebo oznámením ich obsahu vo vzťahu ku všetkým, ktoré sú súčasťou
súdneho spisu nevykonal, nakoľko tieto boli sporovým stranám navzájom doručené ako prílohy spolu

s ich písomnými podaniami.

5.1. Podľa § 181 ods. 2 CSP súd uvádza, že predmetom sporu bol nárok žalobcu na náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške žalovanej sumy 3 000,- Eur voči žalovanému spôsobenej nesprávnym
úradným postupom orgánom územnej samosprávy ako orgánom zodpovedného za vyhotovenie

zoznamu voličov oprávnených voliť prezidenta. Ide o nárok žalobcu uplatnený v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z.

5.2.Súd uviedol, že medzi sporovými stranami je sporná námietka právomoci tunajšieho súdu na
prejednanie a rozhodnutie podanej žaloby zo strany žalovaného, ďalšia námietka žalovaného ohľadom

nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. Sporné je, či morálna satisfakcia v
konkrétnom prípade bola primeraná a dostačujúca. Taktiež je sporné, či žalobca preukázal alebo
nepreukázal kumulatívne naplnenie všetkých troch zákonných predpokladov na vznik zodpovednosti
žalovaného za škodu žalobcovi podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Napr. či vznik chybného zápisu v
evidencií zoznamu vodičov oprávnených voliť prezidenta zavinil alebo nezavinil žalovaný. Sporné je,

či žalobca mal vykonať konkrétne opatrenia, aby mohol svoje volebné právo vykonať, resp. či takéto
opatrenia vykonal. Sporné je, či žalobca mal alebo nemal využiť svoje právo podľa § 4 ods. 4, § 7 zákona
č. 333/2004 Z. z.

5.3. Podľa § 181 ods. 2 CSP súd má za to, že medzi sporovými stranami nie je sporný priebeh

základného skutkového deja, na základe ktorého si žalobca uplatňuje predmetný žalobný nárok.

5.4. S poukazom na § 181 ods. 2 CSP súd uviedol predbežné právne posúdenie veci v tomto smere,
že predmetom sporu je nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške žalovanej sumy 3 000,-
Eur voči žalovanému spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánom územnej samosprávny ako

orgánom zodpovedného za vyhotovenie zoznamu voličov oprávnených voliť prezidenta. Ide o nárok
žalobcu uplatnený v zmysle Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Nemajetková ujma spočíva v zamedzení prístupu účasti žalobcovi na voľbe prezidenta v
roku 2014, ako aj v poškodení dobrého mena pred spoluobčanmi - susedmi v mieste terajšieho bydliska.V tejto súvislosti súd poukazuje na podrobné písomné vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu a jeho
prednesov na pojednávaní. S poukazom na § 181 ods. 2 CSP súd uviedol predbežné právne posúdenie
aj v tom smere, že podľa jej názoru došlo k porušeniu volebného práva u žalobcu

5.5. Podľa názoru súdu je daná právomoc všeobecného súdu, a teda miestne príslušného súdu
Okresného súdu Banská Bystrica na prejednanie a rozhodnutie podanej žaloby v danom spore. V tomto
smere sa súd v plnom rozsahu stotožnil s názorom právneho zástupcu žalobcu, vyjadrený v písomných
vyjadreniach či na pojednávaní. V danej veci sa žalobca domáhal náhrady škody - nemajetkovej ujmy vo

výške 3.000,- EUR v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003
Z.z.“). Nesprávnym úradným postupom žalovaného - nesprávnym vyhotovením zoznamu voličov v
dôsledku chybného zápisu v evidencii zoznamu voličov bola žalobcovi spôsobená nemajetková ujma -
ako dôsledok porušenia volebného práva žalobcu. Žalobca žiada o náhradu škody - nemajetkovej ujmy
v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého v prípade, ak iba samotné konštatovanie

porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch,
ak nie je možné uspokojiť ju inak. Žalobca žiada od žalovaného náhradu nemajetkovej ujmy najmä
vzhľadom na to, že porušené volebné právo a ním vyvolané dôsledky žalobcovi nemožno navrátiť
nijakým konaním, keďže obe kolá volieb prezidenta boli jedinečným a neopakovateľným úkonom.

Uplatnený nárok na náhradu škody v zmysle citovaného zákona č. 514/2003 je občianskoprávnym
nárokom. Prejednanie takéhoto nároku, ako aj rozhodnutie o ňom patrí do právomoci všeobecného
súdu. V súvislosti s právomocou ústavného súdu, vyplývajúcou z čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky, je
potrebné rozlišovať medzi konaním o ústavnej sťažnosti v zmysle tohto článku, a konaním, predmetom
ktorého je nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom. Uvedené rozlišovanie vylucˇuje kolíziu právomoci medzi ústavným súdom a všeobecným
súdom. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou
povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna
a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak
ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných

práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred
iným (všeobecným) súdom, príp. iným orgánom verejnej moci, musí takúto sťažnosť odmietnuť z
dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).“ (uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. IV. ÚS 490/2011-18). Vzhľadom na uvedené žalobca oprávnene
žiada o ochranu svojich práv príslušný všeobecný súd, ktorý je kompetentný rozhodovať spory zo

zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci v zmysle ust. § 25 zákona č. 514/2003
Z.z. Žalovaný sa mylne odvoláva aj na Nález Ústavného súdu SR, I. ÚS 36/02, nakoľko uvedené
rozhodnutie ÚS SR sa týka skutkovo odlišnej veci, časovo predchádza účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z.
a preto je na tento prípad nepoužiteľné. Pred prijatím zákona č. 514/2003 Z. z. upravoval právne pomery
zodpovednosti štátu zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu

štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Žalovaný poukázal aj na uznesenie ÚS SR sp. zn. IV.
ÚS 21/02 zo dňa 19. 09. 2002 (nešlo o obdobný prípad), na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/95/2014 zo
dňa 23. 05. 2014 (v tejto inej veci konal a rozhodol všeobený súd).

5.6. Vo vzťahu k spornej vznesenej námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného súd

uvádza, že žalovaný je zodpovedný za vyhotovenie zoznamu voličov oprávnených voliť prezidenta
zo stáleho zoznamu voličov, čím je daná jeho pasívna legitimácia, keďže podľa žalobcu k odňatiu
volebného práva došlo z dôvodu chybného zápisu v evidencii zoznamu voličov. Žalobca bol zapísaný
v zozname voličov, ale s nesprávnym údajom „obmedzená spôsobilosť“. Skutočnosť, že žalovaný
je pasívne legitimovaný subjekt, je podložená aj tým, že zo strany pracovníkov žalovaného došlo k

vykonaniu nápravy. Opäť okresný súd poukazuje na preukázaný skutkový stav aj právne zdôvodnenie
právnym zástupcom žalobcu v jeho písomných vyjadreniach či na pojednávaniach. V danej veci žalobca
sa domáhal náhrady škody - nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,- EUR v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 513/2003 Z.z.“). Nesprávnym úradným postupom žalovaného

- nesprávnym vyhotovením zoznamu voličov z dôvodu chybného zápisu v evidencii zoznamu voličov
bola žalobcovi spôsobená nemajetková ujma - ako dôsledok porušenia volebného práva žalobcu. Je
nesporné, že menovaný nebol pripustený k voľbám, a to dňa 15.03.2014, kedy sa uskutočnilo prvé
kolo volieb prezidenta SR. Žalobca ako občan SR spĺňajúci podmienky zákona č. 46/1999 Z.z. (ďalej„zákon o voľbe prezidenta“), konkrétne vekový cenzus 18 rokov a zdržiavanie sa na území SR, mal
v pláne zúčastniť sa volieb prezidenta a uplatniť svoje aktívne volebné právo garantované Ústavou
SR. Žalobca sa od novembra 2012 zdržiava na adrese F. X, XXX XX F. F., kde má nahlásený aj

trvalý pobyt. Vzhľadom na adresu trvalého pobytu žalobcu, mal byť žalobca zaradený do zoznamu
oprávnených voličov vo volebnom okrsku č. 62 vo volebnej miestnosti ZŠ Ďumbierska 17. Pri zisťovaní
jeho identifikačných údajov však mu bolo členom volebnej komisie povedané, že nebude pripustený k
voľbám prezidenta v tomto kole, pokiaľ neprinesie druhý doklad totožnosti. Žalobca bol touto informáciou
prekvapený až zaskočený. Nakoľko sa okolo žalobcu vo volebnej miestnosti začali zhromažďovať ďalší

voliči, žalobca sa rozhodol v súvislosti s jeho osobou nespôsobovať ďalší rozruch a volebnú miestnosť
opustil. Dňa 29.03.2014 sa konalo druhé kolo volieb prezidenta SR, opäť sa dostavil do volebnej
miestnosti v príslušnom volebnom okrsku. Situácia z prvého kola sa však zopakovala. Člen volebnej
komisiežalobcovioznámil,žekvoľbámnebudepripustený,nakoľkomávzoznamevoličovprijehomene
zapísanú poznámku - „obmedzená spôsobilosť“. Napriek zahanbeniu, ktoré v tej chvíli žalobca prežíval,
rozhodol sa o svoje volebné právo bojovať a začal túto situáciu na mieste riešiť. Členom okrskovej

komisie sa pokúšal vysvetliť, že ide o zrejmý omyl. Žalobca nikdy v minulosti ani v súčasnosti nemal a
nemá obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, či inú obmedzenú spôsobilosť. Túto skutočnosť členom
volebnej komisie preukazoval dokladmi: občiansky preukaz, vodičský preukaz, karta poistenca, ktoré
si priniesol po poučení z prvého kola volieb. Na žiadosť žalobcu jeden z členov volebnej okrskovej
komisie zavolal predsedovi obvodnej volebnej komisie, aby si overil žalobcovo oprávnenie voliť. Z

obvodnej volebnej komisie však bol daný ústny pokyn, aby žalobca nebol v žiadnom prípade pripustený
k voľbe prezidenta SR. Tomuto nasvedčuje výsluch samotného žalobcu aj vypočutého svedka Y. J., F.
F. F., ktorý sa v tom čase okrem iných prítomných voličov nachádzal vo volebnej miestnosti. Napriek
preukázaniu tejto zrejmej nesprávnosti v zozname oprávnených voličov, žalobcovi ani v druhom kole
nebolo umožnené vykonať voľbu prezidenta SR, čím došlo k porušeniu jeho základného ľudského práva

garantovaného čl. 30 ods. 1 Ústavy SR, a to práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí slobodnou
voľbou svojich zástupcov. Teda súd dospel k názoru, že žalobcovi bola takýmto nesprávnym úradným
postupom zo strany orgánu územnej samosprávy ako orgánu zodpovedného za zostavenie zoznamu
oprávnených voličov spôsobená nemajetková ujma, spočívajúca v zamedzení prístupu účasti na voľbe
prezidenta v roku 2014, ako aj v poškodení dobrého mena pred spoluobčanmi. Po tomto nepríjemnom

zážitku sa žalobca dňa 01.04.2014 dostavil na Mestský úrad v Banskej Bystrici, aby sa dožadoval
nápravy. Až na základe jeho žiadosti bola vykonaná oprava v zozname voličov, nakoľko bolo zjavné,
že ide o zrejmú nesprávnosť. Hoci poverené pracovníčky Mestského úradu v Banskej Bystrici vykonali
opravu takmer okamžite, žalobca sa z ich strany a ani zo strany Mestského úradu v Banskej Bystrici
nedočkal riadneho ospravedlnenia. Poverenou pracovníčkou bol na pochybenie v zozname voličov z

kancelárie vyprevadený slovami „chybička sa stane“, čo žalobca vnímal ako nemiestne zľahčovanie
situácie. Napriek oprave v zozname voličov odišiel z Mestského úradu v Banskej Bystrici nespokojný
(dôkazy: úradný záznam zo dňa 01.04.2014 - bola vykonaná oprava v evidencii u menovaného,
spôsobilosť na právne úkony, čím bola v tejto evidencii vykonaná oprava v zázname „neobmedzená
spôsobilosť“). Vzhľadom na uvedené v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, podal žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom zo dňa 23.12.2014,
pôvodne adresovanú Ministerstvu vnútra SR ako orgánu verejnej moci. Následne MV SR túto postúpilo
žalovanému ako orgánu príslušnému na predbežné prerokovanie žiadosti, keďže príslušným orgánom
na prerokovanie tejto žiadosti je príslušným orgánom primátor Mesta Banská Bystrica (dôkazy: žiadosť o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom zo dňa
23.12.2014, postúpenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 19.01.2015 Ministerstvom
vnútra SR). Žalovaný Žiadosť prejednal a rozhodol, že nárok žalobcu neuspokojí, a to ani sčasti, nakoľko
má za to, že „Mesto Banská Bystrica dňa 01.04.2014 realizovalo opravu v evidencii pri Vašom mene,
kde bol upravený záznam na „neobmedzenú spôsobilosť“, o čom bol spísaný úradný dokument, pričom

vedúca Matričného úradu a ohlasovne pobytu Mesta Banská Bystrica Y.. Y. Č. L. Vám za nedopatrenie
ospravedlnila, čo Mesto Banská Bystrica s ohľadom na okolnosti prípadu považuje za dostatočné
zadosťučinenie.“ (dôkaz: žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom - odpoveď). V tejto súvislosti okresný súd poukazuje na príslušné
ustanovenia právnych predpisov v bode 5.7. odôvodnenia tohto rozsudku.

5.7. Podľa čl. 30 ods. 1 vety prvej Ústavy SR občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných
vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.5.7.1. Podľa čl. 30 ods. 3 Ústavy SR volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným
hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

5.7.2. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 46/1999 Z.z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o
ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov, právo voliť prezidenta
Slovenskej republiky (ďalej len "zákon o voľbe prezidenta"), majú občania Slovenskej republiky, ktorí v
deň voľby dovŕšili 18 rokov veku a zdržiavajú sa v deň voľby na území Slovenskej republiky 2) (ďalej
len "oprávnený volič").

5.7.3. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona o spôsobe voľby prezidenta, obec, v Bratislave a v Košiciach
mestské časti (ďalej len "obec") vytvárajú na odovzdávanie hlasovacích lístkov a na sčítanie hlasov
volebné okrsky.

5.7.4. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona o spôsobe voľby prezidenta, obec vyhotoví zo stáleho

zoznamu voličov 3) zoznam voličov oprávnených voliť prezidenta (ďalej len "zoznam oprávnených
voličov") v jednotlivých volebných okrskoch.

5.7.5. Podľa § 4 ods. 7 citovaného zákona o spôsobe voľby prezidenta, okrsková volebná komisia dopíše
do zoznamu oprávnených voličov osobu a) na základe rozhodnutia súdu, 5) b) na základe voličského

preukazu, c) ktorá sa občianskym preukazom preukáže, že má trvalý pobyt v mieste, ktoré patrí do
volebného okrsku.

5.7.6. Podľa § 9 ods. 4 citovaného zákona o spôsobe voľby prezidenta, okrsková volebná komisia a)
zabezpečuje riadny priebeh hlasovania, najmä dozerá na správne odovzdanie hlasovacích lístkov a

dbá o poriadok vo volebnej miestnosti a v jej bezprostrednom okolí, e) plní ďalšie úlohy, ktoré jej uloží
príslušná obvodná volebná komisia alebo ústredná volebná komisia.

5.7.7. Podľa § 4 zákona č. 333/2004 Z.z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej zákon
o voľbách), (1) stály zoznam voličov (ďalej len "stály zoznam") zostavuje a vedie obec, v hlavnom meste

Slovenskej republiky Bratislava a v meste Košice mestská časť (ďalej len "obec"). Do stáleho zoznamu
zapisuje obec voličov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. (2) Obec priebežne zisťuje
skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zmeny v stálom zozname. Obec vykonáva zmeny na základea)
vlastných evidencií, b) oznámení štátnych orgánov a iných obcí, c) výsledkov námietkového konania.
(4) Obec je povinná v úradných hodinách umožniť občanovi nahliadnuť do stáleho zoznamu, aby sa

presvedčil, či je v ňom zapísaný a či údaje zapísané o jeho osobe sú úplné a pravdivé.

5.7.8. Podľa § 7 citovaného zákona o voľbách - námietkové konanie, (1) volič si môže v úradných
hodinách obce overiť, či je zapísaný v stálom zozname, a môže požadovať doplnenie údajov alebo
vykonanie opráv. Obec je povinná žiadosti vyhovieť alebo do troch dní písomne oznámiť voličovi dôvody,

pre ktoré žiadosti nemôže vyhovieť. (2) Ak obec sama neodstráni chyby alebo nedostatky v stálom
zozname, môže sa volič, ktorý je tým dotknutý, obrátiť na okresný súd príslušný podľa volebného okrsku
s návrhom na vydanie rozhodnutia o vykonaní opravy alebo o doplnení stáleho zoznamu. Na konanie
sa vzťahujú ustanovenia osobitného zákona. 7) Na základe rozhodnutia súdu vykoná zmenu v stálom
zozname obec; v deň volieb vykoná zmenu v zozname voličov oprávnených hlasovať v jednotlivých

volebných okrskoch (ďalej len "zoznam voličov") okrsková volebná komisia.

5.7.9. Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona o voľbách, zoznam voličov vyhotoví obec zo stáleho zoznamu.

5.7.10. Podľa § 10 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, (1) územná samospráva zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. (2) Územná
samospráva zodpovedá za škodu podľa odseku 1, ktorá bola spôsobená a) nezákonným rozhodnutím
alebo b) nesprávnym úradným postupom. (3) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

5.7.11. Podľa § 11 Zákona č. 514/2003 Z.z. vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánov územnej samosprávy pri výkone
samosprávy v mene územnej samosprávy koná a) starosta obce, ak škodu spôsobil orgán obce.5.8. S poukazom na vyššie uvedené body 5.5., 5.6., 5.7. odôvodnenia tohto rozsudku, okresný súd
dospel k názoru, že nakoľko žalobca spĺňal všetky stanovené zákonné podmienky pre voľbu prezidenta
SR, bol oprávnený voľbu prezidenta SR vykonať v oboch kolách vo volebných okrskoch podľa miesta

trvalého pobytu. Odňatie volebného práva z dôvodu chybného zápisu v zozname voličov je nesporným
pochybením orgánu územnej samosprávy zodpovedného za zostavenie tohto zoznamu - Mesta
Banská Bystrica ako žalovaného a pasívne legitimovaného subjektu. Zo zákona o voľbe prezidenta
a ani zo zákona č. 333/2004 Z.z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky nevyplýva, že
zostavovaniestálehozoznamuvoličovaanizostavovaniezoznamuvoličovoprávnenýchvoliťprezidenta

je preneseným výkonom štátnej správy, patrí teda do výkonu samosprávy. Zostavenie zoznamu voličov
je zákonom č. 46/1999 Z.z. o voľbe prezidenta (§ 4 ods. 1) v spojení so zákonom č. 333/2004 Z.z. o
voľbách do Národnej rady SR (§ 4 ods. 1) zverené do kompetencie obce, konkrétne v tomto prípade
žalovaného, pričom s poukazom na ust. § 4 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (Ak
zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy,
platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.), nejde o prenesený výkon štátnej správy, ale o

výkon samosprávy. Žalovaný vo svojej odpovedi na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa
12.03.2015 nespomenul, že nie je kompetentný a žiadosť bez ďalšieho posúdil tak, že ju zamietol s tým,
že „morálna satisfakcia vo forme opravy záznamu a ospravedlnenia je primeraná a dostačujúca.“

5.9. V danej veci sa súd musel vysporiadať s otázkou, či iba samotné konštatovanie porušenia práva

je alebo nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom a v prípade, ak by súd dospel k názoru, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ďalej
by sa súd zaoberal posúdením nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ak nie je
možné túto uspokojiť inak, a to s poukazom na ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.

6.1. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe v rozsahu uplatňovaného nároku
vrátane vyjadrení po skutkovej a právnej stránke, na právnom titule uplatňovaného nároku. Ide o nárok
vo forme peňažného odškodnenia za spôsobenú ujmu žalobcu nesprávnym úradným postupom na
strane žalovaného, ktorý skutkové okolnosti vzniku tejto ujmy nerozporoval. Taktiež sa podrobne vyjadril

k preukázaniu kumulatívne všetkých troch zákonných predpokladov na vznik zodpovednosti žalovaného
za škodu žalobcovi podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Napr. či vznik chybného zápisu v evidencii zoznamu
vodičov oprávnených voliť prezidenta zavinil alebo nezavinil žalovaný. Námietkové konanie podľa §
7 ods. 1 zákona č. 333/2004 Z. z. rieši postup obce, a nie okrskovej volebnej komisie, ktorá nemá
kompetencie opravy statusu voliča tak, ako to vyhotoví obec (bod 8.2. odôvodnenia tohto rozsudku).

6.2. Na pojednávaní žalobca trval na žalobe, ako aj na prednesoch právneho zástupcu. Jeho vypočutím
sa potvrdil podrobne popísaný skutkový stav v žalobe vrátane písomných vyjadrení. Pri prvom kole
volieb prezidenta mu predseda volebnej komisie povedal bohužiaľ, že nemôže voliť, spýtal sa na dôvod,
že potrebuje dva doklady, nepovedal mu dôvod, vzal si iba občiansky, povedal, že druhý doklad nemá.

Žalobca vedel, že je ešte druhé kole, domnieval sa, že k tejto udalosti došlo asi tým, že sa presťahoval,
že zmenil miesto trvalého bydliska, asi žalovaný nestihol vykonať zmeny. Až v druhom kole volieb sa
dozvedel, že je nejaká nezrovnalosť v zápise ohľadom jeho osoby v zozname voličov. Druhýkrát zavolal
aj kamaráta, ktorý sa tam prisťahoval. Žalobca prišiel do volebnej miestnosti, preukázal sa občianskym
preukazom, mal pripravenú aj zdravotnú kartu, opäť začali problémy, ohradil sa, že doniesol si dva

doklady, predseda komisie vstal, išli vonku na chodbu, spýtal sa, že prečo, nech telefonuje, nech to rieši,
nech volá na mesto, kde sa stala chyba, že chce voliť, že mu je to odmietnuté. Pán z komisie sa snažil
byť korektný, volal niekde inde, potom mu vysvetlil, že bohužiaľ, že nemôže voliť, člen volebnej komisie
mu navrhol spísať zápisnicu. Žalobca sa hanbil, išiel preč, ku spísaniu zápisnice nedošlo. Po tomto
nepríjemnom zážitku mal žalobca z toho stres, obmedzil cestovanie autobusom, vyhýbal sa miestam,

kde rád chodil, obmedzil kontakty s ľuďmi, išiel len tam, keď to bolo nevyhnutné, napr. na konkurzy v
dôsledkuhľadaniapráce.Úplnesarozohnil,hodilobčianskynazem.Kamarátsaišielpozrieťdovolebnej
miestnosti, že prečo nemôže voliť, všetci ľudia zastali, začali sa na žalobcu dívať, hanbil sa. Rýchlo
zobral kamaráta, chcel ísť domov, odprevadil ho domov, tam sa zavrel a už nechcel mať nič s ľuďmi,
hanbil sa aj vonku vyjsť, že ak náhodou ho niekto z tých ľudí spozná z tejto udalosti. Napríklad kamarát

z justičnej stráže mu zo žartu povedal, že aj basmani môžu voliť, a že on nemohol. Nechcel ísť ani na
rodinnú oslavu švagrovi a neteri, nechcel ani nikde ísť, ani nedvíhal telefóny, rodina ho donútila ísť na
rodinnú oslavu, prišli po neho. Až následne im povedal, že nemohol odvoliť v prvom ani v druhom kole,
chvíľu si robili srandu, ale zistili, že bol na dne. Dňa 01. 04. 2014 sa dostavil na Mestský úrad v BanskejBystrici, aby sa dožadoval nápravy. Boli tam dve pracovníčky, ktoré na základe jeho sťažnosti, ktorú si
overili a považovali za opodstatnenú, zavolali svojho nadriadeného, ktorý následne prišiel, spýtal sa čo
sa stalo, vzal si jeho občiansky preukaz, odišiel si overiť jeho údaje. Potom sa nadriadený vrátil späť a

povedal tým pracovníčkam, že to treba opraviť, že sa stala chyba, odišiel. Pracovníčka vykonala určitú
úpravuvpočítači,dalamumožnosťnahliadnuťdopočítačaaprečítať.Boltamtextohľadomtoho,žesom
spôsobilý voliť. Na žiadosť žalobcu mu bol písomne vyhotovený úradný záznam zo dňa 01. 04. 2014. Ten
nadriadený mu povedal, že to sa stáva. Pracovníčka Č. sa mu ospravedlnila za toto nedopatrenie. V tej
kancelárií na Mestskom úrade v Banskej Bystrici sa nachádzala aj ďalšia pracovníčka - zrejme kolegyňa

menovanej. Občiansky preukaz mal vystavený dňa 16. 01. 2013 a jeho platnosť je do 16. 01. 2023.
Predtým mal trvalé bydlisko na L. G. U. F. F.. Cestou pošty dostal oznámenie o mieste a čase konania
prezidentskýchvoliebvroku2014,atodoschránkynaadresuF.X,F.F..Nikdynemalproblémsvýkonom
svojho volebného práva. Nezamestnaný bol od januára 2014, zamestnal sa začiatkom novembra 2014.
Od konca mája 2016 je nezamestnaný.

6.3. Na pojednávaní splnomocnená zástupkyňa žalovaného trvala na písomnom vyjadrení v plnom
rozsahu vrátane vznesenej námietky nedostatku právomocí tunajšieho súdu na prejednanie a
rozhodnutie podanej žaloby, nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Ďalej uviedla, že v
súvislosti s výkonom svojho volebného práva pri voľbe prezidenta v roku 2014, žalobca neučinil žiadne
kroky, aby sa domohol tohto výkonu, a to priamo vo volebnej miestnosti pri prvom kole prezidentských

volieb a rovnako pri druhom kole prezidentských volieb. Tieto kroky nepodnikol ani následne v časovom
horizonte medzi prvým a druhým kolom prezidentských volieb. Menovaný nevyužil žiadne zákonné
prostriedky ani nevykonal žiadne opatrenia, aby mohol svoje volebné právo nerušene vykonať. Žalovaný
tvrdí, že v prípade vznesenia námietok zo strany žalobcu priamo vo volebnej miestnosti, či už teda v
prípade konania prvého kola v prezidentských volieb alebo v prípade druhého kola, alebo v prípade

žiadosti o podanie vysvetlenia, z akého dôvodu nemôže byť pripustený k voľbám, vzniknutá situácia
mohla byť vyriešená priamo na mieste, priamo už pri prvom kole prezidentských volieb a následne by
volebné právo mohol vykonať. Žalobca mal možnosť domáhať sa vysvetlenia a prípadne aj vykonania
opravy záznamu v zozname voličov a s poukazom na § 7 ods. 1 Zákona č. 333/2004 o voľbách do
Národnej rady SR v znení platnom a účinnom v rozhodnom období. Za predpokladu, ak by bol žalobca

aktívny vo vzťahu k ochrane jeho volebného práva, jeho výkon volebného práva by bol zaručený
minimálne v druhom kole prezidentských volieb, ktoré sa konalo dňa 29. 03. 2014, výkon ktorý by bol
nerušený. Žalovaný argumentačne poukázal na ust. § 4 ods. 1 citovaného zákona (občania majú právo
nahliadať v čase úradných hodín do zoznamu stáleho zoznamu voličov, ktorý vedie obec a prípadne
preverovať si údaje alebo teda vykonávať opravy, prípadne nezrovnalosti v týchto zoznamoch). Pokiaľ

žalobca priamo vo volebnej miestnosti pri prvom kole prezidentských volieb nežiadal o vysvetlenie,
prečo potrebuje druhý doklad, aký je problém v zozname, nežiadal o spísanie zápisnice ani nijakým
spôsobom nedeklaroval výhrady, ktoré by mali smerovať k spochybneniu postupu volebnej komisie,
takýto záznam alebo takéto výhrady nijakým spôsobom neprezentoval. Ak bol vyzvaný na predloženie
druhého dokladu o preukázaní totožnosti, prečo sa následne nevrátil do volebnej miestnosti, a ak by ani

po tomto akte nebol pripustený k voľbám, mal aktívnym konaním pristúpiť k tomu, že sa mal domáhať
dôvodov vysvetlenia písomného zápisu o tom, že prečo mu bol výkon volebného práva odmietnutý.
Alebo žalobca mal možnosť v zmysle § 7 ods. 1 Zákona č. 333/2004 Z. z. hneď na druhý deň po konaní
volieb alebo najbližší pracovný deň po konaní prvého kola prezidentských volieb dostaviť sa na mestský
úrad a žiadať o vysvetlenie, o vykonanie opravy. Za predpokladu, ak by príslušní poverení zamestnanci

mestského úradu takúto opravu alebo takéto vysvetlenie nepodali, žalobca mal zákonné možnosti
domáhať sa svojich práv aj prostredníctvom žaloby na príslušnom súde s tým, že súd má povinnosť
rozhodnúť do 5 dní odo dňa doručenia takejto žaloby. Potom je nesporné, že minimálne v druhom kole
prezidentskýchvoliebzapredpokladu,akbymalzáujem,moholvýkontohovolebnéhoprávazrealizovať.
Žalovanému nie je jasné, prečo zrealizoval návštevu mestského úradu až dňa 01. 04. 2014, po ukončení

prezidentských volieb, prečo tento úkon nevykonal po tom prvom kole. Oprava alebo toto zhojenie
nedostatkov bolo žalovaným vykonané okamžite, aj s náležitým ospravedlnením zamestnancov, ktorý
danú vec so žalobcom riešili. S prihliadnutím na skutkové okolnosti žalobca nepreukázal, že na strane
žalovaného došlo k nesprávnemu úradnému postupu, a teda v priamej súvislosti k vzniku škody, ktorá
by mala byť nahradená aj vo forme finančného zadosťučinenia vo výške 3 000,- Eur. Ide o absolútnu

pasivitu žalobcu pri ochrane výkonu volebného práva pri voľbe prezidenta v prezidentských voľbách v
roku 2014. V súvislosti s uvedeným žalovaný poukazoval okrem iného na uznesenie Ústavného súdu
SR 1ÚS 25/2013-13 zo dňa 16. 01. 2013 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr 38/2011
zo dňa 08. 11. 2011, ktorým súdy upriamili pozornosť na zásadu vigilantibus iura scripta sunt, t.j. právopatrí bdelým. Nositelia práv majú povinnosť urobiť také kroky, aby nedochádzalo k porušovaniu alebo
ohrozovaniu alebo poškodzovaniu ich práv, pričom sa predpokladá, že nositelia podľa práva musia
využiť všetky prostriedky, ktoré im poskytuje zákon a následne vykonať príp. potrebné opatrenia, aby

nedošlo k porušovaniu ich subjektívnych práv. Len v prípade, ak konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením, a ani uspokojenie nemajetkovej formy inou formou neprichádza do
úvahy, je potrebné poukázať aj na osobu žalobcu, závažnosť ujmy, jej následkov, na všetky skutkové
okolnosti, na charakter, okolnosti a dĺžku trvania nesprávneho úradného postupu žalovaného. Zo strany
žalobcu nebola preukázaná uplatnená výška, od čoho odvodzuje uplatnenú výšku nemajetkovej ujmy,

ktorá by sa mala uhrádzať v peniazoch. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním
uplatneného nároku, prípadnej existencie nesprávneho úradného postupu žalovaného spočívajúcej v
chybnom zázname pri osobe žalobcu v zozname oprávnených voličov pre prezidentské voľby v roku
2014, nemá bez ďalšieho za následok vznik nároku na nemajetkovú ujmu. Tento je nedôvodný v celom
rozsahu, preto žiadal žalobu zamietnuť.

6.4. Na pojednávaní bol vypočutý svedok Y. J., M. F. F. F.a (nie je v príbuzenskom vzťahu so žalobcom).
Bol priamym svedkom udalosti, ktorá sa týka kola volieb. Podľa svojho bydliska išiel do inej volebnej
miestnostiakožalobca,nachádzajúcejsavzákladnejškolenaĎ.G.U.F.F..Keďodvolil,vyšielzvolebnej
miestnosti a vtedy zistil, že sa niečo stalo. Išiel oproti K. V., ktorý bol v ohnivovom rozhovore s nejakým
členom volebnej komisie. Potom vošiel do vnútra volebnej miestnosti zistiť, čo sa stalo. K. mu ukázal

volebný zoznam, kde figurovalo jeho meno a na konci pri jeho mene bola poznámka v takom zmysle
ako nespôsobilý. K. žiadal ohľadom tejto skutočnosti vysvetlenie, bol mierne nahnevaný, nedostal však
konkrétnu odpoveď, nahneval sa, od zlosti hodil občiansky preukaz na zem, potom si ho zodvihol a ten
pánčlenzvolebnejkomisiehoslušnýmspôsobomvyprevadilzvolebnejmiestnostivon.Totosaodohralo
vo volebnej miestnosti. Potom vyšli zo základnej školy. V tom čase vo volebnej miestnosti sa nachádzalo

odhadom asi 6 až 8 členov volebnej komisie a asi 2 nejakí ďalší voliči, ktorí prišli voliť. Svedok konkrétne
nikoho nepoznal ani z členov volebnej komisie ani tých cca 2 ďalších voličov. Nič mimoriadne v správaní
u K. sa nestalo. Bol však nahnevaný z tých volieb. Párkrát sa žalobca vrátil k tejto udalosti s voľbami.
Išlo o neštandardnú udalosť. Keď sedia s kamarátmi, ide nejaká politická relácia, vtedy sa spomenie táto
udalosť, čo sa stala žalobcovi. Tento nebol terčom nejakých posmeškov, urážok. Pokiaľ by sa svedkovi

stala takáto udalosť, minimálne by bol prekvapený.

6.5. Z písomnej svedeckej výpovede R.. Y. V. - netery žalobcu zo dňa 10. 02. 2017 vyplýva, že o
nepripustení menovaného k voľbám prezidenta sa dozvedela na rodinnej oslave, uskutočnenej po
druhom kole volieb prezidenta, t. j. dňa 30. 03. 2014. Na oslavu nechcel žalobca prísť z dôvodu, že ho

nepustili voliť, z tohto bol zničený. Na rodinnej oslave bolo dvanásť ľudí, postupne sa ho začali vypytovať
čo sa mu prihodilo. K. im povedal, že mal v zozname pri mene napísanú poznámku obmedzená
spôsobilosť, a preto ho nepustili voliť. Začali aj prvé srandičky a vtipy smerované na jeho osobu.
Posmieval sa mu otec menovanej, sestra otca a bratranci menovanej. Robili si z neho srandu „tak už
to máš aj písomne“, „už je to potvrdené“, „konečne ti to niekto napísal“. K. sa snažil brať uvedené s

humorom, ale bolo vidno, že to ťažko znáša. Mal zmiešané pocity veľkého hnevu a ľútosti. Keďže R..
V. videla, že žalobca bol v zlom stave, povedala mu, že mu napíše presné kroky postupu do mailu za
účelomodstráneniachybyvzázname.Vzhľadomnaodstupčasusastáleniektonájde,ktomenovanému
priamo alebo nepriamo pripomenie danú situáciu. Mrzí ho, že na mestskom úrade mu neboli schopný
dať ani len normálne ospravedlnenie.

6.6. Z písomnej svedeckej výpovede L. V. zo dňa 12. 02. 2017 - sestry žalobcu vyplýva, že brata -
menovaného pozvala na rodinnú oslavu, na ktorú neprichádzal, nechcel prísť, že nemá náladu, pretože
mu nedovolili voliť. Toto jej potvrdila aj ich mama. Následne išli po neho, keď prišiel bol smutný, povedal,
že sa cíti ako chudák, že nemohol voliť, že sa na neho všetci prítomní pozerali. Opísal im celý priebeh,

niektorí si z neho robili na oslave srandu kvôli uvedenému. S odstupom času je menovaný skôr rozčúlený
a pociťuje uvedené ako veľkú krivdu.

7.1. Podľa § 10 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, (1) územná samospráva zodpovedá za podmienok ustanovených

týmto zákonom za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. (2) Územná
samospráva zodpovedá za škodu podľa odseku 1, ktorá bola spôsobená a) nezákonným rozhodnutím
alebo b) nesprávnym úradným postupom. (3) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.7.2. Podľa § 11 Zákona č. 514/2003 Z.z. vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánov územnej samosprávy pri výkone
samosprávy v mene územnej samosprávy koná a) starosta obce, ak škodu spôsobil orgán obce.

7.3. Podľa § 17 Zákona č. 514/2003 Z.z., (1) uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. 1a) (2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. (3)

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

8.1. Po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k záveru, že medzi sporovými stranami nie je

sporný priebeh základného skutkového deja, na základe ktorého si žalobca uplatňuje žalobný nárok.
V danom spore je daná právomoc všeobecného tunajšieho súdu na prejednanie a rozhodnutie o
podanej žalobe. Žalovaný je pasívne legitimovaný subjekt a v konkrétnom prípade došlo k opakovanému
porušeniu volebného práva na strane žalobcu v dôsledku nesprávneho úradného postupu žalovaného.
Teda súd má za to, že spornou otázkou zostala výška navrhovanej náhrady škody vo forme žalobcom

utrpenej nemajetkovej ujmy. Ide o nárok žalobcu uplatnený v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.,
o preukázanú zodpovednosť žalovaného voči žalobcovi za škodu spôsobenú orgánom územnej
samosprávy pri výkone samosprávy, a to jeho nesprávnym úradným postupom. K uplatneniu žalobného
nároku predchádzalo obligatórne predbežné prerokovanie tohto nároku na náhradu škody (§ 16 ods. 4
citovaného zákona, bod 5.6. odôvodnenia rozsudku). Podľa § 14 Zákona č. 514/2003 Z.z.,“ (1) územná

samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie o zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. (2) Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom

spôsobená škoda.“ Úradný postup je potrebné posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého
postup tohto orgánu smeruje. Právo domáhať sa náhrady škody sa musí priznať každému, komu
škoda alebo ujma vznikla ako dôsledok nesprávneho úradného postupu orgánu územnej samosprávy,
a takáto náhrada škody by mala predstavovať spravodlivé zadosťučinenie, zahŕňať i peňažnú náhradu
nemajetkovej ujmy (morálnu ujmu). Vo veciach tejto náhrady škody koná starosta obce, ak škodu

spôsobil orgán tejto obce (primátor za žalovaného). Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z., ak §
26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa
spravujú Občianskym zákonníkom. Zákon o zodpovednosti za škodu je lex specialis voči Občianskemu
zákonníku. Pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom,
musia byť splnené tieto zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti: 1/ existencia nesprávneho

úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným
postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne. Ide o objektívnu zodpovednosť
žalovaného za škodu, založenú na objektívnom zodpovednostnom princípe.

8.2. Okresný súd má za to, že v konkrétnom prípade je naplnený prvý zákonný predpoklad vzniku

tejto zodpovednosti - existencia nesprávneho úradného postupu zo strany žalovaného, vychádzajúc
z podrobne opísaného skutkového stavu (body 5.5., 5.6.odôvodnenia rozsudku). Nesprávny úradný
postup žalovaného spočíva v opakovanom zamedzení prístupu účasti na voľbe prezidenta, ako aj v
poškodenídobréhomenažalobcupredspoluobčanmi.Žalobcapreukázal,žepodkladodžalovanéhobol
podkladom, na základe ktorého rozhodovala okrsková volebná komisia o pripustení alebo nepripustení

občana. Ide o priamu príčinnú súvislosť. Pokiaľ by nedošlo ku chybnému zápisu v evidencii zoznamu
voličov, ktorého vznik zavinil žalovaný, okrsková komisia by žalobcu pripustila k vykonaniu volebného
aktu. Nesprávne vyhotovenie evidencie v zozname voličov vo vzťahu ku chybnému údaju k osobe
žalobcu treba považovať za nesprávny úradný postup žalovaného. Pod nesprávnym úradným postupom
sa rozumie aj iný zásah do práv a oprávnených záujmov dotknutej osoby. Pri prvom kole voľby

prezidenta žalobcovi nikto nepovedal, že príčinou jeho nepripustenia k voľbám prezidenta je nejaký
nezrovnalostný zápis v zozname voličov. Súd sa stotožnil s nesúhlasom právneho zástupcu žalobcu s
tvrdenímžalovanéhoohľadomtejskutočnosti,žežalobcasanedomáhalnápravyvočiokrskovejvolebnej
komisie ohľadom nesprávneho zápisu v zozname voličov. Námietkové konanie podľa § 7 ods. 1 zákonač. 333/2004 Z. z. rieši postup obce, a nie okrskovej volebnej komisie, ktorá nemá kompetencie opravy
statusu voliča tak, ako to vyhotoví obec. Taktiež súd považuje ďalší nesúhlas právneho zástupcu žalobcu
so stanoviskom žalovaného, že žalobca údajne „nevyužil žiadne zákonné prostriedky a ani nevykonal

žiadne opatrenia, aby mohol svoje volebné právo nerušene vykonať“, za právne opodstatnený. Okresný
súd zhodne so žalobcom konštatuje, že každý občan SR, ktorý spĺňa zákonom stanovené predpoklady
pre výkon aktívneho volebného práva, nie je povinný byť akokoľvek aktívny, aby mu toto základné
politické právo garantované Ústavou SR bolo priznané. Nejde o žiadnu spoluzodpovednosť žalobcu
za spôsobenú ujmu. Súd sa nestotožnil s gramatickým výkladom žalovaného ohľadom ust. § 4 ods. 4

zákona č. 333/2004 Z.z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,
podľa ktorého Obec je povinná v úradných hodinách umožniť občanovi nahliadnuť do stáleho zoznamu,
aby sa presvedčil, či je v ňom zapísaný a či údaje zapísané o jeho osobe sú úplné a pravdivé,
snaží neodôvodnene preniesť zodpovednosť na žalobcu. Toto ustanovenie stanovuje práve povinnosť
žalovanému v prípadoch, kedy sa volič rozhodne využiť svoje právo nahliadnuť do stáleho zoznamu
voličov, a nie povinnosť pre voliča vykonať nahliadnutie do stáleho zoznamu voličov. Ide o výlučnú

jednostrannú povinnosť obcí toto nahliadnutie voličom umožniť. Oznámenie žalovaného o konaní volieb
prezidenta SR 2014, z ktorého sa minimálne dozvedel o zaradení do volebného okrsku, keďže išlo o
jeho prvé voľby po zmene trvalého pobytu, bolo žalobcovi riadne doručené. Preto žalobca nemohol
mať ani najmenšie podozrenie, že by nemal byť pripustený k voľbe prezidenta SR 2014, a že by si mal
ísť overovať akékoľvek skutočnosti a údaje do stáleho zoznamu voličov, nakoľko nebol na to žiadny

relevantný dôvod. Žalobca tento dôvod nemal ani po prvom kole volieb prezidenta SR 2014, nakoľko
mu zo strany členov okrskovej volebnej komisie bolo povedané, aby priniesol druhý doklad na overenie
jeho totožnosti. Keďže členovia okrskovej volebnej komisie žalobcovi neoznámili, z akých dôvodov ho
k voľbe prezidenta nepripustili, aj súd má za to, že žalobca si nemohol sám z ich konania vyvodiť,
že pri jeho mene je problém v stálom zozname voličov a v zozname oprávnených voličov. Členovia

okrskovej volebnej komisie mali žalobcovi poskytnúť potrebnú pomoc s uvedením konkrétneho dôvodu
nepripustenia účasti k voľbám, čo však neurobili.

8.3. Taktiež súd má za preukázaný druhý zákonný predpoklad tejto zodpovednosti - vznik škody
žalobcovi. V tejto súvislosti poznamenáva, že všeobecným predpisom, ktorého ustanovenia sa uplatnia,

ak zákon o zodpovednosti za škodu nemá vlastnú úpravu je Občiansky zákonník. Týka sa to napr.
definovania pojmu škoda a úpravy rozsahu jej náhrady (§ 420 ods. 1, § 442 ods. 1, 3 OZ). Škoda ako
majetkováujmasazásadneuhrádzavpeňažnejforme.Vprípadevznikutejtozodpovednostižalovaného
zaškodu,žalobcasiuplatnilnemajetkovúujmuvpeniazoch,nárokktorýsúdpovažovalzaopodstatnený.
Žalobcovi bola vopred popísaným nesprávnym úradným postupom žalovaného spôsobená nemajetková

ujma spočívajúca v zamedzení prístupu účasti na voľbe prezidenta, ako aj v poškodení dobrého mena
žalobcu pred spoluobčanmi. Chybný zápis v zozname oprávnených voličov tak mal nepriaznivý vplyv
aj na žalobcovu reputáciu pred spoluobčanmi - susedmi (aj možnosť šírenia ústnym podaním). Po
porušení volebného práva, ktorým bola zmarená jeho účasť na voľbe prezidenta SR 2014, sa u žalobcu
do popredia dostal pocit menejcennosti, ktorý po druhom kole volieb prezidenta SR 2014 kulminoval.

Nakoľko volebné právo vo voľbách prezidenta SR v roku 2014 už žalobcovi nie je možné navrátiť,
pričom mu nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy bola spôsobená ujma, s ktorou
má ťažkosti doposiaľ sa vyrovnať, žalobca sa rozhodol požadovať náhradu nemajetkovej ujmy od
zodpovednej osoby v postavení žalovaného. Tomuto predchádzalo obligatórne predbežné prerokovanie
žiadosti s negatívnym výsledkom, keďže žalovaný po prejednaní rozhodol tak, že nárok žalobcu

neuspokojí, a to ani sčasti, nakoľko má za to, že „Mesto Banská Bystrica dňa 01.04.2014 realizovalo
opravu v evidencii pri Vašom mene, kde bol upravený záznam na „neobmedzenú spôsobilosť“, o čom bol
spísaný úradný dokument, pričom vedúca Matričného úradu a ohlasovne pobytu Mesta Banská Bystrica
Y.. Y. Č. sa Vám za nedopatrenie ospravedlnila, čo Mesto Banská Bystrica s ohľadom na okolnosti
prípadu považuje za dostatočné zadosťučinenie.“ Žalobca nepovažuje ospravedlnenie pracovníčky

žalovaného za riadne, uspokojivé a za dostatočné so slovami „chybička sa stane“. Žalobca nemal
dôvod nahliadať do stáleho zoznamu voličov. Taktiež nesúhlasil so záverom žalovaného, že „morálna
satisfakcia vo forme opravy záznamu a ospravedlnenia je primeraná a dostačujúca.“ Po odpovedi
žalovaného zo dňa 12.03.2015 žalobca definitívne stratil dôveru v systém fungovania verejnej správy.
Z hľadiska právneho posúdenia súd dospel k záveru, že žalobca jednoznačne preukázal, že postupom

žalovaného došlo k opakovanému porušovaniu ústavného volebného práva žalobcu v zmysle čl. 30 ods.
1 a ods. 3 Ústavy SR v spojení s ustanovením § 1 ods. 2 zákona o voľbe prezidenta. V zmysle § 17 ods.
1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. náhradou nemajetkovej ujmy by sa podľa všeobecne uznávanej právnej
doktríny mal sledovať cieľ kompenzácie ujmy spôsobenej najmä poškodením dobrej povesti, občianskejcti, prípadne kompenzácie morálneho utrpenia v prípadoch rôznych foriem odňatia či obmedzenia práva
či základnej slobody. Vzhľadom na skutkové okolnosti a právne východiská tohto prípadu, iba samotné
konštatovanie porušenia žalobcovho práva nemá povahu dostatočnej osobnej satisfakcie. Súd má za

to, že žalobca preukázal utrpenú najmä psychickú ujmu spočívajúcu v pocitoch márnosti, bezmocnosti,
nespravodlivosti a krivdy, že v rozhodnom čase nemohol dosiahnuť spravodlivú a včasnú ochranu
svojich práv a právom chránených záujmov. Navyše zverejnenie nepravdivej informácie o nespôsobilosti
žalobcu na právne úkony pred ostatnými prítomnými voličmi, pochádzajúcimi z blízkeho prostredia
žalobcu, malo nepriaznivý vplyv na jeho osobu sprevádzaný príznakmi zahanbenia. Súd poukazuje

najmä na povahu a význam dotknutých práv žalobcu, ako aj na intenzitu a dôsledky ich porušenia,
ktoré už nemožno napraviť, zvrátiť, a ani inak odčiniť. Až v dvoch kolách volieb prezidenta SR bolo
žalobcovi odopreté právo voliť a tak mu bol zamedzený prístup k právu zúčastňovať sa na správe
vecí verejných. Žalovaná suma je len nemajetkovou náhradou, zmiernením nezákonných dopadov na
ujme, ktorú mu žalovaný svojim pochybením spôsobil tým, že zásah do jeho U. práva nastal v dôsledku
nesprávneho úradného postupu žalovaného. Zásah tak ako nastal už nemožno odvolať, jeho následky,

ktoré vznikli, sú nereparovateľné. Slovným ospravedlnením nemožno napraviť ujmu žalobcu, že dvakrát
nemohol aktívne voliť. Preto zákon č. 514/2003 Z.z. uvádza, že ak ujmu nemožno napraviť inak, je
na mieste aj náhrada nemajetkovej ujmy poskytnutá v peniazoch. Porušenie práv žalobcu nemožno
napraviť, zvrátiť ani inak odčiniť. Nie je to v možnostiach žalovaného, ani žiadneho iného subjektu.
Volebný akt je jedinečný, pričom treba zohľadniť, že sa deje raz za určité obdobie. Nemajetková ujma

je ujma, ktorá sa v majetkovej sfére poškodeného síce neprejavuje, ale sa prejavuje v rôznych iných
skutočnostiachprepoškodenéhovpostavenížalobcunegatívnych.Súdsastotožnilsnázoromprávneho
zástupcu žalobcu, že túto nemajetkovú ujmu nie je možné žalobcovi uspokojiť inak, súčasne iba
samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú
ujmu. Taktiež súd nepovažuje morálnu satisfakciu vykonanú žalovaným vo forme opravy záznamu a

ospravedlnenia za primeranú a dostačujúcu.

8.4. Súčasne bol naplnený aj posledný zákonný predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaného - príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom žalovaného, pojem ktorý nie je bližšie
vymedzený. Tento treba chápať ako súhrn príčin, ktoré viedli k určitému výsledku - k vzniku nemajetkovej

ujmy. Teda ide o vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu, nevznikla by ani škoda, či už vo forme skutočnej škody, ušlého zisku alebo nemajetkovej
ujmy v peniazoch. Súd považuje za nesprávny úradný postup porušenie zákonnej povinnosti zo strany
žalovaného - porušenie povinnosti vyhotoviť zoznam voličov oprávnených voliť vo voľbách prezidenta
zo stáleho zoznamu voličov, a to úplne a bez chýb vo vzťahu k žalobcovi. Právny zástupca žalobcu

jednoznačne preukázal aj príčinnú súvislosť, podloženú skutkovým stavom. Toto porušenie povinnosti
stojí na začiatku zodpovednostného reťazca. Porušenie tejto povinnosti žalovaného bolo príčinou,
prečo pracovníci okrskovej volebnej komisie dvakrát odmietli žalobcu ako voliča pripustiť k voľbám,
vykonať jeho aktívne volebné právo. Nepripustenie bolo výlučne z dôvodu, že v zozname voličov pri
jeho mene bola poznámka obmedzujúca jeho spôsobilosť voliť, hoci preto nebol žiadny dôvod. O

tom, že príčinná súvislosť medzi konaním okrskovej volebnej komisie a chybou v podkladoch, ktorý
dodal žalovaný je neprerušená, opäť žalovaný nepreukázal opak. Ďalej bola dotknutá česť, vážnosť,
občianska plnohodnotnosť pred samým žalobcom aj pred ľuďmi, ktorí boli prítomní pri pokuse o
výkon volebného aktu (aj možnosť šírenia ústnym podaním). Je to obava z budúceho konania, či
sa takáto situácia nezopakuje. Z vopred pomenovaných dôvodov samotné konštatovanie porušenia

volebnéhoprávavneprospechžalobcuniejedostatočnýmzadosťučinenímanespornebolapreukázaná
bezprostredná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom žalovaného a vznikom ujmy
žalobcovibezohľadunato,žepredmetnáudalosťnebolamedializovanáanejdeoverejneznámuosobu,
s prihliadnutím na povahu porušeného práva vo vzťahu ku žalobcovi v konkrétnom prípade.

9. Okresný súd mal za to, že všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. boli súčasne splnené, preto žalobe žalobcu čo do základu nároku vyhovel. Pri
posudzovaní výšky spôsobenej nemajetkovej ujmy v peniazoch vychádzal z kritérií ustanovených v §
17 ods. 3 citovaného zákona, ktoré žalobca cestou právneho zástupcu riadne preukázal. Žalobca utrpel
najmä psychickú ujmu spočívajúcu v pocitoch márnosti, bezmocnosti, nespravodlivosti a krivdy, že v

rozhodnom čase nemohol dosiahnuť spravodlivú a včasnú ochranu svojich práv a právom chránených
záujmov. Tunajší súd poukazuje najmä na povahu a význam dotknutého práva žalobcu, ako aj na
intenzitu a dôsledky jeho porušenia, ktoré už nemožno napraviť, zvrátiť, a ani inak odčiniť. Až v dvoch
kolách volieb prezidenta SR bolo žalobcovi odopreté právo voliť a tak mu bol zamedzený prístup k právuzúčastňovať sa na správe vecí verejných. Zároveň súd je toho názoru, že v prípade porušenia volebného
práva žalobcu sa porušené právo nedá napraviť iba samotným konštatovaním jeho porušenia. Náhrada
nemajetkovej ujmy je len zmiernením ujmy, ktorú žalobca už utrpel v dôsledku nesprávneho úradného

postupu žalovaného (význam práva, opakovanosť, sila a dopady zásahu). Preto okresný súd prvým
výrokom rozsudku rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 000,- Eur, a
to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súdom priznanú výšku spôsobenej nemajetkovej
ujmy v peniazoch považoval za spravodlivú a primeranú. Z vopred konkretizovaných dôvodov druhým
výrokom rozsudku vyslovil, že vo zvyšku žalobu zamieta (do výšky nepriznanej sumy 1 000,- Eur).

10.1. O trovách konania súd rozhodol tretím výrokom rozsudku v zmysle § 255 CSP a § 262 ods. 1
CSP tak, že úspešnejšiemu žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia
v rozsahu jeho čistého úspechu 34 % v konaní od žalovaného. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol úspešný v rozsahu 67 %
(čo do zaplatenia súdom priznanej sumy 2000,- Eur, keďže žalobou žiadal o zaplatenie sumy 3000,-

Eur), neúspešný v rozsahu 33 % (čo do súdom nepriznanej sumy 1000,- Eur). Čistý úspech žalobcu
potom predstavuje 34 %.

10.2. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozsudku nie je prípustné.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je
potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného

sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.