Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Pribulová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/178/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116214106
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116214106.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanému: J. T., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom U., t.č. U. XX, o zaplatenie sumy 1.399,70 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.399,70 eura, a to v troch mesačných splátkach,
z nich prvá splátka vo výške 500,- eur, druhá splátka vo výške 500,- eur a tretia splátka vo výške
399,70eura,sosplatnosťouvždydo20.dňavmesiacipočnúcmesiacomnasledujúcimpoprávoplatnosti
rozsudku a to až do úplného uhradenia dlhu, s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej
splátky stane sa splatným celý dlh.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 13.06.2016, doručenou súdu dňa 16.06.2016, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.399,70 eura spolu s úrokom
vo výške 28% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.505,95 eura od 13.11.2013 do 03.12.2013, z
nezaplatenej istiny vo výške 1.444,36 eura od 04.12.2013 do 09.01.2014 a z nezaplatenej istiny vo výške

1.399,70 eura od 10.01.2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa XX.XX.XXXX M. č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a vedie účet žalovaného č.
XXXXXXXXXX/XXXX, tak ako preukazujú priložené výpisy z účtov. Vzhľadom na porušenie zmluvných
povinností žalovaným tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania a tento dlh nevyrovnal,
previedol žalobca dňa XX.XX.XXXX debetný zostatok z účtu na vnútorný pohľadávkový účet banky

č. XXXXXXXXXX/XXXX. Prehľad žalovaným vykonaných úhrad vyplýva z priloženého výpisu pohybov
na vnútornom účte. V súlade s VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky
(nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28% ročne.

3. V doplnení žaloby žalobca uviedol, že istina sa spláca anuitným spôsobom, čo znamená, že úver
je splácaný v pravidelných mesačných splátkach. Výška každej splátky úveru (anuita) je rovnaká (s
výnimkou poslednej splátky) a skladá sa z časti splátky istiny úveru a časti pripadajúcej na platbu

úrokov. Pomer výšky istiny a riadnych úrokov sa v priebehu splácania úveru mení. Poslednou splátkou
úveru sa splatí zostatok úveru aj so zvyšným príslušenstvom. Ak by splatnosť ktorejkoľvek splátky
pripadla na deň, ktorý nie je pracovným dňom, posúva sa splatnosť tejto splátky na najbližší nasledujúci
pracovný deň. Úver musí byť splatený najneskôr v konečný deň splatnosti určený v dohode o splátkovomkalendári. Pokiaľ ide o prehľad splácania, žalobca uvádza, že žalovaný vykonal nasledovné úhrady:
dňa 12.11.2013 - istina 167,00 eur, úrok 0,00, spolu 167,00 eur; dňa 03.12.2013 - istina 61,59, úrok
24,57 eura, spolu 86,16 eura; dňa 09.01.2014 - istina 44,66 eura, úrok 41,50 eura, spolu 86,16 eura.

Okrem uvedených žalovaný ďalšie splátky nevykonal. Istina dlhu vo výške 1.399,70 eura predstavuje
rozdiel medzi všetkými debetnými (-) a všetkými kreditnými (+) obratmi vykonanými na účte žalovaného,
vyplývajúcimi z predloženej platobnej histórie vo forme výpisov z účtu žalovaného (kreditné obraty sa
zarátavajú na istinu). Súčet kreditných a súčet debetných položiek za príslušné obdobie je v úvode
každého jednotlivého výpisu. Počiatočný stav na účte k 20.08.2013 bol - l.500,- eur (t.j. v medziach limitu

povoleného prečerpania 1.500,- eur, ktorý bol žalovanému vzhľadom na jeho opakované prekračovanie
znížený na 0,- eur). Debetné obraty predstavovali tieto operácie (zároveň žalobca prikladá v tabuľkovej
forme), a) žalovaného platobné príkazy, POS platby (nákupy), výbery z ATM, spolu v sume 14,18
eura; b) úroky; po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky
úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu (20 % p.a., resp.
01.07.2012 vo výške 28% p.a.)“. Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane. Účtované sú vždy zo sumy

aktuálne v debete za celé obdobie až po jeho vyrovnanie a pripísané sú vždy mesačne. Spolu v sume
99,77 eura; c) mesačný poplatok za poskytovaný balík služieb. Jedná sa o poplatok za vedenie účtu
(účtovaný žalovanému mesačne) - 3x3,90 eura v celkovej sume 11,70 eura; d) poplatky za: upomienku
- nepovolený debet 15,- eur, výzvu - nepovolený debet 30,- eur, vklad hotovosti v celkovej výške 0,50
eura, platobnú kartu Maestro - 3x0,60 eura v celkovej výške 1,80 eura. Kreditné obraty žalovaný po

zrušení limitu nevykonal. Na základe ustanovení zmluvy a sadzobníka je klientovi poskytovaný určitý
balík služieb v rámci mesačného poplatku za vedenie účtu, avšak uvedené poplatky nie sú súčasťou
žiadnehomesačnéhobalíka.Všetkykonkrétneoperácieaichvýškavyplývazpriloženýchvýpisovkúčtu.
Z predložených výpisov vyplýva aj reálne čerpanie prostriedkov žalovaným. Pokiaľ ide o úrok, žalobca
uviedol, že v zmysle 3.12 VOP: Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných

kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a
klientom, ako aj v iných prípadoch, môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené
prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie
nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania

je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok
pri nepovolenom prečerpaní účtu“ (20% p.a., resp. 28,00% p.a. od 01.07.2012). Ustanovenia ods. 8.8
sa použijú primerane. Výšku sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ môže banka znížiť alebo
zvýšiť. Výpočet úroku pri nepovolenom prečerpaní účtu vyplýva z rovnice: Úrok = ((istina x Úroková
sadzba) : (360 x 100)) x počet dní.

4. Ako dôkazy žalobca predložil Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb
zo dňa 03.05.2010, prehľad pohybov na účte, výpisy z účtu za 8/2013, 9/2013, 10/2013, 11/2013,
Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s. účinné od 01.04.2016, Úrokové sadzby
produktov účinné 01.05.2016, tabuľku č.l. 20.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 11.12.2017, kde uviedol, že sumu nie je
schopný zaplatiť v hotovosti, a preto žiada o splátkový kalendár so splátkou vo výške 200,- eur mesačne.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v tom zmysle, že súhlasí so súdnym zmierom, v rámci

ktorého sa žalovaný zaviaže zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania v
splátkach po 200,- eur mesačne pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len
jednej splátky.

7. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že nesúhlasí s uzavretím súdneho zmieru v zmysle návrhu žalobcu,

pričom súhlasí s istinou 1.399,70 eura, ale nesúhlasí s úrokom. Žiadal o jeho odpustenie, ale nebolo mu
vyhovené. Žiada o povolenie zaplatiť sumu istiny v splátkach na tri krát po 500,- eur.

8. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti. (1) Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. (2)9. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

10. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinami predloženými žalobcom, výsluchom
žalovaného (§ 295 CSP), keď pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil
z dôvodu hospodárnosti konania, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

12. Žalobca ako banka a žalovaný ako majiteľ účtu uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej zmluvy sa žalobca zaviazal zriadiť

a viesť pre žalovaného osobný účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX. v mene EUR. V zmluve je uvedené,
že za poskytovanie produktov/služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka
poplatkov Dexia banky Slovensko, a.s. v platnom znení, a že práva a povinnosti, ktoré nie sú výslovným
spôsobom upravené v Zmluve/príslušnej zmluve sa riadia obchodnými podmienkami pre príslušný
produkt/službu v platnom znení. Podľa ods. 3.12 VOP, ak nepovolené prečerpanie nastane, musí

ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ
účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri
nepovolenom prečerpaní účtu.“ Podľa ods. 8.8 VOP, z poskytnutých peňažných prostriedkov musí
klient platiť úroky, úroky sa vypočítavajú zo sumy aktuálneho zostatku čerpanej čiastky. Podľa ods. 8.9.
VOP, klient musí vrátiť banke všetky čerpané peňažné prostriedky; splácanie povoleného prečerpania

sa uskutočňuje automaticky priebežným znižovaním debetného zostatku bežného účtu klienta, na
ktorom bolo povolené prečerpanie zriadené; klient musí vrátiť banke všetky peňažné prostriedky
poskytnuté formou povoleného prečerpania na požiadanie, v lehote určenej bankou v žiadosti o
splatenie povoleného prečerpania, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní. Za žiadosť o splatenie
povoleného prečerpania sa považuje aj zníženie limitu pre povolené prečerpanie na hodnotu 0,- eur.

Ak dôjde k zníženiu limitu, musí klient splatiť tú časť povoleného prečerpania, ktorá prevyšuje novú
výšku limitu najneskôr v deň predchádzajúci dňu, v ktorom zníženie nadobudne účinnosť. Výška úroku
pri nepovolenom prečerpaní účtu podľa vývesky Úrokových sadzieb produktov v znení účinnom od
01.05.2016 bola 28 %.

13. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

14. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,

z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

15. Podľa § 708 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o
bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. (1)
Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. (2)

16. Podľa § 709 ods. 1 OBZ, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné
vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte
podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu
požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať

platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb
v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre
poskytovanie platobných služieb.

17. Podľa § 710 OBZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď

nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).18. Podľa § 711 ods. 1 OBZ, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s
tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

19. Podľa § 497 OBZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich

úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

21. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).

22. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola
uzavretá zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej zmluvy
sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť pre žalovaného osobný účet. Týmto medzi nimi došlo k vzniku
záväzkového zmluvného vzťahu, v rámci ktorého bol žalobca oprávnený prijímať platby v prospech
žalovaného ako majiteľa účtu a na druhej strane podľa jeho pokynov z tohto účtu realizovať platby.

Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou o bežnom účte je právnym vzťahom
založenýmspotrebiteľskouzmluvouajenevyhnutnéposudzovaťhonielenpodľapríslušnýchustanovení
Obchodného zákonníka (§ 708 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ), keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako
dodávateľ a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali

má potom špeciálna právna úprava, ktorou je ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou
právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi
účastníkmi zmluvy posudzovať aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

24. Žalobca uplatnený nárok vo výške 1.399,70 eura voči žalovanému odôvodnil tým, že žalovaný sa

dostal do nepovoleného prečerpania a tento svoj dlh nevyrovnal. O debetnom zostatku na účte žalobca
predložil výpis z účtu od 01.08.2013 do 29.11.2013, ako aj tabuľku výpočtu, s vykazovaným celkovým
debetom vo výške 1.672,95 eura, z ktorého si žalobca uplatnil sumu 1.399,70 eura. Žalovaný výšku
debetného zostatku nespochybnil, voči nároku žalobcu na istinu nenamietal, naopak, s uvedenou sumou
istiny výslovne súhlasil, túto uznal a žiadal zaplatiť v troch splátkach. Z uvedeného dôvodu nespornosti

výšky istiny debetného zostatku, súd žalovaného zaviazal vo výroku I. rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu
1.399,70 eura.

25. Žalobca si ďalej uplatnil okrem žalovanej sumy aj úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu vo
výške 28 % ročne. Dojednanie o úročení pri nepovolenom prečerpaní a o výške úroku však neboli

obsahom samotnej spotrebiteľskej zmluvy, hoci výrazne ovplyvňovali právne postavenie spotrebiteľa
predovšetkým mierou úročenia týchto prostriedkov. Dojednania o úročení pri nepovolenom prečerpaní
účtu boli výlučne obsahom Všeobecných obchodných podmienok žalobcu pod bodom 3.12 a 8.8. Takto
formulované ustanovenia však nedávajú bežnému spotrebiteľovi zrozumiteľným spôsobom informáciuo tom, že v prípade, ak sa dostane do nepovoleného debetu, bude táto suma úročená nepomerne
vyšším úrokom. Okrem toho, žiadne ustanovenie zmluvy ani Všeobecných obchodných podmienok
neobsahujú údaj o konkrétnej výške úroku, tento je uvedený len vo výveske Úrokových sadzieb

produktov. Súd mal za to, že hoci predložené Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko,
a.s. v znení účinnom od 1.4.2016 upravujú otázku nepovoleného prečerpania, žalobca nepreukázal
existenciu písomnej dohody zmluvných strán na úročení nepovoleného prečerpania, pričom takúto
dohodu nemožno uzatvoriť len všeobecným odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli
navyše žalobcom predložené v znení účinnom až od 1.4.2016. Žalobca teda nepreukázal existenciu

platnej dohody medzi stranami sporu o úroku pri nepovolenom prečerpaní účtu vo výške 28 % ročne, a
zároveň predložil len vývesku úrokových sadzieb produktov účinnú od 01.05.2016, pričom nepreukázal,
aká bola výška toho úroku do 30.04.2016. V spotrebiteľskej zmluve pritom nepostačuje len odkaz na
všeobecnéobchodnépodmienky,čivývesku.SadzobníkpoplatkovaniVšeobecnéobchodnépodmienky
nemôžu predstavovať riadne dojednanie účastníkov zmluvy o výške úrokov a poplatkov. Od spotrebiteľa
totiž nie je možné požadovať úroky a poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve a takéto

dojednanie žalobca súdu nepreukázal. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno o tvrdenom nároku
na zaplatenie úroku pri nepovolenom prečerpaní vo výške 28% ročne, a preto súd žalobu v tejto časti
zamietol.

26. Nakoľko žalobca si v konaní uplatnil iba úrok pri nepovolenom prečerpaní úveru (na ktorý mu však

nárok nevznikol) a neuplatnil si úrok z omeškania, súd sa nárokom žalobcu na úrok z omeškania bližšie
nezaoberal, nakoľko by i tak nemohol prekročiť žalobu a úrok z omeškania žalobcovi priznať.

27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd žalobu za dôvodnú v časti o zaplatenie sumy
1.399,70 eura, a preto jej vo výroku I. rozsudku vyhovel, a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú vo výroku

II. rozsudku zamietol.

28. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3) Ak súd uložil

povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.(4)

29. Vzhľadom k výške istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaného, žiadosti

žalovaného o možnosť plnenia v troch splátkach, mal súd za to, že je dôvodné povoliť žalovanému
splácanie dlhu v splátkach, a to prvé dve splátky vo výške 500,- eur a posledná vo výške 399,70 eura,
so splatnosťou do 20. dňa v mesiaci s tým, že v prípade, že dôjde k omeškaniu s plnením čo i len
jednej splátky, stane sa splatným celý dlh. Pri uvedenej výške splátky bude dlh zo strany žalovaného
uhradený žalobcovi v primeranom čase, pričom na ochranu žalobcu slúži strata výhody splátok v prípade

omeškania sa žalovaného s plnením čo i len jednej splátky.

30. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

32. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení

s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi bola priznaná celá uplatnená istina, z čoho vyplýva plný úspech
žalobcu v konaní, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne
vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III.
rozsudku, keď v konaní neboli tvrdené a súd sám nezistil žiadne dôvody na aplikáciu § 257 CSP.Pri zamietnutí žaloby v časti úroku súd na uvedené neprihliadal ako na smerodajné pri určení výšky
úspechužalobcu,nakoľkopríslušenstvonebolosamostatnýmpredmetomkonania.Súdpritompodporne
poukazujenarozhodnutieKrajskéhosúduvTrnaveč.k.10CoPr/2/2016-361zodňa27.06.2016,vktorom

odvolací súd uviedol, že „súd prvej inštancie ... pochybil tiež v tom, že pri posudzovaní úspechu a
neúspechu vyčísloval výšku priznaných úrokov z omeškania ku dňu rozhodnutia súdu, pričom pre takýto
postup by bol dôvod len vtedy, ak by úroky z omeškania tvorili samostatný predmet konania, ak sú však
len príslušenstvom istiny, pri posudzovaní miery úspechu v konaní nie je dôvod na úroky z omeškania
prihliadať.“ O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti

tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.