Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Karol Krochta
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/75/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119205682
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8119205682.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.
XX, XXX XX S., zast. Mgr. Miroslavom Balážom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov,
proti žalovanému: M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX U., o zaplatenie 35 500 Eur s prísl.
a o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Prešov, č.k. 29C/14/2019-22 zo dňa 10.04.2019 takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje uznesenie.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. V záhlaví tohto rozhodnutia označených strán sporu súd prvej inštancie napadnutým uznesením
nariadil neodkladné opatrenie v nasledovnom znení, cit.:
„Z r i a ď u j e v prospech žalobcu záložné právo na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, okr.
S., obec U., kat. úz. U. ako:
parc. reg. C-KN s parc. č. XXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m ,
parc. reg. C-KN s parc. č. XXX/X, druh pozemku - orná pôda o výmere XXX m2, ktoré sú vo vlastníctve
žalovaného
a na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, okr. S., obec U., kat. úz. U. ako:
stavba - rodinný dom so súpis. č. XXX, postavená na parc. reg. C-KN s parc. č. XXX/X, druh pozemku
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
M. A., nar. X.X.XXXX a T. A., rod. H., nar. XX.X.XXXX, za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky z titulu
dlžnej sumy vo výške 35 500 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 9.12.2017 do zaplatenia“.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 343 ods. 1 - 3, § 344, § 328 ods. 1, § 329 ods.
1-3 CSP.
3. Vychádzal zo zistenia, že predmetným návrhom sa žalobca voči žalovanému podľa § 343
ods. 1 CSP domáhal za účelom zabezpečenia pohľadávky uplatňovanej v tomto konaní na základe
dohody o urovnaní zo dňa 06.12.2017 podľa čl. III. vo výške 35.500,-Eur s príslušenstvom
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva v jeho prospech k nehnuteľnostiam
vedeným na LV č. XXXX, kat. úz. U. vo výlučnom vlastníctve žalovaného a na LV č. XXXX, kat. úz. U.
v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného a jeho manželky.4. Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 06.12.2017 uzatvoril dohodu o urovnaní podľa
§ 585 Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bolo mimosúdne usporiadanie vzájomných práv a
povinností, ktoré sú medzi účastníkmi dohody sporné. Žalovaný sa v zmysle vyššie uvedenej dohody
o urovnaní v čl. III. zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 35.500,- Eur, a to v deň účinnosti tejto dohody, t. j.
dňa 06.12.2017. Žalovaný však istinu v celkovej výške 35.500,- Eur neuhradil.
5. V návrhu ďalej žalobca uviedol, že ohrozenie uspokojenia jeho nárokov je v tom, že žalovaný
sa v ostatnom čase zbavuje svojho nehnuteľného majetku, resp. chystá sa zbaviť svojho majetku,
čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu, nakoľko žalovaný prostredníctvom
realitnej kancelárie TU reality s. r. o. ponúka na predaj nehnuteľnosť - rodinný dom, ktorá je v katastri
nehnuteľností zapísaná ako stavba so súpis. č. XXX, druh rodinný dom, postavená na parc. č. XXX/
X, zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz. U.. Uvedené nehnuteľnosti pritom predstavujú jediný majetok
žalovaného a tento iným majetkom vyššej hodnoty prakticky nedisponuje. Taktiež poukázal na to, že
po uzavretí dohody o urovnaní sú predmetné nehnuteľností zaťažené exekučným záložným právom na
základe exekučného príkazu vydaného G. úradom A.. A. E. pod sp. zn. XXEx/XXX/XXXX.
6. Lustráciou súd zistil, že na tunajšom súde sú proti žalovanému vedené konania pod sp. zn.
19C/33/2017 o zaplatenie 10.450,- Eur, sp. zn. 19C/13/2019 o zaplatenie 45.500,- Eur, sp.
zn. 11C/39/2017 o zaplatenie 18.900,-Eur, sp. zn. 22Cb/67/2017 o zaplatenie 11.361,-Eur, sp. zn.
9C/38/2017 o zaplatenie 12.000,-Eur a sp. zn. 11C/37/2017 o zaplatenie 5.500,-Eur. Taktiež je na
tunajšom súde vedených 6 exekučných konaní, a to sp. zn. 23Er/16/2004, sp. zn. 81Er/638/2013, sp.
zn. 88Er/127/2015, sp. zn. 87Er/127/2015, sp. zn. 86Er/532/2015 a sp. zn. 85Er/413/2016, v ktorých
je žalovaný povinný.
7. V uvedenom prípade sa súd stotožnil s návrhom žalobcu a s dôvodmi, ktoré súdu špecifikoval v
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, teda že proti žalovanému je na tunajšom súde
vedených viacero konaní, v ktorých vystupuje na strane žalovaného, pričom z predloženého inzerátu
je zrejmé, že žalovaný ponúka na predaj predmetné nehnuteľnosti, pričom tieto predstavujú majetok
žalovaného vyššej hodnoty. Z konania žalovaného je teda zrejmé, že sa snaží zbaviť svojho majetku
a uvedená skutočnosť môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť práva žalobcu. Na základe vyššie
uvedených skutočností, je teda súd prvej inštancie toho názoru, že v uvedenom konaní nie je zásah
do majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje
zabezpečovacie opatrenie zjavne neprimeraný, a to práve s poukazom na množstvo prebiehajúcich
súdnych konaní proti žalovanému.
8. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie. Podmienkou
pre jeho nariadenie je okrem existencie nároku i osvedčenie, že bez zabezpečovacieho opatrenia by
bola prípadná budúca exekúcia ohrozená, pričom nebezpečenstvo zmarenia exekúcie musí byť reálne a
musí hroziť bezprostredne. Pre súd bolo rozhodujúce, že žalovaný koná spôsobom, ktorého dôsledkom
môže byť zníženie jeho majetku, ktoré je možné postihnúť pri exekúcii, alebo ktoré inak podstatnou
mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Žalobca súdu dostatočným spôsobom osvedčil
dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej a
reálnej obavy, že exekúcia vymožiteľnosti jeho pohľadávky by mohla byť ohrozená.
9. Toto uznesenie včas podaným odvolaním napadol žalovaný, súdu prvej inštancie vytýkajúc nesprávne
skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci ( § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP). Z obsahu jeho
odvolaniaplynie,žepopierasamotnýnárokžalobcuuplatnenýžalobouvovýške35.500,-Eur,ktorúsumu
malžalovanýžalobcovivhotovostivyplatiťpripodpisedohodyourovnaní,odktorejodvodzujesvojnárok
žalobca.Poukázalajnavedenétrestnékonanie,kdesaskúmapravosťpodpisovnaspomínanejdohode,
čo má potvrdiť, že žalovanú sumu žalobcovi uhradil. Okrem toho poukázal na fakt, že dve konania
vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/37/17 a 20C/42/17, ktoré boli voči nemu vedené
na obdobnom peňažnom základe, boli právoplatne skončené zamietnutím žaloby, resp. zastavením
konania. Nevidí preto dôvod, aby bol jeho majetok blokovaný v prospech žalobcu s poukazom na
splnenie si jeho povinnosti voči žalobcovi v zmysle dohody o urovnaní. Okrem toho podľa odvolateľa v
napadnutom uznesení chýba faktor naliehavého záujmu, ktorý nebol dostatočne preukázaný zo strany
žalobcu, lebo odvolateľ celkom určite nemá záujem sa zbavovať svojho majetku, kde býva s rodinou
a dvoma deťmi, a je jeho jediným nehnuteľným majetkom. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.10. Žalobca napadnuté uznesenie vo svojom vyjadrení považoval za vecne správne a navrhol ho
potvrdiť. Poprel, že by bol od žalovaného sumu 35.500,-Eur prevzal pri podpise dohody.
11. Ďalšie podania strán dané neboli.
12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že žalovaný použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP),
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex
offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), pritom
viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného
nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP.
13. V zmysle § 343 Civilného sporového poriadku zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné
právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (ods. 1). Záložné právo sa zriaďuje
vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra
(ods. 2). Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná
súdnym rozhodnutím (ods. 3).
14. V zmysle § 344 Civilného sporového poriadku ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú
primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
15. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných
majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže
nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo
sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného
registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za
predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
16. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je
zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. V prípade
zabezpečovaciehoopatreniaslúžiacemuzamedzeniuobavyzohrozeniaexekúciepotomzabezpečením
reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom
by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby, čo aj obvykle v súčinnosti s inými
osobami stojacimi mimo okruh strán konania v konkrétnej veci, mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu
možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti,
alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti
(oboje za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú
povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy nie je síce prítomnou vždy, na jej prítomnosť
však nemožno usudzovať iba z vyvíjania povinným aktivít týkajúcich sa či už jeho majetku v smere
zbavenia sa ho alebo iných faktorov podmieňujúcich schopnosť splnenia povinnosti, o ktorú v konaní
ide, ale i v širších súvislostiach. Tými vo vzťahu k majetku spôsobilému na uspokojenie pohľadávky
tvoriacej predmet sporu treba rozumieť predovšetkým otázku existencie iného majetku povinného,
než toho majúceho byť dotknutého zabezpečovacím opatrením, teda konkrétne aj vyhodnotenie, či
po naplnení hroziacej obavy zbavenia sa povinným nejakého majetku tomuto ostane ešte nejaký iný
majetok, ktorý by bol spôsobilý samostatne poslúžiť potenciálnemu exekučnému vymoženiu prisúdenej
pohľadávky. V prípadoch nakladania s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam totiž treba zobrať do
úvahy predovšetkým to, že ak by povinný už urobil právny úkon smerujúci k zbaveniu sa vlastníctva,
nie je tu prakticky žiadny efektívny prostriedok schopný zabrániť, aby došlo aj k evidenčnej zmene
vlastníckeho práva v príslušnej evidencii (v katastri). Práve preto robenie púhych faktických úkonov
smerujúcich k prevodu vlastníctva nemá na potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zásadnývplyv, aj keď robenie takýchto úkonov je na druhej strane nepochybne dostatočným svedectvom záujmu
nakladať s vecami.
17. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním v
rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória
práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí
prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti
sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní
sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP), pričom súd je
povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese
sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv
prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je
nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov
a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ak sa osvedčí alebo
preukáže dôvodná obava z ohrozenia exekúcie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané)
základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho
prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre
rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie.
18. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu na nariadenie zabezpečovacie opatrenia z dôvodu, že mal
súd osvedčenú obavu, že v prípade žalobcovho úspechu v tomto spore bude exekúcia na vymoženie
priznanej pohľadávky ohrozená.
19. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a zriadil záložné
právo na nehnuteľnosti žalovaného.
20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru,
že súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní potrebnom na vydanie rozhodnutia dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
21. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu
dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho
právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2
Civilnéhosporovéhoporiadkuodvolacísúdodkazujenasprávneapresvedčivéodôvodneniepísomného
vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalovanému, ktorý v odvolaní
navyše neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého
uznesenia. Súd prvej inštancie správne skúmal splnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia a správne dospel k záveru, že tieto v danom prípade sú splnené, čo aj správne odôvodnil. Na
zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
22.Zobsahuspisuvprejednávanejvecijezrejmé,žežalobcaodvodzujesvojupožiadavkunanariadenie
zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že mal súd osvedčenú obavu, že v prípade žalobcovho úspechu
v tomto spore bude exekúcia na vymoženie priznanej pohľadávky ohrozená. Pri svojich úvahách, v
rámci ktorých odvolací súd hodnotil dôvodnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
vychádzal zo skutočnosti bez toho, aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, že predmetom konania
vo veci samej je nárok na zaplatenie sumy 35.500,-Eur. Aby bolo možné v prejednávanej veci vyhovieť
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, musí žalobca aspoň osvedčiť základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom
zabezpečovacieho opatrenia, ako i obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia.23. Žalobca podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sleduje ochranu záujmov
žalobcu, odstránenie obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený. Zatiaľ predbežne
v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania by bolo predčasné tvrdiť, že nárok, ktorý
si žalobca uplatňuje vo veci samej, t. j. nárok na zaplatenie sumy 35.500,-Eur, je očividne vylúčený.
Žalobca svojou argumentáciou v žalobe podoprel svoj právny názor o dôvodnosti takejto žaloby. Na
potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, že žaloba vo veci samej je dôvodná, bude nevyhnutné vykonať
dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Úspešnosť takejto žaloby, s poukazom na vyššie
uvedené, nie je v tomto štádiu konania dosiaľ očividne vylúčená. Odvolací súd je preto toho názoru, že
predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobcu uplatňovaného
žalobou, je daný.
24. Vo vzťahu k ďalšej základnej podmienke pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to o
existencii obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia, odvolací súd zhodne so súdom prvej
inštancie konštatuje jej splnenie. Z obsahu spisu jednoznačne plynie skutočnosť svedčia o krokoch
žalovanéhosmerujúcichkzbaveniusamasyjemupatriacehojedinéhobonitnéhonehnuteľnéhomajetku,
ktorý ponúka na odpredaj prostredníctvom realitnej kancelárie, a to aj na vzdory jeho deklarácie v
odvolaní, že tomu tak nie je, čo by mohlo potom znemožniť uspokojenie žalobcu pre prípad jeho
úspechu v spore, ak navyše sú proti žalovanému vedené ďalšie súdne spory a exekúcie o zaplatenie,
resp. pre vymoženie nie malých súm, ako na to správne poukázal i súd prvej inštancie v dôvodoch
svojho rozhodnutia. Práve preto je zriadenie sudcovského záložného práva na predmetné nehnuteľnosti
dôvodné.
25. Vychádzajúc z dosiaľ osvedčeného tvoriaceho obsah spisu, odvolací súd zhodne so súdom prvej
inštancie dospel k záveru, že základné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v danom
prípade boli splnené, v dôsledku čoho súd prvej inštancie správne zriadil záložné právo na nehnuteľnosti
vovlastníctvežalovaného.Odvolacísúd,keďžepodmienkyprenariadeniezabezpečovaciehoopatrenia,
tak ako žiadal žalobca splnené boli a súd prvej inštancie návrhu správne vyhovel, napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie vo výroku vecne správne s použitím ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil,
pričom vychádzal zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie ( § 329 ods.
2 CSP).
26. To, že neboli naplnené očakávania žalovaného, teda súdy nerozhodli v súlade s jeho právnym
názorom, ešte automaticky neznamená, aby došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu
ochranu, pretože obsahom tohto práva je umožniť reálny prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť
súdu o veci konať a rozhodnúť, čo v danom prípade bezpochyby naplnené bolo.
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške
priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.