Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, February 18, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/87/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418010695
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4418010695.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou, v trestnej veci

obžalovaného I. T., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona, na základe
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 1Pv/347/18/4404 z 20.08.2018, na
hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 18.02.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný I. T., nar. XX.XX.XXXX R. F. W., trvale bytom
R. A. Č.. XXX, adresa na doručovanie
písomností: Š., J. Č.. XX,

je v i n n ý , ž e

napriek tomu, že bol dňa 19. novembra 2017 v blokovom konaní na Obvodnom oddelení PZ Šurany
postihnutý pre priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20,00 € blokom na pokutu
nezaplatenú na mieste evidenčné číslo bloku 14002920 zo dňa 19. novembra 2017,

dňa 28. mája 2018, v čase asi o okolo 19.40 h v meste Š., predajni Lidl na Š. ulici 3926/1A, odcudzil z
regálov tovar, a to 4 kusy laserov zn. Parkside, 1 kg broskýň, 1 kus instantnej kávy značky Green, 2 kusy
vákuovo balenej údenej surovej slaniny, 2 kusy vákuovo balenej 100-gramovej Schwarzwaldskej šunky,
3 kusy vákuovo baleného plátkového syra Eidam a 1 kus 500 g kávy Standard, odcudzený tovar vložil
do plátennej tašky a následne vybehol z predajne cez senzorové posuvné otváracie dvere, slúžiace
výslovne ako vchod do predajne, a to tak, že tieto dvere sa senzorom otvorili zákazníkovi vstupujúcemu
do predajne, a vtedy cez ne vybehol von z predajne, čím spôsobil poškodenej spoločnosti Lidl Slovenská

republika v.o.s. so sídlom Bratislava, Ružinovská 1E, IČO: 35 793 783 škodu vo výške 137,66 €,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý,

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ePodľa § 212 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 písmeno m) Trestného zákona) na trest odňatia slobody 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 20.08.2018 pod sp.zn. 1Pv/247/18/4404
obžalobu na obvineného I. T. pre hore uvedený skutok, právne posúdený ako prečin krádeže podľa §

212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný po poučení podľa § 257 odsek 1 Trestného poriadku vyhlásil, že je
vinný zo spáchania skutku, uvedeného v obžalobe. Súd preto obžalovanému položil otázky primerane
podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku

a keďže obžalovaný na všetky tieto mu položené otázky odpovedal kladne, súd po zistení stanoviska
prokurátora, ktorý navrhol toto prijať, podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného
o vine prijal a podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie ohľadne žalovaného
skutku sa nevykoná.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine, prijaté súdom aj s poukazom na ostatné dôkazy
zadovážené v prípravnom konaní, preukazujúce vinu obžalovaného okrem jeho samotného priznania,
súd dospel k záveru, že obžalovaný skutkom, ktorý mu kládla za vinu obžaloba, naplnil všetky formálne
zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona z
hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky, keďže úmyselne (§15 písmeno a)

Trestnéhozákona)zasiaholdozáujmu,chránenéhoTrestnýmzákonom,atozáujmunaochranemajetku
fyzických a právnických osôb tak, že si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin
v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý. Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii
priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho
činu na jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane druhej. Zákonné znaky žalovaného prečinu

naplnil obžalovaný aj po stránke materiálnej, keďže závažnosť jeho činu rozhodne nie je nepatrná (§10
odsek 2 Trestného zákona). V konkrétnom prípade je táto určená predovšetkým spôsobom vykonania
činu a jeho následkom, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, mierou zavinenia obžalovaného a
jeho pohnútkou.

S poukazom na postup podľa § 257 odsek 7 a odsek 8 Trestného poriadku súd vykonal dôkazy súvisiace
svýrokomotreste,atoprečítanímsprávacharakteristíkkosobeobžalovaného,odpisuzregistratrestov
a súdnych spisov, vzťahujúcich sa na jeho predchádzajúce odsúdenia.

Obžalovaný má v evidencii priestupkov evidované viaceré postihy za spáchanie priestupkov, a to nielen

priestupku, ktorý je súčasťou popisu skutku, uvedeného v obžalobe, ale i ďalšieho priestupku proti
majetku z roku 2014 a tiež opakovaných priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu. Obžalovaný
sa v minulosti tiež opakovane dopustil trestnej činnosti. Vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.
1T/36/1994 (odsúdenie pre trestný čin lúpeže podľa § 234 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961
Zb.), Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 1T/39/2002 (odsúdenie pre trestný čin krádeže podľa § 247

odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.) a Okresného súdu Galanta sp.zn. 2T/57/2008 (odsúdenie
pre prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona) sa síce na obžalovaného hľadí,
akoby nebol odsúdený, avšak uvedenou fikciou nezanikla skutočnosť spáchania uvedených trestných
činov obžalovaným v minulosti, čo súčasne svedčí o jeho sklonoch k páchaniu takej, predovšetkým
majetkovej trestnej činnosti. Obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. 3T/12/2014

z 13.11.2014 právoplatným dňa 16.04.2015 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica
sp.zn. 2To/18/2015, uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek
1 písmeno d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 6
mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 roky. Pri ukladaní uvedeného súhrnného trestu

bol zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Nové zámky sp.zn. 3T/146/2013 z 04.09.2014,právoplatného dňa 04.09.2014 (odsúdenie pre prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2
písmeno a) Trestného zákona) a ktorým bol súčasne ukladaný súhrnný trest vo vzťahu k výrokom
o treste rozsudku Okresného súdu Nové Zámky vo veci sp.zn. 1T/129/2013 (odsúdenie pre prečin

marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona) a rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky vo veci sp.zn. 3T/180/2012 (odsúdenie pre prečin neoprávneného
používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona). Z
výkonu uvedeného trestu odňatia slobody bol obžalovaný podmienečne prepustený dňa 11.01.2016 za
súčasného určenia skúšobnej doby 4 roky. Obžalovaný bol naposledy právoplatne uznaný vinným z

prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trestným rozkazom Okresného súdu
Zvolen sp.zn. 5T/56/2015 z 19.05.2015, pričom bolo u neho upustené od uloženia súhrnného trestu vo
vzťahu k rozsudku Okresného súdu Nové Zámky vo veci sp.zn. 3T/146/2013. Z uvedeného je zrejmé,
že obžalovaný sa žalovaného prečinu dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody, uloženého mu aj za majetkový trestný čin.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust.
§ 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd zistil u
obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona (t.j. že sa k spáchaniu
trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval) a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného

zákona (bol už za trestný čin odsúdený). Súd obžalovanému ukladal trest podľa § 212 odsek 2 Trestného
zákona, kde je základná sadzba trestu odňatia slobody 0 až 2 roky, podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona
prihliadol na pomer a mieru závažnosti u obžalovaného zistenej poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti a
pri ich rovnováhe uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby. Súd trest
odňatia slobody ukladal ako trest nepodmienečný, pretože obžalovaný sa žalovaného skutku dopustil v

skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody vo veci Okresného súdu
Veľký Krtíš sp.zn. 3T/12/2014, kedy je podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody podľa § 49
odsek 2 Trestného zákona vylúčený.

Súd považoval za dostatočné na obžalovaného pôsobiť represívne trestom uvedenej výmery, pretože je

názoru, že takýmto trestom je možné dosiahnuť jeho účel nielen z hľadiska jeho spôsobilosti dosiahnuť
nápravu obžalovaného a zabrániť mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale súčasne dosiahnuť aj
ochranu spoločnosti a i iných odradiť od jej páchania. Súd predovšetkým v nadväznosti na návrh
prokurátora, navrhujúceho uloženie prísnejšieho trestu odňatia slobody obžalovanému, prihliadol na
výšku trestným činom spôsobenej škody, pomery obžalovaného, ktorý podľa vlastného vyjadrenia je

zárobkovo činný a tiež na jeho aktuálny postoj k vlastnej trestnej činnosti z hľadiska predpokladu
dosiahnutia jeho nápravy.

Na druhej strane súd nepovažoval za dôvodný návrh obhajoby na uloženie alternatívneho trestu
nespojeného s bezprostredným zásahom do osobnej slobody obžalovaného v podobe peňažného

trestu. Napriek obžalovaným deklarovanej snahe po vedení riadneho života súd nemohol neprihliadať
na fakt, že obžalovaný je druhovým recidivistom, ktorý sa v minulosti opakovane dopustil majetkovej
trestnej činnosti a aj prečin v prejednávanej veci spáchal v skúšobnej dobe až štyri roky, určenej mu pri
podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu aj za majetkový trestný čin.
Je pritom zrejmé, že obžalovaný porušil podmienky tohto podmienečného odsúdenia nielen spáchaním

prejednávaného skutku, ale už spáchaním v skutkovej vete výroku o vine opísaného priestupku proti
majetku. Obžalovanému tak v spáchaní prečinu v prejednávanej veci nezabránila ani hrozba nariadenia
zvyšku nevykonaného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Pokiaľ obžalovaný označoval za
uloženie mu alternatívneho trestu odôvodňujúci jeho motív pri páchaní prečinu s tým, že konal v tiesni
a snažil sa ním zabezpečiť najnutnejšie potreby, súd tento argument nepovažoval za opodstatnený,

keďže naopak bolo preukázané, že väčšina obžalovaným odcudzených vecí rozhodne nemala charakter
najnutnejších vecí. Z uvedených dôvodov súd u obžalovaného nevzhliadol podmienky pre uloženie
žiadneho z alternatívnych trestov.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).