Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 14, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/426/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715209482
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3715209482.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek

Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobkyne: W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. E., U. XXX/7, právne zastúpená JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou, Advokátska kancelária
Železničná 90/12, Považská Bystrica, proti žalovanému: P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., O. F. XXXX/
XX, právne zastúpený Mgr. Marcelom Pélim, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Centrum 5/9,
o zaplatenie 32.530,04 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 29. júna 2017, č. k. 6C/306/2015-165 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy
32.530,04 eur (980.000,- Sk), spolu s úrokom z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 8,05 % ročne od

02. 08. 2015 do zaplatenia . Dôvodila, že so žalovaným žila v spoločnej domácnosti ako druh a družka
a v tom čase žalovanému požičala sumu 980.000,- Sk (32.530,04 eur). Zmluvu o pôžičke uzatvorili v
advokátskej kancelárii JUDr. Dariny Kučerovej dňa 01. 08. 2005, pričom žalovaný sa zaviazal túto sumu
vrátiť do 10 rokov od 01. 08. 2005, teda najneskôr 01. 08. 2015. Súčasťou zmluvy bola dohodnutá aj
alternatíva, že ak do uvedeného dňa t.j. 01. 08. 2015 nebude pôžička splatená žalovaným, žalobkyňa
sa stane vlastníčkou bytu č. 40 v Púchove, Nám. Slobody 1624. Tento byt však už nie je vedený na
žalovaného a teda nie je možné, aby žalovaný splnil svoj záväzok spôsobom uvedeným v zmluve a

jediným spôsobom je vrátiť pôžičku, čo však žalovaný odmieta. Úrok nebol dohodnutý.

3. Súd prvej inštancie vykonal dôkazy , ktoré strany sporu označili alebo predložili na preukázanie svojich
tvrdení a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobkyňa predložila Zmluvu o pôžičke datovanú 01. 08. 2005, pričom podľa textu uvedenej zmluvy
mala byť uzatvorená zmluva 01. 08. 2005. Túto zmluvu mali uzatvoriť žalobkyňa so žalovaným s tým,

že žalobkyňa tým dňom mala požičať žalovanému sumu 980.000,- Sk za účelom zaobstarania bytu. V
bode II. zmluvy sa uvádza, že žalovaný svojim podpisom prehlasuje prevzatie uvedenej sumy a zároveň,
že sa zaväzuje uvedenú sumu žalobkyni vrátiť do 10 rokov od toho dňa, t.j. 01. 08. 2005 a v prípade,
že by do toho dňa nebola pôžička žalobkyni vyplatená, stane sa vlastníčkou 3-izbového bytu č.XX, vovchode 31, obytného domu čísloXXXX, na ulici O. F. v P. vrátane príslušenstva. Uvedená zmluva je
opatrená podpismi žalobkyne a žalovaného. Na pojednávaní dňa 12. 05. 2016 uviedla, že jej Zmluvu o
pôžičke datovanú 01.08.2005 vyhotovila JUDr. Kučerová po tom, ako tejto právnej zástupkyni žalobkyňa

predložila Dohodu o vysporiadaní nadobudnutého majetku podpísanú 02. 08. 2006. JUDr. Kučerová jej
povedala, že predmetná dohoda z 02. 08. 2006 nie je dobrá a že im vyhotoví zmluvu o pôžičke, ktorú
bude antidatovať. Preto na zmluve o pôžičke je uvedený dátum 01. 08. 2005, hoci bola uzatvorená až po
01. 08. 2006. Na zmluve o pôžičke datovanej 01. 08. 2005 je uvedená iná suma preto, lebo od uzavretia
zmluvy 01. 08. 2006 dala žalovanému ďalších 80.000,- Sk. Na pojednávaní dňa 05. 09. 2016 žalobkyňa

k danej zmluve o pôžičke vypovedala, že JUDr. Kučerová jej ešte povedala, že pokiaľ dáva žalovanému
peniaze už rok, je treba uzatvoriť lepšiu zmluvu so spätným dátumom odkedy mu peniaze dáva a z tohto
dôvodu spoločne uzatvorili zmluvu o pôžičke, na ktorej je dátum 01. 08. 2005.

5. Svedkyňa JUDr. Darina Kučerová vo svojej výpovedi uviedla, že na žiadosť strán sporu ju obaja
navštívili a povedali, že chcú spísať zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa žalovanému požičala

980.000,- Sk. Uviedla, že pri odovzdávaní peňazí nebola, keďže jej prax je taká, že ak sa peniaze majú
odovzdať, ona vychádza zo svojej kancelárie. Po návrate do kancelárie obaja prehlásili, že žalobkyňa
odovzdala žalovanému peniaze a žalovaný aj žalobkyňa zmluvu o pôžičke podpísali. Zároveň uviedli,
že zmluva má slúžiť na to, aby v prípade, že sa žalovanému niečo stane, bola ošetrená žalobkyňa a jej
dve maloleté deti, ktorí v byte so žalovaným žili.

6. Žalovaný k Zmluve o pôžičke datovanej 01. 08. 2005 uviedol, že túto u JUDr. Kučerovej podpísal,
avšakdomasitoprečítaladôslednepreštudovalstým,žesarozhodol,žejunepôjdepodpísaťknotárovi.
Myslel si, že keď zmluva nie je podpísaná u notára, tak žalobkyňa ju zahodila. To však nevedel, že na
riadne uzavretie zmluvy netreba podpis overený u notára. Túto zmluvu podpísal, nakoľko žalobkyňa to

žiadala od neho pre prípad, že by sa mu náhodou niečo stalo a citovo ho vydierala -odmietala mu variť,
doma mal problémy a podobne.

7. Žalobkyňa na pojednávaní vypovedala, že 900.000,- Sk dostala od svojej starej matky U. B., ktorá
jej peniaze vyplatila 5-krát s tým, že prvú splátku jej zaplatila 01. 08. 2005 vo výške 300.000,- Sk a

poslednú jej zaplatila 01. 08. 2006. Peniaze odovzdala žalovanému, ktorý v tom čase kupoval s ňou a
prerábal byt a staval chatu. Stará matka žalobkyne sa rozhodla, že jej tieto peniaze dá, lebo bola jej
prvorodené vnúča a ostatné vnúčatá o ňu nejavili záujem. Bola vydatá za L. F., s ktorým sa rozviedla a
vzhľadom k tomu, že jej bývalý manžel dlhoval na výživnom 250.000,- Sk, pri odpredaji jeho bytu tieto
peniaze boli vyplatené jej.

8. Žalovaný na pojednávaní vypovedal, že Vzájomnú dohodu o vysporiadaní nadobudnutého majetku z
01. 08. 2006 podpísal. Uviedol, že stará matka žalobkyne p. U. B. nikdy u nich nebola a so žalobkyňou
ju navštívili len jedenkrát. Tiež vypovedal, že 3-izbový byt nekupoval, ale vymieňal ho s O., ktorej zaplatil
doplatok100.000,-Sk.Ďalších100.000,-Skžalovanývložildobytuvsúvislostisprerábkami.Vsúvislosti

s listami a výzvami, ktoré mu zaslala spoločnosť Dražobná a vymáhacia kancelária, s.r.o. Bratislava mal
žalovaný za preukázané, že žalobkyňa pohľadávku, ktorú si uplatňuje v tomto konaní, previedla na túto
spoločnosť.

9. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že dňa 02. 08. 2006 podpísali/uzatvorili žalovaný a žalobkyňa

Vzájomnú dohodu o vysporiadaní nadobudnutého majetku, ktorá je datovaná dňom 01. 08. 2006. Z
obsahu tejto dohody vyplýva, že žalovaný potvrdil svojim podpisom, že X-izbový byt č. XX , vo vchode
XX, v dome súpisné číslo XXXX, na O. F. v P. spoločne užíva od 01. 09. 2005 so žalobkyňou a jej dvoma
maloletými deťmi F. a U.. Ďalej potvrdil, že na kúpu tohto bytu a jeho prerábku vložila žalobkyňa finančné
prostriedky v sume 900.000,- Sk, ktoré v prípade úmrtia žalovaného musia byť pri dedičskom konaní

zohľadnené v prospech žalobkyne.

10. Žalobkyňa v konaní predložila list - Zaslanie zmluvy o postúpení pohľadávky z 29. 07. 2009, tento
list je nepodpísaný, v ktorom Mgr. U. U. , Dražobná a vymáhacia kancelária, s.r.o. uvádza, že zasiela
žalobkyni na podpis Zmluvu o postúpení pohľadávky a Oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré má

žalobkyňa vytlačiť, podpísať a zaslať naspäť. Zároveň menovaná zaslala žalobkyni i Vstupné informácie
o dlžníkovi poskytnuté veriteľom, ktoré tiež žalobkyňa mala vyplniť a zaslať späť. Mailom zo dňa 30.
07. 2009 informovala Mgr. U. žalobkyňu, ohľadom zmluvných dojednaní v súvislosti so zmluvou o
postúpení pohľadávok. Súčasne predložila nevyplnenú Zmluvu o postúpení pohľadávky, kde nie súvyplnené údaje ohľadne postupcu, dlžníka, pohľadávky, nie je uvedený ani dátum a podpisy účastníkov
právneho úkonu. Vyplnené sú len údaje ohľadne postupníka, ktorým mala byť Dražobná a vymáhacia
kancelária, s.r.o. Bratislava. Cez celú stranu tohto návrhu zmluvy je veľkými písmenami uvedené, že sa

jedná o vzor zmluvy. Žalobkyňa zároveň predložila zoznam, ktorý obsahuje meno a priezvisko, prípadne
názov obchodnej spoločnosti, s údajom „Ponuka platí do:“, pričom v tomto zozname sa nenachádza
meno a priezvisko žalovaného. K uvedenému zoznamu žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne
uviedla, že sa jedná o zoznam dlžníkov, ktorých záväzky vymáhala Dražobná a vymáhacia spoločnosť,
s.r.o. Keďže žalobkyňa s uvedenou spoločnosťou zmluvu o postúpení pohľadávky neuzatvorila, meno

žalovaného v danom zozname ani nefiguruje. Zmluva o postúpení pohľadávky nebola žalobkyňou nikdy
podpísaná, vzhľadom na neakceptovanie mimoriadne nevýhodných podmienok.

11. Žalovaný predložil originál Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 29. 07. 2009, ktoré je
opatrené podpisom a tento podpis sa nachádza na mieste, kde sa mal podpísať postupca - W. F.
(žalobkyňa). V uvedenom oznámení je ako postupca označená žalobkyňa, ako dlžník žalovaný s tým,

že žalobkyňa mala týmto oznámiť žalovanému, že pohľadávku vo výške 29.874,53 eur, ktorá jej vznikla
z dôvodu nevyplatenia vložených finančných prostriedkov do prerábky bytu na Námestí slobody v
Púchove , na základe Vzájomnej dohody o vysporiadaní nadobudnutého majetku zo dňa 01. 08. 2006,
postúpila na spoločnosť Dražobná a vymáhacia kancelária, s.r.o. Bratislava (postupníka). Požiadala
žalovaného, aby všetky úhrady uskutočňoval v prospech postupníka. Žalovaný o týchto listinách tvrdil,

že tieto mu boli zaslané priamo spomínanou dražobnou spoločnosťou.

12. Súd mal tiež za preukázané, že žalovanému bol doručený z Dražobnej a vymáhacej kancelárie,
s.r.o. list z 25. 03. 2010, nazvaný „Posledný pokus o zmier“, v ktorom liste špecifikovala daná spoločnosť
pohľadávku ako „nevyplatenie vložených finančných prostriedkov do prerábky bytu na ulici Námestie

Slobody v Púchove na základe vzájomnej dohody o vysporiadaní nadobudnutého majetku“, a v ktorom
liste táto spoločnosť vyzvala žalovaného na zaplatenie dlhu, resp. jeho primeranej časti.

13. Listom zo dňa 05. 08. 2009 vyzvala Dražobná a vymáhacia kancelária, s.r.o. Bratislava žalovaného
na zaplatenie jej pohľadávky, ktorú mala voči žalovanému, a ktorá pohľadávka bola špecifikovaná v

prílohe daného listu (ktorá príloha listu nebola zo strany žalovaného v konaní predložená - pozn.súdu).

14. Ďalej mal súd za preukázané, že žalovaný doručil žalobkyni list - žiadosť o vysťahovanie z bytu zo
dňa 19. 05. 2008, v ktorom ju požiadal o vysťahovanie z bytu na adrese Námestie Slobody 1624/31 v

Púchove , do 30. 06. 2008. Zároveň ju informoval o tom, že jej zrušil na danej adrese trvalý pobyt. V
závere požiadal o zaslanie kópie zmluvy o pôžičke, ktorá bola uzatvorená na sumu 980.000,- Sk pred
JUDr. Kučerovou pod nátlakom žalobkyne.

15. Dňa 09. 06. 2016 podpísala Mgr. L. F. čestné prehlásenie, v ktorom uviedla, že bola informovaná

osobne od žalobkyne a žalovaného o fiktívnej zmluve, ktorú medzi sebou uzatvorili v roku 2006. Jej
obsahom bolo, že v prípade smrti žalovaného, zostane žalobkyni byt alebo 900.000,- Sk. Žalovaný jej
osobne neskôr oznámil, že uvedenú zmluvu podpísal pod nátlakom a citovým vydieraním zo strany
žalobkyne. Menovaná U.. F. ďalej v čestnom prehlásení uvádza, že vie, že žalobkyňa nemala žiadne
finančné prostriedky naviac, žila od výplaty k výplate, nakoľko jej bývalý manžel neplatil výživné a všetky

náklady na bývanie jej platil žalovaný. Na pojednávaní Mgr. F. vypovedala, že žalobkyňa jej povedala,
že je rada, že ju žalovaný aj s deťmi prichýlil. Vypovedala, že žalovaný jej povedal, že žalobkyňa mu
dala na podpis zmluvu, v zmysle ktorej v prípade, že by žalovaný zomrel, by zostal byt žalobkyni alebo
by jej zaplatil sumu 900.000,- Sk. Hoci svedkyňa žalovanému povedala, aby zmluvu nepodpisoval, on ju
podpísal. Žalovaný zmluvu podpísal preto, lebo žalobkyňa na neho tlačila, aby ju podpísal, že ho citovo

vydierala. Po nejakej dobe jej žalovaný opäť povedal, že žalobkyňa mu opäť dala na podpis nejakú
zmluvu a pretože žalovaný bol do nej zamilovaný, tento papier podpísal. Uviedla, že žalovaný nie je
taký, že by si od niekoho peniaze požičiaval, to skôr on vedel požičať peniaze. Svedkyňa uviedla, že
v čase keď strany sporu ešte žili spolu, svedkyňa začala stavať chalupu a žalovaný jej nejaké peniaze
na chalupu požičal.

16. Dňa 07. 06. 2016 podpísal L. X. čestné prehlásenie, podľa ktorého žil so žalobkyňou v spoločnej
domácnosti od roku 2008 do roku 2014. Začali sa spolu stretávať ešte v čase , keď bývala so žalovaným.
Nikdy mu žalobkyňa nepovedala, že žalovanému požičala 980.000,- Sk, ani že jej je žalovaný túto sumudlžný. Potvrdil, že žalobkyňa mu povedala, že so žalovaným žila iba kvôli tomu, aby mala kde bývať,
keďžebolabezdomovaamaladvemalédeti. Nikdynehovorilaosvojejbabke,animunikdynepovedala,
že od babky dostala 1.000.000,- Sk. V roku 2012 mu povedala, že má ešte jednu fiktívnu zmluvu a že v

roku 2016 bude bohatá. Uviedol, že má vedomosť o tom, že žalovaný nekupoval so žalobkyňou byt, ale
vymieňal 1-izbový byt za 3-izbový s p. O. s doplatkom 100.000,- Sk. Na pojednávaní svedok uviedol,
že to čo je uvedené v čestnom prehlásení je pravdivé a za tým si stojí. Vypovedal, že v čase, keď so
žalobkyňou žil, táto mávala také reči, že žalovaný bol len krátkou zastávkou a že svedok je ten pravý.
Svedok mal vedomosť o ďalších 2 mužoch, s ktorými žila žalobkyňa a ktorým ona toto tiež rozprávala.

Svedok uviedol, že nikdy o starej mame žalobkyne nepočul, len raz bol kosiť na pozemku pred domom
kde bývala, no stará mama žalobkyne už vtedy nežila. Žalobkyňa mu povedala, že ohľadom žalovaného
má ešte jednu zmluvu, že je to na 10 rokov a že tie peniaze dostane. Žalovaného svedok pozná, no nie
sú kamaráti, v podstate svedok prebral žalovanému žalobkyňu.

17. Dňa 25. 05. 2016 podpísala W. T. čestné prehlásenie, v ktorom uviedla, že žalovaný je jej brat.

Tento ju so žalobkyňou zoznámil asi v roku 2003. Odvtedy zostali kamarátky. Občas sa navštevovali u
žalovaného, občas u nej doma, prípadne žalobkyňa navštevovala W. T. v jej práci. Veľakrát jej žalobkyňa
rozprávala o svojom bývalom manželovi, ako jej pri rozvode zobral všetky úspory a približne v roku 2005
im exekútor zobral aj byt. Žalobkyňa často hovorila akého má W. T. dobrého brata, keď ju zobral k sebe
bývať. Inak by musela ísť na slobodárku, čo by finančne neutiahla. Žalobkyňa hovorila aj o tom, že majú

spolu uzavretú nejakú fiktívnu zmluvu o majetku, pre prípad že by sa mu niečo stalo a že toto by tiež nikto
neurobil. Žalobkyni neplatil jej bývalý manžel na deti výživné a že v tomto jej veľmi pomáha žalovaný.
Párkrátsižalobkyňaod W.T. požičala1.000,-Sk,pretožejejtofinančnenevychádzalo.Žalobkyňanikdy
nespomínala svoju babku. Na pojednávaní svedkyňa uviedla, že žalobkyňu vnímala ako ženu, ktorá
nemala peniaze. Svedkyňa nemala konkrétnu vedomosť o zmluvách, ktoré mala žalobkyňa podpísať

so žalovaným. Svedkyňa vnímala žalobkyňu ako keby nemala rodinu, len raz žalobkyňa pred ňou
spomenula svoju sestru.

18. Žalovaný predložil aj čestné prehlásenie U. K. zo dňa 20. 05. 2016, v ktorom sa uvádza, že U. K.
je dcérou p. B. , ktorú často navštevovala. Pri týchto návštevách u nej nikdy nestretla žalovaného a

žalobkyňu. Nikdy ich ani len nespomenula. Prehlásila, že jej mama - U. B. nikdy nedisponovala takým
veľkým finančným obnosom, ako uvádza žalobkyňa. Nikdy nevyhrala ani nepoberala žiadne dividendy.
Posledných 40 rokov žila len z malého dôchodku a občasných brigád na JRD. Z týchto peňazí si šetrila
na pohreb. Asi pred 18-timi rokmi jej všetky úspory ukradli podomoví predajcovia. Od toho času začala
za p. U. B. preberať dôchodok matka žalobkyne p. F. . Starala sa o ňu, nosila jej obedy. Približne v roku

2006 p. B. ochorela a na celú zimu si ju L. F. zobral k sebe. Pri dedení majetku sa nenašli žiadne peniaze,
ale iba hnuteľný majetok, predmetom dedenia bol aj starý dom a role. Svedkyňa U. K. v písomnej
výpovedi uviedla, že so žalobkyňou bola v kontakte počas jej detstva, s jej matkou tiež bola v kontakte
pomerne často, pričom sa stretávali u nebohej matky svedkyne, resp. u svedkyne doma. Svoju matku
navštevovala svedkyňa aj sama alebo aj so svojou rodinou, ako často nevedela uviesť. Starala sa o ňu

tak, že jej zabezpečovala palivo na zimu, kosila trávu, občas jej prala a robila práce okolo domu. Vzťahy
svedkyne a jej matky boli primerané bežným životným situáciám. Svedkyňa nemala vedomosť o takom
veľkom obnose peňazí. V závere uviedla, že si myslí, že nikto z vnúčeniec p. B. nebol obľúbenejším.
Hlavným obľúbeným bol jej syn, a keby mala peniaze tak ich dá hlavne jemu.

19. V konaní vypočutý svedok L. D. - kolega žalovaného a bývalý kolega žalobkyne vypovedal, že keď
manžel žalobkyne p. F. vyhodil túto z bytu, žalobkyňa by nemala kam ísť, ak by ju neprichýlil žalovaný.
Keď sa žalovaný zoznámil so žalobkyňou, svoj dovtedy 1-izbový byt vymenil za 3-izbový byt s p. O..
V čase keď si žalovaný vyberal peniaze z banky bol svedok prítomný pri tomto výbere a bol prítomný
aj pri tom, keď 100.000,- Sk dal žalovaný p. O. .Svedok uviedol, že žalobkyňu poznal s tým, že bola

bez peňazí. Veľakrát sa mu žalobkyňa sťažovala v tomto smere, ako aj že má dve deti a má problém
ich zabezpečiť.

20. Svedkyňa W. F. - matka žalobkyne vypovedala, že raz za ňou prišla dcéra - žalobkyňa s tým, že by
potrebovala peniaze. Svedkyňa ju poslala za svojou matkou, aby si šla pýtať od nej peniaze. Následne

svedkyni povedala jej matka, že žalobkyni peniaze dala. Svedkyňa nevedela uviesť akú sumu žalobkyňa
od nej pýtala a ani nič iné k tomuto nevedela uviesť. Uviedla, že od roku 1992 bývala jej matka U. B.
sama. P. B. žila z dôchodku vo výške do 300,- eur. Asi 17 rokov po smrti manžela žila sama. Uviedla, že je
pravdou, že p.B. mala peniaze, avšak aký obnos peňazí to bol uviesť nevedela. Matka jej mala povedať,že má peniaze a dosť. Žalobkyňa mala svedkyni povedať, že potrebovala peniaze na rekonštrukciu bytu,
v ktorom žila so žalovaným. U. K. - sestra svedkyne navštevovala svoju matku - p. B. 12-krát až 13-krát
ročne, avšak okrem toho, že ju v posledný rok pred smrťou navštevovala ju dovtedy nenavštevovala.

Potvrdila, že niekedy krátko po smrti otca svedkyne vykradli jej matku podomoví obchodníci. P. B. bola
vdovou od marca 1992.

21. Svedkyňa F. F. - dcéra žalobkyne na pojednávaní vypovedala, že po rozvode s jej otcom išli bývať do
bytu žalovaného, ktorý ich potom z toho bytu vyhodil. Svedkyňa v čase keď žila so svojou matkou v byte

žalovaného mala 14 až 15 rokov. Uviedla, že veľakrát bola prítomná, keď sa žalobkyňa so žalovaným
rozprávali o tom, že idú k právničke spísať zmluvu. Vypovedala tiež, že prababka ich navštevovala,
párkrát bola i v ich byte a aj ony za ňou chodili. Raz bola svedkyňa pri tom, ako prababka dala žalobkyni
- mame svedkyne peniaze. Svedkyňa však nevedela povedať koľko to bolo peňazí, dodala však že to
bolo určite veľa peňazí, keďže sa z toho rekonštruoval byt a stavala sa chata. O prababku sa starala p.
W. F. a tiež za prababkou chodila svedkyňa so žalobkyňou.

22. Z výpisu z účtu č. XXXXXX-XXXXXXXXXX, vedeného na žalovaného v Slovenskej sporiteľni, a.s. ,
za obdobie od 01. 08. 2005 do 30. 09. 2005 mal súd za preukázané, že ku dňu 01. 08. 2005 mal žalovaný
zostatok na tomto účte vo výške 425.084,80 Sk, pričom dňa 24. 08. 2005 uskutočnil hotovostný výber
vo výške 120.000,- Sk, s poznámkou napísanou rukou „výber na byt“ a dňa 02. 09. 2005 uskutočnil

hotovostný výber vo výške 170.000,- Sk, s poznámkou napísanou rukou „výber na materiál a zariadenie
bytu + kúpa auta“.

23. Z osvedčenia o dedičstve, č.k. 14D 1358/2009-69 zo dňa 31. 05. 2010, ktoré vydala JUDr. Beáta
Ondrášiková, súdna komisárka poverená tunajším súdom, mal súd za preukázané, že v dedičskej veci

po U. B. uzatvorili dedičia po poručiteľke - W. F., U. K., R. V. a L. B. dohodu, na základe ktorej majetok
poručiteľky - výlučne nehnuteľnosti v celkovej hodnote 2.807,- eur, nadobudli dedičia každý po 1/4-ine. Z
odôvodnenia vyplýva, že súdny komisár prihliadol aj na závet poručiteľky zo dňa 09. 06.1999 N 233/99,
Nz 223/99.

24. Z notárskej zápisnice N 233/99, Nz 223/99 zo dňa 09. 06. 1999 mal súd za preukázané, že U. B.
sa dostavila uvedeného dňa do notárskej kancelárie JUDr. Emílie Rosinovej, za účelom spísania závetu
do notárskej zápisnice, podľa ktorého poručila všetky svoje pozemky v k.ú. B. V. svojmu synovi L. B. ,
s odôvodnením, že tento od nej doteraz nedostal žiadne peniaze a svojim dcéram U W. a R. finančne
pomohla pri stavbe ich domov.

25. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 1Er 155/2004-62 zo dňa 24. 08. 2005, právoplatného a
vykonateľného dňa 06. 09. 2005 mal súd za preukázané, že exekučný súd schválil príklep udelený
vydražiteľovi na dražbe konanej 29. 06. 2005, predmetom ktorej bola dražba nehnuteľností povinného
L. F. . Exekučné konanie sa viedlo na vymoženie sumy 34.200,- Sk s príslušenstvom, ktoré iniciovali

maloleté deti F. F. a U. (deti žalobkyne).

26. Uznesením tunajšieho súdu, č.k. 1Er 155/2004-72 zo dňa 03. 11. 2005 exekučný súd schválil
rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti zo dňa 29. 06. 2005 s tým, že z rozdeľovanej podstaty uspokojil
pohľadávku oprávnených - vtedy maloleté deti žalobkyne, v celkovej výške 134.112,- Sk.

27.Ztrochlistovzodňa13.01.2006malsúdzapreukázané,žePrvástavebnásporiteľňa,a.s.Bratislava
zrušila žalobkyni a jej dvom deťom - F. a U. F. zmluvy o stavebnom sporení s tým, že príjemcom mala
uvedená sporiteľňa poukázať nasledovné sumy: W. F. sumu 53.504,70 Sk, F. F. sumu 33.595,30 Sk a
U. F. sumu 33.595,30 Sk.

28. Žalovaný sa zúčastnil aj polygrafického vyšetrenia, z ktorého vyšetrenia predložil správu zo dňa 02.
03. 2017. Na tomto vyšetrení bolo žalovanému položených 5 otázok: 1/ Prevzali ste celú sumu 980.000,-
Sk od žalobkyne v hotovosti v deň podpisu zmluvy s ňou? 2/ Prevzali ste počas rokov 2005 a 2006
od žalobkyne nejaké finančné čiastky viackrát? 3/ Prevzali ste niekedy od žalobkyne v hotovosti sumu

80.000,-Sk?4/NavštívilaVásniekedyvoVašombytevPúchove,naNámestíslobodybabkužalobkyne?
5/ Navštívili ste babku žalobkyne v jej dome viac ako jedenkrát? Z obsahu predmetnej správy vyplýva,
že vyšetrovaný - žalovaný počas vyšetrenia na všetky otázky odpovedal odpoveďou „nie“. Vyhodnotenie
bolo vykonané prístrojovými metódami OSS2 a OSS3 a manuálnym skórovaním, pričom po celkovomvyhodnotení vo všetkých relevantných otázkach bol výsledok NDI (non deception indication - nebola
zistená lož).

29. Z oznámenia k ohláseniu drobnej stavby (stavebnej úpravy) zo dňa 02. 06. 2005 mal súd za
preukázané, že obecný úrad oznámil žalovanému týmto listom, že proti uskutočneniu drobnej stavby -
hospodárskej budovy o výmere 25 m2, drevená konštrukcia, nemá Obec Lazy pod Makytou v zmysle
stavebného zákona námietky.

30. Z pripojeného spisu Okresného súdu Považská Bystrica, spis. zn. 7C 92/2008 súd na pojednávaní
oboznámil obsah žaloby, vyjadrenia žalovaného k žalobe a uznesenie o zastavení konania, čl. 43. Z
uvedených dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 04. 07. 2008 podala žalobkyňa proti
žalovanému a G. M. žalobu o určenie, že podnájomný vzťah trvá a o vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 900.000,- Sk. V súvislosti s nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyňa v
žalobe tvrdila, že so žalovaným od 01. 09. 2005 žila v jednej domácnosti, ich vzťahy boli veľmi dobré,

avšak následne sa ich vzťahy zmenili a prestali si rozumieť. Žalovaný, keď žalobkyňa všetky svoje
finančné prostriedky minula na prerábku bytu, aj na jeho kúpu, čo žalovaný aj uznal svojim prehlásením
z 01. 08. 2006, a neostalo jej nič, začal ju z bytu vyhadzovať, veľmi vulgárne jej aj jej deťom nadával.
Nakoľko všetky prostriedky, ktoré boli výlučne jej, požičala na prerábku bytu (ku ktorému žiadala určiť, že
podnájomný vzťah žalobkyne a G. M. trvá), ako aj na jeho kúpu, nemá sa kde odsťahovať, situácia veľmi

zle vplýva na jej deti a musela so synom navštíviť poradňu. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe v súvislosti s
nárokom o zaplatenie 900.000,- Sk uviedol, že žalobkyňa mu nikdy žiadne peniaze nepožičala, pretože
ich ani nemala, čo je zrejmé aj z jej rozvodového konania, kde preukazovala svoju nemajetnosť pri
BSM. Vzájomná dohoda o vysporiadaní nadobudnutého majetku sa spisovala u právnej zástupkyne
žalobkyne s tým, že to mala byť len poistka v prípade úmrtia žalovaného, keďže v tom čase spolu dobre

žili, aby žalobkyňa nemohla byť z predmetného bytu vyhodená na ulicu. Opakovane poprel odovzdanie
akýchkoľvek finančných prostriedkov zo strany žalobkyne. Podotkol, že vie jednoznačne preukázať,
že v tom čase mal dostatočné finančné prostriedky a z týchto všetky náklady ohľadne bytu vykrýval a
financoval. Tieto okolnosti vyplývajú aj z textu samotnej dohody. Zopakoval, že to mala byť len jej poistka
v tom čase, ak by sa jemu niečo stalo. V závere uviedol, že keď sa ich vzťahy narušili, žalobkyňa mu

vyprázdnila celý byt, zobrala mu aj veci, ktoré žalovaný nadobudol predtým než sa zoznámili. Žalobu
žiadal zamietnuť. Pretože žalobkyňa uvedenú žalobu zobrala späť, súd konanie uznesením, č.k. 7C
92/2008-43 z 15. 12. 2008 zastavil a zároveň aj rozhodol o trovách konania. Vo veci samej nadobudlo
rozhodnutie právoplatnosť 31. 01. 2009.

31. Právne vec posúdil podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka.

32. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 02.08.2006 žalovaný potvrdil, že na kúpu bytu a na jeho
prerábku žalobkyňa vložila finančné prostriedky v sume 900.000,- Sk (Vzájomná dohoda o vysporiadaní
nadobudnutého majetku). Z obsahu tohto právneho úkonu nevyplýva, že by išlo o zmluvu o pôžičke,

najmä z neho nevyplýva, že by sa žalovaný dohodol so žalobkyňou, že jej predmetných 900.000,- Sk
vráti, resp. v akej lehote. Nemožno teda zjavne tento právny úkon posúdiť ako zmluvu o pôžičke. Obsah
tohto právneho úkonu dáva za pravdu tvrdeniu žalovaného, ktorý tvrdil či už v konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp. zn. 7C/92/2008 alebo i v tomto konaní, a síce že predmetná dohoda bola akousi
poistkou pre prípad, ak by sa žalovanému niečo stalo.

33. V konaní vyšlo najavo aj to, že ohľadom tvrdených práve týchto 900.000,- Sk vyplýva, že tieto isté
peňažné prostriedky boli predmetom aj ďalšieho právneho úkonu - a to Zmluvy o pôžičke datovanej
01.08.2005, ktorá však bola skutočne podpísaná až po 01.08.2006. Táto skutočnosť vyplýva z tvrdenia
samotnej žalobkyne. V oboch právnych úkonoch ide zjavne o tie isté peniaze, a teda podľa názoru

súdu žalobkyňa predsa nemohla predmetných 900.000,- Sk reálne odovzdať žalovanému, aby tento za
tieto finančné prostriedky zaobstaral byt (ako to vyplýva zo Zmluvy o pôžičke datovanej 01.08.2005) za
situácie, keď žalobkyňa mala tieto peniaze použiť na kúpu a prerábku ako investíciu do bytu žalovaného
(ako to vyplýva zo Vzájomnej dohody o vysporiadaní nadobudnutého majetku zo dňa 02.08.2006).
Uvedená skutočnosť teda vyvracia tú možnosť, že by žalobkyňa mohla 900.000,- Sk reálne odovzdať

žalovanému, čo je conditio sine qua non pre vznik zmluvy o pôžičke. Žalobkyňa tak nepreukázala, že
so žalovaným uzavrela zmluvu o pôžičke a zároveň mu aj reálne odovzdala sumu 900.000,- Sk.34. Pokiaľ sa žalobkyňa okrem 900.000,- Sk domáhala aj ďalších 80.000,- Sk, súd nepovažoval
za preukázané, že žalobkyňa žalovanému reálne odovzdala aj týchto 80.000,- Sk (čím by došlo k
uzatvoreniu jednej, resp. viacerých zmlúv o pôžičke). Ak teda žalobkyňa tvrdí, že žalovanému poskytla

najskôr 900.000,- Sk a potom 80.000,- Sk, bolo by potrebné, aby žalobkyňa tieto peniaze mala k
dispozícii. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyňa mohla mať k dispozícii v roku 2006 sumu
presahujúcu predmetných 80.000,- Sk a to jednak z dôvodu vyplatenia sporenia a jednak jej exekútor
vyplatil sumu, ktorú vymohol z predaja bytu v rámci exekúcie za účelom vymoženia výživného. Pokiaľ
ide o 80.000,- Sk, poskytnutie takejto sumy žalovanému zo strany žalobkyne by bolo v zásade možné.

Samotná skutočnosť, že žalobkyňa mala k dispozícii predmetných 80.000,- Sk však ešte automaticky
neznamená, že s týmito naložila tak, že ich žalovanému požičala. V konaní totiž nebolo preukázané,
že žalobkyňa v období po 02.08.2006 uzatvorila so žalovaným zmluvu o pôžičke v akejkoľvek forme a
že by zároveň mu predmetnú sumu aj reálne odovzdala. Žalobkyňa v konaní síce uviedla, že „Preto
na zmluve, ktorú vyhotovila JUDr. Kučerová je iná suma, pretože od uzavretia zmluvy 01.08.2006
som dala odporcovi ďalších 80.000,- Sk.“, avšak toto tvrdenie o uzatvorení práve zmluvy o pôžičke

medzi ňou a žalovaným už v konaní nepreukázala. Z uvedeného vyjadrenia žalobkyne je zrejmé, že
žalovanému mala 80.000,- Sk požičať ešte pred uzavretím Zmluvy o pôžičke datovanej 01.08.2005.
Preukázanie uzatvorenia takýchto zmlúv o pôžičke nemôže byť nahradené preukázaním uzatvorenia
písomnej zmluvy, navyše antidatovanej. Keďže zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, je nevyhnutné,
aby ešte predtým, ako dôjde k reálnemu odovzdaniu peňazí, bola medzi stranami uzatvorená dohoda

(zmluva). Ak by totiž nedošlo k uzatvoreniu dohody, bolo by nejasné, z akého dôvodu jedna osoba
dala druhej osobe určitú sumu peňazí. Bez existencie predchádzajúcej dohody by bolo otázne, či
existoval právny dôvod na plnenie, prípadne či žalobkyňa peňažné prostriedky neposkytla žalovanému
zaúčelomzabezpečeniaich(vtedy)spoločnéhobývania (tedazarovnakýmúčelom,akomalaposkytnúť
žalovanému 900.000,- Sk).

35. Z vyššie uvedeného dôvodu teda dodatočne uzatvorená písomná zmluva nemôže byť považovaná
za dohodu (dohody) o pôžičkách vo výške 80.000,- Sk, ktoré žalobkyňa prípadne poskytla žalovanému
v období po 01.08.2006 do spísania zmluvy o pôžičke v advokátskej kancelárii JUDr. Kučerovej . Keďže
žalobkyňa nepreukázala uzavretie zmluvy o pôžičke so žalovaným a následne aj reálne odovzdanie

sumy 980.000,- Sk, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Pre úplnosť súd uvádza aj to, že uzatvorenie
zmluvy o pôžičke je spochybnené i tým, že žalovaný v konaní predložil dôkazy, z ktorých vyplýva, že v
čase výmeny bytu žalovaný mal k dispozícii dostatok vlastných prostriedkov nielen na vyplatenie p. O. ,
ale aj na rekonštrukciu bytu. Predmetná rekonštrukcia totiž podľa vyjadrenia žalovaného stála 100.000,-
Sk, max 150.000,- Sk, pričom p. O. bolo zaplatených ďalších 100.000,- Sk. Z výpisu z účtu je zrejmé,

že žalovaný disponoval v tom čase sumou 425.084,50 Sk . Žalovaný teda podľa názoru súdu nemal
žiadny dôvod, prečo by si mal od žalobkyne požičiavať 900.000,- Sk, resp. 980.000,- Sk. Aj výsledky
z polygrafického vyšetrenia potvrdzujú tvrdenia žalovaného, že od žalobkyne nikdy neprevzal žalovanú
sumu, či už v celosti alebo po častiach. Pokiaľ NS SR v uznesení sp. zn. 6Tz/13/02 z 30.07.2002
vyjadril názor, že takýto dôkaz nie je prípustný, je potrebné uviesť, že sa to týka výlučne trestného

konania. Hoci žalobkyňa nepreukázala, že žalovanému čiastku 980.000,- Sk aj skutočne odovzdala
titulom zmluvy o pôžičke, súd považuje za potrebné vyjadriť sa i k tvrdeniam žalobkyne ohľadom pôvodu
čiastky 900.000,- Sk. Žalobkyňa tvrdila, že jej stará matka U. B. túto čiastku odovzdávala postupne,
v niekoľkých splátkach v období od 01.08.2005 do 01.08.2006 s tým, že prvá splátka bola 300.000,-
Sk. Súd takémuto tvrdeniu žalobkyne neuveril, a to hlavne s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa

v konaní neprodukovala také dôkazy - listinné, svedecké, ktorými by toto svoje tvrdenie preukázala. V
konaní nebol predložený žiaden dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že U. B. skutočne odovzdala žalobkyni
v niekoľkých splátkach sumu dokopy 900.000,- Sk. Výpoveď svedkyne F. F. o tom, že raz bola pri tom,
keď dala U. B. žalobkyni peniaze, toto nepotvrdzuje. Jednak nie je zrejmé, kedy to bolo a tiež nie je
zrejmé, aká suma to bola. Domnienka svedkyne, že to určite bolo veľa peňazí, je bezpredmetná. Okrem

iného, súd nemal za preukázanú ani tú skutočnosť, že U. B. disponovala takou vysokou čiastkou. Ako
vyplynulo z dokazovania, stará matka žalobkyne U. B. po smrti svojho manžela v roku 1992 žila sama z
dôchodku, ktorý poberala vo výške do 300,- eur. Pri takej výške dôchodku nie je možné, aby za obdobie
asi od roku 1992 (keďže krátko po smrti manžela jej všetky úspory ukradli podomoví obchodníci) do roku
2005 ušetrila taký vysoký obnos peňazí. Tiež nie je zrejmé, z akého dôvodu by takýto vysoký obnos

peňazí mala dať U. B. práve svojej vnučke - žalobkyni. Je logické, že ľudia obdarúvajú spravidla svojich
najbližších, pričom darca má k obdarovanému aj nejaký citový vzťah. Pri darovaní takého vysokého
obnosu peňazí ako to malo byť v tomto prípade sa očakáva, že vzťah darcu a obdarovaného bude
veľmi blízky. Z písomnej výpovede U. K. vyplýva, že U. B. nemala viac obľúbené niektoré z vnúčat a ženajviac mala v obľube svojho syna, a teda ak by mala nejaké peniaze, dala by ich jemu. Vzhľadom na
obsah závetu, ktorý U. B. spísala u notárky dňa 09.06.1999, a ktorý závet nezmenila (čo je zrejmé z
osvedčenia o dedičstve č. k. 14D/1358/2009-69 zo dňa 31.25.2010) je výpoveď svedkyne K. v tomto

smere vierohodná.

36. Na záver súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania
už postúpila na tretiu osobu. Keďže žalobkyňa sa v konaní domáhala zaplatenia čiastky 32.530,04 eur
(980.000,- Sk) titulom Zmluvy o pôžičke datovanej 01.08.2005, je bez akéhokoľvek právneho významu

skutočnosť, že podľa tvrdenia žalovaného došlo k postúpeniu pohľadávky žalobkyne. Postúpená
údajná pohľadávka totiž vyplýva zo Vzájomnej dohody o vysporiadaní nadobudnutého majetku zo dňa
02.08.2006, ktorá nie je predmetom tohto konania (v žalobe je predsa vymedzený nárok tak, že ide o
sumu 980.000,- Sk vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke a nie že ide o sumu 900.000,- Sk zo vzájomnej
dohody).

37. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol
v konaní úspešný , priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

38. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa, prostredníctvom právnej zástupkyne, v zákonnej lehote
odvolanie, poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, keď súd prvej inštancie vec nesprávne

právne posúdil a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Žalovaný v priebehu konal tvrdil, že zmluvu o pôžičke nepodpísal, resp. ju považoval za sfalšovanú
a spochybnil aj svoj podpis. Následne, po výpovedi JUDr. Kučerovej ako svedkyne, žalovaný svoju
výpoveď zmenil a vypovedal, že zmluvu podpísal a podpis na zmluve uznal . Žalobkyňa poukázala
na výpoveď svojej matky a dcéry, ktoré potvrdili a boli prítomné spolužitia so žalovaným, pričom mali

vedomosť o tom, že žalobkyňa sa domáhala od žalovaného vrátenia finančných prostriedkov . Namietala
svedecké výpovede žalovaného ako i výpoveď bývalého partnera žalobkyne, ktorý logicky z výsledku
ich spolužitia a ukončenia vzťahu vypovedal za účelom pomstiť sa žalobkyni ako i výpoveď sestry
žalovaného . žalobkyňa v priebehu konania tvrdila, že finančné prostriedky požil žalovaný aj do stavby
svojej chaty. Žalobkyňa po rozhodnutí súdu prvej inštancie získala fotografiu, ktorá preukazuje, že išlo

o stavbu novú . O finančných prostriedkoch, ktoré žalobkyňa požičala žalovanému , existujú dve listiny
a to vzájomná dohoda o vyporiadaní nadobudnutého majetku a zmluva o pôžičke. Namietala, že súd
neodstránil rozpory, v čase podpísania zmluvy o pôžičke, ktoré majú podstatný význam pre posúdenie
veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nezákonné a nespravodlivé, k jednotlivým úkonom pristupoval
bez celkovej nadväznosti a vzájomnej súvislosti . Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil podľa ust. § 388 CSP tak, že žalobe vyhovie a žalobkyni prizná 100% náhrady
trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní, resp. aby napadnuté rozhodnutie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

39. Žalovaný v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že sa stotožňuje s

rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý považuje za zákonný a náležite odôvodnený. Žalobkyňa podala
predmetné odvolanie i napriek tomu, že si je vedomá tej skutočnosti, že žalovanému nikdy nepožičala
žiadne peniaze, neuniesla dôkazné bremeno. Žalobkyňa napĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty
trestného činu pokusu podvodu. Súd prvého stupňa dostatočne preukázal, že U. B., babka žalobkyne,
nikdy nemohla disponovať takou vysokou čiastkou, keď poberala dôchodok vo výške 300,- eur a teda

nie je možné, aby si takýto obnos peňazí našetrila. Žalobkyňa nepreukázala, že jej babka dala peniaze,
nakoľko babka mala v obľube svojho syna. Súčasne k odvolaniu žalobkyne priložil čestné prehlásenie
Jána B., ktorý je synom neb. U. B., v ktorom sa uvádza, že má vedomosť o tom, že u svojej neb. matky
nikdy nevidel žalovaného, pričom jeho matka nemohla mať našetrenú sumu v predmetnej výške, a ak by
ju mala, tak takúto sumu by rozhodne žalobkyni nedala. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny

a dôvodný a preto navrhol odvolanie žalobkyne zamietnuť v plnom rozsahu.

40. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 21 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

41. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až§ 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na
daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi
závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia

a v celom rozsahu na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje a dodáva nasledovné.

42. Žalobkyňa v odvolaní namietala odvolacie dôvody, spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení
veci a nedostatočnom zistení skutkového stavu ( § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP).

43. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom

na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

44. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

45. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že medzi účastníkmi konania
bola uzatvorená Vzájomná dohoda o vyporiadaní nadobudnutého majetku, z ktorej nevyplýva, že by

išlo o Zmluvu o pôžičke , resp. povinnosť žalovaného vrátiť finančné prostriedky vo výške 900.000,-
Sk a v akej lehote. Súd uzavrel, že išlo o poistku žalobkyne pre prípad úmrtia žalovaného. Tie isté
peňažné prostriedky boli predmetom aj Zmluvy o pôžičke zo dňa 01.08.2005, pričom k reálnemu
odovzdaniu finančných prostriedkov nedošlo. V oboch právnych úkonoch ide zjavne o tie isté peniaze .
Žalobkyňa nemohla predmetných 900.000,- Sk reálne odovzdať žalovanému, aby tento za tieto

finančné prostriedky zaobstaral byt (ako to vyplýva zo Zmluvy o pôžičke datovanej 01.08.2005) za
situácie, keď žalobkyňa mala tieto peniaze použiť na kúpu a prerábku ako investíciu do bytu žalovaného
(ako to vyplýva zo Vzájomnej dohody o vysporiadaní nadobudnutého majetku zo dňa 02.08.2006).
Súčasnenedošlokodovzdaniuďalších finančnýchprostriedkovžalovanéhožalobkynivovýške80.000,-
Sk, nakoľko z vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané, že žalobkyňa skutočne disponovala

aj touto finančnou čiastkou . Uzavrel, že v konaní nebola preukázaná uzatvorená Zmluva o pôžičke ako
i reálne odovzdanie peňazí, pričom uzatvoreniu zmluvy o pôžičke nepredchádzala vzájomná dohoda
o určení dôvodu pôžičky . Neexistoval ani právny dôvod na vrátenie plnenia. Za situácie, že v čase
rozhodnom pre uzatvorenie zmluvy o pôžičke, mal žalovaný na účte dostatok finančných prostriedkov,
nemal žiaden dôvod na požičanie peňazí od žalobkyne. Záverom súd prvej inštancie dôvodil, že

žalobkyňa nepreukázala, že skutočne disponovala finančnou čiastkou v celkovej sume 980.000,-Sk.

46. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze,
a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

47. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje
písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.
Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým
určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého

druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i
skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi
zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.

48. Odvolací súd pri posudzovaní otázky dôkazného bremena poukazuje na zákonné ust. § 657

Občianskeho zákonníka , v zmysle ktorého
je pôžička tzv. reálnym kontraktom, to znamená, že k jej uzavretiu sa vyžaduje, aby veriteľ aj skutočne
odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi. Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z
pôžičky nevznikne (k tomu porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna2010 sp. zn. 3 Cdo 325/2009 ), a to aj keby všetky náležitosti tohto
právneho úkonu (vrátane náležitostí vôl e) boli dané.

49. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť
tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky, spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia, nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a
povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní
povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno

ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti účastníka
konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno
viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia účastníka, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom
je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil

povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla
byť preukázaná vôbec).

50. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia
dôkazov na preukázanie tvrdení je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

51. Právny vzťah zo zmluvy o pôžičke, upravený v ustanoveniach § 657 a § 658 Občianskeho
zákonníka , vzniká dohodou zmluvných

strán, na základe ktorej jedna strana prenecháva druhej veci určené podľa druhu a druhá strana
vráti po určitom čase veci toho istého druhu. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností,
ktoré ako rozhodné musia byť preukázané, ako aj to, kto je nositeľom dôkazného bremena, vyplýva z
hmotného práva, a to z ust. § 657 Občianskeho zákonníka. Žalujúci veriteľ má povinnosť preukázať uzavretie zmluvy o pôžičke a na jej základe

poskytnutie peňažnej sumy a žalovaný dlžník, ak sa chce úspešne ubrániť, musí preukázať zánik
záväzku, a to buď splnením dlhu alebo iným spôsobom. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke
peňazí, čo je prípad súdenej veci, je dohoda veriteľa a dlžníka o výške pôžičky, o reálnom odovzdaní
a prenechaní dohodnutej sumy, o povinnosti dlžníka vrátiť veriteľovi rovnakú sumu a určenie času
vrátenia peňazí. Medzi podstatné náležitosti tejto zmluvy nepatrí písomná forma, takže zmluva o pôžičke

peňazí môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. V tomto prípade však výlučne
veriteľa zaťažuje dôkazné bremeno preukázať existenciu dohody účastníkov zmluvy o jej podstatných
náležitostiach.

52. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne skonštatoval a posudzoval dva právne úkony a

to Vzájomnú dohodu o vyporiadaní nadobudnutého majetku a Zmluvu o pôžičke. Predmetom oboch
vzájomných vzťahov bola finančná čiastka vo výške 900.000,-Sk, pričom k reálnemu odovzdaniu
peňazí nedošlo. Tieto tvrdené skutočnosti žalobkyňa v konaní nepreukázala, teda skutočné odovzdanie
predmetu pôžičky, ako i dôvod poskytnutia pôžičky . I keď žalobkyňa tvrdila, že pri podpise zmluvy o
pôžičke došlo k reálnemu odovzdaniu finančnej čiastky, na preukázanie svojich tvrdení nepredložila

žiaden dôkaz za situácie, keď pri uzatvorení zmluvy o pôžičke bola prítomná len žalobkyňa a žalovaný.
Samotná zmluva o pôžičke s podpisom žalovaného nie je dôkazom, že žalovaný pôžičku skutočne
prevzal . K odovzdaniu peňazí nedošlo , preto medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky
nevznikol . Odvolací súd v tomto smere poukazuje i na konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia,
v ktorom žalobkyňa tvrdila , že poskytla žalovanému spornú finančnú čiastku na prerábku bytu ako i na

jeho obstaranie. Pokiaľ žalobkyňa mala relevantné dôkazy na preukázanie bezdôvodného obohatenia,
mohla zotrvať na uplatnených nárokov v danom konaní.

53. Námietka žalobkyne poukazom na tvrdenia žalovaného, že predmetnú pôžičku nepodpísal, pričom
následne tvrdil, že podpis na zmluve patrí žalovanému, nie je dôvodná, pre posúdenie reálneho

odovzdania finančných prostriedkov je irelevantná.

54. Súčasne súd prvej inštancie skúmal, či žalobkyňa skutočne disponovala tak vysokým obnosom
finančných prostriedkov. Žalovaný v priebehu konania predložil listinný dôkaz- výpis z účtu preukazujúci,že v rozhodnom čase disponoval finančnou čiastkou vo výške 425.084,50,- Sk, teda nemal žiaden
dôvod na požičanie peňazí od žalobkyne. Rovnako správne postupoval, keď uzavrel, že žalobkyňa
ani nemohla disponovať takýmto finančným obnosom, keď bola rozvedená, z predaja bytu obdržala len

sumu vo výške 80.000,- Sk, ktoré, podľa jej tvrdenia, rovnako poskytla žalovanému. Ani odovzdanie tejto
sumy žalobkyňa v konaní nepreukázala, keď zmluva o pôžičke bola uzatvorená dňa 1.8.2005, pričom
žalobkyňa tvrdila , že zmluva o pôžičke bola v skutočnosti uzatvorená až dňa 01.08.2006, pričom tento
dátum antidatovala. Tvrdenia žalobkyne , že jej finančnú čiastku poskytla U., stará matka, a to postupne
v čiastkach , v období od 1.8.2005 do 1.8.2006 s tým, že prvá splátka bola vykonaná vo výške 300.000,-

Sk dňa, nepreukázala. Z výpovede žalobkyne nie je zrejmé, aké splátky, kedy a v akej výške stará matka
uskutočňovala v prospech žalobkyne, ani z akého dôvodu jej stará matka predmetné sumy odovzdávala
za situácie, že išlo o nemajetnú ženu, ktorá poberala len starobný dôchodok. Rovnako spísaný závet
starou matkou preukazuje, že stará matka tento uzatvorila najmä z dôvodu usporiadania vzťahov medzi
svojimi deťmi. Pokiaľ by mala úmysel zabezpečiť akýmkoľvek spôsobom aj ďalším príbuzných, resp.
svoje vnúčatá, tieto okolnosti by v závete uviedla.

55. Súd prvej inštancie súčasne vykonal výsluch svedkov a riadne sa vysporiadal so svedeckými
výpoveďami. Ani jeden zo svedkov však nebol prítomní pri odovzdaní peňazí žalobkyňou žalovanému.

56. Odvolacie námietky žalobkyne boli preto nedôvodné.

57. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

58. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §

262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.
59. Toto rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).