Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. marec 2010

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 12C/13/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6304110393
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kovalčíková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2010:6304110393.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Kovalčíkovou, v právnej veci navrhovateľa
J. G., nar. XX.XX.XXXX,. bytom D. č. XX,. zast. J.. A. P., advokátkou, A. K. B. R. XXX/XX, Z., proti
odporkyni A. G., rod. M., nar. XX.XX.XXXX,. bytom D. č. XX,. zast. J.. V. Š., advokátkou, A. K. Š. č. XX,.
Z., o zdržanie sa zásahov do výkonu vlastníckych práv, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á ako vlastníčka nehnuteľností zapísaných Správou katastra

D. na liste vlastníctva č. 739, pre Katastrálne územie D. CKN parcela číslo 534, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 553 m2, stavby so súpisným číslom XX. na parcele č. 534, rodinný dom s
príslušenstvom, CKN parcela 535/1 záhrady o výmere 1641 m2 a CKN parcela číslo 535/2 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 71 m2 zdržať sa poškodzovania nehnuteľnosti navrhovateľa a to rodinného
domu so súpisným číslom XX, na parcele č. 556, zapísaného Správou katastra D., v liste vlastníctva
č. 1814, pre katastrálne územie D. povrchovou dažďovou vodou stekajúcou z pozemku odporkyne od
právoplatnosti rozhodnutia.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom č.k. 13Co 248/2008-336 zo dňa 15.12.2009 v časti, v ktorej okresný súd
rozsudkom zamietol návrh o povinnosti odporkyne zdržať sa takých úprav a konania, ktoré spôsobujú
odtok dažďovej vody stekajúcej a zaplavujúcej rodinný dom číslo súpisné XX, postavený na pozemku

s parcelou č. CKN 536, katastrálne územie D. a v časti, v ktorej rozhodol o náhrade trov konania,
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo zvyšku rozsudok okresného súdu potvrdil. Išlo o časť, v ktorej
navrhovateľ žiadal náhradu škody v sume 1.659,70 eur s 13,6 % úrokmi z omeškania od 01.06.2001 do
zaplatenia s tým, že v konaní nebolo zistené, že by odporkyňa porušila právnu povinnosť. Zo znaleckého
dokazovania nebola ustálená škoda, ktorá vznikla navrhovateľovi, teda nie je daná príčinná súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Tiež nemožno hovoriť o zavinení odporkyne. V tejto časti
odvolací súd sa stotožnil so zisteným skutkovým a právnym posúdením veci. Krajský súd v citovanom

rozhodnutí uviedol, že okresný súd pochybil, keď zamietol návrh v časti, v ktorej navrhovateľa žiadal
uložiť odporkyni povinnosť zdržať sa takých úprav a konania na svojich pozemkoch, ktoré spôsobujú
odtok dažďovej vody stekajúcej a zaplavujúcej rodinný dom navrhovateľa. Poukázal na to, že znalkyňa
I.. J. G. v podanom znaleckom posudku uviedla, že odvod dažďovej vody je zabezpečený rúrami z PVC
s priemerom 120 mm od provizórnej zbernej šachty PVC vyspádované smerom k ceste, ale odvádzanie
povrchovej vody hlavne pri intenzívnom daždi týmto spôsobom nie je zabezpečené. Bolo by treba osadiť

kanalizačné rúry tvaru U s hornou mriežkou, alebo vyhotoviť pevný - otvorený odtokový rigol. Nariadil
súdu vypočuť znalkyňu, aby táto upresnila, či spôsob terajšieho zabezpečenia odvádzania stekajúcej
povrchovej dažďovej vody z pozemku odporkyne na pozemok navrhovateľa je dostatočný a ak nie, čije teda ohrozený výkon vlastníckeho práva navrhovateľa. Poukázal na to, že návrhom sa navrhovateľ
môže domáhať len toho, aby sa odporkyňa zdržala presne opísaného a vymedzeného konania, ktorým
obťažuje, prípadne vážne ohrozuje výkon práv navrhovateľa. Na odporkyni je opatrenie, ktoré zamedzí

ďalšiemuohrozeniuvýkonuprávanavrhovateľa.Súdmôžeuložiťodporkynilenzdržaťsapoškodzovania
nehnuteľnosti navrhovateľa povrchovou dažďovou vodou stekajúcou z pozemku odporkyne.

Okresný súd na pojednávaní dňa 10.03.2010 vypočul znalkyňu I.. J. G. z odboru stavebníctvo, odvetvie
pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, poruchy stavieb, ktorá uviedla, že ak dažďová voda pri

intenzívnejších dažďoch ohrozuje dom navrhovateľa tak vyhotovenie kanalizačných rúr tvaru U s hornou
mriežkou bolo iba doporučenie. Riešením by boli terénne úpravy, avšak to je provizórnejšie riešenie. Ak
je takýto problém tak by zabránil stekaniu povrchovej dažďovej vody. Bolo by nutné ináč vyspádovať
terén a trošku zobrať od rodinného navrhovateľa, aby sa vytvoril spád smerom k susednému rodinnému
domu. Terén vo dvore odporkyni je vyššie. Je to vyspádované smerom k chodníku navrhovateľa. Nad
terénom sa vytvára chodník. Tým, že je terén na susednom pozemku vyššie, tak tým pádom aj stekajúca

voda tečie smerom k rodinnému domu navrhovateľa smerom k ulici. Znalkyňa poukázala na znalecký
posudok na stranu 27, kde sa nachádzajú fotografie a vyspádovanie terénu na spodnom obrázku,
kde je smerom k rodinnému domu navrhovateľa, smeruje aj k ulici, vidieť spád chodníka. Tým pádom
dažďová smeruje k rodinnému domu navrhovateľa, avšak je možnosť odtekania aj smerom k ulici.
Uviedla, že povrchové úpravy na odtoky dažďovej vody by vyriešili tento problém. V súčasnosti tak

ako je vyspádovaný terén je voda nútená tiecť smerom k rodinnému domu navrhovateľa. Povrchové
vody tým pádom nie sú 100 % odvádzané. Terén odporkyne bol oveľa vyšší ako terén navrhovateľa.
Bolo to aj dobrých 15 cm. Je to znázornené na strane 26 znaleckého posudku / viď čl. 287 /. Tam, kde
sú výškové kóty znázornené pri rodinnom dome navrhovateľa + - nula v hornom ľavom rohu a druhej
parcele + 15 cm. To znamená, že je tu značný výškový rozdiel medzi týmito dvomi pozemkami. Na

situačnom pláne je vyznačené, že je mierny spád k rodinnému domu navrhovateľa, ale aj k ulici. Rozdiel
medzi vyspádovaným chodníkom, po ktorých odporkyňa chodí autom a tým ako je to vyspádované
na rodinný dom navrhovateľa, je cca 40 cm. Vidieť to na situácii na čl. 287. Okolo nehnuteľnosti
navrhovateľa sú spravené kanalizačné šachty aj terénne úpravy sú perfektne spravené. Z jeho pozemku
dažďová voda nemôže ohrozovať jeho rodinný dom. Jedine za rodinným domom a od susedov je povrch

vyšší a povrchové a dažďové vody môžu byť odtiaľ. Stolárska dielňa, ktorá je u susedov odporkyne
údajne predtým tam neboli osadené dažďové žľaby, len po 6-8 rokoch tam osadili žľaby aj odtok.
Odtok je tak vyhotovený, že ide do provizórnej zbernej šachty, čo je vyhotovené z umelého suda.
Cez to sú odvádzané dažďové vody pomocou PVC rúrok s priemerom 120 mm. Tie sú pod terénom.
Z tejto stolárskej dielne dažďová voda nie je odvádzaná. Môžu pôsobiť len povrchové vody. Kvalitu

PVC potrubia, nemohla znalkyňa posúdiť, či to nie je prasknuté. To by museli odkryť celý dvor. Na
otázku právnej zástupkyne odporkyne, či vylučuje znalkyňa vplyv vlhkosti pôsobenia podzemnej vody
na nehnuteľnosť navrhovateľa vzhľadom na konfiguráciu terénu a vyspádovanie, znalkyňa uviedla, že
navrhovateľ jej pri ohliadke povedal ako robil prímurovku od terénu, ako zosilnil základy rodinného
domu, ako vyhotovil hydroizoláciu s IPA pásou. To sú impregnované papierové asfaltové pásy, ktoré

sa používajú ako hydroizolácia. Kvalita tejto hydroizolácie je dobrá. Tam nemožno o podzemnej vode
uvažovať v žiadnom prípade. Znalkyňa vychádzala z prehlásenia navrhovateľa. Na otázku, že v prípade,
že by hydroizolácia bola robená bola robená nedostačujúco, či je možný vplyv podzemnej vody na
rodinný dom navrhovateľa, znalkyňa uviedla, že ak je poškodená hydroizolácia tak vtedy môžu vlhnúť
múry, ak základy sú vyššie vybetónované ako okolitý terén a tá podzemná voda sa nedostane do

muriva tak tam nezbadať vlhkosť ak hydroizolácia dobre izoluje aj prímurovku, aj základ a je ukončená
nad terénom. Keď je hydroizolácia ukončená pod chodníkom a na chodník sa dostane dažďová voda
ako je prechod od vodorovnej do zvislej roviny medzi chodníkom a murivom, tak do tejto škáry ak
sa dostane vlhkosť tak môže vlhnúť stena. Pretože 100 % vyhodnotenie a ukončenie hydroizolácie
pri chodníkoch je riešené tak, že hydroizolácia sa vyvedie až na povrch a škára sa zaleje asfaltom.

Vtedy je 100 % odizolovaná vodorovná a zvislá rovina. Čiže v tomto prípade ak pod chodníkom je
ukončená hydroizolácia tak v tej časti sa tam môže dostať aj vlhkosť. Podzemná nie, ale dažďová voda
sa tam môže dostať. Keramický obklad je hydroizolačnou vrstvou v spodnej časti objektu. Chráni spodnú
časť objektu aj voči dažďovej vode. Znalkyňa uviedla, že ak niekto zistí na rodinnom dome, že je tam
nejaká porucha alebo že tam je niečo poškodené tak sa to snaží udržiavať a menšie chyby sa snaží

opraviť. Navrhovateľ urobil všetko možné v okolí rodinného domu, aby zabránil ďalším poškodeniam.
Uviedla, že na iných stranách rodinného domu nevznikli také poruchy a nedostatky. Len na tej strane,
ktorá je od susedov od odporkyne. Rodinný dom navrhovateľa je svahovitom teréne. Tento svah nie
je rovnomerný alebo jednosmerný. Je to vyspádovaný terén smerom k potoku aj k ceste. Na dvore súvyhotovené kanalizačné šachty, ktoré vyhotovil navrhovateľ. Sú potrebné a to aj z toho titulu, že tam
tečie povrchová dažďová voda aj na jeho pozemku. Najväčší problém je, že suseda odporkyňa má vyšší
terén a tam tie povrchové úpravy sú vyhotovené tak a vyspádovaný terén tak, že voda z chodníkov

ako chodí s autom, tečie smerom k rodinnému domu navrhovateľa. Záhradu má odporkyňa vyššie a
aj navrhovateľ má záhradu vyššie a terén je vyspádovaný na rodinný dom. Znalkyňa potvrdila to čo
uviedol navrhovateľ, že pokiaľ odporkyňa, keď stavala stolársku dielňu, navýšila dvor o 35 cm, preto
vznikol veľký spád na dvor navrhovateľa. Potvrdila, že tam bol vyhotovený násyp, potom vyhotovené
príjazdové chodníky z betónových tvárnic. Znalkyňa uviedla, že okolo rodinného domu navrhovateľa je

terén nižšie v dostatočnej časti a aj hlavný vchod je v určitej výške nad terénom. Z tej časti povrchová
vodaneohrozujenavrhovateľovunehnuteľnosť.Lenvzadnejčasti.Susednáparcelaodporkynejevyššie
s ohľadom terénu okolo rodinného domu. U odporkyne bol vyhotovený násyp po tom v zadnej časti
dvora vedľa stolárskej dielne. Vyzeralo to tak, že tam voda stála. Pred rodinným domom bol vyhotovený
nešťastne vyspádovaný na rodinný dom navrhovateľa.

Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru
primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,

pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Podľa § 127 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu

susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu
rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť.

Podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonník vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na
nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace,

pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým
vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto
zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

Súd na základe výpovede znalkyne I.. J. G. zistil, že po tom než odporkyňa neskoršie postavila stolársku

dielňu, mala urobiť terénne úpravy tak, aby nezasahovala do vlastníckych práv navrhovateľa. Okolo
rodinného domu navrhovateľa z dvorovej časti je terén nižšie v dostatočnej časti, aj hlavný vchod
v určitej výške nad terénom. Z tejto časti povrchová voda neohrozuje navrhovateľovu nehnuteľnosť,
avšak v zadnej časti susedná parcela odporkyne je vyššie s ohľadom na terén okolo rodinného domu
navrhovateľa. U odporkyne bol vyhotovený násyp po tom čo v zadnej časti dvora došlo k stolárskej dielne

a nešťastne je vyspádovaný na rodinný dom navrhovateľa.

Súd na základe uvedeného rozhodol tak, že odporkyňa je povinná ako vlastníčka nehnuteľností
zapísaných Správou katastra D., na liste vlastníctva 739, pre katastrálne územie D., CKN parcela č.
534, zastavané plochy a nádvoria o výmere 553 m2, stavby so súpisným číslom XX na parcele č. 534

rodinný dom s príslušenstvom CKN parcela 535/1, záhrady o výmere 1641 m2 a CKN parcela č. 535/2,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 71 m2 zdržať sa poškodzovania nehnuteľnosti navrhovateľa a
to rodinného domu so súpisným číslom XX, na parcele č. 556, zapísaného Správou katastra D., v liste
vlastníctva číslo 1814, pre katastrálne územie D. povrchovou dažďovou vodou stekajúcou z pozemku
odporkyne od právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným ustanovením tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania z dôvodu, že sčasti zdržania sa poškodzovania nehnuteľnosti
navrhovateľa povrchovou dažďovou vodou stekajúcou z pozemku odporkyne bol navrhovateľ úspešný,avšak sčasti náhrady škody bol neúspešný, preto súd rozhodol o trovách konania v súlade s citovaným
ustanovením.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204
ods. 1, prvá veta O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)Vo Zvolene, dňa 10. 03. 2010

JUDr. Jana Kovalčíková

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Oľga Fekiačová