Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 22, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/250/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114208109
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5114208109.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu: Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s. so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným:
X/ Ľ. E., X.. XX.XX.XXXX, L.: K. X, XXX XX Ž., X/ A.. H. E., X.. XX.XX.XXXX, L.: K. XXX/X, XXX XX
K., obaja zastúpení: JUDr. Gelatka Bohuslav, advokát, so sídlom: Námestie SNP 17, Rajec, 01501, o
zaplatenie 3.648,65 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Konanie sa, v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 197,42 € spolu s úrokom vo výške 6,99 %
ročne za úver zo sumy 323,67 od 01.03.2014 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 185,09 € od 01.03.2014 do zaplatenia, zastavuje.

Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 3.094,- spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 3.094,- € od 01.03.2014 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká
v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
Žaloba má voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34,04 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 03.03.2014 doručenou na Okresný súd Žilina dňa 07.03.2014, doplnenou
podaním zo dňa 09.09.2016, domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by súd zaviazal žalovaných zaplatiť
žalobcovisumu3.648,65eurspolusúrokomvovýške6,99%ročnezosumy3.543,48eurod01.03.2014

do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.543,48 eur od 01.03.2014
do zaplatenia a na náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 2749269 8
01 bola so žalovanými uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere č. 2749269 5 02 a stavebnom
úvere č. 2749269 8 01 zo dňa 26.05.2005 ďalej v texte aj len ako „Úverová zmluva"), v súlade s
ktorou poskytol žalobca žalovanému 1/ mimoriadny medziúver vo výške 3.319,39 eur. Žalovaný 1/ sa

zaviazaldoprideleniacieľovejsumysplácaťúrokymimoriadnehomedziúveru6,99%ročnepravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 19,35 eur a do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na účet
stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 16,60 eur.
Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaný 1/ zaviazal splácať stavebný úver
vrátane úrokov vo výške 4,7 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 29,04 eur.
Žalovaný 2/ prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí žalovaný 1/.
Žalovaný 1/ porušil zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestal riadne a včas splácať.

Listom zo dňa 11.04.2013 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovaného 1/, aby v 7-dňovej
lehote vrátil zostatok úveru. Žalovaný 1/ peňažné prostriedky nevrátil. O odstúpení od zmluvy bol
upovedomený aj žalovaný 2/. Účinnosťou odstúpenia od zmluvy sa pritom rozumie deň, kedy bolo podľaúverovej zmluvy a všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení doručené odstúpenie od
zmluvy všetkým žalovaným.
Žalovaná suma vo výške 3.648,65 eur pozostáva z istiny 3.543,48 eur, z nezaplatených úrokov 6,99 %

ročne a z 5% úrokov z omeškania z istiny od 11.5.2013 do 28.2.2014 vo výške 105,17 €. V súlade s čl.
VII. bod 8. Úverovej zmluvy, odo dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od zmluvy sa úročí celý
zostatok dlhu úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne. Podľa čl. VII. bod 5 úverovej zmluvy odstúpením
od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka a ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane príslušenstva. Podľa
čl. VII. bod 6 úverovej zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne

dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Na základe tohto úročí naďalej istinu dohodnutým
úrokom za úver vo výške 6,99 % ročne.

3. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 6RO/68/2014-21 zo dňa 19.05.2014. Nakoľko
žalovaný 2/ podal proti platobnému rozkazu včas odôvodnený odpor, v ktorom uviedol, že podľa jeho
názoru žalobca neuskutočnil všetky potrebné právne úkony voči žalovanému 1/ za účelom uspokojenia

svojej pohľadávky, súd pokračoval v konaní.

4. Podaniami doručenými súdu dňa 13.09.2016 a dňa 21.09.2017 žalobca zobral žalobu čiastočne späť.

5. Konkrétne, v podaní doručenom súdu dňa 13.09.2016 (č.l. 48 spisu - podanie označené ako

„Doplnenie návrhu a vyjadrenie", podľa obsahu podania sa však jedná aj o späťvzatie žaloby v časti)
žalobca uviedol, že v prípade Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere bola táto uzavretá
dňa 26.05.2005. Čerpanie finančných prostriedkov medziúveru sa uskutočnilo vo výške 3.319,39 €
nasledovne:
- dňa 30.05.2003 - v sume 2.655,51 €;

- dňa 08.09.2005 - v sume 547,70 €;
- dňa 30.05.2005 - na poplatok za spracovanie úveru vo výške 99,58 € a na poplatok za vystavenie
bianko zmenky vo výške 16,60 € zúčtované v súlade s čl. II. zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere.

Keďže žalovaní si svoje povinnosti splácať úroky mimoriadneho medziúveru 6,99 % ročne pravidelnými

mesačnými splátkami vo výške 19,35 € do pridelenia cieľovej sumy a do nasporenia 40 % cieľovej
sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 16,60 € riadne nesplnili
(dlžníci si riadne a včas plnili svoje záväzky do septembra 2011), z dôvodu porušenia zmluvných
podmienok od októbra 2011 nedošlo k zmene medziúveru na stavebný úver a žalobca odstúpil dňa
11.04.2013 od zmluvy o úvere v zmysle ust. § 506 Obchodného zákonníka. Pri odstúpení od úverovej

zmluvy sa zaúčtoval nezaplatený poskytnutý medziúver vo výške 3.319,39 € s prostriedkami na
prislúchajúcomúčtestavebnéhosporeniavovýške99,58€,čopredstavujepozapočítanísumu3.219,81
€. Dlžná suma z odstúpenia vo výške 3.681,71 € predstavovala istinu medziúveru vo výške 3.219,81 €,
nezaplatené úroky vo výške 6,99 % ročne vo výške 109,38 € a nezaplatené poplatky za vedeniu účtu,
upomínanie vo výške 352,52 €.

Od 11.05.2013 do 28.02.2014 boli vykonané úhrady v celkovej výške 405,82 €, z ktorých boli uhradené
za obdobie od 11.05.2013 do 30.11.2013 úroky vo výške 125,81 € a úroky z omeškania vo výške 102,33
€, ako aj nezaplatené úroky do účinnosti odstúpenia vo výške 127,51 € a čiastočne poplatky vo výške
46,35 €.
Žalobca sa preto domáha voči žalovaným zaplatenia sumy 3.621,35 € spolu so 6,99 % úrokom z úveru

zo sumy 3.219,81 € od 1.4.2014 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy
3.525,98 € (istina = 3.219,81 + poplatky = 306,17) od 1.4.2014 do zaplatenia.
Ďalej žalobca uviedol, že dlžná suma z odstúpenia od zmluvy (= aktuálne v zmysle podania doručeného
súdu dňa 13.9.2016 žalovaná suma 3.621,35 €) pozostáva z istiny 3.219,81 €, nezaplatených poplatkov
vo výške 306,17 €, nezaplatených 6,99 % ročne úrokov zo sumy 3.219,81 € od 01.02.2013 do

28.02.2014 vo výške 55,51 € a nezaplatených 5 % úrokov z omeškania od 01.12.2013 do 28.02.2014
vo výške 39,86 €.
Podľa obsahu tohto podania teda žalobca vzal žalobu späť v časti istiny vo výške 27,3 eur (3.648,65
mínus 3.621,35), v časti úrokov z úveru vo výške 6,99 % zo sumy 323,67 eur (3.543,48 mínus 3.219,81)
od 1.4.2014 do zaplatenia a v časti úrokov z omeškania vo výške 5% zo sumy 17,5 eur (3.543,48 mínus

3.525,98) od 1.4.2014 do zaplatenia.

6. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 24.10.2016.Žalovaný1/napojednávaníuviedol,ženárokžalobcuneuznáva,pretožek31.03.2013dostalaStavebná
sporiteľňa od neho vyplatenú sumu 4.028,- eur. Podľa jeho názoru je preto povinný zaplatiť žalobcovi
len sumu 950,71 eur. Ďalej uviedol, že bol v Stavebnej sporiteľni informovaný o tom, že exekútor mu

siahol na tie peniaze, ktoré vkladal. Nevie, z akého dôvodu mal exekútor právo na tieto peniaze siahnuť.
Žalovaný 1/ síce mal v Sociálnej poisťovni nedoplatok, ale akým právom by mal siahať exekútor na
peniaze,ktorévlastnebolipeniazmiPrvejstavebnejsporiteľne,ktorýmisiplnilsvojupovinnosťzozmluvy
o stavebnom sporení. Bol telefonicky zo strany Prvej stavebnej sporiteľne informovaný, že so žalovaným
1/ končia zmluvný vzťah, to bolo v siedmom roku splácania zmluvy, čo mu bolo oznámené asi v roku

2010.

7. Podaním zo dňa 03.11.2016 sa žalovaný 2/ písomne vyjadril k podanej žalobe, pričom namietal
náležitosti zmluvy a uplatňovaný nárok žalobcu na uhradenie poplatkov, ktoré sa v zmysle zákona
zakazujú veriteľovi požadovať od spotrebiteľa.

8. V podaní doručenom súdu dňa 21.09.2017 (č.l. 91 spisu) žalobca uviedol, že od uzavretia zmluvy
o úvere a poskytnutia medziúveru č. 2749269 2 02 do 31.03.2013 boli na účet medziúveru poukázané
platby vo výške 1.647,01 €, ktoré boli započítané na úhradu úrokov medziúveru, teda nedošlo k zníženiu
výšky medziúveru.

Na účet stavebného sporenia č. 2749269 8 01 boli poukázané vklady vo výške 1.516,01 €. K nasporenej
sume na účet stavebného sporenia žalobca zdôraznil fakt, že pohľadávka na účet stavebného sporenia
bola blokovaná súdnym exekútorom, teda disponovanie s pohľadávkou žalovaným 1/ alebo žalobcom
bolo obmedzené. Z tohto dôvodu započítanie celej sumy na účte stavebného sporenia nebolo možné.
V zmysle Exekučného poriadku bol žalobca povinný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie

blokovať a následne vyplatiť pohľadávku na účte stavebného sporenia. Vzhľadom k tomu žalobca bol
oprávnený disponovať iba so sumou 99,58 € v zmysle platného Exekučného poriadku. Táto suma
bola započítaná pri odstúpení od zmluvy dňa 11.04.2013. Dňa 12.04.2013 boli odúčtované finančné
prostriedky na účte žalovaného na základe exekučného príkazu súdneho exekútora JUDr. K..
Výpočet žalobcu sa opiera o položky sčítaných vkladov, ktoré sú uvedené vo výpisoch z účtu medziúveru

a stavebného sporenia. Podľa čl. II. zmluvy o úvere súčet dohodnutých úhrad na medziúver a stavebné
sporenie predstavuje sumu 35,95 € mesačne. Žalobca tvrdí, že súčet vkladov na účet medziúveru
a stavebného sporenia predstavuje sumu 3.163,02 €, teda je nižší, ako tvrdí žalovaný 1/. Žalobca
poukázal, že žalovaný 1/ nepredložil ďalšie doklady o ním tvrdených úhradách prevyšujúcich sumu
tvrdenú žalobcom, teda nie je preukázané, ako dospel žalovaný 1/ k sume 38,60 € mesačne a k celkovo

uhradenej sume 3.628,40 € ku dňu odstúpenia od zmluvy. Zároveň žalovaný 1/ započítal všetky platby
na zníženie istiny medziúveru bez zohľadnenia čl. 2 zmluvy o úvere, v ktorom bolo dohodnuté, že úhrady
na účet medziúveru uhrádzajú mesačne úroky, teda nie istinu. Započítanie úhrad na istinu a úroky bolo
dohodnuté až po zmene medziúveru na stavebný úver.
Žalobca uviedol, že zobral žalobu späť v časti poplatku za vedenie účtu za obdobie rokov 2005 - 2013 v

celkovej sume 163,02 eur, v časti 5 % úroku z omeškania zo sumy 163,02 eur za obdobie od 11.05.2013
do28.02.2014vovýške2,05eurazosumy4,57eurpreúčtovanejzúhradúrokovvobdobíod11.05.2013
do 28.02.2014 na zníženie sumy poplatkov.

9. Domáha sa po tomto späťvzatí voči žalovanému zaplatenia sumy 3.451,23 eur spolu s úrokom vo

výške 6,99 % ročne zo sumy 3.219,81 eur od 01.03.2014 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 3.358,39 eur od 01.03.2014 do zaplatenia.

Po čiastočnom späťvzatí predstavuje ku dňu 28.02.2014 žalovaná istina sumu 3.451,71 € (3.621,35 €
- 163,02 € - 4,57 € - 2,05 €) a pozostáva:

- z istiny vo výške 3.219,81 €;
- z nezaplatených poplatkov vo výške 138,58 € (306,17 € - 163,02 € - 4,57 €);
- z nezaplatených 6,99 % ročne úrokov od 11.05.2013 do 28.02.2014 vo výške 55,51 €;
- z nezaplatených 5 % ročne úrokov z omeškania od 11.05.2013 do 28.02.2014 vo výške 37,81 € (39,86
€ - 2,05 €).

Suma 3.358,39 €, z ktorej sa žalobca domáha úroku z omeškania, pozostáva zo sumy 3.219,81 € (istina)
a 138,58 € (poplatky po späťvzatí, pôvodne žaloval poplatky v sume 306,17 €, vzal späť čo do sumy
163,02 € a 4.57 €, teda 306,17 € - 163,02 € - 4,57 € = 138,58 €).10.Keďžepočiastočnomspäťvzatížalobyvpodanízodňa21.9.2017takpredmetomkonaniamalzostať

žalobcom špecifikovaný nárok (odsek 9.2), súd má za to, že žalobca vzal žalobu späť:
- ako to špecifikoval v uvedenom podaní, teda v časti čo do uplatneného nároku na zaplatenie sumy
163,02 eur (časť poplatku za obdobie 2005 - 2013), v časti 5 % úroku z omeškania ročne zo sumy
163,02 eur za obdobie od 11.05.2013 do 28.02.2014 vo výške 2,05 eur a zo sumy 4,57 eur preúčtovanej
z úhrad úrokov v období od 11.05.2013 do 28.02.2014 na zníženie sumy poplatkov,

- podľa obsahu podania vzal ale žalobu späť aj v časti úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 163,02
eur za obdobie od 1.3.2014 do zaplatenia.

11. Keďže podľa obsahu podania doručeného súdu dňa 13.09.2016 vzal žalobca žalobu späť v časti
istiny vo výške 27,3 eur (3.648,65 mínus 3.621,35), v časti úrokov z úveru vo výške 6,99 % zo sumy
323,67 eur (3.543,48 mínus 3.219,81) od 1.4.2014 do zaplatenia a v časti úrokov z omeškania vo výške

5% zo sumy 17,5 eur (3.543,48 mínus 3.525,98) od 1.4.2014 do zaplatenia, celkom tak vzal žalobca
žalobu späť uvedenými podaniami z dní 13.9.2016 a 21.9.2017, a to v časti istiny - sumy 197,42 eur,
spolu s 6,99%-ným úrokom za úver zo sumy 323,67 eur od 01.03.2014 do zaplatenia a 5,00%-ným
úrokom z omeškania zo sumy 185,09 eur od 01.03.2014 do zaplatenia.

12. Na pojednávaní dňa 21.03.2018 právny zástupca žalovaných uviedol, že žalovaný 1/ chcel uzatvoriť,
resp. čerpať z prostriedkov poskytnutých žalobcom úver, nemal záujem o nejaké ďalšie sporenie, táto
časť sa do predmetnej úverovej zmluvy dostala činnosťou žalobcu a obsah tejto zmluvy nemohol
žalovaný 1/, ani žalovaný 2/ nijako ovplyvniť. Táto banková služba, alebo takéto sporenie bolo
žalovanému 1/ nanútené a nemal oň záujem. V tejto časti je úverová zmluva neplatná a

teda všetky prostriedky, ktoré boli zaplatené, by mali byť považované za úhradu úveru. Žalovaný 1/
čerpal postupne nejaký úver v dvoch alebo troch čiastkach, pričom ďalej žalovaný 1/ tento poskytnutý
úver aj splácal. Pokiaľ žalobca jednotlivé platby nejako rôzne určoval na rôznych analytických alebo
bankových účtoch, je to v danej veci nepodstatné a jednalo sa o úhradu úveru. Ďalej poukázal aj na tú
skutočnosť, že úverovú zmluvu si žalobca vymienil bez toho, aby ju žalovaní mohli ovplyvniť, že si do

nej zakomponoval aj nárok na nejaký poplatok za vedenie účtu a rôzne ďalšie poplatky. V skutočnosti
žalobca ani jednému zo žalovaných neposkytoval žiadne služby. Vedenie nejakej evidencie úhrady
splátok slúži len na vnútornú potrebu žalobcu. V úverovej zmluve si v čl. 2 žalobca vymienil, že všetky
platby, ktoré žalovaný 1/ uhradil, sa budú považovať za úhradu úroku z medziúveru a preto hoci cca 7
rokov žalovaný 1/ úver splácal, tak dodnes z istiny nie je splatené nič. Takéto zmluvné ustanovenie, kde

sa všetky úhrady započítavajú len na úhradu príslušenstva, nič na istinu, je v rozpore s dobrými mravmi
a takéto ustanovenie je neplatné. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne 16Cob/208/2009.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je podľa názoru právneho zástupcu žalovaných zmluva neplatná.
Právny zástupca žalovaných vzniesol námietku premlčania, ktorú konkretizoval tak, že pokiaľ by súd
dospel k záveru, že dojednanie v úverovej zmluve, ktoré nanútilo žalovanému 1/ nejaké sporenie, je

neplatné, a teda by sa všetky tieto úhrady považovali za splátky úveru vykonané žalovaným 1/, tak
žalobca uhradil na základe exekučných príkazov čiastku, ktorú konkretizoval vo svojich vyjadreniach a
vo vzťahu k týmto čiastkam, ktoré boli uhradené exekútorovi, vznášajú žalovaní námietku premlčania,
pokiaľ by táto čiastka bola považovaná za bezdôvodné obohatenie.

13. V podaní zo dňa 27.01.2017 (č.l. 80) žalobca bližšie špecifikoval čerpanie úveru žalovaným 1/.
Poukázal, že s podmienkami splácania úveru bol žalovaný 1/ riadne oboznámený, teda nie je možné
tvrdiť, že mu bol uvedený úver nanútený. Úver taktiež obsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom.
Žalobca pri vyúčtovaní konečnej dlžnej sumy zohľadnil všetky platby poskytnuté žalovaným 1/, pričom

dňa 12.04.2013 boli odúčtované finančné prostriedky na účte žalovaného 1/ na základe exekučného
príkazu. Žalobca bol oprávnený disponovať iba so sumou 99,58 eur v zmysle platného Exekučného
poriadku.
Zároveň súdu predložil výpis z účtu stavebného sporenia (č.l. 81).

14. Žalobca v podaní doručenom súdu 20.07.2018 (č.l. 124 spisu) uviedol, že poplatok za spracovanie
medziúveru vo výške 99,58 € a poplatok za vystavenie bianko zmenky vo výške 16,60 € sa v
zmysle čl. II. zmluvy o úvere zúčtovali pri prvej výplate medziúveru a to tak, že celková výškavyplateného medziúveru bude znížená o výšku týchto poplatkov. Žalobca zároveň poukázal, že v tomto
prípade sa jedná o jeho špecifický finančný produkt, kedy bol medziúver poskytnutý žalovanému 1/
na preklenutie obdobia, kým budú splnené podmienky na poskytnutie stavebného úveru. Špecifickosť

uvedeného produktu spočíva aj v participácii zo strany štátu, v rámci podpory občanov pri financovaní
nadobudnutia nehnuteľností súvisiacich s bývaním a úpravy obydlí obyvateľov. Podpora štátu spočíva
vo forme štátnej prémie. Zmluvná úprava žalobcu je limitovaná právnou úpravou tak, aby došlo
ku garantovaniu účelového použitia finančných prostriedkov a aj spôsobu poskytovania finančných
prostriedkov za výhodnejších podmienok. Do pridelenia cieľovej sumy sa žalovaný 1/ zaviazal splácať

úroky mimoriadneho medziúveru a vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady,
preto nie je možné konštatovať, že žalovanému 1/ bol úver stavebného sporenia nanútený.
Pokiaľ právny zástupca žalovaných poukázal, že účtovanie poplatku za vedenie účtu je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, žalobca poukázal na podanie zo dňa 14.09.2017, ktoré obsahovalo čiastočné
späťvzatie žaloby v časti poplatku za vedenie účtu v období rokov 2005 - 2013 v celkovej výške 163,02 €,
pričomnásledneporoku2013užneboližalobcomúčtovanépoplatkyzavedenieúčtu,atopredovšetkým

vzhľadom na zmenu právnej úpravy. Pokiaľ právny zástupca žalovaných uvádzal, že konanie žalobcu,
ktorý poukazoval všetky platby zo strany žalovaného 1/ na úroky za úver, je konanie v rozpore s dobrými
mravmi, žalobca poukázal, že kým rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 16Cob/208/2009 sa
týkalo produktu nebankovej spoločnosti, žalobca je bankovou inštitúciou, a preto podľa názoru žalobcu
nie je možné postupovať rovnako aj v tomto prípade, nakoľko ide o úplne odlišné produkty dvoch

subjektov. V zmysle ust. § 9 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch nie je možné konanie žalobcu
označiť za konanie v rozpore s dobrými mravmi.

15. Súd tak na základe žalobcom produkovaných listinných dôkazov, ako ich súdu predložil spolu

so žalobou a následne v konaní, dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec z hľadiska
právneho posúdenia posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov a na základe tohto
dospel k nasledovným záverom:

16. Zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2749269 5 02 a stavebnom úvere č. 2749269 8 01
uzatvorenej dňa 26.05.2005 (č.l. 2 spisu) medzi žalobcom ako veriteľom na jednej strane a žalovaným
1/ ako dlžníkom a žalovaným 2/ ako ručiteľom na strane druhej súd zistil, že na základe tejto zmluvy sa
veriteľ zaviazal na preklenutie obdobia do pridelenia 40 % cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení
poskytnúť dlžníkovi medziúver č. 2749269502 vo výške 100.000 Sk, t.j. 3.319,39 eur. Po pridelení

cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne po
dodržaní všetkých zmluvných podmienok, ako aj Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre
fyzické osoby (ďalej len „VP") sa mal medziúver zúčtovať bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na
účte stavebného sporenia na stavebný úver pod č. 2749269801 vo výške 60.000,- Sk, t.j. 1.991,635 eur .
Medziúver bol teda poskytnutý za nasledovných podmienok: druh úveru: stavebný/spotrebiteľský na

dobu určitú, cieľová suma zmluvy o stavebnom sporení: 1991,635 eur (t.j. 60.000,- Sk), celková výška
medziúveru/stavebnéhospotrebiteľskéhoúveru:100.000Sk(t.j.3.319,39eur),výškamesačnéhovkladu
na účet stavebného sporenia: 500 Sk (t.j. 16,60 €), výška úrokovej sadzby vkladov: 2 % ročne, splatnosť
vkladov na účet stavebného sporenia: mesačne, vždy k prvému dňu mesiaca, úroková sadzba z
omeškania z mesačných vkladov: 5 % ročne, výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru: 583 Sk (t.j.

19,35 eur), splatnosť splátok úrokov z medziúveru: mesačne, vždy k 15. dňu mesiaca, úroková sadzba
úroku z omeškania z omeškaných splátok medziúveru: 5 % ročne nad dohodnutú úrokovú sadzbu pre
úroky z medziúveru.

Dlžníci sa teda zaviazali:

- poukazovať pravidelné mesačné vklady vo výške 16,60 € (500 Sk) na účet stavebného sporenia až
do nasporenia 40 % cieľovej sumy,
- splácať poskytnutý medziúver vrátane príslušenstva (úrokov pri výške úrokovej sadzby medziúveru
6,99 % ročne).

Podľa článku I. bodu 2 zmluvy účelom tohto mimoriadneho medziúveru, ako aj stavebného úveru, je:
a) nadobudnutie vlastníctva bytu, rodinného domu alebo bytového domub) výstavba, prestavba, nadstavba, vstavba alebo stavebné úpravy rodinného domu alebo bytového
domu alebo stavebné úpravy bytu
c) modernizácia bytu, bytového domu alebo rodinného domu alebo udržiavacie práce na nich

d) nadobudnutie vlastníctva stavebného pozemku na účel výstavby rodinného domu alebo bytového
domu
e) nadobudnutie vlastníctva pozemku, na ktorom sa už nachádza rodinný dom alebo bytový dom
f) nadobudnutie vlastníctva nebytových priestorov v bytovom dome za účelom ich prestavby na byt
g) prestavba nebytových priestorov na byt

h) úhrada podielu bytovému družstvu na účel nadobudnutia bytu
i) úhrada záväzkov súvisiacich s účelmi uvedenými v písmenách a) až h)

Dlžník je dohodnutým účelom viazaný.

Ďalej bola medzi účastníkmi zmluvy dojednaná v článku II. zmluvy povinnosť dlžníkov platiť poplatky,
a to za spracovanie medziúveru podľa Sadzobníka poplatkov poplatok vo výške 3.000,- Sk (99,58
€), za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru vo výške 400,- Sk (13,28 €) ročne, ktorý je splatný
s prvou splátkou úroku z mimoriadneho medziúveru a v ďalších rokoch aj poplatok za vedenie účtu
mimoriadneho medziúveru splatný do 31.01. bežného roka.

Prvá splátka a poplatok za poistenie mali byť podľa zmluvy splatné prvého v mesiaci nasledujúcom po
čerpaní,resp.pomesiaci,vktorombolovykonanéprvéčerpaniemedziúveru,vprípade,žesamedziúver
čerpá po častiach, pričom ďalšie splátky úrokov a poplatok za poistenie mali byť splatné prvého každý
mesiac a mali byť uhradené veriteľovi do 15. dňa mesiaca. Prvá splátka vkladov poukazovaných na

zmluvu o stavebnom sporení mala byť splatná prvého dňa v mesiaci nasledujúcom po uzatvorení zmluvy
o stavebnom sporení a ďalšie splátky vkladov mali byť splatné k prvému dňu mesiaca (čl. II. zmluvy).
Podľa čl. VI. zmluvy bolo dojednané, že v prípade omeškania s platbou mesačného vkladu na účet
zmluvyostavebnomsporenímáveriteľprávoúčtovaťsi5%-nýročnýúrokzomeškaniazozameškaných
vkladov a v prípade omeškania so splátkou medziúveru 5 %-ný ročný úrok z omeškania nad dohodnutú

úrokovú sadzbu. Zároveň bolo dojednané, že v prípade omeškania dlžníkov s viac ako dvomi splátkami
alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako tri mesiace je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého
zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.
Podľa čl. VII bod 1 zmluvy v spojení s ust. čl. XIX bod 2 písm. a) VP mal veriteľ právo od zmluvy odstúpiť
v prípade omeškania dlžníkov s viac ako dvomi splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako tri

mesiace v zmysle ust. § 506 Obchodného zákonníka.
Podľa čl. VII. bod 5 zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníkov splatiť pohľadávku veriteľa
vrátane príslušenstva.
Podľa čl. VII. bod 6 zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne
dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky.

Podľa čl. VII. bod 7 zmluvy odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, a to dňom doručenia tohto oznámenia
druhej zmluvnej strane. Všetky oznámenia veriteľa sa považujú za doručené aj dňom uplynutia úložnej
doby zásielky na pošte, po oznámení na adrese uvedenej v tejto zmluve alebo pri zmene adresy na
dodatočne klientmi písomne oznámenú adresu pre doručovanie. V prípade vrátenia zásielky bez jej
uloženia na pošte z toho dôvodu, že sa dlžník na adrese nezdržiava, je odsťahovaný, alebo je neznámy,

sa zásielka považuje za doručenú v deň, keď sa táto vrátila veriteľovi.
Podľa čl. VII. bod 8 zmluvy bol veriteľ oprávnený požadovať po odstúpení od zmluvy úrok z omeškania
podľa ust. § 369 Obchodného zákonníka, ktorý pozostáva zo zmluvne dohodnutej úrokovej sadzby
zvýšenej o 5 % ročne pri medziúvere z celého zostatku dlhu až do úplného splatenia celého dlhu.

17. Ručiteľským prehlásením zo dňa 26.05.2005 (súčasť zmluvy) sa žalovaný 2/ zaviazal uspokojiť
žalobcu, ak záväzky z predmetnej úverovej zmluvy neuspokojí žalovaný 1/. Medzi žalobcom a
žalovaným 2/ tak vznikol záväzkovo-právny vzťah podľa ust. § 303 Obchodného zákonníka.

18. Listom zo dňa 11.04.2013 adresovaným žalovanému 1/ (č.l. 6 spisu) žalobca s poukazom na zmluvu

o medziúvere a stavebnom úvere uzavretú dňa 26.05.2005 a skutočnosť, že dlžník neuhradil zročné
splátky, a to ani v dodatočne poskytnutej lehote a bol v omeškaní s viac ako dvomi vkladmi na účet
stavebného sporenia a viac ako dvomi splátkami na účte medziúveru po dobu dlhšiu ako dva mesiace,
čímnaplnildôvodpreodstúpenieodzmluvy,žalobcasodkazomnaust.čl.VI.aVII.Zmluvyomedziúverea stavebnom úvere uzavretej dňa 26.05.2005 od zmluvy odstúpil. Dlžnú sumu ku dňu 11.04.2013 vyčíslil
vo výške 3.681,71 eur.
Žalovaný 1/ si listovú zásielku s odstúpením od zmluvy, doručovanú mu na adresu uvedenú v záhlaví

tohtorozsudku,vodbernejlehote,ktoráskončiladňa07.05.2013,neprevzal,zásielkasavrátilažalobcovi
dňa 10.5.2013, čím sa odstúpenie od zmluvy stalo účinným (ako vyplýva aj z vyjadrenia žalobcu v podaní
doručenom súdu dňa 13.09.2016 - č.l. 48).
Žalovanému 2/ bolo odstúpenie od Zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere uzavretej dňa 26.05.2005
(č.l. 10) doručené dňa 17.4.2013 (doručenka č.l. 8).

19. Z výpisu z účtu odstúpeného medziúveru (č.l. 50 spisu) súd ďalej zistil, že po účinnosti zosplatnenia
úveru odo dňa 10.05.2013 až do dňa 28.2.2014 bol žalobcom vo výpise z účtu uvedený v jednotlivých
položkách v dňoch 31.5.2013, 30.6.2013, 31.7.2013, 31.8.2013, 30.9.2013, 31.10.2013, 30.11.2013,
31.12.2013, 31.1. 2014 a 28.2.2014:
- úrok z úveru, po sčítaní jednotlivých položiek v celkovej výške 181,32 €,

- úrok z omeškania, po sčítaní jednotlivých položiek v celkovej výške 145,99 €.

20.Zvýpisuzúčtustavebnéhosporenia(č.l.81spisu)súdzistil,žedňa12.04.2013došlokuodúčtovaniu
prostriedkov (exekúcia) vo výške 10,- € a k výplate nasporenej sumy (exekúcia) vo výške 335,89 € a
852,69 €.

21. Žalobca oznámil žalovanému 1/ listom zo dňa 11.04.2013 (č.l. 86 spisu) odúčtovanie finančných
prostriedkov na základe právoplatného Exekučného príkazu sp. zn. EX 3860/2012 na výkon exekúcie
prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke zo dňa 03.04.2013 (poznámka súdu: správne mal byť

uvedený dátum 5.4.2013), vydaného Exekútorským úradom Žilina, súdnym exekútorom JUDr. E. K.,
a to z účtu stavebného sporenia č. XXXXXXX X XX . vo výške 852,69 € v prospech účtu Sociálnej
poisťovne, pobočka Žilina a vo výške 335,89 € v prospech účtu súdneho exekútora.
V zmysle platného sadzobníka poplatkov zaťažil žalobca konto stavebného sporenia poplatkom za
odúčtovanie prostriedkov z účtu na základe exekučného rozhodnutia vo výške 10,- €. Zároveň bolo

žalovanému 1/ oznámené, že zmluva o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX zanikla ku dňu odstúpenia
od úverovej zmluvy v zmysle VPSS pre fyzické osoby čl. IX.11.

22. Žalobca listom zo dňa 12.04.2013 (č.l. 87) oznámil Exekútorskému úradu JUDr. E. K., že na základe
príkazu na vykonanie exekúcie č. EX 3860/2012 zo dňa 05.04.2013 prikázaním pohľadávky z účtu

stavebného sporenia, ktorého majiteľom je V. E., odúčtoval peňažné prostriedky vo výške 1.188,58 €, z
ktorých suma 852,69 € bude poukázaná na účet oprávneného č. XXXXXXXXXX/XXXX a suma 335,89
€ bude poukázaná v prospech účtu súdneho exekútora.

23. Z Exekučného príkazu sp. zn. EX 3860/2012 zo dňa 05.04.2013 (č.l. 85) vydaného Exekútorským

úradom Žilina, súdnym exekútorom JUDr. E. K. na návrh oprávneného Sociálnej poisťovne a.s. zo dňa
2.11.2012, na základe vykonateľných exekučných titulov na peňažné plnenie - rozhodnutí Sociálnej
poisťovne a.s. č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 10.5.2012 a č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX
zo dňa 10.5.2012, súd zistil, že bol vydaný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu
vedeného v banke, a to zo všetkých účtov povinného V. E..

24. Žalobca na výzvu súdu oznámil podaním zo dňa 3.1.2019 doručeným súdu dňa 8.1.2019 (č.l. 186),
že suma 3.525,98 € pozostáva zo sumy 3.219,81 € a poplatkov 138,58 €.

25. Zákonné ustanovenia:

Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj len „Obchodného
zákonníka"), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré
otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich

nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa
zásad, na ktorých spočíva tento zákon.Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, touto časťou
zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku
alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej

zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( §
673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci
( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,

aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa ust. § 293 Obchodného zákonníka, ak je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb,
pri pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať
plnenie od ktorejkoľvek z nich, ale plnenie ponúknuté iným spoločným dlžníkom je povinný prijať.

Podľa ust. § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa ust. § 304 ods. 2 Obchodného zákonníka, ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne

v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.

Podľa ust. § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od
ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ
písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné,

že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
Podľa ust. § 308 Obchodného zákonníka, ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči
dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré
sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.

Podľa ust. § 311 ods. 1 Obchodného zákonníka, ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie
zabezpečuje.

Podľa ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa ust. § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie
najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.

Podľa ust. § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a
povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej

porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa
§ 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán
alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

Podľa ust. § 365 prvej vety Obchodného zákonníka účinného do 31.1.2013, dlžník je v omeškaní, ak

nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď
záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 31.1.2013, Ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z

omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.Podľa ust. § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie
záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31.

januára 2013.

Podľa ust. § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka, ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku
dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt
verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných

podmienkachanekalejobchodnejpraxi(§369d)účinnéod1.februára2013sanevzťahujúnazáväzkové
vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ") spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 511 ods. 2 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo
účastníkmidohodnutéinak,súpodielynadlhuvšetkýchdlžníkovvovzájomnompomererovnaké.Dlžník,
protiktorémuboluplatnenýnárokvyšší,nežzodpovedájehopodielu,jepovinnýbezzbytočnéhoodkladu

upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke.
Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto
rozsahu dlhu inak zbavili.

Podľa ust. § 511 ods. 3 OZ ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený

požadovaťnáhraduodostatnýchpodľaichpodielov.Pokiaľnemôženiektorýzdlžníkovsvojpodielsplniť,
rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z.
účinného od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro

v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z.
účinného od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania

sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 30.6.2005
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ust. § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. zákon sa nevzťahuje na zmluvy
o poskytnutí úveru 1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,

dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení účinnom do 31.5.2005, t.j.
ku dňu uzavretia zmluvy dňa 26.5.2005 (ďalej v texte len ako „zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnomsporení") účelom stavebného sporenia je financovanie bytových potrieb z účelovo vytvorených
finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia.

Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení fond stavebného sporenia tvoria
a) vklady od účastníkov stavebného sporenia (ďalej len "stavebný sporiteľ"),
b) úroky,
c) príspevky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (ďalej len "štátna prémia"),
d) splátky úverov,

e) iné zdroje.

Podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení do vkladov podľa odseku 2 písm.
a) sa nezapočítavajú poplatky za uzavretie zmluvy o stavebnom sporení.

Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení stavebným sporením sa rozumie

a) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov,
b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom (ďalej len "stavebný úver").

Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení stavebné sporenie môže vykonávať
len banka, ktorej predmetom činnosti je stavebné sporenie na základe bankového povolenia udeleného

podľa osobitného predpisu (ďalej len "stavebná sporiteľňa"). Na stavebnú sporiteľňu sa vzťahujú
ustanovenia osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. Označenie "stavebná sporiteľňa"
alebo jeho preklady môže používať v obchodnom mene iba stavebná sporiteľňa.

Podľa ust. § 4 písm. a) zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení stavebným sporiteľom môže byť

fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá uzatvorí so stavebnou sporiteľňou
zmluvu o stavebnom sporení alebo v ktorej prospech je uzatvorená zmluva o stavebnom sporení.

Podľaust.§7ods.1zákonač.310/1992Zb.ostavebnomsporenístavebnésporenievykonávastavebná
sporiteľňa na základe ňou vydaných zásad schválených Národnou bankou Slovenska po dohode s

ministerstvom, ktoré musia obsahovať najmä
a) druhy stavebného sporenia a podmienky uzatvárania zmlúv o stavebnom sporení a zmlúv o
stavebnom úvere,
b) zloženie fondu stavebného sporenia, postup a lehoty pri poskytovaní stavebného úveru, podmienky
a predpoklady poskytnutia stavebného úveru,

c) postup a lehoty pri usporiadaní vkladov zo zrušených zmlúv o stavebnom sporení,
d) spôsob ochrany stavebného sporiteľa pri odobratí bankového povolenia alebo pri zániku bankového
povolenia stavebnej sporiteľni podľa osobitného predpisu,
e) podmienky poskytovania stavebných úverov v prípadoch uvedených v § 12 ods. 2 písm. a).

Podľa ust. § 7 ods. 2 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení zmluva o stavebnom sporení musí
obsahovať
a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov
ustanovenom osobitnými predpismi,

b) výšku dohodnutej sumy, na ktorú sa stavebné sporenie uzatvára (ďalej len "cieľová suma"), a
podmienky, za ktorých môže byť zvýšená alebo znížená cieľová suma,
c) výšku a časovú postupnosť vkladov stavebného sporiteľa,
d) úrokové sadzby vkladov,
e) podmienky a postup pri výplate vkladov,

f) podmienky poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia vrátane
podmienok poskytnutia stavebného úveru pri zvýšení alebo znížení cieľovej sumy, postup pri určení
poradia poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia, ako aj podmienky
a postup pri výplate vkladov,
g) podmienky, za ktorých môžu byť práva zo zmluvy o stavebnom sporení rozdelené alebo zlúčené s

právami z inej zmluvy o stavebnom sporení,
h) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom sporení,
i) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom sporení,j) vyhlásenie stavebného sporiteľa o uplatnení alebo neuplatnení nároku na poskytnutie štátnej prémie
v rámci tejto zmluvy.

Podľa ust. § 7 ods. 3 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení zmluva o stavebnom úvere musí
obsahovať
a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov
ustanovenom osobitnými predpismi,

b) úrokové sadzby stavebných úverov,
c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru,
d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru,
e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere,
f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.

Podľa ust. § 7 ods. 4 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy
o stavebnom úvere môžu obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a
stavebným sporiteľom.

Podľa ust. § 7 ods. 5 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v aktuálnom znení účinnom

od 10.6.2013 (ďalej v texte len ako „zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v aktuálnom
znení") stavebnej sporiteľni sa zakazuje požadovať od stavebného sporiteľa, ktorý je fyzickou osobou-
nepodnikateľom, alebo od inej fyzickej osoby-nepodnikateľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo
inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu stavebného úveru alebo iného úveru alebo účtu alebo
zrušenie účtu, na ktorom je vedený takýto úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou

úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného
zákona alebo osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou
poskytnutia je písomný súhlas stavebného sporiteľa, ktorý je fyzickou osobou-nepodnikateľom, alebo
inej fyzickej osoby-nepodnikateľa.

Podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení stavebné sporenie vzniká
uzatvorením zmluvy o stavebnom sporení medzi stavebným sporiteľom a stavebnou sporiteľňou.

Podľa ust. § 8 ods. 2 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení po splnení zmluvne dohodnutých
podmienok má stavebný sporiteľ nárok na pridelenie stavebného úveru.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení stavebný sporiteľ získa stavebný
úver, ak dodrží zmluvne dohodnuté podmienky stavebného sporenia a spĺňa podmienky poskytnutia
stavebného úveru.

Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení výška stavebného úveru sa rovná
rozdielu medzi cieľovou sumou a vkladmi sporiteľa, vrátane úrokov, štátnych prémií, ak sa poskytnú (§
10 ods. 1), a iných zdrojov.

Podľa ust. § 13f ods. 2 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v aktuálnom znení - Prechodné

ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2006: Stavebná sporiteľňa je povinná prispôsobiť zásady
stavebného sporenia a všeobecné obchodné podmienky podľa tohto zákona do 30. júna 2006.

Podľa ust. § 13h ods. 1 prvej vety zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v aktuálnom znení
- Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2008: Stavebné sporiteľne sú povinné

prispôsobiť do 30. júna 2008 ustanoveniam tohto zákona svoje právne pomery, ktoré vyplývajú najmä
zo zmlúv o stavebnom sporení alebo zmlúv o stavebných úveroch uzatvorených pred 1. januárom 2008.

Podľa ust. § 13h ods. 2 zákona č. 310/1992 Zb. zákona o stavebnom sporení v aktuálnom znení
- Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2008: Stavebné sporiteľne sú povinné

prispôsobiťzásadystavebnéhosporeniaavšeobecnéobchodnépodmienkyustanoveniamtohtozákona
do 30. júna 2008.Podľa ust. § 13j zákona č. 310/1992 Zb. zákona o stavebnom sporení v aktuálnom znení zákaz podľa
ustanovenia § 7 ods. 5 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za
vedenie, evidenciu alebo správu stavebného úveru alebo iného úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu,

na ktorom je vedený takýto úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu,
splatnú po 9. júni 2013.

Podľa ust. § 64 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.12.2012, (ďalej v texte len ako
„Exekučného poriadku") spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak
(§ 167 a 172).

Podľa ust. § 94 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke sa vykoná
jej odpísaním z účtu do výšky prisúdenej pohľadávky a jej príslušenstva.

Podľa ust. § 95 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor poverený vykonaním exekúcie
a) prikáže banke, ktorá vedie účet povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním
pohľadávky z účtu v banke (ďalej len "príkaz na začatie exekúcie") zablokovala sumu vo výške
pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného s výnimkou plnenia za účelom uspokojenia pohľadávky

oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie bezhotovostným prevodom na účet určený exekútorom,
b) upovedomí o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke oprávneného a povinného
a zakáže povinnému, aby po tom, keď sa mu doručí upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním
pohľadávky z účtu v banke, nakladal s prostriedkami na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a
jej príslušenstva s výnimkou nakladania s prostriedkami na účte len za účelom uspokojenia pohľadávky

oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie.

Podľa ust. § 95 ods. 2 Exekučného poriadku exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie banke
do vlastných rúk. V príkaze označí účet, na ktorý môže povinný plniť pohľadávku oprávneného, jej
príslušenstvo a trovy exekúcie.

Podľa ust. § 95 ods. 3 Exekučného poriadku povinný stráca dňom, keď sa banke doručil príkaz na
začatie exekúcie, právo na vyplatenie prostriedkov na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej
príslušenstva. To neplatí, ak chce povinný uspokojiť pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy
exekúcie.

Podľa ust. § 96 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na
vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke) do 14 dní po uplynutí lehoty na vznesenie
námietok proti exekúcii alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým
sa námietky zamietli (§ 50).

Podľa ust. § 96 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a
banke. Povinnému a banke sa doručí do vlastných rúk.

Podľa ust. § 96 ods. 3 Exekučného poriadku, banka je povinná po doručení exekučného príkazu vyplatiť

pohľadávku a jej príslušenstvo oprávnenému; ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak.

26. Súd na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu konanie v časti uplatneného nároku
na zaplatenie sumy 197,42 € spolu s úrokom vo výške 6,99 % ročne za úver zo sumy 323,67 € od

01.03.2014 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 185,09 € od
01.03.2014 do zaplatenia zastavil.
Žalovaných 1/ a 2/ zaviazal na zaplatenie žalobcovi sumy 3.094,- spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 3.094,- € od 01.03.2014 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

27. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 CSP, podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadana všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP na
základe zisteného skutkového stavu procesným postupom stanoveným CSP.

28. Predovšetkým je potrebné uviesť, že žalobca ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej
zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3
Občianskeho zákonníka). Žalovaní 1/ a 2/ ako dlžník a ručiteľ zmluvu uzatvárali ako spotrebitelia, keďže
sa jedná o fyzické osoby, ktoré pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka).

29. Vzhľadom na negatívne vymedzenie v ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy dňa 26.5.2005, na ktoré zmluvy sa tento zákon
nevzťahuje, pričom podľa písm. a) cit. zák. ustanovenia sa zákon č. 258/2001 Z.z. nevzťahuje na zmluvy
o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné
alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, je vylúčená s poukazom na účel

zmluvy vymedzený v článku I. bode 2 zmluvy aplikácia zákona č. 258/2001 Z.z. na daný prejednávaný
prípad, na ktorý sa budú aplikovať zákonné ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce zmluvu o
úvere, zákonné ustanovenia zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a vzhľadom na spotrebiteľský
charakter záväzkovo-právneho vzťahu strán aj ustanovenia Občianskeho zákonníka.

30. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom na jednej strane
a žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovaným 2/ ako ručiteľom na strane druhej vznikol záväzkovo-právny
vzťah založený zmluvou o úvere uzatvorenou dňa 26.05.2005 v zmysle cit. ust. § 497 Obchodného
zákonníka, pomenovanou ako Zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom
úvere č. XXXXXXX X XX.

31. Podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka zmluva o úvere bola v čase
uzavretia zmluvy medzi stranami sporu tzv. absolútnym obchodom, a teda bez ohľadu na účastníkov
zmluvy sa všetky záväzkové vzťahy vyplývajúce z tejto zmluvy riadia treťou časťou Obchodného

zákonníka, ktorá upravuje obchodné záväzkové vzťahy. Pokiaľ sa týka zákona č. 310/1992 Zb. o
stavebnom sporení, tento zákon neupravuje samostatný zmluvný typ zmluvy o stavebnom úvere (ktorá
je tak zmluvou o úvere podľa už uvedeného ust. § 497 Obchodného zákonníka), stanovuje len ďalšie
náležitosti, ktoré musí obsahovať zmluva o stavebnom úvere a stanovuje ďalšie podmienky, za ktorých
môže stavebná sporiteľňa poskytnúť stavebný úver. Súd mal za to, že všetky náležitosti v zmysle cit.

ust. § 7 zákona č. 310/1992 Zb. zmluva uzavretá medzi účastníkmi obsahovala a že boli aj splnené
podmienky na poskytnutie úveru (medziúveru) tak, ako bol žalobcom žalovanému 1/ poskytnutý.

32. K prvému odseku výroku rozsudku súd uvádza:
33. Podľa ustanovenia § 145 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), (1) Ak je žaloba vzatá späť

celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. (3) Ak je žaloba vzatá späť sčasti
pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v
tejto časti.
Vzhľadom na čiastočné späťvzatia žaloby podaniami žalobcu zo dňa 13.9.2016 a 21.9.2017 súd

rozhodol najskôr o týchto procesných návrhoch a pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení
rozhodol tak, ako je uvedené v prvom odseku výroku rozsudku.

34. K druhému a tretiemu odseku výroku rozsudku súd uvádza:
35. Žalobca ako veriteľ sa zaviazal na požiadanie žalovaného 1/ poskytnúť mu peňažné prostriedky

vo výške 3.319,39 eur. Žalovaný 1/ sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru
6,99 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 19,35 eur a do pridelenia cieľovej sumy sa
zaviazal vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 16,60 eur a súčasne
platiť poplatky v zmysle čl. II. zmluvy.

36. Súd považoval za nesporné medzi stranami skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovanému 1/ ako
dlžníkovi bol poskytnutý medziúver v dojednanej výške 3.319,39 eur, pričom dlžník porušil dohodnuté
podmienky zmluvy, a to riadne a včas splácať svoje peňažné záväzky.37. Keďže žalovaný 1/ svoje záväzky vyplývajúce z uzavretej zmluvy so žalobcom neplnil riadne a včas,
veriteľ - žalobca v zmysle ust. čl. VII. bodu 1 zmluvy a v súlade s ust. § 506 Obchodného zákonníka
odstúpil listom zo dňa 11.04.2013 od zmluvy, a vyzval žalovaných, aby uhradili žalobcovi sumu 3.681,71

eur ako dlžnú sumu ku dňu 11.04.2013. K účinkom odstúpenia došlo dňom 10.05.2013 (doručenka č.l.
7), a tým došlo k zániku zmluvy uzavretej medzi jej účastníkmi. Žalobcovi vzniklo v zmysle ust. § 506
Obchodného zákonníka právo požadovať od dlžníka - žalovaného 1/ zaplatenie dlžnej sumy s úrokom
z omeškania.
Vzhľadom na nezaplatenie dlhu žalovaným 1/ ako dlžníkom žalobcovi ani na písomnú výzvu žalobcu

zo dňa 11.04.2013, vzniklo žalobcovi právo požadovať dlžné plnenie od žalovaného 2/ ako ručiteľa a
žalovanému 2/ vznikla povinnosť toto dlžné plnenie žalobcovi poskytnúť v zmysle ust. § 303 a § 306
ods. 1 Obchodného zákonníka.

38. Medzi stranami bolo sporné, že dlžná suma vyčíslená žalobcom ku dňu 11.04.2013 predstavovala
sumu 3.681,71 eur, ktorá suma podľa špecifikácie žalobcu pozostávala: z istiny vo výške 3.219,81 eur,

nezaplatených úrokov za úver vo výške 109,35 eur a z nezaplatených poplatkov vo výške 352,52 eur
(špecifikácia vyplýva z výpisu z účtu odstúpeného medziúveru č.l. 50 spisu).

39. Žalobca si po čiastočných späťvzatiach žaloby doručených súdu dňa 13.09.2016 a dňa 21.09.2017

uplatňoval voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na zaplatenie sumy 3.451,23 € spolu s:

(Poznámka súdu: v zátvorkách sú uvedené odpočty súm od pôvodne žalovaných súm, čo do ktorých
vzal žalobca žalobu v časti späť.)

- úrokom z úveru vo výške 6,99 % ročne zo sumy 3.219,81 eur od 01.03.2014 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.358,39 eur od 01.03.2014 do zaplatenia,

pričom suma 3.451,23 € (3.621,35 € - 163,02 € - 4,57 € - 2,05 €) pozostáva podľa výpočtu žalobcu z:
- istiny vo výške 3.219,81 €;

- nezaplatených poplatkov vo výške 138,58 € (306,17 € - 163,02 € - 4,57 €);
- nezaplatených 6,99 % ročne úrokov od 11.05.2013 do 28.02.2014 vo výške 55,51 €;
- nezaplatených 5 % ročne úrokov z omeškania od 11.05.2013 do 28.02.2014 vo výške 37,81 € (39,86
€ - 2,05 €).

Súd žalobcovi priznal istinu vo výške 3.094 € (= výsledok po odpočítaní súm 181,32 €, 37,81 € a 138,58
€ od požadovanej sumy 3.451,23 €) a vo zvyšnej časti istiny žalobu zamietol, a to z dôvodov uvedených
ďalej.

40. Žalobcovi súd nepriznal uplatnený zmluvný úrok z úveru vo výške 6,99 % ročne zo sumy 3.219,81
eur od 01.03.2014 do zaplatenia.
Súdmalzato,žezmluvnýúrokakoodplata(cena)zaposkytnutépeňažnéprostriedkyprislúchaveriteľovi
len za dojednanú dobu poskytnutia úveru. Úroky predstavujú osobitnú peňažnú náhradu súvisiacu s

poskytnutím finančných prostriedkov, pričom sú splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. Preto úrok po splatnosti úveru žalobcovi neprislúcha. Odstúpením od zmluvy dochádza ku
zániku zmluvného vzťahu medzi veriteľom na strane jednej a dlžníkom a ručiteľom na strane druhej,
pričom nastáva predčasne splatnosť úveru, dochádza teda k zmene pôvodných podmienok, za ktorých
bol úver poskytnutý. Po odstúpení od zmluvy a zosplatnení úveru sa dlžník, pokiaľ v určenej lehote

neuhradí dlh, dostáva do omeškania a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Opačný výklad
by znamenal dvojnásobné úrokové zaťaženie spotrebiteľa/dlžníka (rozsudok Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 10Co/301/2015 zo dňa 29.05.2015). Súd zároveň v tomto smere upriamuje pozornosť na
závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 476/2012. Ústavný súd SR v danej veci odmietol
sťažnosť smerujúcu proti záverom všeobecných súdov, v zmysle ktorých má veriteľ nárok na zaplatenie

dohodnutého úroku z úveru iba do dňa, kedy prehlásil úver za predčasne splatný s tým, že po tomto
termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania
v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutie R
59/1998, z právnej vety ktorého vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutýchprostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť už iba
úroky z omeškania.
Pokiaľ teda žalobca ako veriteľ do zmluvy zakomponoval aj svoj nárok na úroky z úveru za obdobie po

účinnosti odstúpenia od zmluvy až do zaplatenia dlžnej sumy a tento nárok si následne v tomto konaní
aj uplatnil a na ňom zotrval, súd dospel k záveru, že tak učinil v rozpore s ustálenou súdnou praxou, s
poukazom na hore uvedený výklad.
Súd preto žalobu čo do uplatneného nároku na zaplatenie úroku z úveru vo výške 6,99 % ročne zo
sumy 3.219,81 eur od 01.03.2014 do zaplatenia zamietol.

41. V súvislosti s tým súd žalobcovi nepriznal ani nárok na úroky z úveru vo výške 55,51 €, ktoré úroky
si žalobca uplatnil po zosplatnení úveru v rámci dlžnej sumy a ktoré podľa výpisu z účtu odstúpeného
medziúveru (č.l. 50) predstavujú, v súčte jednotlivých položiek, celkom sumu 181,32 €.
Z podania žalobcu doručeného súdu dňa 13.9.2016 vyplýva, že žalobca si započítal zo sumy uhradenej

žalovaným po zosplatnení úveru v celkovej výške 405,82 € na úroky z úveru za obdobie od 11.5.2013 do
30. 11. 2013 (teda za obdobie po zosplatnení úveru) sumu 125,81 €. Je zrejmé, že pokiaľ si započítal
žalobca časť úhrady žalovaných na úrok z úveru vo výške 125,81 € (vyčíslený za obdobie po zosplatnení
úveru), žalobca tak učinil neoprávnene vzhľadom na to, že po zosplatnení úveru už veriteľovi úroky z
úveru nepatria. Preto súd zamietol žalobu aj v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 125,81 €,

keďže túto bolo potrebné započítať na dlžnú sumu zosplatneného úveru.
Celkom tak súd žalobu v časti zamietol z dôvodu neoprávnene uplatneného nároku na úrok z úveru a
neoprávnene započítaného úroku z úveru, čo do sumy 181,32 € (55,51 + 125,81).

42. Súd žalobu zamietol aj v časti poplatkov vo výške 138,58 €. Žalobca vzal žalobu späť čo do
uplatneného nároku na poplatky za vedenie účtu, je preto zrejmé, že vo zvyšku nároku na poplatky, na
ktorom nároku zotrval, si uplatňuje nárok na poplatky za upomienky a predžalobné upomienky (uvedené
vyplýva z výpisu z účtu na č.l. 50), ktoré poplatky však medzi stranami dojednané neboli. Zmluva len
všeobecneodkazujevčlánkuV.bode2.naSadzobníkpoplatkov.Súdmázato,žepovinnosťžalovaných

uhradiť žalobcovi poplatky za upomienky a predžalobné upomienky nebola medzi stranami dojednaná
individuálne, na čo žalovaní v rámci svojej obrany poukazovali. Predmetné zmluvné dojednanie musí byť
zakotvené priamo v zmluve podpísanej jej účastníkmi. Nepostačuje, ak sú tieto povinnosti spotrebiteľa
vymedzené len v nepodpísaných vedľajších dokumentoch.
Za individuálne medzi spotrebiteľom a dodávateľom dohodnutú zmluvnú podmienku možno považovať

len takú, ktorej obsah bol predmetom rokovaní medzi zmluvnými stranami v procese jej kontraktácie
a jej znenie bolo výsledkom spoločného konsenzu oboch zmluvných strán, vyplývajúcim z týchto
rokovaní.Inýmislovamipovedané,nato,abymohlabyťzmluvnápodmienkapovažovanázaindividuálne
dojednanúmedziúčastníkmispotrebiteľskejzmluvy,nestačílento,abyspotrebiteľmalmožnosťsvopred
zo strany dodávateľa pripravenou a formulovanou podmienkou či už vyjadriť svoj súhlas, alebo svoj

nesúhlas, a to buď začiarknutím takejto možnosti vo vopred pripravenom formulárovom texte zmluvy,
alebo svojím podpisom pod takýmto textom, ale aby ešte v samotnom procese kontraktácie bol schopný
pochopiť jej význam a následne bez akýchkoľvek ďalších podmienok sa mohol rozhodnúť, či takúto
podmienku prijíma alebo nie. Len takýto výklad podľa názoru súdu korešponduje so znením, zmyslom a
napokon aj cieľom právnej úpravy, zakotvenej v cit. ust § 53 ods. 2 OZ, ako aj v ust. čl. 3 ods. 2 Smernice

Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Žalobca však takýto spôsob kontraktácie poplatku za upomienky
v danom prípade nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno podľa ust. § 132 ods. 1 CSP v spojení s
cit. ust. § 53 ods. 3 OZ, ktoré prezumuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že zmluvné dojednanie
sa nepovažuje so spotrebiteľom za individuálne dojednané, ktorú právnu domnienku môže dodávateľ
vyvrátiť, ak preukáže opak.

Z uvedeného plynie, že podmienky zmluvného vzťahu medzi stranami upravené v Sadzobníku
poplatkov (okrem poplatkov výslovne uvedených v článku II. zmluvy), neboli medzi stranami dojednané
individuálne (opak v konaní preukázaný nebol).

43. Žalobca si uplatnil za obdobie od 1.3.2014 do zaplatenia nárok na úrok z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 3.358,39 € a zároveň si uplatnil nárok na vyčíslený úrok z omeškania vo výške 37,81 €.44. Úrok z omeškania bol vo výpise z účtu (č.l. 50) vyčíslený jednotlivými položkami za obdobie odo dňa
11.05.2013 až do dňa 28.2.2014, ktorých súčet predstavuje sumu 145,99 €. Po odpočítaní sumy 102,33
€, ktorú započítal žalobca zo sumy 405,82 € (ako uviedol v podaní doručenom súdu dňa 13.9.2016)

by mala predstavovať výška úrokov z omeškania za obdobie 10.05.2013 - 28.2.2014 sumu 43,66 €
(145,99 - 102,33), žalobca však úrok z omeškania vyčíslil sumou 39,86 €, následne vzal žalobu v časti
vyčísleného úroku vo výške 2,05 € späť, uplatnil si teda úrok z omeškania vo výške 37,81 €.

45. Vzhľadom na to, že nie je možné určiť, pri takomto pevnom vyčíslení, akú sumu predstavuje úrok z

omeškania z istiny 3.094 €, ktorú súd žalobcovi priznal, a akú sumu úrok z omeškania z úroku z úveru
181,32 €, v ktorej časti bola žaloba zamietnutá - z predložených dôkazov to súd nemal preukázané, súd
žalobu zamietol aj v časti uplatneného nároku na úrok z omeškania vyčíslený vo výške 37,81 €.

46. Žalobca sa z hľadiska výšky uplatnených úrokov z omeškania opieral o ust. čl. VII. bod 8 zmluvy o
medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 26.05.2005, podľa ktorého bol žalobca

oprávnený po odstúpení od zmluvy účtovať si pri medziúvere úrok z omeškania, ktorý pozostáva z
dohodnutej úrokovej sadzby zvýšenej o 5 % ročne z celého zostatku dlhu. Pokiaľ si žalobca uplatňoval
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % z dlžnej sumy 3.358,39 eur od 01.03.2014 do
zaplatenia, súd vychádzajúc zo znenia cit. ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka mal za to, že medzi
zmluvnými stranami došlo k dohode o výške úrokov z omeškania podľa tohto zákonného ustanovenia.

Výška uplatnených úrokov z omeškania 5 % ročne nie je v rozpore s výškou úrokov z omeškania
podľa cit. ust. § 369 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka upravujúcou maximálnu výšku úrokov
z omeškania v spotrebiteľských zmluvách (§ 52 ods. 1 OZ), ktorou predmetná zmluva uzavretá medzi
stranami sporu nepochybne bola.
Ak si teda žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne (t. j. vo výške

nižšej ako táto vyplýva z cit. ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s cit. ust. § 3 ods. 1 a § 10c nariadenia Vlády
SR č. 87/1995 Z. z.) zo sumy 3.358,39 eur od 01.03.2014 do zaplatenia, súd konštatuje, že tento nárok
si žalobca uplatnil oprávnene len zo sumy 3.094 €, ktorú súd žalobcovi priznal a vo zvyšnej časti žalobu,
čo do uplatneného nároku na úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 264,39 € od 01.03.2014 do
zaplatenia, zamietol, keďže úroky z omeškania predstavujú príslušenstvo pohľadávky, ktoré je možné

priznať len v súvislosti s pohľadávkou, na ktorú nárok vznikol.

47. Pokiaľ žalovaný 1/ na svoju obranu tvrdil, že k 31.03.2013 uhradil žalobcovi sumu 4.028,- eur,
a preto má povinnosť zaplatiť žalobcovi len sumu 950,71 eur, tvrdil, že exekútor mu siahol na tie

peniaze, ktoré vkladal na účet Prvej stavebnej sporiteľne, žalovaný 1/ mal síce voči Sociálnej poisťovni
nedoplatok, ale akým právom by mal siahať exekútor na peniaze, ktoré vlastne boli peniazmi Prvej
stavebnej sporiteľne, ktorými si žalovaný plnil svoju povinnosť zo Zmluvy o stavebnom sporení, súd
uvádza, že žalovaný pravidelné mesačné vklady na účet stavebného sporenia realizoval na základe
Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX a tieto finančné prostriedky na účte stavebného sporenia

(nasporená suma) boli postihnuté exekúciou na základe Exekučného príkazu sp. zn. EX 3860/2012-9
vydaného dňa 05.04.2013 Exekútorským úradom Žilina, súdnym exekútorom JUDr. E. K. na návrh
oprávneného Sociálnej poisťovne a.s. zo dňa 2.11.2012, na základe vykonateľných exekučných titulov
na peňažné plnenie špecifikovaných v Exekučnom príkaze (č.l. 85).
K žalovanými namietanému postupu súdneho exekútora a žalobcu ako banky súd uvádza, že exekútor

je po udelení poverenia povinný postupovať tak, aby vymohol pohľadávku oprávneného v súlade s
Exekučnýmporiadkomaakojedinýmáoprávneniezvoliťspôsobvykonaniaexekúcie,zčohovyplýva,že
jenaodbornomposúdenísúdnehoexekútora,akobudesamotnúexekúciuviesť,akéspôsobyvykonania
exekúcie si zvolí. Banka po doručení príkazu na začatie exekúcie je podľa § 95 ods. 1 Exekučného
poriadku povinná zablokovať na účte povinného sumu uvedenú v tomto príkaze a vykonať podľa § 96

ods. 3 Exekučného poriadku úhradu po doručení exekučného príkazu.
Žalobca listom zo dňa 12.04.2013 oznámil Exekútorskému úradu JUDr. E. K., že na základe príkazu
na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu č. EX 3860/2012 zo dňa 05.04.2013 - z účtu
stavebného sporenia, ktorého majiteľom je V. E., odúčtoval peňažné prostriedky vo výške 1.188,58 €, z
ktorých suma 852,69 € bude poukázaná na účet oprávneného č. XXXXXXXXXX/XXXX a suma 335,89

€ bude poukázaná v prospech účtu súdneho exekútora. Žalobca bol povinný uvedené sumy poukázať
a následne bol žalovaný 1/ oprávnený disponovať už len so sumou 99,58 €,
Uvedené vyplýva aj z výpisu z účtu stavebného sporenia (č.l. 82 rub spisu), že dňa 12.04.2013 došlo
ku odúčtovaniu prostriedkov vo výške 335,89 € a 852,69 € z nasporenej sumy, pričom zostatok na účtestavebného sporenia vo výške 99,58 € bol započítaný s dlhom vzniknutým na medziúvere, ktorá suma
bola započítaná pri odstúpení od zmluvy zo dňa 11.04.2013.

Ospôsobevedeniaexekúcieprikázanímpohľadávkyzúčtuvbankeboltedažalovaný1/(povinný)riadne
upovedomený žalobcom, pričom z vyjadrenia žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 24.6.2016 nesporne
vyplynulo,žepohľadávkaSociálnejpoisťovne(exekučnýtitul)vočinemu existovalaatejtosibolvedomý.
Z uvedeného vyplýva, že postup súdneho exekútora a postup žalobcu t.j. žalovaného pri realizácii
exekučného príkazu bol v súlade so zákonom.

48. Pokiaľ právny zástupca žalovaných tvrdil, že žalovaný 1/ mal v úmysle uzatvoriť len zmluvu o úvere a
nemal záujem o nejaké ďalšie sporenie, pričom „táto časť sa do predmetnej úverovej zmluvy mala dostať
len činnosťou žalobcu" a obsah tejto zmluvy nemohol žalovaný 1/, ani žalovaný 2/ nijako ovplyvniť, je
zrejmé, že žalovaní týmto spochybnili platnosť predmetnej úverovej zmluvy, keďže popreli existenciu
základného predpokladu pre vznik právneho úkonu, a to vôľovej zložky právneho úkonu.

Podľa ust. § 34 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) právny úkon je prejav
vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy
s takýmto prejavom spájajú.
Podľa ust. § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne

alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.
Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu,
alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Z definície právneho úkonu uvedenej v ustanovení § 34 OZ vyplýva, že právny úkon je určovaný
prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle a vznikom, zmenou, alebo zánikom práv a povinností,
alebo smeruje k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle
spájajú. Pri posudzovaní, či sa v danom prípade jedná o právny úkon, je potrebné konštatovanie

existencie dvoch zložiek právneho úkonu, a to jednoty vôle a jej prejavu. Z povahy právneho styku
vyplýva, že zisťovanie skutočnej vôle pri každom jej prejave nie je možné, preto občianske právo v
ust. § 35 ods. 2 a 3 OZ vychádza z princípu ochrany dobromyseľnosti účastníkov a súlad vôle s
určitým prejavom predpokladá. Existencia skutočnej vôle sa v konkrétnom prípade skúma len vtedy,
keď posúdený prejav vyvolá závažné pochybnosti o jej existencii, alebo keď to vyplýva zo zákona.

Ďalšou z možných otázok je to, čia vôľa sa prejavom vôle manifestuje. Pravidlom je, že vôľa prejavená
právnym úkonom je vôľou toho, kto ju prejavuje. Prejavom vôle sa rozumie jej vonkajšia manifestácia,
možnéjetedaprejaviťvôľuakýmkoľvekspôsobom,ktorýumožňujepoznaniejejobsahu.Ďalšímznakom
právneho úkonu je zameranie prejavu vôle na určité právne následky, ktorými je vznik, zmena, alebo
zánik práv a povinností. Právne úkony vznikajú, teda stávajú sa perfektnými, rozličným spôsobom,

podľa toho, či ide o jednostranné, dvojstranné, resp. viacstranné právne úkony. Dvojstranné právne
úkony vznikajú medzi vzájomnými a obsahovo zhodnými prejavmi vôle, jedná sa o zmluvy, resp.
dohody. Zmluva ako dvojstranný, prípadne viacstranný právny úkon, vzniká konsenzom, teda úplným
a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy (ponuky, oferty). Proces vzniku
zmluvy konsenzom je upravený v § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka. Návrh (oferta) na uzavretie

zmluvy je jednostranným prejavom vôle, ktorým navrhovateľ adresátovi navrhuje, aby s ním uzavrel
zmluvu s obsahom uvedeným v návrhu. Občiansky zákonník v § 43a ods. 1 výslovne požaduje,
aby takýto návrh na uzavretie zmluvy bol dostatočne určitý a aby z neho vyplývala vôľa navrhovateľa,
aby s ním bol viazaný v prípade jeho prijatia. Vznik zmluvy predpokladá, aby ponuka bola prijatá úplne
a bez výhrad.

Súd uvádza, že žalovanému 1/, ale i žalovanému 2/ muselo byť zrejmé, o aký produkt žalobcu sa v
prípade Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X
XX uzatvorenej dňa 26.05.2005 medzi žalobcom ako veriteľom na jednej strane a žalovaným 1/ ako
dlžníkom a žalovaným 2/ ako ručiteľom na strane druhej jednalo, zmluvu akého typu so žalobcom

uzatvárajú. Už z názvu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o zmiešaný typ zmluvy.
Charakter zmluvného vzťahu nespochybniteľne vyplýva z článkov I. a II. zmluvy. V článku I. bode 1.
zmluvy je výslovne uvedené, že pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, ako aj „Všeobecnýchpodmienok pre zmluvy o stavebnom sporení" sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod
číslom XXXXXXX X XX vo výške 60.000 Sk.
Z druhej a tretej vety článku II. (strana 2. zmluvy) vyplýva, že plnenie povinností dojednaných v súvislosti

s dohodnutým medziúverom nadväzuje na následné pridelenie cieľovej sumy zmluvy o stavebnom
sporení a základom pre poskytnutie mimoriadneho medziúveru je uzatvorenie zmluvy o stavebnom
sporení.

Žalovaní svoje tvrdenia o nanútení zmluvy o stavebnom úvere ďalej nijakým spôsobom neodôvodnili.

Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný 1/ ako dlžník splácal medziúver riadne pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 19,35 € počas viac ako šiestich rokov od podpísania zmluvy, čo bolo v období
od 26.5.2005 až do septembra roku 2011, ako to vyplýva aj z účtu odstúpeného medziúveru a
zároveň si plnil aj svoj záväzok titulom tejto zmluvy poukazovať vklady vo výške 16,60 € mesačne
na účet stavebného sporenia. Žalovaný 1/ a ani žalovaný 2/ počas celého tohto obdobia nenamietali
platnosť zmluvy, ani nespochybňovali, že prejavili vôľu uzatvoriť úverovú zmluvu s právnymi následkami

zo zmluvy vyplývajúcimi, čo preukazuje aj vyjadrenie žalovaného 1/ na pojednávaní konanom dňa
24.10.2016, keď žalovaný 1/ vzniesol námietky voči postupu žalobcu pri výkone exekúcie prikázaním
pohľadávky z jeho účtu stavebného sporenia, keď výslovne uviedol, že peniaze na účte boli peniazmi
Prvej stavebnej sporiteľne a týmito si plnil svoju povinnosť zo zmluvy o stavebnom sporení.
Súd na základe uvedeného vyhodnotenia dokazovania má za to, že táto námietka žalovaných bola len

účelová.

49. V súvislosti s tvrdením žalovaných, že žalovaný 1/ mal v úmysle uzatvoriť len zmluvu o úvere a
nemal záujem o nejaké ďalšie sporenie, žalovaní vzniesli námietku premlčania, ktorú konkretizovali tak,
že vzhľadom na to, že žalovanému 1/ bolo nanútené nejaké sporenie, všetky úhrady na účet stavebného

sporenia sa mali považovať za splátky úveru, teda žalobca uhradil na základe exekučných príkazov
čiastku neoprávnene a uvedené je potrebné považovať za bezdôvodné obohatenie.

Vzhľadom na nepochybný prejav vôle žalovaných v rade 1/ a 2/, ako to súd konštatoval vyššie, uzatvoriť
dňa 26.5.2005 Zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX

X XX a vzhľadom na správnosť postupu žalobcu pri realizácii exekútorského príkazu, ako i s poukazom
na začatie konania dňa 5.3.2014 a na dátum odstúpenia od zmluvy dňa 11.4.2013, pričom žalovaný
1/ si ako dlžník riadne plnil svoju povinnosť splácať dlh až do septembra 2011, teda až od októbra
2011 sa začal dostávať do omeškania so splácaním splátok, je možné konštatovať pri aplikácii 3-ročnej
premlčacej doby, že nedošlo k premlčaniu práva žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy.

Súd s poukazom na to, že žalovaní 1/ a 2/ neuhradili doposiaľ svoj záväzok (žalovaný 1/ ako dlžník a
žalovaný 2/ ako ručiteľ), zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie priznanej sumy s príslušenstvom,
vzhľadomnaosobitnúúpravuručeniaapovahuprávnehovzťahumedziveriteľomadlžníkomaveriteľom
a ručiteľom v súlade s judikatúrou s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto

plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Takýto výrok bráni tomu, aby veriteľ mohol dosiahnuť to isté
plnenie viac krát. Zároveň odstraňuje pochybnosti, ktoré by inak mohli nastať pri výkone rozhodnutia,
lebo už v základnom konaní vo veci samej sa riešia hmotnoprávne otázky základu nároku. Pri uvedenej
formulácii nezakladá toto rozhodnutie v rozpore s hmotnoprávnym základom veci viacero samostatných
výrokov o povinnosti dlžníka a ručiteľa (žalovaných 1/ a 2/) zaplatiť veriteľovi (žalobcovi) rovnakú sumu.

50. Náhrada trov konania:

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Včasti,vktorejbolokonaniezastavenénazákladespäťvzatiažalobyvčasti,procesnezavinilzastavenie
konania žalobca, nakoľko späťvzatie žaloby neodôvodnil, ani dôvody nepreukázal.

Čistý úspech žalobcu predstavuje 34,04 %, preto má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania
v tomto rozsahu.

O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade
s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom

počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.