Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Saz/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200055
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7019200055.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobcu: B. T. H. T.,

nar. XX.XX.XXXX v meste U., Y., Y. štátnej príslušnosti, H. národnosti a jeho maloletých synov: 1. H.
B. T. H. T., nar. XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti Y. G., 2. I. B. T. H. T., nar. XX.XX.XXXX, štátnej
príslušnosti Y. G., 3. C. B. T. H. T., nar. XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti Y. G., 4. Q. B. T. H. T.,
nar. XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti Y. G., toho času všetci na neznámom pobyte, zastúpení Ligou
za ľudské práva, občianske združenie, Baštová 5, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa
01.02.2019 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-119-30/2018-Ž zo dňa 20.12.2018,

takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Košiciach správnu žalobcu z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-119-30/2018-Ž zo dňa 20.12.2018 (ďalej len „preskúmavané
rozhodnutie“) v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil žalobcovi a jeho maloletým
deťom azyl a súčasne v zmysle § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu poskytol doplnkovú ochranu na
dobu jedného roka, odo dňa nadobudnutia právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že po legálnom príchode na územie
Slovenskej republiky cudzinec B. T. H. T. XX.XX.XXXX pred pracovníkmi Oddelenia hraničnej kontroly
Policajného zboru X. - G. - I. požiadal v mene svojom a svojich štyroch maloletých detí o udelenie

azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky z dôvodov zlej životnej
situácie v domovskej krajine, zlého zdravotníctva, nefunkčnosti škôl, nevyplácania mzdy a taktiež z
dôvodu členstva v politickej strane, čo by mohol byť vážny problém. Spolu s menovaným požiadala o
udelenie azylu na území Slovenskej republiky aj jeho manželka H. H. H. T., narodená XX.XX.XXXX,
taktiež jemenskej štátnej príslušnosti.

3. Za účelom zdôvodnenia jeho žiadosti bol s ním vykonaným pohovor, počas ktorého uviedol dôvody

svojej žiadosti o azyl. Na pohovore uviedol, že jeho život a život jeho rodiny je v nebezpečenstve z
dôvodu vojenského konfliktu v krajine pôvodu, nakoľko v celom Y., ale predovšetkým v mieste jeho
trvalého bydliska v meste U., sa neustále strieľa a bombarduje. Rovnako na pohovore uviedol, že
jeho život a život jeho rodiny je v nebezpečenstve z dôvodu jeho členstva v politickej strane R. L. S.a tým, že bol prívrženec bývalého režimu prezidenta H. H. U., ktorého zabili Húsiovia XX.XX.XXXX.
Rozumietýmto,žekaždýčlentejtostranyjepotenciálnymcieľomajevnebezpečenstve.Taktiežžalobca
uviedol, že do osobného kontaktu s príslušníkmi Húsiov prišiel v H. XXXX pri rozdávaní formulárov pre

nových členov v meste U., kedy Húsiovia mu zobrali všetky formuláre a dali mu podpísať papier, že
je to posledné upozornenie a aby nevyvíjal žiadne aktivity pre svoju politickú stranu R. L. S., inak zle
dopadne. O konflikte informoval svojich nadriadených, pričom mu bolo oznámené, že celá strana je
pod tlakom Húsiov, má byť trpezlivý a vyhýbať sa akýmkoľvek provokáciám, lebo to môže znamenať
nebezpečenstvo. Obával sa o život, lebo jeho politická strana uzavrela dohodu s príslušníkmi Húsiov,

ktorí zabili predsedu strany U.. Taktiež ako dôvod žiadosti o azyle uviedol, že patril do kmeňa V., ktorých
nemajú radi ani Húsiovia, ani ostatné kmene v Y.. Tento kmeň je ohrozovaný príslušníkmi Húsiov, preto
nemôže žiť v meste U., ale ani v meste H. a T., kde voči V. vládne rasizmus. V. žijú prevažne v severnej
časti Y., sú prívržencami strany R. L. S. a v meste H. vládnu moslimskí bratia a sú proti V.. Ako posledný
bod svojej žiadosti o azyl uviedol obavu o život svojich detí, ktoré sa potrebujú vzdelávať a nie bojovať
vo vojne. Húsiovia berú chlapcov vo veku od 12 rokov na výcvik, kde im vymývajú mozog a učia ich

narábať so zbraňami. Potom ich berú na front, kde ich posielajú do predných línií ako pešiakov.

4. V ďalšej časti pohovoru sa vyjadril žalobca k spôsobu vycestovania z krajiny k svojmu vzdelaniu
a zamestnaniu a k členstvu v strane v tom zmysle, že členom strany je od XX-O. G. H. J.. Od roku
XXXX bol zvolený za okresného tH.W. U. P. XX. C. T. U.. Jeho úlohou bolo organizovanie stretnutí,

mítingov a volieb, ako aj výber nových členov strany. Ako dôkaz predložil originál členského preukazu
s platnosťou od XX.XX.XXXX J. XX.XX.XXXX. Počas pohovoru položila právna zástupkyňa žalobcu
niekoľko otázok. V súvislosti s obavami žalobcu o jeho synov uviedol, že sa snažili Húsiovia zobrať jeho
syna menom I., ale nepodarilo sa im to, lebo o tom dopredu vedel a zabránil tomu. Na otázku právnej
zástupkyne žalobcu, aby uviedol žalovaný čoho sa obáva, žalovaný odpovedal, že kto chce prežiť, buď

urobí všetko čo chcú, alebo druhá alternatíva je, že bude trvať na svojich princípoch a vtedy je v ohrození
a musí opustiť krajinu. Uviedol, že prevažná väčšina členov kongresu sa rozhodla vycestovať z Y.. Veľa
členov sa dostalo do väzenia na viac ako rok a nikto nevie čo sa s nimi stalo, či sú živí alebo nie.
Keďže žalobca ako žiadateľ v konaní potvrdil svoju identitu platným cestovným dokladom, ako aj inými
hodnovernými dokumentmi, ako sú rodné listy detí, sobášny list, občiansky preukaz, doklady o vzdelaní,

služobný preukaz a menovacie dekréty v zamestnaní, správny orgán ju nespochybnil a ustálil tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

5. V ďalšej časti odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaný zosumarizoval výpoveď žalobcu
tak,žesvojužiadosťzaložil(i)naobavezovšeobecnenepriaznivejsituácievkrajinepôvoduzapríčinenej

ozbrojeným konfliktom v krajine pôvodu, (ii) na obave z členov Húsijského hnutia, (iii) na obave, že
patril do kmeňa V. a (iiii) na obave o životy svojich detí. K obave žalobcu z členov hnutia Húsiov
žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že menovaný nebol členmi Húsiov nikdy
bezprostredne ohrozovaný. Z jeho výpovede je zrejmé, že žalobca, ako zamestnanec najvyššieho
inštitútu pre kontrolu a tendre, ktorý podliehal priamo prezidentskej kancelárii, prichádzal do osobného

kontaktu s členmi Húsijského hnutia minimálne od T. XXXX, kedy prezident V. bol nútený po obsadení
mesta U. povstalcami Húsijského hnutia toto opustiť a presunúť sa do mesta H. v Y.. Taktiež považuje za
potrebné žalovaný uviesť, že menovaný pracoval na najvyššom inštitúte pre kontrolu a tendre v meste
U. od roku XXXX, to znamená počas vládnutia U.. Pracoval tam aj vo K. XXXX, kedy do prezidentského
úradu prišiel H. G. T. V. a pracoval tam aj po T. XXXX, kedy povstalci z Húsijského hnutia ovládli mesto

U. a severnú časť krajiny bez problému až do odchodu z krajiny v T. XXXX.

6. Žalovaný považuje za potrebné uviesť fakt, že žalobca v čase, kedy všetky štátne orgány v U. a v
okolí ovládalo hnutie Húsiov, si bez problémov vybavil po predložení potvrdenia z jeho zamestnania
na T. Z. P. U. S. L.s, s ktorým cestoval autobusom z mesta U. do cca XXX km vzdialeného mesta H.,

z ktorého potom bez problémov s rodinou letecky opustil Y.. K argumentu uvedeného žalobcom na
podporu svojho tvrdenia o obave, že v H. XXXX pri rozdávaní straníckych formulárov dostal od Húsiov
posledné upozornenie, že pri opakovaní týchto aktivít pre stranu R. L. S. nedopadne dobre, je nelogický
a v rozpore s dostupnými informáciami o krajine pôvodu. V tom čase bol predsedom strany R. L. S.
U., ktorý spolu s Húsijmi mal od T. XXXX vytvorenú tzv. „V. U.“ alianciu. K argumentu, že sa obával

o život Húsiov, lebo jeho politická strana uzavrela dohodu s príslušníkmi Húsiov, ktorí zabili predsedu
strany U. je možné uviesť len to, že by k tejto obave mohol dospieť až po zabití predsedu U., teda po
dátume XX.XX.XXXX. Avšak Húsijmi kontrolovaný najvyšší inštitút pre kontrolu a tendre, kde menovanýpracoval aj po zabití predsedu U., mu vydal potvrdenie o zamestnaní a Húsijmi kontrolované ministerstvo
zahraničných vecí mu vydalo služobný cestovný pas.

7. „K obave, že patril do kmeňa V. je potrebné uviesť, že žalobca neuviedol nič, čoho by sa konkrétne
obával. Všeobecné tvrdenie o ohrozovaní kmeňa V. Húsijmi a tvrdení, že ich nemajú radi ani Húsiovia,
ani ostatné kmene v Y., neobsahuje subjektívny, ani objektívny prvok obavy. Naopak, iné vyjadrenia
menovanéhopreukazujúopak.BezproblémovštudovalvkrajinepôvoduodrokuXXXXaždovypuknutia
vojny v roku 2013. Pracoval od roku XXXX až do odchodu z krajiny v T. XXXX. Od roku XXXX na Š.

L. bez problémov žije a pracuje v mieste bydliska rodina menovaného, ktorá ostala v Y.. Brat D. v U.,
ďalší brat H. U. v U., ďalší brat ako Ž. v meste H..“ K obave o životy svojich detí žalovaný uvádza, že
osobná skúsenosť, ktorú na podporu svojho tvrdenia uviedol žalobca, že prišlo trikrát k pokusu Húsiov
o verbovanie jeho jedného syna menom I., ale nepodarilo sa im to, lebo o tom údajne dopredu vedel a
zabránil tomu a že z toho dôvodu musel odísť z Y., uviedol žalobca až po preukázateľne navádzajúcej
otázke, ktorú položila jeho právna zástupkyňa. Dovtedy to boli iba všeobecné informácie o výskyte

takéhoto verbovania v krajine. Taktiež považuje žalovaný za potrebné uviesť, že žalobca bol Húsiom
osobou známou, v rámci svojho zamestnania s nimi prichádzal ako Š. Ú. do kontaktu, keďže ovládali
celú štátnu správu v meste U.. Z uvedeného je možné domnievať sa, že práve menovaného rodina
bola z pozície jeho pracovného postavenia z takéhoto konania Húsiov obídená. Okrem toho je potrebné
uviesť, že táto situácia v Y., teda vykonávanie verbovania do vojenských zložiek húsijského hnutia, samo

o sebe by nepredstavovalo nebezpečenstvo pre synov menovaného z dôvodu jeho rasy, náboženského
alebo politického presvedčenia, nakoľko sa týkalo a týka všetkých mladých ľudí a vyplýva z vojnového
stavu v Y..

8. Ohľadom otázky právnej zástupkyne žalobcu, že veľa členov kongresu sa dostalo do väzenia,

žalovaný uviedol, že z informácií o krajine pôvodu vyplýva, že politická strana R. L. S. sa rozštiepila.
Jedna pôsobí ako parlamentná strana v U., ktorú ovládajú Húsiovia a druhá časť strana medzinárodne
uznávanej vlády v meste H. prezidenta V., ktorý je aj jej predsedom. „Z informácií o krajine pôvodu sa
dá usúdiť, že ak by bol predmetom záujmu Húsijského hnutia, zmienené porušovanie ľudských práv,
by sa týkali aj jeho, k čomu však nedošlo, nakoľko sa takto neprezentoval, ani žiadne takéto aktivity

proti Húsiom nevykonával.“ V rámci posudzovania dôvodov žalobcu skúmal Migračný úrad, či menovaný
vyvíjal nejaké politické aktivity, ktoré by mohli mať vplyv na jeho odchod z Y.. Žalobca prichádzal do
kontaktu s Húsijmi ako Š. Z., Húsiom boli známe jeho obyčajné politické aktivity. Bol im známou osobou.
V priebehu konania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by menovaný bol Húsijmi vnímaný ako
ich politický oponent, čo vyššie uvedené preukazuje.

9. V záverečnej časti odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia sa vyjadril aj ku stanovisku právnej
zástupkyne žalobcu, ktorá vyjadruje svoj názor, že žalobca má oprávnené dôvody sa obávať z
prenasledovania z politických dôvodov a z dôvodov príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Migračný
úrad sa nestotožnil s názorom právnej zástupkyne a taktiež nepovažoval za potrebné vypočúvať synov

menovaného H. a I., ktoré žiadala právna zástupkyňa žalobcu počas pohovoru pred Migračným úradom,
nakoľko ani sám menovaný, ich otec, v konaní nepreukázal opodstatnenosť obáv a neuvádzal žiadne
konkrétne skutočnosti, ktoré by svedčili o prenasledovaní a ktoré by prípadne o nich mohli dosvedčiť.
Ďalej právna zástupkyňa menovaného navrhla, aby v prípade neudelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle
zvážil Migračný úrad aj udelenie azylu podľa § 9 zákona o azyle. Migračný úrad vzhľadom na článok 13

Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 34 z 21.02.2014 neudelil humanitárny azyl, pretože
nepovažoval žalobcu za osobu, ktorá spadá do kategórie tam citovaných osôb.

II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného

10. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na tunajší správny súd správnu žalobu vo veci
azylu podľa štvrtej hlavy, tretej časti zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)
a to v časti o neudelení azylu s nasledujúcimi žalobnými bodmi.

11. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie žalovaného vychádzalo z (i) nesprávneho právneho
posúdenia opodstatnenosti obáv žalobcu z prenasledovania z politických, rasových, národnostných
a náboženských dôvodov a dôvodov príslušnosti k určitej sociálnej skupine a taktiež (ii) došlo k
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať zanásledok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej a to porušením povinnosti
správneho orgánu posudzovať prípady individuálne podľa § 19a zákona o azyle ako aj porušením
povinnosti skúmať splnenie podmienok pre udelenie medzinárodnej ochrany hierarchicky v slade s §

20 ods. 4 zákona o azyle.

12. Právna zástupkyňa žalobcu v žalobe uvádza, že z výpovede pána B. T. v konaní je zrejmé, že okrem
ohrozenia všeobecným násilím počas vojenského konfliktu a zlej bezpečnostnej situácie v Y., pre ktorú
im bola poskytnutá doplnková ochrana, primárne dôvody, ktoré uvádzal ako dôvody žiadosti o azyl v

mene svojom i svojich maloletých detí, boli nasledujúce, a to z dôvodu politického prenasledovania,
ktoré súvisí s jeho členstvom a angažovaním sa v politickej strane R. L. S., z obavy z násilia zo strany
Húsiov, z dôvodu kmeňovej príslušnosti ku kmeňu V. a obava o život svojich maloletých synov, ktorým
hrozí násilné odvedenie, regrutovanie zo strany Húsiov na vojenský výcvik a boj.

13. Ohľadom bodu žaloby, ktorý sa týkal nesprávneho právneho posúdenia otázky vojnového

utečenca, respektíve porušenia povinnosti individuálneho a hierarchického skúmania dôvodov žiadosti
o medzinárodnú ochranu právna zástupkyňa žalobcu uvádza, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť
riadne vec preskúmať, a to v kontexte situácie v krajine pôvodu. Žalovaný nemôže ohrozenie žalobcov
na ich bezpečnosti a živote vyhodnocovať výlučne ako spôsobené ozbrojeným konfliktom a opomenúť
pritom etnické, náboženské a politické príčiny samotného konfliktu. V tomto kontexte bolo povinnosťou

žalovaného, aby sa čo najbližšie zaoberal individuálnymi dôvodmi, ktoré žalobca v prvom rade v konaní
označil ako dôvody ich žiadosti o azyl. Má teda za to, že v stanovisku pred vydaním rozhodnutia zo dňa
23.11.2018 tieto dôvody dostatočne podložili a vysvetlili, prečo skutkové okolnosti prípadu je správne
posúdiť ako splnenie dôvodov podľa § 8 zákona o azyle.

14. Právna zástupkyňa žalobcu konštatuje, že individuálne ohrozenie v prípade žalobcu súvisí s
politickou príslušnosťou žalobcu a ich pôvodom v rodine V. a s mladým vekom žalobcov v 2. a 3.
rade (XX H. XX G.). Napokon aj vo 4. rade (X G.) a nepochybne potenciálne aj v 5. rade (X G.).
Takzvaným argumentom doplnkovou ochranou má právna zástupkyňa žalobcu na mysli to, že žalovaný
pri nedostatočnom zdôvodnení, prečo odmieta v individuálnych dôvodoch žalobcov vidieť dôvody podľa

Dohovoru z roku 1951 a podľa § 8 zákona o azyle, ich bez bližšieho zdôvodnenia označuje za výlučne
všeobecné dôvody súvisiace s vojnovým násilím.

15. Ďalej v žalobe uvádza, že z pohovoru žalobcu v 1. rade vyplýva, že primárne dôvody žalobcov
súvisia s politickým prenasledovaním a obavou z únosu a núteného verbovania zo strany Húsiov.

Len sekundárne spomína zlú bezpečnostnú situáciu v krajine. Preto zastáva názor, že záver o tom,
že vo všeobecnosti možno dôvody jeho žiadosti tak, ako ich v konaní popísal, jednoznačne pripísať
na vrub nepriaznivej bezpečnostnej situácie v Y. zapríčinenej pretrvávajúcim vojnovým konfliktom, je
nesprávnym právnym záverom.

16. Právna zástupkyňa žalobcu má za to, že povinnosť žalovaného nebola dostatočne splnená, nakoľko
v rozhodnutí chýba individuálne zohľadnenie žiadosti o azyl maloletých synov, žalobcov v 2. až 5. rade.
„Po celý čas v odôvodnení žalovaný spomína iba tzv. menovaného, pričom z kontextu vyplýva, že má na
mysli žalobcu v 1. rade.“ V tomto smere považuje rozhodnutie za nezákonné, nakoľko nesprávne právne
vyhodnotilo, že žalobcovia v 2. až 5. rade nesplnili podmienky pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o

azyle. Zároveň žalovaný nezohľadnil najlepší záujem dieťaťa podľa Dohovoru o právach dieťaťa bez
ohľadu na to, že napadnuté rozhodnutie bolo povinné sa riadiť najlepším záujmom dieťaťa v postavení
žalobcov v 2. až 5. rade.

17. Ohľadom bodu žaloby nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu opodstatnených obáv z

prenasledovania právna zástupkyňa žalobcu uvádza, že vzhľadom na informácie o krajine pôvodu,
ktoré dokumentujú a preukazujú zatýkania a násilné zmiznutia alebo úmrtia osôb v rovnakej alebo
podobnej situácii ako žiadateľ o azyl (členovia R., podporovatelia U., príslušníci V.), za ktoré sú
zodpovedné Húsiovia, nie je rozumné očakávať, že v individuálnom prípade žiadateľa o azyl mu takéto
prenasledovanie nehrozí. „Ohľadom zistenia žalovaného, že prichádzal do osobného kontaktu s členmi

Húsijského hnutia minimálne od T. XXXX nie je zrejmé, o aké skutočnosti zistenia žalovaný oprel záver
o osobnom kontakte žalobcu s členmi Húsijského hnutia, nakoľko sa žalobcu v 1. rade na osobný
kontakt s Húsijmi nedopytoval. Skutočnosť, že pracoval v štátnej správe ako Š. Ú. za vlády rôznych
prezidentov, aj po ovládnutí severu krajiny Húsijmi napokon formálne aj po zavraždení U. sama o sebenič nepreukazuje. Aj sám žalovaný ďalej na strane 4 rozhodnutia uvádza, že až z dôvodu smrti U. jeho
členom v rovnakej politickej strane žalobca v 1. rade nadobudol obavu o život. Je nepochybne pravdou,
že moment, keď politické boje vyústili do vraždy hlavného predstaviteľa jeho politickej strany znamenal,

že sa jeho obavy o život vyhrotili a znásobili. Ak žalovaný na strane 4 rozhodnutia argumentuje, že
podľa COI sa prenasledovanie po smrti U. týkalo „len osôb, ktoré sa verejne budú vyslovovať proti
húsijskej kontrole vzdelania alebo náboženských praktík“, neprimerane, nelogicky a svojvoľne sa pri
vyhodnocovaní COI opiera len o tento citovaný úryvok z COI, nezohľadňujúc COI, ktoré podrobne
popisuje následky spočívajúce v rôznych formách prenasledovania, ktoré mala za následok vražda U..

Skutočnosť, že sa žalobcovi podarilo vybaviť pas vysvetľuje tak, že napriek tomu, že to bolo nebezpečné
a Húsiovia usilovali o ovládnutie všetkých častí štátnej správy, stále existovali spôsoby ako bolo možné
si takýto služobný cestovný pas vybaviť tajne, t. j. bez vedomia Húsiov, čo sa mu podarilo. Nevidí v tejto
skutočnosti dôkaz, ktorý by preukazoval neopodstatnenosť žalobcových obáv.“

18. Ďalej v žalobe uvádza ohľadom tvrdenia žalovaného na strane 6 preskúmavaného rozhodnutia,

že žalobca a jeho politické aktivity boli Húsiom známou osobou uvádza, že práve expozícia žalobcu,
ako štátneho zamestnanca, znásobuje jeho obavy z prenasledovania, nakoľko čím vyššie postavený
človek bol, tým bol pre Húsiov zaujímavejší ako niekto, koho žiadali o verejnú a výslovnú podporu
a v prípade nepreukázania, exemplárne takýchto ľudí trestali. Pokiaľ ide o argument Migračného
úradu, že ak sa hrozby zo strany Húsiov nematerializovali, obavy o život a zdravie seba a rodiny

žalobcu boli neopodstatnené, právna zástupkyňa žalobcu uvádza, že ak Húsiovia žalobcovi neublížili,
neznamená, že mu takéto konanie z ich strany nehrozilo. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodovaciu
prax najvyššieho súdu a poukazuje na to, že rozhodovanie v azylových veciach je perspektívnym, kedy
sa vyhodnocuje potenciálne riziko budúceho prenasledovania. K tomuto aj cituje správu založenú do
spisu Migračným úradom pod sp. zn. MÚ-ODZS-2018/000419-012 z 02.10.2018, kde Human Rights

WatchobvinilaHutsijovzozávažnéhoporušovaniaľudskýchpráv,vrátanebraniarukojemníkov,mučenia
a nútených zmiznutí, ktorých sa dopúšťajú voči ľuďom, ktorých zadržiavajú.

19. Ohľadom bodu správnej žaloby, ktorá sa týka nesprávneho právneho posúdenia z dôvodov
opodstatnených obáv z núteného verbovania Húsijmi právna zástupkyňa žalobcu uvádza, že vzhľadom

na dôvody pomenované žiadateľmi v ich žiadosti o azyl, ktoré osobitne postihujú deti, najmä žalobcov
v 2. a 3. rade navrhla ako právna zástupkyňa týchto synov H. a I. v konaní vypočuť. Migračný úrad sa
k tejto požiadavke počas celého konania ani raz nevyjadril. K nevypočutiu maloletých sa žalovaný v
odôvodnení vyjadril, že nepovažoval za potrebné vypočúvať synov, ktoré žiadala právna zástupkyňa,
nakoľko ani sám menovaný, ich otec, v konaní nepreukázal opodstatnenosť obáv a neuvádzal žiadne

konkrétne skutočnosti, ktoré by svedčili o prenasledovaní a ktoré by prípadne oni mohli dosvedčiť.
Právna zástupkyňa žalobcu má za to, že toto odôvodnenie je nedostatočné a že svojim konaní -
odmietaním vypočuť žalobcov v 2. a 3. rade ich pozbavil práva v konaní predkladať tvrdenia na podporu
svojej žiadosti o azyl. „Ako podotkla v úvode, je potrebné si uvedomiť, že napadnuté rozhodnutie je
rozhodnutím aj o právach žalobcov v 2. a 3. rade, aj keď ide o maloleté osoby. Vo veku blízkom

plnoletosti sú do miery zodpovedajúcej ich vôľovej a rozumovej vyspelosti schopní produkovať výpoveď,
ktorou náležite prispejú k vysvetleniu svojej individuálnej situácie. Obaja žalobcovia boli pripravení a
mali záujem v konaní vypovedať so súhlasom oboch zákonných zástupcov, na čo v správnom konaní
opakovane upozorňovala. Navyše v prípade žalobcu v 2. rade je pozbavenie jeho práva predkladať vo
svojej veci tvrdenia, dôkazy a vysvetlenia, o to viac výrazné, nakoľko ku dnešnému dňu je plnoletým a

v ďalšom konaní by sa jeho žiadosť o azyl mala posudzovať samostatne.“ Na podporu svojho tvrdenia
uvádza právna zástupkyňa žalobcu v ďalšej časti žaloby aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 8Saz/3/2017, ktorý sa týka psychického prežívania detí a ich osobitného postavenia v konaní o
azyle. V tejto súvislosti uvádza medzinárodné dokumenty, ktoré sa týkajú verbovania a používania detí
mladšíchako15rokovvozbrojenýchsiláchvčaseozbrojenéhokonfliktu(Rímskyštatútmedzinárodného

trestného tribunálu, Opčný protokol k dohovoru o právach dieťaťa).

20. Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenia právna zástupkyňa žalobcu konštatuje, že na základe
informácií z COI prenasledovaním vo forme núteného verbovania a zlého zaobchádzania v armáde v
prípade smrti v boji, sú ohrození synovia žiadateľa o azyl a žiadateľky o azyl H. a I., pričom najnižší

vek, ktorý COI spomína pri únosoch a násilnom verbovaní bolo 10 rokov, čo čoskoro dosiahne aj ich
syn C.. Z uvedeného dôvodu žalobcovia v 2. až v 5. rade, synovia pána B. T., H. a I. a potenciálne aj
C., ale aj Q., majú oprávnené obavy z prenasledovania spočívajúceho v nútenom verbovaní zo strany
Húsiov, ako aj v mučení a v zlom zaobchádzaní a prípadnej smrti, ktorá by im mohla pri nasadení vboji hroziť. Obavy žalobcov v 2. až 5. rade je potrebné vnímať v kontexte prenasledovania ako konania
namiereného osobitne proti deťom, ktoré sú z dôvodu svojho veku a ešte nie úplne zrelej osobnosti čo
to do vôľovej a rozumovej vyspelosti osobitne zraniteľné.

21. Ďalej v žalobe uvádza, že príčinnú súvislosť s dôvodmi podľa Dohovoru videla právna zástupkyňa
aj v tom, že ide o maloletých chlapcov z rodu V., čo možno v kontexte § 8 zákona o azyle podradiť
pod príslušnosť k určitej sociálnej skupine podľa § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti žalobca žiada Krajský súd v Košiciach, aby správny súd rozsudkom zrušil

rozhodnutie žalovaného.

22. Na základe výzvy súdu sa k podanej správnej žalobe vyjadril žalovaný listom zo dňa 05.03.2019. V
úvode vyjadrenia žalovaný uvádza, že žalobca so svojou rodinou odcestoval po vybavení svojho pasu (v
ktorom sú zapísaní žalobcovi synovia a jeho manželka) autobusom z mesta U. do H.. Následne cestovali
letecky dňa XX.XX.XXXX do U. a zo U. letecky do O.. Z O. leteli do Q.. Dňa XX.XX.XXXX pricestoval

letecky žalobca s manželkou a synmi z V. do X.. Žalobca požiadal o udelenie azylu vo svojom mene
a v mene svojich maloletých synov na území Slovenskej republiky dňa 04.05.2018. Konkrétne uviedol:
„ŽiadamoudelenieazylunaúzemíSlovenskejrepublikypresebaasvoještyridetizdôvodovzlejživotnej
situácie v mojej domovskej krajine. Zlé zdravotníctvo, nefungujú školy, nevyplácanie mzdy. Taktiež som
členomstraníckejpolitickejstrany,čobymoholbyťvážnyproblém,akoajzdôvodovvojenskéhokonfliktu

v domovskej krajine“. Čo sa týka žiadosti o udelenie azylu pre svoje maloleté deti žalobca uviedol.
„Dôvody, pre ktoré žiadam o azyl v mene svojich maloletých detí sú tie isté, pre ktoré žiadam o azyl
aj ja. Pre mňa sú deti najdôležitejšie.“ Žalovaný chce poukázať na rozpor interpretovaných dôvodov
pre udelenie azylu právnou zástupkyňou s tvrdeniami samotného žalobcu, keďže najmä zo zápisnice
o podaní vysvetlenia vyplýva, že žalobca podáva túto žiadosť najmä z dôvodu nepriaznivej situácie v

krajine pôvodu, čo uviedol na prvom mieste. Až následne uviedol žalobca, že aj jeho členstvo v politickej
strane by mohlo byť problém.

23. Ohľadom porušenia povinnosti individuálneho a hierarchického skúmania dôvodov u žiadosti
žalovaný uvádza, že sa nemôžu stotožniť s tvrdením právnej zástupkyne, že by v tomto prípade

šlo o vydanie nezákonného rozhodnutia, nakoľko žalovaný komplexne vyhodnotil celú situáciu a po
približne 7 mesiacoch, počas ktorých sa podrobne zaoberal žiadosťou žalobcu o udelenie azylu, vydal
rozhodnutie, že žalobcovi azyl neudeľuje, nakoľko neboli splnené dôvody podľa § 8 ods. 1 zákona o
azyle. Až následne vyhodnotil subsidiárne možnosť poskytnutia doplnkovej ochrany, ktorú sa vzhľadom
na prebiehajúci ozbrojený konflikt v Y. rozhodol žalobcovi a jeho synom poskytnúť. Čiže námietku

právnej zástupkyne zdôrazňujúcu prednosť posudzovania medzinárodnej ochrany vo forme azylu a
takisto namietanie akejsi exkulpacie žalovaného z riadneho skúmania podmienok odkazom na to, že
udelil doplnkovú ochranu, považuje žalovaný za irelevantnú.

24. Ďalej vo vyjadrení žalovaný uvádza, že sa nestotožňuje s tvrdením právnej zástupkyne žalobcu

uvedenom v bode 23. správnej žaloby, pretože počas celého konania nenastali žiadne skutočnosti,
indície, ktoré by mali viesť k vyššie uvedenému záveru právnej zástupkyne. Napokon ani tvrdenie,
že by synovia žalobcu mali byť verbovaní kvôli politickej príslušnosti otca nie je ničím podložené.
K nezákonnému verbovaniu v krajine pôvodu preukázateľne dochádza, avšak ide o súčasť formy
všeobecného násilia panujúceho v Y.. Takisto žalovaný nesúhlasí s tvrdením právnej zástupkyne

uvedenom v bode 25. správnej žaloby, kde opätovne čisto na základe jej uváženia rozdeľuje dôvody
podania žiadosti o udelenie azylu na primárne a subsidiárne, pričom zo Zápisnice o podaní vysvetlenia,
ani zo Vstupného pohovoru so žalobcom vykonaného dňa 18.05.2018 nevyplýva, že by samotný
žalobca považoval dôvody vypuknutého ozbrojeného konfliktu v krajine pôvodu za subsidiárne. „Ako
sme už uviedli, právna zástupkyňa až v správnej žalobe, čiže po vydaní rozhodnutia, ktorým bola

žalobcovi a jeho deťom poskytnutá doplnková ochrana uvádza, že všeobecná bezpečnostná situácia
v Y. je len subsidiárny dôvod. Máme za to, že ide o rozpor tvrdení právnej zástupkyne v správnej
žalobe s administratívnym spisom.“ V bode 27. správnej žaloby právna zástupkyňa žalobcu uviedla,
že každý z nich (žalobca aj jeho synovia) majú svoje individuálne dôvody, pre ktoré sa domáhali
medzinárodnej ochrany vo forme azylu na území Slovenskej republiky. S daným tvrdením sa žalovaný

nestotožňuje,keďžesamotnýžalobcaexplicitneuviedol:„Dôvody,prektoréžiadamoazylvmenesvojich
maloletých detí sú tie isté, pre ktoré žiadam o azyl aj ja“. Následne dodal ešte ďalší dôvod a tým je
verbovanie maloletých chlapcov Húsijmi. Týmto dôvodom sa žalovaný podrobne zaoberal na strane 5
preskúmavaného rozhodnutia.25. Ohľadom nesprávneho právneho posúdenia opodstatnených obáv z prenasledovania žalovaný
vo vyjadrení uvádza, že samotné členstvo v spomínanej strane nevedie automaticky k hrozbe

individuálneho prenasledovania z politických dôvodov v krajine pôvodu. V danom prípade absentuje
kauzálny nexus. Samotný žalobca odpovedal vo vstupnom pohovore na otázku č. 39 v znení: „Uveďte
všetky dôvody, pre ktoré ste sa rozhodli požiadať o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany
na území SR? nasledovne: „Súvisí to s mojim členstvom v politickej strane R.“. Žalovaný uvádza, že
každýčlentejtostranyjepotenciálnymcieľomajevnebezpečenstve.Ajztejtoodpovedesadánesporne

vyvodiť záver, že samotný žiadateľ sa necítil individuálne prenasledovaný. Mohol byť len potenciálnym
cieľom vzhľadom na situáciu v krajine pôvodu tak, ako rôzne iné skupiny obyvateľstva.

26. Ďalej vo vyjadrení žalovaný uvádza, že v bode 31. správnej žaloby tvrdí právna zástupkyňa žalobcu,
že z výpovede je tiež zrejmé, že politické názory žalobcu sú vo vzťahu k Húsiom kritické. Žalovaný
uvádza, že nie je si istí, z akej výpovede žalobcu by to malo byť zrejmé. „Z pohovoru so žalobcom to

nevyplýva a počas celého konania tomu ani nič nenasvedčuje. Ide o ničím nepodložené tvrdenie. Len
samotné členstvo v strane nie je z objektívnych dôvodov dostatočný dôvod pre udelenie azylu z dôvodu
politického prenasledovania.“

27. Ďalej žalovaný vo vyjadrení uvádza, že vo vstupnom pohovore zo dňa XX.XX.XXXX žalobca uviedol:

„Okrem toho som patril do skupiny V., ktorých nemajú radi ani Húsiovia, ani ostatné kmene v Y.. Voči
V. vládne rasizmus“.

28. Ďalej uvádza žalovaný, že samotný žalobca sa v celom konaní nevyjadril, aké konkrétne problémy
mu v Y. spôsoboval jeho pôvod ku kmeňu V. a ani právna zástupkyňa žiadne takéto informácie, či

tvrdenia, do konania nezaložila.

29. K bodu správnej žaloby, kde právna zástupkyňa namieta, že žalovaný nedostatočne odôvodnil
svoj záver o osobnom kontakte žalobcu s príslušníkmi Húsijského hnutia žalovaný uvádza, že žalobca
prichádzal do kontaktu s Húsijmi a bol im známou osobou od T. XXXX, kedy sa vytvorila aliancia V.-

U.. Všetky spomínané udalosti, ktoré uvádza žalovaný v rozhodnutí, podľa jeho názoru preukazujú, že
síce išlo o osobu, ktorá bola Húsijom známa, ale na druhej strane nečelil z ich strany počas týchto troch
rokov žiadnym problémom až do odchodu z jeho krajiny pôvodu. Navyše ho Húsijovia nikdy doma ani v
práci nekontaktovali a nesnažili sa ho verbovať na svoju stranu. „Nemožno sa stotožniť ani so záverom
uvedeného tvrdenia právnej zástupkyne, keďže si nie sme istí o akú verejnú explicitnú podporu zo strany

žalobcu voči Húsiom malo ísť. Podľa informácií založených v administratívnom spise žalobcu nikdy o
žiadnu podporu nežiadali, čiže špekulatívny je aj záver o hroziacom treste, ak by im ju neposkytol.“

30. K bodu správnej žaloby ohľadom nesprávneho právneho posúdenia opodstatnených obáv z
núteného verbovania Húsijmi žalovaný uvádza, že si je vedomý toho, že verbovanie maloletých

porušuje celú škálu ľudských práv vnútroštátnych, či medzinárodných záväzkov, avšak pripomína
právnej zástupkyni, že udelenie azylu nie je univerzálne riešenie na ochranu každého práva, do
ktorého bolo istým spôsobom protiprávne zasiahnuté. Ohľadom tvrdenia právnej zástupkyne žalobcu,
že ide o maloletých chlapcov z rodu V., čo možno podľa jej názoru podradiť pod príslušnosť k určitej
sociálnej skupine v zmysle zákona o azyle, žalovaný považuje takéto vyjadrenie za účelové. V tomto

prípade výrazne absentuje kauzálny nexus. Žalovaný sa otázkou núteného verbovania podrobne
zaoberal a dospel k záveru, že ide o dôsledok ozbrojeného konfliktu tak, ako je podrobne rozpísané v
odôvodnení rozhodnutia. „Počas celého konania nebolo preukázané, že by niektoré skupiny maloletých
boli prenasledované viac ako iné a už vôbec nie kvôli tomu, že sú príslušníkmi kmeňa V.. Keby sa toto
tvrdenie zakladalo na pravde a takéto informácie by existovali, právna zástupkyňa by ich jednoznačne do

konania doložila. Takisto kritérium maloletosti nie je dostatočné na to, aby bez preukázaných súvislostí
s niektorým z bodov uvedených v § 8 zákona o azyle bolo postačujúce pre udelenie azylu.“

31. Na základe všetkých uvedených skutočností žalovaný konštatuje, že žalobca neopustil krajinu
pôvodu pred bezprostredne hroziacim nebezpečenstvo prenasledovania v zmysle § 8 zákona o azyle,

ale jeho hlavným dôvodom bola celková situácia v Y., ktorá zasahuje do všetkých oblastí života. To
vyplýva aj z odpovedí žalobcu poskytnutými vo vstupnom pohovore, kde na otázku právnej zástupkyne
žalobca uviedol: „Chcem, aby Y. bola demokratická krajina bez rozdielu vierovyznania alebo kmeňovej a
politickej príslušnosti. Chcem demokraciu a slobodu a aby kritika v krajine bola akceptovaná“. Napokonaj v Zápisnici o podaní vysvetlenia odpovedal na otázku: Aká je Vaša cieľová krajina? „My sme odišli
kvôli vojne. Mne je jedno v akej krajine budem žiť, hlavne aby tam bol pokoj a sloboda“.

32.Vtejtosúvislostižalovanýpripomína,ževsúladesjudikatúrounajvyššiehosúdunesúhlasscelkovou
situáciou v krajine pôvodu nie je postačujúci pre udelenie azylu. Vzhľadom na to, že žalovaný komplexne
posúdil všetky skutočnosti a dôkazy a dospel na základe vyššie uvedených dôvodov k záveru, že
žalobca, ani jeho synovia, nemajú opodstatnené obavy z individuálneho prenasledovania z politických
dôvodov a z dôvodov príslušnosti k určitej sociálnej skupine podľa § 8 zákona o azyle a navrhuje, aby

Krajský súd v Košiciach rozsudkom správnu žalobu zamietol.

III. Právny názor správneho súdu

33. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a
administratívneho vyhostenia (§ 206 a nasl. SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa

právnych procesných podmienok uvedených v § 206 - § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu žalovaného a preskúmal tak napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach podanej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/
SSP s použitím § 206 ods. 6 SSP), ako aj podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho
súdu (§ 206 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

34. Správny súd sa v prejednávanej veci podrobne oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho
spisu žalovaného, z obsahu ktorého zistil, že žalobca vyhlásením zo dňa XX.XX.XXXX požiadal o
udelenie azylu pre seba a pre svoje maloleté deti. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie
žalovaného ČAS: MU-PO-119-30/2018-Ž zo dňa 20.12.2018, a to v časti, v ktorej sa žalovaný podľa §

13 ods. 1 zákona o azyle rozhodol neudeliť žalobcovi azyl.

35. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky
uvedené v § 8 alebo § 10.

36. Podľa § 8 zákona o azyle Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,
ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo je v
krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

37. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním je závažné alebo opakované konanie
spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý
postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v:

1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,
2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú
vykonávané diskriminačným spôsobom,
3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,
4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,

5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon
vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,
6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

38. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle, pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia je:

1. štát,
2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho
územia, alebo
3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú
schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.

39. Podľa § 2 písm. f/ zákona o azyle, vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie
1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia
počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

40. Podľa § 19a ods. 3 písm. e) zákona o azyle ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi,
ministerstvopriposudzovanížiadostioudelenieazylunatoneprihliadne,akbolapreukázanávšeobecná
dôveryhodnosť žiadateľa.

41. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania

vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia
o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa
týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.

42. Podľa §19a ods. 6 zákona o azyle pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či
žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty,

ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.

43. K námietkam uvedeným v správnej žalobe žalobcu správny súd právne uzatvára:

44. Konanie o udelenie azylu je na území Slovenskej republiky upravené v zákone o azyle. Inštitút azylu

nepokrýva celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd žiadateľa o udelenie azylu v krajine pôvodu
a aplikuje sa iba v obmedzenom rozsahu, t.j. len z dôvodov, ktoré sú uvedené v zákone o azyle (rasa,
náboženské alebo národnostné dôvody, zastávanie politických názorov, uplatňovanie politických práv a
slobôd, príslušnosť k sociálnej skupine). Azylom je chránená iba najvlastnejšia existencia žiadateľa o
udelenie azylu, pričom udelenie azylu je objektívne viazané na existenciu prenasledovania v zmysle §

2 písm. d) zákona o azyle alebo jeho hrozby. Žiadateľ o udelenie azylu musí mať opodstatnené obavy z
prenasledovania v dobe podania žiadosti, ktorej podanie by malo nasledovať bezprostredne po odchode
z krajiny pôvodu.

45. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol o

neudelení azylu žalobcovi ako žiadateľovi a jeho maloletým synom, nakoľko nespĺňali podmienky
uvedené v § 8 a § 10 zákona o azyle, konkrétne že žalobca nebol vystavený objektívne žiadnemu
prenasledovaniu zo strany štátnych, resp. neštátnych zložiek z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine, respektíve nepreukázalo sa, že by v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie

politických práv a slobôd tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle, respektíve zo Ženevského dohovoru.

46. Zásadnou pre posúdenie splnenia podmienok pre udelenie azylu u žalobcu je teda otázka existencie,
resp.neexistencieprenasledovaniažalobcuvkrajinepôvodu,atovtomzmysle,akohodefinujecitované
ustanovenie § 2 písm. d) v kontexte § 19a zákona o azyle.

47. Preukazovanie existencie opodstatnených obáv z prenasledovania tak, ako ich definuje § 8
zákona o azyle, je predmetom dokazovania správneho orgánu, ktorý musí vyhodnotiť všetky relevantné
skutočnosti, aby objektívne zistil skutočný stav vecí. V zmysle zásady regulovanej v § 19a ods. 3 písm.
e) zákona o azyle, žiadateľ o azyl nemusí predložiť dôkazy o všetkých svojich tvrdeniach a vyhláseniach,

ak bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. Ak však v konaní predloží dôkazy o svojich
tvrdeniach, ktoré sú v rozpore s jeho skorším tvrdením, resp. vyhlásením, je nutné takýto stav považovať
za neunesenie dôkazného bremena zo strany žiadateľa o azyl a následne to môže mať vplyv na celkový
výsledok konania o azyle.

48. V úvode považuje správny súd za potrebné sa najskôr vyjadriť k procesným otázkam podania
žaloby a priebehu konania na správnom súde. Správna žaloba, ktorá bola podaná elektronicky e-
mailombezzaručenéhoelektronickéhopodpisu(bezautorizácie)dňa 21.012019(č.l.11súdnehospisu),
neobsahovala žalobné dôvody a preto ju bolo potrebné doplniť v súlade s § 56 ods. 2 SSP. Keďže žaloba
nebola doplnená v zmysle § 56 ods. 2 SSP, súd na ňu v ďalšom konaní neprihliadal. Preskúmavané

rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 02.01.2019 a teda lehota na podanie žaloby bola v zmysle §
211 ods. 1 SSP do dňa 01.02.2019. Dňa 01.02.2019 o 23.51 hod. odoslala právna zástupkyňa správnu
žalobu, označenú ako „Doplnenie správnej žaloby sp. zn.: 5Saz 6/2019“ zo dňa 01.02.2019 na Krajský
súd v Košiciach, opäť elektronicky e-mailom bez zaručeného elektronického podpisu (bez autorizácie),ktorú bolo potrebné v zmysle § 56 ods. 2 SSP doplniť, čo bolo vykonané osobným podaním na Krajskom
súde v Košiciach dňa 04.02.2019. Táto žaloba obsahovala aj návrh na spojenie vecí podľa § 65 SSP,
ktorému súd nevyhovel. V tomto kontexte súd postupoval pri skúmaní otázky začatia plynutia lehoty

podľa § 216 ods. 1 SSP.

49. Počas súdneho konania podaním urobeným elektronicky e-mailom právna zástupkyňa žalobcu
oznámila konajúcemu súdu zmenu bydliska žalobcov na území Slovenskej republiky (č.l. 51 súdneho
spisu). Keďže sa na oznámenú adresu nepodarilo opakovane doručiť žalobcom predvolanie na

pojednávanie, bola kontaktovaná pracovníčka Ligy za ľudské práva, o.z., aby zabezpečila (doriešila)
preberanie zásielok svojím klientom. Následne podaním urobeným elektronicky e-mailom zo dňa
23.04.2019 (č.l. 58 súdneho spisu) sa obrátila právna zástupkyňa žalobcu na konajúceho sudcu, kde
oznámila súdu, že sa jej nedarí spojiť s jej klientmi a preto nevie zabezpečiť ich účasť na pojednávaní.
Listom zo dňa 23.04.2019 (č.l. 60 súdneho spisu) žalovaný správny orgán oznámil súdu, že žalobca
(spolu s celou rodinou) opustil územie Slovenskej republiky a vystúpil tak z integračného procesu. O tejto

informácii žalovaného informovalo občianske združenie H., ktoré realizovalo so žalobcom integračný
proces. Následne, po e-mailovej komunikácii s konajúcim sudcom ohľadom termínu pojednávania,
právna zástupkyňa žalobcu oznámila súdu, že na pojednávaní netrvá, vzhľadom na neprítomnosť
žalobcov na území Slovenskej republiky (č.l. 68).

50. Vo vyššie popísanom kontexte, správny súd posudzoval aj správnu žalobu a v nej obsiahnuté
žalobné dôvody. V súvislosti s prvým žalobným bodom, t.j. že správny orgán nesprávne právne posúdil
opodstatnené obavy žalobcu z prenasledovania a nedostatočne odôvodnil rozhodnutie, pretože sa
bližšie nezaoberal individuálnymi dôvodmi, ktoré žalobca v konaní označil ako dôvody jeho žiadosti
o azyl, správny súd poznamenáva, že v kontexte žalobnej argumentácie (31. bod správnej žaloby),

považuje za podstatu týchto žalobných námietok preukázanie príčinného vzťahu medzi osobou žalobcu,
resp. jeho synov a prenasledovaním zo strany Husijov tak, ako to popisuje zákon o azyle. V
administratívnom konaní neboli produkované také dôkazy, ktoré by preukázali prenasledovanie osoby
žalobcu v kontexte § 19a ods. 4 písm. d). Nebolo nijako preukázané, že žalobca je výnimočným
cieľom pre Husijov ako člen strany R., pretože každý člen tejto strany je potenciálnym cieľom a je

v nebezpečenstve. Žalobca mohol byť len teda potenciálnym cieľom vzhľadom na situáciu v krajine
pôvodu tak, ako rôzne iné skupiny obyvateľstva. Takémuto zisteniu nasvedčuje aj to, že žalobca nikdy
verejne nevystupoval proti Husijom a taktiež s Husijmi prišiel do kontaktu, a to bez ujmy. Ani v zmysle
perspektívnosti rozhodovania súdu o dôvodoch udelenia azylu nemožno stanoviť opodstatnené obavy
o prenasledovaní žalobcu z politických dôvodov, pretože tu absentuje práve kauzálny nexus. Skutkový

stav popísaný v 6. bode rozsudku preukazuje opak tvrdeného žalobcom, keď malo dôjsť k vyhrážaniu sa
žalobcovi zo strany Husijov v H. XXXX, ešte počas života prezidenta U., pričom počas života prezidenta
U. tvorili príslušníci strany R. a Husijovia koalíciu. Súd sa preto stotožňuje s tvrdením žalovaného v
29. bode rozsudku a považuje nebezpečenstvo, ktoré hrozilo žalobcovi v krajine pôvodu za všeobecné
nebezpečenstvo, ktoré hrozí každému civilistovi vo vojnou postihnutej krajine.

51. Ohľadom otázky nesprávneho právneho posúdenia opodstatnenosti obavy z núteného verbovania
Húsijmi súd konštatuje, že sa plne stotožňuje s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia, pretože
z administratívneho konania nijako nevyplýva záver o konkrétnom verbovaní žalobcových synov. Ak
žalovaný správny orgán vyhodnotil osobu žalobcu ako osobu, ktorá nie je politicky prenasledovaná,

potomjesprávnyajzáver otom,ženemožnoztohtodôvoduvysloviť,žesynoviažalobcusúzpolitických
dôvodov verbovaní; bolo by to nelogické. Právo vykonávať dôkazy patrí správnemu orgánu a ak sa
nestotožnil s názorom právnej zástupkyne žalobcu a taktiež nepovažoval za potrebné vypočúvať synov
žalobcu H. a I., čo žiadala právna zástupkyňa žalobcu počas pohovoru pred Migračným úradom, nakoľko
ani sám žalobca, ako ich otec, v konaní nepreukázal opodstatnenosť obáv a neuvádzal žiadne konkrétne

skutočnosti, ktoré by svedčili o prenasledovaní a ktoré by prípadne o nich mohli dosvedčiť, potom
postupoval žalovaný správne.

52. V súvislosti s členstvom žalobcu v skupine V. súd poznamenáva, že žalobca v administratívnom
konaní neartikuloval, že sa z tohto dôvodu cítil prenasledovaný, preto sa súd plne stotožňuje s

argumentáciou žalovaného v 30. bode rozsudku.

53. Záverom je potrebné k osobe žalobcu uviesť, že vzhľadom na jeho vyjadrenia zachytené na čl. 30
(31. otázka) a čl. 29 (32. otázka) administratívneho spisu o tom, že pricestoval do X. preto, že Slovenskopovažuje za bezpečnú krajinu, ktorá dodržiava ľudské práva a taktiež, že jeho cieľovou krajinou je
akákoľvek krajina v Európe, kde by mohol pokojne a slobodne žiť spolu so svojou rodinou a vzhľadom
na skutočnosť, že opustil územie Slovenskej republiky počas konania na súde o jeho žiadosti o udelenie

azylu, správny súd nepovažuje žalobcu za dôveryhodného a taktiež má za to, že nemá skutočný záujem
o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Tento záver správny súd urobil vzhľadom na to, že
Slovenská republiky je bezpečná krajina, kde sa dodržujú ľudské práva. Správny súd dodáva, že je
prioritnou povinnosťou právneho zástupcu žalobcu informovať súd o tak závažnej skutočnosti, akou je
opustenie územia Slovenskej republiky zo strany žalobcu.

54. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré
uviedol žalobca, resp. jeho zástupca v rámci konania o jeho žiadosti o udelenie azylu. Žalobné
dôvody, ktorými žalobca spochybňoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd
nepovažuje za dôvodné. Správny súd má za to, že žalovaný rozhodol o žiadosti žalovaného na základe
náležite zisteného skutkového stavu, keď žalobca nesplnil podmienky pre udelenie azylu v zmysle § 8

a § 10 zákona o azyle. Zároveň však žalovaný postupoval správne, keď priznal žalobcovi doplnkovú
ochranu v zmysle § 13a zákona o azyle.

55. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32
zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v priebehu

konania o jeho žiadosti o udelenie azylu uviedol. Zo zákonnej úpravy nemožno vyvodiť povinnosť,
aby si žalovaný domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žalobcom neuplatnené a
následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Správny súd mal za to, že žalovaný
pri zisťovaní skutkového stavu postupoval dôsledne, starostlivo, obstaral dostatok informácii o krajine
pôvodu žalobcu, jeho tvrdenia následne s týmito informáciami porovnal a mohol tak učiniť objektívny

a správny záver.

56. K žalobnému dôvodu ohľadne nesprávneho právneho posúdenia v zmysle § 191 ods. 1 písm. c)
SSP správny súd konštatuje, že účelom azylu je poskytnúť ochranu tomu, kto je prenasledovaný za
uplatňovanie politických práv a slobôd alebo cíti oprávnenú (odôvodnenú) obavu z prenasledovania z

dôvodov v zákone vymedzených. Aby mohla byť poskytnutá právna ochrana vo veci azylu, musí byť
preukázané, že je nositeľom určitého, či už politického, náboženského a podobne, pre ktoré je v krajine,
ktorej je občanom, reálne prenasledovaný, alebo je prenasledovaný z dôvodov príslušnosti k jasne
vymedzenej sociálnej skupine, resp. má dôvodnú obavu, že by k takému prenasledovaniu mohlo v jeho
prípade dôjsť. Správny súd je však toho názoru, že v predmetnej veci k naplneniu vyššie uvedeného

nedošlo.

57. Z týchto dôvodov súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu vo veci azylu
podľa § 219 Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc za to, že táto vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti nie je dôvodná.

58. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že
účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému
žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom

spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.