Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoE/49/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817204105
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8817204105.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnej: Q. S., W.. XX.X.XXXX, XXX XX
A. XXX, o vymoženie 1.685,59 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Vranov nad Topľou č. k. 11Er/719/2017-21 z 11.4.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Vychádzal zo zistenia, že v posudzovanej veci sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na
podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok vydaný stálym rozhodcovským súdom. Súd mal za to,
že spotrebiteľ riešil spor pred rozhodcovským súdom a keďže sa rozhodcovské konanie začalo na návrh
oprávneného, spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovskú doložku si
povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol ju odmietnuť ako celok alebo podrobiť sa všetkým obchodným

podmienkam oprávneného, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Dojednanie rozhodcovskej doložky je v
zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ako aj článku 3 ods. 3 a jeho prílohy Smernice
Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách neprijateľnou
podmienku, pretože sa spotrebiteľ v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich

obsah. Neprijateľné podmienky sú preto v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Podľa
názoru súdu, dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli
vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje Občiansky
zákonník v ust. § 52 a nasl. ako aj smernica 93/13/EHS. Rozhodcovské konanie, výsledkom ktorého je
exekučný titul uplatnený v tomto konaní, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných
strán, keďže rozhodcovská zmluva nebola medzi účastníkmi platne uzatvorená. Akékoľvek plnenie

priznané rozhodcom na základe takejto rozhodcovskej zmluvy je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi a preto rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na
vykonanie exekúcie.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený.

4. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že v posledných rokoch právny poriadok
Slovenskej republiky prešiel v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania zásadnými zmenami.Výsledkom procesu úpravy je zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej
len „ZSRK“) ako samostatný právny predpis. Oprávnený sa legislatívnym zmenám podrobil a pri
uzatváranírozhodcovskejzmluvyspovinnoupostupovalprísnepodľaprávnymipredpismivymedzených

pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Uviedol, že rozhodcovská
zmluva je uzavretá na samostatnom dokumente, čím je tak obsahovo aj formálne oddelená od Dohody o
uznaní záväzku. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo
nijako podmienené poskytnutie úveru. Spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol
žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Rozhodcovská

zmluva bola uzavretá dňa 10.9.2014, teda takmer po viac ako šiestich rokoch od poskytnutia finančných
prostriedkov. Oprávnený zastáva názor, že ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských
sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu. V zmysle § 3 ods.
6 ZSRK, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje spotrebiteľa obrátiť sa na súd, preto jej
uzavretie nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Postup súdu je neakceptovateľný
a neprípustný. Rozhodnutie je arbitrárne bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia. Má za to, že v

zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd má právo, aby vecne príslušný súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký
ustanovuje zákon.

5. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s

konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 243h, § 9a Exekučného
poriadku účinného do 31.03.2017 a § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil predmetný zmluvný vzťah na základe Zmluvy o aktiváciu

pôžičkovej karty M. zo dňa 20.2.2008 ako vzťah spotrebiteľský. Odvolací súd dodáva, že predložená
Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorená medzi oprávneným a povinnou
dňa 13.9.2014 vykazuje taktiež znaky spotrebiteľskej zmluvy.

9. Správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil otázku platnosti rozhodcovskej zmluvy

uzavretej súčasne s Dohodou o uznaní záväzku dňa 13.9.2014.

10. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne
nariadená,musíbyťvkaždomštádiukonaniaibeznávrhuzastavená.VrozhodnutíNajvyššiehosúduSR

zo dňa 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.01.2012 sp. zn. 6Cdo/143/2011 sa konštatuje, že
pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade, ani nemohol vydať rozhodcovský

rozsudok.

11. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská zmluva
uzatvorená zároveň s Dohodou o uznaní záväzku zo dňa 13.9.2014 nebola medzi oprávneným a
povinnou uzavretá platne, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu.

12. Odvolací súd zastáva v tomto smere názor, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak
by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej

vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu
bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné
túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.13. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010.

14. Odvolací súd nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil predloženú rozhodcovskú zmluvu spod
režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Ak by mala byť rozhodcovská zmluva
právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a

informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú
rozhodcovskú zmluvu je nepochybne forma uzavretej rozhodcovskej zmluvy v podobe formulára, ktorá
bola povinnej predložená zároveň s Dohodou o uznaní záväzku, bez možnosti zmeny jej obsahu,
či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, ako aj bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.
Zmluvné dojednanie, ktoré nie je individuálne dojednané je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, pričom rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným

právom osoby na súdnu ochranu.

15. Súdna kontrola je plne opodstatnená aj v prípadoch, ak sú hlavný zmluvný vzťah (Dohoda o
uznaní záväzku) a vedľajší (rozhodcovská zmluva) vyjadrené na samostatných listinách. Nie je dôvod
vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine, keďže nebola

hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory vzniknuté v
budúcnosti riešil rozhodca predformulovaný na tlačive predloženom dodávateľom. Charakteristickou
črtou individuálne nevyjednanej zmluvy je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná, bez
možnosti zmeny obsahu, pričom povinná v pozícii spotrebiteľa nemala možnosť rozhodcovskú zmluvu
dojednať individuálne a s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu. To je spravidla prípad

typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom majú vyvolať
dojem, že si ich prvotne vyžiadal spotrebiteľ.

16.Charakteristickoučrtouformulárovýchspotrebiteľskýchzmlúvje,žepriuzatváranízmluvnéhovzťahu
sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky buď prijme alebo ich odmietne a zmluva

nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán.

17. Taktiež neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má
odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť viac
ako 450 km na rozhodcovské konanie je odradzujúca (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 - C-244/98

Océano Grupo Editorial).

18. Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej
kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v
záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v

rozhodcovskomkonanínenamietalrozhodcovskúdoložkuspoukazomnatzv.geografickúneprijateľnosť
miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Océano Grupo Editorial, tiež C-40/08
Asturcom).

19. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou

možnosťou ku konaniu súdnemu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa rozhodnutiu
rozhodcovského súdu, ktorý bol vopred určený veriteľom, nemôže ísť o individuálne dojednanú
zmluvnú podmienku, pretože tá bola navrhnutá vopred jednou zmluvnou stranou - veriteľom, pričom
spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu takéhoto zmluvného ustanovenia v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou.

20. V danom prípade pre vykonanie exekúcie vo veci chýba základný predpoklad, a to právoplatný
a vykonateľný exekučný titul. V dôsledku neplatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovský
rozsudok v danej veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, nemôže byť
považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie.

21. Postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania, ani
k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
a práv a základných slobôd, prípadne práva na súdnu ochranu zaručeného Ústavou SR. Posúdenierozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách.

22. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
boladanáodpoveďvodôvodnenírozhodnutia(porov.rozsudokGeorgiadisprotiGréckuz29.mája1997,

sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Q. a ďalší proti Francúzsku z
19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú
rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne (§

387 ods. 1 CSP).

24. Toto rozhodnutie nie je konečným rozhodnutím vo veci, preto odvolací súd nemal dôvod rozhodovať
o náhrade trov odvolacieho konania.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.