Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 23, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 37Cb/61/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113218415
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Kačmárová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3113218415.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Ostrihoňovou v právnej veci žalobcu: ASO plus s.r.o., so

sídlom Stred 52, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 45 293 651, právne zastúpený: JUDr. Roman Hriadel,
advokátsosídlomSadSNPč.669/6,01001Žilina,protižalovanému:COOPJednotaTrenčín,spotrebné
družstvo,sosídlomMierovénámestie19,91250Trenčín,IČO:00168912,právnezastúpený:JUDr.Ján
Marták, advokát so sídlom 916 41 Dolné Srnie 362, o zaplatenie 318.066,47 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 318.066,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 192.347,15 eur od 18.05.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 125.719,32 eur od 04.05.2011 do zaplatenia.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 15.513,61 eur, ktoré pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku vo výške 4.775,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 10.738,61 eur.

o d ô v o d n e n i e :

C.
Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami doručená dňa 04.12.2013. Žalovaný sa k žalobe vyjadril
podaním zo dňa 05.12.2013, v ktorom uviedol, že podľa relevantných písomností žalovaného a
spoločností Vartalia s.r.o. a LM&MS Partners s.r.o., medzi žalovaným /postupcom/ a menovanými
spoločnosťami /postupníkmi/ došlo k postúpeniu pohľadávok tak, že spoločnosť Vartalia, s.r.o. sa stala

vlastníkom pohľadávky vo výške 126.000,- eur a spoločnosť LM&MS Partners s.r.o. sa stala vlastníkom
pohľadávky vo výške 192.347,15 eur. Tieto spoločnosti ako postupníci svoje vlastníctvo pohľadávok
voči žalovanému preukázali a relevantne ho uplatnili nielen cestou listu na COOP Jednota Trenčín,
ale i cestou webovej stránky spoločnosti Web Shopping Center, s.r.o. - navrhynakonkurz.sk. Žalovaný
uplatnil voči pohľadávkam svoj nárok, opierajúc sa o znenie § 529 Občianskeho zákonníka a túto
skutočnosť postupníkom oznámil. Na základe uvedeného nemá žalobca aktívnu legitimáciu, pretože
svoje pohľadávky postúpil, čím sa zbavil ich vlastníctva. Žalovaný si uplatnil voči postupníkom rovnaké

nároky a námietky, aké mu vznikli voči postupcovi - § 529 Občianskeho zákonníka a tak uplatnený nárok
v započítanej čiastke zanikol a postupníci danú skutočnosť doteraz akceptovali. Žalovaný nehodlá uznať
v budúcnosti žiadne spätné prevody pohľadávok, pretože neboli riadne uplatnené v súdom zaslanej
žalobe a je dôvodná pochybnosť, že s pohľadávkami bude žalobca manipulovať a aj sám si upravovať
účtovníctvo ako mu to vyhovuje a zavádzať súd. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a zároveň si uplatnil
nárok na náhradu trov konania.

Súd doručil vyjadrenie žalovaného žalobcovi, ktorý sa k nemu vyjadril podaním zo dňa 05.05.2014
v ktorom uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení namieta aktívnu legitimáciu žalobcu vzhľadom na
postúpenie svojich pohľadávok. Žalobca poukázal na to, že medzi ním a postupníkmi došlo k dohode o
odstúpení od zmluvy. Vzhľadom k tomu, že konateľ žalobcu pracuje v zahraničí nemohol sa dostaviť kprávnemu zástupcovi za účelom predloženia všetkých dokladov. Uvedené doklady budú predložené na
pojednávaní. Čo sa týka vyjadrenia žalovaného, že nehodná uznať žiadne spätné prevody pohľadávok,
pretože neboli riadne uplatnené v návrhu, k tomu žalobca uviedol, že nie je rozhodné, či žalovaný uzná

alebo neuzná nejaké doklady, prípadne dôkazy. Rozhodné je ako predmetné doklady, prípadne dôkazy
vyhodnotí súd. Hlavnou časťou celého súdneho konania je dokazovanie, tak ako je to uvedené v druhej
hlave O.s.p. a ustanovenia § 120 a nasl.. Navrhovanie dôkazov má účastník konania právo od podania
návrhu až do doby vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Z
uvedeného je teda zrejmé, že taký výklad zákona ako uvádza žalovaný vo svojom vyjadrení, že by mali

platiť len dôkazy, ktoré sú uvedené v žalobe je absolútne nesprávny. Žalobca jednoznačne preukáže
svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby.
Dňa 03.12.2014 doručil žalobcu súdu vyjadrenie, v rámci ktorého uviedol, že žalovaný započítal na
faktúry vystavené žalobcom svoje pohľadávky. Žalovaný vo svojich jednostranných zápočtoch poukázal
na § 580 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenia zákona započítanie pripúšťa, ak sú zároveň
splnené stanovené zákonné podmienky. Ako prvý predpoklad na započítanie je to, že pohľadávky musia

byť spôsobilé na započítanie. Pod pojmom spôsobilé na započítanie zákon udáva okrem iného, že musí
isť o platné pohľadávky a splatné pohľadávky. Zo samotného jednostranného započítania žalovaného
na obidve pohľadávky žalobcu je teda zrejmé, že muselo ísť o pohľadávky existujúce, platné ako
aj splatné. Čiže ak žalovaný započítava jednostranné pohľadávky žalobcu so svojimi pohľadávkami
je len logické, že ich uznáva ako platné aj splatné. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca preukázal

základ aj výšku svojich pohľadávok jednak preberacími protokolmi, ktoré podpísal žalovaný, ako aj
faktickými jednostrannými zápočtami zo strany žalovaného. Žalobca neuznáva a rozhodne popiera
dôvodnosť nároku žalovaného na zmluvnú pokutu, ktorú si žalovaný uplatňuje voči žalobcovi vo výške
289.323,43 eur, ktorú vyfakturoval faktúrou č. 40120326 zo dňa 20.08.2012. Žalovaný si vyúčtoval
zmluvnú pokutu na základe článku III. Kúpnej zmluvy. Z uvedeného článku je zrejmé, že žalovaný si

uplatňuje zmluvnú pokutu z titulu odstúpenia od kúpnej zmluvy. Ustanovenie § 544 ods. 1 Občianskeho
zákonníka má kogentnú povahu, ktoré umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty iba pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti. Zmluvnou pokutou nemožno sankcionovať výkon práva, ktoré prislúcha dlžníkovi
podľa zmluvy alebo zo zákona. Ide najmä o uplatnenie tzv. fakultatívnych subjektívnych práv, medzi
ktoré patrí právo dať výpoveď zo zmluvy, právo odstúpiť od zmluvy, právo odporovať právnemu úkonu,

atď. Dojednanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu pre prípad výkonu práva (odstúpenia od zmluvy) a
nie pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti je v rozpore s účelom inštitútu zmluvnej pokuty a teda pre
rozpor s účelom zákona je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Judikatúra súdov pristupuje k
alternatíve zmluvnej pokuty a odstúpenia od zmluvy rigorózne, keď zakazuje dojednať zmluvnú pokutu
pre prípad odstúpenia od zmluvy. Poukazuje na to, že odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej

povinnosti, ale výkonom práva, ktoré vyplýva buď zo zákona alebo zo zmluvy. Pokiaľ medzi účastníkmi
zmluvy o budúcej zmluve bola dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad odstúpenia od zmluvy, je zmluva
v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom (ide o čiastočnú neplatnosť podľa § 41 Občianskeho
zákonníka). Žalobca poukázal aj na rozhodnutie NS SR podľa ktorého dojednanie o zmluvnej pokute,
ktorej zaplatenie je viazané na odstúpenie predávajúceho od kúpnej zmluvy, je absolútne neplatné, aj

keď dôvodom odstúpenia od zmluvy je omeškania kupujúceho so zaplatením kúpnej ceny. Zmluvnú
pokutu je potrebné v zmysle § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazať vždy na prípad porušenia
zmluvnej povinnosti, možno dohodnúť vždy ako nepodmienenú. Nemožnú kumulovať dva predpoklady t.
j. porušenie povinnosti dlžníkom a veriteľom alebo vznik povinnosti viazať kumulatívne tak na porušenie
zmluvnej povinnosti ako aj na následné odstúpenie od zmluvy. Zo samotného dojednania článku III.

Kúpnej zmluvy je zrejmé, že zmluvná pokuta je viazaná v tomto prípade na odstúpenie od kúpnej
zmluvy zo strany predávajúceho teda žalovaného. Z uvedených dôvodov je takéto dojednanie absolútne
neplatnéaztohtodôvodujeuplatneniezmluvnejpokutyzostranyžalovanéhovočižalobcovinedôvodné.
Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/141/2000, ako aj na to,
že výška zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými mravmi a samotnou funkciou zmluvnej pokuty.

Rovnako poukázal aj na to, že samotné odstúpenie od kúpnej zmluvy je neplatné s poukazom na §
497 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že zákon zakazuje tomu, kto zmluvu
splní alebo aspoň sčasti, aby mohol odstúpiť od zmluvy. Je jednoznačné, že žalobca vykonal stavebné
práce na základe tejto kúpnej zmluvy v rozsahu 318.347,15 eur tak ako bolo objednané zo strany
predávajúceho t. j. žalovaného. Uvedené práce v obciach Bzince pod Javorinou a Mníchova Lehota boli

prebraté zo strany žalovaného preberacími protokolmi. Vzhľadom k tomu, žalobca čiastočne plnil na
základe tejto kúpnej zmluvy a s poukazom na § 497 Občianskeho zákonníka už nemohol žalovaný, keď
prijal čiastočné plnenie od kúpnej zmluvy odstúpiť.Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktoré vykonal po splnení zákonných podmienok v
neprítomnosti žalovaného, ktorému bol termín pojednávania riadne oznámený, a ktorý nepožiadal o

odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov.

Žalobca na pojednávaní dňa 23.01.2015 zobral žalobu v časti o zaplatenie 280,68 eur spolu s úrokom z
omeškania zo sumy 280,68 eur vo výške 9,25% ročne od 04.05.2011 až do zaplatenia späť. Uznesením
sp. zn. 37Cb/61/2013 zo dňa 23.01.2015 súd konanie v uvedenej časti zastavil.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. Ďalej
uviedol, že v písomnom vyjadrení z 03.12.2014 podrobne rozobral, v čom je zo strany žalovaného
uplatňovaná zmluvná pokuta a jej dojednanie v predmetnej zmluve neplatné, len na zdôraznenie
poukázal na to, že táto zmluvná pokuta bola dojednaná pre prípad odstúpenia od zmluvy, čo robí takéto
dojednanie neplatným. S podanou žalobou do spisu predložil aj preberacie protokoly o prebratí prác,

tieto sú podpísané riadne žalovaným. Vykonané práce zo strany žalovaného neboli nikdy namietané. Po
vykonaní prác boli žalobcom vystavené faktúry, ktoré boli doručené žalovanému. Žalovaný ich taktiež
nikdy nerozporoval. Žalovaný započítal na vystavené faktúry svoju zmluvnú pokutu, týmto spôsobom
žalovaný uznal existenciu pohľadávok vo vzťahu ku ktorým započítanie uskutočnil. Žalovaný uskutočnil
započítanie aj vo vzťahu k spoločnostiam, na ktoré boli pohľadávky postúpené, pričom však vo vzťahu k

obidvom započítal tú istú zmluvnú pokutu. V uvedenom prípade išlo o opakované započítanie, ktoré bolo
podpísané predsedom predstavenstva a podpredsedníčkou predstavenstva, išlo o opakované zaslanie
započítania, vzhľadom k tomu, že žalovaný uvedené započítanie už raz uskutočnil a to vo vzťahu k
žalobcovi. Ak by uplatňovaná pohľadávka nebola splatná, nemohol by si ju chcieť žalovaný započítať.
Súčasné konanie žalovaného považuje za účelové. Ďalej poukázal na to, že zmluvná pokuta je v rozpore

s dobrými mravmi. Nie je vyvážená. Je určená len jednej strane, žalovanému. V uvedenom prípade
neprichádza do úvahy ani to, že ide o paušalizovanú náhradu škody, ide o ustanovenie za účelom
celkového poškodenia žalobcu. Žalovaný päť dní po ukončení dvojročnej lehoty predal predmetnú
nehnuteľnosť za sumu 265.000,- eur pánovi Sedlačkovi. Rovnako za neplatné treba považovať aj
samotné odstúpenie od zmluvy, pričom je zrejmé, že na základe tejto zmluvy sa plnilo, žalobca vykonal

rekonštrukčné práce na objekte žalovaného, ktorý tieto práce prijal, ale nezaplatil žalobcovi (§ 497),
žalovaný preto nemôže odstúpiť od zmluvy, keď už plnenia prijal. V zmluve je ďalej konštruované
predmetné odstúpenie od zmluvy tak, že sa môže uplatniť, ak bude kupujúci v omeškaní, pričom však
bola dohodnutá určitá súčinnosť zo strany žalovaného. Poukázal na § 520 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého sa nemohol dostať žalobca do omeškania, keď mu žalovaný neposkytol súčinnosť.

Následne právny zástupca žalobcu poukázal aj na to, že samotná kúpna zmluva bola uzavretá na dva
roky, jej platnosť uplynula dňa 05.08.2010, pričom žalovaný od zmluvy odstúpil dňa 10.08.2010 t. zn. z
uvedeného dôvodu je odstúpenie od zmluvy právne bezvýznamné.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že o postúpení pohľadávky ako aj o spätnom

postúpení pohľadávky žalovaný nemal vedomosť. Žalovanému došiel len list od žalobcu, ktorým mu
bolo postúpenie pohľadávky oznámené, avšak uvedený list bol bez akéhokoľvek podpisu. Poukázal na
to, že žalovaný už 21.9.2012 započítal vo vzťahu k žalobcovi zmluvnú pokutu, ktorá sa vzťahovala na
uzatvorenú kúpnu zmluvu, vo vzťahu k zhotovenej cene diela vo výške 192.347,15 eur. Išlo o zhotovenie
diela Mníchova Lehota. Toto dielo bolo zo strany žalovaného riadne prevzaté, bolo vyhotovené zo strany

žalobcu riadne a žalobcom vyfakturovaná výška ceny diela je zo strany žalovaného nesporná. Čo sa
týka zmluvy o dielo na zhotovenie diela Bzince pod Javorinou, v uvedenom prípade bola dohodnutá
zmluvne cena diela 374.232,57 eur, ktorá bola uhradená v celej výške. Následne sa zvýšila o sumu
44.116,10 eur, nakoľko došlo k potrebe ďalších prác. Okrem uvedenej dohody o cene diela neexistuje
žiadna ďalšia dohoda vo vzťahu k navýšeniu ceny diela. Vzhľadom k uvedenému, preto nebol ani dôvod

na vystavenie faktúry vo výške 126.000,- eur. Ide o spätný výpočet niečoho. Túto faktúru ekonómka
vrátila späť, aby ju žalobca doložil výkonom prác a rozpočtom. Medzi účastníkmi prebiehali rokovania,
ale nakoniec sa nedohodli a žalovaný zistil, že na internetovej stránke navrhnakonkurz.sk, že predmetné
žalobcom uvádzané pohľadávky boli postúpené a táto stránka zháňala ďalšieho veriteľa s tým, aby
mohol byť na žalovaného vyhlásený konkurz. Potom žalovaný započítal vo vzťahu k postúpeným

pohľadávkam predmetnú zmluvnú pokutu, keďže pohľadávka už raz po započítaní zanikla. Tento
zápočet bol uskutočnený len pre istotu, opatrnosť. Dôvod vystavenia faktúry na 126.000,- eur nepozná,
ani nevidel rozpis prác. Úvahou dospel k záveru, že suma 126.000 eur predstavuje sumu DPH zo sumy
374.232,57 eur plus suma 44.116,10 eur. K sume 144.116,10 eur uviedol, že tieto práce neboli ani v celejfakturovanej sume vykonané zo strany žalobcu. Záverom zhrnul, že suma 192.347,15 eur bola platne
započítaná, preto táto pohľadávka zanikla. Suma 126.000 eur predstavuje neexistujúcu pohľadávku,
preto neexistuje dôvod, aby bol žalovaný označovaní ako dlžník zo strany žalobcu. Vo vzťahu k zmluvnej

pokute uviedol, že bola dohodnutá riadne v zmluve a je nedotknutá pri odstúpení od zmluvy. Vo vzťahu
k odstúpeniu od zmluvy uviedol, že žalobca nenaplnil znenie zmluvy, preto žalovaný od tejto zmluvy
odstúpil. Tým, že od žalobcu nedostal žalovaný riadne oznámenie o postúpení pohľadávky, uviedol ho
žalobca do omylu. K započítaniu len zdôraznil, že zo strany žalovaného bolo započítanie pohľadávok
uskutočnené vo vzťahu k žalobcovi 21.9.2012, pričom toto prvé započítanie je podstatné a toto spôsobilo

zánik pohľadávky žalobcu. Zmluva zanikla, pre porušenie zmluvy. Zápočet zo strany žalovaného nebol
uskutočnený na sumu 126.000,- eur, započítal len sumu z akcie Mníchova Lehota. Faktúra z akcie
Bzince pod Javorinou na sumu 126.000,- bola vrátená. Žalobca poskytol žalovanému plnenie, pričom
žalovaný mu na vystavené faktúry plnil. Pri vrátení sporenej faktúry boli žalobcovi oznámené dôvody
spornosti a dôvody vrátenia. Vo vzťahu ku kúpnej zmluve, na ktorú žalobca poukazoval uviedol, že
žalobca žiadne plnenie na túto kúpnu zmluvu neuskutočnil a žalovaný ani žiadne plnenie od žalobcu

neprijal. Rovnako poukázal na to, že žalobca dielo za zaplatenie ktorého ceny diela sa v tomto konaní
domáha,sámnastavbenevykonával.Vykonávalhocezsubdodávateľovsktorýmimalauzavretúzmluvu
spoločnosť ASO. Samotná spoločnosť ASO s.r.o. nebola zmluvným partnerom žalovaného. Faktúra na
sumu 126.000,- , ktorá je predmetom tohto konania, bola vystavená tak, že táto suma bola napasovaná.
Dohoda o cene ešte neznamená, že samotné dielo nemôže byť uskutočnené lacnejšie, tak to bolo aj

v uvedenom prípade, pričom žalovanému bolo dofakturované nič, nula sa dofakturovala. Žalobca pýtal
platby od žalovaného za zhotovované dielo. Napriek tomu, že mal so žalovaným uzatvorenú kúpnu
zmluvu, na ktorú mal plniť. Táto kúpna zmluva skončila uplynutím času. Žalobca nevykonal žiadne platby
za účelom naplnenia zmluvy. Žalovaný žiadne plnenie počas trvania kúpnej zmluvy na ktorú žalobca
poukazuje od žalobcu neprijal. Čo sa týka úrokov z omeškania, úroky z omeškania si mohol žalobca

začať počítať až od 05.08.2012, kedy sa zmluva skončila. Zmluvná pokuta tak, ako bola skoncipovaná
bola skoncipovaná správne a žalobca je povinný ju zaplatiť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a to: kúpna zmluva z
05.08.2010, zmluva o dielo č. 012010TN, dodatok č. 1 k zmluve o dielo z 06.08.2010, dodatok č. 2 k

zmluveodieloz04.11.2010,dodatokč.3kzmluveodieloz10.12.2010,preberacíprotokolč.02/04/2011
z 07.04.2011, faktúra č. 110100049, zmluva o dielo č. 012011TN, preberací protokol č. 01/11/2010,
faktúra č. 110100048, odstúpenie od zmluvy z 10.08.2012, faktúra č. 40120326, výpis z Obchodného
registra na žalobcu z 25.07.2013, výpis z Obchodného registra na žalovaného z 25.07.2013, kniha
záväzkov k 30.07.2013, upovedomenie o začatí exekúcie č. k. EX1332/2011-2, upovedomenie za

začatí exekúcie č. k. EX1738/2011-2, predsporová výzva, daňové priznanie za rok 2011, súvaha,
výkaz ziskov a strát, daňové priznanie za rok 2012, súvaha, výkaz ziskov a strát za rok 2012,
jednostranný zápočet pohľadávok a námietky proti pohľadávke - opakované zaslanie, e-mail z adresy
[email protected] , emailová komunikácia z adresy
[email protected] z 05.11.2012, oznámenie o postúpení pohľadávky, oznámenie o postúpení

pohľadávky z 29.08.2012, oznámenie o postúpení pohľadávky z 18.09.2012, výpis z Obchodného
registra na žalobcu z 21.08.2014, výpis z Obchodného registra na žalovaného z 21.08.2014, výpis
z Obchodného registra na žalovaného z 24.10.2014, výpis z Obchodného registra na žalobcu z
04.12.2014, výpis z Obchodného registra na žalovaného z 04.12.2014, zmluva o postúpení pohľadávky
medzi spoločnosťou Vartalia s.r.o. a žalobcom z 21.05.2013, zmluva o postúpení pohľadávky medzi

spoločnosťou LM&MS partners s.r.o. a žalobcom z 21.05.2013, oznámenie o neplatnosti úkonu z
04.10.2012, rozpis vystavených faktúr žalobcu, vydané faktúry rok 2010 zo strany žalobcu žalovanému,
likvidácia vydaných faktúr rok 2010 zo strany žalobcu vo vzťahu k žalovanému, vydané faktúry rok
2012 medzi žalobcom a žalovaným, vydané faktúry neuhradené rok 2012, likvidácia vydaných faktúr,
výpis z Obchodného registra na žalobcu z 23.01.2015, výpis z Obchodného registra na žalovaného z

23.01.2015, cenová ponuka na rekonštrukciu COOP Pruské z 23.05.2012, oznámenie z 29.05.20125,
cenová ponuka na COOP Pruské z 05.06.2012 a jednostranný zápočet pohľadávok z 21.09.2012.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový
stav:

Žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci uzavreli dňa 05.08.2010 kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom boli nehnuteľnosti špecifikované v článku I. zmluvy. Kúpna zmluva obsahovala dohodu o
úhrade kúpnej ceny v článku II. zmluvy a to formou vykonania stavebných prác a následného započítaniahodnoty zhotovených diel na základe zmlúv o dielo na kúpnu cenu. Zároveň bolo účastníkmi zmluvy
dohodnuté, že účinky zmluvy a prevod vlastníctva nenastane, ak do dvoch rokov od jej podpísania
nebude podaný návrh na vklad zmluvy do katastra nehnuteľností. Zároveň súčasťou zmluvy bola

dohoda o zmluvnej pokute, ktorá bola dohodnutá tak, že v prípade odstúpenia od zmluvy na základe
neplnenia záväzkov kupujúceho, je predávajúci oprávnený účtovať kupujúcemu zmluvnú pokutu vo
výške jednej polovice ceny ním zhotovených diel. Žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ
dňa 05.08.2010 uzatvorili zmluvu o dielu č. 012010 TN, ktorej predmetom bola prestavba COOP Jednoty
Trenčín v obci Bzince pod Javorinou. Uvedenou zmluvou bola dohodnutá v článku III. cena diela vo

výške 374.232,57 eur bez DPH, spolu s DPH vo výške 445.336,76 eur. K uvedenej zmluve bol dňa
06.08.2010 uzatvorený Dodatok č. 1, v rámci ktorého si zmluvné strany dohodli zápočet ceny za dielo na
kúpnu cenu nehnuteľností z kúpnej zmluvy zo dňa 05.08.2010. K uvedenej zmluve bol dňa 04.11.2010
uzatvorený dodatok č. 2, ktorým bola zmenená splatnosť ceny diela, a to tak, že časť ceny diela vo
výške 50.000,- eur uhradí objednávateľ do 05.11.2010, ďalšiu časť ceny diela vo výške 50.000,- eur
v čase keď rozpracovanosť diela dosiahne 70 % a zostatok ceny diela vo výške 274.232,57 eur bez

DPH bude započítaný na kúpnu cenu nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy a v zmysle Dodatku č. 1. K
uvedenej zmluve bol dňa 05.08.2010 uzatvorený Dodatok č. 3, ktorým boli medzi účastníkmi dohodnuté
práce naviac v celkovej výške 50.884,45 eur a opäť bola menená splatnosť ceny diela a to tak, že
celková cena diela vo výške 452.117,02 eur bez DPH je splatná tak, že časť ceny diela vo výške 50.000,-
eur uhradí objednávateľ na účet zhotoviteľa do 05.11.2010, ďalšiu časť ceny diela vo výške 50.000,

eur uhradí v čase, keď rozpracovanosť diela dosiahne 70 %, tretiu časť vo výške 100.000,- eur do
30.12.2010 a zostatok ceny diela vo výške 225.117.02 eur bez DPH bude započítaný na kúpnu cenu
nehnuteľností. Súčasne bolo dohodnuté odovzdanie diela najneskôr do 28.03.2011. Dňa 07.04.2011
bol účastníkmi podpísaný preberací protokol č. 02/04/2011 na základe ktorého bol prebratý predmet
zmluvy o dielo prestavba predajne Bzince pod Javorinou, pričom zástupcovia zmluvných strán zhodne

skonštatovali, že zhotovené dielo je funkčné, úplné a je vyhotovené kvalitne a vzhľadom na dojednaný
termín, skutočný priebeh prác a technologický postup jednotlivých činností, je vyhotovené včas. Žalobca
vystavil žalovanému faktúru č. 110100048 za prevedené práce na diele vo výške 126.000,- eur. Dňa
05.08.2010bolamedzižalobcomakozhotoviteľomažalovanýmakoobjednávateľomuzatvorenázmluva
o dielo, ktorej predmetom bola prestavba predajne COOP Jednoty Trenčín v obci Mníchova Lehota.

V článku III zmluvy bola medzi účastníkmi dohodnutá cena diela vo výške 160.289,29 eur bez DPH,
celkovo 190.744,26 eur s DPH. Preberacím protokolom č. 01/11/2010 došlo k odovzdaniu a prevzatiu
diela, pričom záverom preberacieho protokolu zmluvné strany konštatujú, že zhotovené dielo je funkčné,
úplné, je vyhotovené kvalitne a vzhľadom na dojednaný termín, skutočný priebeh prác a technologický
postup jednotlivých častí, je vyhotovené včas. Žalobca vystavil žalovanému dňa 03.05.2011 faktúru

č. 110100049 za vykonané stavebné práce na diele v celkovej výške 192.347,15 eur, s dátumom
splatnosti dňa 03.05.2011. Žalovaný vyhotovil dňa 10.08.2012 podanie, ktorého obsahom je prejav vôle
žalovaného odstúpiť od kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom dňa 05.08.2010. Žalovaný vystavil
žalobcovi dňa 20.08.2012 faktúru č. 40120326, ktorou vyfakturoval žalobcovi v zmysle kúpnej zmluvy
zo dňa 05.08.2010 zmluvnú pokutu vo výške 289.323,43 eur. Dňa 26.09.2012 boli pohľadávky žalobcu

zo zmlúv o dielo zo dňa 05.08.2010 zmluvou o postúpení pohľadávky postúpené a to vo výške istiny
126.000,- eur na spoločnosť Vartalia, s.r.o. a vo výške istiny 192.347,15 eur na spoločnosť LM &
MS Partners s.r.o.. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.05.2013 bola pohľadávka spoločnosti
Vartalia, s.r.o. vo výške 192.347,15 eur voči žalovanému postúpená späť na žalobcu. Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 21.05.2013 bola pohľadávka spoločnosti LM & MS Partners s.r.o. vo výške

126.000,- eur voči žalovanému postúpená späť na žalobcu. Žalovaný jednostranným právnym úkonom
zo dňa 09.01.2013 započítal na pohľadávku spoločnosti LM & MS Partners s.r.o. vo výške 126.000,- eur
pohľadávku vo výške 289.323,43 eur a na pohľadávku spoločnosti Vartalia, s.r.o. vo výške 192.347,15
eur pohľadávku vo výške 289.323,43 eur.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 536 odsek 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 odsek 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá
pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci
alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba,
oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.Podľa § 546 odsek 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo

určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku

alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžník je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z
omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR čl. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.
Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec
právne posúdil takto:
Žalobca ako zhotoviteľ so žalovaným ako objednávateľom platne uzatvorili dve zmluvy o dielo v zmysle
§ 536 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej vznikol žalobcovi záväzok vykonať dielo a to

v podobe prestavby predajne COOP Jednoty Trenčín SD v Obci Bzince nad Javorinou a predajne v
Obci Mníchova Lehota a žalovanému záväzok dielo prevziať a za realizované dielo žalobcovi zaplatiť
cenu diela. Obidve zmluvy o dielo obsahujú podstatné náležitosti zmlúv v zmysle podstatných náležitostí
predpísaných zákonnom pred uvedený zmluvný typ, preto súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi
došlo k platnému vzniku dvoch záväzkových vzťahov. Vzhľadom k tomu, že právny vzťah vznikol

medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, aplikoval naň príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca svoju časť záväzku splnil, dielo zhotovil
a dňa 07.04.2011 pri diele v Obci Bzince nad Javorinou a bez presného určenia dátumu pri diele v
Obci Mníchova Lehota dielo prevzal. Zhotovenie diela medzi účastníkmi nebolo sporné. Cena diela v
prípade diela v Obci Mníchova Lehota uplatnená zo strany žalobcu rovnako sporná nebola. Sporná

bola cena diela v obci Bzince nad Javorinou, zánik uplatnených nárokov žalobu z dôvodu uskutočnenia
započítaciehoprejavuuskutočnenéhozostranyžalovanéhoaspornéboliajvzájomnéprávaapovinnosti
účastníkov z predchádzajúceho zmluvného vzťahu medzi účastníkmi z kúpnej zmluvy, odstúpenie od
kúpnej zmluvy a jeho platnosť.

K spornosti ceny diela v prípade zmluvy o dielo na prestavbu predajne v Obci Bzince nad Javorinou
súd uvádza, že žalovaný namietal uplatnenú výšku ceny diela z dôvodu, že mu nebola preukázanú
dôvodnosťjejfakturácieatopodloženímrozpisukonkrétnychvykonanýchprácnafakturovanúčasťceny
diela. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že medzi účastníkmi celková cena
diela bola určená priamo v zmluve t. zn. v uvedenom prípade došlo k tzv. fixnej cene diela, pri ktorej bol

zároveň určený presný spôsob jej prípadnej úpravy, ku ktorej v uvedenom prípade medzi účastníkmi aj
došlo. V zmysle článku III odsek 1 Zmluvy o dielo č. 012010 bola určená cena diela vo výške 374.232,57
eur bez DPH a vo výške 445.336,76 eur s DPH. Rovnako bol dohodnutý mechanizmus prípadného
navýšenia ceny v prípade potreby prác naviac a to podpisom písomného dodatku k uzatvorenej zmluve.Iba týmto spôsobom bolo možné cenu za dielo zmeniť. Dodatkom č. 3 k zmluve o dielo č. 012010 došlo
k zmene ceny diela na základe potreby prác naviac a to na sumu 425.117,02 eur, pričom uvedená
suma predstavovala sumu bez DPH. Predmetné vyplýva zo znenia článku I. Dodatku č. 3. Rovnako

bol dohodnutý spôsob úhrady ceny diela, pričom časť ceny diela mala byť medzi účastníkmi uhradená
pred dokončením diela a časť započítaná na kúpnu cenu nehnuteľností, tak, že najneskôr do 10 dní od
podpísania preberacieho protokolu žalovaný mal oznámiť žalobcovi zápočet ceny zhotoveného diela.
K uvedenému však medzi účastníkmi nedošlo. Rovnako úhrada časti ceny diela bola uskutočnená
spôsobom vymykajúcim sa zmluvnému dojednaniu. K odovzdaniu diela došlo dňa 07.04.2011, pričom

žalovaný k žiadnemu zápočtu v dohodnutej lehote to zn. v lehote splatnosti (10 dní od prevzatia diela)
nepristúpil, následne žalobca dňa 03.05.2011 vystavil žalovanému na zvyšok ceny diela, k úhrade ktorej
medziúčastníkminedošlofaktúruvovýške126.000,-eur.Uvedenáfaktúraje zloženázosumy105.000,-
eur a sumy 21.000,- eur, ktorú predstavuje daň z pridanej hodnoty. Z predloženého vyúčtovania, zmluvy
ako aj vyjadrenia zmluvných strán, súd zistil nedokonalosť úpravy ceny diela v tom zmysle, že cena diela
bola v pôvodnom znení zmluvy uvedená s rozpisom na cenu s DPH a bez DPH, pričom pri uzatváraní

ďalšíchdodatkovužrozpiscenysDPHabsentuje.Uvedenébolozrejmeajjednýmzdôvodovnásledných
nezrovnalostí účastníkov. Žalovaný pri svojom vyjadrení uviedol, že predmetná faktúra na 126.000,- eur
mu bola doručená, ale ju vrátil späť žalobcovi s tým, aby k nej pripojil rozpis prác a rozpočet. K vráteniu
vystavenej faktúry a požiadavkám zo strany žalovaného súd opakovane uvádza, že medzi účastníkmi
došlo k stanoveniu fixnej ceny diela, nie k cene diela na základe rozpočtu. Povinnosť žalobcu predkladať

ku každej vystavenej faktúre rozpis prác a rozpočet nevyplýva ani z predloženej zmluvy o dielo. Rovnako
samotná faktúra je iba daňový, účtovný doklad, podkladom na základe ktorého si môže v prípade ceny
diela uplatňovať zhotoviteľ svoj nárok je iba zmluva a v nej dohodnutá cena diela resp. spôsob jej
určenia. Vykonaním diela vzniká objednávateľovi povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie
diela.Zozmluvyodielo,ktorúuzavreliúčastnícijezrejmé,žeprejavilivôľuvzmluvedohodnúťcenudiela.

Ustanovenie § 536 ods. 3 a § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka predpokladá, že účastníci sa dohodnú
konkrétnou sumou na určitej cene (pevnej cene), alebo sa dohodnú na spôsobe, akým sa cena určí. Ak
sa dohodnú na konkrétnej cene za dielo, je objednávateľ v prípade riadneho zhotovenia diela /resp. ak
nedôjde k možnému zníženiu ceny diela uplatnením príslušného nároku z vád/ takto dohodnutú cenu
diela zaplatiť. Cena diela je totiž stanovená za dielo ako výsledný objekt, nie za jednotlivé práce, ako

by tomu bolo v prípade stanovenia ceny diela na základe rozpočtu. V takomto prípade má súd za to, že
ide o dohodnú, fixnú cenu diela, nezávislú na výkone jednotlivých činností resp. prác, ktorú je žalovaný
(vzhľadom k tomu, že žalobca splnil svoje povinnosti z uzatvorenej zmluvy) povinný uhradiť. Vzhľadom
k takto stanovenej cene diela t. zn. cene za dielo ako celok nie na základe rozpočtu podľa jednotlivých
častí resp. prác na diele, súd mal za to, že navrhnuté dokazovanie výsluchom svedka pani Mierisovej,

v uvedenom prípade nie je dôvodné, preto tento návrh na doplnenie dokazovania, pre nehospodárnosť
a neúčelnosť zamietol (žalovaný navrhoval túto svedkyňu vypočuť k výške a správnosti vyúčtovania
ceny diela). Žalovaný vo svojom písomnom podaní poukázal na možnosť znaleckého dokazovanie,
zisťovaním ceny za vykonanie predmetného diela, avšak následne na pojednávaní vykonanie tohto
dôkazu už nenavrhol, preto súd o ňom ani nerozhodoval.

K samotnej uplatnenej výške ceny diela súd uvádza, že medzi účastníkmi v znení dodatku č. 3 bola
dohodnutá výška ceny diela 425.117,02 eur bez DPH. Vzhľadom k tomu, že žalobca napriek fixnosti
ceny diela, vedomý si toho, že časť prác naviac napriek dohode medzi účastníkmi na základe Dodatku
č. 3 neuskutočnil, vychádzal z dohodnutej ceny diela v celkovej výške 418.347,86 eur, pričom išlo o

cenu diela bez DPH. Žalobca tvrdil úhradu ceny diela vo výške 313.581,- eur bez DPH (spolu s DPH
374.302,30 eur) čo sa približne zhoduje s tvrdením žalovaného, ktorý uviedol, že z jeho strany došlo
k úhrade ceny vo výške 374.232,57 eur. Avšak žalovaný tvrdil, že touto úhradou došlo k úhrade celej
ceny diela. Dôvodnosť tohto tvrdenia odvodzoval od dodatočnej fakturácie t. j. vystaveniu faktúry na
sumu 126.000,- eur po odovzdaní diela, nepredloženia rozpisu prác, rozpočtu, pričom tieto tvrdenia a

požiadavky súd považuje vzhľadom k dohode účastníkov, ako už bolo uvedené vyššie za nedôvodné.
Súd overil správnosť výpočtu žalobcu. Z dohodnutej ceny diela vo výške 418.347,86 eur (cena bez DPH)
bola uhradená suma 313.581,76 eur (spolu s DPH 374.302,30 eur) t. zn. zostala neuhradená suma
104.766,10 eur (spolu s DPH 125.719,32 eur), na ktorú splnením povinnosti zo strany žalobcu žalobcovi
vznikol nárok v tejto výške.

Čo sa týka ceny diela pri prestavbe predajni v obci Mníchova Lehota, táto výška nebola medzi účastníkmi
sporná t. zn. žalobcovi splnením svojich povinností z uzatvorenej zmluvy vznikol nárok na zaplatenie
ceny diela vo výške 192.347,15 eur.Žalovaný v konaní však tvrdil, že nárok žalobcu v obidvoch prípadoch, ak by pripustil aj to že vznikol,
následne aj zanikol, a to z dôvodu vyčíslenia zmluvnej pokuty uplatnenej z kúpnej zmluvy uzatvorenej

medzi účastníkmi dňa 05.08.2010 a uskutočnenia započítacieho prejavu. Zmluvná pokuta v uvedenom
prípade v uvedenej zmluve bola medzi účastníkmi dohodnutá pre prípad odstúpenia od zmluvy. Súd sa
v tomto prípade stotožňuje s vyjadrením žalobcu, že toto ustanovenie predmetnej zmluvy je neplatné, z
dôvodu, že zmluvnú pokutu nemožno dohodnúť pre prípad výkonu práva t. j. pre prípad odstúpenia od
zmluvy, ale iba pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Odstúpenie od zmluvy porušením zmluvnej

povinnosti nie je, preto je táto časť zmluvy, ktorou bola medzi účastníkmi dohodnutá zmluvná pokuta
pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatná. K rovnaké záveru dospel aj NS
ČR sp. zn. 33Odo 111/2004 vo svojom rozhodnutí z 31.08.2004, s ktorým sa súd stotožňuje a z ktorého
vyplýva, že dojednanie o zmluvnej pokute, ktorej zaplatenie je viazané na odstúpenie predávajúceho od
kúpnejzmluvyjeabsolútneneplatné,ajkeďdôvodomodstúpeniaodzmluvyjeomeškaniekupujúcehozo
zaplatením kúpnej ceny. K samotnému dojednaniu zmluvnej pokuty súd ďalej poukazuje aj na to, že pre

platné dojednanie zmluvnej pokuty sa nevyhnute vyžaduje, aby zmluvná pokuta zabezpečovala splnenie
určitej konkrétnej povinnosti zo zmluvy, pričom v uvedenom prípade je iba všeobecné dojednanie
zmluvnej pokuty pre „neplnenie záväzkov kupujúceho“ bez ich akejkoľvek bližšej špecifikácie. Aj toto
samotné dojednanie robí dohodu o zmluvnej pokute neplatnou, pre jej neurčitosť. Vzhľadom k tomu,
že súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute, na základe takéhoto

absolútne neplatného ustanovenia zmluvy, nemohol žalovanému vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty voči žalobcovi, a tento si zároveň preto nemohol ani voči žalobcovi platne započítať. Vzhľadom
k tomu, že si ho nemohol započítať, nemohol mať ani účinky zániku jeho záväzku voči žalobcovi, tak
ako to tvrdil vo svojom vyjadrením k predmetnej veci.

Z predložených zmlúv o spätnom postúpení pohľadávok mal súd preukázané, že veriteľom
uplatňovaných pohľadávok je žalobca. Takémuto spätnému postúpenie pohľadávok nebráni platná
právna úprava. Žalovaný poukazoval na potrebu preukázania aktívnej legitimácie žalobca predložením
účtovníctva žalobcu a postupcov, avšak ako dôkaz uvedené nenavrhoval. Súd k uvedenému postupu
nevideldôvod.Opäťúčtovníctvonepredstavujeprávnydôvodnadobudnutiapohľadávky,predstavujeiba

evidenciu pohľadávok, jeho správnosť, nesprávnosť je riešená inými orgánmi, a samotný právny dôvod
nadobudnutia predmetnej pohľadávky je práve zmluva, ktorú žalobca riadne predložil, čím dostatočne
preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore.

Vzhľadom k tomu, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, poskytnutiu

riadneho plnenia zo strany žalobcu, prevzatiu plnenia žalovaným a následného neuhradeniu ceny diela
zo strany žalovaného, súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože žalobcovi splnením
povinnosti vyplývajúcej z uzavretej zmluvy, vzniklo právo na zaplatenie zvyšku neuhradenej časti ceny
diela v dohodnutej výške. Tvrdenia žalovaného o zániku jeho povinnosti zaplatiť cenu diela súd v konaní
preukázané nemal, preto súd žalobe v plnej výške vyhovel.

Nakoľko medzi účastníkmi boli v rámci tohto konania aj sporné okolnosti ohľadom ich predchádzajúceho
zmluvného vzťahu, na ktorý sa opakovane obidve strany odvolávali, súd tomuto zmluvnému vzťahu iba
stručne uvádza, v rozsahu, ktorý má určitý súvis s prejednávanou vecou, a to, že hoci sporná zmluva
obsahovala ustanovenia o zápočte na kúpnu cenu ceny diel, zhotovených žalobcom, k uvedenému do

ukončenia platnosti zmluvy nedošlo. Na zmluvu nebolo vôbec plnené, a to ako z jednej, tak druhej strany.
Uvedená zmluva zároveň obsahovala ustanovenie o zániku účinkov zmluvy, v prípade, ak nebude do
dvoch rokov podaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností zo strany žalovaného. Uvedenú dohodu
možno považovať za rozväzovaciu podmienku, v zmysle ktorej uzatvorená kúpna zmluva zanikla dňa
05.08.2012. Vzhľadom k tomu, že zmluva k uvedenému dňu zanikla bez poskytnutia plnenia oboch

zmluvných strán (žalobca nezaplatil kúpnu cenu, žalovaný nepreviedol nehnuteľnosti), zanikli z nich
vzájomné práva a povinnosti, preto aj súd považuje za bezpredmetné aj odstúpenie od už zaniknutej
zmluvy zo strany žalovaného zo dňa 10.08.2012. Vzhľadom k tomu, predmetná zmluva zanikla, zmluvná
pokuta, ktorá by eventuálne mohla trvať aj po jej zániku, bola neplatne dojednaná, súd má za to, že
nemá význam ďalej pre toto konanie sa ňou zaoberať.

Vzhľadom k tomu, že sa žalovaný dostal do omeškania so plnením peňažného záväzku je v zmysle
zákona povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania. Vzhľadom k tomu, že medzi zmluvnými
stranami neboli dohodnuté úroky z omeškania, preto súd pri stanovení ich výšky vychádzal za použitia§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka z predpisov občianskeho práva a výšku úroku z omeškania určil v
súlade s vyššie citovaným ustanovením nariadenia vlády. Žalovaný neuhradením peňažného záväzku,
v lehote splatnosti zo zmluvy o dielo č. 012010 t. zn. od 18.04.2011 sa dostal do omeškania (pričom

žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 18.05.2011), preto je povinný uhradiť úroky z omeškania, a to vo
výške 9,25 % z dlžnej sumy. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola od 14.04.2011
do 12.07.2011 vo výške 1,25 % t. zn. zákonné úroky podľa občianskeho práva, ktoré je rozhodujúce
v uvedenom prípade, vzhľadom k tomu, že medzi stranami nebol dohodnutý iný úrok z omeškania,
predstavujú 9,25 % ročne z nezaplatenej sumy 125.719,32 eur, a to až do zaplatenia. Cenu diela zo

zmluvy č. 012011 si žalobca vyfakturoval faktúrou č. 110100049 s lehotou splatnosti dňa 17.05.2011,
pričom túto splatnosť žalovaný nijak nerozporoval, súd pri určení omeškania z nej vychádzal, preto sa
žalovaný dostal do omeškania od 18.05.2011 t. zn. v čase zákonného úroku z omeškania vo výške
9,25 % ročne, ktorý mu súd od dátumu omeškania až do zaplatenia priznal. Žalovaný poukazoval na to,
že žalobca má nárok na úroky z omeškania od 05.08.2012, kedy sa ukončila platnosť kúpnej zmluvy.
Samotná platnosť kúpnej zmluvy podľa názoru súdu nemá vplyv na omeškanie žalovaného s úhradou

záväzku z iných zmlúv, nakoľko predmetné zmluvy o dielo predstavujú samostatné zmluvy, v rámci
ktorých sa žalovaný dostal neuhradením svojho záväzku v lehote splatnosti.
Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. žalovaný je povinný splniť povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a to tak že, žalobcovi priznal plnú náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie práva, vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní plný úspech.
Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 4.775,- eur a trov právneho
zastúpenia vo výške 10.738,61 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 10 úkonov

právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej
- žaloba zo dňa 22.07.2013, písomné podanie zo dňa 01.08.2013 žiadosť o oslobodenie od súdnych
poplatkov, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - vyjadrenie k podaniu žalovaného zo dňa
29.04.2014, účasť na konaní pred súdom - 22.08.2014 - odročené bez prejednania veci, ďalšia porada s
klientom zo dňa 22.09.2014, rokovanie s protistranou zo dňa 22.09.2014, účasť na konaní pred súdom

zo dňa 05.12.2014, ďalšia porada s klientom zo dňa 21.01.2015, účasť na konaní pred súdom dňa
23.01.2015. Za každý z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi žalobcu podľa § 10 ods. 1, § 13a
ods.1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, (ďalej len
„vyhláška“), odmena vo výške 1.057,33 eur (okrem úkonu zo dňa 01.08.2013 žiadosť o oslobodenie

od súdnych poplatkov, ktorý súd podradil pod § 13a ods. 2 písm. f/ a zo dňa 22.09.2014 rokovanie s
protistranou za ktoré súd priznal žalobcovi vzhľadom k tomu, že žalobca súdu nepreukázal dobu trvania
uvedeného rokovania odmenu vo výške 1 základnej odmeny v zmysle § 13a ods. 2 písm. e/ a úkonu
zo dňa 22.08.2014 pojednávanie, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, za ktoré patrí právnemu
zástupcovi 1/4 základnej odmeny v zmysle § 13a ods. 4). Avšak vzhľadom k tomu, že súd nemôže

žalobcovi priznať viac ako si uplatňuje vo svojom návrhu, priznal mu základnú odmenu za každý úkon
právnej služby v ním uplatnenej výške a to 1.056,14 eur. Ku každému z týchto úkonov patrí právnemu
zástupcovi podľa § 16 ods. 3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon
právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2013 bol vo výške 781,- eur a 1/100 na účely

režijného paušálu, ktorá bola právnemu zástupcovi žalobcu priznaná predstavuje za rok 2013 sumu 7,81
eur. Výpočtový základ v roku 2014 je vo výške 804,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, ktorá bola
právnemu zástupcovi žalobcu priznaná predstavuje za rok 2014 sumu 8,04 eur. Výpočtový základ v roku
2015 je vo výške 839,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, ktorá bola právnemu zástupcovi žalobcu
priznaná predstavuje za rok 2015 sumu 8,39 eur. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky pri úkonoch právnej služby

vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť,
patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj
začatú polhodinu. Jedna šesťdesiatina z výpočtového základu v roku 2014 je 13,4 eur, preto súd priznal
právnemu zástupcovi žalobcu, ktorého sídlo je v Žiline, náhradu za stratu času vo výške ním uplatnenej,
a to 13,40 eur za každú zo štyroch polhodín a to za pojednávanie dňa 22.08.2014 a 05.12.2014. Jedna

šesťdesiatina z výpočtového základu v roku 2015 je 13,98 eur, avšak súd nemôže priznať účastníkovi
viac ako si uplatňuje v návrhu, preto súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu náhradu za stratu času
vo výške ním uplatnenej, a to 12,02 eur za každú zo štyroch polhodín a to za pojednávanie dňa23.01.2015. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvýšil
súd odmenu a náhradu hotových výdavkov v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty.

Súd odmenu a náhradu hotových výdavkov za úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia
Mgr. Tomášom Balážom v roku 2012 (označený ako 1) a rokovanie s protistranou za účasti JUDr.
Baláža zo dňa 20.08.2012 (označený ako 2) nepriznal, nakoľko samotné udelenie plnomocenstva
na zastupovanie v predmetnom konaní iným právnym zástupcom ako JUDr. Romanom Hriadeľom
súd preukázané nemal. Keby mal udelenie plnomocenstva aj preukázané, nemohol by potom priznať

opakovane úkon právnej služby príprava a prevzatie zastúpenia vzhľadom k neúčelnosti tohto úkonu,
nakoľko opakovaná voľba právneho zástupcu by nemohla ísť na náklady žalovaného, pričom súd
úspešnému účastníkovi konania priznáva iba účelne vynaložené náklady, nie všetky náklady. Čo sa
týka rokovania s protistranou, išlo o rokovania uskutočnené pred samotným podaním žaloby, pričom
účelnosť, tohto úkonu súd preukázané nemal. Rovnako súd nepriznal žalobcovi odmenu za úkon
právnej služby písomné podanie - upresnenie žalobného návrhu zo dňa 01.08.2013 (označený ako

5), nakoľko uvedeným upresnením došlo bez akéhokoľvek úkonu protistrany vo veci, tesne po podaní
žaloby, k vyčísleniu trov konania. Toto bolo možné uskutočniť už v samotnej žalobe, ktorá bola súdu
doručená krátko pred tým a to dňa 23.07.2013. Vzhľadom k uvedenému, súd má za to, že nejde o
účelne uskutočnený úkon, preto mu súd zaň odmenu a náhradu hotových výdavkov nepriznal. Súd
nepriznal žalobcovi ani odmenu a náhradu hotových výdavkov za doplnenie žiadosti (označený ako

7) a oznámenie o vzdaní sa odvolania (označený ako 7). Opakovane súd uvádza, že žalobca má
nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov. Za účelne vynaložený úkon nemožno považovať
doplnenie žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, vzhľadom k tomu, že keby predmetný úkon
bol uskutočnený správne nebolo by potrebné ho doplňovať, ani samotné podanie právneho zástupcu,
ktorým oznamuje súdu vzdanie sa odvolania voči uzneseniu o oslobodení od súdnych poplatkov. Toto

uznesenie by aj bez predmetného úkonu nadobudlo právoplatnosť, preto uskutočnenie tohto úkonu
súd za účelné nepovažuje. Odmenu a náhradu hotových výdavkov za úkon právnej služby zo dňa
22.09.2014 rokovanie s protistranou súd žalobcovi nepriznal (označený ako 12) v plnej výške, nakoľko
dĺžku jeho trvania súd nemal preukázanú, žalobca nepredložil do spisu žiadny záznam, z ktorého by
vyplývala dĺžka rokovania, predložil iba email, z ktorého vyplýva, že rokovanie sa uskutočnilo, avšak

bez bližších konkretizácií. Vzhľadom k uvedenému súd priznal odmenu vo výške 1 v súlade s § 13a
ods. 2 písm. e/ vyhlášky. Rovnako súd nepriznal žalobcovi odmenu a náhradu hotových výdavkov za
oznámenie výsledku mimosúdnych rokovaní, nakoľko uvedené oznámenie mohol žalobca uskutočniť aj
na samotnom pojednávaní, pričom aj keď k jeho uskutočneniu došlo nejde podľa názoru súdu osobitne o
úkon, za ktorý by právnemu zástupcovi patrila odmena. Súd nepriznal žalobcovi ani odmenu a náhradu

hotových výdavkov za návrh na mimosúdnu dohodu prostredníctvom emailovej komunikácie. Samotný
úkon v podobe v akej bol uskutočnenej t. zn. nešlo o písomné podanie prostistrane v zmysle § 13a ods.
1 písm. c/ vyhláška, ani predmetná vyhláška nepozná, ani žiaden z úkon mu nie je podobný, preto súd
má za to, že za uvedené právnemu zástupcovi odmena a náhrada hotových výdavkov nepatrí. Rovnako
súd odmenu a náhradu hotových výdavkov žalobcovi nepriznal za písomné podanie vyjadrenie žalobcu

zo dňa 02.12.2014 (označený úkon ako 14) a písomné podanie - vyjadrenie žalobcu zo dňa 15.12.2014
(označený úkon ako 18). Opakovane aj pri týchto úkonoch súd poukazuje na to, že žalobca má nárok na
náhradu účelne vynaložených nákladov. Predmetnými podania žalobca riadne odôvodnil podanú žalobu
t. zn. riadne opísal rozhodujúce skutočnosti pre priznanie ním uplatňovaného nároku s poukazom na
súčasnú rozhodovaciu prax súdov. Nereagoval na žiadne podanie žalovaného, len opísal opakovane,

konkrétnejšie skutkové okolnosti a vyjadril súdu svoje právne posúdenie veci. Uvedeným spôsobom
žalobca mohol reagovať, aj reagoval, aj na nariadených pojednávaniach. Ak by súdne konanie bolo
písomné, dôvodnosť predmetných podaní (určite nie všetkých) by eventuálne prichádzala do úvahy,
avšak nie za súčasného stavu. Opísanie skutkových okolností, vzhľadom k tomu, že ide o podstatnú
náležitosť žaloby (najmä čo sa týka podania zo dňa 15.12.2014) t. zn. uvedené mal žalobca uskutočniť

už v samotnej žalobe, ktorá uvedené v zmysle zákonnej požiadavky vyžaduje, keby tak bol žalobca
urobil, t. zn. splnil si riadne svoje procesné povinnosti, k uskutočneniu predmetného podania vôbec
nemuselo dôjsť. Vzhľadom k uvedenému, súd má za to, že nejde o účelne uskutočnený úkon, preto mu
súd zaň odmenu a náhradu hotových výdavkov nepriznal. Rovnako súd nepriznal právnemu zástupcovi
žalobcu odmenu a náhradu hotových výdavkov za úkon ďalšej porady s klientom zo dňa 04.12.2014,

nakoľko od poslednej porady s klientom dňa 22.09.2014 nebol uskutočnený žiadny úkon právnej služby
a to s poukazom na § 13a ods. 3 vyhlášky. Rovnako súd žalobcovi nepriznal náhradu za stratu času
za deň 22.09.2014 nakoľko z predložených listinných podkladov, ktoré tvoria súčasť vyúčtovania nie
je zrejmé, kedy sa rokovanie s protistranou a kde uskutočnilo, nie je z neho zrejmá ani dĺžka. Tože rokovanie prebehlo, vyplýva, z predloženej emailovej komunikácie, avšak žiadne bližšie okolnosti
rokovania súdu nie sú z predložených listín zrejmé. Záverom súd uvádza, že je na žalobcovi, aby vyčíslil
a predložil vyčíslenie trov konania spolu s podkladom z ktorého bude zrejmé a úplne jednoznačne

bude vyplývať, dôvodnosť uplatnenej náhrady trov konania, bez akýchkoľvek pochýb bude zrejmé
uskutočnenie predmetného úkonu a jeho účelnosť v konaní.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania zo zákona na účet
právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť ,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.