Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/54/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318011075
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2318011075.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov

JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci proti obžalovanému J. J., nar.
XX.X.XXXX, pre zločin krádeže podľa § 212 ods.1, ods.3 písm. a), písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej
slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona a prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245
ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa
27.3.2019, č.k. 27T/18/2018-447, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.6.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku súd zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku

o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný:

J. J., nar. XX.X.XXXX v Z., trvale bytom R. XXX, t.č. vo väzbe v ÚVV Leopoldov
odsudzuje:

Podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l)
Trestnéhozákona,§37písm.m)Trestnéhozákonaspoužitím§41ods.2Trestnéhozákonakúhrnnému
trestu odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný J. J. uznaný za vinného zo spáchania zločinu krádeže podľa §
212 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm.

e) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného
zákona a prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol
uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, a to podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona,
s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods.
2, ods. 7 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného
zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému

uložilpovinnosťnahradiťpoškodenejJ.Q.,nar.XX.X.XXXX,trvalebytomV.XX/XX,XXXXC.,prechodne
bytom I., F.. O. XXX/XX škodu vo výške 5.650,- (slovom päťtisícšesťstopäťdesiat) eur a podľa § 288
ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkázal na civilný
proces.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote obžalovaný a to tak proti výroku o vine ako
aj proti výroku o treste. Odôvodnil ho tým, že súd by mal prihliadať, aby trest postihoval iba páchateľa
tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby. Blízkou osobou je aj jeho

matka, ktorá je sama doma. Potrebuje jeho pomoc pri každodenných záležitostiach, staraní sa o dom.
Nie je najmladšia, preto je potrebné, aby jej v týchto veciach pomáhal. Dal do pozornosti záverečný
návrh poškodenej, ktorá sama žiadala, aby súd uložil výšku trestu na dolnej hranici trestnej sadzby,
teda vo výške 3 rokov, pričom na to súd vôbec neprihliadal, ale prihliadal na návrh prokuratúry. Treba
zohľadniť to, aby mohol poškodenej čím skôr splácať požadovanú škodu. Ak bude vo výkone trestu 5

rokov, aj poškodená bude ukrátená, pretože do tej doby nebude vedieť relevantne zarábať. Sľúbil to aj
jej, aj súdu, že jej škodu nahradí a chcel by s tým začať čím skôr. Preto žiada, aby mu bol uložený trest
odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, ku skutkom sa priznal a úprimne oľutoval.
Na tomto odvolacom dôvode zotrval obžalovaný aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší súd nariadil na
rozhodnutie o podanom odvolaní, prokurátor navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného.
K námietke zaujatosti a žiadosti o odňatie a prikázanie veci podanej obžalovaným v odvolacom konaní

krajský súd konštatuje, že námietka k sudkyni Mgr. Kristíne Ferencziovej a celému Krajskému súdu v
Trnave sa týka jednak ničím nepodloženého tvrdenia obžalovaného, že sudcovia majú nadštandardné
vzťahy s poškodenými osobami v tejto trestnej veci, jednak obžalovaný ani nedoložil hodnoverne
skutočnosť, že námietku vznáša bezodkladne, odkedy sa o dôvode zaujatosti dozvedel. Rovnako
nešpecifikoval, v akom príbuzenskom vzťahu s poškodenou má byť sudkyňa Ferencziová. O takejto

námietke sa potom v zmysle § 32 ods. 6 Trestného poriadku nekoná. Čo sa týka žiadosti o odňatie a
prikázanie veci podanej obžalovaným, treba uviesť, že nebol z jeho strany oznámený žiadny dôležitý
dôvod na takýto postup, keďže dôvodom mala byť zaujatosť sudkyne, resp. sudcov na podklade
vyššieuvedených skutočností.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré

majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môžeodvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.
Okresný súd prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe.
Krajskýsúdvzhľadomnadôvodyodvolaniaobžalovanéhosmerujúcelenčodovýrokuotresteaspôsobe
jeho výkonu obmedzil svoju prieskumnú povinnosť len na tento výrok.

Pokiaľ ide o samotný výrok o treste, je potrebné uviesť, že krajský súd pri preskúmavaní odvolania zistil,
že okresný súd nesprávne priznal obžalovanému priťažujúcu okolnosť podľa § 37 psím. h) Trestného
zákona. Aj keď táto skutočnosť nebola napadnutá podaným odvolaním, krajský súd napravil pochybenie
okresného súdu z dôvodu, že ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.
Okresný súd založil svoje rozhodnutie vo výroku o treste na nesprávnom použití hmotnoprávneho

ustanovenia. Obžalovanému je potrebné zohľadniť poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného
zákona, že svoj čin priznal a oľutoval, a jednu priťažujúcu okolnosť, že už bol za trestný čin odsúdený.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona je potom pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je pri
ich správnej aplikácii vyvážený a dolnú hranicu trestnej sadzby nie je potrebné upravovať v zmysle jej
zvyšovaniaojednutretinu.Zasúčasnéhopoužitiaustanovenia§41ods.2Trestnéhozákona(asperačná

zásada použitá pri spáchaní dvoch alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je
zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami), sa priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h)
Trestného zákona (spáchanie viacerých trestných činov) u obžalovaného neaplikuje, nakoľko uvedená
okolnosť už podmienila použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona.
Krajský súd totiž v tomto smere postupuje v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky č. 1/2011, podľa ktorého spáchanie druhého trestného činu ako priťažujúca
okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona sa nepoužije, ak je potrebné z dôvodu viacčinného
súbehu trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, aplikovať asperačnú zásadu v zmysle §
41 ods. 2 Trestného zákona. Spáchanie druhého trestného činu je totiž okolnosťou podmieňujúcou
použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa citovaného ustanovenia. Platí teda, že okolnosť podmieňujúca

použitie prísnejšej trestnej sadzby môže byť takto použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej v ustanovení
osobitnej časti Trestného zákona (jeho príslušnom vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej časti
Trestného zákona ( § 41 ods. 2). Ak je potom takto použitá, jej duplicitnému použitiu ako priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona bráni zásada „ne bis in idem“ vyjadrená v § 38 ods.
1 Trestného zákona. Treba totiž uviesť, že aj keď už neprichádza v zmysle ustanovenia § 42 ods. 2

Trestného zákona k zvyšovaniu dolnej hranice trestnej sadzby, úprava hornej hranice trestnej sadzby
zostalabezozmeny.Možnokonštatovať,žepovinnézvýšeniehornejhranicetrestnejsadzbyjeradikálne
v tom rozsahu, ktorý odôvodňuje aplikáciu spomínaného stanoviska Najvyššieho súdu SR sp.zn. Tpj
104/2009 zo dňa 14.6.2010, a teda vylučuje súčasné použitie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h)
Trestného zákona a ustanovenia § 41 ods.2 Trestného zákona.

Krajský súd preto napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Keďže boli
splnené podmienky uvedené v § 322 ods. 3 Trestného poriadku, rozhodol o výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu sám a uložil mu úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v rovnakej výmere ako
okresný súd, teda 5 (päť) rokov, pri zohľadnení poľahčujúcej okolnosti, že sa k trestnej činnosti priznal a
túto oľutoval a priťažujúcej okolnosti, že už bol za trestný čin odsúdený. Je predpoklad, že len uloženie

nepodmienečného trestu v takejto výmere dostatočným spôsobom splní účel tak individuálnej ako aj
generálnej prevencie.
Takýto trest u obžalovaného z pohľadu odvolacieho súdu je trestom primeraným a zákonným, a to najmä
s ohľadom na osobu obžalovaného, ktorý bol 5 krát súdne trestaný, je tak viacnásobným recidivistom,
ktorý sa trestnej činnosti dopúšťa opakovane napriek tomu, že mu boli ukladané tak podmienečné tresty

a bol odsúdený aj k nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Odvolacia námietka obžalovaného, že
chce viac pomáhať svojej matke a že dlhý pobyt vo výkone trestu zabráni v skoršej možnosti nahradiť
poškodenej spôsobenú škodu, je nedôvodná. Práve obžalovaný je tým, kto trestným činom spôsobil
vzniknutúškodu,aktorýjepovinnýznášaťnásledkyspáchaniatrestnéhočinu,tedazákonnýaprimeranýtrest. Rovnako si tak musel byť obžalovaný vedomý svojej rodinnej situácie, teda skutočnosti, že sa chce
starať o svoju matku, keď sa dopúšťal trestnej činnosti.
Ako správne uviedol aj okresný súd, obžalovaný je osobou kriminálne narušenou, prejavuje sa u neho

recidívne správanie vo vzťahu k páchaniu trestných činov ako aj priestupkov majetkového charakteru,
skutkov,zaktorébolobžalovanýodsúdenýtýmtorozsudkomsadopustilkrátkopotom,akobolodsúdený
rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 11.12.2017 za obdobnú trestnú činnosť t.j. za trestný čin
podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v súbehu s § 212 ods. 2 písm. a), písm. f)
Trestného zákona a počas plynutia skúšobnej doby, ktorá bola určená do 11.6.2020. V jeho prípade

takto uložený trest odňatia slobody bude plniť najmä jeho represívnu funkciu t. j. ochrániť spoločnosť
pred obžalovaným ako páchateľom trestného činu tým, že sa mu zabráni v páchaní trestnej činnosti
pokračovať.
V súlade s rozhodnutím okresného súdu, krajský súd rozhodol aj o spôsobe výkonu tohto trestu.
Obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného
zákona zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných 10-tich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody pre
úmyselný trestný čin.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.