Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. február 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12Csp/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817208823
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3817208823.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: U. F., nar. X.X.XXXX,

bytom S. č. XXX/X, D., zast. JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom Hlohovec, Železničná č.
4/A, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o
zaplatenie 200 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že úver poskytnutý žalobcovi žalovaným zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 106801371
uzatvorenej dňa 12.10.2015, je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou na súd, dňa 22.5.2017, si voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie

sumy 200 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne od 1.8.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Žalobu zdôvodnil tým, že dňa 12.10.2015 uzavrel so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
106801371 (ďalej len „UZ“). Uviedol, že žalobcovi pred uzavretím UZ žalovaný neposkytol informácie
vyžadované zákonodarcom v zmysle ust. § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch vo forme formulára
Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere. Žalobcovi bol žalovaným poskytnutý
úver s touto špecifikáciou: celková výška úveru 1.700 eur, úrok 59,06%, RPMN 28%, priemerná
RPMN 20,34%, odplata za poskytnutie úveru 476 eur, celková čiastka splatná spotrebiteľom 3.180 eur.

Žalovaný so žalobcom uzatvoril spolu s UZ zároveň Dohodu o plnení v splátkach (ďalej len „Dohoda“),
v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal uhradiť sumu vo výške 3.180 eur v 12-tich pravidelných mesačných
splátkach vo výške sumy 265 eur, vždy k 21. dňu v mesiaci, počnúc dňom 21.11.2015. V UZ, resp.
Dohode absentuje správny údaj o termíne končenej splatnosti, rozdelenie splátok na istinu, úrok a iné
poplatky, adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti. Žalobca riadne plnil svoje záväzky, ktoré
mu vyplývajú z UZ, to znamená, že žalovanému zaplatil spolu sumu 3.180 eur. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti je nepochybné, že žalobca plnil záväzok voči žalovanému riadne, pravidelnými

mesačnými splátkami, od 21.11.2015 ku dňu podania žaloby, v celkovej výške 3.180 eur, pričom istina
záväzku predstavuje sumu 1.700 eur. Žalovaný plnenie žalobcu vo výške 3.180 eur mesačne prijímal, a
to od 21.11.2015. V UZ, na základe ktorej žalobca plnil a žalovaný plnenie prijímal, absentujú zákonné
náležitosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, resp. UZ je v rozpore
s niekoľkými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch. Dňa 1.7.2016 žalovaného vyzvali, aby
žalobcovi - spotrebiteľovi vydal bezdôvodného obohatenie, a to do 21 dní odo dňa doručenia výzvy.
Žalovaný žalobcovi bezdôvodné obohatenie nevydal. Žalobca v žalobe takisto poukázal na absenciu

zákonných náležitostí spotrebiteľského úveru, neprimeranosť výšky úrokovej sadzby, absenciu RPMN
z dôvodu jej nesprávneho určenia, absenciu výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov, doby trvania
zmluvy a termín končenej splatnosti, absenciu adresy veriteľa. Tvrdil, že z vyššie uvedených dôvodov je
potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný má právo na vydanie bezdôvodnéhoobohatenia. Tvrdil, že žalovaný sa úmyselne na úkor žalobcu bezdôvodne obohacoval a naďalej
obohacuje a to celkom v sume vo výške 1.480 eur. Žalovaný odmietol získané bezdôvodné obohatenie
v stanovenej lehote vydať. Z dôvodu právnej opatrnosti žalobca ako pán sporu využíva svoje dispozičné

právo domáhať sa súdnej ochrany vyššie uvedeného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 200 eur. Poukázal aj na neplatnosť ďalších častí UZ a na úmyselné obohatenie na strane
žalovaného.

2. Žalovaný v písomne podanom odpore proti platobnému rozkazu poukázal na to, že na jeho strane

žiadne bezdôvodné obohatenie nevzniklo. Žalobca do dnešného dňa uhradil žalovanému celkovo 1.590
eur a preto považuje tvrdenia žalobcu za absolútne nedôvodné. Žalobca vo svojom vyjadrení tvrdí,
že mu bol poskytnutý úver vo výške 1.700 eur, ktorý sa zaviazal vrátiť zvýšený o príslušný poplatok
v celkovej výške 1.480 eur. Tieto tvrdenia nie sú sporné, avšak tvrdenia žalobcu, že celkovo uhradil
sumu vo výške 3.180 eur sú mylné, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca uhradil spolu len sumu 1.590
eur, teda neuhradil ani len istinu z poskytnutého úveru. Žalovaný uhradil z úveru dňa 26.11.2015 sumu

265 eur, 9.2.2016 265 eur a 7.4.2016 sumu 1.060 eur. Na základe toho sú toho názoru, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, pričom neuviedol žiadne dôkazy, preukazujúce, koľko v skutočnosti uhradil
žalovanému z UZ. Vzhľadom k tomu sú tvrdenia žalobcu o celkovom splatení úveru mylné a sumu, ktorú
požaduje vrátiť v petite žaloby je nedôvodná. Žalovaný poukazuje na prostriedky procesného útoku,
ktoré jasne preukázal a to prehľadom uhradených splátok, pričom žalobca ako prostriedok procesnej

obrany nepreukázal opodstatnenosť svojich tvrdení, ktoré nie sú nijako podložené, pričom v tomto
prípade je potrebné poukázať na ust. § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
podľa ktorého ustanovenia skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Žalovaný sa takisto domnieva, že v danom prípade ide o naplnenie článku 5 CSP, teda o
zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. K UZ uviedol, že žalobca so žalovaným uzavreli

12.10.2015 UZ, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi sumu 1.700 eur, ktorú sumu sa dlžník zaviazal vrátiť
o príslušný poplatok vo výške 1.480 eur. Zákon č. 129/2010 Z.z. považuje zmluvu za bezúročnú a
bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu § 11 citovaného zákona, k čomu však nedošlo. Výška,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane UZ.
Dlžník sa UZ zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 3.180 eur, s termínom splatnosti 12.10.2016,

následne však požiadal v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára - Dohody o plnení v
splátkach. Dlžník bol dňa 12.10.2015 s predmetnou Dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal
a preto mal vedomosť aj o existencii náležitostí, ktoré v nej boli uvedené. Spotrebiteľ sa tak zaviazal
uhradiť celú čiastku úveru v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 265 eur a to v období od
21.11.2015 do 21.10.2016. Každá vyššie uvedená splátka bola prednostne započítavaná na istinu, až

potom na poplatok a úroky. Každý klient je o tom informovaný ústne. Zákon si vyžaduje obligatórne
uvedenie úrokov a iných poplatkov. Podľa Dohody žalobca vzal na vedomie, že výška RPMN sa vypočíta
v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa vzorca uvedeného vo všeobecných podmienkach
poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 259,50%. RPMN vo výške 28% stanovená v UZ je
hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke. Naproti tomu RPMN vo výške 259,50%

dohodnutá v Dohode predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v
splátkach tak, ako je tomu aj v tomto prípade. Vzorec výpočtu RPMN je naviac jasne a zreteľne uvedený
vo všeobecných podmienkach. Žalobca nesie dôkazne bremeno a jeho úlohou je preukázať, v čom
spočívanesprávneuvádzanieRPMN,pretožeRPMNneabsentujeatedabolbytojedinýdôvod,prečoby
bolo možné vyhlásiť UZ za bezúročnú a bez poplatkov. Podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., odplatu

pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľom tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné
plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené
s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Sú
toho názoru, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa
platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. Úrok nie je ani vyžadovaný pri

poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po ich poskytnutí. V UZ je odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkov vo výške 476 eur, čo predstavuje RPMN vo výške 28%. V UZ spotrebiteľ zobral na
vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver, platná ku dňu
podpísania UZ je vo výške 20,34%. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že výška odplaty pri
poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných

hodnôt RPMN. Žalobca v prípade, že by po podpise zmluvy nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú
zmluvu alebo že odplata, úrok, či RPMN je vysoká, mal právo odstúpiť od UZ bez uvedenia dôvodu do
14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia UZ, ktoré právo žalobca nevyužil, z čoho jednoznačne vyplýva,
že súhlasil s obsahom UZ a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru. Tvrdeniažalobcu o tom, že mu neboli poskytnuté Štandardné Európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ako
aj tvrdenia o absencii informácií o RPMN, sú nedôvodné. Vzhľadom na to, že žalobca dňa 12.10.2015
svojím podpisom potvrdil prevzatie formuláru Štandardné Európske informácie o spotrebiteľskom úvere

a skutočnosť, že sa s tlačivom oboznámil, rovnako dňa 12.10.2015 svojím podpisom bol informovaný o
RPMN na samostatnom tlačive, považujú tvrdenia žalobcu, týkajúce sa absencie RPMN a Štandardných
Európskych informácii o spotrebiteľskom úvere, za nedôvodné. Majú za to, že žalovaný si splnil všetky
obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Tiež sú nedôvodné žalobcove
tvrdenia, že UZ neobsahuje adresu na podanie reklamácie a sťažnosti vzhľadom na skutočnosť, že na

prednej strane UZ je zrozumiteľne, určito a jasne uvedená adresa veriteľa. Uviedol tiež, s poukazom
na ust. § 451 OZ, že v danom prípade nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú
stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná UZ nebola nikdy
právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z UZ nikdy neodpadol (nedošlo
kodstúpeniuodUZ,kzrušeniuUZapodobne)amajetkovýprospechzískalžalovanýzpoctivýchzdrojov.

3. Zástupca žalovaného sa na pojednávanie nedostavil. Za splnenia podmienok ust. § 180 CSP,
pojednával súd vo veci v jeho neprítomnosti.

4. Uznesením č.k. 12Csp/82/2017-76, zo dňa 22.8.2017, súd v zmysle písomného podania právneho
zástupcu žalobcu, zo dňa 11.8.2017, podľa § 139 CSP pripustil rozšírenie žaloby v tomto znení: ,,Úver

vyplývajúci zo zmluvy 106801371 uzatvorenej dňa 12.10.2015 medzi žalobcom a žalovaným je
bezúročný a bez poplatkov“.

5. Písomným podaním, zo dňa 2.10.2017, právny zástupca žalobcu vzal žalobný návrh v časti o
zaplatenie sumy 200 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 200 eur od 1.8.2016

do zaplatenia späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

6. Akceptujúc dispozičné právo žalobcu s predmetom sporu, súd konanie vo vyššie uvedenej časti (výrok
I. rozsudku) podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil.

7. V ďalšom priebehu konania súd pojednával o určovacej žalobe žalobcu, a síce, že „Úver vyplývajúci
z UZ uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov“.

8. Po vykonanom dokazovaní listinnými dôkazmi, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa
12.10.2015, Dohodou o plnení v splátkach zo dňa 12.10.2015, písomným podaním právneho zástupcu

žalobcu zo dňa 19.7.2017 (č.l. 41), písomným podaním žalovaného zo dňa 31.7.2017, Všeobecnými
podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru (č.l. 56), Štandardnými Európskymi informáciami o
spotrebiteľskom úvere (č.l. 58), písomným podaním právneho zástupcu žalobcu zo dňa 11.8.2017,
platobnými príkazmi na úhradu (č.l. 68-70), písomným podaním právneho zástupcu žalobcu zo dňa
2.10.2017 a predsporovou výzvou zo dňa 11.7.2016, súd rozsudkom č.k. 12Csp/82/2017-127, zo dňa

12.10.2017, konanie v časti o uloženie povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 200 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 200 eur od 1.8.2016 do zaplatenia, zastavil a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súčasne rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

9. V odôvodnení vyššie uvedeného rozhodnutia prvostupňového súdu, súd okrem iného uviedol, že
zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť, bezúročnosť a bezpoplatkovosť
sú právnymi skutočnosťami v zmysle § 2 ods. 1 OZ. V súdnej praxi sa žaloby na určenie právnej
skutočnosti, vrátane žaloby o bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru pripúšťali, ak žalobca preukázal
na určení tejto právnej skutočnosti naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ Občianskeho súdneho

poriadku). S účinnosťou od 01.07.2016 platí nový procesnoprávny predpis - Civilný sporový poriadok,
ktorý vychádza zo zásady, že súd má určiť aktuálny právny stav. Určenie existencie právnej skutočnosti,
napríklad, že právny úkon je neplatný, resp. že úver je bezúročný a bez poplatkov odporuje vo svojej
podstate tejto zásade. Z tohto dôvodu Civilný sporový poriadok pripúšťa žalobu na určenie právnej
skutočnosti (a teda i žalobu o bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru) výlučne za predpokladu, že tak

vyplýva z právneho predpisu. Súdu nie je známy taký osobitný právny predpis, z ktorého by vyplývala
možnosťžalobcuvkonanížiadať,abysúdnazákladežalobyrozhodolobezúročnostiabezpoplatkovosti
úveru. Otázku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru možno ako prejudiciálnu (predbežnú) riešiť vkonaniach, predmetom ktorých sú žaloby o plnenie povinnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené právne
závery, súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu.

10. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie, ktoré Krajský súd v Trenčíne uznesením
z 29.12.2017, sp.zn. 4Co/420/2017, odmietol ako oneskorene podané (§ 386 písm. a/ CSP) a žalovanej
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom konaní uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z

29.12.2017, sp.zn. 4Co/420/2017, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyslovil právny názor, že
odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa bolo podané včas.

12. Uznesením č.k. 4Co/193/2018-181, zo dňa 21.11.2018, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie,
zo dňa 12.10.2017, č.k. 12Csp/82/2017-127, v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti II. a výrokovej
časti o náhrade trov konania III. a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, zo dňa 15.3.2018, č.k.

12Csp/82/2017-158, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho
rozhodnutia Krajský súd v Trenčíne okrem iného uviedol, že od 1. januára 2018 nadobudol účinnosť
článok XII bod 39 zákona č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, ktorý doplnil ustanovenie § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedené

ustanovenie § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch umožnilo spotrebiteľovi, s účinnosťou
od 01.01.2018, domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj určenia, že
poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu je podľa názoru odvolacieho súdu
možné v zmysle § 137 písm. c/ CSP konštatovať, že podmienky prípustnosti žaloby boli splnené a
spotrebiteľ sa mohol domáhať určenia, že jemu poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle

podanej žaloby, a to aj bez preukazovania naliehavého právneho záujmu. Z uvedeného teda vyplýva, že
odvolací súd sa s názorom súdu prvej inštancie pri posudzovaní prípustnosti podania žaloby o určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti za stavu po účinnosti uvedenej novely nestotožnil. Hoci ustanovenie
§ 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch nadobudlo účinnosť až dňa 01.01.2018, teda až v
čase, kedy už súd prvej inštancie vo veci rozhodol, teda v čase rozhodovania súdu prvej inštancie za

právneho stavu, ktorý nedovoľoval domáhať sa pred súdom určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutéhospotrebiteľskéhoúveružalobou,takpokiaľtovsúčasnostiprávnyporiadokumožňuje,bolo
by za hranicou princípu hospodárnosti konania, ak by súd neakceptoval existujúci právny stav a žalobu
zamietol z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu, a to aj z dôvodu absencie prechodných
ustanovení novely, ktorú možno tak aplikovať aj na spory pred nadobudnutím jej účinnosti. Na základe

uvedeného odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, zo dňa 12.10.2017, č.k. 12Csp/82/2017-127, v napadnutej časti a podľa § 391 ods. 1 CSP vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd zároveň zrušil aj súvisiace
uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 15.03.2018, č. k. 12CSP/82/2017-158, ktorým súd prvej inštancie
rozhodol o výške trov konania, a to podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP, pretože nejde o rozhodnutie vo

veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli.

13. Súd druhej inštancie v odôvodnení svojho uznesenia takisto uviedol, že súd prvej inštancie je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu o tom, že v danej veci je naliehavý právny záujem, vyplývajúci z
§ 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch a preto v ďalšom konaní vyhodnotí dôkazy vo vzťahu k

uplatnenému nároku žalobcu, pričom sa vysporiada aj s námietkami žalobcu a žalovaného, ktoré uviedol
v konaní pred súdom prvej inštancie a aj v odvolaní.

14. V ďalšom priebehu konania teda súd konal o žalobnom návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal určenia,
že úver poskytnutý žalovaným žalobcovi z UZ, uzavretej medzi stranami sporu, dňa 12.10.2015, je

bezúročný a bez poplatkov.

15. Po opätovnom vykonaní dôkazov uvedených v bode 8 odôvodnenia tohto rozhodnutia a po vypočutí
žalobcu a jeho právneho zástupcu, mal súd zistený tento skutkový stav veci:

16. Dňa 12.10.2015 uzavrel žalovaný ako dodávateľ so žalobcom ako spotrebiteľom UZ, na základe
ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.700 eur, pričom žalobca sa zaviazal poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so
spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavovalosumu 1.480 eur, t.j. žalobca sa zaviazal zaplatiť celkovú sumu z úveru vo výške 3.180 eur. V UZ sú
uvedené tieto ďalšie údaje: odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 476 eur, RPMN
28%, úrok vo výške 59,06% ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, termín konečnej

splatnosti úveru 12.10.2016 a priemerná RPMN vo výške 20,34%. UZ bola oboma zmluvnými stranami
podpísaná v ten istý deň.

17. V ten istý deň obe zmluvné strany uzavreli takisto Dohodu, podľa ktorej žalobca ako spotrebiteľ
sa zaviazal veriteľovi uhradiť celkovú sumu 3.180 eur v 12-tich pravidelných mesačných splátkach vo

výške 265 eur, vždy k 21. dňu kalendárneho mesiaca, počnúc dňom 21.11.2015. Súčasne žalobca vzal
na vedomie, že výška RPMN sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca
uvedeného vo všeobecných podmienkach a je vo výške 259,50%. V Dohode sa takisto uvádza, že výška
priemernej hodnoty RPMN za poskytnutý úver, platnej ku dňu podpísania UZ, je vo výške 18,01%.

18. Neoddeliteľnou súčasťou UZ sú Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru.

19. Ešte pred uzavretím UZ, dňa 8.10.2015, sa žalobca oboznámil so Štandardnými Európskymi
informáciami o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorých mu bol poskytnutý úver vo výške 1.700 eur,
čo potvrdil svojím podpisom, ktorým deklaroval prevzatie formulára a skutočnosť, že sa s tlačivom
oboznámil a jednotlivé body vo formulári mu boli zrozumiteľne vysvetlené, najmä pokiaľ ide o základné

vlastnosti úveru a vplyv, ktorý môžu mať na spotrebiteľa, vrátane dôsledkov neplnenia UZ, s tým,
že ako spotrebiteľ nemá po poskytnutí informácií a ich objasnení žiadne ďalšie otázky a rozumie
obsahu a dopadom poskytnutých informácií. V predmetných Štandardných Európskych informáciách o
spotrebiteľskom úvere je uvedená celková výška poskytnutého úveru 1.700 eur, skutočnosť, že žalobca
uhradícelkovúvýšku3.180eur,pozostávajúcuzistinyúveru1.700eur,odplaty476eur,aúrokuvovýške

1.004 eur. Je tam takisto uvedená výška úrokovej sadzby 59,06% ročne a výška RPMN vo výške 28%.

20. Žalobca v priebehu konania nijakým spôsobom nespochybnil, že zo strany žalovaného mu bola
titulom úveru poskytnutá suma 1.700 eur.

21. Z tvrdení právneho zástupcu žalovaného, ktoré žalobca nijako nespochybnil, a z predložených
písomností zo strany žalobcu vyplynulo, že žalobca doposiaľ z poskytnutého úveru žalovanému uhradil
spolu sumu 1.590 eur (platobné príkazy na úhradu s dátumom splatnosti 26.11.2015 na sumu 265 eur,
s dátumom splatnosti 9.2.2016 vo výške 265 eur a zo dňa 7.4.2016 vo výške 1.060 eur).

22. Výzvou zo dňa 1.7.2016 právny zástupca žalobcu žalovanému oznámil, že úver, ktorý poskytol
žalobcovi na základe UZ je bezúročný a bez poplatkov a žiadal žalovaného o vrátenie preplatku úveru,
ktorý má charakter bezdôvodného obohatenia, žalobcovi.

23. V písomnom podaní, zo dňa 19.7.2017, právny zástupca žalobcu súdu oznámil, že považuje

za preukázané, že žalovaný neinformoval žalobcu, spotrebiteľa, pred uzavretím UZ, prostredníctvom
formuláru, obsahujúceho Štandardné Európske informácie o spotrebiteľskom úvere, čím žalobcu pohol
k rozhodnutiu o obchodnej transakcii, ktorú by inak neurobil, uzatvoril so žalobcom zmluvu s úrokom
59,06% ročne, v ktorej absentujú zákonné náležitosti a ktorých absencia spôsobuje bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru, po splatení istiny zo strany žalobcu prijímal od žalobcu plnenia, na ktoré nemal

zákonný ani zmluvný nárok a to aj napriek tomu, že existujú aj iné právoplatné rozhodnutia všeobecných
súdov a správnych orgánov, ktoré jednoznačne konštatujú porušenie práva na ochranu spotrebiteľa zo
strany žalovaného, čím sa žalovaný úmyselne na úkor žalobcu bezdôvodne obohacoval a naďalej sa
bezdôvodne obohacuje a to celkom v sume 400 eur, pričom aj napriek výzve zo strany žalobcu, žalovaný
odmietol získané bezdôvodné obohatenie vydať.

24. Písomným podaním, zo dňa 31.7.2017, žalovaný opätovne razantne odmietol, že by z jeho strany
došlo na úkor žalobcu k bezdôvodnému obohateniu, s tým, že UZ obsahuje všetky podstatné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zotrval na tom, že adresa sídla žalovaného je uvedená v UZ, ktorá
adresa je súčasne adresou na podanie prípadnej reklamácie zo strany spotrebiteľa, pričom táto

skutočnosť vyplýva aj z bodu 16 všeobecných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť UZ. K
žalobcovmu tvrdeniu o tom, že žalovaný pred uzatvorením UZ žalobcovi neposkytol formulár obsahujúci
Štandardné Európske informácie o spotrebiteľskom úvere, predložili do spisu kópiu predmetného
dokumentu s tým, že z neho s určitosťou vyplýva, že žalobca bol so Štandardnými Európskymiinformáciami o spotrebiteľskom úvere oboznámený dňa 8.10.2015, ktorú skutočnosť následne potvrdil
vlastnoručným podpisom.

25. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia
neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého
spotrebiteľského úveru žalobou.

27. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

28. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou

sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

29. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

30. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa OZ musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

31. Podľa §11 ods. 1 písm. b/, d/ Zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r), a y);

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

32.Podľa§39aOZ,neplatnýjeprávnyúkonurobenýfyzickouosobounepodnikateľom,priktoromniekto
zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú

závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť
plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.33. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

34. Predmetom sporového konania bol žalobný návrh žalobcu, ktorým sa domáhal určenia, že úver
poskytnutý žalobcovi žalovaným je bez úrokov a poplatkov. Žalobca sa teda v konaní domáha určenia
právnej skutočnosti.

35. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že UZ, uzavretá medzi žalovaným ako veriteľom a
žalobcom ako dlžníkom, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., pretože žalobca
predmetnú zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba nepodnikateľ a žalovaný ako dodávateľ, právnická osoba,
podnikajúca podľa Obchodného zákonníka.

36. Tak, ako to skonštatoval aj súd druhej inštancie, ustanovenie § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských

úveroch (účinné od 1.1.2018), umožňuje spotrebiteľovi (žalobca), s účinnosťou od 01.01.2018, domáhať
sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj určenia, že poskytnutý úver je bez úrokov
a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu je možné v zmysle § 137 písm. c/ CSP konštatovať, že podmienky
prípustnostižalobybolisplnenéažalobcaakospotrebiteľsamoholdomáhaťurčenia,žejemuposkytnutý
úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle podanej žaloby, a to aj bez preukazovania naliehavého

právneho záujmu

37. V súlade s ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. súd skúmal, či UZ obsahuje všetky podstatné
náležitosti ustanovenia § 9 ods. 1 a § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z..

38. Na základe UZ bola žalobcovi poskytnutá zo strany žalovaného suma 1.700 eur, pričom žalobca
mal žalovanému vrátiť spolu sumu 3.180 eur, z čoho suma 476 eur predstavovala odplatu pri poskytnutí
finančných prostriedkov a suma 1.004 eur predstavovala zmluvný úrok. V súvislosti so zmluvným
úrokom súd uvádza, že tento predstavuje 59,06% ročne, čo je neprimerane vysoký úrok, neadekvátny
k výške úveru, predstavuje viac ako polovicu z jeho hodnoty, čo v danej situácii je možné považovať

za úžeru podľa § 39a OZ. Porovnaním priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách v
čase poskytnutia úveru žalobcovi bolo zistené, že priemerná úroková miera pre podobné typy úverov
so začiatočnou fixáciou úverovej sadzby v mesiaci október 2015 bola 7,60%. Dojednaný úrok z UZ
teda viac ako 7,77 násobne prevyšuje priemernú úrokovú mieru z obdobných spotrebiteľských úverov,
poskytovaných obchodnými bankami. Súd preto dojednanie o výške zmluvného úroku vyhodnotil ako

neplatné dojednanie. V dôsledku toho potom zmluva neobsahuje riadny údaj o ročnej úrokovej sadzbe
úveru.

39. Takisto súd považoval za neplatné aj dojednanie o odplate vo výške 476 eur. Uvedená suma
predstavuje 28% zo sumy poskytnutého úveru, čo súd takisto považuje za neprimerane vysokú odplatu,

pričom nie je ani zrejmé, čo táto odplata vlastne zahŕňa. Celkovo sú náklady spojené s poskytnutím
úveru vo výške 1.480 eur, čo je 87,06% istiny úveru. Je v rozpore s účelom poskytovania úverov a
zásadami poctivého obchodného styku žiadať od dlžníka, ktorý je spotrebiteľ, náklady spojené s úverom
dosahujúce takmer 90% výšky poskytnutého úveru. Takéto správanie veriteľa je potrebné jednoznačne
vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá nemôže požívať právnu ochranu. Celkové náklady

žalobcu k zaplateniu ktorých sa žalobca spolu s úverom zaviazal, súd považoval za úžeru, ktorá je podľa
§ 39a OZ sankcionovaná neplatnosťou právneho úkonu.

40. Okrem uvedeného, podľa názoru súdu, UZ v spojení s Dohodou, neobsahuje jasný údaj o termíne
konečnej splatnosti úveru. Podľa UZ bola konečná splatnosť úveru určená na deň 12.10.2016, no podľa

Dohody splatnosť poslednej splátky úveru bola určená na deň 21.11.2016. Z uvedeného teda nie je
zrejmý dátum konečnej splatnosti úveru.

41. V dôsledku absencie údaja o ročnej úrokovej sadzbe úveru v zmluve absentuje aj riadny údaj o
RPMN. V zmluve tiež nie je údaj o adrese veriteľa na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo

sťažnosť, t.j. údaj podľa § 9 ods. 2 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Pokiaľ by žalovaný tvrdil, že táto
adresa je uvedená hneď pod názvom UZ a tiež v bode 1 UZ, súd uvádza, že vyššie citované ustanovenie
uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí obsahovaťadresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V zmluve nie je uvedené,
že názov a sídlo žalovaného je súčasne aj adresou na ktorú možno podávať sťažnosti resp. reklamácie.

42. Na základe uvedených skutočností, teda súd konštatuje, že predmetný úver je podľa § 11 ods. 1
písm. b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov a žalobca ako spotrebiteľ je povinný
vrátiť žalovanému ako veriteľovi len sumu skutočne poskytnutej úverovej istiny 1.700 eur.

43. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe žalobcu v celom rozsahu ako dôvodnej vyhovel.

44. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní v uplatnenom
nároku v celom rozsahu úspešný a preto mu patrí plná náhrada trov konania. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch rovnopisoch.

Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku súdu) obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len
skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.