Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 20, 2013

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/21/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612202269
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2013:1612202269.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky pred samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským v právnej veci navrhovateľa:

Augustín Jurkovič, bytom Malacky, Hurbanova 599, zast.: advokátkou JUDr. Martou Vícenovou, AK
Záhorácka 5478/15B, Malacky, proti odporcom: 1. K. 2. H. obaja zast.: advokátkou JUDr. Annou
Orthovou, AK Koceľova 17, Bratislava o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania v sume
6844,94 Eur na účet advokátky JUDr. Anny Orthovej, AK Koceľova 17, Bratislava, vedený v V. a.s. č.ú.

XXXXXXXXXX/XXXX. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal, aby súd určil, že je vlastníkom parc. registra „C“ č. XXXX,
záhrada o výmere 343 m2, nachádzajúcej sa v kat. úz. H., vytvorenej na základe geometrického plánu
č. 4/08, vyhotoveného A.. Navrhovateľ pôvodne podal svoj návrh proti odporkyni E. V priebehu konania
požiadal o zmenu účastníkov na strane odporcov. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že pôvodne
žalovaná odporkyňa bola zapísaná ako vlastníčka v celosti parc. registra „E“ č. XXX/X, orná pôda vo
výmere 668 m2, na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra Malacky pre kat. úz. H.. Spoluvlastnícky
podiel 676/864na predmetom pozemku nadobudla dedením podľa rozhodnutia č. D/1471/85 a titulom

darovacej zmluvy, ktorej vklad vlastníctva bol povolený Správou katastra Malacky pod č. V-XXXX/XX
a V-XXXX/XX. Podiel 126/864 po H. a podiel 62/864 po P. nadobudla na základe notárskej zápisnice
č. N 337/2011, Nz 37394/2011 zo dňa 06.11.2011, ktorou bolo osvedčené vyhlásenie účastníka o
nadobudnutí vlastníctva na základe vydržania podľa § 63 Zák. č. 323/1992 Zb. V uvedenej notárskej
zápisnici odporkyňa okrem iných skutočností vyhlásila, že predmetný pozemok užíval jej otec E. až
do svojej smrti v roku 1985 a od roku 1985 vystupovala pôvodne žalovaná odporkyňa ako oprávnená
držiteľka dotknutých podielov bez toho, aby jej niekto bránil vo výkone vlastníckych práv. Navrhovateľ

ďalej uviedol, že jeho rodičia ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu dňa 10.08.1948 s H., rod. L. a U.
ako predávajúcimi. Na základe tejto zmluvy nadobudli kupujúci stavebný pozemok parc. č. XXX/X o
výmere 370 m2 za dohodnutú cenu. Vlastnícke právo bolo vložené v prospech kupujúcich uznesením
Okresného súdu v Malackách pod č. 1832/48 zo dňa 18.10.1948. Navrhovateľovi rodičia kupovali
uvedený pozemok pre neho. Podmienky kúpy dohadovala matka navrhovateľa V.. V čase predaja
predávajúci na pozemkoch hospodárili. Keďže rodičia navrhovateľa len pripravovali podmienky pre
stavbu dohodli sa s predávajúcimi, že v prevej etape odkúpia a oplotia len časť pozemku, ktorý bude

slúžiť ako pozemok pod domom a dvor. Ďalšia dohoda bola taká, že keď sa navrhovateľ vráti do H. a
bude chcieť stavať, ukončia predávajúci obrábanie ďalšej časti pozemku a prevedú ho na neho a jeho
manželku a tento pozemok budú užívať ako záhradu. Prvú časť pozemku oddelili geometrickým plánom,
ktorým bola oddelená parc. č. XXX/X. z pôvodnej parc. č. XXX/X. Pred návratom navrhovateľa do H.jeho matka opäť kontaktovala pôvodných vlastníkov a dňa 08.04.1959 im vyplatila zálohu vo výške 3.000
Kčs spolu so svojím zaťom K., pretože záhrady kupovali pre obe svoje deti a ich rodiny. Dohodli sa s
rodinou L., že ešte do roku 1959 naposledy budú obrábať aj novo nadobúdanú časť pozemkov. V roku

1960 bol vyhotovený geometrický plán č. XXX+XXX-XXX-XXX-XX, ktorým z pôvodnej parc. č. XXX/X
bola oddelená časť o výmere 344 m2 označená ako parc. č. XXX/X pre navrhovateľa a jeho manželku a
časť o výmere 351 m2 pre navrhovateľovu sestru a jej manžela. Od roku 1961 vstúpili žalobca spolu so
svojou manželkou a jeho sestra s manželom aj za faktického užívania pozemok v celom rozsahu, teda
začali užívať časť „dvorovú“ aj časť „záhradnú“. V roku 1961 rodičia navrhovateľa previedli pozemok

parc. č. XXX/X do jeho vlastníctva a vlastníctva jeho manželky. V tom čase zároveň zaslali rodine L.
ktorá sa medzičasom odsťahovala do K., zostatok dohodnutej ceny za obidve záhrady spolu vo výške
300 Kčs prostredníctvom otca pôvodne žalovanej E. a jeho brata E.. E. a E. sa zaviazali, že všetky
formálne záležitosti vybavia so svojimi príbuznými v K., s ktorými boli v kontakte. Pozemok parc. č. XXX/
Xaparc.č.XXX/Xužboloplotenýaužívanýnavrhovateľomajehomanželkou.Poniekoľkýchmesiacoch
bratia Kuračkovci ubezpečili navrhovateľa, že už je všetko vybavené a viac sa o vec nemusí starať.

Po tomto ubezpečení sa navrhovateľ domnieval, že keďže aj druhú časť kúpnej ceny vyplatil, nikto mu
v užívaní nebránil, všetko je v poriadku a pozemky sú jeho a manželky. Až v roku 2008 navrhovateľ
zistil, že nie je spolu s manželkou zapísaný ako vlastník aj pôvodného pozemku parc. č. XXX/X.
Pôvodný pozemok parc. č. XXX/X je totožný s pozemok parc. č. XXXX o výmere 343 m2. Navrhovateľ
požiadal pôvodne žalovanú o usporiadanie zisteného stavu a umožnenie kontaktu s jej príbuznými v

K., čo ona sľúbila. Viac krát ho aj ubezpečila, že sa pracuje na vybavení veci. Na jeseň 2011 pôvodne
žalovaná odporkyňa oznámila, že pozemok si majetko-právne usporiadala, neuviedla akou formou.
Navrhovateľovi oznámila, že si môže pozemok od nej kúpiť za trhovú cenu, inak ho ponúkne na predaj.
Navrhovateľ, ktorému zomrela manželka dňa 01.04.2011, obdržal od právnej zástupkyne E. výzvu na
odstránenie drobných stavieb nachádzajúcich sa na pozemku. Navrhovateľ poukázal na ust. § 134 Obč.

zák. Uviedol, že vydržacia doba, od ktorej pozemok dobromyseľne užíva začala plynúť 01.01.1961.
Vzhľadom na právu úpravu boli splnené podmienky v jeho prípade pre nadobudnutie vlastníctva parc.
č. XXXX záhrady o výmere 343 m2, nachádzajúcej sa v kat. úz. H. vydržaním. Navrhovateľ ďalej
poukázal na oprávnenosť držby. Za základ svojej dobrej viery považoval tú skutočnosť, že zaplatil za
pozemok, uzatvoril dohodu podľa, ktorej všetky formálne náležitosti mali vybaviť E. a E., ktorí mu aj

následne túto skutočnosť potvrdili. Navrhovateľ vynaložil aj primeranú opatrnosť, keď sa opakovane
ubezpečoval, že vec je v poriadku. Vzhľadom na pobyt niektorých spoluvlastníkov v cudzine sa mu
zdalo dostatočné ubezpečenie bratov F., že všetko je vybavené, čo je ospravedlniteľný omyl aj právny
vzhľadom na vtedajšiu dobu a konkrétne okolnosti prípadu. Navrhovateľ ďalej uviedol, že po celú dobu
držby mal nehnuteľnosť ako držiteľ vo svojej faktickej moci - užíval ju, obrábal ju, zastaval ju drobnými

stavbami, nikdy nebol vo svojej faktickej držbe nikým rušený. Tvrdenie pôvodne žalovanej odporkyne, že
jej právny predchodca a neskôr ona vec fakticky užívali je hrubo nepravdivé. Predmetná nehnuteľnosť je
od roku 1961 oplotená, nikto okrem navrhovateľa k nej nemal prístup a nikto sa tohto prístupu ani nikdy
nedožadoval. Oprávnený držiteľ, u ktorého boli splnené podmienky vydržania nadobudne vlastnícke
právo k veci a vydržaním zaniknú vlastnícke práva doterajších vlastníkov. Pôvodne žalovaná preto

nemohla nadobudnúť vlastnícke podiely na predmetnej nehnuteľnosti ani dedením, ani darom a ani
vydržaním, keďže v dobe vykonávania právnych úkonov na základe, ktorých údajne mala nadobudnúť
vlastníctvo, už vlastníkmi boli navrhovateľ a jeho manželka.

Odporcoviasnávrhomnesúhlasili.Knávrhusapísomnevyjadrili.Vosvojompísomnomvyjadreníuviedli,

že novovzniknutý pozemok parc. č. XXX/X vznikol geometrickým plánom odčlenením od pôvodného
pozemku registra „E“ parc. č. XXX/X. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že podmienky predaja pozemku
dohadovala matka navrhovateľa V. s U. a H. sa podľa odporcov nezakladá na pravde. Odporcovia
uviedli, že z návrhu nie je zrejmé, ktorú H. mal navrhovateľ na mysli. V rodine pôvodne žalovanej
odporkyne bola H. rod. W., ktorá bola jej prababkou a druhá H., rod. L., ktorá bola sestrou jej babky

H.. V čase podpisu kúpno-predajnej zmluvy prababka pôvodne žalovanej odporkyne už nežila (zomrela
25.02.1935) a sestra jej babky H., H., ktorá sa v roku 1923 vydala a dovtedy používala priezvisko
Y., žila od roku 1939 v H. a na R. nechodila, takže ani ona nemohla podmienky predaja dohadovať.
Naviac pozemok parc. č. XXX/X rodičom navrhovateľa predávali H. a U. ( nie H.). Súčasne s pozemkom
navrhovateľa jeho rodičia kupovali aj susedný pozemok registra „E“ parc. č. XXX/X pre svoju dcéru V.

rod. E. a jej manžela K.. Podľa vyjadrenia odporcov je evidentné, že tak rodičia navrhovateľa ako aj H.
a U. si boli vedomí toho, ako sa nehnuteľnosti prevádzajú. Teda toho, že bolo k tomu potrebné uzatvoriť
kúpnu zmluvu, vyhotoviť geometrický plán a následne zapísať tieto listiny do katastra nehnuteľností.
Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že jeho matka v roku 1959 kontaktovala vtedajších vlastníkov a dňa 08.04.1959im vyplatila zálohu vo výške 3.000 Kčs spolu so svojim zaťom K., čo navrhovateľ preukazoval úradne
overenou kópiou potvrdenia zo dňa 08.04.1959, ktorým údajne H. a dedičia potvrdili, že toho dňa prevzali
od K. 3000 Kčs ako polovičnú cenu za prednú časť pozemku podľa predbežnej výmery 692,5 m2

s tým, že druhá polovica bude zaplatená po prevedení úradnej výmeny na kúpno-predajnej zmluve
odporcovia uvádzali, že prababka pôvodne žalovanej odporkyne H., rod. W. zomrela dňa 25.02.1935 a
teda nemohla v žiadnom prípade túto listinu podpisovať, sestra babky pôvodne žalovanej odporkyne H.,
rod. L. od roku 1939 žila v H. a na R. sa nezdržiavala a ani nechodila na návštevy a preto ani takúto
listinu nemohla podpísať. Odporcovia ďalej poukazovali na to, že zároveň z listiny - potvrdenia zo dňa

08.04.1959 vyplývajú viaceré významné skutočnosti. Na tejto listine sa meno navrhovateľa žiadnym
spôsobom neuvádza. Ak aj prebehli rokovania, tak si matka navrhovateľa bola jednoznačne vedomá
skutočnosti, že k realizovaniu predaja je potrebné urobiť určitý právny úkon, uzatvoriť kúpnu zmluvu a
zároveň je potrebné vyhotoviť geometrický plán na odčlenenie pozemku od pozemku parc. č. XXX/X a
následne po podpise kúpnej zmluvy vykonať aj zápis do katastra nehnuteľnosti. Odporcovia poukázali
na to, že z týchto úkonov bol urobený len jeden, keď pravdepodobne matka navrhovateľa dala vyhotoviť

geometrický plán, ktorý však nikdy nebol v praxi realizovaný a zapísaný do katastra nehnuteľnosti. Ďalej
odporcovia poukázali na tú skutočnosť, že na potvrdení je uvedené ako podpis prijímateľa „ H. dediči
“, nedá sa však zistiť kto listinu v skutočnosti podpisoval keď H. to v žiadnom prípade nemohla byť.
Podľa odporcov podpis pripomína podpis V. ktorá potvrdenie tiež podpísala. Babka pôvodne žalovanej
odporkyne H. ako dedička po H., rod. W. predmetnú listinu nepodpisovala. Taktiež U. ako druhá dedička

po H., rod. W. predmetnú listinu nepodpisovala, čo je evidentné z jej podpisov, ktoré sú obsahom spisu.
U. sa aj písala a aj podpisovala s dvomi „ll“ v priezvisku, na predmetnom potvrdení je ale uvedené L. s
jedným „l“.Zároveň tvrdeniu, že by sa U. bola s navrhovateľovou matkou v rokoch 1959 - 1960 dohodla
na predaji časti pozemku odporuje aj fakt, že následne svoj spoluvlastnícky podiel pozemku registra
„E“ prac. č. XXX/X kúpnou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice zo dňa 17.05.1963 predala do

vlastníctva rodičov ( E. a H. F.) povodne žalovanej odporkyne. Odporcovia ďalej uvádzali, že navrhovateľ
svoje tvrdenie o výplate druhej časti kúpnej ceny žiadnym spôsobom nepreukázal. E. ako aj E. neboli v
danom čase podielovým spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a preto neboli oprávnení ani prijať kúpnu cenu,
resp. právne zaväzovať svojich príbuzných alebo uzatvoriť kúpnu zmluvu. Odporcovia ďalej uvádzali,
že dňa 17.05.1963 uzatvorili U., E. a H. kúpnu zmluvu spísanú formou Notárskeho protokolu Štátnym

notárstvomBratislava-vidiek(registrovanáŠNBratislava-vidiekdňa09.07.1963podPr.712/63),ktorou
manželia F. kúpili od U. jej spoluvlastnícke podielu k nehnuteľnostiam zapísaným vo vložke č. XXX. kat.
úz. H., okrem iného aj k pozemku registra „E“ parc. č. XXX/X - roľa o výmere 6352 m2. Odporcovia ďalej
uvádzajú, že v roku 1963 H. (babka pôvodne žalovanej odporkyne) titulom daru a skutočnej držby na
základe Rozhodnutia Odboru výstavby ONV Bratislava - vidiek v Bratislave zn. Výst. XXXX/XXXX zo

dňa 02.10.1963 nadobudla spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 105/432, okrem iného k pozemku parc. č.
XXX/X a to na základe zápisnice o skutočnej držbe a vykonaným šetrením. Dňa 09.07.1969 uzatvorili H.
(rod. L.), E., E. a H. Dohodu o zrušení spoluvlastníctva spísanú formou notárskej zápisnice na Štátnom
notárstve Bratislava - vidiek ( registrovaná ŠN Brtislava - vidiek dňa 18.09.1972 pod č. K.). Predmetom
tejto dohody bol okrem iného aj pozemok registra „E“ parc. č. XXX/X - roľa o výmere 6352 m2. V roku

1985 pôvodne žalovaná odporkyňa zdedila spoluvlastnícky podiel po svojom otcovi E., po strýkovi E.
zdedilapojehosmrtivroku1992taktiežnazákladetestamentu.Odporcoviauvádzali,ževšetkyuvedené
úkony len nasvedčujú tomu, že k žiadnej dohode medzi navrhovateľom, resp. jeho matkou a právnymi
predchodcami pôvodne žalovanej odporkyne a to ani ústnej nikdy nedošlo. Vtedajší spoluvlastníci s
touto nehnuteľnosťou nakladali aj naďalej ako s vlastnou. Z konania U., čo vyplýva z kúpnej zmluvy z

roku 1963, ktorá predtým dohadovala s matkou navrhovateľa predaj pozemku registra „E“ parc. č. XXX/
X je zrejmé, že predtým žiadnu časť pozemku registra „E“ parc. č. XXX/X v roku 1960 nepreviedla na
navrhovateľa alebo na jeho matku. Na jeseň roku 2008 zavolala pôvodne žalovanej odporkyni manželka
navrhovateľa pani H.. Oznámila jej, že s navrhovateľom zistili, že sporný pozemok nie je vybavený
a je vedený na jej meno a na jej ostatných príbuzných žijúcich v K.. Pôvodne žalovaná odporkyňa

jej oznámila, že sú to sesternice jej otca. J. pôvodne žalovanej odporkyni vtedy oznámila, že keď si
pozemok majetko-právne vysporiada s rodinou žijúcou v K., vyrovnajú sa s ňou. Tiež ju požiadala, aby si
zapísala všetky nálady, ktoré bude s tým mať a že sa potom vyrovnajú. Pôvodne žalovaná odporkyňa si
naozaj začala majetko-právne vyporiadavať predmetný pozemok tak, aby ho vlastnila celý. V decembri
2011 pôvodne žalovaná odporkyňa zaslala navrhovateľovi a vlastníkovi susedného pozemku registra

„C“ parc. č. XXXX výzvu na vypratanie a odovzdanie nehnuteľnosti. Navrhovateľ reagoval tým, že podal
na súd žalobu na určenie vlastníctva. Susedný pozemok bol vyprataný. Odporcovia ďalej uviedli, že
vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, teda ten kto s vecou nakladá ako so svojou a je
so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Detencia sama o sebe na vydržanienestačí. To čo je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne,
preto ak dôjde k sporu nestačí dokazovanie zamerať len na zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa.
Odporcovia poukázali na zákonné podmienky vydržania, poukázali na to, že nevyhnutnou podmienkou

tohto spôsobu nadobudnutia vecného bremena je predovšetkým existencia právneho dôvodu, z ktorého
si iný subjekt - navrhovateľ so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť v
dobrej viere, že z určitého právneho vzťahu ( v skutočnosti len domnelého) na jednej strane jemu patrí
vlastnícke právo v cudzej veci a subjekt tohto práva po zákonom určenú dobu nerušene pre seba a
fakticky vykonával a bol počas celého plynutia tejto doby dobromyseľný v tom, že je jeho oprávneným

vykonávateľom. Odporcovia uviedli, že zákonným predpokladom oprávnenosti držby práva teda je, aby
určitá osoba (držiteľ) nakladala s vecou ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti, na povahu
konkrétneho prípadu bola táto osoba dobromyseľná, že jej právo patrí, aj keď z objektívneho hľadiska
nemá na to žiaden právny nárok. Tento objektívny stav musí byť doplnení aj subjektívnym presvedčením
držiteľa, že právo ktoré vykonáva, mu patrí. Vtedy ide o oprávnenú držbu, ktorá sa od neoprávnenej
držby líši práve subjektívnym stavom mysle, v psychike držiteľa, a to jeho dobromyseľnosťou v tom,

že mu právo v skutku patrí. Oprávnená a chránená držba práva (vecného bremena) je teda takým
faktickým stavom, pri ktorom musia byť splnené dve pojmové znaky: 1. dobromyseľnosť držiteľa a 2.
úkon, ktorým bola vec alebo právo fakticky odovzdané držiteľovi. Pri dobromyseľnosti držiteľa podľa
stanoviska odporcov je treba vždy brať v úvahu, či detentor pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú je
treba s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého považovať nemal, resp. nemohol

mať po celú vydržaciu lehotu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Odporcovia
poukázali na tú skutočnosť, že navrhovateľ a jeho právny predchodcovia (rodičia) si boli jednoznačne
vedomí a boli uzrozumení s tým, ktoré kroky je nevyhnutné vykonať a aké právne úkony uskutočniť,
aby sa vlastnícke právo nadobudlo - uzatvoriť s vlastníkmi kúpnu zmluvu, vyhotoviť geometrický plán na
odčlenenie pozemku a následne zápis kúpnej zmluvy do evidencie nehnuteľnosti, nakoľko takou istou

formou nadobudli aj vlastníctvo k pozemku registra „E“ parc. č. XXX/X (teraz v registri „C“ parc. č. XXXX).
Pokiaľ ide o faktické odovzdanie veci držiteľovi a držiteľ by mohol byť držiteľom oprávneným, musela
by mu byť vec odovzdaná všetkými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Nestačilo by ak by mal súhlas len
niektorého alebo niektorých so spoluvlastníkov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov E., K., H., ohliadkou sporných nehnuteľností,
oboznámil sa s LV č. XXXX, XXXX. Správy katastra Malacky, pre kat. úz. H., notárskou zápisnicou č.
N 337/2011, NZ 37394/2011, NCRIs 38396/2011, kúpno-predajnou zmluvou uzavretou medzi H., rod.
L. a U. a JS. a manželkou V., rod. A. o predaji a kúpe parc. č. XXX/X vo výmere 3 á 70 m2, ktorá
bola v minulosti časťou parcely zapísanej v PKV č. XXX obce H.. Geometrickým plánom na rozdelenie

parc. č. XXX/X v kat. úz H., geometrickým plánom č. X/XX, vyhotoveným Ing. E. na určenie vlastníckych
práv k pozemku parc. č. XXXX., geometrickým (polohopisným) plánom č. XXX + XXX-XXX-XXX-XX,
vypracovaným úradom geodézie a kartografie v L., úmrtným listom H. rod. W., zomrelej XX.XX.XXXX,
notárskym protokolom spísaným na ŠN Bratislava - vidiek, č. N 370/63, ČD: 1623/63 zo dňa 17.05.1963,
uznesením č.d. 1623/1963 Okresného súdu Bratislava - vidiek, rozhodnutím Odboru výstavby ONV

Bratislava - vidiek č. Výst. 5200/1963 zo 14.07.1963, uznesením ŠN Bratislava - vidiek č. D 882/1963
zo dňa 31.07.1963, rozhodnutím Odboru výstavby ONV Bratislava - vidiek č. Výst. 8014/1963 zo dňa
02.10.1963, notárskou zápisnicou ŠN Bratislava - vidiek č. N 469/1969, NZ 497/1969 a ďalším obsahom
spisu a zistil nasledovné:

Podľa LV č. XXXX Správy katastra Malacky bola pôvodne žalovaná odporkyňa vlastníčkou parcely
registra „C“ č. XXX/X. o výmere 668 m2. Túto nehnuteľnosť predala odporcom v 1. a 2. rade.
Kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č. Y. Správou katastra Malacky. Predemtom sporu bol
pozemok registra „C“ označený ako pozemok č. XXXX, záhrada o výmere 343 m2, ktorý bol vytvorený
geometrickým plánom č. X/XX, ktorý však nie je dosiaľ prevedený do katastra nehnuteľností. Parc. č.

XXX/X bola v minulosti zapísaná v PKV č. XXX kat. úz. H. a jej celková výmera bola 7286 m2. Časť
tejto parcely a to parc. č. XXX/X - stavebnú parcelu vo výmere 370 m2, kúpili rodičia navrhovateľa
E. a V. a to kúpno-predajnou zmluvou Č. d. XXXX/XX zo dňa 10.08.1948. Predávajúcimi boli H.
(správne pravdepodobne H.) F., rod. L. a U. ako spoluvlastníčky pôvodnej parc. č. XXX/X. Geometrickým
plánom na rozdelenie parcely č. 680/1 vznikla nová parcela č. XXX/X - stavebná plocha vo výmere

370 m2, ku ktorej vlastníctvo nadobudli najskôr rodičia navrhovateľa E. a ĽN. a neskôr navrhovateľ so
svojou manželkou (kúpno-predajná zmluva zo dňa 02.09.1959, rozhodnutie ONV v Malackách č. Výst.
7953/59-182 zo dňa 20.10.1959). Parcela č. XXX/X zostala vo výmere 6916 m2. Navrhovateľ tvrdil, že
od roku 1961 vstúpil spolu so svojou manželkou do faktického užívania parc. č. XXX/X a tiež parc.č. XXX/X. Parcela č. XXX/X bola vlastne zastavanou plochou a dvorom a parc. č. XXX/X slúžila ako
záhrada. Pôvodný pozemok parc. č. XXX/X je totožný s pozemkom parc. č. 2120 o výmere 343 m 2.
Navrhovateľ tvrdil, že v čase keď na neho a jeho manželku previedli jeho rodičia pozemok parc. č. 680/4

zaslali rodine Bolovičovej, ktorá už žila v Rakúsku zostatok dohodnutej ceny za záhradu a riešila sa aj
záhrada sestry navrhovateľa a jej manžela. Prostredníctvom otca pôvodne žalovanej odporkyne bola
zaslaná rodine vlastníkov suma 3.000 Kčs. E. a E. sa zaviazali, že všetky formálne záležitosti súvisiace
s prevodom pozemku vybavia so svojimi príbuznými v K., s ktorými boli v kontakte. Po niekoľkých
mesiacoch obaja bratia F. ubezpečili navrhovateľa, že vec je vybavená. O tom, že bola odovzdaná suma

3000 Kčs bolo spísané potvrdenie zo dňa 08.04.1959. Z potvrdení sú uvedení V. a K. ako tí ktorí mali
vyplatiť sumu 3.000 Kčs za „predanú čiastku pozemku podľa predbežnej výmery asi 692,5 m2“. Ďalej
sa v potvrdení uvádza, že „druhá polovica t.j. Kčs 3.000 bude zaplatená po prevedený úradnej výmery
na kúpno-predajnej zmluve. Prevziať túto sumu mali H. dedičia.

Odporcovia argumentovali tým, že nie je možné, aby H. v roku 1959 prevzala od navrhovateľa prípadne

jeho rodiny peniaze a vystavila o tom nejaké potvrdenie. Túto skutočnosť odôvodňovali vo svojom
písomnom vyjadrení a súd ho už vyššie citoval.

Podľa rozhodnutia Odboru výstavby ONV Bratislava - vidiek zn. Výst.814/1963 zo dňa 02.10.1963 boli
v PKV č. XXX, parc. č. XXX/X, XXX, XXX v celkovej výmere 6352 m2 vedené na H., rod. L., Z., H.,

H., P. K., rod. D.
Podľa notárskej zápisnice č. N 469/1969, NZ 497/1969 spísanej ŠN Bratislava - vidiek dňa 09.07.1969
boli vlastníkmi parc. č. XXX/X - roľa v intraviláne H. rod. L. v podiele 126/864, P., každá v podiele po
62/864, E. v podiele 162/864 a E. a manželka H. a v podiele 312/864. Podľa tejto notárskej zápisnice
bola parc. č. XXX/X, parc. č. XXX a parc. č. XXX zlúčená a znova rozdelená na nové parcely. Uvedený

spoluvlastníci medzi sebou zrušili spoluvlastníctvo nehnuteľností a to tak, že podľa geometrického plánu
zo dňa 14.04.1969 č. XXX-XXXX-XXX-XX Strediska geodézia Bratislava - vidiek boli novo vytvorené
parcely č. XXX/X - záhrada vo výmere 3266 m2, parc. č. XXX/X - dom vo výmere 243 m2 v celosti,
prikázané do bezpodielového spoluvlastníctva E. a manželky H. rod. X. Ďalšia novovytvorená parcela
č. XXX - záhrada vo výmere 3266 m2 a parc. č. XXX/X - dom vo výmere 99 m2 boli v celosti prikázané

E.. Ďalšia novovytvorená parcela č. XXX/X . - spoločný dvor vo výmere 579 m2 v polovici bol prikázaný
do bezpodielového spoluvlastníctva E. a manželky H., rod. X. a v polovici E. F..

Svedkyňa E. uviedla, že v roku 1946 alebo v roku 1948, ešte pred jej narodením bola predaná
časť pôvodného pozemku . Predaná časť bola súčasťou iného väčšieho pozemku, ktorý mal viac

spoluvlastníkov. Svedkyňa uviedla, že okolo roku 1960 - 1960 si z tohto pozemku pripojili časť susedia
E. - navrhovateľ s manželkou. Svedkyňa dedila nehnuteľnosti po svojom otcovi a po svojom strýkovi E.
Svedkyňa uviedla, že pôvodným vlastníkom pozemku bol H. a manželka H., rod. W.. Táto však zomrela
v roku 1935. Podpis H. na potvrdení z roku 1959 nemohol byť teda jej, pôvodnej vlastníčky. H. a H. boli
rodičia H.. Svedkyňa nepokladala podpis H. na potvrdení z roku 1959 za autentický. Podľa svedkyne

existovala ešte aj H., vydaná Y. ktorá sa však vydala do H. a tiež nemohla doklad - potvrdenie podpísať
v roku 1959.

Svedok K. uviedol, že H. bola osoba, ktorá obrábala sporný pozemok, bola jeho majiteľkou. V čase
podpisu na potvrdení mala cca. 70 rokov.

Svedkyňa H. uviedla, že od roku 1959 býva v H. na P. ulici. Jej bezprostredným susedom je navrhovateľ.
Od obdobia kedy sa na začiatku 60. rokov prisťahovala spornú nehnuteľnosť užívali navrhovateľ a
jeho manželka. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k vlastníctvu nehnuteľnosti v minulosti. Uviedla, že jej
svokrovci ako aj ďalší susedia si kúpili pozemok od L..

Podľa § 868 Obč. zák., pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj
právne vzťahy vzniknuté pred 01. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich
vzniknuté pred 01. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 115 zák. č. 141/1950 Zb., vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o
nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.Podľa § 116 ods. 1 zák. č. 141/1950 Zb., vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží
oprávnene ( § 145) a nepretržite 3 roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba 10 ročná.
Podľa § 116 ods. 2 zák. č. 141/1950 Zb., kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa,

môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

Podľa § 117 zák. č. 141/1950 Zb., o behu vydržacej doby platia primerane tie isté zásady, aké platia o
behu premlčacej doby.

Podľa § 118 zák. č. 141/1950 Zb., ustanovenia o vydržaní vlastníckeho práva platia obdobne o vydržaní
iných vecných práv.

Podľa § 145 ods. 1 zák. č. 141/1950 Zb., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v
tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

Podľa § 145 ods. 2 zák. č. 141/1950 Zb., v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Vykonávajúc dokazovanie sa súd zameral predovšetkým na skutočnosť, či sa v predmetnom prípade
môže jednať o oprávnenú držbu. Vzhľadom k uvedenému je v danej veci podstatným to, či navrhovateľ
so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec, sporný pozemok, ktorý vznikol z
predchádzajúcich iných pozemkov, patrí. Dobromyseľnosť má pritom svoju oporu nielen v presvedčení,
že mu vec patrí, ale aj v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec mohla držiteľovi -

navrhovateľovi patriť. Z toho potom vyplýva, že nestačí len subjektívne presvedčenie navrhovateľa o
tom, že mu vec patrí, nestačí ani to, že s vecou nakladal ako s vlastnou. Podstatné je, či existovali
konkrétne okolnosti, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie navrhovateľa o dobromyseľnosti, že mu vec
patrí.

Takouto okolnosťou by napríklad bola existencia zmluvy, ktorá by síce bola neplatná, ale na základe
nej by sa navrhovateľ ujal držby. Navrhovateľ predložil súdu „potvrdenie“ zo dňa 08.04.1959. Tvrdil, že
tento doklad je taký, s ktorým došlo oprávnenému vstupu do držby parc. č. XXX/X, ktorý je totožný s
parcelou registra „C“ č. XXXX - záhrada o výmere 343 m2. Súd už vyššie uviedol, že pôvodná parc.
č. XXX/X - orná pôda mala v minulosti viacerých spoluvlastníkov a bola rôznym spôsobom rozdelená,

boli z nej odčlenené určité časti.

Navrhovateľ na preukázanie svojej dobromyseľnosti pri nadobudnutí spornej nehnuteľností nepredložil

žiadnu písomnú zmluvu okrem vyššie uvedeného „potvrdenia“.

Naopak v konaní boli vykonané dôkazy, z ktorých jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ pri normálnej
opatrnosti musel mať vedomosť o tom, že oprávnene len užíva pozemok, na ktorom má postavený
rodinný dom, keďže tento pozemok v minulosti od vlastníkov kúpili jeho rodičia a potom ho previedli na

neho a jeho manželku. Svoj majetok odporcovia majú zapísaný na príslušnom LV.

Zákonnými podmienkami vydržania ako spôsobu pôvodného (neodvodeného) nadobudnutia vlastníctva
alebo iného práva vo všeobecnosti sú: 1. oprávnená držba, 2. uplynutie zákonnom určenej vydržacej
doby, 3. spôsobilý predmet vydržania. Pritom právne následky vydržania nastávajú len vtedy, ak sú

súčasne splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie práva vyžaduje.

Po oboznámení sa s obsahom spisu, po vykonaní ďalšieho dokazovania, súd dospel k záveru, že
v danom prípade na strane navrhovateľa absentuje jedna zo zákonných podmienok vydržania, a to
oprávnená držba. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo

právo patrí, je držiteľom oprávneným (§ 145 ods. 1 zák. č. 141/1950 Zb.). Posúdenie, či je držiteľom v
dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného
presvedčenia) samého účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno
vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol maťpo celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká
aj vtedy, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o
tom, že mu vec právom patrí. Nič na tom nemení skutočnosť, že držiteľ bude v tomto prípade naďalej

subjektívne v dobrej viere. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec
mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik
práva. V danom prípade predovšetkým súd poukazuje na tú skutočnosť, že dokladom, ktorým by malo
dôjsť k vstupu do držby má byť podľa navrhovateľa potvrdenie zo dňa 08.04.1959. Na tomto potvrdení
žiadnymspôsobomnešpecifikujeanilento,oktorúčasťpozemkubymaloísť.Odporcoviaspochybňovali

existenciu H. v čase podpisu potvrdenia. V potvrdení sa ani neuvádza navrhovateľ prípadne jeho
manželka ako nadobúdatelia nejakej nehnuteľnosti. Naviac sa iba predpokladá, že sa ešte len uzavrie
kúpno-predajná zmluva niekedy v budúcnosti. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že pozemok,
pôvodná parc. č. XXX/X v H. mala viacerých spoluvlastníkov a pritom k nejakému záväzku sa zaviazala
iba „H.“, ktorej pravosť podpisu odporcovia taktiež spochybňujú. Navrhovateľ nemohol byť so zreteľom
na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom pozemku, ktorý je predmetom tohto konania a ktorý

bol odčlenený z iných pozemkov v spoluvlastníctve iných vlastníkov. Navrhovateľ tiež nepredložil ako
už vyššie súd uviedol žiadny iný relevantný a hodnoverný doklad o tom, že skutočne uzatvoril zmluvu (či
už darovaciu, kúpno-predajnú, alebo zámennú) so spoluvlastníkom alebo spoluvlastníkmi parc. č. XXX/
X v kat. úz. H. v rozsahu, v ktorom by sa mal stať vlastníkom súčasnej parc. č. XXXX o výmere 343 m2.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že navrhovateľ bol povinný označiť dôkazy na preukázanie

skutočností, že v spornom prípade sa jednalo o oprávnenú držbu. Navrhovateľ však toto dôkazné
bremeno neuniesol a právne relevantné dôkazy nenavrhol.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd zistil a musel konštatovať, že sa jedná o držbu neoprávnenú.
Navrhovateľ oprávnenosť držby ničím nepreukázal, neprodukoval ani dôkazy, ktoré by vyvolali

pochybnosť. Výpovede svedkov v konaní nemali pre rozhodnutie vo veci výpovednú hodnotu, nepriniesli
žiaden dôkaz o dobromyseľnosti držby a nebolo možné z nich vyvodiť žiadny právny záver.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá O.s.p. Úspech v konaní mali odporcovia.
Právny zástupca odporcov si vyčíslil trovy konania, pričom podľa názoru súdu sa jedná o použitie

správnej tarifnej odmeny za právnu vec. Odporcom vznikli trovy konania pozostávajúce z trov ich
právneho zastúpenia a to za tieto úkony právnej pomoci: 1. prevzatie a príprava zastúpenia pôvodne
žalovanej odporkyne 2. prevzatie a príprava zastúpenia odporcu v 1. rade, 3. prevzatie a príprava
zastúpenia odporcu v 2. rade, 4. písomné podanie na súd, vyjadrenie zo dňa 31.05.2012, 5. účasť
na pojednávaní dňa 09.10.2012 - traja zastúpení, 6. ďalšia porada s klientmi dňa 25.10.2012 - dvaja

zastúpení, 7. účasť na pojednávaní dňa 25.10.2012 - dvaja zastúpení, 8. účasť na pojednávaní -
obhliadka dňa 16.11.2012 - dvaja zastúpení, 9. účasť na pojednávaní dňa 11.06.2013, pojednávanie
odročené - dvaja zastúpení, 10. účasť na pojednávaní dňa 09.07.2013, pojednávanie odročené - dvaja
zastúpení, 11. účasť na pojednávaní dňa 20.08.2013, pojednávanie - dvaja zastúpení. Predmetom
konania bolo určenie vlastníctva k nehnuteľnosti v kat. úz. H.y vo výmere 373 m2. Právna zástupkyňa

odporcov súdu predložila informácie o priemernej cene stavebného pozemku v kat. úz. H., ktorá je 100
€/m2 potom bola hodnota sporu 37. 300 Eur a tarifná hodnota jedného úkonu právnej služby je podľa §
10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. platnom znení 499,57 Eur bez DPH. Za úkony právnej pomoci pod
poradovým číslami 1 - 3 patrí tarifná odmena vo výške po 499,57 Eur za jeden úkon + 7,63 režijný paušál
za jeden úkon. Za úkon právnej pomoci pod poradovým číslom 4 a 5 patrí tarifná odmena vo výške po

749,36 Eur + režijný paušál po 7,63 Eur (jednalo sa o právne zastúpenie 3 osôb). Za ďalší úkon právnej
pomoci pod poradovým číslom 6 patrí tarifná odmena vo výške 333,05 Eur (dve zastúpené osoby). Za
úkon právnej pomoci pod poradovým číslom 7 patrí tarifná odmena vo výške 499,57 Eur + režijný paušál
7,63 Eur. Za úkon právnej pomoci pod poradovým číslom 8 patrí tarifná odmena vo výške 499,57 Eur +
režijný paušál 7,63 Eur. Za úkon právnej pomoci pod poradovým číslom 9 patrí tarifná odmena vo výške

124,89 Eur + režijný paušál 7,81 Eur, jednalo sa o odročené pojednávanie bez prejednania veci (dvaja
zastúpení). Za úkon právnej pomoci pod poradovým číslom 10 patrí tarifná odmena vo výške 124,89
Eur + režijný paušál 7,81 Eur (dvaja zastúpení). Za úkon právnej pomoci pod poradovým číslom 11 patrí
tarifná odmena vo výške 599,48 Eur + režijný paušál 7,81 Eur.Právnemu zástupcovi odporcov patrí aj náhrada za cestovné a za stratu času podľa § 15 a 17 cit.
vyhl., ktoré si vyčíslil za účasť na pojednávaniach na Okresnom súde v Malackách dňa 09.10.2012,

25.10.2012, ohliadke dňa 16.11.2012, pojednávaniach dňa 11.06.2013, 09.07.2013 a 20.08.2013.
Vyúčtovanie cestovného a straty času právnym zástupcom odporcov bolo vyčíslené primerane a
správne. Podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. č. 655/2004 Z.z. platnom znení, ak je advokát platiteľom DPH,
zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o DPH, ktorú je advokát povinný platiť podľa
osobitnéhopredpisu. PrávnyzástupcaodporcovsiuplatnilDPHvovýške20%zaúkonyprávnejpomoci.

Celková odmena advokáta je potom spolu 6844,94 Eur.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Malacky, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek
tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.