Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. apríl 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/60/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711010333
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6711010333.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. 04. 2017 v konaní pred samosudkyňou

Mgr. Janette Nôtovou, v trestnej veci proti obžalovanému R.. M. G., nar. XX. XX. XXXX v W. Č., trvale
bytom N., K. XXX/X, trestne stíhaný pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods.1, ods.2
písm. d/ Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný R.. M. G. R. H. K. Ý., nar. XX. XX. XXXX v W. Č., trvale bytom N., K. XXX/X,

j e v i n n ý ,

že
ako fyzická osoba vykonávajúca činnosť na základe živnostenského listu pod obchodným menom R..
M. G. s miestom podnikania X. XXX/X, R.: XXXXXXXX

-podaldňa2.apríla2007naDaňovomúradeKrupinadaňovépriznaniekdanizpríjmovfyzickýchosôbza
rok 2006, pričom do výdavkov zahrnul dodávateľské faktúry od spoločnosti M-Stavbár, s. r. o. so sídlom

Potravinárska 4, Rimavská Sobota č. 1403/06 zo dňa 14. 3. 2006 na sumu 690.200,- Sk č. 702/2006 zo
dňa 27. 10. 2006 na sumu 358.915,90 Sk, č. 261/2006 zo dňa 04. 11. 2006 na sumu 264.775,- Sk a č.
722/2006 zo dňa 03. 11. 2006 na sumu 271.201,- Sk za dodaný tovar - pozinkovaný plech, čierny plech,
ťahaná trubka, drôt napriek tomu, že od uvedenej spoločnosti tovar nekúpil a nezaplatil zaň, čím znížil
základ dane z príjmov fyzických osôb o sumu 1.332.010,- Sk a spôsobil tak zníženie príjmov Štátneho
rozpočtu SR v zastúpení Daňovým úradom Krupina o sumu 8.400,78 € (253.081,90 Sk),

-dňa 21. apríla 2006 podal na Daňovom úrade Krupina daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty (ďalej

len DPH) za I. štvrťrok 2006, v ktorom si uplatnil odpočítanie dane z faktúry spoločnosti M-Stavbár, s.
r. o., Potravinárska 4, Rimavská Sobota č. 1403/06 zo dňa 14. 03. 2006 vystavenej na sumu 690.200,-
Sk, z toho DPH vo výške 110.200,- Sk napriek tomu, že tovar podľa faktúry nebol dodaný a za faktúru
nezaplatil, pričom po oboznámení sa so skutočnosťou, že daňový úrad považuje predmetnú faktúru za
fiktívnupriústnompojednávaníkonanomdňa09.06.2009naDaňovomúradeKrupina,podal dodatočné
daňové priznanie k DPH za I. štvrťrok 2006 dňa 12. 06. 2009 na Daňovom úrade Krupina, v ktorom zvýšil
vlastnú daňovú povinnosť o sumu 110.200,- Sk, čím by v prípade nepodania dodatočného daňového

priznaniaspôsobilzníženiepríjmovŠtátnehorozpočtuSRvzastúpeníDaňovýmúradomKrupinaosumu
3.657,97 € (110.200,- Sk),

-dňa 24. januára 2007 podal na Daňovom úrade Krupina daňové priznanie k DPH za IV. štvrťrok 2006,
v ktorom si uplatnil odpočítanie dane z faktúr spoločnosti M-Stavbár, s. r. o., Potravinárska 4, Rimavská
Sobota č. 702/2006 zo dňa 27. 10. 2006 vystavenej na sumu 358.915,90 Sk, z toho DPH vo výške
57.305,90 Sk, č. 261/2006 zo dňa 04. 11. 2006 vystavenej na sumu 264.775,- Sk, z toho DPH vo

výške 42.275,- Sk a č. 722/2006 zo dňa 03. 11. 2006 vystavenej na sumu 271.201,- Sk, z toho DPH
vo výške 43.301,- Sk napriek tomu, že tovar podľa faktúr nebol dodaný a za faktúry nezaplatil, pričompo oboznámení sa so skutočnosťou, že daňový úrad považuje predmetné faktúry za fiktívne pri ústnom
pojednávaní konanom dňa 09. 06. 2009 na Daňovom úrade Krupina, podal dodatočné daňové priznanie
k DPH za IV. štvrťrok 2006 dňa 12. 06. 2009 na Daňovom úrade Krupina, v ktorom zvýšil vlastnú

daňovú povinnosť o sumu 142.882,- Sk, čím by v prípade nepodania dodatočného daňového priznania
spôsobil zníženie príjmov Štátneho rozpočtu SR v zastúpení Daňovým úradom Krupina o sumu 4.742,81
€ (142.882,- Sk),

t e d a

-vo väčšom rozsahu skrátil daň a súčasne sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k
dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle vo väčšom rozsahu skrátiť daň, pričom k
dokonaniu trestného činu nedošlo,

č í m s p á c h a l

-zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods.1, ods.2 písm. d/ Tr. zákona sčasti v štádiu pokusu

podľa § 14 ods.1 Tr. Zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 276 ods.2 Tr. Zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods.3, ods. 8 Tr. zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 3 (troch) rokov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods.1 písm. a/ a § 51 ods.1, 2 Tr.
zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods.2, ods.4 písm. d/ Tr. Zákona sa obžalovanému ukladá počas skúšobnej doby zaplatiť
dlh na dani za žalované obdobie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra vo Zvolene podala dňa 18. 05. 2011 na tunajšom súde obžalobu proti
obžalovanému R.. M. G. pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods.1, ods.2 písm. d/ Tr.

zákona z časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zákona.

Okresný súd o obžalobe rozhodol rozsudkom dňa 05. 11. 2013 tak, že obžalovaného spod obžaloby
oslobodil podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku, pretože konštatoval, že skutok nie je trestným činom. Súd
dospel k záveru, že dokazovaním na hlavnom pojednávaní sa nepodarilo rozptýliť pochybnosti súdu o

subjektívnej stránke trestného činu, t. j. o úmyselnom konaní obžalovaného či už vo forme priameho
alebo nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ alebo § 15 písm. b/ Tr. zákona a preto, že na uznanie viny
o žalovanom trestnom čine je potrebné preukázať úmyselné konanie obžalovaného, súd s poukazom
na zásadu „in dubio pro reo“ rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby. Na odvolanie
prokurátoraKrajskýsúdvBanskejBystriciuznesenímsp.zn.3To/25/2014-558zodňa26.03.2014zrušil

rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a vrátil ju súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol. Krajský súd vytkol súdu I. stupňa, že vo veci rozhodol predčasne, pričom vykonané
dôkazy hodnotil jednostranne v prospech žalovaného a nevysporiadal sa s dôkazmi, ktoré vyzneli v jeho
neprospech. Podľa názoru krajského súdu skutkový stav veci nebol zistený v rozsahu nevyhnutnom
pre rozhodnutie súdu o obžalobe. Naviac bolo vytknuté okresnému súdu dopustenie procesných chýb

v konaní. Odvolací súd nariadil okresnému súdu opätovne vypočuť znalca R.. Ď. a odstrániť procesné
pochybeniaprijehovýsluchuaoboznamovanípísomnéhoznaleckéhoposudkuajehododatku,odstrániť
pochybenia pri čítaní svedeckých výpovedí a vykonať osobné výsluchy svedkov V. Q., V. Š., E. N. F. V.
Q.Á.. Ďalej s poukazom na svedeckú výpoveď R.. W. bolo nariadené na hlavnom pojednávaní osobne
vypočuť osoby označené týmto svedkom a to X. Z., V. H. k okolnostiam používania pečiatky, svedka

N. z Levíc a prípadne stotožniť osobu ekonóma firmy M-Stavbár. Ďalej krajský súd ponechal na úvahuokresného súdu prípadnú potrebu pribratia znalca z odboru písmoznalectva ohľadne podpisov R.. W.
na origináloch jednotlivých účtovných dokladoch. Krajský súd taktiež poukázal na odvolacie námietky
okresného prokurátora, ktoré si krajský súd osvojil a to najmä vo vzťahu k faktom, či došlo k zdaniteľným

plneniam medzi obžalovaným a spoločnosťou M-Stavbár, či pri týchto plneniach obžalovaný vynaložil
náklady, ktoré ovplyvnili základ dane z príjmov fyzických osôb a DPH, ďalej okolnosť, že obžalovaný
nevedel identifikovať osoby vystupujúce v mene spoločnosti M-Stavbár, osoby, ktoré mu odporučili
tento kontakt, v rámci previerky výpovede v Poltári nestotožnil miesto, kde mal tovar preberať, v
Rimavskej Sobote označil priestory, ktoré však výpoveďou svedka Y. boli vylúčené, obžalovaný tvrdenia

o vykonanej preprave nepreukázal žiadnymi hodnovernými dôkazmi. Súdu bolo uložené vyporiadať sa
tiež s výpoveďou svedka W., ktorý tvrdil, že obžalovaného nepozná, nikdy mu tovar nedodal a peniaze
od neho neprevzal, nakoľko v tom čase nebola jeho spoločnosť ekonomicky aktívna funkčná. Rovnako
krajský súd poukázal na to, že predmetom dokazovania nemôže byť skutočnosť, či daňový subjekt
tovar deklarovaný na faktúrach mal, ale či tento tovar obstaral za cenu uvedenú na faktúrach a od
konkrétneho subjektu uvedeného na týchto faktúrach. Existencia tovaru sama o sebe nevedie k záveru,

že si podnikateľ obstaral tovar označeným spôsobom. Ak vykonanými dôkazmi je vyvrátené tvrdenie
obžalovaného o mieste prevzatia tovaru, o spôsobe dopravy, nie je známa totožnosť osôb preberajúcej
peniaze od obžalovaného a dodávajúcej mu účtovné doklady, nie je známa totožnosť osoby, ktorá ho
mala zoznámiť s osobou konajúcou v mene spoločnosti M-Stavbár, nie je potvrdené prevzatie peňazí
a je pochybný spôsob ich odovzdávania a preberania tovaru, nemožno hovoriť o nedbanlivom konaní,

ale o vedomom konaní obžalovaného. Krajský súd ďalej poukázal na to, že súd I. stupňa môže vykonať
prípadne aj iné dôkazy podľa vlastnej úvahy v záujme nepochybného zistenia skutkového stavu veci.

V intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu okresný súd doplnil dokazovanie na hlavnom pojednávaní.
Súd v ďalšom rozhodoval na základe nižšie uvedených dôkazov.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný prehlásil, že sa vo veci cíti byť nevinný. Na začiatku poukázal
na to, že časť účtovníctva, ktorá obsahuje daňové doklady, ktoré sú predmetom obžaloby daňový úrad
kontroloval a všetko bolo v poriadku, až na menšie nedostatky. Pri opätovnej kontrole o pol roka boli
predmetné faktúry vyhodnotené ako neopodstatnené. Bolo mu doporučené na daňovom úrade, aby si to

dal do poriadku a podal dodatočné daňové priznanie, že je to pre neho najvýhodnejšie, preto tak konal.
Neskôr pokiaľ sa radil so svojim obhajcom, tento mu vysvetlil, že nekonal správne, čo však v uvedenom
čase nevedel. Obžalovaný potvrdil, že tovar, ktorý bol predmetom sporných faktúr riadne doviezol aj
zaplatil a následne sa z neho vyrábali výrobky. V tom čase mal obrat okolo 1.400.000,-- Sk mesačne a
týždennespracovávaliaj10tonželeza.Malizahraničnýchodberateľov,kdebolipresnézákazkynapočet

kusov a termíny, ktoré sa museli plniť, preto sa veľmi nezaujímal, kde sa tovar nakupuje. Na spoločnosť
M-Stavbár sa nakontaktoval v Lučenci v reštaurácii „Zimná záhrada“, kde sa od nejakého známeho
dozvedel o tejto firme, že tam majú na ponuku plechy. Ešte v ten týždeň bol v Lučenci u známeho
a kontrolovali na internete, či firma existuje. Následne obchod prebiehal tak, že spravidla telefonicky
objednával tovar, na druhej strane telefónu vystupovalo nejaké dievča. Prípadne to bolo tak, že keď

prišiel do Lučenca, tak najskôr sa dojednalo, koľko berú a kým si dal kávu, boli vybavené doklady,
tieto mu vždy prinieslo nejaké dievča, boli už kompletne vyplnené a opatrené pečiatkou aj podpisom za
spoločnosť M-Stavbár. Jednalo sa o faktúry ako aj pokladničné doklady. Odkontroloval si údaje a doklad
za seba podpísal a potrebné doklady si prevzal. To znamená, že pred ním doklady žiadny zástupca
spoločnosti M-Stavbár neopatroval pečiatkou, ani nepodpisoval. Platby uhrádzal v hotovosti, keď mu

nejakádievčinadonieslauvedenédoklady. Následnešlipotovar,ktorýsaodvážalajpočastiach,pretože
to bolo vo veľkom množstve. Zvyčajne si tovar odvážal sám, avšak mohlo to byť aj cez špedičnú firmu
napríklad, ak šlo auto z Košíc a vedel, že nie je plne vyťažené, volal, aby sa zastavili po tovar v Rimavskej
Sobote. Následne tovar šiel priamo k linkám na spracovanie a výrobky šli preč. To znamená, že sklad
tohto tovaru bol na aute, avšak príslušná dokumentácia sa riadne viedla. Obžalovaný potvrdil, že tovar,

ktorý je predmetom žalovaných faktúr riadne prevzal a vyplatil. Poukázal na to, že bez tohto tovaru by
nebol schopný vyrobiť výrobky tak, ako sú uvedené podľa evidencie, čo bolo približne 91 ton výrobkov.
Pri predaji výrobkov z tohto tovaru odviedol príslušnú DPH a nikdy nežiadal vrátenie tejto DPH.

Obhajca obžalovaného poukázal na to, že po tom, čo sa s ním klient kontaktoval, podali návrh na obnovu

daňového konania. Vo veci im však nebolo vyhovené, nakoľko odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí
žiadosti o obnovu konania bolo podané oneskorene a pre procesnú vadu bolo odvolanie zamietnuté.
Vecne návrh preskúmaný nebol.Súd oboznámil zápisnicu o previerke výpovede obžalovaného na mieste vykonanú v prípravnom konaní
(čl. 41 až 51) spolu s príslušnou fotodokumentáciou. Previerka bola vykonaná dňa 16. 03. 2011, kde
obžalovaný mal na mieste samom ukázať miesta, kde nakladal tovar od spoločnosti M- Stavbár, s. r. o.

V obci Poltár toto miesto nevedel stotožniť, poukázal na to, že objekty sa pomenili s odstupom času,
zmenili sa vstupy a vzhľad objektov z dôvodu množstva firiem, za 4-5 rokov sa zmenil. V obci Rimavská
Sobota stotožnil ako miesto nakládky tovaru objekt bývalého ZŤS, o ktorom bolo zistené, že sa jedná o
prevádzku predaja hutného materiálu R.. L. Y., na adrese L. M., N. H. XXXX.

Za daňový úrad bola vypočutá svedkyňa R.. Ľ. K., ktorá k postupu daňového úradu uviedla, že ak sa
výsledkami daňovej kontroly zistia nejaké rozdiely, vydá sa nový platobný výmer alebo rozhodnutie o
určení dane. Pokiaľ však daňovník podá dodatočné daňové priznanie, vtedy sa už platobný výmer,
ani rozhodnutie nevydávajú. Ona sama osobne sa nezúčastnila kontroly u obžalovaného, takže k jej
priebehu sa nevedela vyjadriť. Potvrdila však, že má vedomosť o tom, že sa robila kontrola na dani
z príjmu fyzických osôb a kontrolovala sa jedna faktúra zavedená do výdavkov cestou dožiadania na

príslušný daňový úrad a čakalo a na vybavenie. Po odpovedi sa urobila následne kontrola na DPH.

Svedok R.. Š. B. uviedol, že sa zúčastnil daňovej kontroly u obžalovaného a po nahliadnutí do svojich
písomných poznámok uviedol, že prvá kontrola bola vykonaná dňa 22. 08. 2008 s minimálnym nálezom.
Neskôr na podnet nadriadeného orgánu, kedy na základe dožiadania príslušným daňovým úradom,

konateľ spoločnosti R.. W.Š. nepotvrdil vystavenie faktúry zahrnutej do účtovníctva obžalovaného,
bola začatá kontrola dňa 27. 04. 2009. V protokole bol tento stav konštatovaný, obžalovaný s
ním bol oboznámený a bola mu ponúknutá možnosť, či chce zopakovať uvedené dožiadanie, čo
obžalovaný odmietol. Pokiaľ ide o výsledný protokol, tento si obžalovaný na pošte neprevzal, takže nebol
informovaný o jeho výsledku, nepodal voči nemu odvolanie. Pri kontrole daňových dokladov daňový

úrad postupuje tým spôsobom, že oprávnenosť daňového dokladu považuje za preukázanú tým, že ho
vystavil ten, kto mal. Ak sa toto nepotvrdí, považuje sa za neoprávnený daňový doklad, hoci samotný
tovaraleboslužbamohlibyťposkytnuté.Totovšakdaňovýúradnedokážepreukázať,postupujevzmysle
predpisov o účtovníctve. V takomto prípade uvedený náklad nemal byť uplatnený vôbec alebo mal byť
uplatnený od niekoho iného. Daňový úrad takýto doklad potom neuzná. V tomto prípade oprávnenosť

daňového dokladu bola zisťovaná prostredníctvom dožiadania príslušným daňovým úradom. Ďalej
svedokuviedol,ževprípade,žedruhýsubjekttvrdí,žefaktúrunevystavil,saspravidlavykonánaústnom
pojednávaní konfrontácia, avšak v tomto konkrétnom prípade vykonaná nebola, pretože ju obžalovaný
nežiadal. Poukázal na to, že je právom kontrolovaného subjektu, aby svoje tvrdenia preukázal aj iným
spôsobom. Je pravdou, ak by sa preukázalo, že predmetnú faktúru vystavila spoločnosť M-Stavbár a

nemala by ju zavedenú vo svojom účtovníctve, mala by z toho problém. Napokon svedok poukázal na
to, že všetky výsledky daňovej kontroly sú uvedené v príslušnom daňovom protokole a nemá vedomosť
o tom, že by tieto neskôr boli nejakým spôsobom menené. Prípadnú zmenu by bolo možné dosiahnuť
opakovanou kontrolou na nejaký podnet.

Svedkyňa R.. R. W. uviedla, že u daňového subjektu bola vykonávaná daňová kontrola a výsledkom
bol zistený rozdiel na dani. Jednalo sa o kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby a na základe šetrenia
dožiadaného Daňového úradu Rimavská Sobota bol predvolaný konateľ spoločnosti M-Stavbár R.. W., o
ktorej okolnosti bol upovedomený aj obžalovaný a mohol sa výsluchu zúčastniť a klásť svedkovi otázky.
Záver bol taký, že R.. W. nepotvrdil, že by vystavil predmetné faktúry, nepotvrdil ani dodávku tovaru,

ani prijatie peňazí. O tomto bol obžalovaný upovedomený na ústnom pojednávaní dňa 13. 05. 2009
a vyjadril sa, že nesúhlasí s tvrdením R.. W.. Bol určený ďalší termín, na ktorom obžalovaný mohol
predložiť ďalšie dôkazy, ktoré však nepredložil a preto nedošlo k uznaniu príslušného daňového dokladu.
Z hľadiska uznania daňových dokladov je teda bezpredmetné, či daňový subjekt preukáže, že má tovar,
ktorý je predmetom faktúry, pokiaľ však protistrana tento doklad neuzná, je na daňovom subjekte, aby to

preukázal iným spôsobom. V tomto prípade mohlo dôjsť napr. k návrhu na výpovede svedkov - vodičov,
ktorí tovar vozili. K tomu však nedošlo. Keďže obžalovaný žiadny iný dôkaz nenavrhol, uvedený doklad
nemoholbyťuznaný.Toznamená,žekebyajpredmetnýtovarbolzavedenýnaskladovýchkartáchfirmy,
uvedenéfaktúrybolipopretéapretobyichajtakneuznali.Svedkyňamalavedomosťotom,ževovecibol
podaný znalecký posudok, ktorý preukazoval existenciu tovaru, avšak to samo o sebe nevedie k záveru,

že tento tovar bol dodaný práve spoločnosťou M-Stavbár. Muselo by to byť preukázané ďalšími dôkazmi,
sám o sebe nestačil. Ďalej svedkyňa uviedla, že na základe ich dožiadania bol vykonaný výsluch R.. W.,
od ktorého boli žiadané aj príslušné doklady, ktoré však nepredložil, poukázala na to, že bol vypočúvaný
v čase, keď už nebol konateľom spoločnosti M-Stavbár, takže tieto ani nemusel mať. Z ich strany nešlažiadosť na vypočutie nového konateľa spoločnosti M-Stavbár. Je pravdou, že ak daňový subjekt, ktorý
faktúru nezaplatí, si môže uplatniť odpočet DPH, ale podmienkou je, že k dodaniu tovaru skutočne došlo.

Svedok W. Q. pred súdom vypovedal, že pre obžalovaného vykonával prepravu v roku 2006, väčšinou
strojové zariadenie, niekedy aj hutný materiál. Niekedy sa stalo, že chcel rýchlo nejakú dokládku, keď šlo
auto z niekade, ak sa dalo, tovar sa doložil. Autom bolo možné prevážať max. do 3 ton, mal k dispozícii
aj viac áut. Prepravu, ktorú pre obžalovaného vykonal, riadne vyfakturoval, platby prebiehali väčšinou
cez účet, pár krát v hotovosti. Pamätal si svedok, že niekedy raz alebo dvakrát mala byť dokládka v

Lučenci alebo v Rimavskej Sobote. Svedok si už nepamätal, z akého miesta, prípadne od ktorej firmy
tovar preberal, ani o aký tovar sa jednalo. Jazdy vykonávali aj vodiči Q., Z. F. Q..

Svedok V. Q. na hlavnom pojednávaní dňa 29. 10. 2014 uviedol, že bol zamestnaný u W. Q. ako vodič
od leta 2008 na pracovnú zmluvu, predtým pre neho robil brigádnicky ako vodič. Chodil s vozidlom
zn. Avia a zn. Mann TGL o váhe 12 ton, úžitková váha 5 ton. Pamätal si, že sa vykonávali prepravy

aj pre obžalovaného a to železo, hutný materiál, nejaké plechy, zvitky, koľko presne si už nepamätá.
Vozili materiál do Krupiny a to z Levíc, zrejme firma Ferostav, ďalej z Košíc a z Ivanky pri Dunaji.
Nepamätal si, či vozili pre obžalovaného materiál aj z Poltára, pamätal si, že pozná Ing. Y. z Rimavskej
Soboty, kde taktiež bol, ale nevedel potvrdiť, či odtiaľ viezol tovar pre obžalovaného. Pokiaľ sa vyjadril v
prípravnom konaní pri výsluchu pred vyšetrovateľom, že určite pre obžalovaného nevozil tovar z Poltára

ani z Rimavskej Soboty, neskôr, keď nad tým premýšľal, si pamätal, že bol v Rimavskej Sobote, ale
nevedel s istotou uviesť, či viezol odtiaľ tovar pre obžalovaného. Túto okolnosť na pojednávaní svedok
jednoznačne nevylúčil. Pri nakladaní a vykladaní tovaru svedok k dokladom uviedol, že sa vypisuje tzv.
veľká stazka pre firmu W. Q., kde je uvedené miesto odchodu a jednotlivé nakladáky, vykládky, ako aj
časy, kedy a kde sa zastavil. Potom sa vypisovali tzv. malé stazky, to bolo pre firmy, ktoré si preberali

tovar proti podpisu a následne sa zasielala faktúra. Pri nakladaní tovaru on preberal dodací list, kde bolo
uvedené, o aký tovar sa jedná. Podľa dodacieho listu svedok tovar skontroloval a následne dodací list
odovzdal firme, ktorej tovar viezol, prípadne sa jedna kópia dávala pre firmu Q.Á.. Nikdy sa nestalo, že
by tovar nakladal alebo vykladal bez dodacích listov. Podľa jeho vedomostí aj iní vodiči z firmy pána Q.
vozili tovar aj pre obžalovaného, nemal takú vedomosť o tom, že by iný vodič vozil tovar bez dokladov.

Po nahliadnutí do faktúr, ktoré sú predmetom obžaloby svedok uviedol, že takýto materiál určite vozil,
ale čo sa týka množstva, poukázal na to, že na vozidlo sa zmestí max. do 6 ton materiálu. K výsluchu
svedka obhajca poukázal na to, že v uvedených faktúrach je fakturované väčšie množstvo dodaného
materiálu, ktoré však bolo dodávané viacerými dodávkami.

Svedok V. Q. vypovedal na hlavnom pojednávaní dňa 14. 01. 2015 a uviedol, že bol zamestnaný ako
vodič z povolania u pána Q. v roku 2007 a jazdil vozidlom zn. Avia Furgon, ktorá mala nosnosť 2,7 t.
Vykonával prepravu aj pre obžalovaného a to z Košíc spoločnosti US STEEL do Krupiny. Určite pre neho
nikdy nevozil materiál z Poltára alebo Rimavskej Soboty. Cieľ cesty mu zadával jeho zamestnávateľ pán
Q., je však pravdou, že cestou z Košíc niekedy dokladal tovar aj na iných miestach, avšak bolo to v

jeho prospech, za čo bol odsúdený. Pre obžalovaného takto tovar nikdy nedokladal. Pre firmu Q. jazdil
na dvoch autách typu Avia, jedna mala nosnosť 2,7 t, druhá 3,1 t. Všetky jazdy svedok riadne vykázal
potrebnými dokladmi. Určite sa nikdy nestalo, že by vykonával jazdu bez potrebných dokladov.

Na pojednávaní dňa 01. 03. 2017 bola oboznámená svedecká výpoveď svedka W. Z. z prípravného

konania (čl. 180 až 183), ktorý v prípravnom konaní sa k veci nevedel vyjadriť, nakoľko bol zamestnaný
ako šofér u Q. do roku 2004.

Svedok R.. L. Y. vypovedal, že si pamätal obžalovaného zhruba pred 7-8 rokmi, mal chodiť na červenom

aute po materiál pre firmu GRD Krupina, kedy mohol šoférovať aj sám, z tohto dôvodu sa mohli poznať
v minulosti. Osobne poznal pána W. z Rimavskej Soboty, avšak s ním neobchodoval, on sám v roku
2006 podnikal v oblasti predaja hutného materiálu, mal skladové priestory v areály ZŤS, Košická cesta.
Pán W. nebol odberateľom jeho firmy, ani nemal uskladnený tovar v ich skladových priestoroch, pretože
firma M-Stavbár mala vlastné sklady pri Taurise na Potravinárskej ulici, kde mali aj niekoľko hál, vlastnili

žeriavy, stavebné mechanizmy. Určite nedodával tovar obžalovanému ako podnikateľovi. Pokiaľ ide o
firmu M-Stavbár, veľmi sa o nich nezaujímal, vedel o nich, že im klesli zákazy a teda mohli predávať aj
nejaké iné komodity. On však ako podnikateľ od nich nič nekupoval.Svedok R.. Z. W. vypovedal, že obžalovaného nepozná, nikdy sa nestretli. On sám bol konateľom
spoločnosti M-Stavbár, ktorá bola aktívna do roku 2005, podnikala v oblasti stavebníctva, predaj betónu
abetónovýchvýrobkov.Nepredávalimateriálakoželeznýplech,trubkyapodobne.Týmtonedisponovali.

Nie je pravdou, že by firme obžalovaného dodali tovar ako pozinkovaný plech, čierny plech, ťahané
trubky alebo drôty. Pokiaľ bolo svedkovi umožnené, aby nahliadol do faktúr (čl. 287 a nasl.) svedok
uviedol, že tieto faktúry on nevystavoval, ani nedal pokyn na vystavenie takých faktúr. Podpis na
faktúrach nie je jeho. Jedná sa o iný typ faktúr, ako používala spoločnosť M-Stavbár. Pečiatka je firemná,
pečiatky boli očíslované, v tomto konkrétnom prípade sa jedná o pečiatku č. 7. Pečiatok bolo vo firme

viac, nebol problém, aby sa hocikto dostal k firemnej pečiatke. Pečiatky odovzdával on proti podpisu
a zdá sa mu, že pečiatky s č. 6 a č. 7 mohli mať k dispozícii vedúci dopravy a skladník, ktorým v tom
čase bol X. Z. F. T. H.. Nevie o tom, že by bola nahlásená strata pečiatok. Ďalej svedok poukázal na
to, že voči nemu bola vedená exekúcia, kedy došlo k predaju jeho obchodného podielu, toto muselo
byť ukončené v roku 2005, vtedy do firmy nastúpil nový majiteľ pán N. z Levíc a zakázal mu vstup do
firmy. Je pravdou, že zostal konateľom firmy, avšak ku koncu roku 200 rozviazal pracovné pomery so

všetkými zamestnancami a bolo dané na vedomie daňovému úradu, že spoločnosť nevykonáva žiadnu
činnosť. Daňové priznanie, ktoré mu zostavovala jedna pani na ústnu dohodu podpisoval a podával
na daňovom úrade a to nulové, rovnako tak DPH bolo vždy nulové. Ďalej pokiaľ sa svedok vyjadril k
príjmovým pokladničným dokladom vystavených firmou M-Stavbár, uviedol, že podpis tu na nich nie
je jeho, pokladničné doklady vystavovala pokladníčka pani W., uvedené písmo nie je jej. Podľa jeho

vedomostí pečiatky zostali vo firme, následne nevedel, čo sa s nimi stalo, pretože mal zákaz vstupu
do firmy. Pokiaľ ide o účtovníctvo, poukázal na to, že na základe šetrenia polície, keďže bol dlžný
zamestnancom firmy, šetrila polícia firmu M-Stavbár, vtedy bol vyzvaný, aby odovzdal nejaké daňové
doklady aj razítka. Jednalo sa o vyšetrovanie z roku 2008 alebo 2009. Na otázku, prečo neodovzdal
účtovníctvo správkyni konkurznej podstaty svedok uviedol, že čo žiadala, to dostala. Na vysvetlenie, keď

správkyňa konkurznej podstaty pred súdom vypovedala, že svedok jej napriek výzve žiadne účtovníctvo
neodovzdal, svedok uviedol, že ona od neho nič nežiadala. Pokiaľ súd svedka konfrontoval s obsahom
konkurzného spisu, kde vyplývali výzvy voči svedkovi, na ktoré nereagoval, svedok sa k tomu nevedel
vyjadriť. K súčasnému stavu firmy M-Stavbár sa svedok vyjadril, že táto je zapísaná v obchodnom
registri, ale žiadnu činnosť nevykonáva. Svedok W. na výzvu súdu písomne dňa 24. 11. 2014 oznámil

(čl. 611), že v spoločnosti M-Stavbár pracoval ako vedúci dopravy pán X. Z., ako skladník pán T. H. a v
ekonomických veciach, nakoľko v roku 2005 bolo ekonomické oddelenie zrušené, ho občas zastupovala
pani V. H..

Svedok X. Z. na pojednávaní dňa 11. 03. 2015 uviedol, že v spoločnosti M-Stavbár pracoval pred 10-timi

rokmi spočiatku ako bezpečnostný technik, neskôr ako vedúci dopravy. V súvislosti s dopravou používal
doklady - stazky a mal pečiatku zrejme č. 2, avšak to si už s odstupom času presne nepamätal. On
však sám nikdy faktúry nevystavoval, niekedy však svojou pečiatkou potvrdzoval príjmové a výdavkové
pokladničné doklady. Pokiaľ nazrel do faktúr, ktoré sú predmetom obžaloby, svedok potvrdil, že sa na
nich jedná o odtlačok pečiatky, ktorá bola podobná ako on používal. Čo sa týka činnosti spoločnosti,

svedok uviedol, že nevie o tom, že by spoločnosť predávala výrobky zo železa, určite nepredávala
pozinkovanéplechy.Malikdispozíciilenbetónovékružeprevlastnúpotrebu.Svedoksanevedelvyjadriť,
či spoločnosť pri svojej činnosti používala materiál ako plech, pozinkovaný plech, trubky. Jeho úlohou
bolo zabezpečovať dopravu, konkrétne stavebné práce nesledoval. V areáli firmy, kde bolo sídlo firmy
bola hala, kde sa občas uskladňoval nejaký materiál, väčšinou v menších množstvách ako dlažby

a podobne. Inak sa materiál spravidla dovážal priamo na stavbu. Či mala spoločnosť prenajaté iné
priestory na uskladnenie materiálu sa svedok vyjadriť nevedel. Napokon svedok potvrdil, že pokiaľ si
pamätá, v učtárni spoločnosti pracovala pani N. Š., B. Č. a krátko pani Q..

Svedok T. H. vypovedal na hlavnom pojednávaní dňa 09. 06. 2015 a uviedol, že robil skladníka v

spoločnosti M-Stavbár do roku 2005 - do zániku podniku. Robil zásobovača a skladníka. Mali sklad v
Rimavskej Sobote na sídlisku, jednalo sa o 2.poschodovú budovu, ktorá bola v areáli, kde sídlila ich
firma. Jeho priamym nadriadeným bol pán W.. Na skladoch boli spravidla súčiastky na autá a stavený
materiál ako cement, zámková dlažba a podobne. Niekedy boli na sklade aj plechy, ktoré sa používali
na krytinu na strechy, väčšinou to bol čierny plech, na sklade bolo pár tabúľ pre prípad, že by bolo treba

niečo oplechovať. Nevedel o tom, že by tento plech dodávali aj iným odberateľom. On sám disponoval
pečiatkou spoločnosti, jej číslo si však už nepamätal. Pečiatku používal napr. pri nákupoch materiálu,
ak sa zakupoval v hotovosti, alebo keď potvrdzoval prevzatie tovaru, taktiež potvrdzoval výdavkové
lístky, keď odovzdával peniaze. Tieto listiny potom odovzdával v pokladni, kde pracovala pani W.. Onsám nevystavoval žiadne faktúry, nemal na to oprávnenie. Je pravdou, že spoločnosť mala vlastné
nákladné motorové vozidlá zn. Liaz, zn. Avia, ktoré používali výlučne pre vlastné potreby, nevozili tovar
pre iné subjekty. Čo sa týkalo jeho pečiatky, nespomenul si, že by došlo k jej krádeži, pečiatku mal v

šuplíku v sklade, kde mal prístup napr. pán Z. a pán N., ktorý s ním sedel v jednej kancelárii. Pokiaľ
nahliadol do listín, ktoré sú predmetom obžaloby vystavené spoločnosťou M-Stavbár, potvrdil, že sa
jedná o pečiatku, ktorú obdobnú používal aj on, ale k číslu sa vyjadriť nevedel. Čo sa týkalo podpisov
na faktúre č. 1403/2006 vystavenej spoločnosťou M-Stavbár, svedok potvrdil, že sa určite nejedná o
podpis riaditeľa W., nakoľko poznal jeho podpis. Čo sa týkalo podpisov na ďalších faktúrach, k týmto

sa svedok vyjadril, že sa podobajú na podpis Ing. W.. K samotnému nákupu tovaru svedok uviedol, že
nákupy robil pán Z., v prípade, že sa kupovalo väčšie množstvo tovaru, tento sa vozil rovno na stavby.
Sklad po ňom prevzala pani W.. Ďalej svedok dodal, že podpis na faktúre č. 1403/2006 by mohol byť
skôr pani W.. Tejto odovzdával sklad, ako aj pečiatku. Svedok uviedol, že až do konca spoločnosti mu
bol vždy nadriadený pán W., pán N., ktorý neskôr vstúpil do spoločnosti mu pokyny nikdy nedával. Čo
sa stalo s materiálom, ktorý zostal na sklade, svedok nevedel.

Svedkyňa V. H. vypovedala na hlavnom pojednávaní dňa 11. 03. 2015 a uviedla, že v spoločnosti M-
Stavbár pracovala do 01. 10. 2004 ako vedúca v potravinách v Rimavskej Sobote, takže nepracovala
v sídle spoločnosti. Je pravdou, že na predajni disponovala pečiatkou spoločnosti, ktorú neskôr po
sprivatizovaní spoločnosti odovzdala. V mene spoločnosti M-Stavbár ona sama nevystavovala žiadne

faktúry, pretože všetko v predajni šlo cez registračnú pokladňu. Aké bolo číslo jej pečiatky si s odstupom
času už nepamätala. Pokiaľ nahliadla na listiny, ktoré sú predmetom obžaloby vystavené spoločnosťou
M-Stavbár, uviedla, že na týchto listinách nie je pečiatka, ktorú ona používala, nakoľko mala iný dizajn.
K okolnosti, či spoločnosť M-Stavbár v roku 2005 až 2006 odpredávala nejaký stavebný materiál sa
svedkyňa vyjadriť nevedela. Ďalej svedkyňa potvrdila, že na účtovnom alebo ekonomickom oddelení

spoločnosti pracovala pani Q. externe, pani N. Š. a na mzdách pani Č., na pokladni pani W., ktorá je
však už nebohá.

Na žiadosť súdu bol dodatočne vypočutý svedok W. pred Okresným súdom Rimavská Sobota dňa 18.
01. 2016 (čl. 661), ktorá zápisnica o výsluchu bola oboznámená na hlavnom pojednávaní, kde svedok

W. uviedol, že v spoločnosti M-Stavbár pracovala N. Š., N. Č. F. W. W., ktorá však cca pred 3 rokmi
zomrela. Spoločnosť bola likvidovaná v roku 2005, on sám už žiadne doklady zo spoločnosti nevlastní.

Podľa oznámenia Mestského úradu Rimavská Sobota (čl. 779) W. W., nar. XX. XX. XXXX, zomrela dňa
XX. XX. XXXX v Rimavskej Sobote

Svedkyňa N. Š. vypovedala na hlavnom pojednávaní dňa 11. 04. 2017 a potvrdila, že pracovala v
spoločnostiM-Stavbárspočiatkuakosekretárka,neskôrakoúčtovníčkadoaugusta2004.Spoločnosťsa
zaoberala stavebnou výrobou a pokiaľ zostal zvyšný stavebný materiál ako panel, štrk, betón, betónové
skruže, tieto následne predávali. Či sa predával materiál aj typu čierny plech, pozinkovaný plech, k tomu

sa vyjadriť nevedela. Mala vedomosť o tom, že v areáli firmy v Rimavskej Sobote bol jeden sklad. Jedná
sa o iný areál ako bola bývalá firma ZŤS. Spoločnosť mohla skladovať materiál ešte na rozostavaných
stavbách. Ona sama mala spoločnú pečiatku s pokladničkou, číslo tejto pečiatky si nepamätá. Firma
mala k dispozícii cca 3-4 kusy pečiatok, jednu mal riaditeľ R.. W. č. 1, ďalej mal pečiatku ekonomický
námestník, potom oni ako učtáreň a jedna bola zrejme vo výrobe. Obžalovaného svedkyňa nepoznala,

na pojednávaní ho videla prvý krát v živote. Pokiaľ svedkyňa nahliadla do dokladov spoločnosti M-
Stavbár, ktoré sú predmetom obžaloby, vyjadrila sa, že ich spoločnosť v čase, keď tam ona pracovala,
nevystavovala takýto typ faktúr, nakoľko mali iný program na tlač faktúr. Pečiatka je však typu, aké
používala. Čo sa týka podpisov, ani jeden jej nebol povedomý. Pamätala si ako sa podpisoval pán W.
a ani jeden z týchto podpisov nebol podobný jeho vlastnému. Potom, čo ona odišla zo spoločnosti M-

Stavbár, si pamätala, že spoločnosť bola činná asi 1 rok, následne mali byť zamestnanci prepustení, po
nej mala nastúpiť pani W. Q., ktorá však robila pre firmu len externe na paušál.

Svedok K. N. vypovedal na hlavnom pojednávaní dňa 11. 03. 2015 a uviedol, že s R.. W. mali spolu
rôzne obchody, jednalo sa o stavebné práce. V spoločnosti M-Stavbár on sám nikdy nezastával žiadnu

funkciu, pamätal si, že bola vedená exekúcia na majetok tejto spoločnosti, ktorý získal, ale majiteľom
tejto spoločnosti sa nestal, pre odstup času si však bližšie tieto okolnosti nepamätal. Za spoločnosť M-
Stavbár nikdy nevystavoval faktúry, je pravdou, že pred 7-8 rokmi spätne disponoval pečiatkou tejto
spoločnosti, mal aj plnú moc na zastupovanie spoločnosti od R.. W., ale bližšie detaily uviesť nevedel.Čo sa týkalo majetku, ktorý kúpil od spoločnosti M-Stavbár, bola to administratívna budova a areál
v Rimavskej Sobote, žiaden materiál tam určite nebol. Pamätal si, že boli problémy s vypratávaním
týchto budov, nakoľko v spoločnosti pracovali zamestnanci, najmä účtovníčky a boli tam aj doklady

spoločnosti M-Stavbár. Po kúpe nehnuteľnosti určil lehotu na vysťahovanie, a čo si so sebou nezobrali,
to on zlikvidoval. Tento majetok by t. času mal byť stále v jeho vlastníctve. Pokiaľ nahliadol do faktúr a
dokumentov vystavených spoločnosťou M-Stavbár, ktoré sú predmetom obžaloby, svedok uviedol, že
tieto doklady určite on sám nevystavoval, podpis na nich určite nie je jeho a čo sa týka podpisu R..
W., zrejme taktiež nie. Taktiež sa svedok nevedel vyjadriť k tomu, či v uvedenom období spoločnosť M-

Stavbár odpredávala materiál typu plechov alebo trubiek.

Svedkyňa V.. X. Ď. uviedla, že bola správkyňou konkurznej podstaty spoločnosti M-Stavbár. Napriek
niekoľkým žiadostiam jej pán W. neodovzdal účtovnú evidenciu firmy, preto vykonávala vlastné šetrenie.
S pánom W. sa stretla jeden krát pri ohliadke nehnuteľnosti, keď trvala na tom, aby bol osobne
prítomný. On vtedy vyhlásil, že nemá žiadnu prevádzku, firma nepodniká, nemá žiadny majetok. Firma

mala viacero veriteľov najmä z titulu povinných odvodov ako sociálna poisťovňa, daňový úrad, Mesto
Rimavská Sobota. K nehnuteľnosti bolo zriadené záložné právo v prospech fyzickej osoby, preto takmer
celý výťažok z konkurzu šiel na uspokojenie tejto pohľadávky. Nepamätala si, že by sa pri zisťovaní
pohľadávok alebo záväzkov firmy M-Stavbár stretla s firmou obžalovaného.

Svedkyňa O. E. vypovedala, že obžalovanému robila účtovníctvo aj v roku 2006. Doklady jej predkladal
obžalovaný štvrťročne, pretože boli štvrťroční platcovia DPH. U obžalovaného sa viedlo jednoduché
účtovníctvo, evidovala dodávateľské a odberateľské faktúry, bločky, bankové výpisy a na podklade toho
vypĺňala daňové priznanie, ktoré podpisoval obžalovaný. Na daňový úrad ich spravidla zanášala sama.
Bola oboznámená so skutočnosťou, že zo strany daňového úradu neboli uznané faktúry spoločnosti

M-Stavbár. K tomu, či tovar bol dodaný spoločnosťou M-Stavbár sa nevedela vyjadriť, nakoľko ona
spracúvala len podklady. Ona nerobila evidenciu zásob u obžalovaného. Ďalej svedkyňa potvrdila, že na
základevýsledkovkontrolybolopodanédodatočnédaňovépriznaniekDPHzaI.štvrťrokroku2006.Toto
vypĺňala svedkyňa na pokyn obžalovaného. Pokiaľ ide o sporné daňové doklady, svedkyňa prezentovala
svoj názor, že boli dodržané všetky zákonné náležitosti tohto dokladu, inak by ho nezaúčtovala. Bolo

bežné, že obžalovaný pri podnikaní platil v hotovosti aj voči iným spoločnostiam.

Svedok E. N. vypovedal na hlavnom pojednávaní dňa 29. 10. 2014 a uviedol, že brigádoval u
obžalovaného, predmetom jeho činnosti bola výroba klampiarskych výrobkov ako žľaby, ríny, kolená, on
sám pracoval s materiálom typu pozinkovaný plech. Materiál bol dodávaný v tabuliach 2m x 1m podľa

potreby. Keď prišiel, materiál mal zabezpečený a obžalovaný mu povedal, čo sa bude robiť. Materiál bol
zložený v dielni v Krupine, nevie odkiaľ a kedy tento materiál bol zabezpečený. Klampiarske práce robil
on sám, ďalej tam boli zamestnanci traja až štyria, ktorí robili na lisoch. Oni robili s čiernym plechom.
Poukázal na to, že on napr. na jednu zákazku mohol spotrebovať jeden plech v rozmeroch 1m x 2m,
presnú váhu uviesť nevedel, ale jedna osoba takýto plech vedela zdvihnúť. Na palete mohlo byť 15 až

20 kusov. Veľký odpad z tohto materiálu nebol. On chodil pracovať len cez víkendy. Pokiaľ nahliadol
do faktúr vystavených spoločnosťou M-Stavbár, aby sa vyjadril k údajom týkajúcich sa pozinkovaného
plechu a to množstva v kilogramoch, svedok uviedol, že sa s takým množstvom nestretol, s tým však,
že na palete toľko materiálu mohlo byť, on sám však takéto množstvo u obžalovaného nevidel. Je
však pravdou, že on pracoval iba v dielni, kde mal vždy pripravený materiál, do skladov obžalovaného

nechodil, nikdy sa nezaujímal, odkiaľ tento materiál obžalovaný má. Spoločnosť M-Stavbár nepoznal. K
vozidlám obžalovaného svedok vedel, že tento mal k dispozícii osobné motorové vozidlo zn. Citroen,
ďalej používal vysokozdvižný vozík, iné nákladné vozidlá uviesť svedok nevedel. K výpovedi tohto
svedka obžalovaný poukázal na to, že tento svedok chodil vždy len brigádnicky a v dielni mal pripravený
materiál, ktorý potreboval na spracovanie. Ostatné plechy boli strážené v sklade.

Svedok V. Š. vypovedal na hlavnom pojednávaní dňa 14. 01. 2015 a vypovedal, že v roku 2006 bol
zamestnaný u obžalovaného ako zámočník, robil výrobky z čierneho plechu. Nevedel presne, odkiaľ bol
tento materiál, mal zato, že je dovezený z Košíc. Pamätal si, že materiál sa vozil na nákladnom aute,
ktoré patrilo firme, nevedel sa vyjadriť, či sa materiál vozil z Poltára alebo Rimavskej Soboty. Bol to však

len jeho názor, s týmto on neprichádzal do kontaktu. Podľa jeho názoru sa takýto materiál vyrába výlučne
v Košiciach. Nikdy sa však nezaujímal o to, kde obžalovaný materiál nakupuje. On sám robil v dielni v
Krupine, tam neboli žiadne skladové materiály, pokiaľ sa doviezol materiál, tento sa vykladal z auta na
palety, ktoré boli na dvore, odkiaľ si následne brali materiál na spracovanie a výrobky sa znovu nakladalido auta a odvážali sa pre odberateľov. Svedok si sám nepamätal, že by pracoval s materiálom ako
ťahaná trubka alebo drôt, na čo obžalovaný uviedol, že tieto trubky sa používali na nohy válend, na čo
svedokuviedol,žesitútookolnosťspomína.Obžalovanýďalejuvádza,žedrôtybolipoužívanénavýrobu

malých kľúčikov, na čo svedok uviedol, že toto on sám nerobil. Pokiaľ svedok nahliadol do listinných
dokladov vystavených spoločnosťou M-Stavbár, na otázku, či pracoval s uvedeným materiálom v takom
množstve,svedokuviedol,ženemátakýodhad,takžesanatútootázkunevievyjadriť.Pokiaľonpracoval
s čiernym plechom, tento bol k dispozícii v tabuliach.

Svedok Ľ. W. pred súdom vypovedal, že bol zamestnaný vo firme obžalovaného aj v roku 2008. V tom
čase sa robili výrobky z plechu a spracovanie rúr. Materiál na výrobu chodil najmä z Košíc, ale aj od
menších dodávateľov. Svedok uviedol, že o firme M-Stavbár nepočul. Materiál na výboru bol dovážaný
vlastným autom alebo prostredníctvom prepravcov. Svedok sám na nakládky nechodil, pomáhal však
tovar vykladať. Nevedel uviesť, či sa tovar vozil aj z Rimavskej Soboty. Je pravdou, že bol k dispozícii
tovar ako pozinkovaný plech, čierny plech, trubky ťahané. V tom čase sa tento materiál používal na

výrobu výrobkov, okrem toho sa robili aj klampiarske výrobky v menšom z pozinkovaného plechu skôr
pre stálych zákazníkov.

So súhlasom strán súd oboznámil zápisnicu o výsluchu svedkyne T. L. z prípravného konania (čl.
133-134), ktorá uviedla, že bola zamestnaná u obžalovaného ako administratívna pracovníčka, náplňou

jej práce bolo vystavovanie faktúr na základe dodacích listov, korešpondencia, podpisové právo k účtu
vedenom v Istrobanke a tak uhrádzala faktúry prevodom z účtu a pod. S finančnými prostriedkami
fyzicky do kontaktu neprichádzala. Nebola priamo v sídle firmy, obžalovaný jej nosil podklady pre jej
činnosť do Zvolena. Osobne neprichádzala do kontaktu s materiálom ako čierny plech, pozinkovaný
plech a podobne, pretože prácu vykonávala v mieste vo Zvolene. K predloženým účtovným dokladom

sa svedkyňa bližšie nevedela vyjadriť.

Súd ďalej oboznámil svedecké výpovede z prípravného konania a to zamestnancov obžalovaného:

-svedkyňa M. Q. (čl. 131-132) vypovedala, že pracovala u obžalovaného od novembra 2005 do 06.

07. 2007 ako zámočníčka. Vykonávala zámočnícke práce a prichádzala do styku s materiálom - čierny
plech, pozinkovaný plech, trubka ťahaná a drôt, kde sa vyrábali z tohto materiálu výrobky a následne
predávali. Materiál sa vozieval z Podbrezovej, Košíc, Slovenskej Ľupče, niekade od Maďarska. Či taký
materiál pochádzal aj od dodávateľa spoločnosti M-Stavbár, s. r. o., sa vyjadriť nevedela,

-svedkovia H. (čl. 90-91), H. (čl. 92-93), W. (čl. 94-95) a Ž. (čl. 96-97) sa k veci nevedeli vyjadriť, nakoľko
v rozhodnom období nepracovali u obžalovaného.

Súd oboznámil výpoveď svedka R.. X. (čl. 178-179), obsahom ktorej je odmietnutie svedka k veci
vypovedať z dôvodu, že sa jedná o blízky príbuzenský vzťah (švagor) a ujmu obžalovaného by pociťoval

ako svoju vlastnú.

Súd ďalej oboznámil listinné doklady a to:
-čl. 60 - daňové priznanie daň z pridanej hodnoty za I. štvrťrok 2006 na obžalovaného. Jednalo sa o
riadne daňové priznanie zo dňa 21. 04. 2006, kde bola vyčíslená daňová povinnosť na úhradu vo výške

10.177,-- Sk,
-čl. 66 - daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za IV. Štvrťrok roku 2006 na obžalovaného. Jednalo
sa o riadne daňové priznanie z 24. 01. 2007, v ktorej bola priznaná vlastná daňová povinnosť na úhradu
vo výške 0.159,-- Sk,
-čl. 68 - dodatočné daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za I. štvrťrok 2006 na obžalovaného

zo dňa 25. 05. 2009, kde bola vyčíslená vlastná daňová povinnosť na úhradu vo výške 120.377,-- Sk,
rozdiel oproti riadnemu daňovému priznaniu + 110.200,-- Sk,
-čl. 70 - dodatočné daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za IV. štvrťrok 2006 za obžalovaného
zo dňa 25. 05. 2009. Bola priznaná vlastná daňová povinnosť na úhradu vo výške 153.041,-- Sk, rozdiel
oproti riadnemu daňovému priznaniu + 142.882,-- Sk,

-čl. 297 až 303 - daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2006 na obžalovaného zo dňa
29. 03. 2007, ktoré bolo podpísané obžalovaným. V daňovom priznaní boli vyčíslené príjmy vo výške
6.177.580,-- Sk, výdavky vo výške 6.050.978,-- Sk, základ dane vo výške 126.602,-- Sk a daň na úhraduvo výške 6.799,-- Sk. K daňovému priznaniu bol pripojený aj výkaz o majetku a záväzkoch a výkaz o
príjmoch a výdavkov, pričom z položky výdavkov - nákup materiálu bola vyčíslená výška 4.688.860,-- Sk,
-čl. 247 až 259 - daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2006 spoločnosti M-Stavbár,

s. r. o., podaná dňa 02. 04. 2007 Ing. Barnabášom Makšim vrátane súvahy a výkazov ziskov a strát.
Všetky údaje boli v nulovej výške.

Ďalej súd oboznámil sporné daňové doklady a to:
-čl. 287 - faktúru č. 1403/06 zo dňa 14. 03. 2006, splatnú 15. 03. 2006, predmetom ktorej bol materiál

ako plech pozinkovaný, plech čierny, trubka ťahaná, drôt o celkovej váhe 18 555 kg na sumu 690.200,--
Sk, z čoho DPH je 110.200,-- Sk. Podľa údajov faktúru vyhotovil W.R. Z., je pripojený podpis a odtlačok
pečiatky firmy M-Stavbár, s. r. o. pre odberateľa obžalovaného. Je pripojený výdavkový pokladničný
doklad č. 38 zo dňa 15. 03. 2006 na firmu obžalovaného pre firmu M-Stavbár, s. r. o., podľa ktorej bola
vyplatená suma 690.200,- Sk na úhradu faktúry č. 1403/2006. Doklad je opatrený pečiatkou a podpisom
obžalovaného ako aj pečiatkou firmy M-Stavbár, s. r. o. a podpisom - W.,

-čl. 288 - faktúra č. 702/2006 zo dňa 27. 10. 2006, splatná 11. 11. 2006, úhrada v hotovosti od dodávateľa
firmy M-Stavbár, s. r. o. pre odberateľa - obžalovaného, ktorej predmetom je predaj tovaru - plech
pozinkovaný a trubka ťahaná o celkovej váhe 7 780 kg na sumu 358.915,90 Sk, z čoho DPH je 57.305,90
Sk.VkolónkepodpisapečiatkavystaviljeuvedenéR..Z.W.,jetamodtlačokpečiatkyfirmyM-Stavbár,s.
r. o. a nečitateľný podpis - súd uvádza, že tento podpis je zjavne odlišný od podpisu na predchádzajúcom

doklade. Súčasťou je tiež výdavkový pokladničný doklad č. 183 zo dňa 04. 11. 2006 vydaný firmou
obžalovaného pre firmu M-Stavbár, s. r. o. na úhradu sumy 358.915,90 Sk bez identifikačných údajov
faktúry. Doklad je opatrený pečiatkou a podpisom firmy M-Stavbár, s. r.o. ako aj pečiatkou a podpisom
obžalovaného,

-čl. 289 - faktúra č. 261/2006 zo dňa 04. 11. 2006, splatná 18. 11. 2006 formou hotovosti, vystavená
dodávateľom M-Stavbár, s. r.o. pre odberateľa - obžalovaného. Predmetom fakturácie bol predaj tovaru -
plech pozinkovaný, plech čierny o celkovej váhe 7 500 kg na sumu 264.775,-- Sk, z toho DPH 42.275,--
Sk. V kolónke pečiatka, podpis, vystavil je uvedený R.. Z. W., je odtlačok pečiatky spoločnosti M-Stavbár
a nečitateľný podpis. Súčasťou je výdavkový pokladničný doklad č. 191 zo dňa 18. 11. 2006 vystavený

firmou obžalovaného pre firmu M-Stavbár, s. r. o. na sumu 264.775,-- Sk s údajom účelu 2006/133,
opatrené pečiatkou a podpisom spoločnosti M-Stavbár a pečiatkou obžalovaného bez jeho podpisu.
Príjmový pokladničný doklad zo dňa 18. 11. 2006 opatrený pečiatkou a podpisom firmy M-Stavbár pre
obžalovaného v sume 264.775,-- Sk bez uvedenia účelu,

-čl. 290 - faktúra č. 722/2006 zo dňa 03. 11. 2006, splatná 18. 11. 2006 formou hotovosti od dodávateľa
firmy M-Stavbár pre odberateľa - obžalovaného. Predmetom fakturácie bol predaj tovaru - plech čierny o
celkovej hmotnosti 8 440 kg na sumu 271.200,- Sk, z toho DPH 43.301,-- Sk. V kolónke podpis, pečiatka,
vystavil je uvedené Ing. W. Z., pripojený je odtlačok pečiatky firmy M-Stavbár, s. r. o. a nečitateľný podpis.
Súčasťou je výdavkový pokladničný doklad č. 182 zo dňa 04. 11. 2006, vystavený firmou obžalovaného

pre firmu M-Stavbár, s. r.o. na úhradu sumy 271.201,-- Sk bez uvedenia účelu. Je opatrené pečiatkou
a podpisom firmy M-Stavbár, s. r. o.

Súd oboznámil faktúry vystavené svedkom Q. na prepravu tovaru pre obžalovaného (čl. 137) faktúra
č. 6/237 na plnenie z 15. 11. 2006, kedy došlo k preprave tovaru Zvolen - Lučenec - Krupina - Zvolen.

Ďalšie predložené faktúry (čl. 138 až 176) sa týkali prepráv vykonávaných v roku 2007.

Podľa záznamov v účtovných knihách subjektu Ing. Svetozár Tichý z roku 2006 a to z knihy došlých
faktúr bola v účtovníctve obžalovaného evidovaná faktúra č. 702/2006, 261/2006 a 722/2006. Súd
nezistil evidenciu faktúry 1403/2006. Podľa peňažného denníka v rámci evidencie pohybov hotovosti

boli evidované výdavkové pokladničné doklady č. 191, 183, 182 a 38.

Súd oboznámil výpisy zo živnostenského registra na podnikateľa W. Q., na obžalovaného čl. 177 a čl.
304 ako aj výpis z obchodného registra na firmu M-Stavbár, s. r. o. (čl. 306). Podľa údajov z výpisu
obchodného registra v spoločnosti M-Stavbár boli stále evidovaní od roku 1998 štyria spoločníci a to R..

W. Z., N. T., Q.Á. K. F. O. V.. Konateľom bol od roku 1994 R.. Z. W..

K spoločnosti M-Stavbár súd oboznámil kópie konkurzného spisu (čl. 194 až 237) ako aj spis Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 1K 1/2008. Zo spisu súd konštatuje, že návrh na vyhlásenie konkurzuspoločnosti M-Stavbár, s. r. o., Rimavská Sobota podal dňa 16. 01. 2008 Daňový úrad v Rimavskej
Sobote na základe dlhu vo výške 683.982,-- Sk, splnením ktorého je dlžník v omeškaní 3 040 dní. Súd
začal konkurzné konanie uznesením zo dňa 17. 01. 2008 a uznesením zo dňa 04. 03. 2008 bola V..

X. Ď. ustanovená do funkcie predbežného správcu dlžníka. Súdne zásielky, ktorými súd spoločnosti M-
Stavbár zasielal rozhodnutia sa súdu vrátili s tým, že adresát si v odbernej lehote zásielku nevyzdvihol.
Podľa oznámenia predbežného správcu (čl. 34 konkurzného spisu), tento kontaktoval dlžníka, avšak
list adresovaný konateľovi spoločnosti Ing. Makšimu sa vrátil späť ako adresát neznámy. V konkurznom
spise boli ďalej doklady od Exekútorského úradu v Rožňave V.. L. G. (čl. 114 až 137 konkurzného

spisu), ktoré sa však týkali vedenia exekúcie proti spoločnosti M-Stavbár, s.r.o. predajom hnuteľných
vecí a nehnuteľností a boli ukončené v roku 2005. Uznesením zo dňa 22. 06. 2010 došlo k zrušeniu
konkurzu na majetok úpadcu M-Stavbár po splnení konečného rozvrhu výťažku. Zo spisu súd zisťuje
správu správkyne konkurznej podstaty (čl. 267 konkurzného spisu), že úpadca jej žiadne doklady, ani
písomnosti neodovzdal. Súčasný stav je taký, že spoločnosť M-Stavbár je vymazaná z obchodného
registra.

Podľa oznámenia Exekútorského úradu Rožňava V.. L. G. (čl. 238, 239) zo dňa 11. 01. 2010 a 01.
02. 2010 sa v tom čase viedlo viacero exekučných konaní voči povinnému M-Stavbár, proti povinnému
Ing. Z. W. ako fyzickej osobe sa žiadne exekučné konanie neviedlo. Exekúcia však nebola vykonaná
predajom obchodného podielu spoločnosti M-Stavbár, s. r. o.

Súd oboznámil oznámenie s prílohami firmy LIND MOBLER Slovakia, s. r.o. (čl. 308 až 316), v ktorej
firma potvrdila obchodnú spoluprácu s obžalovaným zameranú na dodávky kovových komponentov pre
ich výrobu. Tieto boli dodávané v rôznych množstvách a cenách, k čomu boli doložené zoznamy faktúr
za dodávky za rok 2006 od obžalovaného.

Súd oboznámil výpisy z účtov obžalovaného (čl. 318 až 351) a to vedený v Tatra banke, kde podľa
potvrdenia mal obžalovaný bežný účet od roku 2000 do roku 2009, dispozičné oprávnenie k účtu mal
obžalovaný ako aj svedkyňa T. L.. Podľa oznámenia ČSOB mal obžalovaný v tejto banke účet od 27. 12.
20006, oprávnenie k účtu mal obžalovaný ako aj svedkyňa L.. Ďalej koncom roku 2007 mu bol otvorený

bežný účet a účet na dlhodobý rýchly úver.

Súdakolistinnédokladyoboznámiljednotlivékonanianadaňovomúradeatoprotokolodaňovejkontrole
na dani z príjmov fyzickej osoby zo dňa 09. 06. 2008 (čl. 262 až 267), ktorú vykonávali X. N. F. R.. R. W..
Kontrola bola začatá dňa 14. 05. 2008 u daňového subjektu - obžalovaného a na základe kontrolných

zistení bol prijatý výsledok, že daňový subjekt si v rozpore so zákonom vyúčtoval výdavky a to pokuty,
ktoré nie sú výdavkami na podnikanie daňovníka v celkovej sume 570,-- Sk. Rozdiel na dani bol vo
výške 108,-- Sk.

Dňa 20. 03. 2009 boli Ing. W. F. R.. B. poverení Daňovým úradom v Krupine vykonaním opakovanej

kontroly u obžalovaného. Obžalovanému bolo zaslané oznámenie o vykonaní opakovanej daňovej
kontroly zo dňa 20. 03. 2007, zásielku si v odbernej lehote nevyzdvihol. Dňa 29. 04. 2009 (čl. 273) bol
obžalovaný vyzvaný na predloženie dokladov k opakovanej daňovej kontrole a predvolaný na ústne
pojednávanie na 26. 05. 2009. Obe zásielky obžalovaný prevzal dňa 05. 05. 2009. Podľa protokolu o
opakovanej daňovej kontrole (čl. 275 až 278) bolo zistené, že obžalovaný si zaúčtoval vo výdavkoch

úhradu faktúr od dodávateľa spoločnosti M-Stavbár, u ktorých nebolo preukázané, že došlo k dodaniu
tovaru. Na základe dožiadania Daňový úrad Rimavská Sobota predvolal a vypočul svedka R.. Z.
W., bývalého konateľa spoločnosti M-Stavbár, pričom obžalovanému bolo zaslané upovedomenie o
výsluchusvedka,ktorésivšakvúložnejlehoteneprevzalakústnemupojednávaniusanedostavil.Podľa
výsledkov zistení Daňového úradu Rimavská Sobota sa R.. W. dostavil na ústne pojednávanie, pričom

vo výzve mal uložené doniesť so sebou všetky účtovné a daňové doklady z roku 2006 za spoločnosť
M-Stavbár. Svedok uviedol, že žiadnymi nedisponuje, pretože spoločnosť M-Stavbár, s. r. o. predal
exekútor V.. G. z Rožňavy. Spoločnosť od druhého polroka 2005 nevykonávala žiadnu činnosť, za rok
2006 spoločnosť M-Stavbár podala nulové daňové priznanie k DPH. V roku 2006 nevystavila ani jednu
z predložených faktúr, zdaniteľné obchody uvedené na týchto faktúrach sa neuskutočnili, k dodaniu

tovaru nedošlo. Rovnako tak sám nepodpisoval žiadne príjmové, ani výdavkové doklady, ktoré mu boli
v súvislosti so šetrením predložené, sám takéto nepodpisoval. Obžalovaného osobne nepoznal, nikdy
ho nevidel, nikdy sa s ním nerozprával. K uvedeným zisteniam sa obžalovaný na ústnom pojednávaní
vyjadril tak, že tvrdenia R.. W. sa nezakladajú na pravde, lebo vykonával obchody v roku 2006 t. j. popredaji firmy, avšak doteraz je na internete spoločnosť uvedená ako fungujúca, je tam uvedený R.. W.
ako konateľ. On sám konal v dobrej viere, že stav na internete je pravdivý a firma je funkčná. Dňa 09. 06.
2009 sa na Daňovom úrade v Krupine uskutočnilo ústne pojednávanie za účasti obžalovaného, kde sa

mal vyjadriť, či žiada opätovne preveriť novým dožiadaním uskutočnenie dodania tovaru, čo obžalovaný
nežiadal. Na výzvu správcu, či môže nejakým iným spôsobom preukázať dodanie tovaru a prevzatie
uviedol: „Momentálne nie.“ Ďalej bolo v daňovom protokole konštatované, že na základe výpovede
svedka R.. W. nebolo preukázané obstaranie plechov, trubiek a drôtu dodaním tovaru. Preto v zmysle §
21 ods. 1 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady, ktoré

okrem iného ich vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané), preto bolo pristúpené
k zníženiu daňových výdavkov o sumu 1.332.010,-- Sk a bola vyčíslená nová daňová povinnosť vo
výške 259.989,-- Sk, pričom rozdiel oproti predchádzajúcim zisteniam na dani bol vo výške 253.082,--
Sk. Obžalovaný bol vyzvaný na prerokovanie protokolu o výsledku zistenia na deň 09. 07. 2009, ktorá
zásielka sa vrátila ako nevyzdvihnutá v úložnej lehote. V zmysle daňových zákonov sa deň 09. 07. 2009
na základe tohto považuje za deň prerokovania a doručenia protokolu daňovému subjektu.

Daňový úrad v Krupine dňa 21. 07. 2009 vydal dodatočný platobný výmer (čl. 282 až 285), ktorým
bol obžalovanému dovyrubený rozdiel na dani z príjmov fyzických osôb za obdobie roku 2006 v sume
8.400,78 € (253.082,-- Sk). Dodatočný platobný výmer si obžalovaný prevzal dňa 23. 07. 2009.

V súvislosti s opakovanou daňovou kontrolou súd tiež oboznámil zápisnice o ústnom pojednávaní (čl.
294, 296) a zápisnicu o vybavení dožiadania Daňovým úradom Rimavská Sobota (čl. 286 až 293).

Súd oboznámil protokol o daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty za I. až IV. štvrťrok 2006 zo
dňa 02. 09. 2009 (čl. 113 až 117), ktorú kontrolu u obžalovaného vykonávali R.. W. F. R.. B.. O začatí

daňovej kontroly bolo obžalovanému ako daňovému subjektu zaslané oznámenie, zásielka sa vrátila
ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote. V rámci daňovej kontroly bol obžalovaný vyzvaný na predloženie
dokladov, ktorú zásielku si prevzal dňa 14. 07. 2009. Dňa 21. 07. 2009 sa obžalovaný dostavil pred
daňový úrad a predložil doklady k daňovej kontrole. Podľa výsledkov daňovej kontroly, kedy daňový
subjekt podal za I. až IV. štvrťrok 2006 dodatočné daňové priznanie dňa 12. 06. 2009, bol kontrolou na

dani za I. štvrťrok 2006 zistený rozdiel na dani 12,38 €. Obžalovaný bol predvolaný na prerokovanie
výsledkov kontroly na deň 07. 10. 2009, keďže sa na prerokovanie nedostavil, uvedený deň sa považuje
za deň prerokovania a doručenia protokolu o daňovej kontrole.

PodľaoznámeniaDaňovéhoúraduBanskáBystrica,pobočkaRimavskáSobota(čl.593),daňovýsubjekt

M-Stavbár, s. r. o. v roku 2006 bol evidovaný ako platca DPH a podával nulové daňové priznania k DPH,
na dani z príjmov fyzických osôb za rok 2006 nebol evidovaný.

Podľa oznámenia Daňového úradu Banská Bystrica, kontaktné miesto Krupina, daňové priznanie za
daňový subjekt Ing. Svetozár Tichý, IČO: 10 926 712 bolo súdu oznámené, že

-na DPH za I. kvartál 2006 daňovník zaplatil vlastnú daňovú povinnosť vo výške 337,81 €, za IV. kvartál
2006 zaplatil vlastnú daňovú povinnosť vo výške 337,22 €,
-z dodatočného daňového priznania k DPH za I. kvartál 2006 z výšky 3.657,97 € zaplatil vlastnú daňovú
povinnosť 1.055,57 €, kde je evidovaný nedoplatok 2.602,39 €, za IV. kvartál 2006 z výšky 4.742,81 €
zaplatil vlastnú daňovú povinnosť 1.941,15 €, kde zostal nedoplatok 2.801,66 €,

-na dani z príjmov fyzických osôb za rok 2006 zaplatil vlastnú daňovú povinnosť vo výške 225,69 €, po
vydaníplatobnéhovýmeru,kdemubolavyrubenádaň8.400,78€uhradil191,20€,kdezostalnedoplatok
vo výške 8.209,58 €.

V upresnenom vyjadrení Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen (čl. 781) uviedol k daňovému

subjektu R.. M. G., IČO: 10 926 712:
-že daňový subjekt za I. kvartál 2006 podal riadne daňové priznanie k DPH dňa 21. 04. 2006, kde uviedol
daňovúpovinnosť337,81€,ktorúzaplatildňa24.04.2006,dňa12.06.2009predložildodatočnédaňové
priznanie k DPH s daňovou povinnosťou 3.995,78 €, z ktorej bolo dna 18. 11. 2009 uhradené 12,38 €,
nedoplatok k dnešnému dňu činí 3.983,40 €,

-za zdaňovacie obdobie IV. kvartál 2006 podal riadne daňové priznanie k DPH dňa 24. 01. 2007, kde
uviedol daňovú povinnosť 337,22 €, ktorú uhradil dňa 25. 01. 2007, dňa 12. 06. 2009 predložil dodatočné
daňové priznanie k DPH s daňovou povinnosťou 5.080,03 €, ktorú neuhradil a táto suma je evidovaná
ako nedoplatok,-za zdaňovacie obdobie 2006 bolo podané daňové priznanie k dani z príjmu fyzickej osoby dňa 02. 04.
2007, kde daňovník uviedol daňovú povinnosť 225,68 €, ktorú uhradil dňa 02. 04. 2007. Na základe
daňovej kontroly bol vyrubený dodatočný predpis na dani vo výške 8.400,78 €, z ktorého bola uhradená

dňa 30. 06. 2008 suma 3,58 €, 25. 10. 2010 suma 191,20 €, k dnešnému dňu nedoplatok činí 8.206,-- €.

Súd ďalej oboznámil doklady predložené obžalovaným na hlavnom pojednávaní a to rozhodnutia
Daňového úradu v Krupine o zamietnutí jeho žiadosti o obnovu konania zo dňa 03. 10. 2011, pričom
v dôvodoch jednotlivých rozhodnutí sa zhodne uvádza, že pokiaľ obžalovaný v daňovom konaní

predložil znalecký posudok znalca B.. R.. V. Ď.Ď. PhD., týmto znaleckým posudkom nebola preukázaná
skutočnosť, kto zabezpečil a dodal tovar obžalovanému a preto nepovažoval za splnené podmienky
povolenia obnovy konania. Proti rozhodnutiu podal obžalovaný odvolanie zo dňa 25. 10. 2011 (čl. 458 až
470). K vybaveniu odvolania daňovým úradom sa obhajca obžalovaného vyjadril tak, že toto odvolanie
bolo zamietnuté z procesných dôvodov pre nedodržanie odvolacej lehoty, príslušné rozhodnutia však
súdu nepredložil.

Súd vypočul na hlavnom pojednávaní dňa 29. 10. 2014 znalca B.. R.. V. Ď. B.., ktorý vo veci podal
znalecký posudok č. 4/2010 zo dňa 07. 10. 2010 a doplnok k znaleckému posudku zo dňa 28. 10. 2013,
na ktorom znalec v celom rozsahu zotrval a poukázal naň. Preto súd postupom podľa § 268 ods.2
Tr. poriadku prečítal znalecký posudok ako aj doplnok k nemu. E. R.. Ď. uviedol, že znalecký posudok

vypracoval na základe objednávky obhajoby. Pri vypracovaní znaleckého posudku mal k dispozícii kópie
faktúr, ktoré sú predmetom obžaloby, rozhodnutie Daňového úradu Krupina zo dňa 20. 08. 2009 o
uložení pokuty obžalovanému, faktúry a dodacie listy o nákupe materiálu za rok 2006 a vydané faktúry
za rok 2006 u podnikateľského subjektu Ing. M. G.. Znalec poukázal na to, že od realizácie obchodu
došlo k časovému odstupu a preto naň možno nahliadať len cez účtovné doklady. Pri vypracovaní

znaleckého posudku bral do úvahy aj širšie súvislosti vyplývajúce z účtovníctva na rozdiel od daňovej
kontroly, a dospel k záveru, že uvedené objemy železa museli byť dodané, inak by nebolo možné vyrobiť
zistené množstvo tovaru. Znalec vychádzal jednak z inventúrneho súpisu zásob materiálu k 31. 12.
2006. Preskúmal nákupy materiálu za rok 2006, pričom hlavným dodávateľom v tom čase bola firma
M-Stavbár, ďalším dodávateľom bola firma RAVEN. S poukazom na otázku sudkyne, či znalec bral do

úvahy aj materiálové zásoby ku koncu roku 2005, znalec vo veci podal doplnok k znaleckému posudku,
kedy zistil, že podľa daňového priznania za rok 2005, ktorého súčasťou je výkaz o majetku a záväzkoch,
v tomto nebola uvedená žiadna hodnota, preto znalec dospel k záveru, že táto účtovná jednotka na
sklade nemala žiadne zásoby materiálu a teda uvedený stav nemal žiadny vplyv na závery znaleckého
posudku. Znalec ďalej poukázal, že mal k dispozícii údaje o výrobe výrobkov za uvedené obdobie a po

porovnaní týchto dvoch údajov t. j. nákup materiálu a výroba výrobkov, dospel k záveru, že uvedený
tovar na faktúrach spoločnosti M-Stavbár musel byť dodaný, aby mohlo dôjsť k výrobe deklarovaných
výrobkov. Ďalej poukázal i na to, že správca dane nemal k dispozícii účtovníctvo firmy M-Stavbár,
čo svedčí o tom, že šetrenie nebolo celkom dotiahnuté zo strany daňového úradu. Pokiaľ preskúmal
predložené daňové doklady z pohľadu účtovníctva, mal zato, že účtovníctvo obžalovaného bolo vedené

ako jednoduché účtovníctvo. Pokiaľ preskúmal sporné faktúry z hľadiska zákona o DPH ako aj z hľadiska
zákona o účtovníctve, mal zato, že spĺňali všetky náležitosti a oprávňovali uplatniť si odpočet DPH.
Pokiaľ mal informáciu o tom, že v daňovom konaní bolo spochybnené dodávateľom, že uvedené faktúry
vystavil a tovar dodal, znalec k tomu uviedol, že tieto tvrdenia dodávateľa on nepreskúmaval, rovnako
tak neskúmal uvedené závery súvislosti nákladov a spôsobu dopravy tohto tovaru. K tomu prokurátor

poukázal, že predmetom dokazovania v súvislosti s trestným konaním proti obžalovanému nie je to, či
obžalovaný mal na sklade určité množstvo tovaru, ale či tento tovar zaobstaral za cenu a spôsobom tak,
ako je uvedené na predmetných faktúrach a k tejto okolnosti znalec nie je oprávnený sa vyjadriť.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie z oblasti písmoznalectva za účelom overenia, či doklady a

to faktúry a výdavkové pokladničné doklady boli podpísané vlastnoručným podpisom svedka R.. Z. W..
Obžalovaný za účelom skúmania predložil originály sporných materiálov a prostredníctvom súdu boli
zabezpečené porovnávacie materiály od svedka R.. Z. W.. Vo veci bol podaný znalecký posudok č.
21/2016 (čl. 675 až 751). Keďže strany trestného konania nežiadali osobný výsluch znalca a súhlasili
s čítaním znaleckého posudku, súd postupom podľa § 268 ods.2 Tr. poriadku prečítal na hlavnom

pojednávaní dňa 01. 03. 2017 podaný znalecký posudok č. 21/2016. V závere znalkyňa konštatovala,
že pri overení podpisu svedka R.. Z. W. na dokladoch - faktúra č. 248/2006, č. 702/2006, č. 1403/2006,
na výdavkovom pokladničnom doklade č. 38, č. 183 a č. 156 nezistila stopy, ktoré by nasvedčovali
použitiu niektorej z metód technického falšovania podpisov. Znalkyňa konštatovala, že sporné podpisysú výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby. U sporných podpisov na faktúre č.
248/2006, č. 702/2006 a na výdavkovom pokladničnom doklade č. 183 a č. 156 znalkyňa konštatovala,
že uvedené podpisy nie sú pravým podpisom osoby R.. Z. W.. Na sporných písomnostiach a to faktúra

č. 1403/6 a výdavkový pokladničný doklad č. 38 nebolo možné znalecky preskúmať pravosť podpisu,
nakoľko na uvedených dokladoch sú sporné podpisy vyhotovené kurzívnym písmom a predložené
porovnávacie podpisy osoby R.. Z. W. sú druhovo nezhodné a neporovnateľné a na skúmanie znalcovi
neboli predložené ukážky zo skúšky kurzívneho písma a skúšky podpisov vyhotovené kurzívnym
písmom k zneniu priezviska W.R..

Podľa správ k osobe a to výpisom z registra priestupkov, registra trestov a správy Mestského úradu
Krupina mal súd preukázané, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, nebol potrestaný za žiadny
priestupok, ani odsúdený za trestný čin.

Súd sa na začiatku zaoberal procesnou námietkou obhajoby, ktorá poukazovala na znenie z uznesenia

zo dňa 19. 04. 2010 (čl. 7) a uznesenia zo dňa 23. 06. 2010 (čl. 10), ktorými bolo vznesené obvinenie
obžalovanému, pričom v skutkovej vete uvedených uznesení sa uvádza odlišné konanie, ktoré sa kladie
za vinu obžalovanému oproti podanej obžalobe. V uznesení zo dňa 19. 04. 2010 sa obžalovanému
kládlo za vinu, že v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku
2006 zahrnul do výdavkov fiktívne dodávateľské faktúry od spoločnosti M-Stavbár, s. r. o., následne

bližšie špecifikované, ktorými deklaroval nákup tovaru od uvedenej spoločnosti napriek tomu, že k
uskutočneniu zdaniteľného plnenia nedošlo, čím znížil základ dane na škodu štátneho rozpočtu SR.
V uznesení zo dňa 23. 06. 2010 bolo v skutkovej vete uvedené, že obžalovaný podal riadne daňové
priznanie k DPH za I. a IV. štvrťrok 2006, v ktorých si uplatnil DPH na výstupe z fiktívnych faktúr od
dodávateľa spoločnosti M-Stavbár, s. r. o., tam bližšie špecifikovaných napriek tomu, že k uskutočneniu

zdaniteľného plnenia nedošlo, čím si znížil základ dane z pridanej hodnoty na škodu štátneho rozpočtu
SR. V podanej obžalobe je obžalovanému kladené za vinu, že v daňovom priznaní k dani z príjmov
fyzických osôb za rok 2006 zahrnul do výdavkov dodávateľské faktúry od spoločnosti M-Stavbár, s.
r. o. tam špecifikované napriek tomu, že od uvedenej spoločnosti tovar nekúpil a nezaplatil zaň, čím
znížil základ dane na škodu štátneho rozpočtu SR, ako aj konanie, kedy v daňovom priznaní k dani

z pridanej hodnoty za I. a IV. štvrťroku roku 2006 si uplatnil odpočítanie dane z faktúr spoločnosti M-
Stavbár, tam špecifikovaných napriek tomu, že tovar podľa faktúry nebol dodaný a za faktúru nezaplatil
a následne po oznámení so skutočnosťou, že daňový úrad považuje predmetné faktúry za fiktívne,
podal dodatočné daňové priznanie k DPH za I. a IV. štvrťrok roku 2006, čím by v prípade nepodania
dodatočného daňového priznania spôsobil škodu na štátnom rozpočte SR. V danom prípade mal súd

zato, že totožnosť skutku, hoci je konanie obžalovaného popísané v časti inak ako v uzneseniach
o vznesení obvinenia, zostala zachovaná. Podstata skutku je určovaná účasťou páchateľa na určitej
udalosti, z ktorej vzišiel škodlivý následok porušujúci alebo ohrozujúci spoločenské záujmy chránené Tr.
zákonom. Totožnosť skutku je zachovaná, ak je zachovaná totožnosť jednania alebo následku aspoň
čiastočne. Pokiaľ prokurátor v podanej obžalobe len bližšie popísal konanie obžalovaného v časti „že

od uvedenej spoločnosti tovar nekúpil a nezaplatil zaň“, prípadne „že tovar podľa faktúry nebol dodaný
a za faktúru nezaplatil a následne podal dodatočné daňové priznanie k DPH“, súd konštatuje, že oproti
uzneseniam o vznesení obvinenia, nedošlo k žiadnej takej podstatnej zmene, ktorá by viedla, či k iným
skutkovým záverom. Jedná sa len o upresnenie skutkového deja s tým, že zostala zachovaná totožnosť
následku t. j. skrátenie dane z časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zákona, ako aj čiastočne

zachovaná totožnosť konania. V tomto smere došlo len k presnejšej kvalifikácii konania obžalovaného
z hľadiska štádia trestného činu. Súd preto uzatvára, že pri vznesení obvinenia a následne podanej
obžalobe, bola zachovaná totožnosť skutku a preto námietku obhajoby v tomto smere považoval za
nedôvodnú.

Na základe vykonaného dokazovania po doplnení dokazovania, za súčasného rešpektovania právneho
názoru odvolacieho súdu, vykonal prvostupňový sú opätovné prehodnotenie všetkých dôkazov
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že obžaloba na obžalovaného bola podaná
dôvodne. Obžalovaný od počiatku popieral svoju trestnú zodpovednosť za konanie, ktoré sa mu kladie
za vinu, t. j., že by do daňových priznaní k dani z príjmov fyzických osôb roku 2006 a k dani z pridanej

hodnoty za I. a IV. štvrťrok roku 2006 zahrnul do výdavkov dodávateľské faktúry od spoločnosti M-
Stavbár napriek tomu, že od uvedenej spoločnosti žiaden tovar nekúpil, ani zaň nezaplatil tak, ako
je deklarované účtovnými dokladmi. Tvrdil, že predmetné faktúry boli vystavené oprávnene, nakoľko
obchod riadne prebehol. Obžalovaný vo svojej výpovedi tvrdil, že o spoločnosti M-Stavbár sa dozvedelod svojho známeho, ktorého však nebližšie neidentifikoval a so zástupcami spoločnosti sa kontaktoval
v reštaurácii Zimná záhrada v Lučenci. Tovar si v spoločnosti objednal telefonicky, kde sa mu na druhej
strane linky predstavilo nejaké dievča. Keď prišiel do Lučenca, bol v reštaurácii, kým si dal kávu, vybavili

mu doklady a do reštaurácie ich prinieslo nejaké dievča, kompletne vyplnené a opatrené pečiatkou aj
podpisom za spoločnosť M-Stavbár, t. j. faktúry aj pokladničné doklady. On si potrebné doklady prevzal,
tieto za seba podpísal a odovzdal uvedenej dievčine, ktorej zároveň odovzdal aj platbu v hotovosti za
odobratý tovar. K uvedeným tvrdeniam však nebol zabezpečený žiaden dôkaz, obžalovaný nevedel
stotožniť osobu, cez ktorú sa kontaktoval so spoločnosťou M-Stavbár, ani osoby, s ktorými jednal ako

so zástupcami spoločnosti M-Stavbár. Ďalej obžalovaný tvrdil, že tovar preberal v mestách Poltár a
Rimavská Sobota, pričom v prípravnom konaní pri previerke výpovede obžalovaného nevedel stotožniť
miesto, odkiaľ tovar odoberal v meste Poltár, v meste Rimavská Sobota označil priestory bývalého
objektu ZŤS. V tejto súvislosti nebol predložený žiaden doklad zo strany obžalovaného, že by vykonával
vlastnými autami prevoz materiálu, ktorý bol predmetom sporných faktúr, či už z mesta Poltár alebo
z mesta Rimavská Sobota. Rovnako výpoveďou svedka Q., prostredníctvom ktorého mal vykonávať

čiastočnú prepravu ako aj ďalších svedkov a to šoférov zamestnaných u svedka Q., t. j. svedok Q.,
svedok Q. vo svojich výpovediach nepotvrdili, že by pre obžalovaného vykonávali prepravu tovaru
uvedenéhovspornýchfaktúrachzmiestPoltáraleboRimavskáSobota.Rovnako neboldoloženýžiaden
doklad o takejto jazde svedkom Q., ani samotným obžalovaným, pritom zo svedeckých výpovedí šoférov
vyplynulo, že pri jazdách sa vystavujú doklady- tzv. stazky, dodacie listy, ktoré má mať k dispozícií

aj firma príjemcu tovaru. To znamená, že neexistuje žiaden doklad o vykonanej preprave tovaru od
spoločnosti M-Stavbár z miest Poltár, Rimavská Sobota pre obžalovaného či už vozidlom obžalovaného
alebo vozidlami svedka Q.. Obžalovaný svoju obranu postavil najmä na tvrdení, že uvedený tovar,
ktorý je predmetom sporných faktúr musel mať k dispozícii, inak by nevyrobil tovar, ktorý na základe
objednávky dodával svojim obchodným partnerom. K tomu obžalovaný predložil znalecký posudok R..

Ď., ktorého súd vypočul na hlavnom pojednávaní a zároveň oboznámil obsah znaleckého posudku
vrátane doplnku k nemu. Z predloženého znaleckého posudku ako aj z výpovede znalca vyplynulo,
že tento zhodnotil produkciu firmy obžalovaného a dokladov týkajúcich sa nákupu materiálu na výrobu
z hľadiska množstva deklarovaných výrobkov a konštatoval, že obžalovaný musel mať k dispozícii
materiál uvedený v sporných faktúrach. Je však pravdou, že znalec sa v znaleckom posudku nezaoberal

otázkou, či tento tovar bol dodaný práve spoločnosťou M-Stavbár. Súd konštatuje, že uvedený záver
ani znalcovi neprináleží, pretože sa jedná o záver skutkový, ktorý je predmetom dokazovania súdu. K
okolnosti, či u obžalovaného bol k dispozícii tovar v deklarovanom rozsahu na sporných faktúrach, súd
vypočul svedkov N., Š., W., ktorí pracovali pre obžalovaného v období roku 2006. Svedkovia zhodne
potvrdili, že sa stretli u obžalovaného s takým typom materiálu ako je uvedený na sporných faktúrach,

nie však v takom množstve. K tomu obhajoba uviedla, že podľa tvrdenia obžalovaného sa tovar mal voziť
v menších množstvách postupne a následne sa mala vyhotoviť jedna faktúra, ktorá zahŕňala viacero
dodávok a z tohto dôvodu je na faktúrach uvedený väčší objem materiálu. O týchto tvrdeniach obhajoby
však neexistuje žiaden hodnoverný dôkaz. Čo sa týka faktúr, ktoré mali byť vystavené spoločnosťou M-
Stavbár, súd v konaní vypočul konateľa spoločnosti M-Stavbár svedka Makšiho, ktorý poprel spoluprácu

s obžalovaným a tvrdil, že v roku 2006 spoločnosť M-Stavbár už nevykonávala žiadnu činnosť, čo
bolo potvrdené aj daňovým priznaním spoločnosti M-Stavbár, ktorá v daňových priznaniach vykazovala
nulu. Ani výpoveďou svedkov zamestnaných v spoločnosti M-Stavbár svedok Z., M. H., svedkyňa H.,
svedkyňa Š. sa nepotvrdila okolnosť spolupráce spoločnosti M-Stavbár s obžalovaným. Svedok W. vo
svojej výpovedi poukázal na to, že firmu v rámci exekúcie mal odkúpiť svedok N., ktorý bol taktiež

vypočutý v konaní pred súdom. Tento svedok potvrdil, že v rámci exekúcie odkúpil majetok spoločnosti
M-Stavbár, nie však spoločnosť ako takú. Od spoločnosti M-Stavbár kúpil administratívnu budovu a
areál v Rimavskej Sobote, žiaden materiál tam určite nebol. Po kúpe nehnuteľností určil lehotu na
vysťahovanie a pokiaľ si spoločnosť M-Stavbár doklady nezobrala, ostatné on zlikvidoval. Nemá k
dispozícii žiadne dokumenty spoločnosti M-Stavbár. Je pravdou, že v minulosti spolupracoval s R.. W.,

zastupovalhonazákladeplnejmociataktieždisponovalpečiatkouspoločnosti.Bližšiedetailypreodstup
času si však svedok už nepamätal. Pokiaľ sa spoločnosť M-Stavbár dostala do konkurzu, svedkyňa V..
Ď. - správkyňa konkurznej podstaty potvrdila, že sa jej nepodarilo kontaktovať s konateľom spoločnosti,
tento jej žiadne doklady neodovzdal, stretli sa len jeden krát pri ohliadke nehnuteľnosti. Nepamätala si,
že by pri zisťovaní pohľadávok alebo záväzkov firmy M-Stavbár sa stretla s firmou obžalovaného.

Keďže niektorí svedkovia (svedok Z., M. H.) potvrdili, že na sporných dokladoch sa nachádza
odtlačok pečiatky, ktorú v tom čase používala spoločnosť M-Stavbár a pripustili, že sa jedná
na niektorých dokladoch o podpisy podobné podpisom svedka W., súd vo veci nariadil znaleckédokazovanie z odboru písmoznalectva za účelom objektívneho posúdenia podpisov na sporných
faktúrach. Vykonaným znaleckým dokazovaním po zabezpečení porovnávacích podpisov svedka W.
znalkyňa konštatovala, že na preskúmavaných dokladoch nezistila stopy, ktoré by nasvedčovali použitiu

niektorej z metód technického falšovania podpisov, t. j. sporné podpisy sú výsledkom autentického
pisárskeho prejavu konkrétnej osoby. U sporných podpisov na faktúre č. 248/2006, 702/2006 a na
výdavkovom pokladničnom doklade č. 183 a 156 znalkyňa po porovnaní podpisov konštatovala, že
tieto nie sú pravými podpismi osoby R.. Z. W.. Čo sa týka sporných podpisov na faktúre č. 1403/6
a výdavkovom pokladničnom doklade č. 38, tieto nebolo možné znalecky preskúmať, nakoľko sporné

podpisy boli vyhotovené kurzívnym písmom a znalkyňa nemala k dispozícii porovnávacie podpisy osoby
R.. W. vykonané kurzívnym písmom. Z uvedeného možno jednoznačne uzavrieť, že sporné účtovné
doklady nepodpísal konateľ spoločnosti M-Stavbár R.. W.. Uvedené jednoznačne vyplýva zo svedeckej
výpovede svedka W., ako aj z vykonaného znaleckého dokazovania z odboru písmoznalectva.

Na základe takto vykonaných dôkazov potom možno uzavrieť, že v trestnom konaní bolo jednoznačne

preukázané, že obžalovaný v daňovom priznaní pri dani z príjmov fyzických osôb a dani z DPH si
uplatnil doklady a to sporné faktúry popísané v skutkovej vete rozsudku, pričom preukázateľne k tomuto
zdaniteľnému plneniu, t. j. medzi obžalovaným ako fyzickou osobou - podnikateľom a spoločnosťou
M-Stavbár, s. r. o. k zdaniteľnému plneniu nedošlo a preto pri týchto plneniach obžalovaný nemohol
vynaložiť náklady uplatnené v daňových priznaniach, ktoré následne ovplyvnili základ dane v prospech

obžalovaného a na škodu štátneho rozpočtu. Ak obžalovaný napriek uvedeným okolnostiam v daňových
priznaniach uplatnil výdavky vyplývajúce zo sporných faktúr, konal minimálne v úmysle nepriamom, t. j.
musel byť uzrozumený s tým, že svojim konaním spôsobí následok predpokladaný skutkovou podstatou
zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods.1, ods.2 písm. d/ Tr. zákona. Pokiaľ obžalovaný po
zisteniach daňového úradu podal dodatočné daňové priznanie k dani z DPH na základe upozornenia o

výsledkoch daňovej kontroly, súd jeho konanie v súlade s obžalobou posúdil v zmysle ustanovenia § 14
Tr. zákona, t. j. ako pokus trestného činu, pretože jeho konanie bezprostredne smerovalo k dokonaniu
trestného činu a to v úmysle spáchať trestný čin, pričom k jeho dokonaniu nedošlo len na základe
zistení a kontrole daňového úradu. Súd preto takéto konanie obžalovaného neposúdil ako dobrovoľné
upustenie od páchania trestnej činnosti, ktoré by mohlo smerovať k naplneniu ust. o účinnej ľútosti podľa

§ 85 Tr. zák. úč. do 31.12.2012 Podaním dodatočných daňových priznaní k dani z DPH za II. a IV.
štvrťrok roku 2006, obžalovaný správne vyčíslil vlastnú daňovú povinnosť, ktorú bol povinný aj uhradiť,
t.j. uznal, že sporné faktúry uplatnil neoprávnene. Na základe písomného vyjadrenia daňového úradu,
t. času obžalovaný má dlh na spomínanej dani z pridanej hodnoty za I. a IV. štvrťrok 2006, ako aj na
dani z príjmov fyzických osôb za rok 2006. Čo sa týka daňového priznania k dani z príjmov fyzických

osôb na základe daňovej kontroly bola následne obžalovanému vyrubená daň v správnej výške s tým,
že daňový úrad správne nezohľadnil výdavky preukazované spornými faktúrami. Obžalovaný tak svojim
konaním spôsobil zníženie príjmov štátneho rozpočtu pri podaní daňového priznania k dani z príjmov
fyzických osôb za rok 2006 v sume 8.400,78 €, a bezprostredne smeroval k zníženiu príjmov štátneho
rozpočtu na dani z pridanej hodnoty za I. štvrťrok 2006 v hodnote 3.657,97 € a dani z pridanej hodnoty

za IV. štvrťrok 2006 v hodnote 4.742,81 €, čo spolu činí 16.801,56 €. S poukazom na ustanovenie § 125
ods.1 Tr. zákona, obžalovaný naplnil kvalifikovanú skutkovú podstatu § 276 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona,
t. j. trestného činu sa dopustil v úmysle vo väčšom rozsahu skrátiť daň. Rozsah konania obžalovaného
je jednoznačne preukázaný výpoveďou pracovníkov daňového úradu a príslušnými daňovými dokladmi.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa súd riadil ustanoveniami § 34 ods.1, 4 Tr. zákona.
Obžalovanému poľahčovalo, že doposiaľ viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona). Pri prevahe
poľahčujúcich okolností sa zákonom ustanovená trestná sadzba podľa § 276 ods.2 Tr. zákona v rozpätí
3 roky až 8 rokov upravuje podľa § 38 ods.3, ods.8 Tr. zákona tak, že sa znižuje horná hranica trestnej
sadzby. S prihliadnutím na osobu obžalovaného, u ktorého sa nejedná o zjavne kriminálne narušenú

osobu, súd pristúpil k uloženiu podmienečného trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici vo výmere
3 rokov. Výkon trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením § 49 ods.1 písm. a/ a § 51 ods.1,
2 Tr. zákona súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov za súčasného uloženia
probačného dohľadu. Súd prostredníctvom probačného dohľadu bude sledovať, či obžalovaný počas
skúšobnej doby vedie riadny život, v prípade, že sa opakovane dostane do rozporu so zákonom, bude

môcť byť rozhodnuté o tom, že obžalovaný bude uložený trest odňatia slobody povinný vykonať. V
opačnom prípade môže súd vysloviť, že sa obžalovaný v skúšobnej dobe osvedčil. Na zdôraznenie
najmä výchovného účelu trestu, ako aj reparačného účelu súd uložil obžalovanému počas skúšobnej
doby zaplatiť dlh na dani za žalované obdobie v súlade s ustanovením § 51 ods.2, ods.4 písm. d/ Tr.zákona. Súd má zato, že takto uloženým trestom bude v dostatočnej miere naplnený účel trestu vo
vzťahu k individuálnej i generálnej prevencii.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).