Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 19, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/175/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116221701
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3116221701.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobkyne: Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
XX, štátna občianka SR, právne zastúpená JUDr. Juraj Klimčo, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom
Bobot 176, IČO: 46 919 350 proti žalovanému: J. X. , nar. X.XX.XXXX, bytom Z. XXX, štátny občan SR,
v konaní o zaplatenie 1.347,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného

súdu Trenčín zo dňa 19. júna 2018, č. k. 20C/163/2016-197 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku I. a III., p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 903,92 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 300 Eur od 25.8.2016
do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. súd žalobu vo zvyšku zamietol. Výrokom

III. žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34,16%. Vec právne
posúdil podľa ust. § 657, § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka.
2. V odôvodnení uviedol, že pôvodný žalobca SVEN-EKO, s.r.o. sa domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu 1.347,60 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy
300 Eur od 25.8.2016 do zaplatenia. Právna predchodkyňa žalobcu Q. T. na základe ústnej zmluvy
o úvere uzatvorenej so žalovaným dňa 20.9.2015 v Drietome odovzdala dňa 21.9.2015 v Trenčíne

žalovanému sumu 15.000,- Eur za účelom kúpy jeho bytu. Existenciu zmluvy a plnenia z nej potvrdil
žalovaný čestným prehlásením zo dňa 28.9.2015, na ktorom úradne osvedčil pravosť svojho podpisu.
Žiaden byt však do svojho vlastníctva nekúpil. Dňa 6.11.2015 v kaviarni Cafe Verde v Trenčíne vyzvala
právna predchodkyňa žalobcu Q. T. za prítomnosti svojho právneho zástupcu JUDr. Juraja Klimča
žalovaného na okamžité vrátenie sumy 15.000.- Eur s prísl. Splatnosť dlhu tak s ohľadom na ust.
§ 563 Občianskeho zákonníka nastala dňa 7.11.2015. Výzvou na plnenie zo dňa 11.11.2015 vyzval
žalovaného právny zástupca právnej predchodkyne žalobcu na plnenie, pričom tento reagoval prípisom

svojho právneho zástupcu zo dňa 18.11.2015. Na tento prípis reagoval svojím listom zo dňa 30.11.2015
právny zástupca právnej predchodkyne žalobcu. Dlh žalovaný splnil iba čiastočne a to až dňa 23.8.2016
vo výške 10.000.- Eur a dňa 24.8.2016 vo výške 4.700,- Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo
dňa 15.9.2016 postúpila právna predchodkyňa žalobcu zostatok danej pohľadávky s príslušenstvom
žalobcovi, čo žalovanému písomne notifikovala. Žalobca výzvou zo dňa 22.10.2016 vyzval žalovaného
na plnenie, ten však nereagoval. Uplatnená suma 1.347,60 Eur sa skladá z istiny 300 Eur a sumy

1.047,60 Eur, ktorá predstavuje zákonný úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 15.000 Eur
od 7.11.2015 do 23.8.2016 (291 dní x 3,6 Eur denne). V priebehu konania pôvodný žalobca na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.2.2018 postúpil predmetnú pohľadávku proti žalovanémuQ. T.. Súd uznesením č. k. 20C 163/2016-168 zo dňa 2.3.2018 pripustil, aby do konania namiesto
doterajšieho žalobcu vstúpila Q. T.. V čestnom prehlásení zo dňa 28.9.2015 je uvedené, že žalovaný
čestne prehlasuje a svojím podpisom potvrdzuje, že si zapožičal od žalobkyne sumu 15.000 Eur, ktorú

použil na zakúpenie nehnuteľnosti bytu č. 4 na prízemí vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX na
ulici M. v Trenčíne, postaveného na pozemku parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere
482 m2, zapísaného na LV č. XXXX k.ú. Trenčín. Žalovaný sa v listine zaviazal, že v prípade predaja
uvedenej nehnuteľnosti bude vyplatená zapožičaná suma späť žalobkyni bez zbytočného odkladu.
Čestné prehlásenie je opatrené podpisom žalovaného, ktorého pravosť je úradne overená notárskym

úradom JUDr. Anny Pčolovej.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi žalobkyňou ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vznikol občianskoprávny vzťah zo zmluvy o pôžičke podľa § 657
Občianskeho zákonníka. Zmluva o pôžičke bola uzavretá dňa 20.9.2015 v ústnej forme. Zákon pre tento
zmluvný typ nepredpisuje písomnú formu. Platná je teda aj ústna zmluva o pôžičke. Zmluva má všetky

podstatné náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, pretože zmluvné strany sa dohodli, že žalobkyňa prenechá
žalovanému peniaze v sume 15.000 Eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť túto sumu žalobkyni. Zmluva
spĺňa zákonnú požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti. Skutočnosť, že strany uzavreli dňa 20.9.2015
zmluvu o pôžičke v Drietome vyplýva aj z čestného prehlásenia M. T. zo dňa 20.3.2018, ktorá bola
podľa tvrdenia žalobkyne prítomná pri uzavretí ústnej dohody strán, a vo svojom čestnom prehlásení

M. T. uviedla, že u nej v dome v Drietome sa dohodla žalobkyňa so žalovaným, že mu požičia sumu
15.000 Eur na kúpu bytu a nasledujúci deň za jej prítomnosti žalobkyňa žalovanému peniaze odovzdala.
Bolo teda preukázané, že dňa 20.9.2015, keď zmluvné strany v Drietome dojednali podstatné náležitosti
zmluvy, nebolo plnenie odovzdané žalovanému, ale k reálnemu plneniu, teda odovzdaniu peňazí v
hotovostivsume15.000Euržalovanémuzostranyžalobkynedošlodňa21.9.2015.Peňažnéprostriedky

v tejto sume predtým vybrala žalobkyňa troma výbermi po 5.000 Eur z účtu jej matky ako vyplýva
z potvrdení o hotovostných výberoch zo dňa 21.9.2015, na ktorom účte mala uložené svoje peniaze
žalobkyňa, ako uviedla žalobkyňa vo svojom čestnom prehlásení zo dňa 24.1.2018. Skutočnosť, že
strany uzavreli zmluvu o pôžičke však vyplýva predovšetkým z úradne overeného čestného prehlásenia
žalovaného zo dňa 28.9.2015, v ktorom jednoznačne žalovaný uviedol, že si od žalobkyne zapožičal

sumu 15.000 Eur, a v čestnom prehlásení uviedol, že sa peniaze zaväzuje vyplatiť žalobkyni späť
bez zbytočného odkladu v prípade predaja bytu. Žalovaný tvrdil, že toto prehlásenie spísal, aby mala
žalobkyňa istotu, že mu poskytla peniaze. Súd poukazuje na to, že takéto prehlásenie sa štandardne
spisuje a slúži ako potvrdenie o peňažnom dlhu, t.j. v danom prípade ako potvrdenie o dlhu žalovaného
vrátiť pôžičku žalobkyni. Súd neprihliadal na tvrdenie žalovaného, že vzor čestného prehlásenia si

zadovážil z internetu, a podpísal ho, hoci v ňom je uvedené, že si od žalobkyne peniaze zapožičal,
no v skutočnosti nešlo o pôžičku ani úver, pričom žalovaný nie je právnik. Súd má za to, že každý
v obdobnej situácii ako sa v čase podpisovania čestného prehlásenia nachádzal žalovaný, t.j. každý
v jeho veku a s tým spojenej rozumovej vyspelosti a navyše ako konateľ spoločnosti s ručeným
obmedzením, ktorá bežne vstupuje do právnych vzťahoch, musel chápať význam slova "požičať", resp.

"zapožičať", ktoré znamená, že ak si niekto požičia vec alebo peniaze od inej osoby, je povinný jej
túto vec alebo peniaze vrátiť, bez toho, aby mal právnické vzdelanie. Okrem toho žalovaný ešte pred
začatím súdneho konania v liste zo dňa 18.11.2015 spísanom jeho právnym zástupcom reagoval na
predžalobnú výzvu žalobkyne zo dňa 11.11.2015 tak, že jednoznačne uviedol, že medzi žalobkyňou
a žalovaným bola uzavretá ústna zmluva o pôžičke na sumu 15.000 Eur. Z týchto všetkých dôvodov

súd uzavrel, že medzi stranami vznikol na základe zmluvy o pôžičke občianskoprávny vzťah. Pôvodný
žalobcaanižalobkyňanepreukázalitvrdenie,žestranyuzavrelizmluvuoúverepodľa§497Obchodného
zákonníka. Zmluva o úvere je absolútny obchod a štandardne ju uzatvárajú zmluvné strany, z ktorých
aspoň jedna je podnikateľským subjektom, ktorý má aj príslušné povolenie na poskytovanie úverov.
V danom prípade však tak žalobkyňa ako aj žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupovali ako fyzické

osoby nepodnikatelia. Preto aj v prípade, že sa účastníci právnych vzťahov rozhodnú uzavrieť zmluvu o
úvere, spravia tak v záujme právnej istoty písomnou formou. Strana žalobkyne neprodukovala dôkazy,
ktorými by hodnoverne preukázala, že medzi zmluvnými stranami bol založený obchodnoprávny vzťah
zo zmluvy o úvere. Skutočnosť, že strany uzavreli zmluvu o pôžičke napokon vyplýva aj z čestného
prehlásenia M. T., matky žalobkyne, ktorá bola prítomná pri uzatvorení tohto právneho úkonu, ako aj

z čestného prehlásenia žalovaného zo dňa 28.9.2015, listu žalovaného zo dňa 18.11.2015, a napokon
aj z čestného prehlásenia žalobkyne zo dňa 24.1.2018, v ktorých všetkých listinách sa uvádza pôžička
ako právny dôvod poskytnutia peňazí žalovanému. Nemohlo ísť o zmluvu o úvere aj preto, lebo podľa
§ 497 Obchodného zákonníka dohoda o povinnosti zaplatiť úroky je podstatnou náležitosťou zmluvy oúvere a v konaní nebolo bez pochýb preukázané, že si strany dohodli povinnosť žalovaného uhradiť
žalobkyni úroky z poskytnutých peňazí. Pôžička môže byť podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka
aj bezúročná. Úroky predstavujú odplatu pre veriteľa za prenechanie peňazí do užívania dlžníkovi,

a jedná sa o ďalšie plnenie, ktoré je povinný zaplatiť dlžník veriteľovi okrem istiny pôžičky. Samotná
predžalobná výzva žalobkyne zo dňa 11.11.2015 na zaplatenie aj úrokov 1% mesačne nepreukazuje,
že si zmluvné strany dojednali túto vedľajšiu náležitosť zmluvy o pôžičke, pričom žalovaný popieral
dojednaniezmluvnýchstránojehopovinnostizaplatiťžalobkyni úrokyzpôžičky.Tototvrdeniežalobkyne
o dojednaní úrokov ostalo v konaní nepreukázané. Napokon pôvodný žalobca a ani žalobkyňa sa proti

žalovanému v konaní zaplatenia úrokov z poskytnutých peňažných prostriedkov ani nedomáhali.
4. Z týchto dôkazov bola zároveň vyvrátená obrana žalovaného. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom jeho tvrdenia, že medzi ním a žalobkyňou nešlo o pôžičku, ale peniaze mu mala žalobkyňa
poskytnúť ako vklad na kúpu bytu na ul. M. v Trenčíne. Žalovaný v priebehu konania upustil od svojej
obrany, že medzi ním, žalobkyňou a Z.. R. F. bola uzavretá zmluva o združení podľa § 829 Občianskeho
zákonníka, pričom spoločným účelom bolo dosiahnutie zisku z predaja od tiarch očisteného bytu.

Žalovaný trval ale na tom, že za každým, keď mal byť kúpený byt sa oni traja stretli a dohodli si konkrétne
podmienky realizácie kúpy a predaja bytu. Žalovaný tvrdil, že takúto ústnu zmluvu uzavreli oni traja
pred domom Z.. R. F. asi dva dni pred kúpou bytu Z. G. na M. ulici v Trenčíne. Z.. R. F. v rámci svojej
svedeckej výpovede potvrdil, že sa so žalovaným a žalobkyňou dohodli, že budú investovať do kúpy
bytu na M. ulici v Trenčíne peniaze a pokiaľ by bol zisk na kúpnej cene, rozdelil by sa medzi nich rovným

dielom, pričom svedok poskytol na tento účel sumu 20.000 Eur, a od žalovaného má svedok vedomosť,
že žalobkyňa poskytla sumu 15.000 Eur. Svedok Z.. R. F. však uviedol, že nebol osobne prítomný pri
uzatváraní dohody medzi žalobkyňou a žalovaným ohľadom poskytnutia peňazí žalobkyňou. Svedok
sa teda nevedel vyjadriť k tomu, akú konkrétnu dohodu uzavreli žalobkyňa so žalovaným ohľadom
poskytnutia sumy 15.000 Eur zo strany žalobkyne žalovanému a čo bolo jej obsahom. Preto existencia

ústnej dohody o kúpe a následnom predaji bytu medzi sporovými stranami a Ing. R. F. nevylučuje to,
že medzi žalobkyňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola zároveň uzavretá ústna dohoda o
pôžičke peňazí na sumu 15.000 Eur s povinnosťou žalovaného vrátiť peniaze žalobkyni. Z listinných
dôkazov bolo preukázané, že spol. C&K mobile, s.r.o. kúpila predmetný byt č. 4 na prízemí vo vchode
č. XX bytového domu súp. č. XXXX na ulici M. v Trenčíne, postaveného na pozemku parc. č. XXXX/XX

zastavané plochy a nádvoria o výmere 482 m2, zapísaného na LV č. XXXX k.ú. Trenčín od predávajúcej
Z. G. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.9.2015 za kúpnu cenu 38.500 Eur. Vkladové konanie na
základe tejto kúpnej zmluvy však bolo prerušené rozhodnutím Okresného úradu Trenčín , katastrálny
odbor V 5211/15 zo dňa 21.10.2015 z dôvodu, že návrhu na vklad vlastníckeho práva predchádzal návrh
na vklad záložného práva zriadeného v prospech POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Vklad vlastníckeho práva v

prospech spoločnosti C&K mobile, s.r.o. bol povolený na základe rozhodnutia Okresného úradu Trenčín ,
katastrálny odbor V 5211/15 zo dňa 25.1.2016. Spoločnosť C&K mobile, s.r.o. sa snažila predmetný
byt predať, ako vyplýva z predloženej dohody o sprostredkovaní predaja nehnuteľností uzavretej medzi
C&K mobile, s.r.o. a Chalúpka reality s.r.o. dňa 8.9.2015 a čestného prehlásenia Bartanus Reality s.r.o.
zo dňa 20.3.2018. Z výsluchu svedkyne Y. F. a kúpnej zmluvy zo dňa 20.7.2016 bolo preukázané, že

predmetný byt spoločnosť C&K mobile, s.r.o. predala Y. F. za kúpnu cenu 56.000 Eur, pričom vklad
vlastníckeho práva bol v prospech Y. F. povolený na základe rozhodnutia Okresného úradu Trenčín,
katastrálny odbor V 4674/2016 zo dňa 17.8.2016. Svedkyňa Y. F. uviedla, že kúpnu cenu za byt
vyplatila z úveru z banky a potvrdila, že byt bol rekonštruovaný aj za pomoci žalovaného podľa jej
požiadaviek, a síce v byte sa robila elektrika, dávali sa podlahy, zabudovali sa nové dvere vrátane

vchodových dverí, znižoval sa strop a rekonštrukcia mohla trvať asi pol roka. Žalovaný tvrdil, že náklady
na celkovú rekonštrukciu bytu predstavovali cca 20.000 Eur a predložil listiny, ktorými chcel preukázať
reálne vynaloženie nákladov. Aké náklady a v akej výške žalovaný , resp. spol. C&K mobile, s.r.o.
vynaložili na rekonštrukciu bytu je však pre rozhodnutie o uplatnenom nároku bezpredmetné skúmať,
keďže tieto skutočnosti nemajú vplyv na výšku a trvanie záväzkov zo zmluvy o pôžičke. Zo zhodných

tvrdení strán súd zistil, že žalovaný titulom poskytnutých peňazí vyplatil žalobkyni dňa 23.8.2016 sumu
10.000 Eur, dňa 24.8.2016 sumu 4.700 Eur. Čiastočným úhradám predchádzalo stretnutie sporových
strán dňa 23.8.2016 v kaviarni v Laugaríciu v Trenčíne, za prítomnosti svedka Ing. R. F. a matky
žalobkyne, a na tomto stretnutí žalovaný oznámil žalobkyni, že jej vyplatí sumu 14.700 Eur, pretože
suma 300 Eur predstavovala náklady žalovaného na právne zastúpenie, keďže musel osloviť právnika

vzhľadom na to, že žalobkyňa ho prostredníctvom svojho právnika vyzývala na splnenie dlhu. Svedok
Z.. R. F. zhodne s tvrdením žalovaného uviedol, že žalobkyňa napokon súhlasila s vyplatením len sumy
14.700 Eur a to svedok vyvodil z toho, že na záver diskusie žalobkyňa uviedla: "Dobre vyplať mi 14.700,-
Eur a nechcem ťa už v živote vidieť.". Žalobkyňa a jej matka vo svojich čestných prehláseniach uviedli,že žalobkyňa žalovanému nepovedala, že súhlasí s tým, že jej môže vrátiť o 300 Eur menej. Aj keby
žalobkyňa naozaj zvyšok dlhu žalovanému ústne odpustila (čo však bez pochýb preukázané nebolo),
nešlo by o platný právny úkon a jeho záväzok voči žalobkyni by nezanikol, pretože podľa § 574 ods. 1

Občianskeho zákonníka každá dohoda o odpustení dlhu musí mať písomnú formu, inak je neplatná. S
poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd uzavrel, že žalovaný má voči žalobkyni neuhradený dlh
zo zmluvy o pôžičke vo výške 300 Eur.

5. Medzi stranami bolo sporné to, ako si dohodli lehotu na vrátenie poskytnutých peňazí. Žalovaný tvrdil,

že so žalobkyňou sa dohodol, že jej peniaze vráti okamžite po predaji predmetného bytu na Západnej
ulici v Trenčíne. Na takúto dohodu strán poukazoval žalovaný vo svojom liste zo dňa 18.11.2015, ktorým
už ale reagoval na predžalobnú výzvu žalobkyne zo dňa 11.11.2015, v ktorom žalobkyňa poukazovala na
to, že ho dňa 6.11.2015 v kaviarni Cafe Verde v Trenčíne vyzvala na vrátenie sumy 15.000 Eur. Predtým
ako medzi sporovými stranami sa začal črtať spor ohľadom vrátenia poskytnutej sumy, žalovaný spísal
čestné prehlásenie dňa 28.9.2015, v ktorom uviedol, že sa zaväzuje, že v prípade predaja uvedenej

nehnuteľnosti bude vyplatená zapožičaná suma späť žalobkyni bez zbytočného odkladu. Žalovaný v
čestnom prehlásení neuviedol, že sa na takejto lehote splatnosti sporové strany dohodli pri uzavretí
dohody, resp. odovzdaní peňazí. Ide teda o jednostranné vyhlásenie žalovaného v čestnom prehlásení,
žezaplatížalobkynipeniazepotomčonastaneuvedenáokolnosť.Tvrdeniežalovanéhootakejtodohode
strán o lehote splatnosti peňažného dlhu nebolo preukázané ani výsluchom ním navrhnutého svedka

Ing. R. F., ktorý nebol osobne pri tom, keď sa sporové strany ústne dohodli na poskytnutí peňažných
prostriedkov v sume 15.000 Eur, a teda svedok nepozná dohodu strán o lehote splatnosti peňazí v sume
15.000 Eur, ktoré poskytla žalobkyňa žalovanému dňa 21.9.2015. Z tvrdení pôvodného žalobcu v žalobe
nevyplýva, žeby si zmluvné strany zmluvy o pôžičke dohodli lehotu splatnosti peňažného dlhu až na
okamih, keď žalovaný byt predá. Pôvodný žalobca v žalobe uvádzal, že žalobkyňa vyzvala žalovaného

na vrátenie dlhu 6.11.2015 a poukázal na to, že splatnosť dlhu nastala nasledujúci deň, t.j. 7.11.2015
v zmysle ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka. Uvedená lehota splatnosti dlhu vyplýva aj z textu
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.9.2016, na základe ktorej žalobkyňa postúpila pohľadávku
skladajúcu sa z istiny 300 Eur a úroku z omeškania od 7.1.12015 do 23.8.2016 a od 25.8.2016 do
zaplatenia pôvodnému žalobcovi, ktorý túto pohľadávku následne v priebehu konania postúpil späť

žalobkyni. Súd preto prihliadal na tieto prvotné tvrdenia pôvodného žalobcu obsiahnuté v žalobe a na
text zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.9.2016, z ktorých vyplýva, že sporové strany si nedohodli
konkrétnu lehotu na vrátenie pôžičky, a preto žalobkyňa vyzvala dňa 6.11.2015 žalovaného na vrátenie
peňazí. V rozpore s tým sú tvrdenia žalobkyne uvedené v jej čestnom prehlásení zo dňa 24.1.2018 a
tvrdenia matky žalobkyne v jej čestnom prehlásení zo dňa 20.3.2018, na základe ktorých si sporové

strany mali dohodnúť, že žalovaný žalobkyni pôžičku vráti v lehote 1 mesiaca, na ktoré tvrdenia súd
nebral zreteľ, keďže tieto skutkové tvrdenia nie sú obsiahnuté už v žalobe, ale boli súdu poskytnuté až
v priebehu konania po vykonaní prvého pojednávania. Pokiaľ by sa zmluvné strany dohodli na lehote
splatnosti pôžičky 1 mesiac, splatnosť pôžičky by nastala 21.10.2015 a žalobkyňa by sa výzvou zo
dňa 6.11.2015 podľa § 563 Občianskeho zákonníka nesnažila docieliť zosplatnenie pôžičky. Preto súd

uzavrel, že lehota splatnosti pôžičky nebola stranami dohodnutá. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka
ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník
povinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.Vdanomprípadebolozozhodných
tvrdení strán preukázané, že žalobkyňa vyzvala žalovaného dňa 6.11.2015 v kaviarni Cafe Verde v
Trenčíne na okamžité vrátenie sumy pôžičky 15.000 Eur. Dňa 7.11.2015 tak nastala splatnosť celej

pôžičky. Keďže ako bolo ustálené sa jedná o občianskoprávny vzťah zo zmluvy o pôžičke žalobkyňa
má právo požadovať od žalovaného úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka. K prvému dňu omeškania žalovaného, t.j. 7.11.2015 bola základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky 0,05%, a po pripočítaní 5% výška úroku z omeškania predstavuje

5,05 % ročne. Po zohľadnení čiastočných úhrad pôžičky v sume 10.000 Eur dňa 23.8.2016 a v sume
4.700Eurdňa24.8.2016vzniklažalovanémupovinnosťzaplatiťžalobkynitútozákonnúsankciuvovýške
5,05% ročne zo sumy 15.000 Eur od 7.11.2015 do 23.8.2016 v sume 603,92 Eur, a vo výške 5,05%
ročne zo sumy 300 Eur od 25.8.2016 (dátum uplatnený žalobcom) do zaplatenia sumy 300 Eur.

6. Súd výrokom II. žalobu zamietol vo zvyšku nároku na úrok z omeškania, ktorý uplatnil žalobca
podľa § 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka, keďže sa jedná o nárok z právneho vzťahu, ktorý sa riadi Občianskym zákonníkom, a nie
Obchodným zákonníkom.7. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne Q. T., pretože obe sporové strany od návrhu
na vykonanie tohto dôkazu v priebehu konania upustili. Súd nevypočul ako svedkyňu ani M. T., ktorú

navrhoval vypočuť žalovaný k obsahu rozhovoru v kaviarni Laugo kafe v Laugaríciu v deň, keď bola
vyplatená suma 14.700,- Eur a aby sa vyjadrila k tomu, či sú pravdivé tvrdenia v čestnom prehlásení,
ktoré predložila žalobkyňa. Súd mal z vykonaného dokazovania zistený skutkový stav v rozsahu
dostatočnom pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. M. T. nespisovala čestné prehlásenie žalobkyne a
preto je jej výsluch v tomto smere irelevantný a pokiaľ ide o rozhovor žalobkyne a žalovaného v kaviarni

Laugo kafe v Laugaríciu , k jeho obsahu nebolo potrebné vypočúvať M. T., pretože sporové strany sa
zhodlinapodstatnýchskutočnostiach,asíce,žezdlhu15.000Eurvrátilžalovanýžalobkynisumu14.700
Eur. Žalobkyňa vo svojom čestnom prehlásení poprela , žeby súhlasila s tým, že jej žalovaný nemusí
vrátiť zvyšnú časť dlhu 300 Eur, a rovnaké tvrdenie uviedla aj M. T. vo svojom čestnom prehlásení. Súd v
zmysle návrhu pôvodného žalobcu nevypočul ako svedka JUDr. Juraja Klimča, pretože pôvodný žalobca
neuviedol, k akým skutočnostiam má byť menovaný advokát ako svedok vypočutý, a zároveň sa súd

stotožnil s názorom Ústavného súdu SR vyjadreným v uznesení sp. zn. II. ÚS 58/2017 zo dňa 19.1.2017,
v zmysle ktorého osoba, ktorá je v konkrétnom súdnom konaní v postavení právneho zástupcu strany
nemôže byť zároveň vypočúvaná aj ako svedok, pretože táto konštelácia sa javí ako inkompatibilná.
Výsluch právneho zástupcu sporovej strany by prichádzal do úvahy len potom, čo by právny zástupca
prestal sporovú stranu zastupovať. JUDr. Juraj Klimčo pritom zastupoval pôvodného žalobcu a aj novú

žalobkyňu v priebehu celého konania.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP. Žalobe bolo vyhovené
v časti o zaplatenie sumy 903,92 Eur, čo zo žalobou uplatnenej sumy predstavuje 67,08% a úspech
žalobkyne, a žaloba bola zamietnutá v časti o zaplatenie sumy 443,68 Eur, čo zo žalobou uplatnenej

sumy predstavuje 32,92% a úspech žalovaného. Vzhľadom na prevažný úspech žalobkyne, súd vyslovil,
že žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34,16% (67,08% - 32,92%).
O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

9. Proti tomuto rozsudku , výroku I. a III. podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, namietajúc,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / § 365 ods. 1 písm.
f/ a § 365 ods. 1 písm. h/ CSP/. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal z čestných prehlásení Q.
T. zo dňa 24.01.2018 a M. T. zo dňa 20.03.2018, ktoré majú charakter listinného dôkazu ako súkromnej

listiny. V čase, keď Q. T. urobila čestné vyhlásenie, nebol stranou sporu a teda predmetné vyhlásenie nie
je možné považovať za písomné vyjadrenie strany. O súkromných listinách platí, že je na strane , ktorá
ich predložila, aby preukázala jej pravosť či pravdivosť, ak pravosť či pravdivosť jej obsahu protistrana
poprie. Súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal s tvrdením Q. T., ktorá uviedla, že „dobre vyplať mi
14.7000,- eur a nechcem Ťa už v živote vidieť“. Teda akú právnu povahu má predmetné vyjadrenie, či

ide o dohodu v zmysle § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorej platnosť je podmienená písomnou
formou alebo o dohodu o tom, že veriteľ nebude od dlžníka súdne vymáhať splnenie dlhu , pričom takýto
jednostranný záväzok veriteľa, že nebude uplatňovať svoju pohľadávku voči dlžníkovi, písomnú formu
nevyžaduje.Súdprvejinštancieuznalposkytnutiepôžičkyvzmyslečestnéhoprehláseniažalovanéhozo
dňa 28.09.2015, pričom však neuznal podmienky splatnosti predmetnej pôžičky. Dojednanie splatnosti

pôžičky je podstatnou otázkou predmetu sporu. Žalovaný v konaní preukázal, poukazom na výpoveď
svedka Ing. R. F., že splatnosť nastala až po odpredaji bytu. Súd prvej inštancie nesprávne uzavrel,
že čas plnenia nebol dotknutý. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu
zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania v rozsahu 100%.

10. Žalobkyňa v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že žalovaný nenamietal
pravosť listín, ktorým obsahom sú dotknuté čestné prehlásenia, ani pravdivosť ich obsahu. Civilné i
trestné právo je ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov, z ktorého vyplýva, že zákon nepriznáva
žiadnemu dôkazu apriori osobitný význam a neupravuje, aké množstvo dôkazov treba vykonať na
preukázanie určitej skutočnosti. Žalovaný poukazuje na okolnosť, že sa nemuselo jednať o dohodu

o odpustení dlhu podľa ust. § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale o dohodu o tom, že veriteľ
nebude od dlžníka súdne vymáhať splnenie dlhu. Možnosť takejto dohody však neopiera o žiadne
konkrétne ustanovenia Občianskeho zákonníka Žalobkyňa so žalovaným v danom smere neuzatvorila
žiadnu dohodu, ani ústnu a žalovaný uzatvorenie takejto dohody doposiaľ netvrdil. Žalobkyňa nemalauzatvorenú písomnú zmluvu o pôžičke a nemala svoju pohľadávku voči žalovanému nijakým spôsobom
zabezpečenú, bola v dôkaznej tiesni a obave, že jej prípadné vyhlásenie, z ktorého žalovaný vyvodzuje
vzdanie sa práva na žalobu, nebolo a nemohlo byť slobodne určeným prehlásením. Pokiaľ žalovaný

poukazuje na čestné prehlásenie ako pravdivý obraz o poskytnutí pôžičky, v tomto smere žalobkyňa
uvádza, že súd prvej inštancie vychádzal z viacerých okolností a dôkazov pri určení lehoty splatnosti
a podrobne sa vysporiadal s touto otázkou v článku 15. rozsudku. Tvrdenia žalovaného nemajú oporu
vo faktickom stave. Stotožňuje sa v celom rozsahu s rozhodnutím súdu prvej inštancie a navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a odvolanie žalovaného ako nedôvodne zamietol. Súčasne

si uplatnila náhradu trov konania v celom rozsahu.

11. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 21 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutej časti, výroku I. a III. ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods.
1 CSP.

12. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až
§ 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na

daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi
závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia
a v celom rozsahu na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje a dodáva nasledovné.

13. Žalovaný v odvolaní namietal odvolacie dôvody, spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení

veci a nedostatočnom zistení skutkového stavu ( § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP).

14. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

15. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že medzi účastníkmi konania
bola uzatvorená Zmluva o pôžičke dňa 20.9.2015 v ústnej forme. Skonštatoval, že predmetná zmluva
má všetky požadované náležitosti. Skutočnosť, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke vyplýva z
čestného prehlásenia M. T. zo dňa 20.3.2018, z čestného prehlásenia žalobkyne zo dňa 24.1.2018

ako i overeného čestného prehlásenia žalovaného zo dňa 28.9.2015. Žalovaný v čestnom prehlásení
jednoznačne uviedol, že si od žalobkyne požičal sumu vo výške 15.000,- eur. Medzi stranami sporu
zostalo sporná lehota splatnosti pôžičky. Žalovaný tvrdil, že lehota splatnosti pôžičky bola určená
dohodou a to momentom predaja bytu, za ktorým účelom bola poskytnutá pôžička. Uzatvorenie takejto
dohody však žalovaný v konaní nepreukázal. Súd prvej inštancie uzavrel, že čestné prehlásenie

žalovaného zo dňa 28.09.2015 je jednostranné vyhlásenie s uvedením, že v čestnom prehlásení
absentuje skutočnosť, že sa zmluvné strany na takejto lehote splatnosti dohodli. Žalovaným tvrdené
skutočnosti neboli preukázané ani výsluchom svedka Ing. R. F.. Naopak pôvodná žalobkyňa už v žalobe
uvádza lehotu splatnosti v zmysle ust. § 563 OZ a to dňa 6.11.2015, kedy žalovaného vyzvala na vrátenie
dlhu a preto splatnosť nastala nasledujúcim dňom 07.11.2015.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný napadol odvolaním len časť výroku o určení lehoty splatnosti
pôžičky a časť výroku týkajúcu sa trov konania, ktoré súviseli s touto časťou výroku, pričom nenamietal
závery súdu, že došlo k uzavretiu pôžičky.18. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze,

a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

19. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

20. Podľa § 574 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva
svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne. Dohoda, ktorou sa niekto
vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.

21. Splatnosť pohľadávky v predmetnej veci nebola v zmluve dohodnutá, určená právnym predpisom ,

ani rozhodnutím súdu, preto čas splnenia má právo určiť veriteľ. Veriteľ môže kedykoľvek, hoci aj na
druhý deň po uzavretí zmluvy vyzvať dlžníka, aby plnil.

22. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
na voľné nakladanie veci určené podľa druhu, t.j. veci zastupiteľné, najmä peniaze, pričom dlžník sa

zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Právny vzťah založený na takejto
zmluve môže byť odplatný aj bezodplatný. Zmluvu o pôžičke je možné uzatvoriť ústne, písomne a aj
konkludentne. Esenciálnymi (pojmovými) znakmi zmluvy o pôžičke sú: a/ prenechanie vecí na voľné
nakladanie a aj spotrebovanie, b/ druhovo určené veci, c/ dočasnosť právneho vzťahu, d/ povinnosť
vrátiť veci rovnakého druhu, e/ určenie doby splatnosti (vrátenia) pôžičky.

23. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že zmluvné strany uzatvorili zmluvu o pôžičke,
keď došlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov tak, ako to vyplýva z výpisov z účtu ,
keď bolo preukázané, že žalobkyňa disponovala týmito finančnými prostriedkami. Tieto skutočnosti
žalovaný nenamietal, preto poukaz žalovaného na čestné prehlásenie a stotožnenie sa so skutkovými

okolnosťami uzatvorenia pôžičky v tejto časti nie sú dôvodné. Spornou zostala okolnosť, či sa zmluvné
strany dohodli na splatnosti pôžičky, resp. splatnosť mala nastať tak, ako to tvrdil žalovaný, až predajom
bytu. Splatnosť pohľadávky v predmetnej veci nebola v zmluve dohodnutá , určená právnym predpisom,
ani rozhodnutím súdu , preto čas splnenia mal právo určiť veriteľ. Veriteľ môže kedykoľvek, hoci aj na
druhý deň po uzavretí zmluvy, vyzvať dlžníka, aby plnil.

24. Právny vzťah zo zmluvy o pôžičke, upravený v ustanoveniach § 657 a § 658 Občianskeho
zákonníka , vzniká dohodou zmluvných
strán, na základe ktorej jedna strana prenecháva druhej veci určené podľa druhu a druhá strana vráti
po určitom čase veci toho istého druhu. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré

ako rozhodné musia byť preukázané, ako aj to, kto je nositeľom dôkazného bremena, vyplýva z
hmotného práva, a to z ust. § 657 Občianskeho zákonníka. Žalujúci veriteľ má povinnosť preukázať uzavretie zmluvy o pôžičke a na jej základe
poskytnutie peňažnej sumy a žalovaný dlžník, ak sa chce úspešne ubrániť, musí preukázať zánik
záväzku, a to buď splnením dlhu alebo iným spôsobom. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke

peňazí, čo je prípad súdenej veci, je lehota splatnosti pôžičky. Platí, že ak čas splnenia nie je dohodnutý,
ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po
tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa
vyzvala žalovaného dňa 6.11.2015 na okamžité vrátenie pôžičky, preto dňa 7.11.2015 nastala splatnosť
celej pôžičky . Iné skutkové okolnosti v konaní preukázané neboli. Žalovaný namietal určenie splatnosti

v čestnom prehlásení zo dňa 28.09.2015. Ide však o jednostranné vyhlásenie, ktoré je podpísané len
žalovaným, teda nie je možné uzatvoriť, že sa účastníci zmluvného vzťahu na takejto lehote splatnosti
vzájomne dohodli.

25. Odvolacie námietky žalovaného poukazom na závery súdu prvej inštancie v časti, v ktorej

vyhodnotil, že predmetné čestné prehlásenia Q. T. zo dňa 24.01.2018 a jej matky M. T. zo dňa
20.03.2018 jednoznačne potvrdili a preukázali uzatvorenie zmluvy o pôžičke, pričom však na strane
druhej nevychádzal pri určení splatnosti pôžičky z čestných prehlásení, vyhodnotil odvolací súd za
nedôvodné. Pri vyhodnotení skutkových okolností pri určení splatnosti pôžičky správne vychádzal súdprvej inštancie z výzvy žalobkyne zo dňa 6.11.2015 na vrátenie peňazí, z prvotného tvrdenia pôvodného
žalobcu obsiahnuté v žalobe a z textu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.9.2016.

26. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť
tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky, spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia, nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a
povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní
povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno

ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti účastníka
konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno
viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia účastníka, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom
je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil

povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla
byť preukázaná vôbec).

27. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia
dôkazov na preukázanie tvrdení je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

28. Ďalšia odvolacia námietka žalovaného, že je povinný zaplatiť len sumu 14.700,- eur, nie je dôvodná.
Žalobkyňa vyzvala žalovaného dňa 06.11.2015 na zaplatenie celého dlhu, pričom žalovaným tvrdené

skutočnosti v konaní neboli preukázané. Z predmetnej žaloby, zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
15.9.2016, z výzvy na plnenie zo dňa 11.11.2015 a zo dňa 22.10.2016, oznámení o postúpení zo
dňa 15.9.2016 ako i z vyjadrení žalobkyne a svedkov vyplýva povinnosť žalovanému vrátiť celý dlh.
Žalovaný ako reakciu na výzvu žalobkyne v podaní zo dňa 18.11.2015 uvádza, že splatnosť pohľadávky
nenastala, dlžnú sumu však nenamieta. A naviac, žalovaný na pojednávaní konanom dňa 13.12.2017

uviedol, že je ochotný sumu vo výške 300,- eur vyplatiť, avšak bez úroku z omeškania. Súd prvej
inštancie správne poukázal na zákonné ustanovenie § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď dohoda
o odpustení dlhu musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Odvolací súd zdôrazňuje, že dohoda
o odpustení dlžníkovho dlhu z dôvodu právnej istoty musí mať písomnú formu, lebo ide o závažné
usporiadanie vzťahov medzi veriteľom a dlžníkom.

29. Odvolacie námietky žalovaného neboli preto dôvodné.

30. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku I. a súvisiacom výroku
III. o trovách konania, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni odvolací súd priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

32. Toto rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).