Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, November 30, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/40/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617202508
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2617202508.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. Mýtna
48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48,
Bratislava, proti žalovanému: L. Y., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, D., o zaplatenie 440,77 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 19. decembra 2017,

č.k. 11Csp/44/2017-37, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie sumy 92,42 eur s 5,25
% úrokom z omeškania ročne od 20.5.2014 do zaplatenia m e n í tak, že pripúšťa späťvzatie žaloby,
rozsudok v tejto časti ruší a konanie zastavuje a vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok ruší a vec mu
vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa na
žalovanom domáhal zaplatenia sumy 440,77 eur s 5,25% ročným úrokom z omeškania od 20.5.2014 do
zaplateniaanáhradytrovkonaniaatotitulomnedoplatkuzozmluvyopôžičke.Právnesúdprvejinštancie
vec posúdil podľa § 1, § 2, § 7, § 9, §11 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy, t.j.
do 30.4.2014, podľa § 565 OZ, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa § 100 ods.
1, § 101, § 103, § 517 ods. 2 OZ. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 13.9.2012 uzatvoril právny

predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so žalovaným Zmluvu o pôžičke č.
20575219 na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku na nákup tovaru uvedeného v zmluve
v sume 399,20 eur. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splácať v pravidelných 10 mesačných splátkach v
sume po 46,21 eur. RPMN bolo určené 29,85%, ročná úroková sadzba vo výške 29,85% a priemerná
hodnota RPMN 50,91%. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 62,90 eur. Konečná splatnosť
bola určená do 10/2014. Z prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že do podania žaloby žalovaný okrem

akontácie v sume 99,80 eur zo dňa 9.12.2013 nezaplatil na splátkach nič. Celkom mal zaplatiť v
splátkach sumu 540,57 eur a zmluvnú pokutu 58,29 eur (túto si žalobca žalobou neuplatňuje). Žalobca
si uplatňuje zaplatenie sumy 440,77 eur. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť splácať riadne a včas,
predchodca žalobcu ho vyzval listom zo dňa 26.3.2014 k okamžitej úhrade všetkých splátok, pričom dňa
19.5.2014 mal podľa jeho vyjadrenia úver zosplatniť. Žalobca nepreukázal, že by túto výzvu žalovaný
prevzal. Doručenka sa žalobcovi vrátila späť s tým, že adresát je neznámy. Súd vyvodil právny záver,

že žaloba nebola podaná dôvodne s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. Predmetná vec
je vecou spotrebiteľskou, preto na daný právny vzťah treba aplikovať Občiansky zákonník a v ňom
upravené premlčanie, na ktoré z úradnej moci súd prihliadol. Z prehľadu splátok je zrejmé, že žalovaný
nezaplatil na splátkach nič, teda nezaplatil už ani prvú splátku dňa 20.1.2014. Žalobca preukázal súdu,
že medzi účastníkmi zmluvného vzťahu bola dohodnutá mimoriadna splatnosť úveru v zmysle § 565
OZ. Premlčacia lehota v tomto prípade však začala plynúť nie odo dňa nasledujúceho po vyhlásení

mimoriadnej splatnosti, ale odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej splátky, pre ktorú bola mimoriadna
splatnosť vyhlásená, teda odo dňa 21.1.2014, pričom táto uplynula dňom 21.1.2017. Žaloba bola nasúd podaná dňa 20.3.2017, teda po uplynutí premlčacej lehoty a preto súd žalobu zamietol. O nároku
na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v konaní úspech,
priznal v celom rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca.
Uviedol, že súd nimi uplatnený nárok posúdil ako premlčaný, keď počiatok behu premlčacej doby celého
uplatneného nároku aplikoval od splátky splatnej dňa 20.1.2014 t.j. prvej riadne a včas neuhradenej
úverovej splátky. Ak by správne posúdil premlčanie pohľadávky, použil by ustanovenie § 103 veta

prvá OZ. Ak by súd správne použil ustanovenie § 103 veta prvá OZ na posúdenie premlčania splátok
splatných do zosplatnenia celého úveru, by vzhľadom na začatie sporu dňa 20.3.2017 podliehali
premlčaniu splátky splatné 20.1 a 20.2.2014. Premlčanie neuhradenej splátky splatnej dňa 20.3.2014
by posúdil podľa § 103 veta prvá OZ a premlčanie zosplatneného celého úveru by posúdil podľa §
103 druhá veta OZ, takže premlčané by boli len splátky splatné od 20.1.2014 do 20.2.2014 v celkovej
sume 92,42 eur. Žalovaný však bol v omeškaní, dlžné splátky nezaplatil, právny predchodca úver

zosplatnil k 19.5.2014 pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.4.2014. Ustanovenie § 53 ods. 9
OZ neupravuje počiatok plynutia premlčacej doby. Uvedené obmedzenie nemá žiaden vplyv na beh
premlčacej doby. Nakoľko časť uplatnenej pohľadávky titulom zaplatenia dvoch úverových splátok
splatných dňa 20.1.2014 v sume 46,21 eur a 20.2.2014 v sume 46,21 eur je premlčaná, žalobu v časti
o zaplatenie 92,42 eur berie žalobca späť a navrhuje odvolaciemu súdu konanie v tejto časti zastaviť.

Vo zvyšnej časti navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a určiť žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 348,35 eur s 5,25% ročným úrokom z omeškania od 20.5.2014 do zaplatenia s tým, že
si uplatňuje náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh, za odvolanie a náhradu trov
právneho zastúpenia tak pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil, súc

pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je nevyhnutné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

4. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnemu
právnemu záveru, keď pri aplikácii ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ustálil, že v časti o zaplatenie
sumy 440,77 eur s príslušenstvom je nárok žalobcu premlčaný a preto je dôvodné žalobu zamietnuť.
Nebolo pritom sporným, že predmetný záväzkový vzťah medzi stranami bol založený spotrebiteľskou

zmluvou a preto sa spravuje aj príslušnými normami na ochranu spotrebiteľa.

5. V priebehu odvolacieho konania teda po vydaní rozhodnutia vo veci žalobca vzal čiastočne žalobu
späť a to v časti o zaplatenie sumy 92,45 eur s 5,25% ročným úrokom z omeškania od 20.5.2014 do
zaplatenia, žiadal v tejto časti konanie zastaviť.

6. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Podľa odseku
2 súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

7. Vzhľadom k skutočnosti, že žalobca vzal žalobu čiastočne späť po vydaní rozhodnutia, súčasne
tu nebol nesúhlas žalovaného s takýmto procesným postupom žalobcu, odvolací súd preto v časti o
zaplatenie sumy 92,42 eur s 5,25% ročným úrokom z omeškania od 20.5.2014 do zaplatenia zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie, v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, pripustil späťvzatie

žaloby a čiastočne konanie o zaplatenie sumy 92,42 eur s 5,25% úrokom z omeškania od 20.5.2014
do zaplatenia zastavil.8. Predmetom odvolacieho konania tak ďalej zostala istina 348,35 eur s 5,25 % úrokom z omeškania
ročne od 20.5.2014 do zaplatenia a spornou otázka, či na daný prípad je možné aplikovať ustanovenie
§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a to aj so zreteľom na skutočnosť, že na Ústavný

súd SR bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podaný návrh na posúdenie súladu ustanovenia
§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. s článkom 1 ods. 1 a článkom 46 ods. 1 Ústavy SR.

9. V zmysle § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 100 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Ustanovenie § 5b bolo do zákona o ochrane spotrebiteľa
vnesené novelou zákonom č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní
služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov
predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom platnosť
a účinnosť nadobudlo 1. mája 2014. Na základe predmetného ustanovenia § 5b z. č. 250/2007 Z.
z., sa súdu (ktorý je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy)

ukladala povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských
veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá. Predmetnému ustanoveniu sa prisudzoval v súdnej praxi
procesný charakter, preto bolo aplikované súdmi aj v konaniach, ktoré sa začali ešte pred účinnosťou
tohto ustanovenia.

10. Dňa 8.9.2015 podal Okresný súd Košice II. na Ústavný súd SR návrh na rozhodovanie o súlade § 5b
zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ústavný súd
SR tento návrh prijal na ďalšie konanie uznesením zo dňa 9.11.2016 pod č. k. PL. ÚS 11/2016-7.

11. Nálezom PL. ÚS 11/2016-60 zo dňa 7.2.2018 Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky. Predmetný nález bol vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky
dňa 27.9.2018, čím stratilo ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. účinnosť.

12. Ústavný súd SR vo svojom náleze PL. ÚS 11/2016-60 zo dňa 7.2.2018 v bode 51. uzavrel, že
predmetné ustanovenie prekračuje prah komponentu právnej istoty ako súčasti princípu právneho štátu,
ako aj práva na súdnu ochranu, čím je porušený princíp legality ako komponent procesnej férovosti, a
takto aj „férovosť“ legislatívna chránená čl. 1 ods. 1 Ústavy.

13. Podľa § 193 veta prvá CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny
predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

14. Podľa § 41 ods. 2 zák. č. 38/1993 Zb. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov, nález, ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov s právnym
predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, vyhlási sa spôsobom ustanoveným na
vyhlasovanie zákonov. Nález je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov.

15. Podľa § 41a ods. 1 zák. č. 38/1993 Zb., právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia
strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov.

16. V zmysle § 41b ods. 2 zák. č. 38/1993 Zb., ostatné právoplatné rozhodnutia vydané v civilnom
procese alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom, sčasti alebo v niektorom

ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami nemožno
nútene vymáhať.

Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

17. V právnoaplikačnej praxi sa uplatňuje základné interpretačné pravidlo zakotvené v čl. 152 ods. 4
Ústavy SR, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecnezáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Ide o generálny interpretačný princíp
uplatňovaný súdom aj vo svojej rozhodovacej činnosti.

18. Ústavný súd SR vo svojom náleze č. k. I. ÚS 316/06-37 zo dňa 20.12.2006 konštatoval, že:
„Hoci Ústava SR a Zákon o ústavnom súde nemajú výslovné ustanovenia o hmotnoprávnych účinkoch
nálezu o nesúlade vydaného pred právoplatným skončením konania, treba dôjsť k jednoznačnému
záveru, že v týchto veciach nastávajú hmotnoprávne účinky pre všetkých účastníkov konania ex tunc.
Ak sa totiž tieto účinky prejavujú ex tunc vo veciach judikovaných právoplatne pred uverejnením

nálezu, potom a fortiori to musí tak byť vo veciach neskončených právoplatne v momente uverejnenia
nálezu o nesúlade. Opačný výklad je priamym popretím princípu zachovávania ústavnosti a zároveň
neprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty. ... Takýto záver korešponduje aj so stanoviskom
pléna ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/06 z 11.10.2006, ktorým ústavný súd prijal zjednocujúce
stanovisko k odchylným právnym názorom senátov ústavného súdu...“ (rovnako aj nález Ústavného
súdu SR č. k. I. ÚS 48/06-24 zo dňa 14.6.2006).

19. Vzhľadom na uvedené východiská, nálezom Ústavného súdu vo veci sp. zn. PL. ÚS 11/2016 stratilo
ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. účinnosť ex tunc, t. j. bolo anulované od počiatku, hľadí sa
naň ako by nikdy nebolo účinné, a teda nikdy nebolo súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky.
V zmysle ust. čl. 152 ods. 4 Ústavy SR predmetné ustanovenie nemalo byť v právnej praxi ani nikdy

aplikované. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom prípade oprel svoje
zamietajúce rozhodnutie o také znenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., ktoré v čase jeho rozhodovania
nebolo účinné, teda súd rozhodol v rozpore s Ústavou SR a zákonom, čím nielenže vec nesprávne
právne posúdil, keď pristúpil k posudzovaniu otázky premlčania nároku žalobcu z úradnej povinnosti
a nie na námietku dlžníka, ale nakoľko nezvolil postup podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP účinného v

čase rozhodovania súdu (akt. § 162 ods. 1 písm. b) CSP), svojim postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Odvolací súd uzatvára, že odvolanie žalobcu je dôvodné (§ 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP).

20. V dôsledku vyššie uvedeného nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávneho procesného

postupu sa potom prvoinštančný súd už dôsledne nezaoberal právnou a vecnou správnosťou a
dôvodnosťou žalobcom uplatňovaného nároku na zaplatenie zostatku úveru a neposkytol tak
žalovanému spotrebiteľovi ex offo súdnu ochranu jeho práv a v tomto smere nevykonal ani
potrebné dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na
ustanovenie § 295 CSP, v zmysle ktorého v danom spore, ktorý je sporom s ochranou slabšej strany,

súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci, pričom súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz. S poukazom na vyššie uvedené
bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej napadnutej
zamietajúcej časti t.j. o zaplatenie sumy 348,35 eur s príslušenstvom s použitím ustanovenia § 389
ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil, keďže súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces (posudzovaním premlčania z úradnej povinnosti), pričom tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní
v právoplatne neskončenej vrátenej časti bude opätovne vec preskúmať, zaoberať sa pritom vecnou
aj právnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatnených nárokov, za tým účelom v súlade s

§ 295 CSP doplniť dokazovanie, jeho výsledky komplexne vyhodnotiť, následne vo veci rozhodnúť,
pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. V novom
rozhodnutí pritom prvoinštančný súd rozhodne zároveň aj o náhrade trov konania vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 CSP).

21. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).