Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/173/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5406203766
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5406203766.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie

Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcov
1/ E. X., nar. XX.X.XXXX, 2/ U. X., nar. XX.X.XXXX, 3/ Ing. I. X., nar. XX.X.XXXX, všetci bytom G. XXX,
zastúpení JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom P. S., Y. XXXX, proti žalovanému Ing. H. O.,
nar. XX.X.XXXX, bytom Y., S. XXX/X, zastúpenému Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o.,
so sídlom Žilina, Mariánske námestie 2, IČO: 36 855 278, o určenie vlastníckeho práva žalobcov 1/, 2/
k nehnuteľnostiam, na základe odvolania žalobcov 1/ až 3/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo
č. k. 2C/44/2008-802 zo dňa 28.3.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie :

- vo výroku I. o zamietnutí žaloby,
- vo výroku II. o priznaní nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 % žalovanému proti žalobcom
1/ - 3 a o rozhodovaní o výške náhrady trov po právoplatnosti rozsudku.

Z r u š u j erozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o priznaní nároku na náhradu trov odvolacieho

konania žalobcom 1 - 3 proti žalovanému a o rozhodovaní o výške náhrady trov po právoplatnosti
rozsudku.

P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 60 % voči
žalobcom 1/ - 3/.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancie(ďalejlen„okresnýsúd“)zamietolžalobužalobcov1/až3/
o určenie, že žalobcovia 1/ a 2/ sú ako manželia podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXXX vedenom pre obec a kat. územie G., a to stavby - rozostavaného penziónu bez súp.

čísla postaveného na pozemku parc. č. 1191/29, ďalej pozemku parc. č. 1191/29, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 390 m2, a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vedenom pre obec a kat. územie
G., a to pozemku parc. č. 1191/17, zastavané plochy a nádvoria o výmere 375 m2, pozemku parc. č.
1191/18, zastavané plochy a nádvoria o výmere 771 m2 a pozemku parc. č. 1191/30, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 22 m2, v podiele 3-iny (výrok I.).
2. Okresný súd, v intenciách predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia odvolacieho Krajského súdu
v Žiline č. k. 10Co/116/2017-782 zo dňa 31.10.2017 mal za to, že v konaní vedenom na tamojšom

súde pod sp. zn. 8C/6/2006 bola vecne posudzovaná neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 14.7.2005
(žalobcovia v označenom konaní žiadali určenie jej neplatnosti) uzatvorenej medzi žalobcami 1/, 2/
ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim, pričom súd predmetnú žalobu právoplatne zamietol.
Nadväzne je kúpna zmluva zo dňa 14.7.2005 platná a platný je aj ňou uskutočnený prevodspoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam v nej vymedzených. Pokiaľ sa v aktuálnom konaní
žalobcovia domáhali určenia podielového spoluvlastníctva k vyššie označeným nehnuteľnostiam,
ktorých prevod bol uskutočnený na základe platnej kúpnej zmluvy (otázka jej ne/platnosti bola vyriešená

ako prejudiciálna v právoplatne skončenom konaní sp. zn. 8C/6/2006), potom žaloba žalobcov v
aktuálnom konaní je nedôvodná.

3. Žalovanému priznal voči žalobcom 1/ až 3/ plný (100 %) nárok na náhradu trov konania, o výške
ktorého bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Vychádzal zo záveru o úspechu

žalovaného v spore (§ 255 ods. 1 CSP).

4. Žalobcom 1/ až 3/ priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške
ktorého bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Tento nárok sa týka odvolacieho
konania vedeného na základe odvolania žalobcov 1/ až 3/ proti uzneseniu o zastavení konania (v časti)
o určenie vlastníckeho práva (§ 255 ods. 1 CSP).

5. Proti tomuto rozsudku, čo do výrokov I. o zamietnutí žaloby a II. o trovách konania, podali v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1/ až 3/, ktorí sa domáhali jeho zmeny tak, že krajský súd ich
žalobe vyhovie a prizná im nárok na náhradu trov konania.
6. Namietali, nesprávne právne posúdenie veci. V tej súvislosti poukazovali na uznesenie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 4 Cdo 22/2011 zo dňa 24.11.2011, v ktorom bol riešený procesne zhodný prípad, a
z ktorého vyplýva zrejmý záver, že viazanosť súdu výrokom právoplatného rozsudku o (ne)platnosti
právneho úkonu v inom konaní nie je absolútna a je podmienená tým, že tu nie sú iné skutočnosti, ktoré
neboli v konaní o (ne)platnosti právneho úkonu zohľadňované. V konaní o určenie vlastníckeho práva je
teda súd oprávnený posúdiť tieto skutočnosti a rozhodnúť o merite veci na základe všetkých skutočností,

ktoré vyšli v konaní o určenie vlastníckeho práva najavo a ktoré boli preukázané a v takom prípade
nie je viazaný výrokom právoplatného rozsudku a predbežnú otázku (ne)platnosti právneho úkonu je
oprávnený posúdiť v rámci konania o určenie vlastníckeho práva samostatne. V predchádzajúcom
konaní sa súdy nezaoberali posúdením (ne)platnosti kúpnej zmluvy z hľadiska kritérií § 46 ods. 2 a §
40 ods. 3 Obč. zák. V prípadoch, keď určitá otázka (platnosť zmluvy), ktorá pre iné konanie tvorí otázku

prejudiciálnu, už bola právoplatne rozhodnutá a vyriešená priamo vo výroku rozhodnutia, súd už takúto
otázku nemôže (pokiaľ nejde o iné skutočnosti, ktoré tu neboli v čase pôvodného konania) predbežne
posúdiť inak, pretože výrok takéhoto právoplatného rozsudku je preň záväzný a musí z neho vychádzať.
Rozsudok zamietajúci žalobu je prekážkou právoplatne rozhodnutej veci len v rozsahu rozhodnutia o
predmete sporu (V 9/1986), preto je v rozpore s týmto záverom konštatovanie okresného súdu, že je bez

právneho významu, že v skoršom konaní bola namietaná a súdom hodnotená len relatívna neplatnosť
(prípadne neplatnosť z hľadiska nerešpektovania cenových predpisov). V tomto prípade je predmetom
konaniaurčenievlastníckehoprávasnutnosťouvyriešeniapredbežnejotázkyspočívajúcejvnedodržaní
požiadavky na technickú jednotnosť kúpnej zmluvy v zmysle § 46 ods. 2 Obč. zák., ktorou otázkou sa
súdy v minulosti v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 8C/6/2006 nezaoberali.

7. Iný okruh účastníkov konania dovoľoval prvoinštančnému súdu posúdiť samostatne otázku platnosti
kúpnej zmluvy ako otázku prejudiciálnu.
8. V kontexte s nerozhodovaním súdov rovnako v obdobných veciach poukazovali odvolatelia na
nerešpektovanie princípu právnej istoty.
9. Ďalej namietali, že sa okresný súd nijako nevysporiadal s ich argumentáciou ohľadom neexistencie

prekážky veci právoplatnej rozhodnutej. Napadnutý rozsudok je arbitrárny, nakoľko okresný súd
z nepochopiteľných príčin prijal záver, podľa ktorého ak Okresný súd Dolný Kubín v konaní sp.
zn. 8C/6/2006 rozhodol, že žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 14.7.2005 zamietol, potom
je táto zmluva platná a platný je aj ňou uskutočnený prevod spoluvlastníckeho podielu, aj keď
riešenie predbežnej otázky v predchádzajúcom právoplatnom rozhodnutí nebolo obsiahnuté vo výroku

rozhodnutia v označenom konaní. V odôvodnení absentuje logické vysvetlenie, k akým skutkovým
zisteniam okresný súd dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval.
Tým došlo k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces. Vydanie napadnutého rozsudku
pri chybnom právnom posúdení predbežnej otázky platnosti kúpnej zmluvy z dôvodu priznania
prejudiciálneho účinku rozhodnutiu Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn.

8C/6/2006, ktorý nie je daný, je potrebné považovať za odopretie ústavou upraveného práva na súdnu
ochranu v konečnom dôsledku znamenajúce odmietnutie spravodlivosti.10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/ až 3/ domáhal jeho „zamietnutia“.
Uviedol, že žalobcovia opakovanie uvádzajú tie isté právne argumenty, s ktorými sa konajúce súdy
vysporiadali. Žalovaný ďalej poukázal na procesné okolnosti súvisiace s vecou vedenou na Okresnom

súde Dolný Kubín pod sp. zn. 8C/6/2006 (potvrdenie prvostupňového rozsudku odvolacím súdom,
odmietnutie dovolania žalobcov proti rozsudku odvolacieho súdu, zamietnutia návrhu žalobcov na
obnovu označeného konania). Tiež poukázal na právny názor odvolacieho - Krajského súdu v Žiline
vyjadrený v jeho uznesení sp. zn. 10Co/249/2012 zo dňa 26.2.2014 ohľadom prekážky veci právoplatne
rozhodnutej, na závery odmietajúceho dovolacieho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo

209/2014 zo dňa 21.4.2016, ako aj na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn.
10Co/116/2017 zo dňa 31.10.2017, ktorého právne závery okresný súd rešpektoval v napadnutom
rozsudku. Namietané vady v postupe súdov, ktoré mali mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
boli opakovane súdmi všetkých stupňov žalobcom vysvetlené v odôvodneniach rozhodnutí.

11. V ďalšom priebehu odvolacieho konania zostali sporové strany nečinné.

12. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379
a § 380 ods. 1 CSP;) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP za použitia § 219
ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil vo výroku o zamietnutí žaloby, vo
výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. V bezprostredne súvisiacom

výroku III. o náhrade trov odvolacieho konania rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. d) zrušil.

13. Prvotne krajský súd konštatuje, že odvolatelia v prevažnej miere len zopakovali argumentáciu, s
ktorou sa už súdy zaoberali a aj sa vysporiadali vo svojich skorších rozhodnutiach (napr. uznesenie
Krajského súdu v Žiline č. k. 10Co/249/2012-648 zo dňa 26.2.2014 alebo č. k. 10Co/116/2017-782

zo dňa 31.10.2017). Potom ako žalobcovia zobrali žalobu späť v časti o určenie neplatnosti dohody
o spoločnom financovaní stavby zo dňa 14. 7. 2005 uzavretej medzi žalobcami 1,2 a žalovaným na
druhej strane a v tejto časti konanie bolo zastavené, predmetom rozhodovania okresného súdu po
zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Žiline č.k. 10 Co 116/2017 - 782 zo dňa 31.10.2017 zostal
žalobou uplatnený nárok o určenie podielového spoluvlastníctva žalobcov 1,2 ako manželov k presne

vyšpecifikovaným nehnuteľnostiam.

14. Otázka ne/platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 14.7.2005 je v aktuálnom konaní otázkou prejudiciálnou
vo vzťahu k žalobcami požadovanému určeniu vlastníckeho práva (spoluvlastníckeho podielu) žalobcov
1/, 2/ k dotknutým nehnuteľnostiam. Pokiaľ o tejto otázke už bolo v minulosti (v podobe právoplatného

rozhodnutia v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 8C/6/2006 o zamietnutí
žaloby o neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy) právoplatne rozhodnuté, potom na tú istú otázku v
aktuálnom konaní ako na otázku prejudiciálnu je nevyhnutné odpovedať v zmysle výsledku konania
vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 8C/6/2006 (§ 194 ods. 2 CSP). Okresný súd
pritom postupoval plne v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho Krajského súdu v Žiline č. k.

10Co/116/2017-782 zo dňa 31.10.2017 (§ 391 ods. 2 CSP), preto možno podporne poukázať aj na
príslušnú časť odôvodnenia označeného rozhodnutia.

15. Na odôvodnení a závere okresného súdu ohľadom danosti prekážky veci právoplatne rozhodnutej
vo vzťahu k prejudiciálnej otázke ne/platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 14.7.2005 nie je dôvod niečo meniť.

16. Poukaz odvolateľov na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 22/2011 zo dňa 24.11.2011
a jeho súvislosť (v otázke danosti prekážky veci právoplatnej rozhodnutej) s aktuálne prejednávanou
vecou neobstojí už len s poukazom na to, že okolnosť technickej ne/jednotnosti kúpnej zmluvy zo dňa
14.7.2005 nie je skutočnosťou, ktorá by tu bola, resp. ktorá by sa objavila až po právoplatnom skončení
konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp.zn. 8C/6/2006; naopak, šlo nepochybne

o okolnosť jestvujúcu už skôr, určite v priebehu označeného konania. To len žalobcovia uvádzajú
problematiku technickej ne/jednotnosti predmetnej kúpnej zmluvy až v aktuálne prejednávanej veci, čo
je však, z hľadiska danosti prekážky veci právoplatne rozhodnutej, právne irelevantné.
17. V okolnostiach prejednávanej veci je tak isto bezpredmetnou, v súvislosti s označeným rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR, argumentácia odvolateľov, že v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný

Kubín pod sp. zn. 8C/6/2006 sa súd zaoberal iba otázkou neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 14.7.2005,
kým predmetom aktuálne prejednávanej veci je určenie vlastníctva, ktoré doposiaľ nebolo predmetom
súdneho konania. Zo strany konajúcich súdov nikdy nebolo s konečnou platnosťou tvrdené, že konanie
sp. zn. 8C/6/2006, resp. jeho právoplatný výsledok (určenie neplatnosti kúpnej zmluvy - zamietnutiežaloby), predstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej priamo vo vzťahu k predmetu konania
v aktuálne prejednávanej veci (určenie vlastníctva). Je zrejmé, že nejde o totožný predmet konania;
z ktorého dôvodu aj krajský súd svojím predchádzajúcim uznesením č. k. 10Co/116/2017-782 zo

dňa 31.10.2017 zrušil uznesenie okresného súdu o zastavení konania č. k. 2C/44/2008-730 zo dňa
20.1.2017 pre prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Avšak, v aktuálnom konaní sa žalobcovia
domáhajú určenia vlastníckeho práva, a to práve a len z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa
14.7.2005 (iné dôvody, pre ktoré by žalobcom 1/, 2/ malo prináležať vlastnícke právo, žalobcovia/
odvolatelia neuvádzali); pritom o otázke ne/platnosti tejto zmluvy ( prejudiciálna otázka podstatná pre

aktuálnesúdenúvec) užbolovinomskoršomkonaníprávoplatnerozhodnuté.Nadväznevzmysle§194
CSP súd prihliadol na právoplatné rozhodnutie o zamietnutí žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
zo dňa 14.7.2005 vydané v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 8C/6/2006,
resp. z neho musel vychádzať.

18. V súvislosti s námietkou odvolateľov ohľadom obmedzeného prieskumu platnosti kúpnej zmluvy zo

dňa 14.7.2005 v pôvodom konaní krajský súd opätovne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1 M Cdo 12/2010 zo dňa 30.1.2013, v ktorom dovolací súd konštatoval prekážku veci právoplatne
rozhodnutej v prípade opätovného podania žaloby o neplatnosť tej istej kúpnej zmluvy z iného, než v
pôvodnom konaní posudzovaného dôvodu neplatnosti. Pritom konštatoval cit. „Absolútna neplatnosť
právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona (ex lege), a to od začiatku (ex tunc) a bez ohľadu na to, či

sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Súd prihliada na absolútnu neplatnosť právneho úkonu aj bez návrhu
(ex offo). Účastník v takomto prípade nemusí tvrdiť a namietať neplatnosť takéhoto úkonu, lebo súd je
povinný skúmať všetky dôvody absolútnej neplatnosti. Vzhľadom na prejednaciu zásadu prihliada súd
na absolútnu neplatnosť právneho úkonu len za predpokladu, že sa o dôvode neplatnosti (napríklad
z dôvodu nedostatku formy, neurčitosti úkonu, nespôsobilosti subjektu zmluvu uzavrieť, rozporu so

zákonom) dozvie procesne korektným spôsobom. Znamená to, že ak konkrétny dôvod absolútnej
neplatnosti v konaní nie je tvrdený a ani nijak v konaní nevyjde najavo, nie je dôvod, aby súd po takejto
okolnosti z vlastnej iniciatívy pátral a nahradzoval tak v sporovom konaní zákonom predpokladanú
aktivitu účastníkov“. Nadväzne, pokiaľ je v neskoršom konaní tvrdená (absolútna) neplatnosť právneho
úkonu, keď v pôvodnom konaní bola žaloba o neplatnosť tohto právneho úkonu zamietnutá, hoci z iných

dôvodov, rozhodnutie v pôvodnom konaní predstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej vo vzťahu
k neskoršiemu konaniu. Ide o obdobnú situáciu, ako v aktuálne prejednávanej veci, aj keď tu má otázka
ne/platnosti právneho úkonu „len“ povahu prejudiciálnu (vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva).
19. Krajský súd v súvislosti s viazanosťou odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) len pre úplnosť
poznamenáva, že žalobcovia v odvolaní netvrdili, že v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde

Dolný Kubín pod sp. zn. 8C/6/2006 neuplatnili nárok (o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa
14.7.2005) z iných dôvodov (napr. z dôvodu technickej ne/jednotnosti danej zmluvy v zmysle § 46
ods. 2 Obč. zák.); uvádzali len, že sa týmto dôvodom/otázkou konajúce súdy nezaoberali. Skutočnosť,
že sa súd nezaoberal nejakou podstatnou okolnosťou (ktorú strana tvrdila), by predstavovala „vadu“
predmetného konania, avšak neumožňovala by opätovne v inom neskoršom konaní týkajúcom sa tej

istej veci (či už v rámci riešenia prejudiciálnej otázky alebo priamo vo veci samej) túto podstatnú okolnosť
uplatniť opätovne.
20. V prejednávanej veci je ale podstatnou tá skutočnosť, že predmetom konania vedeného na
Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 8C/6/2006 a prejudiciálnej otázky v aktuálnom konaní bol
rovnaký skutok, a to uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 14.7.2005, charakterizovanej rovnakým konaním

(uzavretím kúpnej zmluvy) a následkom (prevodom vlastníckeho práva).

21. Iný okruh subjektov v porovnaní s konaním vedeným na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn.
8C/6/2006, keď oproti skoršiemu označenému konaniu vystupoval v aktuálnom konaní aj žalobca 3/,
neumožňoval okresnému súdu samostatne - nezávisle od výsledku skoršieho označeného konania -

prejudiciálne posúdiť otázku platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 14.7.2005. Prekážkou takého postupu je
skutočnosť, že žalobcovia 1/, 2/ (a žalovaný), ktorí vystupovali v skoršom označenom konaní, vystupujú
v konaní aktuálnom (bez ich účasti by však tiež nebolo možné žalobe vyhovieť; pozn. krajského súdu).

22. Neobstojí ani argumentácia odvolateľov o arbitrárnosti napadnutého rozsudku okresného súdu,

ktorý podľa nich z nepochopiteľných príčin uzavrel, že vzhľadom na zamietnutie žaloby o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 14.7.2005 je táto zmluva platná (keď absentuje pozitívny určovací
výrok - určenie kúpnej zmluvy za platnú). Predmetom prejudiciálnej otázky v aktuálne prejednávanej veci
je uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 14.7.2005, teda rovnaký skutok, ako v konaní vedenom na Okresnomsúde Dolný Kubín pod sp. zn. 8C/6/2006. Otázka ne/platnosti predmetnej zmluvy bola v naposledy
označenom konaní definitívne vyriešená v prospech platnosti predmetnej zmluvy (keďže žaloba o
určenie jej neplatnosti bola zamietnutá). Aj z hľadiska požiadavky preferencie platnosti právneho úkonu

sa nemožno stotožniť s názorom odvolateľov, že výlučne určovací výrok o platnosti právneho úkonu
(pozitívne určenie) predstavuje definitívne riešenie otázky ne/platnosti tohto právneho úkonu. Tak v
prípade určenia právneho úkonu za platný, ako aj v prípade zamietnutia žaloby o určenie právneho
úkonu za neplatný, by teoreticky vždy bolo možné namietnuť novú okolnosť ne/platnosti, ktorá nebola
riešená v pôvodnom konaní.

23. V súvislosti s námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku krajský súd konštatuje, že síce
odôvodnenie napadnutého rozsudku je stručné, vystihuje však podstatnú skutočnosť, a síce, že v inom
konaní bola právoplatne zamietnutá žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 14.7.2005,
ktorú zmluvu je tak potrebné považovať za platnú; nadväzne žalobu skutkovo odôvodnenú neplatnosťou
predmetnej kúpnej zmluvy bolo nutné zamietnuť.

24. Vychádzajúc z prezentovaných úvah a záverov krajský súd potvrdil napadnutý rozsudok okresného
súdu vo výroku I. vo veci samej.

25. Rozsudok okresného súdu napadli žalobcovia odvolaním výslovne aj vo výroku II. o trovách
konania, avšak len v súvislosti s namietanou správnosťou výroku o zamietnutí žaloby. Odvolací súd

konštatuje, že okresný súd pri rozhodovaní o náhrade ( nároku ) trov konania účastníkov správne
aplikoval ust.§ 255 ods.1 CSP vychádzajúce zo zásady úspechu neúspechu strán v spore.

26. Krajský súd zrušil podľa § 389 ods.1 písm. d) CSP rozsudok okresného súdu v bezprostredne
súvisiacom výroku III. o trovách odvolacieho konania, nebol totiž právny dôvod, aby okresný súd

rozhodoval o trovách predchádzajúceho odvolacieho konania samostatným výrokom. V súdenej veci
totiž otázka trov celého konania ( prvoinštančné, odvolacie v prípade zrušenia rozhodnutia a vrátenia
veci okresnému súdu na nové prejednanie, dovolacie - predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutého
rozsudku ) sa rieši v súhrnnom výroku, podľa výsledku v spore. V dôsledku zamietnutia žaloby boli
v spore žalobcovia v celom rozsahu neúspešní, úspešný bol žalovaný, uvedený princíp sa pretavil

do rozhodovania okresného súdu vo výroku II. v ktorom aplikáciou ustanovenia § 255 ods.1 CSP
priznal žalovanému voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V ďalšom štádiu
rozhodovania už okresný súd sa postupom podľa § 262 ods.2 CSP rozhodne o výške týchto trov.

27. O trovách aktuálneho odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s

396 ods. 1 CSP. Odvolatelia - žalobcovia 1/ až 3/ neboli so svojím odvolaním úspešní, preto protistrane
- žalovanému patrí voči nim nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v plnom rozsahu). O výške
týchto trov rozhodne podľa § 262 ods.2 CSP okresný súd.

28. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,

že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §
429 ods. 2 CSP.