Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 11, 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/581/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215219441
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2215219441.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu: Home Credit

Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného:
Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVA GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín,
IČO: 47 234 679, konajúc Mgr. Gabrielou Goliašovou, proti žalovanému: Z. M., X.. X.H. XXXX, L. L.
XXXX/X, XXX XX G. R., zastúpený opatrovníkom: H. E., X.. X.XX.XXXX, L. F. XXX, zastúpený: PaedDr.
F. M., X.. XX.X.XXXX, L. L. XXXX/X, zastúpená JUDr. Evou Skačániovou, advokátkou so sídlom Korzo
Bélu Bartóka 789/3, 929 01 Dunajská Streda, o zaplatenie 755,16 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným súdu dňa 20.novembra 2015 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým
by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 755,16 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že
žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX dňa 3.apríla 2013, pričom mu bol
poskytnutý úver vo výške 549 eur. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 12 pravidelných
mesačných splátkach po 61,93 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní, uplatnil si žalobca
právo na okamžitú splatnosť úveru listom zo dňa 27.augusta 2015 k splateniu celého zostatku úveru.

Žalovaná suma sa skladá z istiny vo výške 549 eur, úroku vo výške 144,60 eur, poistenia Bill protection
vo výške 49,56 eur a upomienky II. vo výške 12 eur.

2. Súd žalobu aj s prílohami spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanému do vlastných rúk
(29.februára 2016, čl. 37).

3. Vo veci bolo konanie v časti o zaplatenie 206,16 eur s príslušenstvom zamietnuté (č.l. 50) rozsudkom

okresného súdu. Vo zvyšnej časti mal byť rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená na
ďalšie konanie. Uvedené vyplýva najmä z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k.
9Co/233/2017-85 z 28.11.2017 bod 8. (str. 3), kde odvolanie podal len opatrovník žalovaného a to voči
vyhovujúcej časti. Obdobne to vyplýva aj z bodov 14., 15. a 24. odôvodnenia.

4. Žalobca, ani jeho právny zástupca sa nezúčastnili pojednávania, svoju neprítomnosť ospravedlnili.
Súd nezistil žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, preto s odkazom na ustanovenie § 180

C. s. p. realizoval pojednávanie v ich neprítomnosti.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa k žalobe pripojenými listinnými dôkazmi, najmä
úverovou zmluvou z 3.apríla 2013 č. XXXXXXXXXXXXXX (č.l. 19), úverovými zmluvnými podmienkami(č.l. 20 - 31), výzvou k splateniu celého úveru z 27.augusta 2015 (č.l. 32), prehľadom čerpania, splátok
a úhrad (č.l. 35), rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 10Ps/1/2015-109 z 27.04.2017
(č.l. 114), znaleckým posudkom č. 80/2018 (č.l. 130), stanoviskom žalobcu zo 16.08.2018 (č.l. 155), z

11.10.2018 (č.l.183), stanoviskom žalovaného zo 04.09.2018 (č.l.170).

6. Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 C.s.p). Súd môže
vykonať aj tie dôkazy, ktoré neboli navrhnuté, ak je to nevyhnutné na rozhodnutie vo veci. Súd aj bez

návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz (303 ods. 2 C.s.p.). Na základe vykonaného dokazovania
súd zistil nasledovný skutkový stav.

7. Z predloženej zmluvy o úvere (č.l. 194) vyplýva, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 3.apríla 2013
zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažnú sumu vo výške
549 eur, s mesačnými splátkami vo výške 61,93 eur, s počtom splátok 12, s ročnou úrokovou sadzbou

35,80%, RPMN 43%, priemernou hodnotou RPMN 47,29%, s celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom
693,60 eur, s dátumom prvej splátky 3.júna 2013, s úhradami nasledujúcich splátok vždy do 20.dňa v
kalendárnom mesiaci, s lehotou splatnosti 20.mája 2014.

8. Z výzvy k splateniu celého úveru (č.l. 32) vyplýva, že žalovaný bol žalobcom vyzvaný na zaplatenie

dlžnej sumy vo výške 755,16 eur, a to do 15 dní od odoslania výzvy. Pričom nevyplýva z nej pre ktorú
omeškanúsplátku,samotnéomeškanienajstaršejsplatnejsplátky,tiežnevyplývazuvedenejsumykoľko
je z toho na istinu úveru, koľko na úroku a na poplatkoch a nie je ani pripojené doručenie zosplatnenia
žalovanému. Žalobca pripojil len poštový podací hárok, čo však nepreukazuje jeho doručenie.

9. Z predloženého prehľadu čerpania, splátok a úhrad (č.l. 35) súd zistil, že žalobca vyplatil žalovanému
sumu vo výške 549 eur, pričom žalovaný nezaplatil na splátkach nič.

10. Zo znaleckého posudkom č. 80/2018 (č.l. 130 a nasl.) je zrejmé, že vyšetrovaný (žalovaný) trpí
od narodenia mentálnou retardáciou v pásme ľahkého stupňa, v exekutívnych zložkách intelektových

schopností až stredne ťažký stupeň retardácie, (disproporcionalita mentálnej retardácie v intelektových
schopnostiach). Od r. 1996 je pre mentálnu retardáciu čiastočne invalidizovaný, od roku 2017
súdne obmedzený na právnu spôsobilosť. Mentálnou retardáciou trpel aj v čase uzavretia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere z 03.04.2013. Žalovaný nevedel z hľadiska psychiatrického, posudzovacieho v
čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 03.04.2013 posúdiť a pochopiť význam tohto právneho

úkonu a jeho dôsledky, pre prítomnosť duševnej poruchy a to mentálnej retardácie. V danej súvislosti
možno konštatovať, že žalovaný je v rámci svojich obmedzených sociálnych interakcií málo zručný, že
jeho schopnosť konštruktívnej medziľudskej komunikácie je málo rozvinutý, limitovaný. Je vo zvýšenej
miere sugestibilný, s tendenciou odpovedať na kladené otázky súhlasne.

11. Žalobca sa listom zo 16.08.2018 (č.l. 155) vyjadril v tom smere, že i napriek znaleckému zisteniu,
žalovaný nie je zbavený povinnosti uhradiť aspoň to, čo čerpal (istinu), nakoľko by inak došlo k
bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného

12. Žalovaný podaním zo 04.09.2018 (č.l.170) uviedol, že právne následky nemohli byť chcené -

žiadané žalovaným pre jeho duševnú poruchu, ktorá spôsobila, že nedokázal posúdiť následok významu
takéhoto právneho úkonu, teda svojho konania - záväzku, vrátiť požičané peniaze na nákup tovaru.
Takýto záväzok nemôže byť platný vzhľadom na znal. posudok a odkazom na ust. § 38 ods. 2 OZ. Súdna
prax aplikuje ust § 38 ods. 2 OZ nepochybne nielen na jednostranné právne úkony, ale aj dvojstranné
právne úkony - zmluvy, ktoré sú jednostranne zaväzujúce (napr. darovacia zmluva). Jednostranný

záväzok žalovaného je neplatný, pretože takto jeho vôľa v zmluve prejavená je jeho konaním v duševnej
poruche. S poukazom na znenie ust. § 457 OZ, ktoré vyjadruje reštitučnú povinnosť účastníkov neplatnej
zmluvy,t.j.vrátiťsinavzájomposkytnutéplnenie,možnotiežvyvodiť,žepokiaľdošlokplneniuibajednou
stranou neplatnej zmluvy, toto ustanovenie už nemožno použiť. Odvolávku žalobcu na jeho možnú mieru
opatrnosti nie je adekvátne (tvrdenie, že nemal možnosť spoznať dusený stav žalovaného) vzhľadom

na okolnosti za ktorých k uzavretiu zmluvy došlo. Možno totiž z nich vyvodiť, nielen to, že žalobca
ani nemal záujem svojho klienta (dlžníka) poznať, pretože pôžička bola poskytnutá prostredníctvom
inej osoby, ale predovšetkým to, že žalobca so žalovaným žiadnu zmluvu o spotrebiteľskom úvere
neuzatvoril. Žalobca sa zrejme účelovo v celom tomto konaní k uzatvoreniu tejto zmluvy nevyjadroval.Všetky jeho vyjadrenia (vrátane žaloby) v tomto smere sú stručné. Jednoznačne konštatujúce, že
žalobca uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere 3.4.2013 so žalovaným. Táto konštatácia nezodpovedá
dôkazom, ktoré žalobca do konania predložil. V tomto ohľade existuje len jeden žalobcom predložený

dôkaz - zmluva o spotrebiteľskom úvere. Z tohto listinného dôkazu nie je možné (zistiť), že žalobca je
veriteľom. Záhlavie zmluvy je síce označené logom žalobcu a jeho údajmi, ale to neurčuje, že žalobca je
veriteľom - napokon, ani celý ďalší text, obsah zmluvy, podpisy konajúcej osoby za stranu veriteľa, tomu
nenasvedčujú. Zmluva svojim textom a obsahom potvrdzuje naopak, že žalobca so žalovaným žiadnu
zmluvu o spotrebiteľskom úvere neuzavrel. Zo zmluvy nepochybne možno zistiť, že išlo o spotrebiteľský

úver - účelový, na úhradu kúpy tovaru, v hodnote 689 eur, pričom z kúpnej ceny klient zaplatil v hotovosti
140 eur a 549 eur ako zbytok kúpnej ceny predstavoval pôžičku - úver, ktorý mal splatiť v mesačných
splátkach po 61,93 eur (spolu v 12-ich) priamo v prospech predajcu, označeného ďalej ako O. Y.
- ANDREA SHOP, IČO: 307 24 392, so sídlom 929 01 Dunajská Streda, Galantská cesta 5855/22.
Finančným agentom mal byť práve predajca tak, ako je označený pod bodom 1). Zmluvu vyhotovil
splnomocnený zástupca predajcu t.j. (O. Y.-ANDREA SHOP) E. L., ktorý aj zmluvu podpísal, zrejme

na strane veriteľa, pretože iné vysvetlenie z takéhoto obsahu zmluvy nevyplýva. Občiansky zákonník
obmedzuje výklad obsahu zmluvy na význam vôle zmluvných strán. Ako je uvedený v texte zmluvy,
pričom podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv, platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší (in dubio contra proferentem). Z inkrimimovanej zmluvy nepochybne
plynie, že zmluva nebola uzavretá žalobcom, ale len predajcom tovaru (O. Y. - ANDREA SHOP), za

ktorého konal E. L.. Z tejto zmluvy, ale ani z iných žalobcom predložených dôkazov, ani prípadných
jeho vyjadrení nevyplýva, že E. L., splnomocnený zástupca predajcu, konal za žalobcu. Platí preto
nevyvrátiteľná právna domnienka, že E. L. konal vo svojom mene, ako zástupca predajcu - O. Y. -
ANDREA SHOP Dunajská Streda. Právne následky tejto zmluvy vznikli predajcovi, resp. E. L., pokiaľ by
nepreukázal platné splnomocnenie konať za predajcu (§ 32 OZ). Podľa výpisu z obchodného registra

žalobcu, ktorý je akciovou spoločnosťou, konajú za žalobcu 2 členovia predstavenstva spoločne. Je
povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia. To žalobca v tomto konaní nepreukázal. Preto navrhol žalobu
vo zvyšnej časti zamietnuť.

13. Žalobca ďalej podaním z 11.10.2018 (č.l.183) vyjadril svoj názor v tom smere, že doposiaľ nebola
predmetná úverová zmluva vyhlásená za neplatnú. Dôsledkom plnenia z neplatnej alebo zrušenej
zmluvy je povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli
(teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán). V prípade povinnosti vrátiť si obojstranné
plnenie z bezdôvodného obohatenia ide v režime ustanovenia § 457 OZ o tzv. synalagmatický

(vzájomne podmienený) záväzok Pritom povinnosť vrátiť plnenie (a teda i „právo na vrátenie“) v
intenciách ustanovenia § 457 OZ vzniká už v okamihu prijatia takého plnenia. Pri poskytovaní úveru
žalobca preveruje každého žiadateľa o úver a jeho bonitu s odbornou starostlivosťou, avšak ani pri
uplatnení najvyššej možnej miery opatrnosti nemal možnosť zistiť zdravotný stav žalovaného. Žalovaný
pri uzatváraní zmluvy riadne splnil podmienky na posk3^utie úveru, medzi ktoré jatrí aj to, že mal

trvalý príjem - bol riadne zamestnaný, jeho príjem bol dostatočný na zaručenie mesačného splácania
poskytnutého úveru a čo je podstatné, v čase uzavretia zmluvy nebola obmedzená jeho spôsobilosť
na právne úkony. Ďalej uviedol, že žalobca ako veriteľ využíva svojich zmluvných predajcov ako
sprostredkovateľov. Uvedené vyplýva aj zo zmluvných podmienok, konkrétne z ustanovenia § 10 Hlavy
17, ktoré žalovaný obdržal pri uzavretí úverovej zmluvy a boli priložené k žalobnému návrhu. Tým

žalobca dostatočne preukázal, že je riadne oprávnený domáhať sa vrátenia istiny poskytnutého úveru,
ako aj úrokov z omeškania.

14. Podľa § 10 Hlavy 17 úverových podmienok (č.l. 28): Spoločnosť využíva služby nasledovných
subjektov ako sprostredkovateľov: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Bratislava; Marshaly s.r.o., Bratislava;

APS SLOVAKIA, a.s., Bratislava; Home Credit International a.s., Praha, Česká republika; Home Credit
a.s. Brno, Česká republika; AXA a.s., Bratislava; PPF banka a.s. Praha, Česká republika; Global
Payments Europe, s.r.o. Praha, Česká republika; Crystal Call s.r.o., Bratislava; Lion Teleservices SK
s.r.o., Žilina; EVOL s.r.o., Bratislava; SAA s.r.o., Bratislava; SAA s.r.o Bratislava; 5P Agency, s.r.o.
Brno, Česká republika; i Leo/DMMS s.r.o., Bratislava, L. K. Permanent, spol. s r.o., Bratislava, zmluvní

predajcovia Spoločnosti.15. Na základe takto ustáleného skutkového stavu, rešpektujúc vyjadrený názor odvolacieho súdu v
uzneseníč.k.9Co/233/2017-85z28.11.2017,súdnajprvprejudiciálneskúmal,čižalovanýplatneuzavrel
úverovú zmluvu.

16. Podľa § 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá
ju robí na tento právny úkon neschopnou.

17. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie a najmä na závery znalca vyjadrené v znaleckom posudku
80/2018, že žalovaný trpí a aj trpel v čase uzatvárania zmluvy o úvere z 03.04.2013 duševnou poruchou,
ktorá ho robí na právny úkon neschopnou, je predložená úverová zmluva neplatná.

18. Na námietku žalovaného potom súd skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Pričom bolo zistené
z výpisu obchodného registra predajcu O. Y. - Andrea Shop, IČO: 307 24 392, že za túto spoločnosť

koná od roku 2005 O. Y.. Na túto námietku žalovaného, žalobca len stroho poukázal na § 10 Hlavy
17 úverových podmienok. V uvedenou ustanovení však predajca nefiguruje, ktorý by mohol eventuálne
v prospech žalobcu uzavrieť úverovú zmluvu. Iné dôkazy v tomto smere žalobca súdu nepredložil.
Navyše ani spomínaný E. L., ktorý uzatváral úverovú zmluvu (bod 83. Úverovej zmluvy), označený
aj ako „splnomocnený zástupca/predajca“, nie je zrejmé či konal za úverového veriteľa - žalobcu

na základe osobitného splnomocnenia alebo za predajcu, ktorý ho mal splnomocniť na základe inej
osobitnej zmluvy (zrejme sprostredkovateľskej), uzavretej medzi poskytovateľom úveru a samotným
predajcom. Ani jeden zo zmluvných dokumentov zmocňujúcich uzatvárať predmetnú úverovú zmluvu
E.X. L. žalobca nepredložil. Pričom možné kvalifikované konanie už spomínaného vyhotoviteľa úverovej
zmluvy nevyplýva ani z úverových podmienok, tak ako to prezentoval žalobca. Za uvedených zistení

súd nemohol žalobe vyhovieť.

19. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom
uplatneného práva alebo povinnosti. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si

tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie
tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného,
je imanentnou súčasťou súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
2Cdo/205/2009).

20. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana konania, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa

rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z
tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.

21. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP, v sporovom konaní je to žalobca, kto je povinný uviesť
skutočnosti, o ktoré opiera svoju žalobu a uplatňuje svoj nárok. Dôkazné bremeno postihuje vždy

toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla žalobcu. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť
skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo alebo nárok žalobcu nevzniklo prípadne
zaniklo alebo sa zmenilo. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla
zaťažuje obidve strany. Neunesenie dôkazného bremena má potom v konaní za následok procesný
neúspech tej strany sporu, ktorý nedokázal preukázať ním tvrdené skutočnosti. Dôkazné bremeno súvisí

s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v čl. 8 CSP.

22. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže
splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní
ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno táto strana neuniesla. Dôsledkom neunesenia

dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu, na ktorej spočívalo
dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze, keďže neponúkla alebo nevedela ponúknuť
súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.23. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) bremeno tvrdenia v tom, že so
žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že
žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia

nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti aj s ohľadom na preukázanie
vecnej legitimácie strán sporu.

24. Žalobca v konaní nepreukázal, že osoba, ktorá vyhotovovala a aj podpisovala úverovú zmluvu
disponovala splnomocnením žalobcu na uzatvorenie úverovej zmluvy v mene žalobcu. Nakoľko žalobca

nepreukázal, že právny úkon bol urobený v písomnej forme (§ 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka) a
nepreukázal, že udelil písomne plnú moc na sprostredkovanie a uzatváranie úverovej zmluvy v jeho
mene konajúcej osobe, žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že je daná jeho
vecná aktívna legitimácia na uplatnenie pohľadávky, ktorú odvodzuje práve z predloženej úverovej
zmluvy.

25. Pokiaľ nie je daná aktívna legitimácia žalobcu na uplatnenie žalovaného nároku, jediným procesným
dôsledkom nedostatku aktívnej legitimácie je meritórne rozhodnutie, spočívajúce v zamietnutí žaloby.
Poukazujúc na vykonané dokazovanie, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, keď nedokázal poskytnúť súdu dôkazy, na základe ktorých by bolo možné posúdiť dôvodnosť
jeho nároku na zaplatenie žalovanej sumy, súd ani nemal inú možnosť, než žalobu žalobcu zamietnuť.

26. Zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žalobe nie je možné vyhovieť. V zmysle
čl. 15 ods. 4 C.s.p. dôkazy a tvrdenia strán sporu súd hodnotí podľa svojej úvahy v súlade s princípmi,
na ktorých spočíva tento zákon. Z predložených dôkazov súd nemal preukázané, že žalobcovi vzniklo
právo na zaplatenie sumy 549 eur s príslušenstvom.

27. Súd dospel k záveru, že z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, bolo
potrebné žalobu v celom rozsahu, v jej zvyšnej časti, vo výroku I. zamietnuť, a keďže žalovaný nie je
povinný zaplatiť žalobcovi istinu, nemohol sa ani dostať do omeškania s plnením, a preto súd zamietol
žalobu aj v časti úrokov z omeškania.

28. Súd sa ďalšími skutočnosťami zistenými v spore už nezaoberal, ani námietkami strán sporu preto,
že dané argumenty a taktiež odpovede na ne neboli pre rozhodnutie rozhodujúcimi, (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára

1998).

29. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu
úspešný a preto má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania vo výške 100%. V súlade s § 262
ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).